...

HP-Tam, kam patrím

Kapitola sedemnásta a posledná- Poručník

WOW!! Dnes je to 84 deň odkedy som začala prekladať túto poviedku a dnes vám s radosťou oznamujem, že sa mi ju o 18:00 podarilo doprekladať úplne celú. V origináli mala poviedka 48,715 slov. Ako som už povedala, budem prekladať aj jej pokračovania, no teraz sa o tom nechcem veľmi rozpisovať. Zato sa vám chcem všetkým poďakovať, že ste to tu so mnou tak dlho vydržali a (dúfam, že) nadšene čítali moje preklady. Za to, že som sa prekladaním dostala takto ďaleko vďačím práve vám: Xmona, Sophy, Juveny, Siria, Sigam, Elu, Victor, Cissy, Katie, Šibal, Kaname, Keikei, Elvíra, Alaric, Jantar, Imnetet, Romalt, Nini, Piper, Romalt, Romalt2, Vruon, Flave, Mission, Malfoyse, Nirtyn, Glorie, Master-Gryffy, Netle, Salis, Lili, Egwain, Kagju, Zuzča, Tomasek, Nazartha, Mariana, Christine Mirages, Miki, Candy, Mirka (Sibalka), Nika, Kate, Lylianna, LadyDoll, Kika, Severina, Gwindor, Mania Dardeville, Blabla, Abaddon, Trili, Ž-Ž, Laestriel, Lesley, Effren, El, Atet, Helwet, Mysty, Dorian, Katuš, Alia, Edrien, Ja Osobne, Klerana, Ellion, Malika, Mandoiria a Werusenka, pretože každý z vás mi sem napísal aspoň jeden koment, ktorý ma poháňal v prekladoch ďalej. Najväčšiu pochvalu odo mňa dostáva Mission, pretože napísala k tejto poviedke ten najdlhší komentár, ktorý mal presne 1,100 slov. Všetkým vám moc a moc ĎAKUJEM za vašu podporu a DÚFAM, že komenty budete písať aj naďalej. Bola by som veľmi rada, ak by sa nám pri tejto kapitolke podarilo nazbierať čo najviac komentov ku celej poviedke, pretože by som ich potom rada poslala jej autorke. Takže vás pokorne prosím o zopár slov, ktoré si myslím, že si po týchto štyroch mesiacoch prekladu a najmä posledných 24 hodín spolu so Shadowarwen zaslúžime Preto znovu prosím všetkých a myslím naozaj VŠETKÝCH, ktorí si toto prečítajú, aby tu nechali aspoň jeden maličký komentík. Ešte raz a naposledy pri tejto poviedke vám z celého srdiečka ĎAKUJEM za vašu trpezlivosť a podporu. Iisis alias Lucy
Bolo to divné, no Harryho zobudilo ticho, ktoré v miestnosti vládlo. Čakal, že začuje tetu Petúniu, ako naňho začne kričať aby vstal a išiel im urobiť raňajky, alebo nejakú inú povinnosť. Oči ale neotvoriol a čakal na to, čo malo nasledovať. No potom si uvedomil, že leží v mäkkej posteli. Tak to nemá byť, pomyslel si. Kde bol ten tvrdý a neuveriteľne nepohodlný matrac? Odvážil sa trochu pootvoriť oči a uľavene si vydýchol. Bol v nemocničnom krídle. 
 
Toto poznanie v ňom ale vzbudilo len ďalšie otázky. Ako som sa sem dostal? Po tom, ako krídlo očami preletel usúdil, že je tam sám. V hlave mu vírili milióny otázok. Vzdialene si pamätal Severusa, ale spomienka na udalosti včerajšieho večera bola celá rozmazaná. Ty o čertovi...pomyslel si, keď sa otvorili dvere a nevošiel nik iný ako Severus Snape. 
 
Tak trochu ohromene sledoval, ako podišiel k jeho posteli bez toho, aby si uvedomil, že je už hore. Vtedy sa naňho Severus zahľadel a zreničky sa mu od prekvapenia rozšírili. "Si hore," oznámil. 
 
Fakt? pomyslel si, ale nahlas by to nikdy nepovedal. A Snapovi už vôbec nie. 
 
"Áno," povedal namiesto toho. "Ako som sa sem dostal?" spýtal sa zmätene. 
 
V Severusovej tvári sa zračili mierne obavy, čo Harryho znervóznilo. "Ty sa na to nepamätáš?" 
 
