...

HP-Tam, kam patrím

Kapitola pätnásta: Cesta domov

Hh..nová kapča :D a celá...a to som nečakala, že tento týždeň niečo preložím..no nič...nanešťastie ju nemôžem uverejniť v jednom článku ako som pôvodne chcela, pretože má viac ako 20 000 znakov...druhá časť tu ale pribudne zachvíľku...túto kapču venujem všetkým, ktorí mi ju okomentujú, za čo budem mimochodom veľmi vďačná...tak si to užite :D iisis
Cesta naspäť, ku teplej posteli a chutnému jedlu bola dosť rýchla. Keďže nechceli v lese naraziť na tú príšeru, nech už to bolo čokoľvek, vyštartovali odtiaľ čo najskôr. Teraz boli od domu iba niekoľko minút cesty a boli radi, keď uvideli vrchol strechy trčať nad vrcholkami stromov. Čoskoro stromy zredli a objavila sa pred nimi vyšlapaná cestička vedúca do Delinho domu. Unavene sa po nej vydali, jeden pomalý krok za druhým. 
 
Del okamžite otvorila dvere a pustila dvoch mladých mužov dovnútra. "Správajte sa ako doma," uvítala ich. "A Harry, prečo si neľahneš na gauč? Vyzeráš vyčerpane," dodala. 
 
Harry bol príliš unavený na to, aby sa hádal a urobil tak, ako mu bolo prikázané. Nemyslel si, že si kedy v živote ľahol na niečo viac príjemné, ako bol ten gauč. Okamžite zadriemal, absolutne sa nestarajúc o okolitý svet. 
 
Snape si sadol na menšiu pohovku pri gauči, na ktorom ležal Harry a obzeral si ho v spánku. Napriek modrinám na tvári vyzeral pokojne. Uvedomil si, žs teraz sa mu naskytla príležitosť postarať sa o chlapcove zranenia. Zamrmlal čarovnú formulku a Harryho tričko zmizlo. A vtedy si Severus prial, aby nebol zničil ten Artefakt. Tak by mohol Jeba oživiť, aby ho mohol znovu zabiť, tentokrát ale omnoho bolestivejšie. 
 
Severus počul, ako sa Del vrátila do obývačky, nasledovaná cinkaním kryštálu. Priniesla so sebou čaj, no keď vkročila do izby, takmer ho pustila. Severus sa otočil a uvidel ako Deliverance hnevlivo zvierala podnos s čajom a pritom si obzerala Harryho ruky a hruď. "Ten bastard!" vykríkla a znovu takmer podnos pustila. 
 
Harry naďalej spal, vôbec si neuvedomujúc to pozdvihnutie v izbe, ktoré spôsobil jeho stav. "Viem, čo máš na mysli," zasyčal Severus. "Ale už nie je nič, čo by sme s tým mohli spraviť. Čo sa stalo, stalo sa. Budem potrebovať tvoju pomoc, Del," povedal. 
 
Deliverance prikývla a položila podnos na stôl. "Idem zobrať nejaké hojace mastičky," povedala a vyšla z izby. 
 
Severus bol vďačný, že vlbec niečo mala, keďže jeho zásoby elixírov mu niekto ukradol. Znovu sa zamýšľal nad tým, kto zničil ich camp. Vedel, že to nebol Jeb a nachvíľku si nebol istý, či sa o jeho polohe nedozvedeli smrťožrúti. Ak sa tak stalo, nemohli by na ostrove dlho zostať. Musí o tom povedať dedinčanom a Del s nimi bude musieť odísť. Iba dúfal, že sa s ňou o tomto nebude musieť hádať. 
 
Čoskoro sa Deliverance vrátila s košíkom plným nádobiek, ktoré obsahovali rôzne druhy hojivých mastí a elixírov na rôzne použitie. Vybrala spomedzi nich nádobu, v ktorej bola akási hnedá hmota a podala ju majstrovi elixírov. "Toto použi na modriny," prikázala. Tieto maste boli jej vlastnej výroby a tak Severus nevedel, na čo presne boli. Prišiel by na to, ak by ich mohol preskúmať, ale veril Del, že svoje výrobky poznala. 
 
Nabral si výdatné množstvo maste na prsty a jemne ju začal vmasírovávať do rán pokrývajúcich chlapcovu hruď a ruky. Harry zastonal od bolesti, ale nezobudil sa. Deliverance si tiež nabrala z maste na dlane a začala sa venovať Harryho tvári a krku. Jebove prsty mu na ňom zanechali nepekné odtlačky od toho, ako sa ho pokúšal zaškrtiť. Obaja so Severusom vedeli, že budú masť aplikovať viackrát, kým modriny zmiznú úplne. 
 
