...

HP-Tam, kam patrím

Kapitola štvrtá: Rozhovor

A som tu zas...pri preklade tejto kapitolky som sa dosť pobavila aj keď to trvalo ukrutne dlho, pretože mi to dnes jaksi nemyslelo :) venovanie tentokrát patrí cissy, ktorá ma ju mimochodom "donútila" preložiť a to kľudne aj bez tých úvodzoviek :)) dúfam, že sa preklad bude páčiť..tak sa do toho pustite...a prosíííííím aspoň pár slov ako komentár ;-) vďaka lucy
Ak si Harry myslel, že bude toto premiestnenie lepšie ako to predošlé, tak sa neskutočne mýlil. To, že posledné dva dni nejedol, zjavne nebola tá nejlepšia vec, akú mohol urobiť. Tentokrát sa okamžite po premiestnení zosunul na zem a zaťal ruky do trávy, akoby to bolo posledné stebielko jeho života.Svet okolo neho sa točil ako na kolotoči a on sa nechcel pustiť, zo strachu, že sa prepadne, no neprestane sa točiť.

Stálo ho obrovské úsilie aby nezreval, keď ho niekto zrazu zozadu schmatol a pomohol mu posadiť sa. V snahe ustáliť stále sa krútiaci svet sa zachytil o snapov habit. Chvíľku na to cítil, ako mu Snape pritlačil na pery fľaštičku s elixírom a prinútil ho vypiť jej obsah. Jeho nevoľnosť vystriedal pocit extrémnej slabosti. Iba zdvihnúť ruku mi pripadalo neuskotočniteľné.

"Dva dni dokelu," povedal Snape kúsavo. "Ješ vôbec inokedy?" spýtal sa, keď pod chlapcovým oblečením ucítil jeho kosti.

No dobre tak možno to už bolo viac ako dva dni, naozaj si nevedel spomenúť kedy naposledy jedol. Dopekla veď poriadne nejedol od svojho jedného roku. Podviživenosť bola suka. Keďže Harry nebol schopný udržať hlavu hore, nechal ju klesnúť Snapovi na hruď.

Snape si frustrovane vzdychol. "Najprv do teba dostaneme trochu jedla a potom sa porozprávame," povedal a Harry vedel, že nemá cenu mu odporovať.

Harry si podvedome uvedomoval, že sa nachádzajú v strede ničoho. Obklopovali ich stromy a v diaľke si veselo zurčala riečka. Ale nikde okolo neboli známky civilizácie. Takže kde chcel Snape zobrať jedlo? Harryho myseľ v tom momente nepracovala tak ako by podľa neho mala. Veď boli čarodejníci. Nemohol byť problém vyčarovať si jedlo, no Harrymu to v tej chvíli ani nenapadlo.

Harryho z jeho "hlbokého zamyslenia" vytrhol Snape, keď mu do úst strčil kus chleba, ktorý skoro vdýchol.

"Prosím, Potter, povedz mi, že vieš ako prežúvať," povedal Snape popudený nastalou situáciou.

Harry venoval Snapovi opovrhujúci pohľad, čo bola v tej chvíi jediná vec, ktorú mohol urobiť. Potom požul chlieb, ktorý mal v ústach a prehltol. Po chvíli bol schopný najesť sa sám a tak aj urobil. Vôbec sa mu nepáčilo, že ho choval Snape. Samozrejme, Snape tou myšlienkou nebol tiež nijak zvlášť nadšený. Profesor elixírov bol viac než šťastný, keď začal Potter jesť sám.

Po tom, čo zjedol štvrťku z toho, čo mu Snape podával Harry musel prestať. Keď na sebe zacítil Snapov vyčítavý pohľad sklonil hlavu, no ešte tesne predtým videl na jeho tvári záblesk starosti. Keď sa však na muža znovu pozrel, na jeho tvári bol usadený jeho preslávený úškľabok. Možno si to predtým iba predstavil.

Snape bol úplne presvedčený o tom, že z množstva jedla, čo Harry zjedol by neprežil ani vrabec. Možno je teraz tá správna chvíľa na to, hodiť s ním reč. Snape nebol jeden z tých, čo by chodili okolo horúcej kaše.

"Dával ti ten bastard, čo sa nazýva tvojím strýkom, vôbec jesť?" zamieril rovno k veci.

