...

HP-Tam, kam patrím

Kapitola ôsma: Blato

Pomaličky sa dostávame k fázam tejto poviedky, kde začína Harry trpieť... dúfam, že si túto kapitolku užijete :D nepochybujem, že istí ľudia ňou budú nadšení, ako predzvesťou vecí budúcich :-) (čoskoro sa dozviete akých)..čo sa týka venovania, venujem ju všetkým, čo komentovali kapitolku predchádzajúcu...vaše slová ma veľmi potešili ;-)...a ešte k pridávaniu kapitoliek...naozaj neviem presne kedy a určiť si nejaké dni by bola hlúposť, keďže viem, že dátumy veľmi pravdepodobne nedodržím..no budem sa snažiť ich sem pridávať čo najpravidelnejšie...tak zatiaľ...pa

Mesačný svit ich tajuplne osvetľoval, kým sa snažili postaviť si nocľah. Keďže si neboli istý, či ich niekto nesledoval, Severus sa snažil používať čo najmenej mágie. Nechcel, aby niekto zistil, že tam sú. Ich nocľah bol postavený jednoducho: zopár prikrývok a malý ohník. Harry začal vykladať jedlo, ktoré im Deliverance nabalila, prekvapený množstvom, ktoré sa jej do ich batohov podarilo napchať.

Neskôr v noci, keď si ľahal na svoju prikrývku, zacítil, že ho niekto pozoruje. Vzhliadol práve včas, aby uvidel, ako naňho Jeb hľadí s tým zvláštnym svitom v očiach. Harry sa v jeho prítomnosti cítil čím ďalej tým horšie. Keby len profesor netrval na nepoužívaní kúziel. Mohol by ho "náhodne" prekliať a možno by mu to aj prešlo. V duchu sa na tom zasmial. Keďže naňho ten muž stále nepohnuto hľadel, Harry sa odvrátil ako prvý. Nemohol ten jeho pohľad vystáť. Nebol si istý, čo znamenal.

"Potter, podáš mi to jedlo, alebo plánuješ celý večer hľadieť tupo do zeme?" vyprskol Snape, ktorý mal hroznú náladu, vďaka ich spoločnosti v podobe psycháča s nenásytným komplexom, ktorého musel znášať.

Jeb, stále pozorujúc Harryho sa desivo zasmial, čím naštval Snapa a vystrašil Harryho.

"Zavri si tú pohúkanú klapačku," zasyčal Snape, čím muža naštval.

"Prosím?" zreval, kým vstával so svojej schúlenej pozície. "Kto do pekla si myslíš, že si?"

"Som muž, ktorý ti platí nekresťansky veľa peňazí za to, že ma prevedieš touto horou," odvetil Snape sarkasticky. "A teraz, ak nechceš odísť domov s prázdnymi rukami, staraj sa o seba, prestaň strašiť toho chlapca a už konečne drž hubu!" povedal podráždene.

Harry bol prekvapený profesorovým záchvatom a ešte viac prekvapený tým, že sa ho svojim zvráteným spôsobom zastal.

Jeb si znovu sadol a pozeral sa na Snape s hlbokou nenávisťou v očiach, ktorú si nikto okrem Harryho zjavne nevšimol. Harry v tú noc spal len veľmi málo.

************************

Nasledujúce ráno sa Harry zobudil s pocitom, že mrzne. Trochu pootvoril oči a hneď zistil dôvod. Jeb nad ním s úškrnom stál a držal jeho prikrývku. "Čas vstať, maličký," povedal s falošne milým hlasom.

Harry bol v momente na nohách a začal od hrôzu naháňajúceho muža cúvať. Rýchlo sa poobzeral a zistil, že Snape nebol nikde nablízku. "Do riti," pomyslel si.

"Čo je? Správaš sa, akoby som ti šiel ublížiť alebo čo," povedal Jeb a vytiahol čosi spoza chrbta.

Harry rozoznal svoj vak. "Hej, to je moje! Daj mi to," povedal, keď sa po to načiahol.