"A čo jeho chrbát?" spýtala sa, keďže si nebola istá, či má rany aj tam. 
 
Severus Harryho jemne otočil, takže ten teraz ležal na bruchu. Potom sa poriadne pozrel na jeho chrbát. 
 
"Och môj bože," zalapal po dychu a rýchlo sa postavil. Niekde v podvedomí si uvedomoval, že Deliverance vedľa neho dosť hlučne nadáva, ale tomu aby to vnímal úplne mu bránil pohľad na chlapcov chrbát. Nebolo miesta, kde by nebola pokožka zranená. Nevedel si predstaviť, ako bol Harry schopný stáť na nohách, nehovoriac o chodení. Už mu bolo jasné, prečo bol taký vyčerpaný. Vyzeralo ti, akoby Corwin chlapca opakovane kopal a to naozaj zúrivo. Mohol na niekoľkých miestach vidieť dizajn jeho topánky. Musel po ňom skákať. Severus nemohol od zlosti hovoriť. Chcel do niečoho udrieť, alebo niečo zlomiť, alebo kričať. A vážne si prial, aby bol Jeb ešte nažive, aby ho mohol zložiť a vlastnými rukami zabiť. 
 
Aby uchránil Harryho od hnevu pociťoval, Severus vstal a vyšiel z domu. Nechcel aby ten úbohý chlapec videl jeho zlosť a bol si úplne istý, že ak by tam ešte chvíľu zostal, určite by sa tak stalo. Severus zvažoval možnosť vrátenia sa k mužovým pozostatkom len na to, aby ho mohol roztrhať na márne kúsky. Ale ovládol sa, vediac, že by sa to Harrymu nepáčilo. 
 
Strnulo si prehrabol rukou vlasy, čím ich rozstrapatil. Znepokojil ho fakt, ako veľmi mu začal ona chlapcovi záležať. Nevedel ako reagovať na pocity, ktoré už dávno nezažil. Ale vedel, že ho Harry potrebuje a že on nedovolí, aby mu ešte niekto v živote ublížil. Plánoval si pohovoriť s Dumbledorom, keď sa vrátia. Ten chlapec bude odteraz jeho. 
 
************* 
 
Deliverance nebola prekvapena, keď Snape vyšiel z domu. Vedela, že bol hrozne naštvaný a bola rada, že sa mu podarilo udržať svoj hnev na uzde aspoň kým nevyšiel von. Ona sa tiež musela mnoho zapierať, ale teraz už bola pokojná a vedela, že sa musí postarať o Harryho. Nemohla si ale pomôcť a cítila ako jej slzy stekali po lícach ako sa znovu pozrela na vsekty jeho zranenia. Jemne pohladila chlapcovu tvár a keď sa aj v spánku Harry k jej dotyku privinul, musela v sebe udržať vzlyk. Naliala si na ruky množstvo hojivej masti a tak jemne ako len vedela ju začala vtierať do chlapcovho chrbta. 
 
Harry zafňukal a snažil sa vzdialiť sa od jej rúk. 
 
"Oh, zlatko, už je dobre. Ššš...toto ti pomôže," zanariekala a Harry sa uložil do ešte hlbšieho spánku. Osamelá slza si prebila cestičku po Deliverinej tvári až spadla na Harryho lopatku. Prisahala, že už nikomu nedovolí, aby toto dieťa zranil. Bol pre ňu ako vnuk. Bolo to jej dieťa. Ak sa ho ešte niekto v hneve čo len dotkne, dostanú od Deliverancu jednu medzi oči. Vedela, že násilie nie je to najsprávnejšie riešenie, ale v tomto prípade bola ochotná urobiť výnimku. 
 
******************* 
 
Pomaly sa plaholčil cez les, hľadajúc chlapca. Nechcel ho opustiť, ale tam kam šli on ísť nemohol. Iba dúfal, že sa im podarilo dostať sa bezpečne naspäť. V diaľke si všimol dom a keď zaňuchal, zachytil vo vzduchu chlapcovu vôňu. Teraz bola omnoho silnejšia. Ako sa približoval, zacítil aj inú známu vôňu a uvedomil si, že sa mu podarilo ich nájsť. 
 
