...

HP-Tam, kam patrím

Kapitola druhá: Zachránený

A je tu ďalšia kapitolka...tentokrát je celá aj keď sa možno zdá, že je trošku krátka...keďže máte toľko rečí ohľadne tých komentov, tak som sa rozhodla, že limit znížim na 25..to by sa malo dať napísať, nie?? :)) túto kapitolku si vážte, pretože som do nej dala kopu roboty...snažila som sa, aby bola preložená čo najlepšie a preto mi to aj toľko trvalo... a ako vďaku za záujem ju venujem Tyne a Lucke alias romalt 1 a 2(dúfam, že som to napísala dobre baby :))) spolu so žiadosťou pridať si medzi moje obľúbené ich blog...tak čo na to poviete?? tak ale dosť bolo mojich kecov..pustite sa do čítania...a nezabudnite napísať nejaký ten koment ok? budem zaň moc vďačná tak prosííííím :))
Snape nepozorovane sledoval chlapca, ktorý prežil a toho tučného mukla až do garáže. Ani mucha na stene by nebola schopná rozoznať, že má zálusk na tých dvoch. Keď sa blížili k naozaj ohyzdne vyzerajúcemu autu, Snape sa tajne skryl za múr asi dvadsať metrov od auta.

Keď sa chlapec aj mukel správali ažneprístojne normálne, začínal si myslieť, že si predstavil veci, ktoré nie sú. Potter sa snažil vyložiť si kufor do auta a zdalo sa, že mu to vôbec nejde. Bol naozaj prekvapený, že sa kufor neprevážil naspäť na dieťa a nezavalil ho. No dobre, tak možno mal predsa pravdu. Keď strýko pozoroval ako sa jeho synovec trápi s kufrom, na jeho tvári sa usadil úškrn. Snape si rýchlo odložil prútik, pre prípad, že by stratil kontrolu. Nemohol riskovať aby ho niekto videl. Nikto nesmel vidieť, ako kúzli a v garáži sa ešte stále potuľovali niekoľký muklovia, ktorý sa snažili nájsť si svoje auto. Nie, vôbec by nebolo dobré, keby ho uvideli.

Prúd jeho myšlienok prerušila Potterova sova, ktorá chytala hysák. Videl ako Potter poodstúpil aj so sovou ďalej od auta a ona sa utíšila. Severus mohol vidieť, že strýko sa synovcovi naštvane prihovára, ale nebol dostatočne blízko, aby rozhovor zachytil. Dúfajúc, že si ho niekto nevšimne k nim pomaly vykročil. No keď ten tučný mukel tresol Pottera o auto, zhodil Severus akúkoľvek pretvárku. Vyjašľal sa na tajnosti a rozbehol sa ku autu práve včas, aby počul Dursleyove nevraživé slová.

Pre dôvody, ktoré nemohol pochopiť ho jeho slová naštvali viac ako čokoľvek iné. Počuť príbuzného takto hovoriť ku dieťaťu vyslalo jeho telom ohnivé záchvevy. A tak sa do toho zamiešal.

"To by stačilo." Snape aj keď trochu pobavene, pozoroval ako sa hlučný muž neohrabane otočil.

"Kto do pekla...?" Tu akoby Vernon stratil hlas. Tu otázku vôbec nemusel dopovedať, keďže mu mužov zjav presne povedal, kto to je. Čarodejník. Totálne napálený, vytrénovaný čarodejník. Rôzne spôsoby bolestivej smrti si prevŕtali svoju cestičku do jeho už tak vystrašenej mysle. Ale nemienil všetko vzdať bez boja. "Teraz ma dobre počuvajte. Toto je môj synovec a ja sa k nemu budem správať tak, ako ja považujem za vhodné."

"Oh, naozaj," vyprskol profesor. "Tak potom by ste si mali nájsť niekoho iného ku komu by ste sa takto mohli "správať", pretože tento chlapec vaším už naďalej nebude predmetom vášho odreagovávania," povedal a ukázal priamo na Harryho. "Potter, odchádzame."

Nečakajúc na muklovu reakciu schmatol Snape Harryho za rukáv a postavil sa pred neho.

"Oh nie, to vám nedovolím!" zreval Vernon a načiahol sa po Harrym. No chytiť ho sa mu nepodarilo. Jeho synovec spolu so záhadným čarodejníkom zmizli.

