...

HP-Tam, kam patrím

Kapitola desiata: Momenty minulé

Oki tak dnes už len polka kapči...celú ju nestihnem...sorrac...tak veľmi ste ma komentmi potešili, že prišla už dnes...ďalšia pravdepodobne znovu až v piatok...fakt nemám čas inokedy...no ale späť k veci...túto kapču (alebo skôr jej polku) venujem všetkým nešťastníkom, ktorí robia zajtra prímačky...tak aby vám to vyšlo :) a nezabudnite komentovať :D tak papa (je to celá kapča)

Severus sa stŕpnuto posadil. Z toho neustáleho spania na tvrdej zemi ho neuveriteľne boleli kríže. Pozrel na muklovské hodinky pripevnené k Harryho zápästiu a uvedomil si, že je iba trištvrte na štyri ráno.

"Skvelé, teraz už nezaspím," zamrmlal si. Zdalo sa, že sa mu to stáva vždy. Jeden deň, keď sa rozhodne prispať si, presne v ten deň sa musí zobudiť takto skoro. Rozhodol sa, že bude trochu kúzliť a zmäkčí si tak svoj aj Harryho matrac. "Aj jemu je to pravdepodobne tvrdé," povedal a pokrčil plecami. Jediný dôvod prečo nekúzlil viac bol ten, že by ich tak mohli ľahko vystopovať. A to bola tá posledná vec, ktorú teraz chcel. Vedel, že na ministerstve boli ľudia toho slizkého hada, inak známeho ako Voldemorta. Keď dokončí túto misiu, už ho nebude nikdy špehovať. Teda nie že by mu to nejak vadilo. To teda vôbec nie.

Práve si šiel ľahnúť, na svoj omnoho pohodlnejší matrac, keď si všimol, že sa Harry prehadzoval, akoby mal sen. Alebo radšej nočnú moru. Severus sa k nemu rýchlo premiestnil a jemne ho potriasol za rameno, v snahe zobudiť ho. Toale nebol ten najlepší nápad. Harry jeho ruku okamžite striasol. Ďalšia vec, o ktorej Severus vedel, bola Harryho ruka, ktorá mu tvrdo pristála na líci. Ako padal dozadu, nebol schopný ovládnuť svoj hnev a podráždenosť nad tým, že ho Harry udrel a bez rozmýšľania uväznil Harrymu ruky nad hlavou.

"Harry, zobuď sa!" zreval a bol šokovaný, keď sa chlapcove oči okamžite otvorili. Bol však ešte viac prekvapený, keď v nich uvidel strach a bolesť.

"Pustite...ma," dostal zo seba Harry a do očí sa mu nahrnuli slzy. Severus ho rýchlo pustil a trochu sa vzdialil, aby doprial chlapcovi trošku miesta.

"Zranil som ťa?" spýtal sa Severus s pocitom viny, ktorý sa mu odrazil aj v očiach. Pozoroval, ako sa Harry bolestivo posadil a nemohol si pomôcť, ale cítil sa vinný. Nezdalo sa mu, že by ho zranil, ale možno sa tak stalo.

Harry sa pomaly posadil a pohľadom zablúdil k staršiemu mužovi, ktorý sedel vedľa neho. Keď videl, ako z neho vyžaruje pocit viny, okamžite sa dal do vysvetľovania: "Nie, to nie je vaša chyba," rýchlo povedal, keď si zotieral slzy z tváre. "To je iba môj....no....chrbát," váhavo zakončil. Hneď ako tie slová vyslovil, vedel, že to bude musieť vysvetliť, no aby videl jeho učiteľ všetky modriny, ktoré mal, to naozaj nechcel.

"Čo máš s chrbtom?" spýtal sa Severus a priblížil sa k nemu. "Nechaj ma pozrieť sa."

"Nie je to až také zlé, naozaj," márne sa snažil odohnať Snapa. On sám si nevšimol modriny, ktoré sa mu spravili za ten čas, čo ho v lese napadol Jeb. Uvedomil si, že tá modrina bola od toho, ako ho Jeb sotil do stromu. Dosť jasne si pamätal, ako to vtedy bolelo, ale vtedy ani nepomyslel na to, že by z toho mohla byť modrina. Mal si to uvedomiť už vtedy, keďže sa mu ešte úplne nezahojila tá, ktorú mal z toho, že ho strýko pred necelým týždňom hodil do auta. Keď Snape nadvihol podráždene obočie, Harry sklonil hlavu.

