...

HP-Tam, kam patrím

Kapitola trinásta: Búda

Haha...tak predsa ešte jedna kapitolka...tentokrát trinásta...kráásne číselko nemyslíte?? ja ho osobne milujem....prekladala som ju do poldruhej ráno, takže nič úžasné :) ale som rada, že to mám za sebou...bohužiaľ je kapitolka opäť príliš dlhá na to, aby sa mi zmestila do jedného článku, takže zachvíľku tu pribudne aj druhá časť...no a kapitolku venujem Nini, ktorá to so mnou trpela takmer až dokonca..díík nini :D..no tak si to užite..pa..a nechajte du dáke to slovko po sebe...už je to trápne že furt píšem iba ja :D
Keď sa Jeb objavil rovno pred ním, Harry bol šokovaný. Práve si v duchu hovoril "čo to do pekla.." keď sa Jebovi podarilo odmiestniť sa na ostrove, o ktorom si myslel, že sa na ňom premiestňovať nedá. Teraz bol už iba zmätený. Asi pred tromi hodinami mu Jeb kruto zviazal ruky a priviazal ich k nejakej trubke v nejakej posranej búde. V podstate bol dosť znudený, ale v kútiku jeho mysle pretrvával strach, čakajúc na to, aby prepukol v celej svojej sile. 
 
Svojho únoscu nevidel odkedy ho hodil do tohto pekla. Zápästia ho pálili a bol si celkom istý, že cítil, ako mu z nich dolu po rukách steká krv. Ruky mal zviazané za chrbtom, pevne pripevnené k trubke. Veľa krát sa snažil vymaniť si ruky z pút, ale vôbec mu to nešlo. Takže tam sedel a čakal, kedy sa ten psycháč vráti späť. 
 
Aby mu prešiel čas rýchlejšie, začal snívať. Predstavoval si, ako Severus reagoval, keď tak náhle zmizol. Alebo aspoň ako dúfal, že Severus reagoval. Harry dúfal, že prinajmenšom mal oňho strach a prinajlepšom ho hľadal, aj keď len preto, aby ho riaditeľ nezabil, ak Harry umrie. Toto nebola tá najšťastnejšia myšlienka, s akou mohol prijsť, takže zmenil smer a vydal sa po iných nápadoch. Zamýšľal sa nad tým, kde je profesor práve teraz. Hľadal ho? Rozmýšľal nad spôsobmi, ako sa toho psycháča zbaviť? Čo ak premýšľal nad rôznymi hroznými vecami, ktoré mu mohol teraz Jeb robiť? Trápilo by ho to? A vtedy si Harry náhle pomyslel, že áno, možno áno. 
 
************************ 
 
Keby sme povedali, že bol Snape naštvaný, bolo by to slabé slovo. Bol doslova rozzúrený a vymýšľal rôzne spôsoby, ako toho starého bastarda zabiť tak, aby to vyzeralo ako nehoda. 
 
"Ak skriví Harrymu na hlave čo len jeden vlások na hlave, odtrhnem mu tú jeho a prestrčím mu ju zadkom," precedil cez zuby, keďže okolo nebol nik, kto by ho počul. Náhlil sa k Deliverance, pretože dúfal, že ona by mohla vedieť, kde by Jeb Harryho držal. Ak to bude niekto vedieť, je to ona. Musel zistiť, kde Harry je a to rýchlo. Uvedomil si, že sa strachuje o Harryho bezpečnosť a o to, čo by s ním mohol Jeb robiť práve teraz. Začal si uvedomovať, že mu na Harrym záleží, aj keď by si to nahlas nikdy nepriznal sebe a ani nikomu inému. Ale keď Harryho nájde, nedovolí aby sa mu ešte niečo stalo. Aj keby si ho mal k sebe pripútať. Už nikdy ho nespustí z očí. Aj keď ani to mu dnes veľmi nepomohlo. Veď Severus pozoroval, ako bol od neho Harry násline odtrhnutý a nemohol s tým nič urobiť.

"Hlúpy sráč," povedal si, dúfajúc, že sa mu podarí na Jeba, toho parchanta, niekde naraziť a bude ho môcť roztrhať na márne kúsky.

Aby nemusel myslieť na toho parchanta, snažil sa myslieť na Harryho, ale nič tým nedosiahol, iba to, že bol na Jeba ešte naštvanejší. Obrázok Harryho, ako sedí vedľa jazierka spred niekoľkých dní, modriny zohyzďujúce jeho telo ho prinútili striasť sa. Ak nájde Harryho v podobnom stave...

