...

HP-Tam, kam patrím

Kapitola tretia: Dobrodružstvo začína

Tak lidičky: nová kapitolka na svete. Na naliehanie miss s ciss som ju preložila skôr ako som mala v pláne tak si to vážte...ďalšia vec, ktorú chcem povedať je, že v najbližšej dobe sa časové intervaly medzi pridávaním poviedok určite predĺžia, keďže budem musieť dobiehať všetko, čo som zameškala zo školy a neskôr príde škola samotná...no stredy a nedele sa naozaj budem snažiť dodržať..oki k tejto kapitolke: venujem ju nini za všetko, čo pre mňa kedy urobila a za to, že si ju nesmierne vážim (aj za to, že sa rozhodla neseknúť s písaním :-) ideš nini) tak, myslím, že všetko dôležité je povedané, tak sa pustite do čítania :D (hopla aj komentovania) lucy

PS: NINI fakt sa teším na ten komentár :DD


Harry sa ponáhľal za Snapom, príliš vystrašený na to, aby sa ozval. Nebol si však istý, čoho sa bojí. No možno to bolo tým, že sa správal veľmi podobne ako jeho strýko. Možno to však bolo len tým, že mal zlú náladu a takýto nebude stále. Takto protivný nebol ani počas školy. Preto dúfal, že sa Snape rýchlo vráti ku svojmu "normálnemu" ja.

Už boli takmer pri východe z hradu a on si to doteraz ani nevšimol. Hedwiga začala vyvádzať, čím dala jasne najavo, že chce z klietky von. Takmer zabudol, že ju má stále so sebou. A v tom si spomenul aj na niečo iné. V tom zmätku, ktorý nastal na stanici si zabudol svoje veci v strýkovom aute.

"Ach nie," potichu utrúsil. Bol si totiž úplne istý, že ak si Vernon spomenie, že Harryho veci sú stále v jeho aute, určite ich pri najbližšej príležitosti zničí.

"Čo je?" spýtal sa Snape, čím prerušil sled Harryho myšlienok.

"Moje...moje veci. Nechal som ich v strýkovom aute. Ak ich čo najrýchlejšie nedostanem naspäť zničí ich," povedal váhavo.

"Tak na to ste mali myslieť, keď ste ich tam nechali," ozvala sa sarkastická odpoveď. Snape vedel, že na tom Harry nenesie žiadnu vinu, no v tomto momente to bol jeho jediný ventil. Ale podľa toho, ako sa chlapec tváril vedel, že by s tým mal prestať.

Harry ani nevyzeral na to, že by sa s ním chcel hádať. Snape vedel, že tomu chlapcovi klamal. Nech sa na to pozrel z akejkoľvek stránky, bola to jeho vina, že Harry teraz nemal svoje veci. Premiestnil sa skôr ako mohol chlapec niečo namietnuť. Možno mal ten prašivý mukel na Harryho väčší vplyv ako si pôvodne myslel. A jeho nálada mu to nijako neuľahčovala. Ten chudák si pravdepodobne myslel, že je rovnaký, ak nie horší ako jeho strýko. 'Čas na zmenu' pomyslel si.

"Potter, predpokladám, že ste sa zachovali rovnako nezodpovedne ako vždy a nechali ste si prútik v kufri," povedal. No dobre, staré zvyky sa zomierajú naozaj ťažko. No chcel použiť chlapcovu bezpečnosť ako výhovorku, aby sa vrátili po jeho veci a mohol tak napraviť svoju chybu (nie že by si ju niekedy priznal).

Harry sa takmer neubránil túžbe strhnúť sa, ktorú pri jeho slovách pocítil. "No, nechal som ho tam (ten prútik)...vybral by som ho vo chvíli, keď by som prišiel domov. Ak by som ho tam neskryl, môj stýko by ho uvidel," odvetil na svoju obranu.

"Tak teda dobre. Poďme vyzdvihnúť ten kufor, len sa modli aby ho už tvoj strýko nezničil," tu sa zastavil a uvažoval nad tým, ako dlho môže trvať cesta autom zo stanice na Privátnu ulicu. "Bude tvoj strýko už doma?" spýtal sa.

Harry sa pozrel na hodinky. "Pravdepodobne hej. Je to už niekoľko hodín, čo sme odtiaľ odišli," odvetil.

