...

HP-Tam, kam patrím

Kapitola jedenásta: Rozhovory

A je to :D asi najdlhší kúsok, aký som kedy naraz preložila.....a to som si myslela, že dnes nepreložím nič :D nj ale podarilo sa...táákže čo sa týka venovania táto kapitolka patrí katie, ktorá to dnes so mnou pretrpela a kontrolovala...inak čo sa týka katie, na svoj blog priložila novu kapitolku ku svojej zatiaľ skvelej a v buducnosti ešte lepšej poviedke, ktoru najdete na jej blogu :D ak si to prečítate a poprípade necháte za sebou nejaký ten koment budem vďačná..takže si to užite..pa

Harry sa prebudil zo svojho elixírom vyvolaného spánku a zistil, že už bolo dosť neskoro, v podstate obed. Poobzeral sa okolo, no Snapa nemohol nikde nájsť.

"Profesor Snape?" zvolal, no odpoveď neprišla. Všimol si, že naňho čakali raňajky ležiace na kuse rovného dreva na zemi. Už len pomyslenie na jedlo, mu podobne ako večer predtým vôbec nespravilo dobre a tak väčšinu vyhodil do kríkov a pokryl ich spadnutými mokrými listami. Keď boli raňajky ako tak skryté, vošiel do lesa, uľavil si a vrátil sa naspäť do campu.

"Pane?" zvolal znovu, tentokrát hlasnejšie. No aj tak sa mu odpovedi nedostalo. Začali sa v ňom šíriť obavy. Kde by mohol profesor byť? Možno našiel tú jaskyňu, rozprával sa sám so sebou. Ale keby tak bolo, určite by naňho počkal, alebo by aspoň nechal odkaz. Rozhodol sa, že zbalí všetky svoje veci a bude čakať. Aspoň bude pripravený, keď sa profesor Snape vráti. Teda, ak sa vráti, pomyslel si nevzrušene Harry. "Nemysli na to," pokarhal sa nahlas.

Keď zdvíhal jednu zo šálok, všimol si, že na Snapovom spacáku ležal jeho prútik. Obavy, ktoré stále okupovali jeho myseľ sa ešte zvýšili. Snape by si tu predsa nenechal prútik. Alebo áno? Harry si to nemyslel. Schmatol prútik zo spacáku a zamieril do lesa. Nevedel presne, kde hľadať tak šiel smerom na západ. Zdalo sa, že ide dobrým smerom a mal čudný pocit, že ho tam niečo priťahovalo. Takže išiel ďalej. Vytiahol si svoj vlastný prútik a potichu pokračoval ďalej, obzerajúc sa po miestach so snehom, kde by mohol zbadať Snapove stopy. Nanešťastie však v okolí campu veľa snehu nebolo.

Harry si bol istý, že volať profesora by jeho prípadu veľmi nepomohlo. Čo ak ho niekto uniesol? Mohol by vojsť rovno do pasce, čo nie je to najlepšie, keď sa snažíte niekoho nájsť a možno aj zachrániť. Myšlienka na to, že by mal zo všetkých ľudí zachraňovať práve Snapa mu prišla smiešna. Nevedel si predstaviť, že by bol z toho Snape nadšený. Keď sa nad všetkým zamyslel, došlo mu, že ak by chcel niekto Snapa zajať, urobil by to zakiaľ bol on stále pod vplyvom elixíru na spánok bez snov. Ticho, ktoré sa nieslo lesom ho začalo znervózňovať. A okrem toho, keď bolo v lese každé zviera ticho, neznamenalo to, že sa tam potuluje niečo smrteľne nebezpečné? Vôbec sa mu nechcelo zamýšľať nad tým, čo by to asi tak mohlo byť.

"Snape?" zakričal, momentálne sa nestarajúc o formality. Čakal a nastražil uši pre akúkoľvek odpoveď, no žiadnej sa nedočkal. To mu už začalo liezť na nervy. "Snape, kde ste?" zreval. Všimol si, že teraz bolo v lese ešte tichšie, ak to bolo vôbec možné a pomyslel si, že nech už to zviera bolo čokoľvek, by ho mohlo vďaka jeho veľkým ústam veľmi jednoducho vystopovať. "Idiot," zašomral si a znovu sa pozrel okolo seba, nazerajúc do miest, kde bola takmer úplná tma. Zvuk, ktorý sa podozrivo podobal lámaniu suchých paličiek vľavo od neho, pritiahol jeho pozornosť. Harry vytiahol prútik pred seba, zašepkal "Lumos", no nič tam nebolo. "Divné."