"Ukáž mi chrbát," nariadil mu, neberúc nie ako odpoveď.

Harry si povzdychol. Z toho sa už nevyvlečie. "Prečo? Povedal som predsa, že to nič nie je," snažil sa ho Harry znovu odstrčiť. Aj tak sa do toho nemal čo starať.

Snape už začal byť netrpezlivý. Predošlá epizóda s Jebom na ňom zanechala isté známky. Aj keď určite nie toľko ako na tom bastardovi priviazanému k stromu. Bol unavený, všetko ho bolelo a bol aj dosť podráždený. "Tak ukáž mi ten sprostý chrbát, Potter!" zavrčal. A hneď to aj oľutoval, čo sa zdalo, že túto noc už urobil veľa krát.

Harry okamžite vyskočil na nohy a cúval od svojho učiteľa, s očami plnými strachu.

"Harry, nechcel som ťa vystrašiť. Iba ma prosím nechaj pozrieť sa ti na chrbát. Ak si zranený, môžem to vyliečiť," povedal na vysvetlenie.

Severus videl, ako Harry posudzoval všetky sovje možnosti. Nekoniec prešiel ostražito naspäť k profesorovi a chcel si vyzliecť sveter. No keď chcel zdvihnúť ruky, svali na chrbte sa mu napli vysielali mu do tela bolestivé signály.

"Si v poriadku?" spýtal sa Severus, keď pred ním Harry náhle ztuhol. Harry iba jemne prikývol, nevnímajúc nič iné, ako bolesť, ktorá ho obklopovala. "Možno by som ti mal pomôcť," spýtal sa, alebo radšej povedal chlapcovi.

Harry iba znovu prikývol. Severus k nemu pristúpil a pomohol mu dať dole sveter, keď sa však mladík mykol od bolesti, striasol sa. Ako stál pred chlapcom, jemne ho chytil za plecia a otočil ho. Pri pohľade, ktorý ho privítal mu prišlo zle. Medzi Harryho lopatkami sa formovala dosť veľká modrina a siahala až do polky jeho chrbta. Modrina bola tmavo fialová, viac do čiernej, ale jediné, nad čím Severus rozmýšľal bolo, ako silno ho musel niekto udrieť, aby taká farba vznikla.

Keď otočil Harryho naspäť, všimol si, že chlapec má stále bolesti. "Si v poriadku?" spýtal sa znovu. Severus si kľakol pred chlapca, ktorý bol oproti nemu hrozne malý a pozrel mu do očí. "Ako sa to stalo?" spýtal sa, aj keď si nebol úplne istý, či to chce naozaj vedieť.

"Strom," povedal Harry, ako keby to všetko vysvetľovalo. Severus však naňho iba ďalej zmätene hľadel.

"Prosím?" spýtal sa.

"Sotil ma do stromu," povedal Harry.

Severus sklopil pohľad a premýšľal o tom. Vedel, že ak by ho Jeb "iba" sotil do stromu, neurobilo to až takú modrinu. Možno tak, keby ho zdvihol a hodil. Niečo mu uniklo, iba nevedel prísť na to, čo.

"Vzhľadom na veľkosť a farbu tej modriny ťa tam musel sotiť dosť tvrdo, Potter," povedal, pozorne čakajúc na jeho reakciu.

Harry si rezignovane vzdychol. Teraz mu to už bude musieť povedať. Predtým mu o tom nepovedal, a tá modrina nebola až taká zlá. Jeho strýko sa mu nikdy nesnažil viditeľne fyzicky ublížiť, keďže by to vyvolalo priveľa nechcených otázok. Ale Jeb mu iba zhoršil už predtým existujúcu modrinu. Hajzel.

"Koľko ste toho videli v ten deň na parkovisku?" spýtal sa náhle Harry, čím Severusa prekvapil.

"Čo to má s týmto spoločné?" odpovedal otázkou Severus.

"Zachvíľku uvidíte. Tak koľko ste toho videli?" zopakoval Harry svoju otázku.

Severus sa nachvíľu zamyslel, aby si spomenul, čo všetko sa ten deň stalo. Videl všetko, čo sa v garáži stalo, ale nebol si istý, či naňho nebude chlapec naštvaný, že nezakročil skôr. "Videl som dosť," povedal.

