...

HP-Tam, kam patrím

Kapitola prvá: Návrat na stanicu King's Cross

Takže som tu opäť... tentokrát však s novou poviedkou...jej názov je HP- Tam kam patrím a je to opäť poviedka prekladaná..jej autorkou je shadowarwen (amy) a jej originál nájdete na http://www.fanfiction.net/s/1304343/1/... je to poviedka, ktorú som vybrala ja, a jedná sa (ako inak) o zblíženie Harryho so Severusom..zozačiatku to tak možno nebude vyzerať, no určite sa tak stane...táto poviedka má dve pokračovania a dokopy má okolo 350 000 slov, takže to bude zaberačka ale máte sa na čo tešiť...pls napíšte mi na ňu svoj názor, ako aj vyjadrenie či mám s jej prekladom pokračovať, alebo nie..veľmi sa teším na vaše komenty, a ako aj pri HP- Je to vzájomné platí pravidlo 40 slov :)) to aby ste sa nevrátili ku starým zvykom :)) tak si to užite a komentuje POVINNE všetci :)) vaša iisis

PS: sorry za ten koniec ale tak sa tá kapitolka naozaj končila :))

Toto bola časť roka, ktorú vždy nenávidel. Škola sa skončila a bol čas vrátiť sa na Privátnu cestu. Urobilo sa mu nevoľno. Naozaj si nemyslel, že sa tento rok dokáže vysporiadať so svojimi príbuznými, najmä po tom, čo sa stalo tento školský rok. Tretia úloha, zomierajúci Cedric a Voldemortov návrat, a všetko sa to stalo len a len kvôli nemu.

"Harry, hej Harry, planéta Zem volá Harryho!" zakričal Ron. Harry, ktorý bol dosiaľ vo svojom malom svete sa ku Ronovi rýchlo otočil.

"Čo?" spýtal sa a vôbec si neuvedomoval, že sa už dlhšiu chvíľu ani nepohol.

"Snažil som sa ti niečo povedať už päť minút, prisahám. Už sme tu, je čas ísť domov." Povedal ukazujúc von z okna. Harry na nádraží uvidel postávať Weasleyovcov, čakajúc na svoje milované deti. Grangerovci stáli hneď vedľa nich a rozprávali sa s pánom Weasleym. Dursleyovcov však nikde nevidel.

"Ako vždy," zamrmlal si Harry.

"Čo si hovoril, Harry?" spýtal sa Ron. On spolu s Hermionou už stáli vo dverách.

"No tak, poď Harry, moji starí rodičia majú dnes prísť na večeru, a ja by som sa rada dostala domov skôr, ako tam prídu oni, vieš," povedala šaškujúco Hermiona. Ale Harry na šaškovanie nemal náladu. Práve mal vstúpiť do svojho osobného pekla, nazývaného Dursleyovci.

"Tak potom choď, nemusíš na mňa čakať," odvetil.

Hermiona sa zamračila a Ron spolu s ňou. Vedeli, že bol Harry smutný, nevedeli iba, či to bolo kvôli nedávnym udalostiam alebo v tom bolo aj niečo iné. "Harry, si v poriadku?" spýtala sa.

"Áno, Hermiona. Iba som unavený. Minulú noc som toho moc nenaspal. Poďme," povedal a vyšiel z kupé.

"Myslíš, že mu Dumbledore dovolí prísť cez leto k vám?" spýtala sa Hermiona.

"Neviem, mamka na tom pracuje, ale neviem si predstaviť, že by ho k nám Dumbledore pustil, keďje tak dobre chránený u svojich príbuzných," povedal krútiac hlavou. "No napriek tomu si prajem aby mohol prísť k nám."

"Ja tiež, nemyslím si, že mu bude dobre u príbuzných. Veď vieš aký sú," povedala Hermiona a vybrala sa za Harrym.

"Áno, viem." Ron si spomenul na deň, keď Harryho v druhom ročníku odviedol od Dursleyovcov. "Sú hrozní."

"Och, Harry zlatko," povedala pani Weasleyová a zobrala Harryho do kostí drtiaceho objatia. "Ak budeš niečo potrebovať, čokoľvek, ozvi sa, dobre?"

"Nebojte sa pani Weasleyová, ak niečo, pošlem za vami Hedwigu," povedal Harry a neúprimne sa usmial. "Už by som sa mal radšej poobzerať po Dursleyovcoch," dodal vediac, že tam ešte chvíľu nebudú, no nechcel vystrašiť Weasleyovcov. "Snáď sa s vami ešte v lete stretnem."

"Pošlem sovu, ak od Dumbledora niečo zistím," povedal Ron a potkol sa o vlastné nohy. Harry sa aj napriek svojej zlej nálade zasmial.

"Oh, zmĺkni Harry," povedal Ron červenajúc sa.

"Prepáč," ospravedlnil sa Harry, stále sa smejúc.

Ron vyzeral podráždene. "Uvidíme sa neskôr," povedal a spolu so zvyškom rodiny odišiel.