Harry sa nikdy predtým nepremiestňoval, no bolo to naozaj úžasné. Ten pocit ľahkosti mohol prekonať jedine let na metle. Vedel, že sa premiestňovať musí definitívne naučiť, aj keď bol na to ešte primladý.

Ale tá myšlinka musí počkať. V tomto okamihu stál vedľa svojho najnenávidenejšieho učiteľa. Profesora Snapa. Počas celej konfrontácie, ktorá sa udiala pred niekoľkými minútami, premýšľal Harry, čo to posadlo dotyčného majstra elixírov. Možno že objavil nový typ halucinogénnej drogy, alebo radšej elixíru. Profesor si ho s niekým určite zmýlil, pretože ak nie, nevedel prísť na to, prečo by pomáhal práve jemu. Celé to bolo čudné.

"Um...profesor, prečo ste to urobili?" Harry sa rozhodol, že najlepšie bude ak sa to spýta narovinu.

Snape hodil po Harrym takým pohľadom, akoby si myslel, že je totálny zadubenec. "Boli by ste radšej, keby som vás nechal s tým muklom?" dostal zo seba.

"No nie. Bol som iba zvedavý," odvetil Harry.

"Aj keď si to možno myslíte, Potter, nie som úplne necitlivý. Ani ja nemôžem prižmúriť oko nad takým správaním," povedal a vykročil preč od Harryho.

"Oh," povedal, stále trochu šokovaný, že sa niečo z toho vôbec stalo.

"Vaša shopnosť vyjadrovať sa ma naozaj ohúrila, ale ak by vám to neprekážalo, musím už niekam ísť," zavrčal, čím ďalej tým viac podráždený, že musí to dieťa vláčiť so sebou. Nevedel sa dočkať, kedy ho predá riaditeľovi a pustí sa do svojej letnej úlohy.

Harry musel bežať, aby stačil Snapovmu tempu. "Kam ideme, pane?" spýtal sa placho. Stačilo sa na profesora pozreiť a hneď vedel, že dnes nie je v najlepšej nálade.

"Do Rokfortu, vy tupec, kam inam?" vyprskol. Harry bol prekvapený profesorovými zmenami nálad. Nevedel, či by mu mal byť vďačný, že ho práve zachránil od strýka, alebo sa ho preto báť. Ak si myslel, že kvôli tomu, že ho záchránil sa Snape zmenil, bol zjavne na veľkom omyle. Rýchlo za ním znovu vykročil a už neprehovoril ani slovo.

Ku rokfortvským bránam sa dostali v rekordnom čase. Harry bol za to vďačný. Nevedel sa dočkať, kým sa zbaví toho nepríjemného pocitu z prítomnosti Severusa Snapa. Keď sa priblížili ku vchodovým bránam, čakalo ich tam nečakané prekvapenie. Albus Dumbledore svižne vykročil z dvería za ním sa objavilo najmenej štvoro pôsobivo veľkých kufrov. Samozrejme, teraz sa na jeho tvári objavilo prekvapenie, alebo skôr ohromený výraz, keď uvidel istého Severusa Snapa a Harryho Pottera v tej istej spoločnosti. Prvé, čo ho napadlo, bolo že sa stalo niečo hrozné, napríklad Voldemort.

Avšak Severusovi pri pohľade na riaditeľa poklesli nádeje. "Pán riaditeľ, vy odchádzate?" spýtal sa.

Dumbledore si nevšimol, že by bol chlapec nejak vystrašený, preto mu Voldemort alebo útok smrťožrútov neprichádzal do úvahy. "V podstate áno, Severus. Svoje vnúčatá som nevidel už..." tu sa zastavil, vykonal niekoľko matematických úkonov a, "najmenej tridsať rokov. Som presvedčený o tom, že si nie sú istý, či som ešte stále nažive. Ale to je vedľajšie. Margery sa bude vydávať. A mňa požiadali aby som viedol celý obrad, takže ako môžeš vidieť, určite sa práve snažím odísť. A predtým než sa opýtaš, nemyslím, že sa do školy vrátim skôr ako dva týždne pred začiatkom nového školského roka."