Už podruhý krát v ten deň sa Harry skoro zadusil. "Prosím?" Vedel, že sa s ním chce Snape rozprávať, no z nejakého zvláštneho dôvodu si ich rozhovor nepredstavoval takto.

"Si úplne tupý, alebo si nepočul otázku?" spýtal sa kyslo Snape.

Harry chcel náhle byť kdekoľvek inde, len nie tu. Na tieto otázky odpovedať naozaj nechcel: nechcel byť s týmto horkokrvým mužom, ktorý by mu mohol spôsobiť ujmu na zdraví. Tak dobre, naozaj si nemyslel, že by mu Snape nejak ublížil, ale bolo veľmi ťažké myslieť si opak.

Snape pozoroval chlapca, ktorý vyzeral, akoby viedol vnútorný boj. V podstate bol prekvapený, že od neho neušiel. Nikdy nebol v týchto veciach dobrý.

"Ak nechceš, tak mi nemusíš odpovedať, ale pomohlo by mi to lepšie ťa pochopiť, ak mi povieš o svojom strýkovi," povedal úprimne.

Harry si skryl hlavu do dlaní. Chce to urobiť? Chce povedať Snapovi, osobe, ktorú nikdy predtým nepovažoval za dôveryhodnú, veci, ktoré nepovedal ani svojim najbližším priateľom? Áno, pomyslel si. Aj keď iba preto, aby to zo seba dostal. Nepovie mu všetko, ale dosť na to, aby pochopil. To urobiť môže.

"Trafili ste klinec po hlavičke, profesor." Snape na moment vyzeral zmätene predtým, než Harry pokračoval. "Je to bastard."

Snape naňho neveriacky pozrel. 'On prehovoril.' Povedať, že bol Snape prekvapený by bolo podcenenie toho, čo naozaj cítil. Čo ho však úplne dostalo bol tón, akým to Harry povedal. Nenávisť bola silné slovo, ale bez pochyby vedel, že to je presne to, čo ku svojmu strýkovi chlapec cíti. Čistá, ničím nefalšovaná nenávisť. Čo musel niekto urobiť, aby vyvolal v dieťati taký cit? Jeho mozog začalo napĺňať mnoho príkladov, z ktorých ani jeden nebol veľmi povzbudivý.

Bez premyslenia sa spýtal. "Čo ti urobil?" Naozaj to chcel vedieť. A nie zo sebeckých dôvodov. Nemal v úmysle to použiť proti nemu. Iba to chcel úprimne vedieť, nech už to bolo čokoľvek.

Harry sa naňho pátravo zahľadel. 'Do pekla s tým' pomyslel si. "Čo chcete vedieť?"

Snape bol znovu prekvapený. "No pre poriadok najprv odpovedz na moju predošlú otázku. Dávali ti jesť?"

Harry sa zasmial, ale nebol to veselý smiech, skôr hrozivý. "Definujte 'dávali jesť'. Nepovažovali ma za niekoho, kto by si jedlo zaslúžil. V podstate som si podľa nich nezaslúžil nič. Jediný dôvod prečo mi dávali ako tak jesť bol ten, že sa báli, že by sa niekto mohol ukázať. Vo všetkom čo pre mňa urobili dominoval strach z toho, čomu nerozumeli. Dalo by sa povedať, že mi jednoducho dávali všetko, čo zvýšilo po Dudleym." Po tom, ako povedal toto minimum si Harry nebol istý tým, či chce pokračovať. Snape sa pre zmenu tváril úplne neveriacky.

"Udrel ťa?" spýtal sa hodiac opatrnosť za hlavu. Keby mal Harry niečo v ústach, zjavne by sa začal znovu dusiť.

Harry bol chvíľu ticho, no potom konečne prehovoril. "Nie," povedal nie veľmi uveriteľne.

'No ak som v živote počul lož, tak toto bola ona,' pomyslel si Snape. "Možno že by som pravde uveril viac, Potter," povedal s nadvihnutým obočím.

"Prečo?" spýtal sa Harry. "Prečo to chcete vôbec vedieť?"

Snape si vzdychol. Toto dieťa nikomu ani trochu nedôverovalo. Niežeby ho za to mohol viniť. "Možno ťa to prekvapí, no moje srdce nie je z kameňa. Možno že som v škole bastard, ale nemyslím si, že by so mnou nič nepohlo," povedal. Nechel povedať niečo v tom zmysle, že mu na tom záleží, prtože vedel, že by mu chlapec aj tak neveril. Plus by si neveril on sám.

