...

HP-Tam, kam patrím

Kapitola štrnásta: Neobyčajné oslobodenie

No vidíte, tak sa mi to podarilo ešte dnes :) bohužiaľ je to však iba polka kapitoly na viac sa už asi nezmôžem... venujem ju Miss, ktorá to pri mne dnes vytrpela :D tak si to uzite napiste mi daky koment pls :) co sa týka nasledujúcich dvoch týždňov a pridávania kapitol, pls kuknite do komentárov pri predchádzajúcej kapči...dííík iisis (celá kapča)

PS: ak nemátečo čítať katie priložila novú kapču...pa

PPS: ak sa niekto teší na Alexov dar, jeho pokračovanie by sa tu malo onedlho objaviť :D

Bolo evidentné, že keď zbadal Severus Rotweilera, ktorý stál pred ním a ochraňoval ho, bol šokovaný. Nevedel, či by sa mal obávať, alebo či by sa mu malo uľaviť. Vedel, že pes preňho nebezpečenstvo nepredstavoval, ale pre Severusa ho predstavoval určite. 
 
Severus vošiel do izby veľmi pomaly a opatrne sa k nim priblížil. "Harry, si v poriadku?" spýtal sa tlmene. 
 
"Áno," zašepkal Harry, keď natiahol svoje k tyči priviazané ruky, aby mohol psa znovu pohladkať, dúfajúc, že ho to ukľudní. Rotweiler sa konečne utíšil, keď si uvedomil, že chlapec z toho muža nemal strach. Znovu si ľahol s hlavou v chlapcovom lone, rád, že ho niekto hľadká. 
 
Keď sa Severus znovu problížil, Harry si v jeho očiach všimol hnev a mykol sa. Nevedel prísť na to, čo vyviedol, aby sijeho hnev zaslúžil . "Myslel si Severus, že toto je jeho chyba?" spýtal sa sám seba. Potom si ale všimol, že v jeho očiach dominujeú obavy oňho a uvedomil si, že Severus nebol naštvaný naňho, ale na to, v akom stave ho našiel. Ak vyzeral tak ako sa cítil, nebol v tej najlepšej kondícii. 
 
Stašrí muž si pred neho kľakol a poriadne sa mu prizrel. Na pravej strane jeho tváre sa formovala obrovská modrina, mal monokel a z jeho úst sa tiahla teraz už zaschnutá krv. 
 
Severus povzdychol a snažil sa nedať najavo svoj zväčšujúci sa hnev. Ten chlapec snáď nikdy nebude mať pokoj, pomyslel si. Z vnútorného vrecka vytiahol nôž a natiahol sa k tyči, ku ktorej mal Harry priviazané ruky. Rotweiler to zjavne považoval za hrozbu, pretože okamžite znovu vyskočil na nohy a hrozivo na profesora elixírov zavrčal. 
 
"Hej!" zakričal Harry, keďže už psa nemohol utíšiť hladkanám. "Upokoj sa! Sadni." 
 
Pes spravil tak ako mu bolo prikázané a okamžite si sadol. "Je to v poriadku, iba chce rozrezať povrazy," dodal úľavne. Povrazy boli jedou z vecí, ktoré mu momentálne spôsobovali bolesť. Keď počul, ako profesor zhíkol, vedel, že si všimol v akom stave sú jeho zápästia. Profesor však nezostal iba pri zhíknutí, ale si aj zanadával. Keď už neboli jeho ruky zviazané, Harry si ich pomaly premiestnil dopredu, kým sa snažil aby si ich nikde nezranil ešte viac. Keď sám uvidel stav jeho zápästí, takmer vykríkol. 
 
"Au," pomyslel si, keď uvidel mäso a krv. 
 
"Toto ti vyliečim teraz, ostatné zranenia však budú musieť počkať, kým prídeme domov," povedal Severus a chytil Harryho za ruky. Rýchlo na ne nalial dezinfikačný prostriedok, ktorý na Harryho prekvapenie vôbec nepálil a zaviazal ich do studenej látky. "Tak, to by malo stačiť, kým sa vrátime a poriadne to doliečim," povedal. 
 
Harry iba prikývol v súhlas. "Ako ste ma našli?" spýtal sa a jeho oči sa znovu rozšírili, keď si spomenul na svojho únoscu. "Kde je Jeb?" spýtal sa vystrašene. 
 
"No, našiel som ťa s pomocou mojej sesternice," odvetil Severus. 
 
"Del?" spýtal sa Harry trochu prekvapene. 
 
"Áno, je tu a práve dohliada na Corwina." 
 
"Corwin?" spýtal sa Harry do tretice. 
 
