...

HP-Tam, kam patrím

Kapitola dvanásta: Prenasledovaní

Ahoooojky :D tak konečne je tu kapitolka skôr ako o jedenástej :D dnes je znovu celá a aj keď sa končí dosť hnusne, vedzte, že moja chyba to nie je...všimla som si, že anketka pri predošlej kapitolke sa dosť vyplatila, pretože mi tam kliklo 100 ľudí...je krásne vedieť, že sem chodí toľko ľudí a preto venujem túto kapitlku všetkým, ktorýna tú anketku klikli ...VĎAKA :D neviem čo s tým hnusným koncom, no je pravdepodobné, že sem ďalšia kapitolka pribudne už zajtra...uvidíme..no v každom prípade idem teraz opravovať kapitolu k poviedke, ktorú prekldáme spolu s katie, takže aj u nej by sa mala kapča objaviť ešte dnes večer...ešte raz Ďakujem :D....vaša iisis
Jeb dlho nasledoval mužov s maskami, kým konečne zastavili skrytí za radom stromov. Videl, že o niečom potichu diskutujú a pokojne čakal, kým sa konečne rozhodnú. Po piatich minutách, ktoré mu pripadali ako večnosť, prešli traja muži okolo stromov, kde ich už Jeb nevidel. Podráždene si povzdychol, odplížil sa spoza stromu, za ktorým doteraz stál a šiel za nimi. Vykukol spoza kríkov a uvidel, kam ho vlastne muži zaviedli. Bol to camp toho fagana s tým bastardom. Ich cestovné tašky by spoznal kdekoľvek. Boli vyrobené z divného, kožovitého materiálu. Potichu pozoroval, ako muži ich camp ničili. Už dávno predtým sa rozhodol, že pokiaľ nebudú mať Artefakt, nebude sa im pliesť do cesty. 
 
Teraz bol ale z prenasledovania unavený. Z jeho zamyslenia ho ale vytrhli ich hlasy. 
 
"Nikde som nenašiel "vec", o ktorej sme hovorili. Buď ho ešte nenašiel, alebo ho má so sebou," povedal najvyšší z troch. 
 
"Prečo hovoríš iba o ňom? Sú tu dve postele. Niekto musí byť s ním. Náš pán bude potešený, ak mu prinesieme dvoch namiesto jedného," povedal nízky, tučný muž. 
 
"Bezpochyby. A s tou "vecou" bude potešený ešte viac. Musíme to okamžite nájsť. Nemáme času nazvyš, je na tejto prekliatej hore, určite nájdeme nejakú známku o tom, kam sa vybrali," povedal znovu ten najvyšší. 
 
"Tak prestaňte bľabotať a ideme na to," povedal tretí. Obaja mu prikývli. Jeb predpokladal, že je to vodca ich malej prípravy za Artefaktom. Bez ďalšieho slova sa muži vydali na východ. 
 
Jebovi sa už nechcelo ísť za nimi, keďže presne vedel, kde sa Artefakt nachádza. Teda aspoň si myslel, že vedel. Nechcel však riskovať to, že by sa mu títo muži plietli do cesty. Bude sa ich musieť zbaviť. 
 
*********************** 
 
Zatiaľ čo Harry spal ani nie dva metre od svojho profesora, on zatiaľ narýchlo balil všetky veci do svojej tašky. Hľadaním byliniek, prípravou čaju a rozhovorom s Harrym stratil asi dvadsať minút. Vedel, že na tejto hore už neboli sami a on sa snažil všetko zbalit tak rýchlo, ako len mohol.Jediná vec, ktorá mu zabránila v tom, aby zdvihol Harryho do náručia a utekal s ním tak ďaleko ako by vládal bola, že necítil cudziu prítomnosť. Vedel, že momentálne nie sú v bezprostrednom nebezpečí. Keď mal konečne všetko napchaté v taške, vystrel sa, vyhodil si ju na plece, zdvihol Harryho tašku a urobil to isté. Potom sa premiestnil k Harrymu. 
 