"Dobre. Poďme," povedal Snape a položil všetky veci na zem. Keď povedal Harrymu aby vypustil sovu z klietky, položil klietku tiež na zem a na všetky veci vyslal ochraňujúce kúzlo. Nikto nebude schopný dotknúť sa ich bez toho, aby dostal silný šok. Keď tak urobil, schmatol Harryho za rukáv a premiestnil sa na Privátnu cestu.

Objavili sa necelý blok od domu Dursleyovcov. "Ktorý to je, Potter?"

"Štvrtý zľava," povedal a aj naň ukázal.

Bez ďalšieho slova k nemu Snape podišiel. A Harry šiel znovu tesne za ním. Náhle sa cítil ako šteniatko poslušne nasledujúce svojho pána. To mu na nálade vôbec nepridalo. Takže sa vystrel, vykročil rýchlejšie aby Snapa dohnal a kráčal vedľa neho. Profesor si to však zjavne nevšimol.

Ku domu číslo štyri sa dostali v rekordnom čase. Dursleyovo auto bolo našťastie zaparkované vonku. Severus vytiahol prútik a zašepkal "alohomora" a kufor auta sa sám od seba otvoril. A Harryho kufor bol na jeho veľkú úľavu ešte stále vovnútri.

"Nemôžem tomu uveriť," zašepkal Harry. Bol naozaj šokovaný, že tam kufor našiel. Mal také tušenie, že Vernon bol príliš naštvaný na to, aby si naň spomenul.

"Je tam všetko?" spýtal sa Snape a Harry vyskočil.

Harry si podráždene vzdychol, naštvaný sám na seba. "Ukľudni sa" povedal si v mysli. Otvoril kufor a ešte raz sa mu poriadne uľavilo. "Áno, je tam všetko."

"Dobre. Zabudol si si ešte niečo, alebo už môžme vyraziť?" spýtal sa a Harryho tým dopálil.

"Nie, to je všetko. Môžeme odísť," odvetil. Rýchlo schmatol svoj kufor a snažil sa ho vybrať z auta. Bol strašne ťažký a bolo oveľa ťažšie dostať ho z kufra von ako dať ho dnu. Bol viac než šokovaný, keď ho Snape odstrčil a vytiahol kufor on sám.

"Zlomíš si chrbát," vysvetlil.

"Oh," povedal Harry, jasne vyvedený z miery. Stále sa na profesora šokovane pozeral, aj keď ho chytil za rukáv a odmiestnil sa.

Ah, znovu Rokfort. Harry sa rozhodol zmeniť svoj predošlý názor na premiestňovanie, pretože si bol teraz celkom istý, že ho neznáša. Bolo mu zle. No keď sa nad tým zamyslel, zle mu mohlo byť aj z nedostatku jedla. Posledné dva dni vôbec nič nezjedol. Bol z návratu na Privátnu cestu tak deprimovaný, že prestal jesť. Bolo to ako každoročný rituál. V tej chvíli si uvedomil, že sa opiera o Snapa a rýchlo sa narovnal. To mu iba priťažilo. Keď znovu prišiel k sebe, uvedomil si, že leží na zemi a prerývane dýcha.

Snape bol prekvapený, keď zistil, že po premiestnení do Rokfortu sa oňho chlapec opiera. Ešte viac šokovaný však bol, keď sa zosunul na zem a začal ťažko dýchať. Že by dnes ráno nejedol?

Ešte chvíľu uvažoval, potom sa sklonil a kľakol si vedľa chlapca. "Potter, kedy si naposledy jedol?" zvedavo sa spýtal.

Keď sa mu trochu uľavilo, pozrel Harry profesorovi do tváre. Bál sa na tú otázku odpovedať. Bude na mňa naštvaný, ak mu poviem, že som nejedol? Na toto si však odpovedať nevedel.

"Ja...no...sú to už...dva dni," povedal potichu.

Snape pri tomto nadvihol obočie. "A prečo si preboha nejedol?"

Harry pokrčil plecami. Naozaj nechcel profesorovi povedať pravý dôvod.

