...

HP-Zhodiť okovy

Kapitola piata: Knihomol

Nová kapča na svete. Preložila som to na jeden šup, sedím tu pri tom od obeda tak dúfam, že sa potešíte a odmeníte ma nejakými pripomienkami. Hádam to nie je až také zlé hh. Tak sa snáď zase čoskoro vidíme a počujeme. is

Zase si tu?“

Harry vzhliadol od knihy Čarov a kúziel, ktorú práve čítal a počúval Aresa, ktorý pokračoval.

„Nechceš to na dnes zabaliť?“

Harry si zívol a pohľad upriamil na chlapca, ktorý stál pri JEHO stole v knižnici. Toto miesto zbožňoval, bolo skryté v úzadí rozľahlej knižnice, v maličkej, bezpečnej a útulnej sekcii venovanej „Arabskému mysticizmu“. Harry bol presvedčený, že nikto na škole nepodľahne čaru práve tohto odboru a mal pravdu. Tu bol v bezpečí. Oproti jeho stolu bolo dokonca aj okno, ktoré poskytovalo dostatok svetla na čítanie a písanie. Harry sa vystrel a pozrel na hodinky. Onedlho sa začne večera. Pozrel von oknom a zistil, že nad pozemkami sa usadil pláštik tmy- čo nebolo až také nezvyčajné na to, že bol koniec Septembra. Zľahka sa usmial a odhodlane zatvoril knihu Čar a kúziel.

„Áno, myslím, že mám na dnes dosť.“

Ares pobavene pokrútil hlavou.

„Nesedíš tu náhodou od konca našej poslednej hodiny?“

Harry si začal baliť kúsky pergamenu do tašky.

„Och, to nie. Najprv som si šiel domov zobrať nejaké knihy...“ odvetil naoko spanilo. Ares sa uškrnul.

„Samozrejme, bolo by celkom nemožné študovať bez nich,“ žmurkol na Harryho a posadil sa oproti nemu. „Vždy si sa toľko učil?“
Harry sa naňho zamyslene zahľadel.

„Nie. Ale teraz som tu a všetci čakajú, že sa vyrovnám tej prekliatej reputácii mojej rodiny a mám pocit, že nemám veľmi na výber. Na druhej strane...nemám čo iné robiť vo voľnom čase,“ priznal.

„Aha...to chceš povedať, že si si nenašiel nič iné len učenie?“

„Je to také neuveriteľné?“

"Hej."

Harry sa tak trochu zatrpknuto zasmial. Pred niekoľými týždňami si myslel presne to isté.

„Tak teda poďme. Nudím sa.“

„To fakt?“ spýtal sa prekvapene Ares.

„Jasné. Učenie nie je príliš zábavné,“ pokrútil Harry hlavou. „Ale na druhej strane, čo by povedal môj otec, keby som sa plížil po škole a vyrábal kanadské žartíky namiesto toho, aby som sa učil a bol najlepším študentom v ročníku?“

„No, to je jeden z hlavných dôvodov prečo som rád, že môj otec nepracuje na škole...“

Harry prevrátil očami. No aj napriek tomu nebol príliš nešťastný z toho, že Severus pracuje a žije v tej istej budove ako on. Práve naopak.

A hlavne po TOM čo sa s talo...

Harryho striaslo pri pomyslení na to popoludnie v druhom týždni školy. Keď kráčal smerom do knižnice aby dokončil esej a Ron ho zastihol v práznej chodbe.

Veľmi ho neprekvapilo, že sa Severus vyžíval na hodinách elixírov a strhol chrabromilu viac než 50 bodov. Samozrejme, všetky Ronovi. Mal na to aj dobrý dôvod: Ron sabotoval svoj elixír, prevrátil Malfoyov kotlík a nakoniec hodil Filibusterov ohňostroj do Harryho, ktorý explodoval, vyšplechol na Nevilla, ktorý musel stráviť niekoľko dní v Nemocničnom krídle. Harry sa nehode vyhol len vďaka tomu, že sa zohol aby zo zeme zdvihol nejaké prísady, ktoré mu spadli, ale Neville...vyzeral hrozne.

Severus zúril. Keď strával body, jeho čierne oči sa ligotali potláčanou zlosťou. A potom šokoval všetkých študentov keď osobne eskortoval Nevilla do nemocničného krídla.

A tak si ho Ron vyhľadal. Harry v tom momente tušil, že z tej situácie nemôže zísť nič dobré. A mal pravdu. Ron začal tým, že Harryho oslovil niekoľkými obľúbenými nadávkami (pričom osobnými favoritmi boli „Slizoň“ alebo „Uslizený Slizoň“ a občas aj „Umastený Slizoň“, aj napriek tomu, že Harryho vlasy neboli mastné, na rozdiel od Severusových- je pravda, že okolo elixírov nikdy netrávil príliš veľa času). Harry len nedokázal pochopiť, prečo sa tak Ron správa. Nikdy mu nič nespravil, práve naopak, snažil sa s ním spriateliť- a po niekoľkých dňoch aspoň nehádať. Harry nikdy neodpovedal na jeho urážky a nadávky...Dokonca sa ho spočiatku snažil ignorovať, spolu s jeho uštipačnými poznámkami. No jeho snahy o priateľstvo Rona len viac a viac dráždili. Nakoniec mu došla trpezlivosť. Osopil sa na Harryho, nazval ho malým špinavým Slizolinčanom, budúcim poskokom Temného pána, vrahom, rovnako ako jeho otec- a vtedy sa Harry neudržal a jednu mu vrazil, čím mu ale zlomil nos. Okamžite to oľutoval, ale bolo neskoro.