Niekoľko minút pozoroval mierumilovne spiaceho chlapca, než ho zdvihol na ruky. "Netreba ho predsa budiť," pomyslel si. Nebol veľmi sťastný, keď zaznamenal, aký je Harry ľahký. Žiadne dieťa by nemalo byť takto podvyživené. Po tom, čo rýchlo prebehol očami po okolí ich campu a zistil, že má všetko sa na cestu. Nevedel presne, kam zamieri, ale vedel, že to bude poriadne ďaleko odtiaľto. Vedel, že musia zničiť Artefakt, ktorý mu teraz bezpečne priliehal k hrudi. Inštinktívne sa začal obzerať po otvorenom priestranstve. Vedel, že proces zničenia Artefaktu nebude nič príjemné. Už len sila, ktorá z neho vyžarovala ho donútila zvažovať možnosť vyčarovania ochranného štítu počas deštrukcie a prial si aj to, aby boli s Harrym veľmi veľmi ďaleko. Zavrhnúc všetký myšlienky schádzal Severus z hory, podvedome mieriac smerom, ktorým prišli. Späť k Deliverance a dedinke preplnenej nič netušiacimi dedinčanmi. To si ale neuvedomil, kto ich to vlastne prenasledoval. Všetky jeho myšlienky sa momentálne upínali na Jeba. Náhle si nebol až taký istý, že bol ten starý blázon stále priviazaný k stromu. Dialo sa tu niečo čudné. 
 
****************** 
 
Jeb potichu nasledoval troch mužov, veľmi sa snažiac o to, aby si ho nevšimli. S pribúdajúcim snehom to bolo čím ďalej tým ťažšie, keďže sa mu stláčal pod nohami. V strede lesa bola teraz hrozná zima a on sa začal triasť, pretože so sebou nemal primerané oblečenie. Nevedel, čo sa stalo s jeho vecami, vedel iba to, že keď sa vrátil na miesto, kde pred dvomi dňami postavili camp, jeho veci tam už neboli. Stále chcel toho chlapca roztrhať na márne kúsky, no to muselo teraz počkať. Najprv sa musel vysporiadať s tým blbým triom, ktoré bolo pred ním. "No vážne, kto také niečo nosí?" pomyslel si, keď hľadel na čierne habity a biele masky. 
 
Pomaly sa ku svojim obetiam priblížil a vytiahol prútik. Mal nápad ako sa ich zbaviť a momentálne boli na perfektnom mieste na jeho prevedenie. Keď sa smrťožrúti neustále blížili k miestu pokrytému listím, Jeb spustil svoj plán. 
 
"Pekný podvečer," povedal, keď vystúpil spoza stromu, desať metrov od mužov. 
 
"Kto dopekla si?" spýtal sa najvyšší. 
 
"Iba tunajší sprievodca," odvetil a trochu ustúpil. "Hľadáte niekoho?" spýtal sa vedúcim hlasom. 
 
"Možno," odpovedal vodca skupinky. "Videl si tu niekoho?" 
 
"V podstate áno, áno videl," povedal Jeb. 
 
"A plánuješ nám povedať, kde sú?" hrozivo sa spýtal ten najvyšší. 
 
"Možno," odvetil Jeb a znovu o trochu ustúpil. "Čo z toho budem mať?" 
 
"Ach, neviem, svoj život?" vyprskol vodca a výhražne k nemu pristúpil a jeho dvaja spoločníci spravili to isté. 
 
"Toto nie je spôsob, ako sa oslovujú starší, synak," zasyčal Jeb, zatiaľ čo cielene poodstúpil ďalšie dva kroky. 
 
"Bojíš sa starec?" spýtal sa ten malý, tučný. Jeb takmer videl jeho úškrn, ktorý skrýval za maskou a takmer ho na mieste preklial. Ale čo nalsedovalo hneď potom bolo oveľa lepšie. 
 
"Už sa trasiem, tučniak. Čo s tým spravíš?" vyprskol, otočil sa a začal bežať. Keď bol od nich asi desať metrov, počul ich výkriky. Keď sa otočil, všimol si, že sú v úzkych. 
 
"Zasekli sme sa, čo?" spýtal sa s dravým úškrnom. "Nezáhravajte sa so sprievodcami, lebo by vás to mohlo zabiť!" zakričal a pokojne od nich odkráčal. Keď počul ich posledné ztlmené výkriky, pousmial sa. Vbehli rovno do toho nešťastného bahna. Teraz sa musí zbaviť už len toho bastarda s faganom, pomstiť sa za všetko, čo mu urobili. 
 
