...

HP-Tam, kam patrím II

Kapitola trinásta: Vízie, hádky a vážne konverzácie

Hej tak trinásta kapitolka: sme za polkou!! aké to krásne číslo 13 :D Milujem ho, dodnes ľutujem, že som sa nenarodila o deň skôr..ale tak, tentokrát číslo trinásť dorastie svojej zlej povesti, pretože táto kapitolka končí naozaj hnusne..fakt vás ľutujem :-() Kapitolku venujem pano, ktorá mi s spolu s Miss (ako obyčajne :D) preklad zpríjemňovala...Kapitolky tejto poviedky sa čím ďalej tým viac predlžujú, táto mala pôvodne 17 strán a tá ďalšia má taktiež strán 17 a to hrooooznych opisov..čiže postrach pre mňa a nekonečná radosť pre vás :D
tak si užite čítanie a komentujte :D iisis
PS:ešte posledná vec: čo sa týka pridania ďalšej kapitoly k čomukoľvek: to, že som dnes túto kapču pridala neznamená, že máte prestať komentovať tie predošlé. Možno je to kruté, no ďalšiu časť nepridám pokiaľ sa nedosiahne limit pri všetkých dnes pridaných kapitolách. A myslím to vážne, tentokrát to vážne dodržím..tak sa potom nesťažujte..

Nemohol uveriť tomu, že sa vianočné prázdniny už takmer skončili. Dnes bol posledný deň, ktorý strávia na Snapovskom panstve. Harry si prial, aby trvali prázdniny dlhšie. Och, áno mal letné prázdniny, na ktoré sa mohol tešiť. Vedel, že bolo hlúpe myslieť si, že sa toto rodinné usporiadanie čoskoro skončí, ale stále ho to trápilo. Balil si tašku a snažil sa do kufra napchať viac vecí ako tie, s ktorými prišiel na prázdniny. Ešte stále si nezvykol na dostávanie darčekov od svojich priateľov a teraz aj rodiny. Nakoniec si musel v snahe zatvoriť kufor sadnúť na veko a potlačiť tak veci vo vnútri. Stále sedel na kufri, ťažko dýchal a z očí si vyberal neposlušné vlasy, keď sa dvere do izby otvorili.

“Máš problém?” spýtal sa Severus. Harry jasne videl, ako sa na uškŕňal nad jeho momentálnym rozpoložením.

“Len taký malý,” odvetil, vyskočil z kufra a urovnal si habit. “Čo sa deje?” spýtal sa, keď naňho otec pozeral dlhšie ako mu bolo príjemné.

Severus vošiel do izby a zavrel za sebou dvere. “Ak si skončil s balením, rád by som sa s tebou porozprával,” oznámil mu. Bez toho aby počkal na odpoveď si pritiahol Harryho stoličku a sadol si. Harry vedel, že tento rozhovor budú viesť či už je alebo nie je zbalený a tak si sadol na svoju postel.

“O čom si chcel hovoriť?” spýtal sa Harry a nervózne ťahal nitky z šarlátovej deky.

“Draco mi povedal, že si mal dolu pri jazere pred Vianocami malý incident,” začal, no Harry sa už začal červenať.

“On ti o tom povedal?” vyšlo z neho. Malfoy mu neprisahal, že to nikomu nepovie, ale aj tak dúfal, že si to nechá sám pre seba a o jeho chvíľkovom výpadku normálnosti Severusovi nepovie. Stále sa za to hanbil. Čo si bude Severus myslieť?

“Ubezpečujem ťa, že to priznal pod nátlakom. Chcel si ísť znovu zaplávať. Požiadal som ho, aby ťa zobral so sebou. Povedal, že si nemyslí, že by si tam chcel znovu ísť, hlavne kvôli tomu, čo sa tam stalo minule,” vysvetlil mu Severus. “Dotlačil som ho k tomu, aby mi povedal, čo sa stalo. Najprv odmietol, ale prinútil som ho. Ak sa máš na niekoho hnevať, hnevaj sa na mňa.”

Harry si povzdychol. “Nehnevám sa, naozaj,” povedal a vôbec nevedel ako sa vlastne cíti. Stále sa hambil, ale to svojmu otcovi predsa nepovie.