Snape nadvihol obočie, no potom si spomenul, že Harry nevie priezvisko toho parchanta. "Áno, volá sa Jeb Corwin. Dúfajme, že to meno nebudeme už po dnešku musieť vysloviť. Najprv pôjdeme k Del a potom hneď ako sa budeš cítiť lepšie sa vrátime do Rokfortu, ," povedal. 
 
Harry bol hrozne štastný, keď sa dozvedel, že pôjdu do Rokfortu tak skoro. "To je skvelé," vyhlásil. 
 
"Poďme odtiaľto preč, dobre?" spýtal sa a ponúkol Harrymu ruku Severus. 
 
Harry ruku prijal a Severus ho vytiahol na nohy. Predtým, než ho Severus pridržal za ramená sa Harry zakymácal. 
 
"Si v poriadku?" spýtal sa Severus. 
 
"Áno, iba mám tochu závrať," odvetil Harry a snažil sa ignorovať to, že Severus ho držal presne na tom mieste, kde mal modrinu z Jebovho želetného zovretia. 
 
"Si si istý?" 
 
"Áno, poďme," povedal Harry, viac než rád, že sa konečne dostane z tejto izby preč, keď obaja začuli výkrik prichádzajúci z obačného konca búdy.

"Del!" zreval Severus a potlačil Harryho smerom ku psovi. "Zostaň tu," prikázal a rozbehol sa za zvukmi.

*********************

Keď Severus otvoril dvere, uvítal ho hrozný pohľad. Corwin držal Del pred sebou ako štít a prútik mal pritisnutý na jej hrdlo.

"Odchádzam a beriem ju so sebou!" vyprskol a ťahal ženu za sebou k východu.

"Nie!" zakričal Severus vyťahujúc prútik.

"Ani na to nepomysli! Odhoď ten prútik, lebo ju zabijem!" zreval Jeb a zaryl prútik do Delinho krku ešte viac.

Severus zaváhal iba nachvíľku, kým si uvedomil, že nemá šancu. "V poriadku," zasyčal a odhodil prútik. Jeb si ho rýchlo privolal a prútik mu vletel rovno do otvorenej dlane. "Choď do vedľajšej izby!" prikázal a ukázal Snapovým prútikom na dvere.

Severus sa na Del zničene pozrel, no ona vyzerala pokojne. "Choď," naznačila mu. "Ochráň ho."

Predtým, než zaspätkoval do izby, vrhol zazrel ešte Severus na Jeba. Dvere sa za ním zavreli a zamkli.

"Dopekla!" zreval, keď sa zložil na zem. "Kurňa!" utrúsil naštvaný na to, ako mohol byť taký debil.

"Profesor?" spýtal sa hlas spoza neho.

"Čo?" zakričal frustrovane. Otočil sa a okamžite sa ukľudnil, keď pozrel do chlapcovej tváre. Vystrašil ho. Lepšie si urobiť nemohol, ty debil, nadával si v duchu.

"Čo sa stalo?" spýtal sa Harry. "A kde je Del?" spýtal sa Harry, ale znelo to viac ako príkaz než otázka. Severus sa naňho užasnuto pozrel, no hneď potom znovu zvážnel.

"Uniesol ju a my sme zavretí v tejto izbe," odvetil.

"Čože?!" zreval Harry. "Musíme sa odtiaľto dostať!"

"Upokoj sa," povedal Severus, zatiaľ čo skúšal dvere. Boli to dvere mohutné a Severus vedel, že dostať sa cez ne bolo nemožné. "Nejako sa von dostaneme." Iba musel prísť na to ako.

"Hej, chlapče, Corwin odtiaľto nevychádzal inak ako dverami, však?" spýtal sa Severus ale v kladnú odpoveď ani nedúfal.

Harry sa nad tým poriadne zamyslel, kým si uvedomil, že nie. "Nie, ten jediný krát čo sem prišiel vošiel dverami," povedal. "A odišiel tak isto, teda aspoň myslím," zamrlmal si popod noc. Keď Jeb z izby vychádzal bol tak trochu v bezvedomí.

"Čo myslíš tým teda aspoň myslím?" spýtal sa Severus, zatiaľ čo prechádzal v izbe z jednej strany na druhú.

Harry si pri tomto potichu zanadával. Nečakal, že ho bude Severus počuť. "Ja...ja...no..." vykoktal zo seba, keďže nevedel ako otázku zodpovedať bez toho aby profesora ešte viac naštval.

"Von s tým, Harry," povedal a sústreďoval na chlapca celú svoju pozornosť.

"Budete sa hnevať," pomyslel si. "No...viete, on uhm... bol som v bezvedomí." Tak, povedal to. Nebolo to až také hrozné.

Severus pocítil náhlu túžbu chlapca objať. Hej, odkiaľ toto prišlo? spýtal sa šokovane sám seba. Namiesto toho položil ruku na jeho hlavu a rozstrapatil mu už tak neporiadne vlasy. "Takže môžem predpokladať, že do bezvedomia si upadol po tomto," povedal a ukázal na veľkú modrinu na Harryho líci.