Harry sa otočil k Hermione a rýchlo ju objal. "Maj sa pekne," povedala potešene.

Harry len prevrátil očami. "Oh, pokúsim sa," povedal sarkasticky.

Hermiona vtedy zvážnela. "Vážne, Harry. Ak budeš niečo potrebovať, neváhaj a napíš mi. Sľúb mi to, dobre?"

"Sľubujem," povedal, prekvapený všetkými emóciami, ktoré videl v jej očiach. Rýchlo ho znovu objala a bez ďalšieho slova odišla.

"Divné," povedal si Harry.

Bola to už skoro hodina odkedy jeho priatelia odišli a jeho príbuzní sa ešte neukázali. Harry sedel znudene na lavičke, hompáľajúc nohami.

"Na tomto niečo nesedí," povedal. Už si od nudy aj začal spievať "devedesiat deväť fľaší na stene" (jedna anglická pesnička), kým sa pri tom prychitil a prestal.

Práve rozmýšľal nad tým, že pôjde "domov" pešky, alebo si aspoň odchytí taxík, keď si všimol, že sa nad ním sklána obrovský tieň. Presne vedel, kto to je.

"Strýko Vernon," pokojne povedal, vstal a zdvihol svoj kufor.

"Kde si bol? Prešiel som to tu celé, kým som ťa našiel," zavrčal Vernon, schmatol Harryho za límec a vliekol ho za sebou.

Harry sa na strýka nahnevane pozrel. "Kde si sa pozeral?" spýtal sa, akoby sa pýtal imbecila. "Každý rok vystupujem na tom istom mieste."

To zjavne nebola najšťastnejšia vec, akú mohol povedať.

Vernon sa otočil tak rýchlo, že Harry skoro stratil rovnováhu, keďže ho ešte stále držal za límec. "Neopováž sa na mňa hovoriť týmto tónom chlapče!" zreval. "Alebo chceš celé leto stráviť zamknutý v izbe?"

Harry držal pohľad na zemi, neopovážil sa pozrieť sa svojmu strýkovi do očí. Pozerať sa mu do očí nebol nikdy dobrý nápad, hlavne keď mal takú zlú náladu, ako teraz.

"No, počúvaš ma aspoň? Dávaj pozor, keď ti niečo hovorím, ty zrúda!" zasyčal, mykajúc Harrym za rameno.

"Nie, prosím nezamykaj ma v izbe," prosil. Už dávno zistil, že jeho najväčší strach je byť zavretý v miestnosti, bez ohľadu na jej veľkosť.

"Uvidíme," povedal Vernon nadšene. Vedel, že mal Harryho pod palcom a tak sa mu to páčilo. To dieťa sa musí naučiť, že nemá dospelým odvrávať, a to hlavne jemu.

"Kde som zaparkoval to sprosté auto?" spýtal sa sám seba a vykročil preč vediac, že ho bude Harry nasledovať.

Snape bol vážne ale vážne naštvaný. So zjavných bezpečných dôvodov sa mal s ministrom mágie, Korneliom Fudgeom stretnúť tu, kde sa mali rozprávať o "dôležitých veciach". Ten idiot mal tú drzozť aby ho podozrieval z toho, že sa vrátil ku Temnému pánovi. Keby len vedel. Bol špeh a nie nasledovník, idiot.

Práve bol na ceste späť do Rokfortu, no zastavil sa, keď uvidel ohromne tučného muža triasť s Harrym Potterom. Vedel, žeuž bolo neskoré poobedie. Nech už sa stalo čokoľvek, všetci študenti už mali byť dávno zo stanice preč. Takže sa snažil prísť na to, či by ho malo trápiť, že ten tlstý muž škrtil Harryho Pottera. Vedel, že Dumbledore by ho stiahol z kože ak by zámerne Pottera neochránil, takže sa rozhodol sledovať ich na parkovisko.

Harry sa snažil vložiť si kufor do strýkovho auta. Bol hrozne ťažký a Harry bol na svoj vek malý. Nakoniec sa mu ho podarilo dostať ho tam a s tresnutím zavrel kufor auta. Harry vedel, že tým svojho strýka ešte viac naštve, ale bolo mu to úprimne jedno. Ten muž sa k nemu správal akoby bol špina na zemi a to mu už liezlo na nervy.

"Hlasnejšie by to nešlo?" spýtal sa jedovato Vernon.

Harry vedel, že ak mu odvrkne (vec, ktorú tak veľmi chcel) nemusí to dobre skončiť. A tsk namiesto toho povedal: "Prepáč, budem sa snažiť to stíšiť," takmer porazeneckým tónom.

Vernon ten deprimovaný a porazenecký pohľad videl v Harryho očiach. Tešil sa, ako toho spratka naučí chovať sa slušne. Vždy musel chlapca "napraviť" keď sa vrátil z tej školy domov, pretože sa vracal tvrdohlavý a arogantný. Keby ho mohol z tej školy dostať tak by tak urobil, ale bál sa Dumbledorovho hnevu. No napriek tomu to nikdy netrvalo viac ako deň, kým sa ten chlapec naučil, kde je jeho miesto. Nikdy nie viac.