"Nie," povedal Jeb a držal vak tesne z Harryho dosahu. Harry si dovtedy neuvedomil ako bol Jeb vysoký, no teraz, keď stál vedľa neho, nesiahal mu ani po plecia. Musel si vykrútiť krk, aby sa mohol na Jeba pozrieť a znovu bol vystrašený pohľadom v jeho očiach. Práve sa chystal odstúpiť, keď ho Jeb tvrdo chytil za predlaktia. Harry musel zaťať zuby aby nevykríkol. Nebol nijaká boľavka, ale prsty, ktoré sa mu zavŕtavali do jemného mäsa hrozili, že z neho jednu urobia.

"Všimol som si, že v tvojom vaku niečo chýba, chlapče. Kde je to?" zasyčal a hrubo chlapcom zatriasol.

Harry naňho zmätene pozrel a v jeho očiach sa odrážala bolesť. "O čom to hovoríte?" ale hneď ako to povedal, uvedomil si, že vie, čo ten muž chce. Jeho peniaze. Tesne predtým, ako šiel predošlú noc spať ich vytiahol a skryl ich. V jeho očiach sa odrazilo pochopenie a Jeb si to všimol.

"Vieš presne o čom hovorím, škvrňa malé, takže kde...to...je?" zasyčal a zaboril svoje prsty ešte viac do chlapcovej ruky. Harry podvedome zakňučal, čo Jeba nekonečne potešilo. "Nepáči sa ti to, však?" vyprskol a stlačil mu ruku ešte viac, čím ho prinútil vykríknuť. V tom začuli ako sa niekomu lámali paličky pod nohami, keď sa náhlil smerom k nim. "Ani nemukni ty špina lebo ti z tohto výletu urobím peklo," zasyčal a sotil chlapca naspäť do jeho "postele", potom sa tváril, že sa nad ním skláňa a na jeho tvári sa usadil falošný pohľad záujmu.

"Už je to preč. Ničoho sa nemusíš báť," povedal presne vo chvíli, keď sa k nim prihnal z lesa Snape.

"Nepribližuj sa k nemu!" zreval, schmatol muža za ruku a odtiahol ho od Harryho, ktorý prerývane dýchal.

"Daj zo mňa dole tie hnusné ruky!" vyprskol Jeb. "Nerobil som nič, čo by mu ublížilo, nie je tak chlapče?" povedal hľadiac na chlapca. "Nebolo to nič iné, ako had, ktorý mu vkĺzol do prikrývky."

Harry vedel, že ten muž to myslel vážne, keď mu povedal, že mu z ich cesty urobí peklo. Keďže nechcel nič pokaziť, vediac, že tá cesta bola pre profesora dôležítá, rozhodol sa, že o tom pomlčí.

"Tak ako to bolo, Potter, bol to had?" spýtal sa Snape s pochybami.

"Áno, profesor. Iba ma prekvapil, to je všetko," oznámil hľadiac mu do očí.

"To je evidentné," povedal, keď si všimol chlapcov pomuchlaný stav a zrýchelný dych. "Ak si si istý," povedal stále neveriacky.

"Som," povedal Harry.

"Tak sa teda pobaľme a pôjdeme ďalej. Musíme prejsť dlhú cestu, kým slnko zapadne," oznámil im a dokončil balenie, ktoré začal predtým, než sa ozvala potreba.

Hneď keď od neho Snape odvrátil pohľad, pošúchal si Harry predlaktie v snahe zbaviť sa bolesti, ktorá mu v ňom ešte stále pretrvávala. Vedel, že po ňom sprievodca hádže naštvané pohľady a tak držal oči upreté na zem, no vďaka tomu si nevšimol potešený výraz, ktorý sa Jebovi usadil na tvári.

******************

O hodinu neskôr znovu kráčali cez tú prekliatu horu, nasledujúc toho takzvaného sprievodcu. Harry si osobne myslel, že ten muž by nerozoznal cestičku od diery v zemi. Ich "sprievodca" stále menil smer, na niektorých miestach sa vracal, predtým, než znovu zamieril k miestu, na ktorom boli niekoľko minút predtým. Harry by prisahal, že Snape bol čím ďalej tým viac naštvaný.

