...

HP-Šťastné dny v pekle

Kapitola šestnásta: Nájsť svoj domov- časť druhá (a posledná)

Ahoj, viem že toto prišlo príliš neskoro, oveľa neskôr, ako som plánovala. Chcem týmto zaželať všetko najlepšie k narodeninám Fidovi, a zároveň ti aj venovať túto kapitolku. Som naozaj vďačná tým, ktorí sem ešte občas kliknú, berte túto kapitolku ako môj návrat k prekladom. Vďaka, vaša iisis

„Aký plán, Albus?“ spýtal sa Snape podozrievavo.

„Plán ako ochránime Harryho. Plán, ktorého súčasťou bol aj Harryho pohreb.“

Snape na to nereagoval, len naňho zamyslene hľadel. Napokon pomaly prikývol.

„Myslím, že teraz už chápam, Albus...“

„Ale ja nechápem,“ ozval sa Harry podráždene. „A čo s tým mojím údajným úmrtím? A ako ich chcete presvedčiť o tom, že som to ja, keď ste ma pochovali?“

Na Harryho otázku ale neodpovedal riaditeľ-

„Voldemort si teraz myslí, že si mŕtvy. Teraz už po tebe nepôjde. To bol aj tvoj zámer, však, Albus? Nepovedal si mi pravdu, aby som sa na jeho pohrebe správal autenticky. Pred všetkými čarodejníkmi čo sa zúčastnili, vrátane jeho nasledovníkov.“

„Správne, Severus,“ pritakal Dumbledore. „Ak by som ti bol povedal pravdu, bolo by pre teba ťažké predstierať žiaľ. Si na to príliš hrdý. A tvoja pýcha by ohrozila Harryho bezpečnosť.“

„Ako?“ chcel vedieť Harry.

„Videli nás spolu, Harry,“ vysvetlil Snape zamyslene. „Neverili by, že by som dokázal byť ten zatrpknutý bastard na TVOJOM pohrebe po tom všetkom, čo sme si prežili. A myslím, že Albus má pravdu. Nedokázal by som sa pred tými idiotmi pretvarovať...ale bolo to hrozné...“

„A telo?“ spytoval sa Harry zvedavo. „Povedali ste, že Ministerstvo moje...eh telo preskúmali aby potvrdili identitu predtým, než povolili pohreb.“

„Och, Harry, to je zaujímavá otázka. Hlavne kvôli tomu, že som potreboval telo Harryho Pottera a nie to tvoje na to, aby som oklamal ministerstvo.“

„Čože?“ opýtal sa Harry zmätene.

„Keď ministerstvo dostane telo, skúsia na ňom niekoľko Identifikačných kúzial, ktoré potvrdia rodičovstvo zahynutého. V tvojom prípade by tie kúzla odhalili Lily Evansovú a Quietusa Snapa. A ja som nechcel, aby sa o tomto ministerstvo dozvedelo a už vôbec nie aby si mysleli, že si ty, Harry POTTER szále nažive. A tak som to telo pretransfiguroval z dvoch vlasov: jeden od tvojej matky a druhý od Jamesa Pottera. Bola to vskutku náročná transfigurácia, ale podarilo sa!“ usmial sa šibalsky.

„Ale prečo ste chceli podviesť ministerstvo?“ nechápal Harry.

„Idú po tebe rovnako ako Voldemort. Najprv ti chceli prisúdiť vinu za Cedricovu smrť, ale neskôr Fudge a jeho tým zosnovali historku o tom, ako sa chceš stať ďalším Temným pánom, alebo sa minimálne spolčiť s Voldemortom, pretože si mu práve ty dopomohol k moci...neviem, čo presne plánovali, ale viem si to živo predstaviť,“ odvetil riaditeľ zamračene.

„Chceli sa zbaviť aj teba, Albus, nemám pravdu? Opäť Lucius, ak sa nemýlim. „Ako vždy.“

„Nechápem o čom to hovoríš,“ ozval sa Harry.