Harry dokázal zniesť všetko, ale urážky mierené na Severusovu adresu boli priveľa. Nezaslúžil si aby ho niekto označil za vraha...a tak zlomil Ronovi nos. Ten sedel na zemi, krvácajúci nos si pridržiaval rukou a neveriacky hľadel na Harryho- ten sa práve chystal pomôcť mu vstať a zobrať ho do nemocničného krídla, no samozrejme, práve v tom momente sa v opustenej chodbe objavila McGonagallová.

Harry sa mykol keď na to pomyslel. Ako tam medzi nimi stála, premeriavala pohľadom raz jedného, potom druhého...na nič sa nepýtala. Pomohla Ronovi vstať, poslala ho za Madam Pomfreyovodou a potom prisna profesorka odviedla Harryho do Dumbledorovej pracovne.

Pri ich roztržke neboli žiadni svedkovia, iba Ronov krvácajúci nos nasvedčoval tomu, že je Harry rovnaké monštrum ako jeho otec. Dumbledore poslal McGonagallovú preč a pýtal sa na Harryho verziu udalostí. No Harry tam mlčký stál s pohľadom upretým na zem a odmietol povedať čo len slovo o tom, čo sa stalo až kým neprišiel Severus a nevzal ho domov.

Harry mu o tom nechcel povedať, ale Severus na tom trval a tlačil naňho a on sa nakoniec podvolil aj keď vedel aké to bude mať následky. Povedal Severusovi všetko, okrem Ronovej poslednej poznámke o tom, že je vrah.

Bola to chyba.

Deň na to, sa Severus k Ronovi správal tak hnusne, že tým rozčúlil aj svojich Slizolinčanov. A, samozrejme, si celá škola myslela, že sú si Harry so Severusom podobní- aký otec, taký syn. Harry, netvor, ktorý zlomil spolužiakovi nos a jeho neobjektívny otec, ktorý trestal obeť namiesto svjho vinného syna.

Odvtedy sa Harry cítil viac osamelo ako kedykoľvek predtým. Hneval sa na Severusa, no dokázal jeho reakciu pochopiť. Severus sa nesprával o nič horšie ako on sám, keď Ronovi zlomil nos.

Jeho vzťahy s Chrabromilčanmi odvtedy tiež citeľne ochladli, boli poväčšine až príliš formálne, odkonca aj s Nevillom, ktorý nechcel vzdorovaž celej svojej fakulte kvôli nejakému Snapovi. Aj väčšina učiteľov vyzerala sklamane. McGonagallová, Flitwick, Vectorová...a narastala voči nemu aj nenávisť Figgovej.

Harry sa odvtedy utiahol do knižnice. Učenie mu pomáhalo prísť na iné myšlienky. Pri učení nemusel myslieť na hrozné a bolestivé spomienky ani na prítomnosť. V knihách objavil nový svet, v ktorom bol voľný,  v ktorom nemusel dbať na očakávania, predsudky, nenávisť a nočné mory.

Po tej osudnej hádke sa niekoľko dní ani nepokúšal spať sám. Cítil sa absurdne keď večer zaliezol k Severusovi pod periny a pritúlil sa k nemu, ale nedokázal si pomôcť. Potreboval jeho pomoc, jeho prítomnosť. Cítil sa tak hrozne osamelo...

Zdalo sa, že každé jeho rozhodnutie dopadlo zle, a každé ďalšie horšie než to predtým.

„Hej, kamoš!“ vytrhol ho zo zamyslenia Aresov hlas. „Deje sa niečo?“

Harry pokrčil plecami.

„To čo vždy.“

„Dementní Chrabromilčania?“

Harry skrútil pery do náznaku úsmevu.

„Zase Weasley, čo? To si nedá pokoj? Musí svoj nos strkať do života iných ľudí?“

„Poďme na večeru,“ zmenil tému Harry. „Umieram od hladu.“

To bolo najväčšie klamstvo storočia. On a hlad. Smiešne. Ares sa naňho spýtavo pozrel.

„Quietus, netrep kraviny. Ty nie si nikdy hladný. Čo sa deje?“

Povedal to tónom ustarosteného priateľa. Harry sa naňho zahľadel. Najrdašej by mu v tej chvíli všetko povedal, ale nie. Chlapec, vedľa ktorého stál bol Ares NOTT a jeho otec bol jeden z tých, čo ho pred dvomi mesiacmi mučili, smrťožrút- nemohol sa spriateliť s jeho synom.

Sklopil pohľad k zemi a preglgol.

"Nič."

Harry bol presvedčený o tom, že to nebude trvať dlho a aj Ares sa naňho vykašle. Harryho nekonečné ticho a nezodpovedané otázky ho časom určite odradia.

„Ale...som rád, že si sa spýtal,“ dodal Harry. Nedokázal zniesť pomyslenie na to, že by stratil aj jeho.

Spoločne sa vybrali do Veľkej Siene.