"Fajn, tak mi neodpovedz. Poď, v taške mám elixír proti nevoľnosti," povedal naštvane. Zdvihol Harryho zo zeme a v podstate ho k ich veciam odniesol. Tam Harryho položi na zem a vytiahol z kopy tašku príliš malú na to, aby sa do nej zmestili elixíry. Ale keď ju otvoril, vytiahol z nej niekoľko veľkých fľaštičiek naplnených elixírmy, ktoré sa do tašky nemohli za normálnych okolností nijako zmestiť. Uvedomil si, že tá taška musí byť magicky zvnútra zväčšená. Pozoroval profesora, ktorý napokon vybral jednu z fľaštičiek a podal mu ju. "Vypi to," prikázal mu a začal spratávať ostatné elixíry späť do tašky. Harry urobil ako mu bolo povedané a okamžite sa cítil oveľa lepšie.

"Ak si s týmto šaškovaním skončil, Potter, musíme sa znovu premiestniť, dúfajme, že to bude dnes posledný krát. Zvládneš to?" spýtal sa, no v jeho hlase bolo okrem sarkazmu aj niečo iné, čo Harrymu veľmi pripomínalo znepokojenie (alebo starostlivosť?? :-)).

"Áno," odvetil. "Ale môžem sa spýtať kam ideme?"

"Spýtať sa môžeš ale teraz bude lepšie ak nebudeš vedieť nič. Hocikto by nás tu mohol vypočuť, Harry. A okrem toho sa to neskôr určite dozvieš," zaznela Snapova odpoveď.

Harrymu poklesli ramená. Takže bol teraz v situácii, o ktorej nič nevedel a vďaka Snapovým slovám mal pocit, že by ich mohol niekto sledovať. Skvelé. Vôbec mu to na nálade nepridalo, práve naopak, začal sa strachovať ešte viac. Bol z mužom, ktorého zmeny nálad boli nepredvídateľné a stratil aj akúkoľvek kontrolu nad situáciou.

Snape videl v Harryho očiach strach a obavy a vedel, že čoskoro mu nejaké informácie budem musieť poskytnúť. Predtým, si myslel, že sa k nemu jeho strýko choval z hnevu, ktorý ho z istého dôvodu práve vtedy pochitil. Že sa v ten deň stalo niečo, čo ho dopálilo, keďže Potter nikdy nevykazoval známky toho, že by s ním niekto hrubo zachádzal. Ale teraz, keď ho pozoroval, ako je čím ďalej tým viac vystrašený, hlodala v ňom pochybnosť. Predpokladal, že to, čo chlapca dohnalo takmer až ku hystérií je to, že nevie nič o situácii, v ktorej sa nachádza. Ešte nebol hysterický, ale jeho oči boli naplnené neistotou. Harry s ním nechcel ísť, pretože sa ho bál. Skvelé, jednoducho skvelé. Teraz už musel zmeniť staré zvyky definitívne.

"Potter, niekoho hľadáme, je to teraz lepšie?" spýtal sa a Harry sa hrozne mykol. Teraz si bol Severus celkom istý, že to hrubé zaobchádzanie už trvá istú dobu. "Tá osoba vie, kde sa niečo nachádza. A my to niečo musíme nájsť a zobrať odtiaľ, kde to práve teraz je," pokračoval už jemnejším tónom.

"Och, dobre," odvetil Harry. Nevedel toho omnoho viac ako predtým, ale uľavilo sa mu, keď si uvedomil, že mu Snape naozaj niečo povedal.

"Tak, máme všetko?" spýtal sa a počkal, kým mu Harry prikývol. Potom sa znovu spýtal. "Si si istý?"

"Áno, ja mám všetko." Harry si bol istý, že sa ho jeho profesor snaží naštvať.

"Tak teda dobre, myslíš, že sa môžeš premiestniť bez toho, aby ti prišlo zle?" spýtal sa, keďže by bol vážne nerád, keby na ňom skončil neexistujúci obsah Harryho žalúdka.

"Myslím, že to zvládnem," povedal Harry, vzal si svoje veci a pristúpil ku profesorovi.

Snape nasledoval Harryho príklad, vzal ho za ruku a odmiestnil sa.

Poslední komentáře
07.03.2011 23:16:47: súhlasím so Salles. Ale zase, bolo by to prvé miesto, kde by Pottera hľadali, nie? smiley${1}
02.06.2008 13:04:02: Překled je určitě bezkonkurenční, ale autor zřejmě někde nechal mozek. Jasně že Brumbál udělal každo...
23.01.2008 12:51:31: Diky, skvele, viac niet co dodat.
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.