“Prečo si mi nepovedal, že máš ešte stále problémy spojené s udalosťami minulého leta?” spýtal sa. Harry takmer cítil ako zo Severusa vyžaruje znepokojenie. To bolo pekné, vedieť, že mu na ňom tak záležalo.

“Lebo ich vlastne ani nemám. Len som nečakal, že ma potiahne. A potom som prehltol trocha vody a nemohol som poriadne dýchať. Tá kombinácia ma vykoľajila a zle som zareagoval. Toto je naozaj po prvýkrát, čo sa niečo podobné stalo. Nechcel som ti o tom povedať, pretože som si nemyslel, že to je podstatné. Ak by sa to stalo viackrát, určite by som ti o tom povedal, ale bolo to len raz,” snažil sa mu to vysvetliť.

Severus prikývol. “Ak si si istý.”

“Som, prisahám,” odvetil Harry.

“Ak sa však také niečo stane znovu, povieš mi o tom. Nechcem aby si si myslel, že sa s takýmito vecami musíš vyrovnávať sám. Môžeš za mnou kedykoľvek prísť, nech ide o čokoľvek,” povedal Severus pevným hlasom.

“Dobre, prídem za tebou ak sa také niečo stane znovu. Pochybujem o tom, ale sľubujem ti, že prídem,” povedal úprimne.

“Veľmi dobre. Teraz sa idem dobaliť aj ja. Musíme dnes večer odísť. Riaditeľ nám otvorí hopšup práškovú sieť o 18:00 a odtiaľto prejdeme rovno do Rokfortu,” informoval ho. “Mohol by si to povedať Dracovi? Verím, že je vo svojej izbe.”

Harry súhlasil. Keď ho Snape požiadal o to, aby šiel za Malfoyom, tak trochu sa bál. Myslel si, že bude Slizolinčan ešte stále plávať, no našťastie bol vo svojej izbe. Možno ho minulé leto trápilo viac ako by si bol priznal. Čo by ho vážne dožralo bolo, ak by sa kvôli tomu začal báť vody.

…………………………………..

Bolo pol siedmej. Harry sa s obavami prizeral ako šiel Malfoy do podzemia aby sa mohol vybaliť ešte pred večernou hostinou. Severus sa ho pokúšal uistiť, že Malfoy bol schopný postarať sa o seba sám, no aj tak sa oňho bál.

Snape vyšiel spolu s Harrym do chrabromilskej veže. Tiež ho požiadal aby svojim priateľonm nehovoril o tom, že s nimi strávil sviatky aj Malfoy. Nebol si istý prečo to bolo také dôležité, ale sľúbil, že nič nepovie. Možno sa Lucius Malfoy Voldemortovi ešte nezmienil o tom, že jeho dyn nebude jeho najnovším otrokom. Alebo sa jeho otec snažil oddialiť neodvrátiteľné a to výbuch, ktorý bude nasledovať po tom, ako sa Ron s Hermionou dozvedia, že zo všetkých ľudí trávil sviatky práve s Malfoyom.

Harry hodil svoj kufor na koniec postele (vybalí sa neskôr) a vrátil sa späť do Vstupnej haly. Jeho priatelia sa čoskoro vrátia. Hostina začínala o siemej. Presne v momente keď mu toto napadlo sa otvorili dubové dvere, cez ktoré sa začali hrnúť dnu jeho splužiaci. Harry trpezlivo čakal a v záplave študentov hľadal ostro červené vlasy podľa ktorých by našiel svojho priateľa.

“Hej, Harry!” Harry sa otočil a konečne si všimol svojich priateľov. Zakýval na nich a prešiel k nim.

“Ahojte. Aké boli prázdniny?” spýtal sa. Stuhol, keď ho Hermiona objala. Tá si ho zvedavo premerala.

“Dobré, čo tvoje?” spýtal sa. Hermiona sa odtiahla, no stále spočívala jej ruka na jeho.

“Boli naozaj skvelé,” prehlásil úprimne.

Trojica zamierila do Veľkej siene. Harry umieral od hladu. Zachytil Malfoyov pohľad a slabo prikývol. Slizolinčan len nadvihol obočie.