Harry naňho podráždene pozrel. "Dobre," povedal zdĺhavo. "Videli ste, ako ma môj....ehm...strýko," naozaj nenávidel, keď toho muža nazýval členom svojej rodiny, ale tak dobre no, "hodil do auta?" spýtal sa s očami sklopenými k zemi, keďže nechcel hovoriť o tom, ako sa k nemu jeho strýko správal, hlavne Snapovi.

Snape sa nad tým pozastavil. To si pamätal. To bolo vtedy, keď sa rozhodol konať. "Áno, na to sa pamätám," povedal a čakal na chlapcovu reakciu.

"Oh....no tak už odvtedy som mal modrinu, a ten sprievodca to iba zhoršil," povedal rýchlo, stále hľadiac na zem, akoby to bola tá najkrajšia vec, akú kedy videl.

"Ah, to to vysvetľuje." Seversu si uvedomil, že ho bude musieť viac poozrovať. Ak sa náhodou zraní, pravdepodobne sa o tom nedozvie, až kým nebude umierať, alebo veľmi blízko smrti. "V taške mám masť na modriny. Počkaj chvíľku," povedal a ponáhľal sa k svojím veciam. Schmatol tašku, ktorú sponímal a vrátil sa k Harrymu.

"Tak teda dobre, ľahni si a ja ti to namažem," oznámil Harrymu. Chlapec tak urobil a ľahol si na vlastný matrac. Hneď ako mu začal Severus vmasírovávať masť, Harry si uľahčene vzdychol, keďže mu masť okamžite uľavila od bolesti. "Cítiš sa už lepšie?" spýtal sa Severus.

"Áno," zamrmlal Harry, keď ho prepadol spánok. Severus si všimol, že masť sa mu už vstrebala a tak ho prikryl.

"Sladké sny," povedal.

**********

Tá zima bola neznesiteľná, no nemohol to nijak zmeniť. Zdalo sa, že pri všetkých jeho pokusoch vyslobodiť sa, sa tie sprosté laná ešte viac napli. Za tú dobu, čo bol k tomu stromu priviazaný sa osobne zoznámil so širšou škálou divých a zúryvých zvierat, akú chcel kedy spoznať. Bolo to hrozné, nech už sa na to pozrel z akéhokoľvek pohľadu. No ešte akú takú šancu mal. Zakričal o pomoc, ale zvuk, ktorý vydal až podozrivo pripomínal slávika. O chvíľku neskôr sa k nemu priblížila beštia, ktorú chcel v tej chvíli vidieť zo všetkého najviac.

Jebov zúrivo vyzerajúci rotweiler sa približoval smerom ku stromu, na ktorom bol priviazaný. Ten pes ich na Jebov príkaz nasledoval už od začiatku.

"Vyskoč, chlapče!" zreval a pes spravil tak, ako mu bolo prikázané. Vyskočil na zadné a prednými labami sa oprel o strom po Jebovom boku. "Dobrý psík," zašepkal keď chytil psa za obojok, ktorý mu dal okolo krku pre prípad, že by sa takéto niečo stalo.

S prútikom, ktorý odtiaľ vytiahol sa z lán vyslobodil a zosunul sa na zem. Unavenými očami sledoval, ako sa pes po splnení príkazu vzdialil.

"Ten malý hajzlík za to zaplatí," sľúbil si a vyštveral sa na nohy.

**********************************

O niekoľko hodín neskôr od momentu, keď sa v ten deň prebudili začali znovu zdolávať nebezpečnú horu. Počas ich pochodu sa hrozne ochladilo a Harry si pevne pridŕžal svoj plášť. Prial si, aby sa na toto hnusné počasie lepšie pripravil. Stále sa viac a viac noril do snehu a ako si všimol, na ich ceste ho vôbec neubúdalo. Spodky jeho nohavíc boli úplne premočené a začali zamŕzať, čo ho nepríjemne chladilo.

Konečne sa dostali na miesto, kde podľa Severusa mala byť tá jaskyňa. Nanešťastie ju však nikde nablízku nevideli. Severus síce vedel, kde by zhruba mala byť, ale nepoznal presné miesto. Dôkladne prehľadali okolie, ale jaskyňu nenašli.