Stále pokračoval na západ a potom si konečne všimol stopy v snehu. Podľa ich dĺžok usúdil, že patria pravdepodobne Snapovi. Okrem toho, koho iného by asi mohli byť? Takto ďaleko do hôr chodí podľa Del naozaj málokto. Teda okrem toho psycháča Jeba. Ale Harry vedel, že Jeb bol bezpečne priviazaný k stromu, na míle ďaleko od neho.

"No, tie stopy mi to dosť uľahčili," povedal len tak do éteru. Nasledoval stopy v snehu a ocitol sa v kamenistej oblasti hory. Netušil ako, ale ocitol sa na okraji strže, veľmi hlbokej strže s ostrými kameňmi, ktoré boli sa kvôli rozpustenému snehu nadmieru šmýkali. Trochu ustúpil a keď sa okolo seba znovu poobzeral zistil, že Snapove stopy končia na okraji strže, takže nevedel určiť smer, ktorým sa profesor vydal ďalej.

Frustrovaný celou situáciou sa otočil naspäť smerom k ich campu, keď sa prepadol a skončil v plytkej slizkej vode. "Skvelé," zahundral. Nevidel si ani na konček nosa, čo ho poriadne vystrašilo. Tam dole mohlo byť úplne všetko. V ten moment si predstavil ako sa k nemu tmou úpribližujú plesňou porastené mŕtvoly a začal nervózne hľadať svoj prútik. "Dokelu, dokelu, dokelu..." opakoval stále dokola, keď sa v šmýkal v slizkej vode v snahe nájsť svoj neposlušný prútik. Zjavne ho pustil, keď padal. To sa mohlo stať snáď iba jemu.

Harry vedel, že ak sa neukľudní, pravdepodobne kvôli panike svoj prútik prehliadne. S hlbokými nádychmi a výdychmi napočítal do desať a potom začal znovu prehľadávať vodu, ignorujúc pocit, akoby sa prehrabával v...(no viete si predstaviť :D) Pravdepodobne to bolo iba mŕtve zviera. Potom konečne rukou narazil na niečo dlhé a rovné, čo mohol byť iba jeho prútik. Opatrne vstal a tričkom, ktoré mal oblečené pod habitom si vyčistil prútik.

"Lumos," povedal a koniec jeho prútika sa okamžite rozžiaril, čím osvetlil temnotu okolo. Keďže nikde nablízku nebola mŕtvola, z ktorej očných jamiek by sa vynárali chrobáci, presvedčil sám seba o tom, že je všetko v poriadku a pohol sa ďalej. Jeho strach z nepoznaného bol potlačený a znovu sa v ňom prebudila túžba nájsť profesora. Svietiac si prútikom sa hýbal čoraz hlbšie do niečoho, čo by sa dalo nazvať podzemnou jaskyňou. Okamžite si spomenul na Artefakt. "Možno je miesto jeho úkrytu práve táto jaskyňa," povedal a jeho hlas sa k nemu ozvenou vrátil. Vystrašene sa mykol. "Hups," pomyslel si, keďže nechcel vyvolať ďalšiu ozvenu tým, že by znovu prehovoril.

Tunelu podobná chodbička, po ktorej sa pohyboval sa neustále rozďeľovala do rôznych smerov, čo mu znemožnilo aby identifikoval, ktorou išiel, alebo či vôbec šiel správnym smerom.

"Toto je beznádejné," zašepkal a tentoraz odpoveď ani nečakal.

******************

Jeb sa potichu plížil lesom, hundrúc si popod nos po celý čas. Vedel, že ten bastard a škrčok boli pred ním, ale nebol si istý, ako ďaleko. Už dávnejšie stratil ich stopu. Takže jediná vec, ktorá mala zmysel, bola vydať sa rovno k jaskyniam. Iba dúfal, že sa tam dostane skôr aby si tam na nich mohol počkať a zaútočiť. Ten výrok bol nepochybne pravdivý, pomsta bude naozaj sladká.

