...

HP-Tam, kam patrím

Kapitola šiesta: Šatník

Jupiii nová kapitolka..a tentokrát hneď celá...nie je tak dlhá ako tá predošlá, ale zato si myslím, že je dosť pekná a zaujímavá :D toto naozaj trvalo kratšie ako som čakala :D dnes sa mi zdá, že mi to prekladanie ide...no ale to zistím až keď si to prečítate čo?? preto by sa hodil nejaký ten koment (psie oči) čo sa týka venovania-venujem ju Kaname :) tak to by bolo nadnes odo mňa asi všetko.. tak zatiaľ papa...lucy
Bol to už skoro týždeň, odkedy dorazili na tento zvláštny ostrov. Harry sa rozhodol nazvať ho Krížový ostrov, pretože za celý svoj krátky život nikde inde nevidel podobne veľkú zbierku krížov. Všade kam šiel videl kríž alebo iný znak zavesený na dverách či oknách. Severus mu vysvetlil, že to bol ich spôsob obrany. Ak by prišiel do dediny akýkoľvek cudzinec, ktorý by hľadal čarodejnice, mohli mu pravdivo povedať, že sú fara a on by ich nechal na pokoji. To sa však samozrejme nestalo už veľmi veľmi dlho.

Deliverance presvedčila Severusa aby sa u nej chvíľku zdržali po tom, čo mu prisahala, že sa tu pred ich príchodom nikto podozrivý neobšmietal a ak by na ostrov prišli nejaký cudzinci, okamžite by vyrazili.

"O pár dní vyrážame, Del. Nechcel som tu zostávať vôbec, tak ma už toľko nebuzeruj," vyprskol Severus.

Deliverance si unavene povzdychla. "Nech je teda po tvojom, Severus. Iba som ťa tu chcela ešte chvíľku mať. Veď vieš, že sa s rodinou už nevídam." Zasmiala sa. "Všetci sú už totiž mŕtvy."

Nebolo to po prvý krát, čo Severusa napadlo, že by tá žena mohla vekom bláznivieť. Niektoré z vecí, ktoré povedala mu prišli fakt dosť čudné. A čo to všetko dorazilo bolo to, že sa smiala na smrti svojich príbuzných.

"Ach, áno, Deliverance. Ale aj tak sa tu môžeme zdržať nanajvýš tak jeden deň. Tie hory sú ťažko prechodné aj pri tých najlepších podmienkach, ale keď so sebou vlečieš aj dieťa, môže sa stať naozaj čokoľvek," povedal Severus. "S jeho šťastím spadne z útesu," pomyslel si. Počas tých niekoľko dní ho začal dokonca tolerovať. Dokonca ho napadlo, že ak naozaj z toho útesu spadne, bude sa snažiť toho malého fracka zachrániť.

"Tak teda, Del, povedz mi ešte raz tie pokyny. A kto presne je ten sprievodca?"

*************************

Harry sedel unudene na posteli, nohy mu z nej viseli a vlasy mu prefukoval vietor zvnoku. Bolo mu príjemne a veľmi sa netešil na to, že bude musieť o chvíľku vstať. Tiež sa netešil na tú misiu, na ktorú mal so Snapom ísť. Všetko čo vedel bolo, že majú vyšľapať na nejakú horu. Severusovi sa zjavne páčilo, keď ho mohol držať v nevedomosti. Dúfal, že aspoň nebudú musieť zliezať skaly. Turistické chodníčky by mu úplne stačili.