Potom myslel na Deliverance a ako ju zabije za to, že s nimi poslala toho starého, paranoidného a v prvom rade krutého parchanta.

***********************

Harry sa znovu snažil bojovať s povarazmi zväzujúcimi jeho ruky, ale zistil, že to bolí príliš na to, aby to skúšal ďalej. Bol vyčerpaný. Keď však počul, ako sa neďaleké dvere otvorili, strach z kútiku jeho mysle sa predral na povrch. Uvedomil si, že je v izbe, ktorá ale nebola vôbec zariadená, teda pokiaľ nenazvete tyč zariadením. Spoločnosť mu robilo aj niekoľko priateľských pavúkov, ale keď zobral do úvahy to, že kedykoľvek sa priblížili tak ich zašľapol, zdalo sa, že už by mohli vedieť, že sa k nemu nemajú približovať. Tie blbé pavúky páchali samovraždy. "Smrť nohou," pomyslel si a takmer sa nahlas zasmial. Smiech ho však prešiel, keď sa dvere vedúce do izby s rachotom otvorili.

Teraz v ňom strach prepukol úplne naplno. Necchel nič viac, ako zmeniť sa na jednu z tyčí, ale nemyslel si, že to bolo možné. A ak by to predsa len bolo, dúfal, že sa tak stane počas najbližších dvoch sekúnd. Nestalo sa tak.

"Ahoj, maličký," zavrčal Jeb, keď naplno vkročil do izby. "Užívaš si to tu?" spýtal sa.

"Och áno," pomyslel si Harry, "je to tu ako v prvotriednej krčme." No nahlas povedal: "Čo chcete?" ako to najmúdrejšie, čo kedy vyslovil. Harry si všimol čierneho psa, ktorý stál v chodbičke za mužom, ale jediným pohybom ho Jeb odkopol, čím ho poslal do vedľajšej izby.

Jeb sa kruto uškrnul. "Och, iba spôsobiť ti neuveriteľnú bolesť. Ale uvidíme," dodal hystericky sa smejúc.

Harry sa vážne zamýšľal nad tým, či tú frázu čítal Jeb niekde v knihe, pretože to nebol spôsob, akým sa normálne vyjadroval. Ale keď skutočne pochopil ich význam, stiahol sa od svojho únoscu k tyči. Prial si, aby ho dokázal silou vôle premistniť, veď bol čarodejník, ale vedel, že nemá toľko sily na to aby to urobil, čo bolo zlé, pretože na niečo prísť musel. Pridlhé zostávanie v rukách tohto maniaka mohlo byť zdraviu nebezpečné.

*******************

Severus prekročil cez prah bráničky vedúcej na Deliverancin dvor a vystúpal predné schody v rekordnom čase. Možnože rozbitie okna v dverách by bolo priveľa, ale teraz mal určite náladu tak učiniť.

Videl ako Del prišla do obývačky a z jej tváre sršala podráždenosť, ale aj trochu strachu. Cítil sa trochu zle za to, že ju v podstate nepriamo prinútil cítiť tu druhú emóciu, ale tento pocit rýchlo opadol, keď si spomenul, kto Harryho uniesol. Cítil sa však ešte horšie, keď pohľad úplného znepokojenia preletel cez jej tvár, keď si všimla, kto stojí za dverami.

"Severus?" zvolala a rýchlo prešla cez obývačku do haly, kde otvorila dvere takou silou, že bol Severus prekvapený, že sa nerozbilo sklo. "Čo sa deje? Kde je Harry?" spýtala sa.

"Nepovedala si mi, že je ten muž je úplný šialenec, Del!" zreval, keď už nebol schopný kontrolovať svoj strach a hnev.

"Čo?" spýtala sa, viditeľne zmätená.

"Jeb, ten sprievodca, čo si s nami poslala, je šialený," povedal, snažiac sa uchovať pokoj. "Zranil Harryho, Ubložoval mu, ale ja som si to nevšimol," pripustil. "Keď som to zistil, postaral som sa oň, aspoň som si to myslel. Nejako sa dostal z mojej pasce a ten prekliaty bastard Harryho uniesol," povzdychol si a pretrel si rukou oči, akoby na jeho ramenách spočívala váha celého sveta.

Severus vzhliadol a všimol si, že neňho Deliverance hľadí, napoly vystrašená, napoly zničená. "Myslíš si, že by som ho s vami poslala, keby som vedela, že ublíži Harrymu?" obvinila ho a z jej očí vytriskli slzy.