Čim bližšie bol k jaskyniam, tým viac cítil, že blízko neho niekto alebo niečo číhalo. Plíživo vyliezol na jeden strom, sadol si na hrubú vetvu a čakal. O niekoľko minút neskôr sa objavili tri postavy oblečené v čiernych habitoch s tvárami skrytými za bielymi maskami.

"Takto to nepôjde," zasyčal. "Takto to vôbec ale vôbec nepôjde." Jebove zreničky sa nebezpečne zúžili. Tí do čiernych habitov odení čarodejníci tam nemali čo hľadať.

******************

*Nie všetko je beznádejné.*

Harry od prekvapenia vyskočil a takmer skončil späť v slizkej vode. "Kto je to?" spýtal sa, očami prehľadávajúc celý priestor.

*Dávaj pozor!*

Harry sa prekvapene pozrel dolu a uľavene si vydýchol. Bol to iba had a ešte k tomu veľmi malý.

*Ahoj.* zasyčal Harry. *Prepáč, že som ťa skoro zašľapol.*

*Nič sa nestalo.* povedal had. *Volám sa Wynd.*

*Ach. Tak, Wynd, asi si tu nevidel tmavovlasého muža, však?*

*Vlastne,* zasyčal, *som tu takého videl. Aj keď sa obávam, že nebol v najlepšej spoločnosti. Navrhujem, aby si pohol kostrou, tvoja schopnosť by mohla pomôcť.*

Harryho obavy znovu vyplávali na povrch. *Prečo? Kde je?* dožadoval sa odpovede. *Môžeš mi ukázať cestu?*

*Iba choď ďalej touto chodbou, ďalej sa už nebude rozdeľovať a vyústi do veľkej jaskynr. Tam toho muža nájdeš.* zasyčal Wynd. *Ponáhľaj sa.*

Harry chcel hadovi poďakovať, ale ten už odišiel. Teraz však nemal čas premýšľať nad hadovým odchodom, pretože sa okamžite vydal tunelom ďalej. Netrvalo to dlho a ocitol sa v jaskyni, o ktorej hovoril Wynd. Bola to asi najväčšia vyhĺbenina v kameni akú kedy videl. Teraz si uvedomil, prečo tam bolo tak vlhko: v strede jaskyne tiekla nie veľmi veľká ale ani nie veľmi malá riečka. Okolo riečky bolo aj obdivuhodné množstvo vápencových stĺpov, miest, kde sa stalaktity stretli so stalagmitmi. A mnoho z ďalších vyselo zo stropu. Harry sa opatrne pohol do miestnosti, predstavujúc si aké by to bolo, keby jeden z nich spadol a prepichol ho.

Jeho pozornosť však rýchlo upútalo to, čo hľadal. Profesor Snape stál vo veľmi zvláštnom postoji, teda aspoň podľa Harryho, na druhej strane jaskyne. Vyhýbajúc sa vode, pohyboval sa Harry okolo výrastkov zo zeme, až kým nemal na profesora jasnejší výhľad. Čím bližšie sa ale dostal, tým viditeľnejšie bolo, aký je profesor stuhnutý a napnutý, akoby očakával útok. Ale Harry nevidel nič nebezpečné. Pokračoval ďalej smerom k profesorovi, až kým sa nedostal presne zaňho. Vedel, že dotknúť sa ho, alebo niečo povedať by mohlo byť dosť nebezpečné, takže spoza neho potichu vykukol a takmer vykríkol. Našťastie nebol hlúpy a neurobil tak.