Po niekoľkých minútach nič nerobenia sa konečne rozhodol vstať a prešiel k šatníku. Stál pri dverách, no ďalej sa mu ísť naozaj nechcelo. Rozhodol sa, že si oblečie Dudleyho staré džínsy, ktoré na ňom dosť viseli, spolu s čiernym tričkom s dlhými rukávmi. Teraz keď sa už rozhodol, musel si ich iba ísť vybrať. Už po niekoľký krát si prial, aby mu Deliverance dala radšej nejaké šuplíky. No v jej dome neboli žiadne. Takže si musel dať veci to toho stupídneho šatníka. Doteraz mu to celkom šlo. Iba vbehnúť dnu, hodiť oblečenie na tyč a vybehnúť von. Takým istým spôsobom odtiaľ veci vyberal, rozdiel bol iba v tom, že ich strhával z vešiakov. Stále si však v duchu opakoval "dvere sú stále otvorené," a tak robil, až kým sa znovu neocitol vonku.

"Som taký úbohý," zamrmlal si, kým stále stál pred dverami šatníka. Zhlboka sa nadýchol, vošiel dnu, schmatol veci, ktoré chcel a rýchlo vybehol von. "To nebolo až také strašné."

Keď sa rýchlo obliekol, zišiel dolu na raňajky. Stalo sa to ich stereotypom. On, profesor a Deliverance si spolu vždy sadli a v relatívnom tichu sa naraňajkovali. Dnes to tak však nebolo.

Znelo to, akoby sa Severus a Deliverance hádali o dni ich odchodu. Deliverance si stála za tým, aby zostali, no profesor ju rýchlo prehovoril. Odídu nasledujúce ráno. Harry sa nevedel rozhodnúť, či by radšej šiel alebo zostal. Jeho profesor elixírov bol k nemu teraz viac, no, milý. Harry mohol iba dúfať, že taký zostane, aj keď nebudú v prítomnosti jeho sesternice.

Harry stále nemohol uveriť, ako izolovane títo ľudia žili. Podľa toho, čo mu Snape povedal, Deliverance nevidel od svojich tínedžerských rokov, ale aj vtedy odmietali ľudia na ostrove počúvať novinkám zo sveta. Jednoducho o tom nechceli vedieť, takže o tom ich rodina neovorila. Teraz bol však Severus jej jediný živý príbuzný, ktorý na to vôbec nedbal. Aj tak jej o tom povie.

"Ach, ahoj, Harry," všimla si ho Deliverance, keď si upíjala z čaju.

"Uhm....ahoj," povedal Harry a sadol si jej naproti.

"Zajtra ráno odchádzame, Potter," oznámil Snape.

"Áno, viem," odvetil Harry.

"Špehoval si?" spýtal sa Snape a uškrnul sa.

"Bolo dosť ťažké nič nepočuť vzhľadom na to ako ste po sebe kričali," povedal Harry pokojne. Snape sa však len ďalej uškŕňal.

"Jedz, Potter," povedal.

*************************

Zvyšok rána až do neskorého popoludnia strávil Harry rozhovorom s Deliverance. Mala schopnosť dlho hovoriť o ničom. Keď už skoro tretíkrát zaspal, poslala ho Deliverance do izby. Na ceste však vrazil so svojho profesora.

"Potter, zajtra o šiestej odchádzame. Navrhujem aby si sa dnes zbalil," povedal kým okolo neho prešiel a bez ďalšieho slova vošiel do dvojej izby.

"Ako chcete," zamrmlal si. Ale keď videl, ako sa slnko pomaly stráca za horizontom, rozhodol sa, že sa zbalí skôr, ako sa úplne zotmie. V noci vždy bývala hustá tma, keďže si nemohli svietiť ničím iným ako sviečkami. Zopár ich ešte mal, no v Rokforte ich bolo oveľa viac a ešte k tomu tam boli fakle. Zdalo sa, že si tú tmu udržuje Deliverance zámerne.

Vytiahol si kufor spod jeho mohutnej postele a pretiahol ho až ku šatníku. Po tom, ako sa dostatočne ukľudnil začal so svojou rutinou a bežal dnu a von tak rýchlo, ako len dokázal. Čím menej času v tom šatníku strávi, tým lepšie. Práve vyberal posledné džínsy, keď si všimol, že sa svetlo v šatníku rýchlo stráca. Otočil sa, no nemal už dosť času na to, aby dobehol ku dverám prv, než sa zavreli. Bez rozmýšľania sa kním rozbehol a začal nimi lomcovať. Boli však zamknuté. Začal na dvere búchať päsťami a práve chcel vykríknuť, keď všetko okolo neho zčernelo.