„Ako si sa mal dnes ty?“

„Neudialo sa nič výnimočné. Malá hádka s Malfoyom, ktorý trepal čosi o Veď-Vieš-Koho návrate a povinnosti Slizolinčanov pridať sa k nemu,“ Ares pokrčil ramenami. „To, čo vždy. Hlúpy malý táraj. Som Slizolinčan a nie zločinec!“

Harry naňho šokovane zízal. Ale jeho otec...nie. To nemohla byť pravda. Ares naozaj nič nteušil o istých „preferenciách“ jeho otca. Harry sa práve chystal čosi povedať, no kútikom oka zatrel akýsi pohyb. Zamával na Aresa a obaja zmĺkli. Niekto bol na blízku. Harry siahol po prútiku, ktorý mal za opaskom...

Ale nebolo to potrebné. Bol to Ron s Hermionou. Vo veľmi...zvláštnej situácii. Harrymu sa prekvapením rozšírili zreničky, schmatol Aresa za ruku a čo najrýchlejšie ho odvliekol preč.

„Hej, to si vedel?“ zasmial sa Ares keď boli bezpečne z dosluchu. „Chrabromilská knihomolka a hlúpy Weasley?“

Harry sa nútene usmial, ale vo vnútri cítil, ako naňho tlačí realita. A horší pocit samoty ako kedykoľvek predtým. Nechápal však prečo. Nechodil predsa s Hermionou- no aj tak im závidel. Závidel im ich vzťah. Teraz sa mu už nikdy nepodarí spriateliť sa s nimi. Bolo to ako keby bez kľúča stál pred zamknutými dverami...

„Hej, Ares, Ja...musím ísť domov,“ ozval sa z ničoho nič.

Ares sa naňho zamyslene pozrel.

„Máš Grangerovú rád?“ spýtal sa súcitne.

Harry pokrútil hlavou.

„Nie, je to...“ čo má na to povedať? „Chcem ísť domov,“ zopakoval a otočil sa. Keď sa vzdialil dosť na to, aby ho nikto nevidel začal bežať. Bol hrozne rád, že bol Severus na večeri vo Veľkej Sieni spolu so zvyškom školy a potom má naplánované stretnuie s riaditeľom. Chcel byť sám. Chcel aby ho všetci nechali na pokoji.

Napokon dobehol k ich komnatám, vrútil sa dnu, hodil tašku na pohovku a ľahol si na zem na obľúbený koberec pred krbom, položil si hlavu na lakeť a hľadel do ohňa. Neplakal. Len tam ležal a hlavou mu chodili bolestivé myšlienky. Bol sám.

Ako Harry Potter by sa z ich vzťahu bol radoval! Ale ako Quietus Snape si uvedomil, že jeho šance na to, aby sa s nimi spriatelil sa pravdepobodne nenávratne vytratili.

Odteraz musel žiť život Quietusa Snapa a nie Harryho Pottera.

Lenže to on nechcel. Chcel späť svoj starý život. Lenže to nejde. Už niet cesty späť-

Ale...ako môže žiť život niekoho iného? On sa predsa nezmenil, alebo áno? Prečo si to nikto nevšimol?

Alebo...nie. Problém bol v tom, že už nebol taký, ako predtým. Stal sa z neho tichý, čudný chlapec s fóbiami, o ktorých sa dozvedela drivá väčšina jeho spolužiakov. A aj predsudky spravili svoje. Očakávalo sa, že bude rovnako zlomyseľný ako jeho otec, a tak aj bol. Nie naozaj, ale v ich mysliach to bolo jedno a to isté.

Takže?

Kým v skutočnosti je? Zakryl si tvár dlaňami.

To bola otázka, s ktorou sa pasoval odkedy pred mesiacom a pol vyšiel zo Severusových komnát ako jeho syn.

Ale teraz nastal čas tú otázku konečne zodpovedať.

Zamyslel sa. Nedalo sa poprieť, že je Quietus Snape. Jeho otec bol Quietus Snape, jeho matka bola Lily Evansová a jeho adoptívny otec James Potter. To bolo jasné ako facka. Skoro pätnásť rokov žil svoj život ako Harry Potter. Jeho minulosť bola minulosťou Harryho Pottera, jeho priatelia boli priateľmi Harryho Pottera- jeho pocity a myšleinky boli taktiež Potterove. Dokonca aj ich spoločné väznenie so Severusom bolo Potterove a nie jeho. On, ako Quietus nemal minulosť.

Ale on, namiesto Pottera, má budúcnosť. Všetko teraz spočíva len v jeho rukách. Všetko na začatie nového života- všetko okrem jedného: jeho pocitov. Stále sa cíti ako Harry. A to hrá v jeho živote oveľa väčšiu rolu než predpokladal.

Stále nepovažoval Quietusa Snapa za svojho otca, no aj napriek tomu toho muža, vykresleného zo Severusových spomienok rešpektoval. Bol mu však príliš vzdialený. Ale Severus- usmial sa, keď naňho pomyslel. Severus sa zmenil. Už nebol zlomyseľný a krutý ako kedysi býval na hodinách. To si ale mnoho študentov nevšimlo. Severus mu je čosi ako otec. Harry mu to nikdy nepovedal. Nebol si istý, ako by to Severus prijal, či by sa potešil. Príliš dobre vedel, ako Severus miloval svojho brata. Možno by mu to bolo ľúto. Harry Severusa nebral ako adoptívneho otca. V Harryho mysli sa mal Severus čoskoro stať jeho otcom v každom zmysle toho slova.