Keď sa Harry chystal nastúpiť do auta, jeho sova začala hlasno húkať. Viditeľne sa jej do auta nechcelo. "Vitaj v klube," pomyslel si Harry. Hedwiga svoj odpor dávala hlasne najavo. Trepala krídlami o mreže a húkala, čím priťahovala pozornosť okoloidúcich. Vernon sa na svojho synovsa oboril.

"Umlč to prekliate zviera?" zavrčal a postavil sa pred chlapca a jeho sovu. Keby si ľudia v garáži všimli, čo sa deje, prilákalo by to ich pozornosť, a to Vernon naozaj nechcel. "Ak toho vtáka neumlčíš, prisahám ti, že mu vykrútim krk."

A Harry vedel, že to bola pravda. Mohol to vidieť v strýkových šialene svietiacich očiach. Snažil sa Hedwigu utíšiť a ona naozaj zmĺkla. Problém bol v tom, že zmĺkla až keď boli v dosatočnej vzdialenosti od auta.

"Dobre," povedal hrozivo Vernon. "Teraz sa pohni do auta, hneď! A umlč toho sprostého vtáka, inak to budeš ľutovať."

Čo mal teraz robiť? Ak sa spriblíži ku autu, Hedwiga začne znovu vyvádzať. "Ake strýko Vernon, ona nechce ísť do auta, nemohla by domov letieť?" váhavo sa spýtal.

Vernonova tvár sa sfarbila do nezdravej purpurovej farby a Harry vedel, že urobil chybu. "Myslíš si, že nechám toho hnusného vtáka letieť domov? Priláka pozornosť," zasyčal, znovu schmatol Harryho za límec a pritiahol si ho ku sebe, až kým od neho bol iba niekoľko centimetrov. "Dostaň toho otravného vtáka do auta. Oh, neviem sa dočkať na deň, kedy sa ťakonečne zbavíme. Nie si nič iné ako príťaž. Iba plýtvaš vzduchom, ty malé hnusné chlapčisko. Dudley by mohol mať svoju druhú izbu ak by si tam nebol," tu sa zastavil, akoby niečo zvažoval. "Hmm, možno je čas zavrieť ťa naspäť do komory. To by ťa malo naučiť."

Harry si myslel, že sa rozplače. Nenávidel uzavreté priestory. A tá komora bola zo všetkých najhoršia. Nemohol ju vystáť. A strýko to vedel. Harry videl, ako sa mu po tvári rozlieva úsmev.

"Viem, že ju máš oveľa radšej ako izbu," povedal hlasom plným nenávisti. "Presťahuješ sa tam hneď, keď prídeme domov."

"Nie," povedal Harry predtým, než mal čas na rozmyslenie. "Prosím nechaj ma v izbe. Nebudem vám zavadzať. Prosím. Tú komoru neznášam!" prosil strýka. A nenávidel sa za to.

Vernon sa na Harryho iba usmial. "Nie, myslím, že ti v komore bude lepšie," povedal a poťapkal ho po hlave. "Teraz nastúp."

"Poviem to," náhle zo seba dostal Harry. "Napíšem svojim priateľom a poviem im o tom. Nenechajú ma tam." Hneď ako mu tie slová zišli z jazyka to oľutoval.

"Oh, naozaj. A ako, prosím povedz mi ako chceš napísať svojím priateľom, keď bude tvoja sova mŕtva?" vyprskol.

Harry sa skrčil pred Vernonovým hnevom. Ten muž to myslel vážne. Zabije jeho sovu. Harry sa otočil a začal utejať, ale jeho strýko ho schmatol za ramená, otočil ho a tresol ním o auto.

"A čo ťa núti myslieť si, že to tvojich priateľov bude zaujímať? Je im jedno čo s tebou je, Harry. Nie si pre nich nič iné ako celebrita. Nikdy ťa nebudú mať radi pre nič iné ako tvoje meno. Všetko som to počul. Slávny Harry Potter. Nikto ťa neľúbi, bože veď ťa nemá nikto rád. Nie si nič..."

"To by stačilo." Vernon sa otočil a stanul tvárou v tvár jednému neskutočne naštvanému Severusovi Snapovi.

Poslední komentáře
30.05.2018 13:38:29: ještě že tam byl Severus doufám že to tomu blbci zavaří.smiley${1}
29.01.2017 17:28:00: Pani,bala jsem se ze Harryho ten chlap zabije,ale diky Sevovi to zase dopadlo dobre.Tesim se na dals...
21.01.2010 21:52:52: Moc pěkný překlad, konečně jsem se dokopala, abych si od tebe něco přečetla (zamilovala jsem se do H...
02.06.2008 12:40:00: Čtyřicet slov, pěkně ujetej limit na komentáře, abych pravdu řekla. Ale docela to chápu. Nejenom, že...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.