Náhle šatník zmizol a on bol znovu uväznený v prístenku pod schodmi. Okamžite sa skrčil v rohu, obkrútil si ruky okolo kolien a začal plakať.

*************************

Severus sedel vo svojej izbe a zvažoval slová, ktoré počul v ten deň od svojej sesternice. Vedela o mieste, ktoré hľadal, ale aby sa tam dostali, potrebujú sprievodcu. Bola to zjavne ťažká cesta, no keby bol schopný nájsť cestu sám, nikdy by so sebou sprievodcu nebral. Deliverance vychvaľovala jeho znalosť tunajších hôr, to však nehovorilo nič o jeho osobe. Bude si naňho musieť dať pozor, nebol to milý muž. A aby toho nebolo málo, nenávidel deti. Jednoducho skvelé. Mal taký pocit, že sa ten chlapec psychicky zrúti ešte predtým, ako dosiahnú ich cieľ.

Nasledujúce ráno chcel odísť skoro, keďže budú musieť s Potterom zájsť za tým prekliatym sprievodcom. Žil asi v štvrtine cesty do hôr. Deliverance mu odkázala, že má zajtra očakávať návštevu, a že ak ich dovedie do hôr tak mu dobre zaplatí, čo bol jediný dôvod, prečo na to celé pristúpil.

Ešte predtým ako vošiel do izby povedal chlapcovi, aby sa zbalil, ale naozaj musel pri balení robiť toľko rámusu? Otvoril dvere, ktoré spájali ich izby a videl chlapca utekať dnu a von zo šatníka. Severus predpokladal, že to robil naschvál, len aby narobil čo najviac hluku a rozhodol sa si z neho vystreliť. Keď vošiel Harry znovu dnu, mávol prútikom a dvere sa zatvorili a zamkli.

Plánoval ho tam nechať iba niekoľko minút a otočil sa, že sa vráti späť do izby. Začul búchanie nadvere, no potom bolo ticho. Odišiel z izby, dokončil svoje vlastné balenie a položil si tašku a kufor ku dverám. Potom prešiel do Harryho izby, aby ho pustil von.

"Hej, Potter," povedal Snape nahlas. No odpoveď neprišla. "Alohomora," povedal a pripravil sa na to, že chlapec odtiaľ každú chvíľu vyjde. Nebol však pripravený na to, čo malo prísť.

Odkedy zamkol chlapca vnútri sa viditeľne zotmelo a on zistil, že v šatníku nie je takmer nič vidieť. "Lumos," zašapkal tak trochu naštvaný, že odtiaľ Harry nevyšiel sám od seba.

Prechádzal šatníkom stále ďalej s prútikom namiereným pred seba, keď vtom začul nejaký zvuk z rohu. "Plač?" spýtal sa sám seba. Nakoniec chlapca našiel a prišlo mu zle zo seba samého. Harry bol schúlený do klbka, ruky mal obranne omotané okolo kolien a hrudi a plakal. Drsné lapanie po dychu medzi jednotlivými vzlykmi mu napovedali, že plakal po celý čas, čo tam bol zavretý.

"Harry?" váhavo sa spýtal, no odpovede sa mu ešte stále nedostalo. Kľakol si ku chlapcovi, ktorý ležal na zemi a jemne mu položil ruku na rameno. Harry sa mykol ale zdalo sa, že je znovu v prítomnosti, nech už bol predtým kdekoľvek.

"Profesor?" spýtal sa prekvapene.

"Áno, som to ja. Poďme odtiaľto von," povedal a pomohol Harrymmu vstať. Harry vďačne pomoc prijal a náhlil sa von. Teraz stál v strede izby, cítiac sa hrozne trápne a trochu dezorientovane.