Ale sú jeho pocity k Severusovi dosť na to, aby začal nový život? Hlavne ak sa nakoniec prevalí, že nie Severus, ale jeho brat je Harryho otcom...musel by potom opäť začať odznova? Harry sa striasol.

LŽI!

Ako ich nenávidí!

Lži v podobe slov a lži v podobe ticha, ako keď zlomil Ronovi nos. Bol to on, kto Ronovi neprotirečil, nenadával a predsa, keby ho nebol udrel ale vrátil by požičané, jeho trest by nebol taký prísny....musel celé dve popoludnia bez pomoci mágie čistiť soviu vežu.

A Ron ho vysmial keď to zistil.

Opäť sa zachvel.

Vtedy pocítil ruku na pleci.

"Quiet?"

Severus.

"You have to be at the meeting," Harry said matter-of-factly.

„Máš mať stretnutie,“ odvetil Harry vecne.

„Zrušil som ho, keď som si všimol, že nie si vo Veľkej Sieni.

Harry prikývol, no tvár mal stále skrytp v dlaniach.

„Takže už nemám žiadne súkromie a nemôžem byť sám.“

„Presne.“

„Skvelé.“

Harry sa naňho stále nepozrel. Medzierkami medzi prstami hľadel na plamene. Severus si ľahol vedľa neho.

„Takže?“

„O nič nejde.“

„Zjedol si niečo?“

„Obed. A nejaké jablká v knižnici.“

„Stále si príliš chudý.“

„No a čo.“

„Zase Weasley?“

„Nie. A áno.“

„Robil ti zle?“

„Bozkával sa.“

„ČO?“

Harry sa pretočil na chrbát a zasmial sa.

„Nie so mnou, ó všemocný Majster Elixírov. Bozkával sa s Hermionou.“

Severus bol zaskočený.

„A potom?“ zachripel napokon

„Nič,“pokrčil plecami Harry.

„Ale...a to je dostatočný dôvod na to nezjesť večeru?“

„Občas nechápem, ako si mohol byť najlepší študent na tejto škole.“

"Bezočivý fagan."

"Hlúpy dospelák."

Severus sa naňho zrazu vážne pozrel.

„Máš Hermionu rád?“

Harry mávol rukou, vstal a usadil sa na pohovku. Severus si sadol do kresla oproti.

„Dobrý bože! Vy ste úplne rovnakí!“

„Čo?“

„Ares sa ma spýtal presne to isté. A moja odpoveď je: nie. Neľúbim ju. Ale uvedomil si, že už nemám šancu spriateliť sa s nimi,“ vysvetlil Harry.

„Prečo,“

„Použi svoj mozog, Severus!“ skrýkol netrpezlivo Harry.

„Snažím sa. Ale moje časi mladosti sú už dávno preč. Veľmi sa na ne nepamätám,“ odvetil Severus. „Avšak nechápem prečo by ich vzťah mal znížiť tvoju šancu na to, aby si s nimi bol opäť kamarát.“

„Som presvedčený o tom, že to tak je,“ odvetil Harry. „A uvedomil som si, že musím začať žiť môj život.“

„Nechápem.“

„Musím začať žiť ako Quietus a nie ako Harry. Lepšie?“

Severus si povzdychol.

„Vôbec nie.“

„Pokúsim sa ti to vysvetliť. Pozri. V skutočnosti som Quietus Snape. Áno, bol som aj Harry, ale to obdobie sa skončilo, možno navždy. A preto si musím usporiadať život tak, aby som žil ako Quietus Snape. A určite už nebudem TÝM Harrym Potterom. Teda, myslím, že Harrym Potterom nebudem už nikdy. Už to chápeš?“

Severus prikvývol. Harry sa usmial.

„Konečne.“

Ich rozhovor prerušilo tiché klopkanie.

„Vstúpte!“ zvolal Severus.

„Dobrý večer!“ usmial sa na nich Dumbledore, no v jeho očiach akosi chýbali zvyčajné iskričky. „Dúfam, že neruším.“

„Nie, Albus. Prosím, sadni si. Môžem ti ponúknuť čaj?“ Keď starec prikývol, Severus krátkym mávnutím prútika vyčaril čajník a šálky na podnose. „Takže, čo sa deje?“

„Ministerstvo sa rozhodlo konať. Plánujú podniknúť prvé kroky k zastaveniu vojny.“

Severus predklonil.

„Čo chcú tentokrát...?“

„Zajtra sem príde tucet aurorov aby preverili študentov. A tieto previerky budú opakovať raz za mesiac.“

Severus sa takmer zviezol späť.

„To snáď nie.“ Zaťal ruky v päste. „Dopekla...“

Harry naňho s obavami hľadel.

„Severus, čo to znamená?“

Na jeho otázku mu však neodpovedal Severus.

„Svoju pozornosť upriamia na Severusovu fakultu a na teba,“ povedal Dumbledore tichým, ustaraným hlasom.

Harry spanikáril.