Harry nad tým dlho premýšľal, kým mu konečne odpovedal, ak by sa to dalo nazvať odpoveďou. Skôr to bola nechuť odpovedať. "Možno by sme sa o tom mohli porozprávať neskôr," alebo radšej totálne odmietnutie.

Snape vedel, že sa už nič viac nedozvie a tak to nechal plávať. Snáď sa k tomu dostane neskôr, keď si budú bližší.

"Takže kde sme?" spýtal sa Harry a účinne tým zmenil tému. Ale naozaj to chcel vedieť.

"Znovu otázky," zamrmlal si Snape. "Počuješ zurčať vodu?" Harry prikývol a Snape pokračoval. "Je to rieka a na jej opačnom brehu je ostrov. Tam máme namierené. Len musíme nájsť loď," povedal nakoniec.

"Oh. Dobre, ale prečo sme sa na ten ostrov jednoducho nepremiestnili?" spýtal sa Harry.

"Vážne, Potter. Používaš niekedy to, čo máš medzi ušami?" prišla znovu kúsavá poznámka. Videl, ako sa Harry mykol a v duchu si vynadal. "Sú tam bariéri proti premiestneniu," to bolo všetko, čo bolo potrebné dodať.

"Oh," povedal Harry, ktorý sa cítil ako totálny idiot. "To som nevedel," dodal.

"Samozrejme, že so to nevedel," odvetil Snape. "Mali by sme už radšej ísť, vyzerá to, že bude pršať," povedal s pohľadom zdvihnutým k oblohe. Neďaleko sa prevaľovali ťažké tmavé mraky. Nechcel skončiť uväznený v strede rieky, keď tá búrka udrie. Presne v tom momente sa ozvali vzdialené hromy. Harry vyskočil.

"Nenávidím búrky," oznámil. Snape sa uškrnul. Tiež ich nenávidel, ale to mu nepovedal.

Levitujúc ich batožinu, pohol sa Snape smerom k vode. Harry si všimol, že sa prudko ochladilo. Zachumlal sa tuhšie do svojho plášťa v snahe udržať si aspoň nejaké teplo. Vyzeralo to, že Snapovi na teplote vôbec nezáležalo.

Keď sa priblížili k vode, Harryho niečo napadlo. Raging River Rapids (pravdepodobne niečo ako vodný slalom:)). Naozaj sa netešil na preplávanie rozbúrenej rieky na malej roztrasenej loďke, ktorá bola priviazaná na brehu. Neohrabane si do nej vložil svoje veci potom, čo Snape zrušil levitačné kúzlo. Poodstúpil aby mohol profesor urobiť to isté a postával pri loďke aj keď do nej Snape už vliezol.

"Ideš?" spýtal sa ho netrpezlivo. Harry stál neisto pri loďke. Dnes sa mu naozaj nechcelo zomrieť a tie pereje na rieke vyzerali príliš nebezpečne na jeho pomery.

"Nebojíte sa?" spýtal sa. "Teda, tá loďka nevyzerá stabilná na to, aby uniesla čo len kameň, nieto dvoch ľudí...a ich batožinu," objasnil, keď sa naňho Snape spýtavo pozrel.

Keď sa cšak doňho zabodol Snapov prepaľujúci pohľad, okamžite do loďky skočil, v tej chvíli vôbec nemysliac na bezpečnosť. Hrozne sa mu uľavilo, keď profesor zamrmlal kúzlo a začali sa plaviť po rozbúrenej vode. Uľahčene si vzdychol a viditeľne sa uvoľnil. Snape sa len uškrnul.

Bez námahy sa plavili cez rieku a neskôr Harry uvidel malú čiernu bodku na obzore. "To bude ten ostrov, Potter," povedal profesor, keď zaznamenal Harryho záujem.

"Oh," odvetil. "Je dosť malý," povedal pobavene.

Snape na tom nevidel nič smiešne. "On dorastie." Harry sa aj tak zasmial. Nemyslel si, že si profesor uvedomil, čo práve povedal.

"Sklapni, Potter." No, tak možno aj hej.

Poslední komentáře
30.06.2010 15:53:07: toto mi nedava zmysel - 1. rieka, 2. na druhom jej brehu ostrov, 3. trvalo im cosi vyse dna, kym sa ...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.