Severus sa svojej sesternici prizrel, s vinou v očiach. "Tak som to nemyslel. Teda áno myslel, ale teraz si to nemyslím. Bol som iba naštvaný. Nemôžem uveriť, že som to dovoili," precedil.

"Tak seba z toho neobviňuj. Neobiňuj z toho nikoho, iba ak Jeba Corwina, on je ten, kto to celé spôsobil a to nepoprieš," pritlačila naňho.

"Corwin?" spýtal sa. Bolo divné, konečne vedieť priezvisko muža, ktorého doteraz poznal iba ako Jeba, alebo sprievodcu, alebo ako ho teraz pomerne často volal, parchanta.

"Áno, to je jeho meno. Poď dnu, môžeme sa prozprávať o tom, čo urobíme," povedala a vošla dnu.

"Tu nie je o čom veľmi hovoriť," odvetil. "Nájdem ho, zoberiem si svojho chlapca a zabijem Corwina," povedal s takou istotou, že Del vedela, že to myslí naozaj vážne. Bol prekvapený, keď uvidel ako nadvihla obočia a na jej tvári sa usadil úškrn.

"Čo je?" vyštekol.

"Tvojho chlapca?" spýtala sa, vôbec neskrývajúc svoj úsmev.

"Čo?" zopakoval a na jeho tvári sa objavil výraz úplneho zmätku.

"Práve si povedal, že si ideš zobrať svojho chlapca," povedala mu.

Severus zbledol, pravdepodobne po prvýkrát v živote a nevedel, čo na to povedať. "To som nepovedal," prehlásil.

"Ale jasné, že si to povedal," povedala. "Záleží ti na ňom, to nepoprieš."

Severus nepovedal nič, ale dlho a tuho premýšľal asi dve sekundy, kým si uvedomil, že má pravdu. Vedel, že sa to deje, ale keď mu to potvrdil niekto iný a to ešte k tomu, že to on povedal bolo trochu znepokojujúce.

"Môžme sa o tomto porozprávať neskôr?" vyprskol, znovu hnevlivo. "Musíme ho nájsť. Nechcem si ani predstaviť, čo mu ten parchant práve teraz robí," a už len pri tejto myšlienke zbledol.

Videl tu drastickú zmenu v postavení svojej sesternice a vedel, že sa prepla do strategického mysliaceho módu inak známeho ako: Nájsť Harryho, Zabiť Jeba.

"Dobre, ale daj mi chvíľku. Potrebujem premýšľať," povedala, rýchlo vošla do domu a nezastavila sa, až kým neprišla ku svojej obľúbenej stoličke. Usadila sa na ňu a naďalej svojho bratranca v hlbokom zamyslení ignorovala.

Severus to všetko užasnuto pozoroval. Bol dosť smiešne vidieť to, ale situácia, ktorá tomuto predchádzala nebola smiešna ani náhodou. So zadržaným dychom čakal, kým Del dospeje k nejakému rozhodnutiu, alebo aspoň dostane nápad. Vždy mala skvelé nápady.

Netrvalo to dlho. Predtým než vedel, čo robí, vyskočila staršia žena zo stoličky a doslova vyletela hore schodmi. "Mám nápad," zakričala naspäť a Snape sa iba usmial.

************************

Začínal si uvedomovať, že spojenie s tyčou za ním nebol ten najlepší nápad. Ale momentálne sa nemal kam uhnúť a Jeb sa neustále približoval s tým divným svitom v očiach, ktorý harry tak nenávidel.

Čím bližšie sa Jeb dostal, tým viac Harry panikáril. Nevedel, ako sa z tejto situácie dostať. "Kde je Snape, dopekla?" spýtal sa sám seba, vediac, že táto otázka zostane nezodpovedaná. Harry iba dúfal, že už bol na ceste.

Jeb pristúpil až tesne k Harrymu a vyvýšil sa presne nad neho. Keď sa ruka staršieho muža pohla smerom k nemu a on ho schmatol za rameno, kde ju potom nechal ležať, Harry sebou mykol. Snažil sa vyhýbať aj takémuto malému dotyku. Harry si hrozne prial, aby ho už pustil. Ale mužova ruka stisla jeho rameno takou silou, až mal Harry pocit, že mu ho zlomil, tak hrozne to bolelo.

Harry to už nemohol ďalej zniesť a vykopol. Jeb zavyl od bolesti, odskočil od chlapca a držal sa za píšťalu.