Severusove nádeje boli teraz definitívne podupané na prach. "Albus, ty vieš, že toto leto mám na práci dôležitú úlohu, ktorú musím vykonať. Zober chlapca so sebou," požadoval.

"Keď už o tom hovoríme, prečo presne ste tu, pán Potter?" spýtal sa Dumbledore.

Harry pre tejto otázke viditeľne zaváhal. Ako má na toto odpovedať? No Snapova netrpezlivosť jeho malú dilemu vyriešila.

"Jeho strýko ho ponižoval, Albus," naklonil sa bližšie ku riaditeľovi a zašepkal. "Bolo to verbálne týranie, riaditeľ. Nemôže sa k nim vrátiť. Mám dôvod si myslieť, že ak sa tak už nestalo, mohlo by to vyústiť do násilia. Takže ako môžeš vidieť, myslím si, že čas strávený s tebou by mu len pomohol, Albus," povedal tentokrát nahlas. Odmietal zobrať toho chlapca so sebou. Iba by mu zavadzal. A už si nemohol dovoliť stratiť viac času.

Riaditeľ sa nad týmto zamyslel. "Je mi to naozaj ľúto Severus, ale toto je rodinná záležitosť. Trvám na tom, že zoberieš chlapca so sebou. Zobralo by som si ho, ale nemyslím si, že by si Harry užil veľa zábavy s mojou nudnou starou rodinkou. Zato ty Severus, budeš robiť veci oveľa zaujímavejšie a som si istý, že sa mu to bude páčiť," žoviálne odvetil.

Snapovi klesla sánka. Nemohol tomu uveriť. "Albus..."

"Severus," riaditeľov hlas v sebe mal istú dávku striktnosti (prísnoti). "Je mi to ľúto ale naozaj ho so sebou nemôžem vziať. Teraz, ak ma ospravedlníte, musím už ísť," povedal Albus a s týmto od nich odkráčal. Obaja stáli na mieste bez pohnutia: jeden vytočený, druhý vystrašený.

Po dvoch nekonečných minútach, počas ktorých ani jeden neprehovoril sa Snape konečne pohol. "Poďme Potter," zasyčal a vykročil. Bol v pokušení podať výpoveď, len aby toho strého blázna naštval keď sa vráti. "Bastard," zavrčal si sám pre seba.

Po prekonaní nekonečného labyrintu hradných cestičiek sa konečne dostali ku Snapovým osobným komnatám. "Počkajte tu!" zakričal Snape, čím Harryho vytrhol zo zamyslenia.

"Dobre, dobre pane," utrúsil, stojac v strede opustenej chodby, keď Snape naštvane prešiel za portrét.

Po desiatich minútach čakania sa profesor ešte stále nevrátil, Harryho prekonala únava a klesol popri stene na zem. Ah, aká úľava. Nohy ho strašne boleli. Pochyboval, že niekedy vo svojom živote kráčal toľko ako teraz. Harryho myšlienky sa náhle ubrali úplne iným smerom. Kam pôjdu? Vedel, že Snape mal toto leto úlohu, ktorú musel splniť a podľa toho ako sa správal to nevyzeralo na krátku záležitosť. 'Predpokladám, že sa to čoskoro dozviem.'

Nebolo to oveľa neskôr, keď Snape vypochodoval spoza portrétu s habitom hrozivo vlajúcim za ním.

"Odchádzame," zasyčal a vydal sa na cestu späť. Harry sa k nemu rýchlo pripojil. Nechcel profesora naštvať ešte viac, ako už bol.

Severus si to neuvedomil, ale nerobil nič preto, aby chlapcov strach zahal. Práve naopak, iba ho zvyšoval.

Poslední komentáře
07.03.2011 23:08:15: no a veci má Potter kde? z Hedvigy je už vypchatý vankúš v Dursleyho obývačke? brrr smiley${1}
30.06.2010 14:45:40: co si na tom nepochopila? prva kapitola bola pisana z harryho pohladu a tato druha zo snapovho. ja o...
21.01.2010 22:18:06: V pohodě, moc pěkný překlad, moc pěkná kapitolka.smiley${1}
02.06.2008 12:53:15: Já jsem celou tuhle kapitolu nějak úplně nepobrala. Buď to psal amatér (originál), anebo mi unikla p...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.