Keď sa ukľudnil, uvedomil si, prečo si Wynd myslel, že jeho schopnosť bude nápomocná. Presne pred nimi ležal obrovský úplne čierny had. Napriek faktu, že sa dokázal s hadmi zhovárať, tento v ňom vzbudzoval strach. Vyzeral ako čisté zlo. Vzdialene mu pripomínal kobru, ibaže niekoľkonásobne väčšiu. So strachom pozoroval ako sa had priplazil bližšie k profesorovi a jeho hlava a predná časť tela sa zdvihla do vzduchu, čo vyzeralo ešte hrôzostrašnejšie ako predtým. Had ani Snape si zjavne neuvedomili, že tam Harry je. Sústredili sa iba jeden na druhého. Nakoniec mu konečne doplo a tesne predtým, ako sa had podobný kobre vrhol na Snapa zasyčal tónom, akým nikdy predtým neprehovoril, smrteľne chladným:

*Prestaň!*

Severus sa otočil tak rýchlo, až Harry bol prekvapený, že to vôbec ustál. Ale Harryho pozornosť bola upätá iba na hada.

Keď Harry prehovoril, had zmenil smer a teraz sa k nemu približoval.

*A prečo by som mal? Vyrušil svätyňu Artefatku. Nikto nemá povolenie doknúť sa ho a ten, kto sa o to pokúsi musí zomrieť.* zasyčal had. *A ty tiež.* dodal a stále sa k nemu bez zaváhania blížil. *Je v tebe ale niečo, čo nebolo v nikom, kto sa pokúsil Artefakt získať. Si nevinný a máš čisté srdce.*

Harry sa iba zahľadel na Snapa pred sebou. Bol trochu prekvapený, keď si všimol, že had už nezaujíma také výhražné postavenie. Tiež nevedel, čo si má myslieť o tom, čo mu práve had povedal. Bol si celkom istý, že nebol až taký nevinný ako verila tá obluda. V minulosti sa stal príčinou mnohých úmrtí. tak ako sa stane príčinou ešte viacerých v budúcnosti. S hadom jednoducho nemohol súhlasiť.

*Pochybuješ o mojej úprimnosti?* spýtal sa had. *Môžem ťa ubezpečiť, že sa nikdy nemýlim. Ver si a všetko bude v poriadku.* Had sa tu zastavil, pozrel na profesora a potom späť na Harryho. *Naspäť k téme. Čo plánuješ s Artefaktom urobiť?*

*Zničiť ho, samozrejme,* odvetil Harry vecne.

Harry by bol odprisahal, že ak by had mal obočie, v tú chvíľu by bolo určite nadvihnuté. *Tak to som nečakal. Väčšina ľudí chce vládnuť svetu, alebo pomstu za niekoho pochybenie. Si takmer obdivuhodný v svojich cieľoch, mládenče. Ale povedz mi o tomto mužovi. Môžem mu dôverovať?*

Harrymu to pripadalo, ako keby sa had pýtal, či preňho predstavuje Snape nebezpečenstvo a ak áno, zabije ho, aby ho ochránil. V tom krátkom čase sa had na mladého chlapca upäl a záležalo mu na ňom, no vôbec si nevedel vysvetliť prečo. Možno je to jeho aurou, pomyslel si.

*Je to môj učiteľ a nepredstavuje pre mňa nebezpečenstvo. Tiež ho chce zničiť. Nie je dôvod na obavy.* zasyčal Harry.

Veľký had podobný kobre akoby si povzdychol, kým odpovedal. *Tak teda dobre. Dôverujem tvojmu úsudku. Avšak, byť nositeľom artefaktu je nebezpečné. Musíš ho okamžite zničiť. Ak budeš potrebovať moju pomoc, stačí keď povieš moje meno a ja budem okamžite pri tebe.*

Harry vyzeral zmätene. *A mohol by si mi povedať tvoje meno?* spýtal sa.

*Predpokladám, že to bude nevyhnutné.* zasyčal had. *Moje meno je Aeden.*

*Dobre. A ako presne to funguje? Počuješ ma alebo čo?* chcel vedieť Harry.

*V podstate môžeme prepojiť tvoju schopnosť hovoriť po parselsky a môj vlastný jazyk hadov medzi sebou a to vytvorí niečo ako telepatickú väzbu. Ak budeš hovoriť jazykom hadov, budem počuť tvoje myšlienky. Je to trochu divné a komplikované, ale neboj sa, malo by to fungovať. Už som to robil predtým.* zasyčal Aeden. *Teraz ťa zavediem až ku svätyni.* Harry prikývol.