"Minul som genitálie," pomyslel si Harry, pretože to bolo to miesto, kam mieril. Harry sa snažil uhnúť sa Jebovi, ktorý sa medzitým spamätal a naklonil sa k nemu. Ale nemal kam ujsť. Vôbec to nečakal, no ochvíľu ho Jeb násilne udrel do tváre. Týmto pohybom mu hlava pristála na tyči a Harry mal pocit, že už viac neznesie. Cítil, ako mu niečo vyteká z kútika úst a vedel, že krváca. Harry sa pomaly zviezol k tyči, pretože sa už nevládal udržat a prepadol sa do sladkého bezvedomia. Bol už úplne mimo, keď k nemu Jeb znovu pristúpil .

Severusova trpezlivosť sa neustále stenčovala. Nevedel, čo presne Del robila, ale nemyslel si, že by jej to malo trvať tak zatracene dlho.

"Del, už je to desať minút!" zreval. "Čo to tam dopekla vystrájaš?"

Prešiel iba moment, kým k nemu doľahla sarkactická odpoveď. "Tancujem breakdance, čo iné si si myslel, že robím?" zakričala.

Severusovi chvíľku trvalo, kým si to predstavil a potom sa napriek zúfalej sitácii naplno rozosmial. Potom znovu zvážnel. "Naozaj, čo tam toľko robíš? Strácame čas, keď tu len tak sotjíme a nič nerobíme," zvolal netrpezlivo naspäť.

"Dobre, dobre už idem," povedala a rýchlo zišla dolu po schodoch.

"Čo je to?" spýtal sa, keď si všimol zrolovaný pergamen v jej náručí. "To je to, čo ti trvalo tak dlho? hľadala si papier?" spýtal sa kúsavo.

"Áno, Severus, celý čas hore som hľadala tento papier. A kým som tam bola, pomyslela som si, že napíšem krátky príbeh. Je to mapa, idiot," vyprskla naspäť.

Severus mal na jazyku ďalšiu sarkasticku odpoveď, ktorá však nikdy neuzrela svetlo sveta, pretože ju zastavilo príkre "Sklapni," od Deliverance.

"Je to mapa celého ostrova. Sú na nej zaznačené tajné priechody a iné fajnové vecičky. Tiež sú na nej zakreslené všetky domy a skrýše. Ak mám pravdu a ja verím, že mám, tak ten parchant drží tvojho Harryho," nemohla si to odpustiť Deliverance, "v tomto malom dome," uzavrela.

"Malom dome? To je chyže. Nie nie je to ani chyže to je búda," ukázal na obrázok zobrazený na pergamene, ktorý vyzeral akoby mal niekoľko stoviek rokov. Obrázok stál na papieri akoby 3-D. Všimol si, že keď položila Del prst naurčité miesto na pergamene, toto miesto sa zhmotnilo nad pergamenom. Nebolo to ako záškodnícka mapa, ktorá ukazovala umiestnenie každej osoby na Rokfortskom pozemku ale bola taktiež užitočná. "A prečo si myslíš, že Corwin skrýva Harryho presne tam?" spýtal sa jej s nadvihnutým obočím.

"Videla som ho obšmietať sa okolo už nespočetne veľa krát. On samozrejme nevedel, že som tam bola, ale ja som ho videla a to mi stačí. Je to skryté, keďže sú na zemi pokryté lístím a paličkami. Ale ja viem celkom presne, kde to je a mapa nám pomôže. Takže ideme?" spýtala sa a ukázala smerom k dverám.

"Poďme," odvetil Severus.

Rýchlo opustili Delin dom a vydali sa smerom k búde.

****************

Harry otvoril oči, no vzápätí ich okamžite zatvoril. Svetlo prichádzajúce z jedného okna bolo takme rneznesiteľné. Snažil sa posadiť sa, ale zasyčal od bolesti. Harry si uvedomil, jeho bolesť bola zapríčinená Jebom a že ho musel zraniť ešte viac po tom ako odpadol, pretože pohnúť čo len prstom mu momentálne pripadalo takme nemožné.

Škrípajúc zubami proti bolesti, skúsil sa Harry posadiť a keď sa mu to podarilo, poobzeral sa okolo seba. Zistil, že nebol v bezvedomí dlho, možno niekoľko hodín , pretože tiene na stene sa pohli iba minimálne. V tejto novej pozícií sa snažil po prvýkrát vykuknúť z okna, keď si uvedomil, že vonku nie je nič iba prázdnota. Bolo tam úplne temno, až na slnečný svit, ktorý prechádzal skrz.