"Čo sa stalo?" spýtal sa a zotrel si slzy z tváre. Všimol si, že jeho profesorovi moc do reči nie je.

"Prečo si bežal dnu a von z toho šatníka?" spýtal sa Snape v snahe zmeniť tému.

Teraz sa zase nechcelo hovoriť Harrymu, ktorý uprel pohľad na zem. Jeho topánky sa mu zrazu zdali strašne zaujímavé. "Nemám rád šatníky," odvetil.

"Prečo?" spýtal sa Snape.

"Skrátka ich nemám rád, dobre?" naštval sa Harry.

"Naozaj," zavrčal Snape, ktorý mu neveril ani slovo. Vyzeral, akoby niečo skrýval. "Mal by si ísť spať," dodal a vzal Harryho za ruku. Čo si však uvedomil až neskoro bolo, že tak urobil príliš prudko.

Harry sa hrozne mykol a z inštinktu si chránil rukami tvár. Severus ztuhol, držiac chlapcovu ruku. Nemal ani poňatia, čo robiť v situáciach ako bola táto.

"Ukľudni sa," povedal a pomaly premiestnil Harryho ruky k bokom. Všimol si, že ho Harry vystrašene pozoroval, s čerstvými slzami lesknúcimi sa v kútikoch jeho smaragdovo zelených očí. Náhle túžil po tom, aby sa mu jeho príbuzný dostali pod ruku a mohol ich zaškrtiť. "Prepáč," povedal, na čo sa Harry zatváril tak prekvapene, že sa Severus skoro rozosmial. "To s šatníkom," dopovedal.

Harry iba prikývol a vymanil sa so Severusovho zovretia. "To je v poriadku," zašepkal hlasom hrubým z toľkého plakania. "Nebola to vaša chyba."

"V podstate bola. Ja som ťa tam zamkol," povedal čakajúc na Harryho reakciu.

Ale Harry nevyzeral príliš prekvapene. "To sa dalo čakať," utrúsil.

"Keby som vedel, ako budeš reagovať, nikdy by som to neurobil," povedal Severus na svoju obranu.

"A kto kedy videl, aby ľudí zatvárali v šatníku?" spýtal sa Harry, takisto obranne. Bol vyšťavený a to fyzicky aj psychicky.

"Môžem iba predpokladať, že tvoj strýko," povedal Snape narovinu.

Harry naňho iba nehnute hľadel. "Beriem to ako áno."

"Bol to prístenok...pod schodami," zašepkal Harry, znovu hľadiac na podlahu. Preto si nevšimol pohľad, ktorým naňho Snape pri týchto slovách pozrel. Keď sa vrátia naspäť do Rokfortu, Dursleyovci budú mať návštevu. A nebude to jedna z tých najpríjemnejších.

"Vyzeráš hrozne unavene. Zalez do postele," prikázal mu Snape.

Harry sa vydal smerom k posteli, no potom zastal. "Nedokončil som balenie," povedal a pozrel na šatník, akoby si prial aby v nasledujúcej chvíli vzbĺkol. Už len pomyslenie na to, že by mal v najbližšej budúcnosti vstúpiť do akéhokoľvek šatníka mu už po tretí krát v ten večer vohnalo slzy do očí.

"Ja to dorobím, choď do postele," povedal Severus a Harry sa nezmohol na viac ako na šokovaný pohľad.

"Dobre," povedal unavene. Vliezol do postele a skoro okamžite sa prepadol do ríše snov. Severus ho pozoroval až kým si nebol úplne istý, že spí, kým sa pustil do balenia. Čím viac sa o ňom dozvedal, tým menej rozumel tomu, akoby ho niekto, a najviac jeho strýko, mohol tak zraniť. Vložil posledné džínsy do tašky a preniesol jeho batožinu ku dverám.

"Dobrú noc, Harry," povedal a zavrel za sebou dvere.

Žádné komentáře
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.