"Pane?" spýtal sa Harry. Snape sa naňho už predtým pozeral, ale Harry si chcel byť istý, že mu bude profesor venovať pozornosť.

"Áno, Potter?" opýtal sa Snape.

"Toto je Aeden. Je strážca Artefaktu a ak ho zničíme, dovolí nám Artefakt zobrať," povedal. "Ach a tu je váš prútik," dodal, stále premýšľajúc nad tým, prečo ho Snape nechal v campe, keďže to pre neho bolo dosť necharakteristické.

Snape si vzal prútik a bez premyslenie sa podozrievavo prizrel hadovi. Nebol si istý, že môže dôverovať niečomu, čo vyzerá tak diabolsky. Ale ak mu dôveroval Harry, on bude tiež. "Dobre, tak poďme," povedal, keď si všimol, že sa had začal premiestňovať.

"Dobre," povedal Harry a nasledoval Aedena so Snapom chodbou, ktorá sa čoskoro zmenšila do tunela. Nakoniec sa zmenšila až natoľko, že Harry sa Snape museli ísť po štvornožky a neskôr sa plaziť, aby sa dostali ďalej. Harry sa začal cítiť stiesnene. A aby toho nebolo málo, zima mu siahala až po kosti a spomienky na predošlú noc o sebe dávali vedieť. Chvíľu to vedel ignorovať, keďže sa musel hýbať a neustále niečo zamestnávalo jeho telo aj myseľ. Ale teraz, v takom malom priestore začali strach a spomienky prevažovať zdravý rozum. Toto bolo ešte horšie, ako keď bol zavretý v šatníku. Ale tesne predtým, než ho pohltila panika sa tunel trochu rozšíril a on sa mohol konečne postaviť, síce musel zohnúť hlavu, ale bolo to lepšie, ako keď musel liezť.

Severus sa otočil, aby sa uistil, že je Harry stále za nimi a všimol si, ako chlapec zbledol. Tiež si všimol, ako zrýchlene dýchal. Okamžite vedel dôvod, keď si spomenul na jeho strach z uzavretých priestorov. "Si v poriadku, Harry?" spýtal sa, želajúc si, aby mal so sebou tašku s elixírmi, ktorú nechal v tábore.

"Áno, jasné," zašepkal Harry.

Snape iba neveriacky nadvihol obočie, ale nechal to tak. Ak sa chcel chlapec rozprávať o svojich problémoch, urobí tak, keď bude pripravený.

Boli teraz v ďalšej jaskyni, aj keď táto bolo o dosť menšia ako ta predošlá. V strede jaskyne stál malý z kameňa vytesaný stolík a niekoľko centimetrov nad ním sa vznášala žiariaca guľa. Harry si pomyslel, že to bol príliš pekný predmet na to, aby spôsoboval toľko bolesti a zla. Ale taká je väčšina vecí, mudroval.

*Zaklínadlá, ktoré by ti ublížili, ak by si sa artefaktu dotkol boli odstránené.* zasyčal Aeden. *Teraz je Artefakt tvoj. Pamätaj, že ho musíš rýchlo zničiť. Ale navrhujem, aby si ho zobral na otvorené priestranstvo predtým, než sa o to pokúsiš.* poradil mu had.

*Urobím tak ako vravíš, Aeden. A ďakujem.* povedal Harry, podišiel k Artefaktu a vzal ho do rúk. Cítil moc, ktorá z neho vyžarovala. Mal pocit, že vedel, prečo Aeden chcel aby to zobrali na otvorené priestranstvo, keď sa ho pokúsia zničiť. Pohol sa späť k profesorovi a všimol si, že profesor držal čierne vrecúško, do ktorého mal Artefakt uložiť. Bez námietky tak urobil.

Harry sa netešil na cestu späť cez zúženú časť jaskyne. Veľmi si prial, aby Aeden poznal inú cestu von.

*Jedna tu je, Harry.*

Harry sa otočil a pozrel na hada. *Hej, ako si to urobil?* spýtal sa.

*Povedal som ti, Harry, že sme teraz telepaticky spojení. Ak povieš moje meno, počujem tvoje myšlienky.* vysvetlil Aeden.