Harry vzhliadol k hlavnému stolu a od prekvapenia takmer spadol zo stoličky. “Hej,” ozval sa natešene. “Pozri kto prišiel!” ďobol Rona, ktorý naňho zazrel do rebier. “Pozri!” povedal a otočil ukázal v správnom smere.

“Dopekla kamoš! Čo tu robí?” spýtal sa s nadšením v hlase. “Myslíš si, že bude náš nový profesor obrany proti čiernej mágii?” spýtal sa.

Hermiona vzhliadla a usmiala sa. “Pravdepodobne,” odvetila.

Harry sa uškrnul a zamával, keď si ho hnedovlasý muž všimol. Remus mávanie opätoval.

“Skvelé, konečne poriadny učiteľ! Tentokrát sa konečne niečo naučíme,” prehlásil Ron. “Profesor Dillard ani nevedel ako učiť. Bol otrasný.”

Harry s ním súhlasil na sto percent.

Ich podozrenia potvrdil Dumbledore, keď prehlásil, že sa Remus Lupin stáva ich nových profesorom obrany. V sieni sa rozľahlo mohutné burácanie.

……………………………………

Keďže tam bol Remus, Harry vedel, že bude niekde nablízku aj Sirius. Hneď ako skončila hostina sa rozlúčil s priateľmi a dobehol svojho nového profesora.

“Profesor!” zvolal. Remus zastal a otočil sa.

“Ach, Harry. Ako sa máš?” spýtal sa a počkal kým ho chlapec dobehne kým zas vykročil.

“Skvelo. Všetci sme veľmi radi, že si späť!” povedal nadšene. Remus sa uchechtol.

“Tiež som rád,” povedal. “Nechceš sa ku mne nachvíľu pripojiť? V mojej kancelárii je niekto, kto by sa s tebou rád stretol,” oznámil mu potichu.

Harry sa zoširoka usmial. “Sirius?” zašepkal. Remus prikývol. “Poďme!”

Profesor a študent prešli cez učebňu obrany a hore po schodoch do Remusovho kabinetu. Harry trpezlivo čakal, kým Lupin otvoril dvere. Skôr než ich ale stačil odomknúť sa rozleteli.

“Harry!” zašepkal Sirius nahlas. Pritiahol si ho k sebe, zovrel ho v mocnom objatí a vtiahol ho dnu. “Chýbal si mi! Ako to ide so Snapom? Správa sa k tebe slušne? Dostal si darčeky? Nezavrel ťa na celú dobu do izby, však nie?” vysypal zo seba.

Harry počkal kým ho Sirius pustí a potom odpovedal. “Tiež ste mi s Remusom chýbali,” začal a oni sa naňho usmiali. “Všetko je dobré. Správal sa ku mne slušne. Dostal som všetky darčky. Mimochodom, ďakujem. A nie, nebol som zamknutý v izbe. Čo toľko otázok?” spýtal sa.

Sirius pokrčil plecami. “Len som sa bál,” povedal a ešte raz Harryho objal. Harrymu sa to naozaj začínalo páčiť…pokiaľ o tom dopredu vedel.

“Neboj sa. Mám sa skvelo. Nikdy som nebol šťastnejší,” povedal zatváril sa sklamane, keď sa Sirius tváril ublížene.

Remus si to všimol a rýchlo zmenil tému. “Prečo nejdeš spät do klubovne, Harry. O niekoľko minút sa máme stretnúť s riaditeľom. Naozaj by sme sa už mali pobrať do jeho kancelárie. Neccheš sa sem vrátiť zajtra večer?” spýtal sa.

Harry prikývol, no stále si Siriusa smutne premeriaval. Nechcel ho raniť. Pri tej myšlienke sa mu zovrel žalúdok. Siriusa miloval celým srdcom, no Severusa miloval tiež.

“Dobre, uvidíme sa teda zajtra večer,” povedal a vyšiel z kabinetu. Bude Siriusa musieť prinútiť k tomu, aby sa uvedomil čo preňho Severus znamená. Len nevedel ako.

…………………………………………….

Harry v tú noc snil.