************************ 
 
Harry sa prebudil a zistil, že je v profesorovom náručí. "To je fakt divné," pomyslel si, ale bol príliš unavený na to, aby sa začal sťažovať. Náhle si však spomenul na Aedenovo varovanie. Vedel, že Artefakt ešte nebol zničený a musel Snapovi povedať to, čo mu povedal had pri ich odchode. 
 
"Pane?" spýtal sa potichu aby profesora nevystrašil. 
 
"Áno, Harry?" odvetil otázkou Severus. 
 
"Aeden mi povedal, že musíme Artefakt zničiť čo najskôr a pravdepodobne sme už prekročili čas, v ktorý dúfal. Povedal tiež, že by sme ho mali zničiť na otvorenom priestranstve," povedal a uvedomil si, že ho Snape ešte stále nezložil. Nebol zvyknutí na to, aby sa oňho ľudia starali a aj držanie bolo naňho trochu priveľa. Toto všetko mu bolo úplne neznáme. 
 
"Toľko som si domyslel, Harry. Niekoľko míľ odtiaľto je veľká lúka. Keď som bol malý, Deliverance ma tam raz zobrala. Ak to bude nutné, môžeme Artefakt zhodiť z útesu a potom utekať ako o život," povedal, "ale to iba vtedy, ak sa nebude dať urobiť nič iné." 
 
Harry sa zasmial. Predstavoval si Snapa v behu o život. Bolo to celkom zábavné. 
 
"Sklapni, Harry," vyprskol Snape, no v jeho hlase nebol ani náznak vyhrážky. 
 
"Áno, pane," odvetil Harry. "Uhm, mohli by ste ma zložiť na zem?" spýtal sa cítiac sa trápne.

Snape zastavil. Bol prekvapený, že chlapca nezložil hneď, keď sa prebudil. "Začína ti na ňom záležať," zašepkal mu vnútorný hlas. Rýchlo ho ale odtlačil preč a rýchlo Harryho postavil. Zdalo sa, že trochu prirýchlo, pretože hneď, ako ho Severus položil, Harry sa zakymácal. Severus mu okamžite položil ruku na rameno, čím mu dodal stability. "Si v poriadku?" spýtal sa.

"Iba trochu roztrasený," odvetil Harry, keď znovu získal rovnováhu. Stále sa cítil hrozne, ale aspoň už nemal tak vysokú horúčku. Snape zjavne poznal rastliny tak dobre ako elixíry.

"Ak si si istý..." povedal Severus a Harry prikývol. Snape sa uškrnul a odkráčal, čím prinútil Harryho vydať sa za ním a dobehnúť ho. Harry tak o niekoľko minút urobil, zatiaľ čo sa snažil ignorovať svoju únavu, ktorá mu pripadala zvláštna, keďže sa len pred chvíľou zobudil.

Prispôsobil sa Severusovmu kroku a začal premýšľať o tom, čo s ním bude, keď Artefakt zničia, čo bude pravdepodobne už onedlho. Bude sa musieť vrátiť k Dursleyovcom? Alebo zostane v Rokforte až do začiatku nového školského roku? Na návrat k Dursleyovcom nechcel ani pomyslieť. Náhle sa mu v mysli vynorila spomienka na prístenok pod schodami a Harry sa prudko striasol.

Severus si to všimol. "Je ti zima?" spýtal sa aj keď vedel, že v tom to pravdepodobne nebude.

"Nie, pane," odvetil Harry bez premyslenia a vzápätí si zaklial.

"Tak prečo sa potom trasieš?" spýtal sa Snape.

Harry si povzdychol. Keďže to už nemohol zvrhnúť na zimu, rozhodol sa, že mu povie čiastočnú pravdu.

"Iba som premýšľal," odvetil, dúfajúc, že to Snape nechá pri tom a nebude ho tlačiť do obšírnejšej odpovede. No to sa nestalo.

"O čom?"

"O rôznych veciach," odpovedal v snahe vyhnúť sa priamej odpovedi.

"O rôznych veciach," zopakoval Snape s nadvihnutým obočím. "A mohol by si mi objasniť tie "veci", o ktorých hovoríš?"

"No tak dobre...Iba som chcel vedieť, čo sa so mnou stane po tom, čo zničíme Artefakt," povedal a pokračoval v ceste, čím predbehol Snapa.