"Čo si mám pamätať?" 
 
Ak to bolo vôbec možné, Snapove obavy o chlapca narastali. Čo sa to tu deje? 
 
"Harry, čo je posledná vec, na ktorú sa pamätáš?" spýtal sa Severus. 
 
Harry od zamyslenia prižmúril oči. "No pamätám si, že som sa vás snažil nájsť a narazil som na profesorku McGonagallovú. A potom...a potom...som šiel domov," povedal a rukou si pošúchal čelo. Odkiaľ prišla tá migréna? Vtedy si na všetky udalosti predošlého večera spomenul. Prístenok! "Doriti," povedal a vôbec sa nestaral o to, že práve zanadával pred profesorom. Tentokrát si prikryl tvár obomi rukami. Ako mohol na také niečo zabudnúť? 
 
"Harry?" spýtal sa Snape, tínedžer pocítil ako mu položil ruku na rameno a napriek svojej vôli sa mykol. Ruka ho okamžite pustila. 
 
Harry si vzdychol. "Je mi to ľúto," zašepkal. Ľutoval viac vecí. Bol si úplne istý, že profesora včera večer kopol. A vtedy sa znovu mykol. 
 
"Nemá ti byť čo," povedal Snape empaticky. Harry zdvihol hlavu a pozrel Severusovi do očí. Z nich vyčítal, že ho profesor za nič neviní. Harry zrazu nevedel, prečo si myslel, že ho viniť bude. Možno to bolo jeho detstvom s Dursleyovcami. Iba myšlienka na nich ho prinútila striasť sa. 
 
Snape si povzdychol. Harry cítil, ako mu poklesla postel, keď si k nemu Severus prisadol. "Musím ťa týmto znovu natrieť." Harry vzhliadol a rozoznal hojivú mastičku. 
 
"Dobre," zamrmlal a vystrel sa. Severus mu jemne ale rýchlo namazal chrbát, na ktorom mal neuveriteľne veľa rán, potom sa sústredil na jeho hruď. Vtedy si všimol jednu novú ranu na jeho tvári. Vedel, že táto bola od Vernona Dursleyho. Harry sa znovu mykol.

"Si v poriadku?" opýtal sa Severus.

Harry iba prikývol. Všimol si, ako si ho profesor s obavami prezerá.

"Počúvaj, Harry, musím pre niečo skočiť, ale zachvíľku som späť. Dobre?"

Harry bol prekvapený, keď ho pri pomyslení na to, že by ho mal Severus opustiť prepadol strach. Ale muž mu sľúbil, že bude hneď späť. "Sľubujete?" spýtal sa ešte.

"Áno, hneď som späť. Máš moje slovo."

"Dobre," podvolil sa Harry a Snape rýchlo odišiel.

************

Severus bol naštvaný. Predtým ako sa vrátili Harry s mykaním pri akomkoľvek dotyku už takmer prestal, no teraz to začalo celé odznovu. Nikdy nečakal, že sa s chlapcom tak zblíži, ale stalo sa tak a on si nemohol pomôcť, ale keď sa pri jeho dotyku chlapec mykol, pri srdci ho zabolelo. Nebol však nahnevaný na Harryho, ale na tých, ktorí toto spôsobili. Ako mohol niekto zraniť dieťa, akým bol Harry? Nevedel na to prísť, teraz už nie. Sotva dokázal uveriť, že ho kedysi sám nenávidel. Čo si vtedy myslel? Bolo to úplne založené na jeho nenávisti ku Harryho otcovi. Ale Harry sa na otca ani v najmenšom nepodobal, čo bol fakt, ktorý si prial aby vedel skôr.

Teraz bol na ceste ku opatrovníckym formulárom. Nebol si istý, či bol toto ten správny čas, ale dúfal, že Harry uvidí, že to myslí vážne a že mu začne znovu dôverovať. Mohol iba dúfať.

Rýchlo vstúpil do svojich komnát a ešte predtým než sa za ním zavreli dvere vyhŕkol slová v neznámych jazykoch, ktoré mu pomohli otvoriť zásuvku.Hneď ako sa mu to podarilo šuplík s entuziazmom otvoril. Vytiahol všetky papiere, rýchlo odsunul adopčné formuláre nepotrebujem predsa aby dostal infarkt a položil ich naspäť do šuplíka. S poručníckymi papiermi v ruke sa znovu vydal na ošetrovňu.

