...

HP-Tam, kam patrím

Kapitola piata: Búrka

Heh...táto kapitolka je podstatne dlhšia ako tá predtým :D viem, že prišla neskôr ako som hovorila, no hlavný dôvod bol to, že mi včera vôbec nešiel net, takže s prekladania nič nebolo...napísala som mission aby to napísala do komentárov, no ako som dnes zistila, nešli prečítať ani tie..moc sa všetkým ospravedlňujem... ja som si všetky včerajšie komentáre dokázala prečítať na stránke blogu a všetkým za ne ďakujem..prípadne ich môžem neskôr skopírovať do komentárov...no to potom...už priveľa kecám..takže túto kapitolku venujem všetkým, čo to včera v zdraví prežili a nenaštvali sa na mňa :D tak hor sa dočítania! a prosííím pár slovíčok :D lucy
Preplav cez rieku im zabral celý zvyšok dňa. Harry na loďke zaspal a zobudil sa až keď mu na čelo dopadla prvá kvapka. Rozospato otvoril oči a pozrel na oblohu. Kvôli tme, ktorá ich obklopovala však skoro nič nevidel. Keď sa posadil, všimol si, že Snape pozoruje okolie so znepokojeným výrazom v tvári.
"Deje sa niečo, profesor?" spýtal sa a ešte viac sa zachumlal do plášťa.

Harryho hlas vytrhol Snapa z jeho zadumania. "Obávam sa, že k druhému brehu sa nedostaneme skôr, ako udrie búrka v plnej sile," povedal. Ako na povel, práve vtedy začalo liať ako z krhly. Keď nimi napriek levitačnému kúzlu začal lomcovať vietor, boli nútení zachytiť sa na strane loďky, aby ich z nej nevyhodilo.

"Drž sa!" zreval Snape keď sa snažil nájsť prútik v záhyboch svojho plášťa. No jeho snaha bola kompletne zmarená, keď na ich malú loďku narazila obrovská vlna. Levitačné kúzlo úplne vymizlo a loďka spadla do búriacich sa vôd pod nimi.

Harry spadol na podlahu a bol šokovaný, keď zistil, že je pod vodou. Jeho šok prerástol v paniku, keď naňho niečo ťažké dopadlo a účinne ho prišpendlio pod sebou. Uvedomil si, že to je jeden z ich kufrov a chcel ho zo seba zhodiť, no bol príliš ťažký. Bezmocne mykal rukami pod vodou a začal vdýchavať vodu. Náhle však kufor zmizol a jeho z vody vytiahol pár silných rúk. Harry lapal po dychu a zároveň sa rozkašlal. Zavesil sa na Snapa ako na záchranné lano a nemal v úmysle niekedy sa pustiť. Nikdy v živote nebol takto vystrašený. No aspoň nie spôsobom, že by nevedel dýchať.

Snape chytil skoro mrtvicu, keď uvidel Harryho kufrom prišpendleného pod vodou. Inštinktívne z neho okamžite odhodil kufor a odhodil ho preč, čím ešte viac poničil už tak zničenú loďku. To si ale nevšimol skôr, a ko mal Harryho bezpečne nad vodou.

"Do riti," zanadával. Malá loďka sa potopí a to čoskoro. Pozrel smerom ku ostrovu a videl iba slabé svetlo. Ale stále boli príliš ďaleko. Na tejto lodi tam určite neprídu. Znovu prehmatával svoj habit v snahe nájsť svoj prútik. Ten sprostý kus dreva akoby sa mu vyhýbal. Nemohol ho nájsť. "Kde je!" zreval.

"Čo? spýtal sa Harry, stále visiac na profesorovi.

"Môj prútik," zasyčal.

Harry sa odlepil od Snapa a vytiahol vlastný prútik. "Tu máte," snažil sa prekričať vietor. "Použite môj!" povedal a vrazil ho mužovi do ruky.

Snape si ho od neho váhavo vzal a vyslovil kúzlo, ktoré Harry sotva počul. Vtedy dážď prestal a voda sa z loďky vyliala naspäť do rieky. Keď Harry vzhladol, uvedomil si, že búrka neprestala, ale okolo nich sa objavil štít. Voda doň narážala a stekala po ňom. To mu pripomenulo kúzlo, ktoré použila Hermiona na jeho okuliare. Loďka znovu levitovala a oni pokračovali na ceste k ostrovu, ktorý bol teraz už oveľa bližšie.