Nakukol spoza veľkého stromu a všimol si staršieho muža ako sa prechádzal okolo domu. Vyzeral naštvane v tvári sa mu zračili obavy. 
 
Bol chlapec v poriaku? Nevedel to a to ho prinútilo prihnať sa k mužovi, čím ho vystrašil. Spomalil a pomaly prišiel až ku mužovi so známou vôňou. Obtrel sa mu o ruku a zakňučal.

Natešene zavrtel chvostíkom, keď ho muž menom Severus pohladkal po hlave a poškrabkal za ušami. Rottweiler začal muža ťahať v snahe priviesť ho ku hlavnému vchodu. Chcel sa uistiť, že je chlapec v poriadku. Keď sa muž nepohol, zaštekal.

Snape sa konečne podrobil a pustil zviera dovnútra.

*************

Deliverance vzhliadla, keď počula ako sa otvorili dvere. Keď uvidela to, čo nimi vošlo dnu, takmer pustila hrnček čaju, z ktorého práve upíjala. 
 
"Och nie. Nie, nie, nie. V tomto dome nebudú žiadn psy. Nie. VON!" zrevala a snažila sa psa rukami odohnať. Ale pes sa ani nepohol a Severus na ňu užasnuto hľadel. 
 
Založila si ruky na bok a netrpezlivo začala klopkať nohou o zem. "Pripadá ti tu niečo smiešne, Severus Snape?" spýtala sa. 
 
"No, v podstate áno," povedal, čím si vyslúžil jeden dosť nepekný pohľad. "Vieš, ten pes sa naozaj chcel dostať dnu," zareagoval nestranne. 
 
"Nie je zdravé mať psa v dome, keď je tu chorý chlapec!" sťažovala sa ďalej. Takmer od strachu vyskočila, keď pes znenazdania zabrechal. "A je divý! Severus, prikazujem ti aby si ho odtiaľto okamžite vyviedol," pžadovala a v očiach sa jej zračili obavy. "Nechcem ani pomyslieť na to, čo všetko by mohol v tom kožuchu prenášať. Harry má horúčku, Severus," zakončila.

"Čože?" skríkol Severus, okamžite zabudnúc na psa. "Odkedy?"

Bez toho aby počkal na odpoveď sa Severus rýchlo vrátil do obývačky a priložil ruku na Harryho čelo. "Máš pravdu, znovu má horúčku," povzdychol.

"Musím ho okamžite dostať späť do Rokfortu, kde sa naňho vie pozrieť Poppy a môžme mu dať elixír na zníženie horúčky."

Del jeho slová rozosutnili. Nechcela aby tí dvaja odišli, ale vedela, že Harry potreboval viac pomoci, ako mu bola schopná poskytnúť.

"A ty s nami pôjdeš tiež, Del," oznámil jej Severus.

Del naňho prekvapene pozrela. "A to prečo?"

"Mám podozrenie, že smrťožrúti ostrov objavili. Budeme musieť varovať všetkých dedinčanov a hneď potom by sme mali odísť," zdelil jej svoj plán Severus.

Bez toho aby čo len na moment zaváhala s ním Del súhlasila.

Po tom ako mu prisvedčila sa na ňu Severus zmätene pozrel. "Bez hádky? Tento ostrov si neopustila už bohviekoľko rokov a zrazu ideš dobrovoľne...iba tak?" chcel vedieť.

"Áno. Ten chlapec mi je ako vnuk. Neopustím ho, až kým si nebudem úplne istá že bude v poriakdu. Ale musíš ho odtiaľto okamžite odviesť. Ja budem ostatných varovať a potom za vami prídem, dobre?" povedala. "Potrebujem zamknúť dom a zbaliť si zopár vecí. Potom odídem," dodala, keď sa zdalo, že bude Severus protestovať.

"Tak teda dobre," súhlasil. Keď sa znenazdajky ozval psí brechot, ktorý mu pripomenul momentálne zabudnutého psa. "Hádam, že ho budem usieť zobrať so sebou. Mám pocit, že sa nám ešte niekedy zíde," povedal nesústredene.

"Dobre," povedala Del, keďže tiež cítila, že je ten pes niečím podstatný. Niečo na ňom vás prinútilo si ho zamilovať.

Severus okamžite schmatol zvyšok ich batožiny a všetko zmenšil. Schoval si ich vo vrecku a prešiel ku chlapcovi. Ten ešte stále hlboko spal a bol znovu oblečený, čo si predtým Severus nevšimol.