"No, v podstate áno," povedal Harry, cítiac sa trápne. "Odpadol som, keď som narazil hlavou do tyče, čo bol výsledok toho, že ma udrel," povedal a potom sa snažil od toho odviesť reč. "Takže, ako sa odtiaľto dostaneme?"

Severus sa naňho bezmocne pozrel. "Neviem celkom presne," povedal. Harry si takmer uľavene povzdychol, ale udržal sa. Zmena témy fungovala.

Harry tam stál a premýšľal ako sa odtiaľto dostať, keď si všimol, že pes škriabe a kňučí na stenu. "To je divné," pomyslel si.

"Profesor, pozrite," povedal a ukázal na psa. Severus sa otočil a pozrel naňho.

"Čo to robí?" spýtal sa, aj keď odpoveď neočakával. Opatrne sa ku psovi priblížil, keďže si nebol úplne istý v akom rozpoložení sa momentálne nachádzal, a kľakol si k nemu. Zaklopal na drevené dosky, ktorými bola stena obložená a vtedy obaja začuli dutý zvuk. "Niečo tam je," povedal a začal od steny dosky odtrhávať. Nakoniec objavili malý tunel.

"Na konci je otvor, vidím svetlo," povedal Severus Harrymu keď sa nad ním nahol, aby do tunela nazrel.

"Vidím to," povedal Harry. "Ideme?"

Severus sa do tunela ešte raz pozrel a otočil sa k Harrymu. "Si si istý? Je to dosť tesné," povedal.

Harryho pohľad zaletel k tunelu, no potom sa rozhodol, že radšej prežije zpár napätých minút v úzkom tuneli ako čo len jednu sekundu naviac v tejto izbe. "Poďme." Okrem toho to v pohode zvládne. Iba sa bude musieť plaziť dostatočne rýchlo.

"Dobre," povedal Severus aj keď chlapcovi príliš neveril, no aj on chcel z tej izby čo najskôr vypadnúť. Rýchlo vošli do tunela a pes ich nasledoval. Keď uvideli svetlo, uvedomili si, že ak sa chcú dostať na povrch, budú sa musieť bez akéhokoľvek rebríka vyšplhať hore.

"To by mohlo byť zaujímavé," povedal Snape. Keďže bol Harry pred ním, Severus ho zdvihol a dal mu rabáka. "Zachyť sa koreňov a výstupkov a vytiahni sa hore," dodal.

Počkal, kým si bol istý, že sa chlapec na koreňoch udrží a potom začal liezť on sám.

"Všetko v poriadku?" spýtal sa Harryho.

"Áno." Severus si všimol, že Harryho hlas bol trasľavý a snažil sa mu bližšie prizrieť. Bolo evidentné, že chlapec to už dlho nevydrží bez toho, aby ho neprepadla panika. "Vydrž, Harry, už sme takmer tam," povedal povzbudzujúco.

"Uff," odvtil Harry a zrýchlil v snahe dostať sa čo najrýchlejšie von. V tej rýchlosti však minul koreň, ktorého sa chcel zachytiť a stratil rovnováhu. Začal sa šmýkať a v panike sa rozhliadal okolo seba v snahe nájsť niečo, čoho by sa mohol zachytiť. Keď padal, vyšiel z neho takmer neľudský výkrik. Harry nevedel, čo čakal, ale bol si istý, že možnosť, že ho Severus v páde zachytí určite nečakal. Preto bol úplne prekvapený, keď ho profesor zachytil. bez toho, aby spadol spolu s ním. Pes pod nimi zabrechal.

Harry zrýchlene dýchal a Severus vedel, že ho pohltila panika. Poriadne sa v tuneli zaprel a ďakujúc Bohu za to, že je Harry tak ľahký chlapca otočil.

"Harry!" zreval čím si získal jeho pozornosť. "Musíš sa ma držať! Rozumieš?" spýtal sa v snahe byť prísny a aj trochu milý naraz. Namiesto odpovede Harry okamžite prehodil ruky okolo Severusovho krku a obkrútil si nohy okolo jeho pása, čím sa naňho zavesil, akoby na tom závisel jeho život.

Snape nestrácal čas a začal okamžite šplhať tak rýchlo ako len mohol, keďže sa odtiaľ chcel dostať čo najskôr. Hrozne mu odľahlo, keď pod rukami konečne ucítil trávu a zľahka sa z diery vytiahol. Profesor elixírov sa snažil Harryho položiť na zem, ale ten s ním nespolupracoval.