"Ak poznáš túto horu tak dobre, nemal by si aspoň vedieť, kam ideš?" vyprskol Snape, očami sa zavrtávajúc do odpudivého muža.

Jeb sa krivo uškrnul. "Nebojte sa, dostanem vás tam. Moja cesta tam je možno trochu dlhšia, ale určite tam nakoniec prídeme."

Snape naňho len ďalej zazeral. Harry kráčal v bezpečnom odstupe za nimi a snažil sa nemiešať sa do cesty. Obaja jeho spoločníci mali pomstychtivú náladu a on sa nechcel stať ich obetným baránkom. Podvedome si znovu pošúchal predlaktia, v ktorých mu ešte stále zotrvávala bolesť z rána. Rýchlo si vyhrnul rukávy a obtočená okolo svojich predlaktí uvidel modriny v tvare prstov. Ťažko si povzdychol. Bol si celkom istý, že v tú noc ani oka nezažmúri a bude sledovať toho po peniazoch prahnúceho bastarda. Svoje peniaze si ukryl v habite, ktorého podšívka bola trochu natrhnutá a ako zistil, diera, ktorá tým vzikla bola perfektný úkryt pre jeho peniaze. Plánoval mať svoj habit stále pri sebe, čo istotne nebude také ťažké, pretože čím ďalej do hory zašli, tým viac sa ochladilo.

Premýšľal nad spôsobmi, ako sa vyhýbať Jebovi. Bolo to celkom jednoduché, okrem prípadov, keď si bude musieť odskočiť. Už predtým, keď zašiel z tohoto dôvodu do lesa, bol prinútený celý proces urýchliť, keď začul približujúce sa kroky. Keď sa vrátil na cestičku, bol tam iba ešte viac dožratý Snape. Potom, keď sa Jeb vrátil, povedal im iba, že musel ísť tiež. Nevedel presne, ako sa mu bude vyhýbať, ale vedel, že to urobí tak, akoby bol mor.

Bol tak zamyslený, že si ani nevšimol, že sa do niečoho zabára. Pozrel si k nohám a uvedomil si, že je to blato, alebo to aspoň tak vyzeralo. Ale čo bolo hlavnejšie bolo, že sa zabáral veľmi rýchlo. Harry sa snažil nájsť ostatných a všimol si, že sa mu vzdialili natoľko, že ich už len ledva videl. Snažil sa vykríknuť, ale nič z neho nevyšlo. Prepadla ho panika a on sa začal vrtieť, čo nemal robiť. Okamžite sa začal zabárať rýchlejšie. Spomenul si na tekutý piesok a prestal sa hýbať. Potom sa konečne vedel nadýchnuť a zreval.

*************************

Odkedy stretol Severus ich sprievodcu, jeho nechuť k nemu sa neustále zvyšovala, ale teraz to už nebola nechuť, skôr hnev. Pomyslel si, že ak sa Jeb ešte raz pozrie na Harryho "Tým" spôsobom, asi ho zabije...alebo niečo horšie. Nebol si úplne istý, či vedel, čo ten pohľad znamená, no nevedel ho vystáť. Bol si tiež istý, že Harry v to ráno nevykríkol kvôli nejakému hlúpemu hadovi. Bol predsa parselan! Had by ho až tak nevystrašil. Ten výkrik, ktorý začul bol výkrik bolesti. Ale prečo by mu chlapec klamal? Možno sa mu ten slizký bastard vyhrážal. Naozaj nemal ani poňatia. Ale bol si istý, že tomu príde na koreň.

Zo zamyslenia ho vytrhol výkrik, ktorý počul, no bol to výkrik vzdialený, akoby tá osoba bola veľmi ďaleko. Otočil sa a zistil, že Harry nešiel za nimi. Keď sa otočil k Jebovi, všimol si že sa ohavne usmieva a vyprskol.

"Čo si mu urobil?" spýtal sa podozrievavo.