"Daj si pozor," povedal a jemne zdvihol Harryho na ruky. Nechcel ho zobudiť a vedel, že takto to bude rýchlejšie. Aj tak takmer nič nevážil.

"Neboj, dám. Ponáhľaj sa, Severus." Pozorovala ako jej mizli v diaľke, pes veselo hopkajúc za nimi. Hneď ako zmizli za stromami vybehla z domu a šla varovať ostatných.

****************

Severusovi netrvala cesta späť veľmi dlho. Preplavenie rieky bolo tentokrát omnoho rýchlejšie, keďže ich nebrzdila žiadna búrka. Hneď ako to bolo možné sa Severus premiestnil ku hraniciam Rokfortu. Keď sa uistil, že sa Rottweiler počas premiestňovania nestratil, rýchlo vykročil smerom ku hradu. Pes pomaly ťapkal za ním.

Keďže bola škola relatívne prázdna na ceste na ošetrovňu nikoho nestretli. Počas cesty Severus dumal, či sa už Dumbledore vrátil zo svojej dovolenky s rodinou. Ak sa tak nestalo, ešte tento večer ho pôjde navštíviť aby ho informoval, že Harry zostáva odteraz s ním. Pre Harryho, ako jeho momentálnu prioritu, obetuje dokonca aj svoj post špeha. A okrem toho mal veľmi zlý pocit, že Voldemort o jeho zrade už aj tak vedel.

Keď vkročil do ošetrovne, videl ako dáva Madam Pomfreyová profesorovi Flitwickovi (Kratiknotovi) nejaký elixír a prikazuje mu, aby ho užil ráno aj večer. Severus mu na jeho ceste von z ošetrovne iba kývol a potom sa ponáhľal za Poppy.

"Dobrý večer, madam Pomfreyová," pozdravil sestru a položil Harryho na posteľ.

"Oh, to je Harry?" spýtala sa, keďže si dovtedy mladíka v profesorových rukách vôbec nevšimla.

"Áno. Potrebuje iba elixír na zníženie horúčky a pokojný spánok," inštruoval ju, ale Poppy nástojila na tom, aby ho mohla vyšetriť ona sama. "Tak teda dobre," privolil Severus.

"Čo sa mu preboha stalo?!" spýtala sa, podozrievavo pokukujúc po Snapovi.

"Nepozeraj tak na mňa!" vyprskol. "Vieš predsa, že by som dieťaťu nikdy neublížil!"

Pred tým než mu Poppy odpovedala, odvrátila od neho previnilo zrak. "Prepáč, Severus. Áno, viem to, ale albus mi povedal, že bude tieto prázdniny s tebou. Mohol by si mi povedať, čo sa stalo?"

"Zdá sa, že výber sprievodcu, ktorý ma mal na mojej "misii" viesť, veľmi nevyšiel," povedal, z čoho bolo Poppy jasné, že to bol ten chlapík, ktorý to všetko na Harrym napáchal.

Poppy nevyzerala veľmi potešene. "Som schopná vyliečiť tie odreniny od lana, ale tie rany a modriny budú miznúť dlhšie," vysvetlila.

"Áno, Pomfreyová, to viem," odvetil krátko.

Po tomto už madam Pomfreyová neprehovorila. Cítila mužov hnev a tak sa radšej sústredila na vyliečenie chlapcových zápästí. Vtedy si všimla, že na nich už bola natrená akási hojaca mastička.

"Mal by teraz nejakú dobu spať. Mohla by si naňho dozrieť, kým nájdem Albusa?" spýtal sa Severus.

"Jasne, že áno. Ale Albus je stále so svojimi príbuznými a nevráti sa ešte aspoň tri týždne," informovala ho.

"Ach, tak to ho potom budem musieť navštíviť. Potrebujem s ním okamžite hovoriť. Zajtra ráno by som mal byť späť," oznámil čarodejnici. "Ak sa zobudí, povedz mu, že som šiel za riaditeľom, ale sa onedlho vrátim."

Na prekvapenom pohľade, ktorým ho Pomfreyová obdarila sa Severus iba uškrnul.

Severus sa premiestnil na skromnú farmu neďaleko Tuskánie. Margery, jedna z riaditeľových vnučiek, sa sem pred rokmi presťahovala. Severus predpokladal, že sa k nej po svatbe nasťahuje aj jej manžel. Podľa Albusa by tento dom nikdy neopustila.