"Mohli by sme na chvíľku zastať?" spýtal sa Harry pomedzi drkotajúce zuby. Severus sa otočil a všimol si, že sa Harry celý trasie a poskakujúc na jednom mieste si trie ruky.

"Je ti zima?" spýtal sa s úškrnom.

"Ani nie," odvetil Harry sarkasticky.

"Môžeme tu prenocovať. Aj tak toho už dnes veľa nespravíme," povedal Severus a zhodil vak na miesto, kde nebolo tak veľa snehu.

"Vďaka bohu," zamrmlal si Harry a okamžite sa zložil. Pokiaľ si dobre pamätal, v živote mu nebola taká zima.

"Si hladný?" spýtal sa profesor, keď vytiahol niečo, čo vzdialene pripomínalo rybu z vaku s jedlom.

"Nie," vyšlo z Harryho. Popravde mu bolo zle od žalúdka, ale to sa Snapovi povedať nechystal.

"Harry, nejedol si ani obed. Potrebuješ jesť," povedal Severus a podal mu kúsok ryby.

Harryho žalúdok sa prevrátil. Tak sa teda jesť nebude. "Nie, ďakujem. Nemám ryby rád a okrem toho naozaj nie som hladný," dodal.

Snape sa naňho neveriacky pozrel. "Si si istý?" spýtal sa ho napokon.

"Áno," povedal Harry, vďačný, že naňho Snape netlačil.

"Tak dobre," zašomral Snape, pretože sa nechcel s chlapcom hádať. "Ale musíš aspoň niečo vypiť," dodal a hodil mu fľašu s vodou.

Aspoň že vodu mohol. "Dobre," súhlasil Harry. Otvoril fľašu a vypil z nej takmer všetko. Predtým si neuvedomil, ako smädný naozaj bol. Keď sa jeho profesor najedol a ľahol si čítajúc knihu, rozhodol sa Harry vysloviť otázku, ktorá ho už dlhšie mátala.

"Takže, čo je v tej jaskyni?"

Snape vzhliadol od svojej knihy. "Hádam, že som to pred tebou tajil už pridlho," oznámil a posadil sa.

Harry takmer začal skákať od radosti. Už bolo na čase. Hrozne chcel vedieť, čo je v tej jaskyni ako aj to, prečo bol Snape taký tajnostkársky.

"Nechaj ma to dokončiť, než začneš klásť otázky, dobre?" požadoval prísnym hlasom.

"V poriadku," odvetil neisto Harry.

"Keď som bol malý, povedala mi moja sesternica, Del, o artefakte, ktorý je v týchto horách ukrytý. V tom čase som je samozrejme neveril, osobne som si myslel, že má o kolečko viac. Môžem iba hádať, že ma nejaký...blbec," uvedomil si, že by nemal pred chlapcom veľmi nadávať, "musel odpočúvať, keď som o tom hovoril otcovi."

"Kto?" spýtal sa Harry, nad ktorým vyhrala zvedavosť.

"Ach, áno. Verím, že si sa Luciusom Malfoyom už stretol, však?" spýtal sa Severus.

Harry iba prikývol.

"No, bol to on. Hlupák. Vždy musel strkať nos do veci druhých. A tak o tom prirodzene povedal Lordovi Voldemortovi, ktorý sa odvtedy snaží artefakt nájsť. Nikdy nevedel jeho presnú polohu a vďaka obranným systémom tohto ostrova sa zdá, akoby tu ani nebola mágia. Ale ak ho hľadáš, určite ho raz nájdeš. To je jedným z dôvodov, prečo som ti zakázal používanie prútika," dodal.

"Och," odvetil Harry. "Ale čo je na tom artefakte také výnimočné?" opýtal sa.

Severus dúfal, že sa tejto otázke vyhne, ale zjavne sa tak nemalo stať. "Artefakt má moc, ktorá môže priniesť iba skazu, nezáleží na tom, kto ho používa. To je dôvod, prečo ho hľadáme, aby sme ho mohli zničiť," povedal. "Moc, ktorú má je to, že môže oživiť mŕtvych," zakončil a čakal na Harryho otázky.

"Počkať, myslel som, že ani kúzla nemôžu oživiť mŕtveho," odvetil Harry otázkou.

"To ani nemôžu. Osobu to iba oživý. Artefakt mŕtveho oživí, ale rozdiel je v tom, že mŕtvymi zostanú a okrem toho budú zlí," povedal Severus.

