...

HP-Tam, kam patrím

Kapitola deviata: Mláka

Nie som si istá, či tieto poviedky ešte vôbec niekto číta (okrem mojich zlatíčok), no tu je ďalšia a zatiaľ najdlhšia kapitolka tejto poviedky...aj keď je pravda, že tá ďalšia je ešte dlhšia...no ale to je teraz jedno...túto kapitolku venujem všetkým, čo ju OKOMENTUJÚ!!! naozaj...neviem, či má ešte zmysel moje preklady uverejňovať na blogu, keďže ľudom, ktorí ich naozaj čítajú a komentujú ich viem poslať aj mailom...no nič, podľa množstva ohlasov na túto sa rozhodnem kedy a či vôbec uverejním aj ďalšiu...viem, že to možno znie hnusne ale fakt nevidím zmysel v ich uverejňovaní, keď ich takmer nikto nečíta (teda aspoň podľa toho čo ja viem)...tak ziatiaľ papa
Harry precitol, keď pocítil, že ho niekto položil na zem. Unavene otvoril oči a zistil, že ho niesol Snape, osoba, ktorú okrem Jeba najviac nenávidel. 'To je divné,' pomyslel si. Tiež si všimol, že Jeb nebol vďakabohu nikde nablízku. Ten muž ho začínal naozaj štvať. Z myšlienok ho však vytrhol Snape, keď povedal:

"Sme pri jazierku, Potter. Môžem ťa tu nechať, kým sa umyješ?" spýtal sa.

"Kde je Jeb?" spýtal sa Harry skôr ako si to stihol rozmyslieť a s hnevom si všimol, že v hlase mu zaznel náznak strachu.

Severus sa naňho odhadujúco pozrel. "Je na cestičke, ktorá je odtieľto asi sto metrov. Prečo sa pýtaš?"

"Iba tak," odvetil Harry rýchlo. Príliš rýchlo.

"Naozaj?" spýtal sa Snape neveriacky. "Prečo mi nepovieš, čo presne sa dnes ráno stalo? Obaja vieme, že had by ťa tak nevystrašil. Môžeš k nim predsa hovoriť, preboha! Čo sa stalo?" opýtal sa znovu.

Harry sa odvrátil. Nechcel priznať, čo sa vtedy naozaj stalo. Potom si uvedomil, že sa pozerá na jazierko a takmer sa rozosmial.

"Čo je?" spýtal sa Snape, ktorému na tom nepripadalo nič smiešne.

"On tomuto hovorí jazierko?" spýtal sa, hľadiac na masu vody, ktorá nebola hlbšia ako 30 centimetrov a veľkosťou sa vyrovnala Dudleyho druhej izbe. Inými slovami, bolo to strašne malé. "To je tak mláka," povedal v snahe zahovoriť predošlú otázku. A ako si všimol tak úspešne.

"No, hej, zdá sa, že tomu mužovi unikajú niektoré detaily," povedal Snape, vediac, že sa Harry snaží zmeniť tému, ale určite na to nezabudne. Iba to vynesie na svetlo inokedy, keď o tom bude chcieť Harry hovoriť.

"Nemôžem uveriť tomu, koľko je na mne blata," povedal Harry, keď sa pozrel na svoje teraz dosť odpudzujúce oblečenie. Kde je môj vak? Budem sa musieť prezliecť do niečoho čistého," dodal, vediac, že tie čo mal práve na sebe v najbližšej dobe asi nepoužije.

"Je to zvláštne, ale tvoj vak má Jeb. Nevieš prečo by tak ochotne niesol tvoje veci, Potter?" spýtal sa Snape napriek tomu, že vedel, že priamu odpoveď nedostane.

"Netuším, pane," povedal Harry a znovu sa odvrátil. Prekvapene však vzhliadol, keď mu Snape podal jeho vak. "Vďaka," povedal, keď si ju od neho vzal.