Zo vstupnej haly vošiel do kuchyne, kde si všimol pozostatky z večere. Vtedy si uvedomil dlho, že prešla dlhá chvíľa odkedy naposledy vložil čosi do úst a Harry tiež. Mal Poppy povedať, aby mu ráno dala raňajky. Potom si ale povedal, že ak pôjde všetko podľa plánu, tak sa vráti zajtra skoro ráno, a prinesie mu tie raájky on sám.

Keď vošiel do kuchyne, ocitol sa tvárou v tvár neznámej žene. Jej prekvapený výkrik privolal aj jej muža.

"Kto ste?" spýtal sa muž, pričom sa ochranne postavil pred červenovlasú ženu. "Albus!" zakričal, keď si všimol cudzincov vzhľad. Ani jeden z nich nebol mukel (mudla), ale v podstate žili ich spôsobom života. Albus sa onedlho objavil vo dverách a keď si uvedomil, kto prišiel, uľavene si vydýchol.

"Severus, snažíš sa nám všetkým privodiť infarkt?" spýtal sa s úsmevom. "Čo potrebuješ? Dúfam, že sa nič zlé nestalo, či áno?" spýtal sa tak trochu s obavami, keď si uvedomil, že Harry Severusa nesprevádzal.

"No, teraz sa nič zlé nedeje, ale povedzme si to narovinu, táto misia bola veľmi ťažká. Harry je na ošetrovni, ale už je mu lepšie," vysvetlil. "Mohli by sme si pohovoriť medzi štyrmi očami?" spýtal sa, keď si všimol že dvojica neznámych naňho nehybne hľadí.

"Samozrejme," povedal a zaviedol mladšieho čarodejníka do najbližšej izby. Keď za sebou zatvoril dvere, uvedomil si, že sa nachádzajú v hosťovskej izbe.

"Čo sa Harrymu stalo?" chcel vedieť Albus.

Severus rýchlo zreferoval všetky udalosti, do čoho zapojil aj tak trochu nezvyčajnú epizódu s hadom Aedenom.

"Takže je teda mŕtvy?" spýtal sa Albus mysliac Jeba Corwina.

"Áno, zabila ho zrážka so stromom," dostalo sa mu odpovedi.

"Veľmi dobre, o jednu vec, o ktorú sa treba postarať menej," odvetil. Napriek udalostiam na ostrove bol Dumbledore veľmi potešený tým, ako sa veci vyvinuli. Zdalo sa, že Severusovi na chlapcovi úprimne záleží, čo bolo niečo v čo Albus už ani nedúfal. Keby vedel, že sa tak stane, naplánoval by niečo podobné už dávno predtým.

"Je tu ešte jedna vec, Albus," dodal Severus. "Nechcem, aby sa Harry vrátil ku svojím príbuzným," oznámil spôsobom, ktorý jasne naznačoval, že o tom nechce viac diskutovať.

Albus sa naňho zadumane zahľadel. "Severus, z toho čo si mi povedal chápem, že sa k nemu nesprávajú Dursleyovci najmilšie, no u nich bude Harry v najväčšom bezpečí."

"Áno, Albus, tomu rozumiem. Je tam v bezpečí pred Temným pánom, ale nie od svojich príbuzných. Ako čakáš, že porazí Temného pána, keď má strach zo mňa alebo ešte horšie, čo ak tí bastardi zájdu príliš ďaleko a zabijú ho? Myslel si na to vôbec?"

"Samozrejme, že áno!" povedal Dumbledore na svoju obranu. "Ale čo navrhuješ aby som s ním urobil? V hrade zostať nemôže, nie je tam takmer nik, kto by ho ochránil. Weasleyovcov o to žiadať nechcem, tí majú dosť svojich problémov aj keď viem, že by si ho okamžite zobrali. Naozaj Severus, čo chceš aby som urobil?"

"Nechaj ma zobrať si ho," povedal Severus.

Dumbledore, otrasený týmito slovami neochotne o krok ustúpil.

"Myslíš to vážne?" spýtal sa neveriacky.

"Nie, spýtal som sa len preto, aby som na tvojej tvári vylúdil ten prihlúply výraz. Samozrejme, že to myslím vážne. Ak by som nebol, nespýtal by som sa," povedal Severus sarkasticky.

"A tvoje špehovanie?" pýtal sa ďalej Albus.

"Mám dôvod veriť, že Voldemort je mi už na stope. Niekto nás na ostrov sledoval a zničil náš camp. A nie, nebol to Jeb, nebol to jeho štýl. Ten chcel iba zraniť chlapca," povedal zatrpknuto. "A okrem toho chlapec je u mňa teraz na prvom mieste. Po tomto už nebudem špehom."