"Och," vzdychol si Harry a sklonil hlavu. Keď Severus povedal, že ten artefakt môže oživiť mŕtvych, na malú chvíľku dúfal, že jeho modlitby budú vyslyšané. Mohol by priviesť svojich rodičov späť a konečne mať rodinu, o ktorej toľko sníval. Ale rýchlo o svoju nádej znovu prišiel. "A ste si istý, že budú zlí?" spýtal sa, stále sa držiac stebielka nádeje.

"Celkom istý," odvetil jemne. "Artefakt bol navrhnutý tak, aby priviedol späť mŕtvych, ktorí by potom sformovali neporaziteľnú armádu. Temní páni pred Voldemortom sa nazdávali, že je to skvelý nápad. Prečo by mali strácať čas získavaním prívržencov, keď by si ich mohli Artefaktom privolať. Malo to však aj nevýhody. Nikto ich nemohol kontrolovať, ani ten najsilnejší. Jediný spôsob ako ich poraziť bolo poslať ich späť do pekiel odkiaľ prišli. Pomocou Artefaktu sa ich zbavili a ten odvtedy leží skrytý tu v horách. Rozumieš už teraz, prečo sa nesmie Artefakt dostať do Voldemortových rúk? Alebo hocikoho iného?" spýtal sa, kladúc dôraz na poslednú otázku. Vedel, že chlapec túžil byť znovu so svojimi rodičmi a to bol dôvod jeho strachu.

"Áno, rozumiem," odvetil Harry. Možno bol sklamaný z toho, že nemôže priviesť svojich rodičov späť, ale nikdy nedá tomu bastardovi (Voldemortovi) príležitosť, aby sa Artefaktu čo len dotkol. Čo ak by priviedol Temný pán jeho rodičov späť len preto, aby ho zlomil? Nevedel si predstaviť, že by bol schopný svojich rodičov zabiť, aj keby boli iba zombíkmi.

"Dobre," povedal Severus. Schyľovalo sa k večeru, slnko zapadalo za stromy za nimi a začalo sa rýchlo ochladzovať. "Dnes večer by si sa mal poriadne zachumlať, Harry," povedal chlapcovi.

"To som plánoval, pane," oznámil mu Harry, ktorý mrzol už niekoľko hodín. Lem jeho nohavíc mu zamrzol a vysušil sa, no stále bol nepríjemne tvrdý a studený.

Severus iba nadvihol obočie. "Ako je na tom chrbát?" spýtal sa.

"Oh, celkom dobre. Tá masť dosť pomohla. Vďaka," nevdel si spomenúť, či mu predtým poďakoval, tak tak urobil teraz.

"Nemáš za čo," povedal Severus. "Myslíš, že budeš dnes v noci potrebovať elixír na spánok bez snov?" spýtal sa, akoby sa ráno nič nestalo.

"Uhm...nie, myslím, že budem v poriadku." Harry nechcel, aby sa Snape dozvedel o jeho nočných morách a preto dúfal, že dnes v noci nebude mať žiadnu.

Snape mu viditeľne neveril. "O čom bola tá nočná mora ráno?" spýtal sa, očakávajúc, že Harryho vystraší.

"Nemal som nočnú moru!" povedal rozhorčene Harry.

"Naozaj?" spýtal sa cynicky Severus. "Neverím."

Harry iba pokrčil plecami a prešiel ku svojmu spacáku. "Verte si čomu chcete."

"Bola o Jebovi... alebo o tvojich príbuzných?" opatrne sa spýtal Severus.

Harry ztuhol. "Do toho vás nič!" vyprskol.

"Ach, takže si mal nočnú moru?" uškrnul sa Severus.

"Och, sklapnite!" zreval Harry. S týmto zaliezol pod periny a odmietol so Severusom hovoriť.

Severus napriek tomu vybral fľašku z batohu a položil ju Harrymu ku hlave. "Len pre prípad," povedal.

Asi o hodinu neskôr sa Harry prebudil z hrozného sna. Jeho strýko bol...no, bol sám sebou. Keď si všimol elixír, ktorý vedľa neho položil Severus, vzdal to a vypil ho a znovu pokojne zaspal. Nevšimol si však čierne oči svojho profesora, ktoré ho pri tom pozorovali.

Žádné komentáře
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.