Bol tak zaujatý tím, aby sa tam dostal čo najskôr, že keď sa tam nakoniec priblížil, dvere sa samy od seba otvorili, pravdepodobne v snahe uhnúť mu a vrazili do steny.

Harry sa horzne striasol. Snape zaklial. Bude si musieť dávať viac pozor.

"V poriadku?" spýtal sa.

Harry prikývol. "A vy?" spýtal sa zo zvedavosti. Zaujímalo ho prečo tie dvere tak tresli.

Snape, nasledujúc Harryho pohľad si uvedomil, že sa chlapec pta na dvere. "Zdá sa, že si uvedomili, že bude najlepšie, ak mu uhnú z cesty....dosť som sa sem ponáhľal."

Harry sa zľahka zasmial. "Zdá sa, že hej," povedal. "Čo sú to za papiere?" dodal.

Severus pozrel dolu na formuláre v jeho rukách. "Och toto...sú to papiere, o ktorých by som s tebou chcel hovoriť," povedal a pomaly sa priblížil ku posteli. Sadol si na jednu zo stoličiek a pritiahol si ju bližšie ku Harrymu. Harry vyzeral tak trochu vystrašene z toho, o čom by s ním chcel Snape asi tak hovoriť a Snape si uvedomil, že bude najlepšie ak čo najrýchlejšie začne. Iba dúfal, že bude Harry za.

"Harry, včera vnoci som šiel za Albusom," povedal ale Harry ho okamžite prerušil.

"To bolo, kde ste boli?" spýtal sa. Zdalo sa, že sa mu pri tomto uľavilo.

"Áno, kde si si myslel, že som?"

"To je práve to, nevedel som to. Myslel som si, že ste...odišli alebo čo. A keď ma profesroka McGonagallová poslala domov po tom, čo ste...veď viete...sľúbili...nevedel som, čo si mám o tom myslieť," zakončil.

Snapovi poskočilo srdce. Ten chlapec si myslel, že ho opustil a on tak, aj keď nie úmyselne, naozaj urobil. "Harry," začal, "ešte som svoje slovo neporušil a ani to neplánujem. Povedal som ti, že sa späť nevrátiš a tak som to aj myslel. Prajem si, aby som počkal s rozhovorom s Albusom. Keby som vedel, čo sa po mojom odchode stane, nikdy by som ťa neopustil. Ale ver mi, profesorka McGonagallová dostala, čo si zaslúži, o tom som sa postaral. Naozaj ľutuje, že ťa tam poslala, Harry. Nevedela, čo sa stane.

Harry prikývol. "Vedel som, že o tom nevie. Takže, o čom sú tie papiere?"

Severus bol čím ďalej tým viac nervózny. Nervozita bol pocit, na ktorý si v poslednej dobe začal zvykať. "Harry toto sú opatrovnícke formuláre," začal, ale Harry ho znovu prerušil.

"Opatrovnícke papiere?!" spýtal sa Harry s obavami. "Čo to znamená? Kto mi chce ísť za poručníka?" Severus si uvedomil, že chlapec vedel, že Sirius si tento nárok vyžiadať nemôže, kvôli svojmu momentálnemu úteku pred ministerstvom.

"Ja," povedal znenazdania. Pozoroval ako sa chlapcove zreničky prekvapením rozšírili tak, ako to uňho predtým ešte nevidel.

"Vy?" opýtal sa. "Naozaj?"

"Áno, dúfam, že ti to nevadí, Harry," povedal a dúfal, modlil sa aby nedostal od chlapca kladnú odpoveď.

"Chcete byť mojim legálnym poručníkom? Nikto by ma od vás nemohol vziať? Ani Dursleyovci?" pýtal sa ďalej. Severusovi sa zdalo, že v jeho očiach sa zablysla nádej.

"Áno, Harry, bol by som tvoj legálny poručník. A nie, nikto by si ťa odo mňa nemohol vziať a už vôbec nie Dursleyovci. Páčilo by sa ti to?"

"Áno, moc by sa mi to páčilo," povedal ostýchavo a začal sa hrať s uvoľnenou nitkou na deke.

"Dobre. Som rád, že si to prijal, Harry. Aby to bolo oficiálne, musíme tie papiere podpísať, čo ma učiní tvojim opatrovníkom, dobre?" spýtal sa a podal papiere chlapcovi.