„Čo?“ skríkol. „Ako ma budú preverovať?“

„Skontrolujú svoje predlaktie a položia ti niekoľko otázok,“ odvetil riaditeľ. „Prosím ťa, vyroluj si rukáv, Harry.“

„Quietus, pane,“ opravil ho Harry a vyroloval si rukáv.

Na jeho predlaktí nebolo tetovanie, no jazvy od Averyho boli stále rovnako viditeľné ako predtým. Jeho jemná pleť nimi bola prešpikovaná. Časom trochu zbledly, ale tie hlbšie boli ešte stále červené.

„Ak ich uvidia, budú chcieť vedieť odkiaľ ich máš.“

„Poviem, že som mal nehodu,“ pokrčil plecami Harry. „Napríklad autonehodu.“

„Správne. A ak sa budú pýtať na podrobnosti z tvojho života spred leta, pošli ich za Severusom. Povedz im len hlavné body.“

Harry prikývol.

„A, Quiet, musíš sa pripraviť na to, že s tebou nebudú zaobchádzať v rukavičkách,“ ozval sa smutne Severus. „Budú sa pýtať na mňa a moju loajalitu a budú ťa považovať za temného čarodeja aj keď to poprieš...“

„To preto, že som tvoj syn, však?“

Opäť mu na otázku odpovedal Dumbledore.

„Áno, ale aj nie, Quietus. Všetci Slizolinčania budú detailne preverení ako aj každé dieťa, ktorré má, ech...poviem to takto: podozrivých členov rodiny.“

„Takže deti smrťožrútov?“

„Nie len deti. Každý člen rodiny je podozrivý...“

„To je hlúpe...“ zamumlal Harry. „Ale veď predsa vedia, že Severus už nie je smrťožrút...“

Ani jeden z dospelých na to neodpovedal. Keď Harry pozrel na Severusa, ten si nervózne odkašľal.

„To si nemyslím, Harry. Ak by mi verili, tak by Blacka prehlásili za nevinného.“

Harry tomu nechcel veriť.

„Ale veď si povedal, že ťa vypočúvali pod vplyvom veritasera...“ zamrmlal zmätene.

Severus len rezignovane mávol rukou.

„Veritaserum...neveria ani vlastným elixírom.“

„Ale potom...čo ak mi neuveria? Čo ak ma prekuknú? Odvedú ma na Ministerstvo aby...“

„Nie, Quietus. Nedovolím, aby ťa dotiaľto niekto odviedol,“ zasiahol upokojujúco Dumbledore. „Ale zajtra budeš musieť byť veľmi opatrný. Použijú Odkrývacie kúzlo aby prezreli tvoje predlaktie a ak si niekto všimne tvoju slávnu jazvu...“

Harryho akoby zmrazili.

„Och, to nie...“ zamumlal a trasúcou rukou si prikryl jazvu.

„A uvidia aj jazvy na tvojom krku,“ dodal šepotom Severus. „Musíš si zajtra obliecť rolák ak nechceš aby ich videli.“

„Profesor Dumbledore, povedali ste, že sem prídu každý mesiac?“ otočil sa Harry k riaditeľovi.

„Pravdepodobne. Nepamätám si to presne. Naposledy takto postupovali pred pätnástimi rokmi.“

***************************************************************************

Harry cítil ako ho za plece schmatli silné ruky a viedli ho k východu zo školy.

„Takže tu ste boli po celý ten čas, pán Potter,“ povedal auror veľmi podobný Moodymu, ale omnoho mladší a krutejší.

Harry vykríkol, keď stisk rúk na jeho pleciach zosilnel.

„Nesnaž sa utiecť, ver mi, že sa ti to nepodarí.“ Muž sa naňho usmieval odpudivým a zlomyseľným úškľabkom a Harry cítil ako v ňom narastá strach.

„Ale...ale ja som nič nespravil,“ zakoktal sa zo strachu. „Ja som len...“

„Zabil si Cedrica Diggoryho, podviedol Ministerstvo svojou fingovanou smrťou aby si s pomocou svojho otca mohol pokračovať vo vykonávaní príkazov Veď-Vieš-Koho...ty nie si Potterov syn! Aká škoda! Keby čarodejnícky svet vedel pravdu o ich slávnom hrdinovi a jeho matke, ktorá sa správala ako najúbohejšia fľandra...“

„Nie...moja mama...“

„A počuli sme aj o tvojej potýčke s pánom Weasleym, ktorý ťa podozrieval a o tvojej agresívnej reakcii na jeho úprimné a nevinné otázky.“

„On sa ma na nič nepýtal! Nadával mne aj Severusovi...“

„A ty si ho zbil, možno si sa ho dokonca snažil zabiť...“

„Nie, ja...“

„Mali sme šťastie, že vás našla profesorka McGonagallová a toho úbohého chlapca zachránila skôr ako si ho stihol zmrzačiť!“

„Nie! To nie je pravda, on...“

„Ticho, pán Potter- alebo by som mal povedať pán Snape?“

Harry cítil ako sa mu v očiach hromaždia slzy. Blížili sa k bránam. Čoskoro odídu, zoberú ho do ministerských žalárov, kde ho budú znovu mučiť...

„Nie...“

Nechcel odísť zo školy. Prečo ho neprišiel Dumbledore zachrániť?

„Nie...“

Brány školy sa otvorili. Auror Harryho postrčil na druhú stranu.