"Ten šialenec musel začarovať okná tak, aby to vyzeralo, že cez ne prúdi slnečný svit," zamrmlal si a snažil sa nemyslieť na to, ako veľmi tento jednoduchý čin bolel.

Ďalšia myšlienka, ktorá si prvŕtala cestu do jeho ubolenej mysle bola, že musí byť pod zemou, ak boli potrebné kúzla na to, aby sa do miestnosti dostalo svetlo.

"Skvelé," pomyslel si zúfalo. Nemyslel si totiž, že bude Severus schopný nájsť ho pod zemou.

Keď si položil na plece, aby sa mohol pozrieť aj dolu, prijal svoj osud. Bude musieť čakať, kým ho niekto zachráni, alebo ho ten psycháč z vedľajšej izby zabije. A mohol si dokonca vybrať.

Netrvalo dlho, kým sa dvere znovu otvorili, tentokrát však iba trochu. Harry sa otočil smerom ku dverám, zamýšľajúc sa nad tým, čo ten muž zase robil. Preto bol úplne prekvapený, keď do izby vošiel pes.

"Čo to dopekla má znamenať?" pomyslel si, ale potom si uvedomil, že to bol ten šialený Rotweiler, na ktorého so Severusom natrafili, keď sa po prvý krát stretli s ich "sprievodcom". Potom si spomenul na psa, ktorého videl tesne potom, ako sem za ním vošiel Jeb. Musel to byť jeden a ten istý.

Harry sa znovu snažil uhnúť, ale namiesto toho sa znovu udrel do tyče. Začínal tu hnusnú vec nenávidieť.

"Čo odo mňa chceš?" roztrasene sa spýtal. Jedinou odpoveďou mu však bolo zavrčanie od divého psa.

"Pekný psík," povedal znenazdania a potom si pripadal ako idiot. "Nad čím to premýšľaš?" spýtal sa sám seba. "Choď preč!" zakričal po čom si znovu pripadal ako idiot. "Och, áno Harry, nadávaj šialenému psovi a možno sa zmeníš na psiu potravu ešte pred tým, ako ťa niekto zachráni. To je skvelý nápad, ty debo," káral sa.

Ale pes sa k nemu naďalej iba približoval a Harry si prial, aby mohol zmiznúť. Mal z toho psa horzný strach. Vedel, že by mu nemal svoj strach ukázať, alebo to aspoň povedal jeho bratranec, keď raz cestou zo školy narazili na jedného rozzúreného psa. A ono to naozaj fungovalo, pes okolo nich prešiel, no keď Dudley zreval niečo nezrozumiteľné, začal ten pes nahánňať Harryho. Takže sa rozhodol dať na radu bratranca a neukázať psovi ako veľmi sa ho bojí. Pes sa však naďalej približoval.

"Čo chceš?" takmer zašepkal Harry, pretože nechcel psa akýmkoľvek spôsobom vyprovokovať k útoku. Nervózne pozoroval, ako pes prešiel až k nemu a sadol si mu po pravici, schúlil sa a položil si hlavu do jeho lona.

"Toto je fakt divné," pomyslel si. Sedel až neprirodzene rovno, pretože sa odmietol pohnúť. Pomyslel si, že možno Jeb vytrénoval svojho psa tak, aby zaútočil v tej najneočakávanejšej chvíli. Mohlo sa to stať.

*******************

"Si si istá, že je to tu?" spýtal sa Severus snažiac sa udržať svoju podráždenosť na uzde. "Nevidím tu žiadne dvere skrýté v zemi."

Deliverance naňho zazrela. "Samozrejme, že je to tu. Ak by to tu nebolo, tak by som ti nepovedala "Zastaň, je to niekde tu"!" povedala rozladene. Ich obavy o chlapca a neustále kúsave poznámky si začali vyberať svoju daň.

"Fajn," vyprskol Severus a pokrečoval v kopaní to snehu, lístia a blata okolo.

"No, možno ak by si zo seba vydal troxhu viac snahy, Severus, mohlo by to ísť oveľa rýchlejšie," zasyčala.

"Snahy?!" zreval. "Čo myslíš, že tu celý čas robím, sedím na zadku?"

"Áno, Severus, to je rpesne to, čo hovorím," povedala sarkasticky Del.

"Nevyskakuj si na mňa, ženská!" zakričal a vykročil smerom k nej, no už po jednom kroku jej zmizol spred očí.