"Harry, musíme ísť. Prosím pusti ma," povedal a snažil sa odtiahnuť od seba chlapcovu tvár, aby mu mohol pozrieť do očí. Ale Harry sa odmietol pustiť. Severus si podráždene povzdychol. Pustil Harryho a priložil si ruky k bokom, ale chlapec na ňom stále visel. Snape sa obzrel okolo seba. Vôbec nevedel čo robiť. "Harry!" zreval nakoniec a chlapec okamžite ožil a zoskočil z neho. No ako mohol Severus celkom jasne vidieť, stále nebol úplne pokojný. Obklopil chlapcovu tvár svojimi dlaňami a prinútil ho pozrieť mu do očí.

"Si v poriadku," povedal. "Pozri sa okolo. Si na otvorenom priestranstve. Si v poriadku a my musíme ísť. Rozumieš, čo ti teraz hovorím?" spýtal sa. Snape si kútikom oka všimol, že Rotweilerovi sa tiež podarilo z diery vyškriabať hore. Nemal ale čas dôkladnejšie nad tým porozmýšľať.

Harry iba prikývol a zamrkal. Až potom si uvedomil, že doteraz na Snapovi vysel a ten ho niesol a na tvár mu vystúpil krvavočervený rumenec. "Bože, to je tak trapné," zamumlal si.

Snape na to nereagoval a pomaly odkráčal, čím dal Harrymu čas na to, aby ho nasledoval, keď bude pripravený. Vedel, že je chlapec v rozpakoch z toho, ako sa správal. Po veľmi nepríjemnom tichu sa Harry nakoniec ozval.

"Kam ideme?" spýtal sa, keď ho dobehol. "Viete, kam ju uniesol?"

"No, nie tak celkom," odvetil profesor. "Ale dúfam, že nás k nemu zavedú ich stopy," povedal s dávkou sarkazmu v hlase a ukázal na zem. 
 
Harry pozrel dolu a po po prvýkrát si všimol stopy v blate a roztápujúcom sa snehu. "Och," povedal Harry a snažil sa netváriť sa príliš prekvapene. 
 
Severus sa iba uškrnul a pokračoval ďalej v ceste. Teraz mal cieľ, a to bolo jediné, na čo sa sústredil. Musel nájsť svoju sesternicu. 
 
"Hej! Vráť sa!" zreval Harry. Snape sa zvedavo otočil, chcel vedieť, prečo chlapec kričal. Nebol ale veľmi prekvapený, keď uvidel ako beží Rotweiler opačným smerom, ako mierili oni. 
 
"Harry, je to len divý pes, nechaj ho ísť," povedal. 
 
"Ale..." povedal Harry, aj keď nevedel, ako vetu dopovedať. Bol sklamaný z toho, že ho pes opúšťa. Za ten krátky čas, čo boli spolu si v jeho srdci vydobil malé miestočko. Ale teraz nemal čas na to, aby ho hľadal, museli sa pohnúť ďalej. "Tak dobre," povedal nakoniec. 
 
Počas ich cesty po stopách Jeba s Del spolu už neprehovorili a zastavili iba z času na čas, keď si neboli isí, ako pokračovať ďalej, no po chvíli znovu vykročili. Slnko už vyšlo poriadne vysoko a Harryho žalúdok mu dôrazne pripomínal, že už dosť dlho nejedol. V bruchu mu zaškvrčalo, ale presne vtedy naschvál stúpil na konár, ktorý sa pod jeho váhou zlomil a dúfal, že to tým zvukom prekryje. Trik sa vydaril a Snape sa ani neobzrel. Rýchlosť, ktorou postupovali Harryho unavovala a často sa stávalo, že sa musel dať do behu, aby Snapa dobehol. Prial si ležať vo veľkej a pohodlnej posteli, táto predstava sa ale nanešťastie neuskutoční až kým nenájdu Del. A tú ešte zatiaľ nenašli. 
 
Keď sa mu pred očami vynorila Del, spomenul si s kým presne teraz je a telom mu prebehla vlna strachu. Čo ak sa ku Del správal rovnako, ako sa správal k nemu? Ale keď nad tým premýšľal, pomyslel si na to, ako bije Del Jeba a to ho prinútilo usmiať sa. Ale Corwin mal Severusov prútik, zatiaľ čo Del prútik nemala. Čo ak ju zranil? Morbídne výjavy, ktoré sa mu mihali pred očami sa mu vôbec nepáčili. Musia ju nájsť, a to čo najrýchlejšie. Keď si všimol, že Severus zastal a začal sa divo obzerať po okolí, vzhliadol. 
 
"Čo sa deje?" spýtal sa a prepadla ho hrôza. 
 
"Stratil som stopu!" zreval Severus. "Z ničoho nič prestala. Ten bastard musel použiť svoj neexistujúci mozog a zmazať ich za sebou." Profesorov hnev bol značne viditeľný a Harry podvedome o krok ustúpil. "Do riti!" zreval znovu Snape. 
 