„NIEEEEE!“ vykríkol keď spadol z postele.

„Harry, Harry, zobuď sa...“ počul Severusov hlas kdesi zhora.

„Severus, nedovoľ im aby ma zobrali na Ministerstvo,“ skríkol. „Zavolaj Dumbledora, prosím!“

„Harry, otvor oči. Si doma. Nikto ťa neberie preč,“ Harry cítil, ako si k nemu Severus sadol, objal ho a pevne ho držal. „Šššš...tu si v bezpečí. Si doma, so mnou.“

Harry sa nakoniec upokojil.

„Koľko je hodín?“ spýtal sa keď si bol istý, že ho jeho hlas nezradí.

„Asi päť hodín ráno. Zobudil si sa trochu skoro,“ povedal Severus a usmial sa na Harryho, ktorého mal pritisnutého k hrudi.

„Nechcem aby ma vypočúvali. Nemôžeš tam byť so mnou?“ zamumlal Harry do Severusovho trička.

„Nie, Harry. Musíš tam byť sám. A ja sa dnes musím postarať aj o ostatné deti...“

„O tvojich Slizolinčanov?“ preglgol Harry.

„Áno, myslím, že potom budú potrebovať moju podporu.“

„Jasné,“ povedal Harry a pokúsil sa vstať. „Pustíš ma do kúpeľne?“ spýtal sa naoko podráždene. „Rozmaznávaš ma. Keby ostatní vedeli, že starý dobrý Majster Elixírov tu objíma a hýčka Harry Pottera, skolabovali by následkom závažných ťažkostí dýchacieho traktu.“

„Tak nech v pokoji umrú. Nepustím ťa až kým sa neupokojíš.“

„A čo moje potreby? Nemôžem sa upokojiť ak ma nepustíš na záchod.“

„Bezočivý Potter. Tak teda choď.“

„Nie som Potter, Snape. A nie som dokonca ani Harry. Som Quiet, tvoj syn, alebo si ma nepamätáš, OCKO?“ Bolo skvelé vysloviť TO slovo aj keď to bolo len vrámci srandy...

„He...že MÔJ syn...no,“ uškrnul sa Severus. „Je pravda, že si sa podal viac na mňa než na Quietusa...“

„Och bože, len to nie,“ pokrútil Harry hlavou. „Nie sme si ani náhodou podobní!“ vyplazil na Severusa jazyk a odbehol do kúpeľne.

***************************************************************************

Harry nesústredene hľadel na knihu Pokročilej transfigurácie vo svojom lone. Tú istú stranu už prečítal minimálne päťkrát a stále si nedokázal rozpomenúť ani na slovo.

Povzdychol si a položil knihu na stôl. Nešlo to. Bol stále príliš nervózny a vedel, že má na starosti aj iných študentov a on musí počkať do večera, prípadne do noci, kým mu bude môcť povedať o tom, čím si prešiel on.

V skutočnosti ten výsluch nebol až taký hrozný ako očakával, no vedel, že príliš veľa krát zablúdila jedna z jeho rúk k čelu a pricapla vlasy na jeho odhalenú jazvu. No ani jeden z aurorov sa mu nepozeral na čelo keď preverovali jeho predlaktia, a to obaja. A zatiaľčo si museli všimnúť jeho jazvy, ani jeden z nich sa na ne nepýtal.

Otázky, ktoré mu kládli boli jednoduché a rýchle, o jeho loajalite a keď im Harry povedal, že ho vychovali jeho muklovskí starí rodičia a jeho muklovská matka, už to viac neriešili a ani nie po piatich minútach ho poslali preč.

Hneď ako sa odtiaľ dostal vytiahol prútik a znovu kúzlom zahalil svoje jazvy. Našťastie sa zdalo, že ho nikto nevidel.

Harry nechápal ich správanie. Prečo ho nevypočúvali viac? Je predsa synom Severusa Snapa, synom ex-smrťožrúta? No zároveň sa odpovede na tú otázku hrozil. Možno už mali dôkaz a nepotrebovali jeho priznanie na to, aby ho každú chvíľu odviedli. Táto myšlienka zaváňala paranoiou, ale Harry sa jej nedokázal zbaviť. JE predsa paranoidný, no nie?

Prinútil sa opäť pozrieť na knihu o transfigurácii a pokúsil sa sústrediť.

„Aby sme mohli premeniť magickú bytosť na inú magickú bytosť musíme presne vedieť, ako ňou prúdi jej-ich- mágia. Premena jednej formy mágie na inú je jednou z najkomplexnejších odvetví učenia transfigurácie...“

A tak ďalej.

Bolo to neskutočne nudné. A to bola len prvá strana. Z pätnástich, ktoré majú do dvoch dní prečitať. A ešte ho čakala esej z elixírov o použití pier z hippogriffov v liečivých elixíroch a ďalšia esej o temných čarodejoch 19. storočia pre profesora Binnsa na budúci týždeň. Ako sa blížili skúšky V.Č.Ú. všetci učitelia sprísneli a vyžadovali čoraz viac detailov. Dokonca aj Severus a McGonagallová dokázali sprísniť svoje nároky, aj napriek tomu, že ich Harry a ostatní študenti nikdy nepovažovali za bohvieako benevolentné.