Rozhodným krokom kráčal po studenej kamennej chodbe. Na konci chodby sa nachádzali len čierne dvere. Keď sa priblížil dvere sa otvorili a za nimi sa nachádzala kruhová miestnosť s ďalšími dverami. Prešiel kamennou podlahou k tým druhým zľava…po stene a podlahe si veselo tancovali malé svetielka a ozývalo sa tam čudné kovové cinkanie…ateraz však nemal čas pozrieť sa tam…šiel ďalej až podišiel ku tretím dverám, ktoré sa otvorili tak ako ostatné…za nimi bola veľkolepá rozľahlá miestnosť preplnená poličkami so sklenenými guľami…srdce mu teraz bilo o preteky…dostane sa tam…keď podišiel až k radu s čídlom deväťdesiat sedem zabočil doľava a rozbehol sa uličkou medzi dvomi policami…

Niekto ním drsne triasol. “Harry, zobuď sa!”

Harry zprudka otvoril oči a posadil sa. Divoko sa okolo seba rozhliadal až kým nenašiel Rona.

“Si v poriadku?” spýtal sa Ron. “Niečo si mumlal a zmietal si sa.” Ron vyzeral naozaj vystrašene.

“Áno, som v poriadku. Mal som len zlý sen?” povedal, no Ronove obavy tým nestíšil.

“Nebola to vízia, však nie?”

Harry sa nad tý mzamyslel. “Nemyslím si. Len divný sen,” snažil sa Rona ukľudniť, ale sám si tým nebol istý.

V to ráno bol Harry na raňajkách prinútený povedať o svojom sne Hermione, ktorá naňho zvedavo pozrela.

“Miesto, ktoré opisuješ mi pripadá povedomé,” povedal Ron, keď Harry dohovoril.

Čiernovlasý chlapec sa naňho prekvapene zadíval. “Naozaj?” spýtal sa a začal premýšľať nad tým, či to náhodou predsa len nebola vízia.

“Áno, ale ani za svet  si neviem spomenúť,” posťažoval sa frustrovane.

“Raz si na to spomenieš. Len sa snaž na to moc nemyslieť, potom ti to príde,” poradila mu Hermiona s nosom ponoreným v knihe. Harry súhlasne prikývol. Nemohol sa dopočítať, koľko krát sa mu stalo, že sa snažil spomenúť si na niečo dôležité, no to sa pred ním skrývalo.

Potomto jedli raňajky v spoločnom tichu. Harry si ale všimol, že sa Ron snažil spomenúť si, prečo mu tá chodba, ktorú Harry popisoval prpadala taká známa a potom udrel do stola zakaždým, keď si nespomenul.

“Prestaň na to myslieť,” pripomenula mu Hermiona svojim vševedovským hlasom. Ron sa na ňu netrpezivo zamračil. Harry sa nad chovaním jeho priateľov pousmial.

…………………………

V ten večer sa Harry ponáhľal do Remusovho kabinetu. Naposledy s nimi bol v to ráno, ale Harrymu sa zdalo akoby to bolo oveľa dlhšie. Zaklopal. O chvíľu sa ozval Remusov hlas.

“Vstúpte!”

Harry vošiel dnu. Dvere sa za ním samy od seba zatvorili a zamkli. Zmätene sa poobzeral.

“Kde je Sirius?” spýtal sa a rdce mu pokleslo. Čo včera povedal, že ho to tak ranilo?

“Som tu,” ozval sa hlas spoza neho. Rýchlo sa otočil a opäť sa ocitol v objatí svojho krstného otca. “Si v poriadku?” spýtal sa Sirius, keď si ho premeral.

“Áno, mám sa dobre. Len som si chvíľu myslel, že tu nie si,” povedal.

“Prečo si si myslel, že by som neprišiel?” chcel vedieť.

Harry pokrčil plecami a zameral sa na Remusa. Nebol si istý, či by to mal povedať. Remus presvedčivo prikývol.

“Myslel som si, že si sa na mňa nahneval, pretože sa snažím zblížiť sa so Severusom,” povedal a bol prekvapený, keď ním Sirius trochu zatriasol.

“Harry, nikdy sa na teba nebudem tak hnevať, že za tebou neprídem. Nič ma od teba neodlúči. Ani Severus. Viem, že je teraz v tvojom živote dôležitou postavou a viem, že vieš, že ho nemám moc rád.” Harry si odfrkol. To bolo viac ako jasné. “Ale budem sa snažiť ako najlepšie viem, aby som s tvojím…adoptívnym otcom vychádzal.”