Albus bol vážne dojatý. "Tak teda dobre, Severus. Harry Potter je teraz v tvojej opatere. Zaobstarám potrebné papiere, v prípade, že by chcel niekto preveriť tvoju opateru. Toto sa ale stane iba v prípade, že Harry bude súhlasiť," dodal.

"Som si istý, že bude," odvetil Snape.

Vyzeráš vyčerpane, Severus. Pospi si tu, kým sa vrátiš do Rokfortu. Je už dosť neskoro," povedal, ale bol to skôr príkaz ako výzva.

"Asi to tak bude najlepšie, Albus."

Albus opustil hosťovskú izbu a prenechal Severusa jeho zaslúženému oddychu. Musel ísť vyplniť zopár papierov.

****************

Harry sa v to ráno prebudil a cítil sa ako znovuzrodený. Bol ale dosť hladný. Keď začul slabé kňučanie, obzrel sa a všimol si psa ležiaceho na konci jeho postele.

"Čo tu robíš?" spýtal sa prekvapene.

Pes k nemu namiesto odpovede podišiel. Pritúlil sa ku Harryho ruke a Harry ho začal okamžite hladkať.

"Musím ťa nejak pomenovať," povedal mu. Pes šťastne zaštekal.

Harry nad tým chvíľu premýšľal. "Čo tak Zach?" spýtal sa. Pes pokrútil hlavou. "Hmmm...a čo Quinn?" skúsil znovu. A znovu nič.

"Už to mám....Zane," oznámil a bol rád, keď pes nadšene zabrechal.

"Dobre, tak teda Zane. Umieram od hladu, čo keby sme si šli nájsť niečo na jedenie?" spýtal sa do tretice. Zane okamžite vyskočil z postele a zamieril ku dverám. "Mám to brať ako áno?"

Harry očami prebehol ošetrovňu, ale madam Pomfreyová nebola nikde na dohľad. Uvedomil si, že Snape ho pravdepodobne nechal tam a šiel do svojich komnát. Harry bol smutný, že nemal príležitosť rozlúčiť sa s Del. Aby sa zbavil týchto depresívnych myšlienok vyšiel Harry z ošetrovne a pes ho pomaly nasledoval.

Keď sa v kuchyni vďaka Dobbymu dosýta najedli, bezcieľne sa ponevierali po hradných chodbách. Harry sa snažil nájsť nejakého učiteľa, ale dosiaľ sa mu nepošťastilo.

Práve vtedy začul kroky a náhle sa pred ním zjavila profesorka McGonagallová.

"Harry!" vykríkla. "Čo tu robíš?" zmätene sa spýtala.

"Myslím, že ma sem priniesol profesor Snape. Albus ho prinútil, aby si ma zobral na prázdniny," vysvetil. "Nie som si ale istý, kde je teraz."

"Och," odvetila s myšlienkou, že Sevrerus mal byť počas letných prázdnin s Harrym osamote je úplne absurdné. "Nemôžem uveriť, že ťa sem priniesol a potom odišiel. Čo si len myslel?" spýtala sa sama seba. "Severus dnes ráno v hrade nebol a naozaj nie je bezpečné, aby si tu bol, Harry."

Harryho žalúdok hrôzou poklesol. "Čo mám teda robiť?" spýtal sa, obávajúc sa odpovede.

"No, predpokladám, že ťa budem musieť vziať na Rokvillskú stanicu, takže budeš môcť ísť späť domov," odvetila.

Harry myslel, že sa na mieste rozplače. Po všetkom, čím si toto leto prešiel nemal pocit, že bude schopný strýkovi Vernonovi vzdorovať. A tiež mu bude musieť zavolať, aby ho vyzdvihol. Och, bude tak naštvaný.

"Máš pri sebe niečo, Harry? Oblečenie alebo kufor?" spýtala sa a nevšimla si Harryho hrôzou naplnené oči.

"Nie, neviem kde sú. Myslím, že ich má Snape," povedal nesústredene.

"No, predpokladám, že ti ich budem musieť potom priniesť, ale teraz sa musíš čo najrýchlejšie dostať domov. Nalseduj ma, Harry," povedala a Harry za ňou beznádejne vykročil.

Poslední komentáře
10.09.2018 12:21:15: njn, to má Harry z toho, že se toulá po hradě, místo aby počkal na Popy smiley${1}
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.