Zhlboka sa nadýchol a začal si písať poznámky na pegamen, keď začul ako sa niekto zastavil pri jeho stole. Nahnevane zodvihol hlavu. Ares si vybral tú najhoršiu chvíľu, keď sa konečne rozhodol, že pochopí tú mizernú kapitolu!

Až na to, že to nebol Ares. Bola to Hermiona, ktorá z akéhosi dôvodu vyzerala zahanbene.

„Ahoj, Quietus, bude ti vadiť, ak si prisadnem? Ostatné stoly sú plné...“

Harry si nedokázal pomôcť a podráždene na ňu sykol.

„Ak ťa nebude rušiť moja prítomnosť, môžeš tu zostať,“ povedal a svoj pohľad opäť upriamil na svoje poznámky, no teraz bol príliš nervózny na to, aby sa dokázal sústrediť. Dopekla!

„Prečo si to tak povedal?“ spýtala sa Hermiona, keď sa posadila.

„Čo?“ vyštekol Harry hnevlivo.

„Tú kravinu o tvojej prítomnosti.“

„Zlomil som tvojmu drahému frajerovi nos, alebo sa nepamätáš?“ Harry sa oprel o policu za ním a prekrížil si ruky na hrudi.

Hermiona sa zapýrila.

„Odkiaľ o tom vieš?“ spýtala sa chrapľavo.

Harry pokrčil plecami.

„Videl som vás ako sa bozkávate,“ povedal.

Červená v jej tvári naberala na intenzite. Namiesto toho aby odpovedala, upriamila Hermiona pozornosť na knihy vo jej taške. Harry sa pobavene usmial a znovu vzal brko do ruky.

„Nebola to tvoja vina, Quietus,“ ozvala sa, keď začal písať. Harry na ňu prekvapene pozrel.

„Čo?“

„Nebola to tvoja vina. Počula som, čo ti Ron hovoril deň čo deň. Možno by som bola spravila to isté, keby som bola na tvojom mieste...“

„Aha,“ preglgol Harry. „No mne sa zdalo, že si s Chrabormilčanmi dosť dlho súhlasila.“

Hermiona sa opäť začervenala.

„Ech...myslím, že som sa na teba trochu hnevala.“

„Och, nepáčil sa ti Ronov nový profil, čo?“

Hermiona sa usmiala a pokrčila plecami.

„Prečítal si už transfiguráciu?“ zmenila z ničoho nič tému.

Harry prikývol.

„Práve som si začal robiť poznámky.“

„Je tam jedna pasáž, ktorej nerozumiem...“

***************************************************************************

Nasledujúce týždne boli jednotvárne. Harry si vytvoril denný program. Ten obsahoval mnoho hodín presedených v knižnici, alebo presedených v knižnici s Hermionou- a bolo to zároveň miesto, ktorému sa Ron vyhýbal. Najmladší mužský potomok Weasleyovcov si blížiace sa skúšky nevzal k srdcu. Hermiona raz dokonca priznala, že ho vždy po večeri doučuje, keďže väčšinu svojich popoludní trávi na metlobalovom ihrisku, kde najprv trénoval na svoje prvé výberové skúšky a neskôr, keď ho zvolili sa strážcu obručí pre Chrabromilský tým trénoval s ostatnými.

Novým stíhačom sa na Harryho veľké prekvapenie stal Seamus. Nikdy nečakal, že nakoniec bude vedieť lietať...prvý zápas sezóny bude medzi Slizolinom a Chrabromilom deň po Halloweene, takže sa Ron s ostatnými hráčmi rozhodli trénovať tak dlho a často ako bude možné a Harry dokonca poprosil Severusa, aby na nich bol menej prísny.

„Aj na Rona,“ spýtal sa Severus zvedavo.

„Hej,“ zamumlal Harry.

„Ale on si to nezaslúži!“ oponoval mu Severus rozhorčene.

„Ja viem, ale prosím, kvôli mne! Po zápase si s ním môžeš robiť čo chceš.“

Severusovi zaiskrilo v očiach.

„Čokoľvek?“

„Oprava: nezabi ho. Ale dovtedy ho nechaj tak.“

„Takže ty chceš, aby Slizolinčania prehrali,“ konštatoval mrzuto Severus.

„Môžeš byť menej prísny aj na nich,“ mykol plecami Harry.

„Nie, nemôžem. To som už teraz.“

„Och, takže si to uvedomuješ!“

„Samozrejme!“ odfrkol si Severus rozhorčene. „Som zaujatý a som si toho vedomý!“

Po ich krátkom rozhovore Severus naozaj trochu poľavil, no Ron Harryho stále provokoval kedy len mohol.

Harry sa mu snažil vyhýbať. Okrem neho mal kopu iných starostí.

Medzi ne patrili: elixír pre Lupina a hodiny obraby. Po tom, ako Severus objavil jeho najnovšiu posadnudosť, a teda vysedávanie v knižnici, dal mu úlohu. Mal zistiť všetko čo mohol o vlkodlakoch. Severusovi sa nedarilo vynájsť liek pre Lupina, lenže nemal čas na to, aby hľadal podrobnejšie- a tak sa rozhodol podeliť sa o svoju záťaž s Harrym. Harry mal teraz prejsť každú dostupnú knihu o vlkodlakoch, kým Severus hľadal odpoveď vo svojich knihách o elixíroch.