Harrymu bolo jasné, že sa napriek tomu cítil odstrčene. Nevedel si představit aké to bolo, keď si vášho krstného syna adoptoval váš najhorší nepriateľ. “Ale ty si môj krstný otec,” povedal Harry zreteľne. “A vždy mi na tebe bude záležať. Bol si tu prvý a vždy ťa budem mať rád,” povedal. V krku sa mu stiahlo a bolo preňho ťažké pokračovať. “Ale teraz mám v živote dvoch ľudí, ktorých považujem za otcov. Vlastne troch,” povedal a ukázal na Remusa. Nemohol ho vynechať. “A chcem aby si vedel, že sa ku mne Severus správa tak, ako sa správa otec k synovi. Začiatky neboli ľahké pre ani jedného z nás, ale veci sa odvtedy zlepšili. Nechcem, aby si sa bál, dobre?” spýtal sa prosebne.

Sirius prikývol a utrel si oči. “Tiež ťa mám rád, Harry,” vyhŕkol. Potom ho ešte raz krátko objal. “Dosť týchto romantických rečičiek,” ozval sa napokon a Remus sa zasmial. Harry sa k nemu pripojil. Bolo dobré vedieť, že sa už Sirius necítil odstrčene.

“Počul som, že ste mali cez prázdniny nečakaného návštevníka,” povedal Remus.

Harry naňho vyvalil oči. “Čo?” spýtal sa. Ako to zistil?

Siriusom opäť zmietali obavy. “Albus nám to včera povedal,” vysvetlil. “Prečo si nám o tom nepovedal sám?”

Harry sa skrčil. “Nepýtali ste sa. A Severus mi povedal, aby som o tom nehovoril ani Ronovi a Hermione tak som si myslel, že o tom nemám hovoriť ani s vami,” povedal a čakal na výbuch, napriek téme ich predošlej konverzácie.

“Prečo by od teba chcel, aby si o tom nikomu nepovedal?” spýtal sa Sirius nie veľmi nadšene.

Harry pkrčil plecami. “Asi preto, že o tom ešte nepovedal riaditeľovi a nechcel aby to dovtedy niekto vedel,” navrhol.

“To dáva zmysel, Sirius,” ozval sa Remus.

Sirius sa naďalej mračil. “Aj tak, Harry by mal mať možnosť povedať nám všetko, čo chce, aj keď to Snape nechce,” sťažoval sa.

“Chcel si s ním vychádzať,” pripomenul mu Harry.

“Teraz tu nie je. Nemusím s ním vychádzať, keď nie je v mojej prítomnosti,” zamrmlal. Harry prevrátil očami. “Dobre, fajn, posnažím sa,” povedal.

Harry sa uškrnul. “To je všetko, čo žiadam.”

“Ako sa má Draco?” spýtal sa Remus trochu znepokojene. “Počul som, že ho otec príliš nešetril. Zvláda to dobre?”

“No, myslím, že áno. O svojom otcovi veľmi nehovoril, teda až na to, keď povedal že je to bastard.”

“To povedal?” spýtal sa Sirius.

Harry opäť pokrčil plecami. “No, nie ale je. Každý kto zbije vlastné dieťa kvôli tomu, že nechcú prijať Temné znamenie je podľa mňa bastard!” prehlásil.

Sirius aj Remus sa naňho zahľadeli. “Súhlasíme s tebou, Harry.”

Bolo evidentné, že ich jeho malý výbuch znepokojil. Vedeli čo sa stalo s profesorom Dillardom a asi si mysleli, že túto situáciu spája s tou Malfoyovou. Mali tak trochu pravdu. Keďže sa nechcel dostať do žiadneho osobného rozhovoru o jeho minulosti, rozhodol sa, že je čas odísť.

“Mám nejaké úlohy, ktoré musím dokončiť ešte dnes večer. Zostaneš tu ešte niekoľko dní, Sririus?”

“Áno, myslím, že tu ešte budem dosť dlho. Takže ak sa budeš chcieť porozprávať vieš, kde ma nájdeš,” povedal Sirius.

Následne ho obaja objali. “Uvidíme sa teda zajtra.”