"Profesor, musíte sa teraz ukľudniť, musí existovať spôsob, ako ďalej," povedal Harry a hneď potom si v duchu vynadal. Hovoriť takéto veci rozzúrenému profesorovi by mohlo byť smrteľne nebezpečné. Ale Snape naňho len pozrel. 
 
Severus sa zopárkrát zhlboka nadýchol a utíšil sa. "Máš pravdu. Nechaj ma chvíľku popremýšľať." 
 
Harry ticho čakal na jeho rozhodnutie. Hrozne si prial, aby bolo niečo, čo môžu urobiť. Ale o tom čo nemal ani predstavu. A potom si náhle spomenul. 
 
"Oh!" zakričal čím vytrhol Severusa zo zamyslenia. 
 
"Čo je?" spýtal sa vytočene. Harry ho ignoroval a v snahe koncentrovať sa zatvoril oči. "Harry, si v poriadku?" spýtal sa zmätene. Harry len kývol rukou. 
 
"Psst," povedal ešte. *Aeden* zasyčal, otvoril oči a okamžite sa začal okolo seba obzerať. Vtedy si všimol Snapov zmätený výraz. "Volám Aedena. Povedal, že ho mám zavolať, ak budem mať problémy. A povedal by som, že teraz jeden "problém" mám." 
 
Snape nadvihol obočie. Bol ohúrený. Neuvedomil si, že chlapec má takú schopnosť. "Si s hadom telepaticky spojený?" spýtal sa zvedavo.

"Áno, všetko mi to vysvetlil... myslím, že už je tu," zakončil a ukázal na veľkého čierneho hada, ktorý sa plazil smerom k nim.

*Volal si?* spýtal sa Aeden. *Podarilo sa vám zbaviť sa Artefaktu?*

*Áno, ďakujem. Ale chcel som vedieť, či nám vieš pomôcť nájsť našu priateľku, Del. Sprievodcovi, ktorý nás viedol ku jaskyniam hrablo a uniesol ju.* povedal Harry.

*No tak to sú naozaj skvelé správy. Teda okrem toho únosu,* dodal Aeden keď si všimol pohľad akým sa naňho chlapec pozrel.

*Áno, ale teraz naozaj potrebujeme tvoju pomoc. Nevieme, kam ju vzal a chcel som vedieť, či by si nám mohol pomôcť, ako som už predtým povedal.*

Aeden sa priplazil bližšie a zdvihol hlavu tak, že ju mal presne oproti Harryho. *Pomôžem ti akokoľvek bude v mojej moci. Chvíľu počkaj a potom ti poviem, ktorým smerom sa vydať, drahý chlapče.*

Harry bol za Aedenovu pomoc viac ako vďačný. Severusovi to dovtedy veľmi nešlo. Potichu pozoroval, ako had jazykom otestoval okolný vzduch a plazil sa pri tom všade navôkol. Napokon sa vrátil späť k Harrymu. *Zacítil som ich. Viem, kam išli,* zasyčal had. Harry naňho neveriacky pozrel. To bolo rýchle, pomyslel si.

*Kam?* prešiel rovno k veci.

*Išli smerom na sever, smerujúc na druhý okraj ostrova. Mal by si si dávať pozor. Ja a moji príbuzný odtiaľ cítime nebezpečenstvo a na tú časť ostrova nechodíme. Je to nebezpečné. Zober si moje varovanie k srdcu,* varoval ho znovu a zadíval sa chlapcovi hlboko do očí.

Harry nemal pocit, že by mu tie novinky bohvieako zdvihli náladu. Čo ešte sa mohlo na tom posranom výlete pokaziť? Ani na to nemysli, povedal si. *Vďaka za pomoc, Aeden, naozaj si to ceníme.*

Aeden sa mu elegantne uklonil. *O tom nepochybujem,* zasyčal prezerajúc si Severusa.

*Je to dobrý muž,* bránil ho Harry. *Čo ti na ňom vadí?*

*Nemám na to konkrétny dôvod, ale vyžaruje z neho niečo temné,* povedal had.

Harry vedel, o čom ten had hovoril. *Neboj sa, v podstate máš pravdu, ale tiež si úplne vedľa. On temnotu iba špehuje sám temný nie je.* Zdalo sa, že Aeden pochopil.

*Je dobré to takto počuť, maličký. Ale aj tak si dávaj pozor,* zasyčal ešte Aeden.

Harry iba pokrčil plecami. *Dám.*

*Teraz už musím ísť,* povedal čierny had a pomaly odchádzal, ale predtým, než úplne zmizol ešte dodal: *Dávaj si pozor na druhej strane ostrova, dieťa. Obávam sa, že tam ti už nebudem môcť pomôcť.*

"Skvelé," povzdychol si Harry a priložil si ruu na čelo.