Po týždni mal Harry pocit, že vie o vlkodlakoch viac než Lupin, no nebol o nič bližie k lieku.

„Čo hľadáš?“ spýtala sa Hermiona, keď videla ako listuje v objemnom zväzku.

„Informácie o vlkodlakoch. Seve....môj otec mi to prikázal,“ dodal keď si všimol Hermionin zmätený výraz.

„Prečo? Ide tu o profesora Lupina?“ nečakane sa odmlčala. „Och, veď ty o ňom nevieš...“

„Upokoj sa, poznám ho,“ prerušil ju Harry. „A áno, otec hľadá elixír, ktorým by vylieščil jeho chorobu.“

„Aha,“ zamumlala este stále zmätene Hermiona. „Ale ja som si myslela...“ opäť sa odmlčala.

„Myslela si si, že jeden druhého nenávidia, však?“ a keď Hermiona prikývla, Harry s úškrnom dodal. „No, nemajú sa bohvieako v láske. Ale toto leto zakopali vojnovú sekeru.“

„Tvoj otec a profesor Lupin?“

Harry sa k nej naklonil.

„Upokoj sa, Hermiona, nie len môj otec a Lupin, ale dokonca aj otec a Sirius Black sa udobrili.“

Hermiona bola šokovaná.

„ČO?“

„Počula si ma. Teraz žije v Snapovskom panstve.“

„Verí Snapovi...“ zamumlala Hermiona užasnuto.

„Hej, Hermiona,“ vytrhol ju z jej omámenia Harry. „Ja som tiež Snape...“

„Och, prepáč. Ja len...je to príliš divné.“ä

„Možno že sa Ron mýli,“ doberal si Hermionu Harry, tá to však zobrala vážne.

„Nie možno. Celkom určite.“

***************************************************************************

„Bráň sa, Snape!“ skríkla netrpezlivo pani Figgová. „Okamžite!“

Ale ako kúzlo opustilo jej prútik, Harry sa nedokázal pohnúť. Len naň civel, v mysli mal úplne prázdno, až kým ju nezachvátila panika.

Keď ho kliatba trafila, zapotácal sa a spadol na zem.

V mietnosti vypukol smiech. Harry sa začervenal. Z nešťastného pádu sa mu krútila hlava. Otriasol sa, vstal, a pokúsil sa sústrediť pred ďalším pokusom.

Toto bol v ten deň desiaty a pani Figgová si zjavne nevšimla, že Harryho reakcia na jej kliatby je čím ďalej tým horšia. Momentálne sa celkom vytratila jeho sebaistota a cítil sa ako keby bol späť v Nightmare Manor po niekoľkých kolách mučenia. Zdvihol si prútik pred oči. Patril jeho otcovi, ale bez tých správnych slov ho neochráni.

Harry tie slová poznal, mohol ich vysloviť, no jeho myseľ nepracovala tak ako mala. Pomyslenie na ďalšie kliatby ho znehybnilo a pred profesorkou a jej kliatbami sa cítil úplne neschopne.

„Takto, pán Snape, keďže nie ste schopný vyčarovať ten štít, naučíte sa to bolestivou cestou. Varujem vás: vyšlem na vás krátku, ale bolestivú kliatbu a očakávam, že ju absorbuje váš štít. Ak štít nevyčaríte, bude to bolieť.“

Harry nemo prikývol. Aké krásne! Maličké mučiace kúzlo- to je presne to, čomu chýbalo!

Opäť podvihol svoj prútik.

„Clipeus!“ zvolal zúfalo v tej istej chvíli ako proferoska skríkla „Tormento!“

Túto kliatbu Harry nečakal. Vo chvíli keď počul zaklínadlo toho nenávideného kúzla, jeho vôľa sa zrútila ako domček z karát, ruka s prútikom mu klesla a on na bolesť čakal s každou štipkou staočnosti, ktorú v sebe v tej chvíli dokázal nájsť. Keď ho kliatba trafila, neotvoril ústa, nevykríkol, zostál hrdo stáť. Ruky zaťal v päste tak tuho, až mu zbeleli hánky. Bola to preňho celá večnosť kým bolesť napokon poľavila.

Harry videl ako naňho profesorka bez slova užasnuto hľadí. Uklonil sa jej, vzal si tašku a bez slova odišiel z triedy.

Toto presiahlo všetky medze.

Tormenta. Uvrhnutá na študenta ako za účelom výučby.

To nie.

Nikdy predtým sa na ňu nesťažoval, ale o tomto sa Severus dozvie.

Znášal mučiace kúzla príliš dlho na to, aby ich teraz toleroval .

Ale keď konečne prišiel do ich komnát a zavrel za sebou dvere, v bezvedomí sa zviezol na zem.

Poslední komentáře
16.10.2016 20:56:15: Kaku, jsem ti moc vděčná smiley${1}
14.07.2013 18:27:49: Pokud má někdo zájem, tak jsem objevila překlad všech tří dílů zde: http://www.magic-lady.estranky.c...
29.04.2012 23:17:04: děkuji za další kapitolku. smiley${1}
03.01.2012 14:05:18: Krásná povídka, vrhla jsem se do ní hned po prvním dílu... HP a SS to mají tak těžké a nidko jim moc...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.