"Si v poriadku?" spýtal sa Snape.

"Hej," odvetil Harry, aj keď trochu vyklepane. "Toto už nikdy nechcem zažiť," zamrmlal si, ale Snape ho aj tak počul.

"Ani ja," povedal.

Drevená loďka nakoniec pristála na brehu ostrova a Harry z nej okamžite vyskočil. Obzrel sa okolo seba a uvedomil si, že ten ostrov je obrovský. Pozrel na ove strany brehu, no nikde nevidel ich koniec. Boli tam najväčšie stromy aké kedy videl, s listami divných tvarov. Ale na tom mu nezáležalo. Jediné čo ho teraz trápilo bolo, že znovu stojí nohami na pevnej zemi.

Búrka sa trochu utíšila a oni mohli konečne vidieť, kam vlastne mieria. Harry trpezlivo počkal, kým na nich Snape aplikoval sušiace zaklínadlo. Po ich ľavej strene viedla cestička a oni mohli v diaľke vidieť jemné svetlo. Snape predpokladal, že je to svetlo, ktoré videli už z loďky. Znovu začaroval ich pozostatky levitačným kúzlom aspoločne sa vybrali po cestičke, ktorou prišli do malej dedinky.

Keď Harry počul prvýkrát o ostrove, predstavil si niečo ako opustenú krajinku so žiadnym životom. V podstate mu v hlave prebleskol obraz z jedného filmu, ktorý Dudley pozeral pred niekoľkými rokmi. Volalo sa to "Modrá lagúna" alebo tak nejako.

Čo však teraz uvidel jeho predstavu vôbec nevystihovalo. Okolo neho stáli domy také staré, akoby ich niekto postavil v devätnástom storočí, čo bola zjavne aj pravda. Tiahli sa po stranách cestičky, ktorá sem tam zabiehala aj pomedzi ne a postupne sa rozširovala. Zastavili sa pred jedným z krajších domov, ktorý bol motelom, ako im povedala ceduľka pri ňom. Harry si však nemohol predstaviť, kto by tam prišiel na výlet, keďže už sama dedinka vyzerala záhadná a neznáma.

Všimol si, že odkedy sa vynorili z lesa, nevidel okolo nich prejsť ani živú dušu. Videl mnoho ľudí, ktorí na nich hľadeli spoza zastretých okien, ale aj tie okamžite zavreli, keď sa k nim priblížili. Nasledoval Snapa, ktorý vykročil po cestičke vedúcej k dvojposchodovému domu. Bol to dom nádherný. Na jeho prístrešku vyseli ozdoby a na druhej strane mal aj balkóny. Malý balkónik sa pýšil aj rovno nad nimi. Snape zaklopal na dvere a trpezlivo čakal, kým im niekto otvorí. Cez záves na dverách videli, ako sa k nim blíži žena. Váhavo otvorila dvere a vystrčila von hlavu.

"Môžem vám nejako pomôcť, páni?" spýtala sa obozretne.

"Deliverance?" spýtal sa Snape.

"Severus?" spýtala sa namiesto odpovede a otvorila dvere. "Oh, Severus," zvolala a objala ho. "Je to už tak dávno. Kde si bol?" spýtala sa.

"Učil som, Del," odvetil a zasmial sa na jej neveriacom pohľade. "Veci sa zmenili, sesternička."

Veci začali dávať Harrymu zmysel. Bol úplne zmätený, keď tá žena spoznala Snapa, nehovoriac o tom, že ho objala. To bolo niečo, čo si myslel, že vo svojom živote nikdy neuvidí. Ale ona bola rodina. A to veľmi stará rodina. Pripadala mu viac ako stará mama než sesternica. Harry by tipol, že má najmenej devädesiat rokov, ale mohol sa aj mýliť.

"Poďte ďalej, poďte ďalej," povedala potešene a ukázala im dovnútra. Zaviedla ich do miestnosti, ktorá pripomínala obývačku potom unáhlene vyšla, len aby sa ochvíľu vrátila naspäť s šálkami a čajom v náručí. "Posaďte sa," povedala.