"Čo je?" spýtal sa Snape hlasom, ktorý jasne naznačoval obavy a položil ruku Harrymu na rameno.

"V podstate nič, ide len o to, že sa toto celé čím ďalej tým viac komplikuje," odvetil.

"Pomohol ti ten had?" Snape sa bál, že im had veľmi nepomohol, keďže tak rýchlo odišiel.

"Áno, viem kam išli, ale Aeden povedal, že tam je ďalšie nebezpečenstvo, horšie ako by Jeb mohol kedy byť. Zdá sa, žeje to nejaká príšera, profesor," vysvetlil Harry.

Profesor elixírov nadvihol obočie. "Nie sme trošku dramatický?"

"Nie, nie naozaj," odvetil trochu nahnevane Harry. "Verím hadovi, keď povie že je tam niečo nebezpečné, niečo z čoho je tak vystrašený, že sa na tú stranu ostrova ani neodváži. Ak mi nechcete veriť, fajn, ale zatiaľ čo tu postávame strácame čas a Del je čím viac, tím ďalej."

Keď to Harry dopovedal, vykročil nestarajúc sa o svojho profesora. Severus sa nakoniec otriasol a chlapca nasledoval zamýšľajúc sa nad tým, odkiaľ zrazu prišla tá chvíľa Harryho vzdoru.

"Harry, nič som tým nemyslel, to vieš, nie?" spýtal sa v snahe ukľudniť ho. Harry prikývol aby dal profesorovi najavo, že ho počul, no zo svojho rýchleho kroku ani trochu neuľavil.

"No, a čo iné ešte Aeden povedal?" spýtal sa nakoniec.

Harry vzdychol. "No, povedal, že šiel na sever, pravdepodobne v nádeji, že nás na ceste strasie."

"Asi máš pravdu. Povedal ti tvoj priateľ niečo viac o tom, čo s tam údajne nachádza?" opýtal sa. "Vieš, ani jeden z nás nemáme prútiky," povedal.

Harry sa na toto rýchlo otočil. "Čo myslíte tým, že nemáte prútik?" neveriacky sa spýtal.

"Zobral mi ho, Harry. Myslíš si, že ak by som mal prútik boli by sme sa predierali tou jamou aby sme sa dostali von?"

Harry nad tým naozaj nepremýšľal. Viac mu záležalo na tom dostať sa von čo najskôr a vôbec mu nenapadlo spýtať sa Snapa na jeho prútik.

"No, tak dobre....a kde je môj?" chcel vedieť potom.

"Nie som si celkom istý. Ak je v niečom z tvojich vecí, teraz je pravdepodobe u Del. Pamätáš si kam si ho naposledy dal?" spýtal sa.

"Nie celkom.Ale ak som ho niekam schoval tak bude v mojom plášti, tam som si dával dôležité veci," odvetil Harry.

"Prečo si si schovával veci?" opýtal sa Snape.

"Kvôli Jebovi. Snažil sa ukradnúť moje vrecúško s peniazmi."

"Čo nepovieš," bolo to skôr oznámenie ako otázka. Severusovi už šiel sprievodca hore krkom. Potom si Severus zložil z pleca batoh, ktorý mal so sebou a vytiahol odtiaľ Harryho prútik. "Myslel som si, že ho budeš potrebovať, tak som ho zobral so sebou."

Harry nemohol uveriť svojmu šťastiu. Vzal si plášť a otvoril vrecko, v ktorom veci schovával. A vytiahol odtiaľ svoj prútik. "Vďakabohu," zašepkal takmer nehlučne. Zdalo sa, že aj Snapovi sa uľavilo.

"Aspoň máme prútik," povedal.

Harry s ním na stopercent súhlasil. Znovu sa vydali na cestu a čoskoro vošli do lesa, pohľad ktorý Harrymu pripomínal scénu z hororu. Napriek tomu že bolo len popoludnie, neprenikalo am žiadne svetlo a zdalo sa mu, akoby sa za ním všetky stromy naťahovali v snahe chytiť ho. V lese bolo ešte stále dosť veľa snehu, pretože slnečné lúče sa k nemu nemali šancu dostať aby ho mohli roztopiť. Harry bol teraz neskutočne vďačný za to, že mal svoj plášť a tuho si ho okolo seba obkrútil. S prútikom zastrčeným v zadnom vrecku pokračoval v ceste.

"Mám pocit, že sa k nim blížime," oznámil mu Severus.

Harry sa naňho zvedavo zahľadel. "Ako to môžete vedieť?"