*Och, áno.* odvetil Harry trochu ostýchavo. No, aspoň teraz vedel, že to bude naozaj fungovať. *Takže, aká je tá druhá cesta von?* opýtal sa.

*Hneď tam.* zasyčal Aeden.

Harry naňho iba pozrel, akoby mal o kolečko viac. *Aeden, to je stena.* povedal.

*Áno, Harry, to si uvedomujem. Ale je to viac, ako len obyčajná stena. Ak cez ňu prejdeš, budeš vonku.*

*Dobre, ďakujem, Aeden.* povedal Harry.

*Kedykoľvek, Harry.* zasyčal Aeden. Harry pozoroval, ako sa od nich had odplazil a vyšiel z jaskyne.

"Už si s ním konečne dohovoril?" spýtal sa znudene vyzerajúci Snape.

"Ach, áno, môžeme ísť," povedal a prešiel cez stenu, čím vyľakal profesora. O niekoľko sekúnd ho však Snape nasledoval.

"Ako si vedel, že je to iba ilúzia?" spýtal sa profesor.

"Aeden mi to povedal," odvetil Harry ako keby to bola tá najhlúpejšia otázka, akú kedy počul.

Snape naňho iba zazrel. Obzrel sa okolo a zistil, že sú iba niekoľko míľ od campu. "Ak sa hneď pohneme, dostaneme sa do campu ešte pred štvrtou," povedal.

"Dobre," povedal Harry, ktorý si uvedomil, že im zaberie nejaký čas, kým sa dostnú naspäť a on bol už teraz unavený, bola mu zima a začalo ho škriabať v krku. Nenávidel ten pocit. Ak by si mohol do krku strčiť ruku, bolo by mu oveľa lepšie.

Asi o hodinu neskôr Harry vedel, že keby si ľahol, hoci aj do snehu, okamžite by zaspal. Bolo mu hrozne teplo a neustále si na čelo prikladal ruky, aby si ho aspoň trochu ochladil. Vedel, že už boli skoro v campe, ale všetko to chodenie si začínalo brať daň a iba mu zhoršovalo prechladnutie. Nenávidel choroby a vedel, že teraz pravdepodobne niečo chytil. Celé telo ho bolelo a cítil sa, akoby mu mala vybuchnúť hlava.

Potom si uvedomil, že rozoznával čistinku pred nimi. Už boli skoro tam. "Vďaka bohu," pomyslel si. Konečne bude mať príležitosť sadnúť si a oddychovať. No čím bližšie sa dostali, tým jasnejšie bolo, že nie je všetko tak, ako by malo byť.

Zdalo sa, že Snape si to všimol tiež, keďže pred ním zrazu zničoho nič zastal.

"Čo sa deje, profesor?" spýtal sa, keď sa vedľa neho postavil.

"Niekto tam bol," povedal a ukázal dopredu Snape. Harry natiahol krk a konečne čistinku uvidel. Ich camp bol vyplienený. Vyzeralo to, akoby tam niekto len vošiel a porozhadzoval všetky veci. Harry s profesorom sa opatrne pohli dopredu, dúfajúc, že nech tam bol ktokoľvek, bude o tomto čase už preč. Harry si všimol, že Snape si k sebe tisol vrecúško s Artefaktom viac ako predtým. "Zostaň pri mne," povedal Harrymu.

Harry nemal v úmysle neposlúchnuť. Vybral si prútik a nasledoval profesora ako sa blížil ku čistinke. Harry si nemyslel, že tam ešte stále niekto bol, takže začal v mysli hodnotiť, čo všetko bolo zničené. Všimol si, že jeho veci boli pohádzané úplne všade, ale nezdalo sa, že by niečo vzali. Zdalo sa, že hľadali to, čo mal Snape bezpečne ukryté vo vrecku. Keď pozrel na Snapa, zistil, že prechádza svojimi vlastnými vecami a pozoroval, ako znechutene odhodil svoj vak s elixírmi.
"Všetky ich zobrali," precedil cez stisnuté zuby.
Severus si všimol, že Harry pri tomto vyzeral dosť zničene. "Čo sa deje?" spýtal sa. Nebol si istý, prečo by mal byť chlapec nešťastný, že boli jeho elixíry ukradnuté.