Obaja si sadli na gauč, ktorý bol oproti húpaciemu kreslu, do ktorého sa usadila ona. "Tak teda, koho to so sebou privádzaš?" spýtala sa a hodila zvedavým očkom po Harrym, keď postavila čajník na stolík stojaci medzi nimi.

"Toto je jeden z mojich študentov, Del. Jeho meno je Harry Potter," odvetil a uchlipol si z čaju.

"Tak teda vitaj, Harry. Dúfam, že ste mali bezpečnú cestu," povedala a Harry sa na tom zasmial. "Čo?" spýtala sa vážne zmätená.

"Mali sme trochu probmlémy s búrkou, Del. Máme šťastie, že sme sa sem vôbec dostali," povedal Snape trochu kúsavo.

"Aha a čo presne tu robíte?" spýtala sa Deliverance, keď dolievala Harrymu čaj.

"Som tu na misii," odvetil Snape.

"S dieťaťom?" spýtala sa popudene. "Neviem si predstaviť, čo za misiu to môže byť. A naozaj pochybujem, že by to dieťa malo ísť s teobu!" uzemnila ho.

"Ver mi: určite to zvládne. Zvládol už horšie veci, nie je tak Potter?" poznamenal Snape.

"Um...áno," povedal Harry, ktorý nechcel prechádzať detailami toho, čo už zažil pred touto ženou. Bol čím ďalej tým viac naštvaní, že ho volala dieťa, on už nie je dieťa.

"Aj tak," pokračovala Deliverance, "ak sú ľudia taký, akých si ja pamätám, nie je to preňho bezpečné. A keď už o tom hovoríme, nie je to bezpečné ani pre teba. Ako sa ti preboha podarilo dostať miesto učiteľa, Severus? Skryl si to pred nimi?" spýtala sa, ešte stále ohúrená tým, čo ten muž dosiahol.

"Deliverance, už som ti povedal, že sa veci zmenili. To naozaj netušíš, čo sa deje mimo tohto ostrova?" spýtal sa Snape, prekvapený faktom, že jeho sesternica vie o vonkajšom svete ešte menej ako očakával. Predpokladal, že bude v kontakte s ostanými, nepríklad s ním, ale nikdy mu nenapísala a ani neodpísala.

"Samozrejme že nie, Severus, šibe ti? Čo ak by ma chytili?" spýtala sa naštvane.

Harry na oboch zmätene pozeral. O čom to vlastne hovoria?

"Veci už nie sú také, aké boli. Teraz už máme vlastný svet," povedal Snape pomaly v snahe, aby to žena už konečne pochopila.

"Prosím?" spýtala sa úplne šokovane. "Náš vlastný svet?"

"Áno. Čarodejnícky svet, nemôžem pochopiť, že si na to ešte neprišla. Je to už naozaj viac ako tristo rokov, čo si sa naposledy zaujímala o niečo iné ako tento ostrov?" spýtal sa.

"Hej, počkajte chvíľu. Koľko máte rokov?" spýtal sa Harry neveriacky.

"Som veľmi stará, Harry. Som pravdepodobne tá najstaršia čarodejnica akú kedy stretneš," odvetila. "Počul si niekedy o súde čarodejníc v Saleme?" spýtala sa.

"Áno, počkajte, to boli naozaj čarodejnice?" spýtal sa, pretože nikdy tomu príbehu neveril, keďže naozajstní čarodejníci sa mohli vyhnúť tomu, aby ich obesili.

"Niektoré boli naozaj čarodejnice a tie čo to prežili žijú na tomto ostrove. Keď začali vešať nevinných ľudí, unikli sme. Snažili sme sa zachrániť koho sme mohli, ale oni nám zobrali prútiky a bez nich sme vtedy čarovať dobre nevedeli. Preto sme sa odlúčili, Harry. Báli sme sa toho, čo by muklovia urobili, keby zistili,kde sa skrývame. Naše stretnutia s nimi neboli veľmi príjemné a to je povedané veľmi mierne. Rozhodli sme sa od nich odlúčiť a zostať pre terajší svet legendou," povedala na vysvetlenie. "Ale čo sa deje v terajšom svete? Vedia muklovia, že existujeme?" Už len tá myšlienka jej naháňala strach.