"Aha," odvetil Severus a z jeho výrazu bolo jasné, že takúto odpoveď nečakal. Ale napokon, dávalo to zmysel. Uvedomil si, že chlapec musel rozmýšľať o svojich príbuzných. Vtedy si všimol, že ho Harry predbehol a predĺžil krok. "Čo myslíš, že sa stane, keď dokončíme našu úlohu?" 
 
Harry nečakal, že sa ho na to Snape spýta. Vlastne vôbec nečakal, že mu Snape odpovie. 
 
"Predpokladal som, že sa vrátim k príbuzným," pomaly odvetil, dúfajúc, že ho profesor opraví a navrhne mu niečo iné. 
 
"Premýšľajte znovu, pán Potter," odvetil Snape chladne. "O tomto sme už hovorili, Harry. Daj na moje slová. Už sa tam nikdy nevrátiš." 
 
Harry potichu kráčal ďalej. Popravde na ich rozhovor z predošlej noci celkom zabudol. Profesor mu sľúbil, že sa porozpráva s Dumbledorom. 
 
"Zabudol som, že sme o tom hovorili, pane. Verím vám, ale kde zostanem? V Rokforte?" spýtal sa. 
 
"Nie som prekvapený, že si na to zabudol, Harry. Minulú noc si bol chorý. A k tomu, kde zostaneš, pravdepodobne v Rokforte. Ale to sa ešte uvidí," odvetil Severus.

"Dobre," prehlásil Harry, kým sa mu v hlave začali vynárať tie najhoršie scenáre. Jedným z nich bol sirotinec. Nevedel si predstaviť, že by mal v jednom bývať. 
 
"Už by to nemalo byť ďaleko," povedal Snape, čím účinne zmenil tému. Aj on mal na mysli niekoľko možností ohľadne Harryho pobytu, ale chlapcovi o nich ešte hovoriť nechcel. 
 
"Máte na mysli tú lúku, o ktorej ste hovorili?" povzdychol si Harry, unavený z toľkého chodenia. 
 
"Áno, malo by to byť tam za tým kopcom," ukázal Snape. 
 
"Skvelé," utrúsil Harry, prajúc si, aby to už mali za sebou a on si mohol sadnúť a oddychovať. 
 
Prešli ešte niekoľko stoviek metrov, kým Harry konečne lúku uvidel. Bola celkom veľká, čo bude pri ničení Artefaktu iba dobré. Zamýšľal sa nad tým, ako ho vlastne zničia. Lúka sa rozprestierala niekoľko kilometrov a na vzdialenejšom konci sa pravdepodobne končila útesom nad riekou. Predpokladal, že to bol ten útes, ktorý spomenul Severus.

Severus mieril smerom do stredu lúky, keď náhle Harryho zastavil. "Urobíme to tu," povedal. Opatrne vybral Artefakt z vrecúška a položil ho na zem medzi nich.

"Tak teda, vyber si prútik a akonáhle ukončím zaklínadlo, vyčaruj okolo Artefaktu štít, dobre?" spýtal sa. Harry mu prikývol a okamžite si vybral prútik. "Takže, keď skončíme, musíme sa odtiaľto dostať čo najďalej, pretože aj so štítom to bude dosť veľký výbuch."

"Dobre, pane," povedal a trpezlivo aj keď nervózne čakal, kým Snape kúzlil. Všimol si, že na Severusovom čele sa začal ligotať pot a Harry si vedel predstaviť, ako muselo byť to zaklínadlo vyčerpávajúce. Hneď ako skončil, vyčaroval Harry štít.

"Bež!" zakričal Severus, keď schmatol Harryho za ruku a ťahal ho za sebou.

Harry bežal tak rýchlo, ako len mohol, ale na profesora skrátka nemal. Vedel, že sa musia rýchlo dostať preč, ale naozaj, bol to až také nutné?

Snape si uvedomil, že ťahal Harryho za sebou a chcel ho zdvihnúť do náručia, ale nikdy nedostal príležitosť. Videl ako sa štít okolo Artefaktu naustále zväčšoval a uchvátene to sledoval. Keď si však všimol, že ešte stále nie sú v bezpečí stromov, zdvihol Harryho bez okolkov na ruky a šialene sa vrhol do kríkov, hlavou napred, práve vo chvíli, keď Artefakt explodoval.