"Nie je za čo, Potter," odvetil. "Teraz ale pôjdem, aby si mal trochu súkromia. Idem sa poobzerať po vzácnych bylinách, ktoré by tu mali rásť. Budem nablízku," dodal a odkráčal.

Harry si vtedy uvedomil, že naňho jeho profesor dozerá a nepôjde ďaleko, aby sa uistil, že je v poriadku. Rýchlo si vytiahol čisté veci, uterák a mydlo. Keďže bolo toto pravdepodobne posledný krát, keď bude mať príležitosť sa okúpať, povedal si, že z toho vyťaží čo najviac sa bude dať. Inak by iba použil staré dobré čistiace kúzlo. Vyzliekol sa a vhupol do vody a vtedy si prial, aby s ním Snape zostal. Voda bola ľadová, ale bez povolenia si ju nemohol kúzlom ohriať. Dokelu. A nemohol ho ani zavolať späť, pretože jeho modriny by vyvolali radu nepríjemných otázok.

Zmieril sa teda so studenou vodou a rýchlo zo seba zmyl blato a špinu, ktorá sa na ňom počas cesty nahromadila. Uterákom sa usušil a rýchlo sa obliekol. Hneď ako bol hotový sa vydal hľadať Snapa, dúfajúc, že bol stále nablízku. Rozhodne naňho nechcel čakať s Jebom.

***************

Snape zašiel do lesa iba o niečo viac ako 30 metrov, dostatočne ďaleko na to, aby na Harryho vďaka niekoľkým veľkým stromom nevidel, ale zároveň dosť blízko na to aby počul, ak sa niečo stane. Na tejto hore určite nerástli žiadne ojedinelé byliny, ale v tom momente si nevedel vymyslieť inú, vhodnejšiu výhovorku. A okrem toho, v Jebovej spoločnosti sa mu čakať naozaj nechcelo.

Nachvíľu sa zamyslel, či ich "sprievodca" nevedie zlým smerom, alebo čo by bolo horšie, či nebol Voldemortov poskok. Vedel, že raz Harrymu bude musieť povedať kam idú, ale radšej by s tým ešte chvíľu počkal. Nebol si istý, ako to chlapec zoberie, ale bol si takmer istý, aká bude jeho prvá otázka. A naozaj nevedel, akým spôsobom mu na ňu odpovedať tak, aby ho tím nezranil. Ale ten chlapec je silný: bude vedieť, že mu hovorí pravdu a zabudne na to. Rozhodol sa, že mu to povie čo najskôr, takže na to nebude úplne nepripravený. 'Možno dnes večer,' pomyslel si.

Pohol sa smerom späť k "jazierku", aby zistil, či je už Harry hotový a prakticky doňho po ceste vrazil.

"Potter!" zakričal Snape prekvapene. No hneď ako uvidel, že sa chlapec mykol, svoj tón zjemnil. "Neuvedomil som si, že tu už budeš. Si pripravený na cestu späť?" spýtal sa.

"Áno," odvetil Harry.

Naspäť na cestičku kráčali bok po boku v príjemnom tichu.

*******************

Jeb na nich na cestičke netrpezlivo čakal. Keďže im to trvalo tak nenormálne dlho, rozhodol sa, že pôjde dopredu a postaví kemp. Slnko už pomaličky zapadalo, aj keď to len ledva videl, a o chvíľu už nebude svetlo. Dúfal, že sa k jaskyniam dostanú o deň, dva, ale týmto tempom im to bude trvať oveľa dlhšie.

"Do pekla aj s tým hnusným deckom," zasyčal a prial si aby sa bol v tom blate utopil. Čo ten chlapec nevedel, bol fakt ako blízko k tomu utopeniu naozaj bol. Keby sa mu ponorila aj hlava, už by nebola nádej na záchranu. "Blato", do ktorého to decko zapadlo bolo začarované aby vcuclo všetko, čo sa doň ponorilo a keď už bolo všetko pod hladinou, nebola žiadna šanca na prežitie, keďže by blato nikdy nepovolilo. Bol to nápad Salemských čarodejníc a čarodejníkov, ktorý sa báli o svoje životy. Ak by to potrebovali, mohli sa stiahnuť do lesa a vlákať tak muklov do pasce. čarodejníci a čarodejnice ich chceli poúžiť iba v prípade nutnosti, ale väčšina zabudla, že vôbec existujú. Jediný dôvod, prečo o nich Jeb vedel bolo pretože do nich raz zapadol pri nehode spred niekoľkých rokov.