"Dúfal som, že tu budete mať nejaký elixír proti bolesti," zašepkal Harry.

"A načo ho potrebuješ?" spýtal sa Snape.

Harry vyzeral prekvapene. Neuvedomil si, že prehovoril nahlas. "Iba mi je príliš teplo," odvetil. Harryho prekvapilo ešte viac, keď k nemu Snape prešiel a priložil mu ruku na čelo.

"Veď úplne horíš!" povedal, viditeľne nie veľmi šťastný z toho, že Harry nepovedal nič skôr. "Vieš, väčšinou pomáha, keď niekomu povieš, že sa necítiš dobre," povedal rozhorčene. Mal obavy z teploty jeho mladého zverenca. Ak čoskoro nedostane elixír proti horúčke, alebo niečo iné, mohla by byť horúčka nebezpečná. Predtým mu až tak hrozne nevadilo, že mu niekto ukradol elixíry, ale teraz ho to úplne dožralo. Bolo to akoby ktokoľvek, kto im vtrhol to tábora vedel, že bude chlapec chorý, čo znamenalo, že ich niekto sledoval. Iba dúfal, že to nebol ten, koho mal na mysli. Ale nemyslel si, že by sa ten starý blázon dokázal z toho stromu dostať bez pomoci. A vedel, že muž nemal prútik. Sám to skontroloval. Ale teraz mal dôležitejšie veci, o ktoré sa musel postarať.

"Harry, musím ísť nájsť nejaké bylinky. Zachvíľu som späť. Mal by si si ľahnúť a oddychovať, cesta späť ťa pravdepodobne vyčerpala. Naozaj si prajem, aby si mi to bol povedal skôr," povedal, zdôrazňujúc, ako sa v ňom sklamal.

V ten moment si Harry uvedomil, že v profesorovom hlase už sklamanie nechcel nikdy počuť. Náhle sa cítil úplne hlúpo, že to nespomenul skôr. Ale dopekla, nebol zvyknutý na to, aby sa o to niekto staral. To všetko mu bolo úplne cudzie. Jeho teta a strýko by ho iba zamkli do izby a nechali by ho tam, aby sa s chorobou vysporiadal sám. Ale to Snapovi pochopiteľne povedať nemohol.

"Je mi to ľúto, len som si myslel, že vás to nebude zaujímať," povedal trochu deprimovane. "Keď som bol chorý, nikdy mi nedali žiadne lieky." Hneď ako tie slová vyslovil, uvedomil si, že to bola chyba. Pôvodne to vôbec nechcel povedať.

Severus iba vyzeral prekvapene, ak nie užasnuto. "Oni ti nedali lieky?" spýtal sa. "A to prečo, dopekla?" dožadoval sa odpovede Snape a snažil sa, aby jeho hnev na príbuzných toho dieťaťa nebol príliš viditeľný.

"No, chceli si ich ušetriť pre Dudleyho. Bol veľké, teda, tučné dieťa. Povedali, že nemôžu vyplýtvať niečo tak dôležité ako lieky na niekoho ako som ja. Mysleli si, že sa môžem uzdraviť sám, alebo čo," odvetil trpko Harry s trochou hnevu.

Harry mohol povedať, že jeho odpoveď Snapa nepotešila ani v najmenšom. Vlastne vyzeral dosť naštvane. Harry nevedel, či povedal niečo čo nemal, alebo čo sa stalo. Bol Snape naštvaný naňho alebo na jeho príbuzných?

"To je tá najúbohejšia výhovorka, akú som kedy počul," vyprskol Snape.

Ach, tak to je dôvod, prečo je naštvaný. "No áno, v tom boli celkom dobrí," povedal. Dursleyovci boli majstri, čo sa výhovoriek týkalo. Harry si roztržito pošúchal tvár. Bol veľmi unavený a napriek tomu, že mal horúčku mu behali po tele triašky.

Snapova tvár zjemnela. Vedel, že sa Harry necíti dobre a teraz už vedel, prečo ten chudák nikdy nespomenul, keď bol chorý, alebo s ním bolo čokoľvek iné. "Idem pre tie bylinky," povedal. "Ľahni si."