„O tom, čo vždy. Všetko to dávaju za vinu Albusovi: Quirella, Hagrida poloobra, Lupina vlkodlaka, Croucha smrťožrúta, mňa ako ďalšieho smrťožrúta, teba ako nastávajúceho Temného pána...a všetkým z nás Dumbledore dôveroval...povedzme čarodejníckemu svetu o všetkých týchto „prehreškoch“ a oni stratia svoju dôveru k riaditeľovi a budú požadovať jeho rezignáciu. Nemám pravdu?“

„Presne tak. Fudgea ovláda Lucius Malfoy, ktorý sa túži stať Riaditeľom Rokfortu.“

„Ale...to by bola katastrofa!“ skríkol Harry zdesene.

„Áno, to by bola,“ prikývol Dumbledore. „Ale na druhej strane, ak sa dozvedia, ak by sa dozvedeli, že si stále nažive, odviedli by ťa na ministerstvo a po Severusovi...“ Dumbledore sa nečakane odmlčal, ale Severus len mávol rukou.

„Už som mu stihol povedať o spôsobe vypočúvania na Ministerstve aj o tom, čo sa udialo medzi nami dvomi. Kľudne pokračuj.“

„No....poviem to takto: nechcem aby sa k tebe dostali. A ak zistia, že si nažive...“

Harry zbledol.

„To znamená...že nemôžem byť sám sebou...“ zamumlal. „Ide po mne Voldemort aj Ministerstvo...“ zvesil hlavu a ponoril si tvár do dlaní. „Budem sa musieť skrývať alebo zmeniť svoj výzor...“ odmlčal sa a po chvíli pošepky dodal, „Aký má zmysel ďalej žiť? Jediné po čom túžim je normálny život, bez neustáleho strachu a nebezpečia, nechcem sa skrývať...“

Snape položil Harrymu ruku na plece.

„Harry, Harry upokoj sa. Som si istý, že Riaditeľ niečo vymyslí. Vypočujeme si jeho nápad a potom sa spolu rozhodneme čo ďalej, dobre?“

Harry si vzdychol a prikývol, ale stále si hľadel do dlaní.

„Albus?“ Otočil sa k nemu Severus s očakávaním.

„Niečo som už dopredu zabezpečil, Severus. Ak Harryho adoptuješ, prelomíš tým Jamesovo kúzlo a on bude vyzerať tak, ako by vyzeral keby vyrastal ako Snape.“

„Takže budem vyzerať ako môj otec?“ preglgol Harry.

„Nie, nie ako tvoj otec. Ako syn tvojej matky a otca. V každom prípade v tebe nebude ani štipja Jamesa. A potom ťa môžeme do Rokfortu prihlásiť ako Severusovho syna.“

„ČOŽE?” zaburácal majster elixírov. “Prečo sa jednoducho nemôže vydávať za Quietusovho syna?“

„Bolo by to príliš nápadné. Istí ľudia boli zasvätení do Quietusovho a Lilinho vzťahu. Takmer všetci členovia učiteľského zboru počuli Sybilino proroctvo. Je zázrak, že doteraz Harryho príbuzenstvo nikto nespochybnil. A teraz nie je správna doba, aby sa ľudia začali pýtať nepríjemné otázky. Pravdu poznáme len my traja. Nikto iný. A tak by to malo aj zostať.”

„Ale...čo....čo poviem Ronovi a Hermione....?“ vykoktal Harry. „Sú moji priatelia. Musím im povedať, že som nažive!“

„Harry, viem že to vyznie kruto, ale nemôžeš im povedať nič. Bolo by to príliš nebezpečné.“