Práve sa chystal otvorene si zanadávať na deti ako také, keď začul ako sa k nemu zľava približujú tí dvaja.

"Tak ste sa konečne rozhodli sa ku mne pridať?" vyprskol a rozhodol sa dať svojmu hnevu voľný priechod.

Snape sa začal okamžite brániť. "Keby si nás "nezabudol" informovať o tom blate, vôbec by sa to nemuselo stať, či nie?" zasyčal a zazrel naňho.

Jeb sa pri Snapovom tóne spamätal a išiel si dokončiť večeru. Tí dvaja by preňho zaňho mohli kľudne aj umrieť od hladu.

Snape na Jeba posledný krát zazrel a šiel pripraviť ich vlastnú večeru. Prehraboval sa vo vaku s jedlom a nakoniec našiel všetko potrebné na prípravu šalátu a pizze. Odstránil chladiace kúzlo, ktoré ich udržiavalo čerstvé a rýchlo ich kúzlom ohrial. Harrymu podal pizzu a pre seba si urobil šalát. Kútikom oka si všimol, že sa Jeb na ich jedlo hladne pozerá. No práve teraz nebol Snape v nálade sa o niečo deliť a už vôbec nie s človekom ako bol Jeb. Najprv by sa mal naučiť ako lepšie vychádzať s ľuďmi.

Z rozhovoru s Deliverance vedel, že muž je čarodejník, ale kúzla nepoužíval už veľmi dlho. Zjavne bol pra pra pra pra pra vnuk Laily Gillovej, čarodejnice, ktorá utielka zo Salema a tu sa usadila. Ona, tak ako už mnohý, už dávno zomrela. Len jeho sesternica, Deliverance, spolu so štyrmi ďalšími prežili takto dlho. Nebol si úplne istý, ako to dokázali, ale spýtať sa ich by bolo iba plýtvanie časom, keďže o tom nikto nehovoril.

***********************

O niekoľko hodín neskôr už takmer všetci spali. Všetci až na jedného, ktorý sa nepokojne prehadzoval. Neustále sa vrtel a obracal a nevedel prísť na to, prečo. Bol k smrti unavený, ale nevedel zaspať.

Práve keď už takmer zaspal ho pochytila náhla potreba ísť si uľaviť. Chcel na to zabudnúť a aj tak zaspať, no uvedomil si, že tak to nepôjde. Naozaj musel ísť. Mrmlajúc si popod nos vstal spod prikrývok a zamieril do lesa. Bol si vedomý toho, že je blízko mláky, v ktorej sa predtým kúpal, ale snažil sa na to nemyslieť. Cítiac sa oveľa lepšie sa otočil a zamieril spať do kempu. To, že uvidí osobu, ktorú rozhodne vidieť nechcel, stáť iba niekoľko metrov od neho rozhodne nečakal.

***********************

Keď Jeb uvidel ako ten parchant zamieril do lesa, potichu vstal i on a vydal sa za ním. Postavil sa tak, aby bol mimo dohľad a sledoval ako si chlapec uľavil. Už o ňom počul. Ako bol "záchranca" čarodejníckeho sveta, ako porazil nejakého temného čarodeja Voldemorta a všetky tie nezmysli. Teraz, keď mal možnosť vidieť ho zblízka, nevidel na ňom nič tak strašne zaujímavé. Vôbec nevyzeral veľkolepo, popravde vyzeral malo a nedôležito, hlavne, keď ho porovnal ku stromu, vedľa ktorého stál. Keď sa chlapec otočil a uvidel ho, Jeb sa zlomyseľne usmial.