Harry si pomyslel, že by tú ženu mohol aspoň trochu oboznámiť s muklovským pohľadom na vec. Veľmi dobre vedel, ako by mohli ľudia na čarodejníkov reagovať. Jeho príbuzný by pravdepodobne pri možnosti obesiť ho skákali od radosti. Ohavné.

Severus jej rýchlo vysvetlil všetko, čo sa deje v Čarodejníckom svete a povedal jej aj o väčšej hrozbe ako o mukloch, Voldemortovi.

"Och, panebože," zašepkala. "A ty si ho porazil?" spýtala sa hľadiac na Harryho.

"Áno," odvetil prizerajúc sa svojím topánkam.

"Si veľmi zvláštny mladík, nemám pravdu?" spýtala sa. Snape si odfrkol. "Sklapni, Severus."

Snape vyzeral, akoby chcel na svoju sesternicu vyletieť, no potom si to rozmyslel.

"No, možno by ste vy dvaja chceli teplú posteľ, kde by ste sa mohli vyspať. Hmm? Som si istá, že ste po dnešnej ceste veľmi unavení. Prosím nasledujte ma," povedala a vykročila hore po točitom drevenom schodisku. "Tak a sme tu, Severus. Vaše izby budú prepojené, ak by ste niečo potrebovali," dodala Deliverance a ukázala na dvere na pravej stene. "Harry, ty si hneď vedľa."

Zaviedla Harryho k vedľajší dverám a odomkla ich. "Spi dobre, zlatko," povedala a zavrela za sebou dvere.

Harry sa zahľadel na postel, stojacu v strede izby. Bola obrovská. Ten typ, kde musíte použiť schodíky, aby ste sa do nej dostali. Vždy chcel spať v posteli ako bola táto a teraz mal príležitosť. Začul klopkanie na dvere a išiel ich otvoriť. Bol prekvapený, keď uvidel svoje veci stáť hneď pred nimi. Musela ich preňho priniesť hore. Hedwiga naňho zahúkala spoza otvoreného okna. Bolo skvelé ako ho jeho sova dokázala nájsť kamkoľvek išiel.

"Potter, utíš tú sovu!" zreval Snape z vedľajšej izby.

"Dobre strý...Profesor Snape," skoro nazval svojho profesora svojím strýkom. Zvykol si, že keď bola Hedwia hlučná, tak naňho strýko kričal. Reťaz jeho myšlienok však roztrhal zvuk otvárajúcich sa dverí, ktoré spojovali jerho izbu s tou Snapovou. Bol však tak ponorený do svojich myšlienok, že sa okamžite uhol. Myslel si totiž, že to bol strýko Vernon.

Snape sa spýtavo pozrel na chlapca stojaceho pred ním. To dieťa si myslelo, že ho ide udrieť. Sprostí muklovia. Ten chlapec by sa o nich mal porozprávať s Deliverance a porovnať si ich postoje, pomyslel si.

"Vidím, že ťa našla tvoja sova," povedal nonšalantne. Možno by si ju mal pustiť von, aby mohla ísť loviť. Zjavne strávila celý deň tým, že ťa hľadala."

"Och, dobre," odvetil Harry už pokojnejšie. "Dobre, urobím to."

"Skvelé, spi dobre, Potter," povedal profesor a odkráčal do svojej izby.

"Vy tiež, pane," povedal Harry, aj keď vedel, že ho Snape nemôže počuť. Preniesol si kufor k šatníku a otvoril od neho dvere. Bol prekvapený, keď tam našiel cestičku. Strčil kufor dnu a skoro ho premohla klaustrofóbia. Nemohol do toho šatnka ani vojsť. Rýchlo od neho odskočil, vliezol do postele, skopol si topánky a zaspal hneď ako mu dopadla tvár na vankúš.
Poslední komentáře
11.01.2012 00:26:36: Já bych možná ve větě "Jediné čo ho teraz trápilo bolo, že znovu stojí nohami na pevnej zemi." uprav...
06.09.2010 23:10:40: hrozně ráda čtu překlady, protože neumím dost dobře aj, tak díky ;-)
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.