„Ale, Riaditeľ...“

„Harry, toto nie je hra. Popravde to nikdy ani nebola, ale teraz sme na pokraji vojny. VOJNY. Rozumieš tomu, Harry? Ak by vedeli, že si nažive, ocitli by sa v ohrození. Mohli by sa nechcene prerieknuť, či pred priateľmi alebo pred rodinou...alebo to použiť proti tebe a Severusovi. A to nehovorím o tom, že by sa o tom určite chceli rozprávať medzi sebou…Vôbec fakt, že by sa s tebou priatelili by bol podozrivý. Sám dobre vieš, Harry, že sa nedá vylúčiť, že ich budú chcieť vypočúvať na Ministerstve, alebo že ich unesie Voldemort len preto, že sú tvojimi priateľmi…”

„Och Bože...na to som nikdy nepomyslel...“ šepol Harry. „Ale to znamená, že budem musieť začať odznova.:

„Určite sa s nimi dokážeš znovu spriateliť,“ podporil ho Snape.

„Jasné, keď budem vystupovať ako TVOJ syn, tak si viem živo predstaviť ako sa bude chcieť Ron spriateliť...“ vyprskol Harry. „Na to v sebe prechováva príliš veľa predsudkov...Takto ho stratím...profesor Dumbledore, neexistuje iná možnosť?“

„Mohli by sme zmeniť jeho vzhľad kúzlami...“ navrhol Snape neochotne.

„Prvé čo Aurori použijú ak sem prídu vyšetrovať je Odhaľovacie kúzlo. A to by bola katastrofa. Okrem toho, nejde ani tak o to, ako Harry vyzerá ako skôr o to, že musíme utajiť fakt, že je stále nažive. A to dosiahneme najjednoduchšie tým, že ho predstavíme ako tvojho syna.”

Harry si sadol s nohami skrčenými pri hrudi, objal si kolená a položil si na ne bradu. Čo iné mu zostáva? Nechcel prísť o priateľa, no zároveň chápal prečo musia jeho existenciu udržať v tajnosti. Stačilo by jedno náhodné oslovenie (Harry!), náznak spoločných spomienok a odhalili by ho. Odviedli by ho do Ministerských žalárov, kde by sa k nemu správali ako k Temnému pánovi v zácviku...ďalšie trápenie a mučenie...nie. Možno, že sa zachová sobecky, ale dalšie mučenie by nestrpel. So Snapom si budú musieť dať Veľký pozor na to, aby neohrozili Dumbledora. Niet pochýb o tom, že Snape to zvládne. Celé roky sa prežíval na pokraji odhalenia ako špión, a vie ako na to. Ale čo Harry? Bude musieť zmeniť svoje správanie, svoje návyky...Nebude môcť hrať metlobal, je skrátka príliš dobrý na to, aby ho nespoznali.

Bude sa o tom musieť porozprávať so Snapom. On mu pomôže. Snape. Harry sa z ničoho nič nadšene obrátil k dvojici profesorov.

„Severus, tebe by to nevadilo?“ spýtal sa Snapa, ktorý sa na jeho údiv pousmial.

„Čo? Predstierať, že som tvoj otec?“ spýtal sa. Keď Harry prikývol, Snapovi preletel na perách letmý úsmev. „Tentokrát ti to poviem posledný krát, takže ma dobre počúvaj, Harry. Nie, nevadilo by mi to. Naopak, spravím to rád, pretože tak budem môcť stráviť viac času s tebou. Takže,“ kývol na riaditeľa, „myslím, že sme obaja pripravení.“

„Harry? Ako sa rozhodneš? Chceš sa stať členom rodiny Snapovcov?“Harry sa zhlboka nadýchol a prikývol.„Áno, chcem,“ povedal rozhodne.„Tak teda. Severus, polož mu dlaň na plece a prijmi ho do svojej rodiny. Je to jednoduché kúzlo, takže naň nebudeš potrebovať prútik či magickú formulku, stačí na to dobrý úmysel.“Severus prikývol a položil ruku Harrymu na plece.