Pozoroval ako sa v tých veľkých zelných očiach najprv odzrkadlilo prekvapenie, potom strach. Chlapec začal podvedome cúvať až narazil na strom. Výraz paniky, ktorý sa mu objavil na tvári prinútil muža sadisticky sa zasmiať.

*************************

"Čo chcete?" vyprskol Harry, snažiac sa dostať sa preč od stromu, proti ktorému sa ocitol.

"Čo myslíš, ty sprosté decko?" zavrčal a bolestivo sotil Harryho do hrude, čo ho odrazilo až ku stromu.

Harry mohol len predpokladať, že chcel jeho peniaze, ale bál sa vysloviť to. Preto do muža sotil aj on a snažil sa utiecť. Zabehol iba niekoľko metrov, keď ho Jeb schytil za vlasy a potiahol ho drsne dozadu. Na ústa mu Jeb pritlačil ruku a Harry zistil, že sa nemôže pohnúť.

Slzy strachu a frustrácie vytryskli z Harryho očí a on ich nemal ako zotrieť. Že o nich vedel aj Jeb zistil, keď mu jednu palcom hrubo utrel. Harry sa hrozne striasol.

"Všetci ste rovnakí parchanti," vyprskol Jeb. "Ak máte nejaký problém, bežíte plačúc za maminkou." Harryho oči stvrdli, ale to si Jeb nemohol všimnúť. "Nie ste nič iné, ako málé sprosté odporné špiny, ktoré nerobia nič iné, ako otravujú starších," zasyčal a Harry si uvedomil, že ten muž bol úplne mimo.

"Jeden deň sa vás všetkých zbavím, to ti prisahám. Všetkým by nám bolo bez vás lepšie," dodal a oči sa mu zahmlili, keď si spomenul na jeden incident.

"O čom to hovoríte?" spýtal sa Harry, prekvapený, keď sa Jebova ruka nečakane zošmykla z jeho pier. Jeho strach z muža nahradila jeho neschopnosť uveriť jeho slovám. Myšlienka, že bol ten muž idiot ho takmer rozosmiala.

Jebova ruka sa však rýchlo vrátila na pôvodné miesto, čo Harryho efektívne umlčalo. "Je to kvôli vám špinám, že som skoro umrel!" zasyčal a hlas sa mu od hnevu triasol. "Pamätáš si to blato, do ktorého si sa dnes ponoril?" spýtal sa a drsne zaryl prsty do jeho ruky tam, kde ju lemovali modriny z rána. Harry cez ruku na perách vykríkol a znovu ho naplnil strach. "Dvaja hnusní malí parchanti, presne ako ty si mysleli, že si zo starého Jeba vystreliam, keď som im zabil psa, ktorý mi prechádzal po pozemku." Silnejšie zatlačil na Harryho ruku a Harry znovu zafňukal do ruky na jeho ústach. "Ukradli mi psa, tak som ich nasledoval a spadol som do toho skrytého blata. Skoro som zomrel ale našťastie som unikol, keďže som vedel, čo to bolo," povedal akoby bol jediný, kto vie, ako sa z nich vymaniť. "Ale tí parchanti zaplatili za to, čo spravili, presne tak ako ty zapatíš teraz!" zasyčal Jeb Harrymu do ucha a zatiahol ho ďalej do lesa.

Harryho mozog pracoval cezčas. Čo spravil, že popudil muža proti sebe, nechcel on jeho peniaze, a ako utečie, boli otázky, ktoré mu výrili v mysli. Snažil sa kopať, snažil sa kúsať, snažil sa urobiť čokoľvek, čo mohol, ale nič nepomohlo. Jeb ho držal silno a Harry si s hrôzou uvedomil kam idú. Tesne pred nimi si všimol mláku. 'Ide ma utopiť.' Znovu sa začal skrúcať a slzy strachu si nachádzali cestičku dolu jeho lícami. Nemohol uveriť tomu, čo sa dialo. 'Kde dopekla je Severus?' bola posledná otázka predtým, než mu Jeb strčil hlavu pod vodu.