"Jasné," povedal Harry a prijal ponúknuté brko. Rýchlo naškriabal svoje meno na papiere a vrátil ich svojmu novému poručníkovi. Práve vtedy sa dvere znovu s veľkým rachotom otvorili. Harry opäť vyskočil, ale Snape mu položil dlaň na rameno, aby ho ukľudnil, šťastný, že ju chlapec nestriasol.

"Del!" zakričal Harry, očividne šťastný a prekvapený z toho, že ju vidí. Keďže s ním toto Severus nestihol prebrať, predpokladal, že zostane na ostrove.

Severus pozoroval ako sa jeho sesternica ponáhľala ku Harryho posteli. "Čo sa stalo? Divná žena, menom Minerva ma sem zaviedla, ale nevošla so mnou. Povedala, že je Harry znovu zranený. Si v poriadku zlatko?" spýtala sa a dobre sa chlapcovi prizrela.

"Už áno," odvetil a znovu sklopil pohľad ku prikrývke, akoby to bola tá najzaujímavejšia vec, akú kedy videl.

Severus spolu s Del rýchlo poodstúpili a on jej vysvetlil, čo sa za posledný deň a pol stalo. Nebol prekvapený, keď sa zdalo, že sama pôjde za jeho príbuznými a vlastnoručne ich dobije málo používanou palicou, ktorú mala teraz so sebou. Už bola neuveriteľne stará a raz za čas sa musela o niečo podoprieť.

"Si si istý, že si v poriadku, Harry, zlatko?" spýtala sa, keď sa opäť priblížila k jeho posteli.

"Áno, je mi dobre. Vedela si, že je Severus môj poručník?" spýtal sa. Severus vedel, že to bola jeho snaha o odvedenie pozornosti od seba a svojho zdravotného stavu, ale vedel, že Del si to nevšimla. Bol príliš prekvapená novými správami.

Stará žena sa s prekvapením otočila ku svojmu bratrancovi. "Naozaj, Sev? Och, to je úžasné!"

"Prestaň ma volať Sev, ženská, a áno naozaj som jeho poručník. Harry už podpísal papiere, takže je to teraz oficiálne," povedal. Snape už po Dobbym poslal podpísané papiere do riaditeľovej pracovne. Chcel by vedieť, ako novinky prijme ministerstvo a tlač. Dúfal, že sa to na verejnosť tak skoro nedostane. Vedel však, že ak bude Dumbledoremôcť, poťahá za nitky, aby sa to utajilo na čo možno najdlhšie.

Profesor si všimol známe ohníčky v sesterniciných očiach a vedel, že prezývky "Sev" sa tak skoro nezbaví.

Zvyšok popoludnia strávili v relatívnom kľude, Harry nachvíľu zaspal, keďže bol hrozne unavený zatiaľčo Severus s Deliverance sa potichu zhovárali pri jeho posteli.

"Zoberieš ho na zvyšok leta na panstvo?" spýtala sa Deliverance.

"Pochybujem o tom. Do začiatku roka zostáva už len niekoľko týždňov. Možno ho tam zoberiem na víkend, tesne pred tým, ako začne škola, takže sa tam aspoň trochu zabýva a vyberie si izbu. Domáci škriatkovia ju budú nepochybne chcieť zrenovovať, samozrejme pod Harryho vedením," vysvetlil a vzdychol si.

"Čo sa deje?" spýtala sa a hodila rýchlym očkom po Harrym aby sa uistila, že spí. Spal.

Snape na ňu prekvapene pozrel. Ako vedela, že niečo nie je v poriadku? "Tak trochu sa bojím," začal, "aby mu za toto neprivodili tí prekliati chrabromilčania ťažké chvíle," povedal aj keď to vyznelo viac ako vyhrážka.

"Severus, ak sú to jeho priatelia, prenesú sa cez to a pomôžu mu. Ak nie, no, máš moje povolenie nechať ich po škole až kým nebudú mať osemdesiat," povedala s úsmevom.

Severus sa na ňu tiež trochu usmial. "Dúfam, že máš pravdu. Ale ak nie, stále im ešte môžem urobiť zo života peklo."

Poslední komentáře
07.01.2019 00:36:21: Super. Jdu na pokračování.
30.05.2018 18:25:00: Krásná povídka.smiley${1}
03.01.2012 22:57:07: Zajímavý nápad a příběh, jsem zvědavá co tam ještě Del a rotvík vyvedou a taky, jak se bude HP a SS ...
21.08.2011 20:49:35: Kéž by sem tak uměla anglicky aby jsem si to dovedla přeložit. Ale když jsem to četla už jsem toho a...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.