„Prijímam ťa späť do našej rodiny. Prijímam ťa ako Quietusovho syna, ale postarám sa o teba ako o svojho vlastného,“ usmial sa na chlapca. „Stačí tak, Albus?“

„Skvelé. Bude však potrebovať aj nové meno, Severus.“

„Áno, ja viem. Myslím...myslí, že by sa mohol volať ako jeho otec. Čo myslíš, Harry?“

„Bu-...budem sa volať tak, ako tvoj brat?“

„Quietus Snape,“ vyslovil Majster elixírov a pocítil ako sa mu hrdlo stiahlo vynárajúcimi sa pocitmi. Zahľadel sa Harrymu do očí. „Myslím, že tvoja matka by so mnou súhlasila...“

Čas akoby sa v tej chvíli zastavil.

„Quietus Snape...“ šepol Harry. Znovu sa cítil akoby sa pozoroval z diaľky. Tentokrát sa toho pocitu snažil zbaviť. Časom nakoniec príde na to, ako by sa mal v tejto chvíli cítiť. „Znie to fajn,“ prikývol.

Dumbledore sa postavil.

„Veľmi dobre. Začína sa zvečeriavat. Myslím, že nastal čas na môj odchod a váš odpočinok. Pán Potter bude od zajtra ráno Pán Snape. Ak teda príjíma. Ostatné doriešime v priebehu nasledujúcich týždňov. Myslím, že by ste ich mali stráviť na Severusovom panstve aby ste sa lepšie pripravili na nový život v Rokforte ako rodina. Prídem vás navštíviť budúci týždeň. Vtedy môžeme prediskutovať aj otázky ktoré sa medzitým vyskytnú. Súhlasíte?“

„Áno, Albus? A...ďakujeme.“

„Nemáš za čo, priateľ môj. Dobrú noc Severus, Quietus.“

Harry ležal na bruchu na pohovke, no nedokázal zaspať. Bál sa tmy a jeho sny sa hmýrili udalosťami z predošlých dní. Najmä tých strávených v Nightmare Manor. V temných žalároch ním lomcovala úzkosť viac než v Dumbledorovoej izbe.

A vtedy pomyslel na budúcnosť...mal pocit ako keby hľadel do bezodnej priepasti: mal závrať a bál sa.

Nechce svoj nový život. Nič na svete si nepraje viac ako získať späť ten predošlý s Dursleyovcami, ale aj so svojimi priateľmi. Lenže si je vedomý toho, že je to nemožné. Ponoril si tvár do vankúša. Cítil samotu.

Netušil ako dlho tam ležal a plakal, keď zacítil dotyk na temene.

„Harry, čo sa deje?“ ozval sa spoza neho Severusov ustarostený hlas.

„Ja...Ja neviem zaspať,“ zamumlal Harry do vankúša.

Severus si zamyslene sadol na okraj pohovky.

„A spal si včera v noci?“

Harry len pokrútil hlavou.

„Myslel som si..“ povzdychol si unavene Severus. „Ani ja som nespal. Strašili ťa aj nočné mory?“

Harry potichu prikývol.

„Mal som si uvedomiť....“

Seveurs vstal a odišiel. Vzápätí sa však vrátil s flakónom.

„Myslím, že bude lepšie ak dnešnú noc stráviš vedľa mňa,“ povedal. „Poď za mnou, Harry.“

Harry opäť čosi zamumlal do vankúša a ani sa nepohol.

„Harry?“

„Nechcem ťa rušiť.“

Snape otvoril ústa a chystal sa naňho čosi vyprsknúť, no napokon len zťažka preglgol. Namiesto toho zdvihol Harryho aj s prikrývkom a vankúšom do svojho náručia a preniesol ho do izby. Mal šťastie, že bol chlapec taký ľahký- dva týždňe bez jedla na nich na oboch zanechali stopy. Položil ho na postel, vzal Quietusov prútik, mávol ním smerom ku krbu aby vznietil oheň a zapálil aj dve fakle.