************************

Severus Snape sa prudko zobudil z hlbokého spánku. "Čo to dopekla bolo?" spýtal sa sám seba, keď si sadal. Ešte predtým, než sa úplne prebudil vedel, že niečo nie je v poriadku. Poobzeral sa okolo a s čím ďalej tým horším pocitom si uvedomil, že Harry ani Jeb neboli nikde nadohľad. "Oh, do riti!" zaklial a rozbehol sa v smere ktorým predpokladal, že šli aj oni.

Keď sa k nim blížil, zdalo sa mu, že počuje divné zvuky, ale nevedel prísť na to, čo znamenali. Vyšiel na lúčku pri mláke a takmer sa v šoku zastavil. No hnev a divný ochranársky pocit ho ovládli a on zaútočil.

*************************

Harry cítil, ako sa dostal nad hladinu a zúfalo sa nadýchol. Snažil sa trafiť Jeba do tváre, ale čoskoro bol znovu pod vodou. Vedel, že kopal a bil rukami muža, ktorý ho držal pod vodou, ale jeho snaha sa neustále oslabovala vďaka nedostatku tak dôležitého kyslíku. Zakaždým keď mu Jeb zdvihol hlavu nad vodu, bolo preňho ťažšie vymaniť sa mu a jeho trápenie tým bolo iba predĺžené, keď ho znovu potopil. Slabo poškriabal ruky, ktoré ho držali, ale náhle tie ruky zmizli a nahradili ich iné, ktoré ho vytiahli z vody. Až keď bol na suchej zemi si uvedomil, čo sa vlsatne dialo. Zo zeme sa prizeral, ako Snape násilne napadol toho bastarda. Bol trochu prekvapený, keď profesor nepoužil kúzla a začal s fyzickým útokom. A šlo mu to celkom dobre. Po chvíli však Harry od únavy odpadol.

***********************

Harry, Harry, vstávaj!" Nevedel prísť na to, čo zobuď sa znamená, takže zotrvával v stave medzi spánkom a bdelosťou. Ten hlas ho však nenechal na pokoji. "Harry, musíš hneď vstať!"

Namrzene otvoril oko a hneď ho aj zavrel, keď ho oslepilo jasné svetlo. Spoza viečka videl, ako sa niekto pohol, aby zabránil svetlu, predpokladal, že zo Slnka, aby naň´ho priamo svietilo. Znovu oko otvoril a zazíval, čo ho prinútilo začať kašľať. Uvedomil si, že vykašliaval vodu a vtedy sa mu vrátili spomienky na predošlú noc. Rýchlo sa posadil a začal sa vystrašene obzeraťokolo hľadajúc Jeba.

"Kde je?" dostal zo seba Harry, keď konečne prestal kašľať.

"Už som sa oňho postaral, neboj sa," povedal Snape pokojne.

"Čo myslíte tým, už som sa oňho postaral?" spýtal sa Harry unavene. "Potrebujete, aby nás viedol, nie?" spýtal sa.

"Predtým, než....odišiel....sa mi podarilo zistiť od neho cestu," povedal Snape.

"Odišiel? Vy...vy ste ho nechali odísť?" spýtal sa, obávajúc sa, že sa bude ten muž skrývať za najbližším stromom a čakať na svoju príležitosť.

Snape sa naňho nachvíľu zahľadel a rozhodol sa, že aby ho upokojil mu bude musieť povedať pravdu. "Už nás nebude otravovať, ak je to to, čo ťa trápi," začal. "Práve je nezničiteľným lanom priviazaný ku stromu, 1 meter nad zemou, odkiaľ sa nedostane, jedine, že by sa dostal nejakou náhodou k ďalšiemu prútiku," v tom momente pred sebou zamával cudzím prútikom, "a na strome je kúzlo, ktoré priťahuje každé nebezpečné a dúfajme, že aj rozzúrené zviera v okolí ako jeho "bodyguarda"," povedal.