Harry tak urobil a Severus odkráčal do lesa. Harry si ani nevšimol, že naňho Snape uvalil ochranné zaklínadlo.

*******************************

Snapovi zabralo takmer 15 minút, kým našiel potrebné bylinky na čaj pre Harryho. Tieto bylinky znížia jeho horúčku a Snape dúfal, že tak urobia rýchlo. Keď sa vrátil späť na čistinku, všimol si, že Harry upadol do nepokojného spánku. Neustále sa triasol a otáčal. Severus iba dúfal, že nemá nočnú moru.

Práve skončil s prípravou čaju, keď sa Harry náhle prebudil. Rýchlo sa okolo seba obzrel, než mu padol pohľad na Snapa. Severus si všimol, že sa Harry hrozne trasie a má slzy na krajíčku. Bez toho aby o tom premýšľal, prešiel k nemu a sadol si vedľa. "Si v poriadku?" spýtal sa.

Harry trhane prikývol. Snape mu ani na chvíľu neveril. Položil si ruku okolo jeho pliec a vtiahol teenegera do objatia. "Chceš o tom hovoriť?" spýtal sa.

Harry bol tak v šoku z objatia, že si vôbec neuvedomil, že sa ho Severus niečo spýtal. Keď mu to konečne došlo, sklonil pohľad ku prikrývke, ktorú zo seba skopal. Chytil ju a zachumlal sa do nej. "Bol to iba zlý sen," odvetil.

"To bolo zjavné," povedal Snape, podvedome skúmajúc Harryho teplotu. Zvýšila sa. "Potrebujem, aby si toto vypil," povedal a podal Harrymu horúcu šálku.

Harry si ju vzial a okamžite vypil jej obsah. Jeho tvár sa skrútila v znechutenom úškľabku. "To bolo nechutné," povedal.

"To si uvedomujem," odvetil Snape.

Harry sa oprel o profesora a začal znovu zaspávať. "Bolo to o mojich príbuzných," povedal znenazdania. Severus vyzeral prekvapene.

"Čo sa stalo?" spýtal sa a čakal na Harryho odpoveď.

"To, čo vždy," povedal monotónnym hlasom. "Bol som zamknutý vo svojej izbe. Strýko Vernon ma nepustil von, okrem toho, keď som potreboval ísť do kúpeľne. Napil som sa z umývadla, pretože to bola jediná voda, ku ktorej som sa dostal. K jedlu som sa nedostal vôbec. Potom sa voda zmenila na oheň a keď som sa snažil dostať von, uvedomil som si, že ma strýko znovu zamkol. Videl som ho cez dvere a on sa na mne smial, tak ako to robil vždy. Potom som vzplanul aj ja. A potom som sa zobudil," zakončil a všimol si, že Snape ho objímal ešte tuhšie.

"To nie je veľmi príjemný sen, Harry," povedal Severus. "Zamykal ťa v izbe často?" spýtal sa.

Harry iba prikývol.

"A čo ten oheň?" spýtal sa v snahe zistiť, čo symbolizoval.

Harry iba naďalej hľadel na stenu a potom konečne odpovedal. "Keď som bol malý, môj strýko ma kúpal. A buď napustil vaňu vodou tak horúcou, že som v nej ledva vydržal, alebo tak studenou, že som v nej mrzol. A prinútil ma v tej vode zostať," zašepkal Harry. "Vždy som si myslel, že to bolo to, čo ten oheň znamenal," dodal.

Snape nevedel, čo na to povedať. Bol doslova bez slov. Nevedel si vysvetliť, prečo by to niekto dieťaťu urobil. "Už nikdy tam nepôjdeš," povedal náhle presvedčivo.

Harry naňho prekvapene hľadel. "Môžete to zariadiť?" opýtal sa.

"Porozprávam sa s Dumbledorom, ale do toho...pekla sa už určite nikdy nevrátiš," poznamenal Severus.

Po tomto Harry upadol do mierumilovného spánku.

Poslední komentáře
26.12.2007 22:30:50: Tato poviedka je fakt uzasna... a snape je jake mily.. nikdy by som nepowedala ze taky moze byt a hl...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.