"Vždy som vedel, keď bol niekto nablízku. A ver mi, táto schopnosť je veľmi užitočná, keď sa študenti snažia vyplížiť sa po večierke," rozohovril sa z ničoho nič. Harry sa zasmial. Nato sa Severus trochu uškrnul.

"Buď v strehu, niekto sa blíži," zašepkal. Harry sa okamžite prestal smiať a napäto počúval. A potom to začul. Zvuk chrúpajúceho snehu. Obozretne nakukol spoza stromu. A oči sa mu od údivu rozšírili.

Vidiac Harryho reakciu, Severus sa tiež pozrel a dobre že sa na mieste nerozosmial.

"Zdá sa, že si úplne schopná sa o seba postarať," povedal.

"Samozrejme, čo si čakal? Necchelo sa mi čakať na to, kým to urobíte vy dvaja za mňa," povedal Del povýšenecky.

Severus naňu zazrel. "Sklapni ženská," povedal žartovne.

Jeb sa snažil niečo povedať, ale keďže mal kusom Delinho oblečenia zaviazané ústa, rozumieť mu veľmi nebolo. Deliverance si natrhala šaty na rôzne kúsky, ktorými potom muža zviazala. Potom ho levitovala za sebou. Harry sa už viac nemohol udržať a naplno sa rozosmial. Jeb naňho hnusne zazrel. Harry ale neprestal.

"Takže si teda v poriadku?" spýtal sa.

"Jasne, bratranček, je mi dobre," odvetila. "Och a tu máš prútik," povedala a podala mu ho. Hneď ako vymenil prútik majiteľa Jeb spadol asi z metrovej výšky na zem a to poriadne tvrdo. Harry sa uškrnul. "Prišiel vhod. Už je to dlho odkedy som naposledy čarovala, skoro som zabudla ako."

"Som rád, že si v bezpečí," povedal Harry úprimne.

Deliverance sa otočila a pri pohľade na Harryho tvár sa prudko nadýchla. "Och, chudáčik môj, si v poriadku?" spýtala sa, úplne ignorujúc Harryho predchádzajúci koment. Jemne mu priložila ruky na tvár a snažila sa udržať slzy, ktoré hrozili že sa rozlejú. Potom ho vtiahla to objatia a zazrela ako len mohla na muža ešte stále ležiaceho ne zemi. Jeb sa snažil uhnúť jej spaľujúcemu pohľadu. Tá žena mohla byť dobrá suka, ak chcela. O tom on už svoje vedel.

"Poďme odtiaľto preč, Del. Môžes sa oňho postarať koľko len budeš chcieť, keď sa dostaneme domov," povedal Severus. Ešte predtým než prešiel ku Jebovi, postrapatil Harrymu vlasy. Jebovi následne rozviazal nohy. "Budeš pekne kráčať. Nemienim na teba míňať energiu, ktorú by ma stálo tvojelevitovanie," zasyčal. "A to si si myslel, že ona bola zlá," povedal ukazujúc na svoju sesternicu. "Ver mi, ja som ešte horší," dodal a aby mu to potvrdil tvrdo ho kopol do žalúdka. "Teraz vstaň."

*******************

Jeb sa vyštveral na nohy a dovolil im aby ho viedli. Netreba spôsobovať problémy hneď na začiatku. Snažil sa povoliť si putá odkedy ho tá ženská zviazala. Už to takmer mal, už len trochu a bude voľný. Bol viac než šťastný, keď mu ten muž odviazal nohy. Iba mu to veci uľahčilo. Čoskoro bude voľný a jeho pomsta bude naozaj sladká.

Pozoroval ako sa chlapec neustále obzeral za seba. Nechcel nič iné ako mu z tej malej hnusnej tváre zmazať úmev, ktorý sa na nej usadil. A to aj urobí, keď sa mu podarí vyslobodiť si ruky. Už to nebude dlho trvať. Ešte trochu sa vzpieral až nakoniec uzly povolili a on si z nich vyvliekol ruky. Vedel, že keby sa pustil do dvoch starších čarodejníkov, veľa šance by proti nim nemal a vedel, že by mal zdrhnúť čo najskôr a vykašľať sa na to. Ale nemohol zabudnúťna to, ako sa mu ten hajzlík smial. Ak by tak nebol urobil, pravdepodobne by teraz iba odišiel, ale nie. Musel mu dať lekciu. Pokračoval v kráčaní a držal látku v rukách tak, aby to vyzeralo, že ich má ešte stále zviazané. Musel tomu hnusákovi ukázať, kto je tu pánom.