"Mal si dávať pozor, kam ide," oznámil mu Jeb, akoby bolo všetko v najlepšom poriadku. "Je v poriadku, iba ho budeme musieť vytiahnuť."

Snape na muža zavrčal a rozbehol sa v smere výkriku. Asi o pol kilometra ďalej chlapca našiel. Náhle sa mu zovrelo srdce, keď uvidel, že Harry bol ponorený v blate, ktoré ho zjavne vcucávalo a to pomerne rýchlo. Harry sa ani nepohol v snahe zastaviť zabáranie, ale vôbec to nepomáhalo. Niekde čítal, že tekutý piesok nebol tak nebezpečný, ako ho ľudia vykreslovali. "Zdá sa, že blato do tej kategórie nespadá," pomyslel si a naplnila ho hrôza.

"Harry!" výkrik ho náhle vytrhol z myšlienok a on vzhliadol do oči svojho profesora.

"Profesor!" zakričal. "Pomo....c," zbytok vety bol nezrozumiteľný, pretože blato mu teraz siahalo až po nos. Zalapal po dychu. Vtedy pocítil ako ho potiahli silné ruky a on bol oslobodený od blata. Kašľajúc a dusiac sa na blate snažil sa Harry nadýchnuť čerstvého vzduchu. Nejasne si uvedomoval, že ho niekto jemne búcha po chrbte a pomáha mu vypľuť blato, ktoré náhodou prehltol.

"Si v poriadku?" spýtal sa Severus Harryho, keď si ho pritláčal k sebe.

Harry sa vyčerpane oprel o svojho profesora. Náhle ho prepadla strašná fyzická aj psychická únava. "Hej," bolo všetko, čo zo seba dokázal dostať.

Severus sa iba uškrnul nad chlapcovou jasnou lžou. Poobzeral sa okolo a všimol si, že vedľa nich stál Jeb s potešeným výrazom. Severusove oči náhle stvrdli a boli chladnejšie. "Vypadlo ti, že sa tu tieto veci nachádzajú, alebo si dúfal, že to zistíme sami?" vyprskol.

"To blato bolo dôvod, prečo sme šli tak krivoľako, aby sme sa tým prekliatym veciam vyhli. Mal ísť tesne za nami. Je to jeho chyba," povedal Jeb.

"Som si istý, že by šiel tesne za nami, keby vedel o nebezpečenstvách tejto hory. Aj keď bol pravdepodobne viac vystrašený z teba," zasyčal Snape. "Neviem, čo máš v pláne, ale znovu ti radím, drž sa od neho ďalej," povedal a ukázal na chlapca, ktorý sa oňho v hlbokom spánku opieral.

"A prečo by som to robil?" spýtal sa a zahľadel sa nachlapca v mužovom náručí.

"Pretože ak tak neurobíš zabijem ťa." Jeb pozrel do Severusových očí a vedel, že ten muž hovorí pravdu. Kvôli chlapcovi prehovoril potichu, ale tá istota v jeho hlase bola nezameniteľná. Musí si dávať väčší pozor.

Jeb prikývol a vydal sa po cestičke. "Neďaleko je malé jazierko, ak sa to tak dá nazvať. Môže sa tam umyť," povedal a odpochodoval preč. Severus chlapca zdvihol a rozhodol sa, že ho nemiesto levitovania radšej ponesie. Nechcel používať kúzla, ak nevyhnutne nemusel: to aspoň bolo to, čo si nahováral. Nechcel to priznať, ale začalo mu na Harrym záležať. Neuvedomil si to, až kým nebolo takmer neskoro. Už nikdy nechcel na Harryho tvári vidieť ten pohľad naplnený strachom a zúfalstvom. Doteraz si neuvedomil, že jeho srdce bije, nieto ešte, že by mu mohlo na niekom záležať, no vedel, že by nezniesol, keby sa niečo stalo chlapcovi v jeho náručí. Zmätený z nových pocitov sa tiež vrátil na cestičku a vydal sa smerom k jazierku.

Poslední komentáře
11.01.2012 14:18:04: Ten poslední odstavec je nejlepší :D
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.