„Nebude tu v noci tma,“ povedal a podal Harrymu flakón s elixírom. „Vypi to. Elixír na spánok bez snov. Nemôžeš ho užívať stále, pretože ti nedopraje prirodzený spánok a je návykový. Ale tentokrát....“

„Nepotrebujem ho, Severus. Som okej. Len...cítil som sa osamelo...a bolo tam príliš tma...a občas mám pocit akoby som bol späť v Nigthtmare Manor a toto bol len sen a keď sa zobudím budú nás znovu mučiť...“ zachvel sa Harry.

„Sú to len dva dni...niet divu, že si to ešte nespracoval. Bude to chvíľu trvať. Tebe, aj mne. Nám

„A, všetko ostatné. Je to...hrozné. Bojím sa budúcnosti, a minulosť ma desí. Chcel by som byť ako ostatné deti. Ale nie. Môj život je vždy iný. Nenávidím to.“

Severus si povzdychol a objal vzlykajúceho tínedžera.

„Harry, nakoniec to dobre dopadne. Ver mi. Ocitli sme sa spolu aj v horšej situácii a prežili sme. Teraz sme voľní a nikto nám nechce ublížiť. Zvládneme to, to som si istý. Nikdy nezabudni na to, že v tom nie si sám. Sľubujem ti, že ti pômôžem koľko budem môcť. Ale teraz si potrebuješ odpočinúť. Poriadne si nespal pomaly viac ako dva dni. Vypi ten elixír a dobre sa vyspi. Budem tu pri tebe,” povedal a opatrne ho objal.

„Nie, ten elixír nepotrebujem,“ pokrútil Harry hlavou, zívol a stočil sa po Severusovom boku. „Cítim sa lepšie. Keď sa so mnou rozprávaš...ako...otec so synom...“ usmial sa. „Celkom sa mi riaditeľov plán pozdáva. Páči sa mi pomyslenie na to, že budeš môj otec,“ zamumlal so zatvorenými očami s úsmevom na perách.

Majster Elixírov sa uškrnul a bol rád, že ho v tej chvíli nikto nevidí. Harryho slová ho potešili viac ako čokoľvek iné. Bol šťastný, aj keď netušil prečo...Možno tie psychologické drísty majú čosi do seba, usmial sa. Áno, asi to je tým. Ale čo koho do toho? Možno takto nájde druhú rodinu...syna....Možno naozaj dostal druhú šancu na normálny život. Teda tak normálny, ako len môže v týchto zlých časoch byť...

„A ja ťa rád prijmem sa svojho syna,“ šepol Harrymu do ucha. Harry otvoril oči a usmial sa.

„Dobrú noc, Severus,“ žmurkol naňho a zavrel oči.

„Dobrú noc, Harry.“

„Quietus,“ zamumlal chlapec do vankúša.

„Tak dobre. Dobrú noc, Quietus.“

Snape bdel dlho do noci po tom ako Harry zaspal.

Nebude to pre nich ľahké. Harrymu o tom nepovedal, ale po nociach ho strašili rovnaké nočné mory.

Krv...mučenie...bolesť...ale z ich krvilačných pazúrov sa vyslobodili. A on nedovolí spomienkam aby zničili ich životy. Zaprisahal sa, že spraví všetko vo svojich silách pre to, aby neboli slobodní len fyzicky, ale aby sa oslobodili aj psychicky.

A keď príde ten čas...spoločne sa postavia proti Voldemortovi a zvíťazia.

Severus Harryho zovrel v pevnejšom objatí a aj on napokon zaspal. Zopár ďalšísh dní bude pre nich pre oboch náročných.

 

Poslední komentáře
03.06.2018 22:40:23: Moc krásné.******************smiley${1}
03.06.2018 21:52:50: Moc krásné.******************smiley${1}
02.01.2012 22:17:11: Nádherná povídka a skvělý překlad, už jsem si ani nemyslela, že z toho můžou uniknout. A Brumbál byl...
15.07.2011 18:39:09: Bože to je tak nádherné, po třech dnech jsem přečetla tenhle tvůj překlad a jsem strašně šťasná, že ...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.