Popoludnie sa rýchlo prehuplo do večera. Naozaj sa v tomto lese nechcel ponevierať po zotmení, ale v tomto lese bolo aj tak dosť ťažké určiť čas. Ale keď padla noc, to bol čas, keď vychádzalo to, čo v tomto lese naháňalo taký strach. Od priateľov o tom už počul mnoho historiek, ale každá sa od iných líšila. Nevedel, čo bola a čo nebola pravda. Niektorí hovorili, že to žilo v stromoch, iný povedali že pod zemou. Mnohí to popisovali ako beztvarý tieň a to bolo niečo, čo dnes v noci rozhodne nechcel stretnúť. Takže zbierajúc všetku odvahu, pustil látku k zemi.

Rýchlo, pred tým než ho stačil ktokoľvek zastaviť odstrčil muža stranou a vrhol sa na chlapca.

****************

Harry kráčal vedľa Deliverance. Bol rád, že bola v poriadku, obával sa toho, čo by jej mohol Corwin urobiť.Ale obávať sa nemusel. Zo žatru si predstavoval, ako ho Deliverance zložila a zbila namiesto opačného scenára. Bolo dobré vedieť, že mal vtedy pravdu. Raz za čas sa za seba obzrel, no vždy keď tak urobil, Jeb naňho zazrel. No Severus, ktorý kráčal vedˇa neho mu venoval povzbudivé úsmevy, ktoré mu Harry s radosťou oplácal.

Potichu kráčal ďalej, užívajúc si ticho, ktoré ho obklopovalo, keď zrazu strnul. Zozačiatku nevedel prečo, no hneď ako ho zozadu chitila čiasi ruka a bolestivo ho otočila, hneď si to uvedomil. Vykríkol a ocitol sa tvárou v tvár Jebovi. A potom mu Jeb jednu vrazil, takú silnú, až mu to vohnalo slzy do očí.

"Nikto sa na mne nesmeje!" vypsrkol Jeb. Harry sa pokúšal vykríknuť, ale Jebova ruka mu pritlačila krk a on sa zrazu nevedel nadýchnuť. Jeb sa usmial nad strachom, ktorý videl v chlapcových očiach a pritlačil silnejšie.

****************

Severus bol z ničoho nič odhodený na zem. Snažil sa vstať, ale zistil, že sa zachytil v akýchsi úponkoch. Schmatol svoj prútik aby sa ich zbavil a počul Harryho vykríknuť. Keď uvidel ako Jeb Harrymu vrazil, začal s úponkami zápasiť oveľa zúrivejšie. Na ich ničenie použil prútik a bežal k mužovi, ktorý ubližoval jeho chlapcovi. Keď uvidel, že Corwin chlapca škrtí, zrazu videl červene.

Bez zamyslenia naňho zoslal kliatbu, ktorá ho poslala rovno do stromu, odkiaľ sa ozvalo dosť nepríjemné prasknutie. Toto Severusa ale ani v najmenšom nazaujímalo a ponáhľal sa k Harrymu. Obkrútil okolo neho ruky a posadil ho. "Dýchaj," prikázal mu, zatiaľ čo mu masíroval chrbát. Harry sa zopárkrát roztrasene nadýchol, no potom sa rozkašľal a veľmi sa snažil o to, aby sa nerozplakal.

"Môžeš plakať. Niekto sa ťa práve snažil zabiť, takže mi ver, je to dovolené," povedal Severus, ktorý videl akým vnútorným bojom chlapec prechádzal.

Harry sa priškrtene zasmial a potom sa rozplakal. A Severus ho držal.

"Kde je Del?" spýtal sa Harry, keď sa tok jeho sĺz o niečo spomalil. Myslel si, že keď sa naňho Jeb vrhol tak ju zhodil na zem a začínal sa o ňu báť.

Severus sa obzrel a videl, že mala podobný problém, ako mal on, ibaže nemala prútik, ktorým by si pomohla. Severus zničil úponky čo ju držali tiež a ona rýchlo vstala. Na ženu, ktorej bolo niečo cez tristopedesiat rokov sa k nim presunula naozaj rýchlo a okamžite Harryho tuho objala.

"Je to v poriadku," povedala, keď mu zotierala slzy. Severus využil príležitosť na to aby sa pozrel, čo sa stalo s Jebom, ktorý sa nepohol odkedy bol odhodený do stromu. Kľakol si k nemu a videl, že ten muž je nepochybne mŕtvy. Opieral sa o strom a jedna z vetiev mu prepichli hrudník, rovno cez srdce. (Mal vôbec nejaké?) Aspoň sa oňho už nebude muesieť starať. Všimol si ticho, ktoré ho obklopilo a obzrel sa.

"Je mŕtvy? spýtal sa Harry.

"Áno, odvetil.

Harry sa nemohol prinútiť k tomu, aby mu ho bolo ľúto.

Poslední komentáře
25.05.2008 22:08:35: To jsem si říkala, že když to čtu už asi po desátý, tak už to nebudu zpětně komentovat, zvlášť, když...
29.12.2007 19:14:02: Vyborne sa to cita:)
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.