"Severus!" zakričala vystrašná jeho náhlym zmiznutím. "Si v poriadku?" spýtala sa. Vykročila vpred a opatrne sa priplížila ku kraju diery, do ktorej spadol jej bratranec.

"Hej som," odpovedal. "Myslím, že som v nejakej izbe," dodal.

"Našli sme to!" povedala bujaro. "Hovorila som ti, že je to niekde tu."

"Áno, hovorila," povedal. Ďalšiu vetu ale nikdy nevyslovil, pretože sa mu pri tvári mihla niečia päsť. Tesne sa jej vyhol a vzápätí sa ocitol v pästnom súboji, ktorý vyhrával. Toho muža zložil ani nie v troch úderoch.

"Deliverance, mohla by si trochu svetla?" spýtal sa, keďže v izbe nebolo takmer žiadne. Keď jeho sesternica vysvietila izbu prútikom, Severus sa sklonil k mužovi. "Kde je Harry?" vyprskol, zatiaľ čo z neho vyžeroval hnev. "Hovor, alebo ti sľubujem, že ťa zabijem." Aby mu ukázal, že nevtipkuje obkrútil ruku okolo mužovho krku. "Hovor!" zreval.

"Tam," vysúkal zo seba Corwin, ukazujúc na neďaleké dvere, ktoré boli momentálne trochu pootvorené. Bol si istý, že z tej izby pochádzala tá trocha svetla, ktorá sa v búde nachádzala.

"Dobre, teraz ťa možno nezabijem," povedal neskrývajúc svoj úmysel. Zdalo sa mu, že počul, ako sa Del potichu zasmiala.

"Dávaj naňho pozor dobre?" spýtal sa a nečakajúc na odpoveď zamieril ku dverám a jemne ich odtlačil. Nebol si istý, čo očakával že vnútri nájde, ale to čo uvidel rozhodne nečakal.

*****************

Po tom, co si Harry uz necitil nohy pod váhou psovej hlavy, začal ho podvedome hladkať. Nemal nič iné, čo by robil. Vtedy sa začal strachovať, čo sa stane, ak sa Jeb znovu vráti. Nemal veľmi rád, keď si z neho ľudia robili futbalovú loptu a hlava ho už teraz hrozne bolela. Pomyslel si, že ak toho muža uvidí ešte raz, hodí šabľu. Iba z pomyslenia naňho a na to, čo mu pravdepodobne robil mu prišlo zle. Vedel, že ten muž je šialený, ale on bol unavený, vystrašený a chorý z toho, že bol ešte stále priviazaný k tej tyči. Chcel ísť domov. To ho prinieslo späť k myšlienke, kam vlastne pôjde, keď toto celé skončí. Uvedomil si, že ešte aj keby mal ísť k Severusovi bolo lepšie ako niektoré iné možnosti.

"Tak poď, Severus, poď si ma zobrať," zamrmlal si. Presne v tom momente počul zvonku zvláštne zvuky. Pes v jeho lone zdvihol hlavu a zavrčal. Harry si do toho momentu neuvedomil, že ho hladkal no znovu s tým začal v snahe ukľudniť ho. 
"Ššš," povedal a prekvapujúco, pes si znovu zložil hlavu do jeho lona. 
V ďalšom mometne sa zdalo, akoby sa vo vedľajšej miestnosti niekto bil, potom všetko stíchlo. Počul hlasy, ale boli stlmené a on nevedel, čo hovorili. 
"Prosím, nech je to Severus," pomyslel si. Nemyslel si, že by to zvládol, keby to boli nejaký Jebovi divný priatelia. Ktovie, čo by sa mohlo stať. 
 
Začal vystrašene hladkať psa, ktorý sa v jeho lone utíšil. Nevedel, či to bolo dobré alebo zlé znamenie. Potom tie hlasy náhle stíchli a on počul ako sa niekto priblížil ku dverám. Okamžite stuhol a keď tak urobil, pes vstal a obranne sa pred neho premiestnil. Harryho obočie sa prekvapene nadvihlo. "Ty ma ochraňuješ?" spýtal sa užasnuto. 
 
Keď sa dvere otvorili dokorán, bol by Harry od šťastia vyskočil, keby ho nezadržiavali putá. 
 
"Severus!"

Poslední komentáře
10.09.2018 11:01:27: žena, která se schovává 300 let před světem ví co je to breakdance smiley${1}smiley${1}
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.