Harry sa pri tomto viditeľne uvoľnil a aj sa zachmúrene usmial pri pomyslení na nenávisťou preplneného muža priviazaného ku stromu, kde sa k nemu mohli tie zvery dostať.

"Prezleč sa do niečoho suchého," povedal Severus a podal mu oblečenie z vaku. "Nechám ťa tu nachvíľku samého. Ak budeš niečo potrebovať, iba zakrič." Harry prikývol a Severus vykročil do lesa. Snape prešiel iba zopár metrov, keď si uvedomil, že mal chlapcove okuliare stále vo vrecku, kam ich dal, keď mu ich zložil potom čo ho vytiahol z vody. Bol prekvapený, že si ich Harry hneď nevypýtal. Otočil sa, mysliac si, že chlapec ešte nemal čas na to, aby si vyzliekol viac ako tričko a vrátil sa späť na miesto, kde si založili kemp. Znovu bol prekvapený výjavom, ktorý ho privítal a jeho zlosť na muža priviazaného o strom sa ešte zväčšila. Vedel, že niektoré z rán boli z predošlého večera, ale väčšina z nich boli podľa farby viditeľne staršie. Vtedy sa naštval sám na seba za to, že si skôr nevšimol, že ten bastard Harrymu ubližoval a to jemu rovno pod nosom. Teraz už bezpochyby vedel, čo sa stalo v to ráno s hadom. Jeb Harryho zranil a Harry vykríkol. Vtedy si všimol, že Harryho telo sa zmučene triaslo.

********************

Harry sedel, nevšímajúc si Snapovu prítomnosť a opatrne si trel ruky, jednu na ktorej sa lemovali trochu vyblednuté modriny a druhú, na ktorej boli modriny tmavšie. Náhle sa cítil veľmi osamelo a začal si zúfať. Prečo sa tieto veci stávali vždy len jemu? Nerozumel, prečo na ňom nikomu nezáležalo. Jeho jediní žijúci príbuzný ho nenávideli, a to iba preto, že bol iný ako oni. Chcelo sa mu kričať nad nespravodlivosťou celého jeho života, vedel, že jeho priateľom a Weasleyovcom na ňom záležalo, ale pokiaľ si pamätal, nikdy nepocítil skutočnú lásku. Vedel, že ho mamička s ockom ľúbili, ale ten pocit už nikdy nezažije. Harry si stále podvedome trel ruky, trasúc sa od zimy aj vlastných pocitov a dúfajúc, že tá bolesť zmizne.

Preto bol šokovaný, keď si k nemu Snape prisadol a obkrútil ruku okolo jeho ramien.

Severus sa pozrel na modriny na jeho rukách a Harry si prial, aby nebol strávil toľko času v utápaní sa svojich pocitov a obliekol sa. "Vieš, mohol si mi o tom povedať," povedal Snape, keď sa modrinám dobre prizrel. Harryho ruky vyzerali také malé v porovnaní s modrinami v tvare prstov, ktoré sa na nich vynímali. Nachvíľu sa pozastavil nad myšlienkou návratu a spôsobenia viac ujmy na zdraví ich "sprievodcovi".

Harry iba pokrčil plecami. "Nechcel som byť na obtiaž ešte viac ako zvyčajne," povedal, vediac, že sťažovanie sa by nebol veľmi dobrý nápad.

"Ty vôbec nie si na obtiaž," povedal Snape a myslel to naozaj, pravdepodobne prvýkrát vo svojom živote.

Harry sa usmial. Možno Snape nakoniec nebol až taký strašný

Poslední komentáře
06.09.2010 23:29:52: pěkné, ikdyž tohle násilí se mi vůbec nelíbí smiley${1}
31.08.2008 21:30:24: nahodou! neboj fakt to cita iste vela ludii napriklad aj ja obvykle komenty nepisem ale teraz musim....
16.12.2007 21:04:01: hahaha vyhrožuješ a komentáře žádný smileysmileysmileysmileysmileysmileysmileysmileysmileysmileysmileysmileysmileysmileysmiley...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.