Harry zakričal a priložil si ruky na uši, keď ho profesor hodil do kríkov. Bol viac ako šokovaný, keď ho Snape prikryl svojím telom a umiestnil svoje ruky okolo Harryho hlavy.

Keď do nich narazila tlaková vlna, takmer ich vyhodila do vzduchu. Harry cítil neuveritelné teplo, ktoré sálalo z výbuchu, ale nebolo mu nepríjemné. Všimol si, že Snape mal v ruke prútik a predpokladal, že okolo nich vyčaroval ešte jeden štít. A potom to celé prestalo. Harry vzhliadol a nebol prekvapený, keď si všimol, že sneh okolo nich bol roztopený a väčšina stromov vyzerala, akoby horelo. Cítil ako sa Snape postavil a chytil ho za ruku, za ktorú ho následne vytiahol na nohy.

Harry sa rozhliadol po lúke a očakával, že v zemi uvidí malý kráter, ale všetko čo videl bola zhorená tráva. No Artefakt bol zničený a ich misia sa skončila. Harry sa chcel otočiť, keď zacítil na svojom ramene ruku.

"Poďme odtiaľto preč, pán Potter. Mám pocit, že nás moja sesternica už netrpezlivo očakáva. Hlavne ak videla výbuch, ktorý tu práve nastal," povedal a pozbieral ich batožinu, ktorú niekedy počas behu odhodil.

"Dobre," povedal Harry uľavene. Nemohol sa dočkať, kým sa vrátia k Del a on si dá teplý kúpeľ. Zohol sa, aby si zdvihol vak a potom aby si zaviazal šnúrky, na ktorých sa pri behu takmer potkol. Bol takmer hotový, keď si neďaleko od seba všimol topánky. Keď vzhliadol, stuhol. Jeho žiarivo zelené oči sa v strachu rozšírili. Harry sa snažil cúvať, keď ho Jeb hrubo schmatol za plece a pritiahol si ho k sebe.

**********************

Severus zbieral oblečenie, ktoré sa mu rozsypalo všade naokolo. Keď zdvihol posledný kus, čierne tričko, hodil ho do vaku. Keď si ho prehodil cez plece, začul Harryho vystrašený výkrik.

"Harry!" zreval Severus a rozbehol sa v smere odkiaľ ho počul kričať. Keď ho konečne našiel, nemohol uveriť tomu čo videl. Keď uvidel strach a bolesť v Harryho očiach, mal Severus nutkanie roztrhať toho muža na márne kúsky.

"Mal si ma zabiť, keď si mal príležitosť," vyprskol Jeb a zaryl prsty, do Harryho chudých rúk. Snape videl, že chlapec bojoval sám zo sebou aby nedal najavo svoju bolesť, čo by Jeba neuveriteľne potešilo. Ale v jeho očiach to bolo aj tak vidieť. Nabudúce, keď sa k tomu mužovi dostane, nebude žiadne priväzovanie na strom, rovno ho zabije.

"Pusti ho!" rozkázal Snape s ohňom v čiernych hlbinách svojich očí.

"Nie," zasyčal Jeb. "Ty si zničil Artefakt, ktorý som potreboval. Mal si ho iba získať a potom by som ti ho zobral. Nemal si ho zničiť!" zreval Jeb a ešte viac sa zaryl do Harryho ruky.

Severus mal pocit, že počul chlapca zakňučať od bolesti a chystal sa muža zakliať tak, že by sa už nikdy naspäť nezložil, keď Jeb prehovoril.

"Ty si zobral niečo cenné mne, teraz ti ja zoberiem niečo, no možno nie až tak cenné, ale niečo, na čom ti aspoň trochu záleži," zasyčal. Jeb potom urobil niečo, čo prinútilo Harryho bolestivo zrevať, ale Severus nevidel čo. V tom sa k nim rozbehol.

"Severus!" zakričal Harry. A potom aj s Jebom zmizli.

Severus sa v šoku pozeral na miesto, na ktorom pred chvíľou stáli, než si uvedomil, čo sa stalo. Museli sa odmiestniť. Ten bastard mal jeho Harryho.

"Nie," zašepkal strápene.

Poslední komentáře
30.05.2018 17:12:09: Doufám že jej brzo najde.smiley${1}
29.01.2017 18:22:01: Tohle je faakt dost desne.Mam strach o Harryho.Chudak Sev.Ted kdyz zacal mit chlapce rad o nej prijd...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.