Keď odtiaľ odišiel, rýchlo sa vrátil do klubovne. Zostal tam dlhšie než chcel. Ochvíľu bola večierka. Už tam skoro bol, keď sa pod náporom silnej bolesti zosunul na podlahu…

Stálo pred ním niekoľko jeho najvernejších. Opäť ho sklamali. Túto neshopnosť už nebude ďalej tolerovať. Ale, zatiaľ čo jeden zlyhal, druhý príjemne prekvapil.

“Predstúp, Lucius!” zasyčal. Muž po jeho pravici sa vystrel a prešiel k nemu. Opäť sa hlboko poklonil a zľahka pobozkal lem jeho habitu. “Objavili ste to?” spýtal sa.

“Áno, môj pane. Vieme, kde to je.”

Zlomyslene sa na svojho prívrženca usmial. “Informuj ma.”

“Je to v Oddelení záhad, môj pane.” Keď zacítil jeho hnev, poklonil sa Malfoy ešte hlbšie. Sám sa k tomu nedostane. Budú to zaňho musieť urobiť iní.

Postavil sa a prešiel kolo kľačiaceho muža. “Veľmi dobre…”

Harry sa vynoril z tranzu a zalapal po dychu. “Si v poriadku, Harry?” Niekto ho otočil na chrbát a prebral z vízie. Vďakabohu. Cítil ako sa naňho chystá ďalšia bolesť hlavy a záporne pokrútil hlavou.

“Budem zvracať,” varoval neznámeho. Ten ho zdvihol zo zeme a pred ním sa objavila biela misa. Vďačne sa do nej vyzvracal. Neznáme ruky ho stále podopierali a on sa o ne zavesil. “Ďakujem,” zašepkal a trel si spánky. Hlava ho ukrutne bolela a cítil nevoľnosť, ale nemyslel si, že by tú misu ešte potreboval.

“Nemáž za čo,” odpovedal neznámy a Harry ten hlas spoznal. Bol to Fred. “Čo sa stalo?

“Ležal si na zemi a zmietal si sa, akoby si mal bolesti. Trvalo mi neuveriteľne dlho, kým sa mi podarilo zobudiť ťa, napriek tomu, že si mal oči otvorené.”

Harry si povzdychol. “Vízia,” zašepkal. Jeho vlastný hlas mu migrénu len zhoršoval. “Musím ísť za  Dumbledorom. Pomôžeš mi?” spýtal sa. Nikdy by sa tam nedostal bez jeho pomoci, mal pocit, že každú chvíľu odpadne.

“Jasne. Drž sa, zodvihnem ťa,” ozval sa Fred. Potom Harryho chytil pod pazuchami a vytiahol ho na nohy. Harry sa oňho neohrabane oprel. “Všetko v poriadku?”

“Skoro. Daj mi chvíľku, malo by to prejsť,” povedal. O päť minút neskôr spoločne kráčali smerom k riaditeľove kancelárii. Keď sa ocitli pred príšerou strážiacou vchod, Harry si uvedomil, že nepozná heslo.

“Nevieš náhodou heslo?” spýtal sa.

“Dokelu. Nie. Ty asi tiež nie, však?”

Po mnohých neuspešných pokusoch a vymenovaných sladkostiach neskôr to bol nakoniec Harry, kto uhádol správne heslo. “Ozubené koleso,” zavrčal vtedy už frustrovane. Bol prekvapený, keď to fungovalo a príšera sa odsunula. “Už bolo na čase.”

Obaja sa pohli naraz, rýchlo naskočili na točité schody a zaklopali na dvere. Tie sa okamžite otvorili. Vnútri sedeli Dumbledore spolu s profesorkou McGonagallovou. Harry sa ocitol pod upreným pohľadom dvoch párov očí. Znervóznel.

“Mal som víziu,” vyšloz neho. Dumbledore vyskočil na nohy.

“Sadni si Harry,” povedal a ukázal na stoličku oproti svojmu stolu. McGonagallová sa s obavami prizerala.

“O čom tá vízia bola?” spýtal sa. Harry im rozpovedal čo videl, kým ležal v uličke. Keď dohovoril, boli obaja, riaditeľ aj profesorka McGonagallová zamračení. “Aha.”

“Mal si ešte nejaké vízie, Harry?”

Harry pokrútil hlavou. “Nie, toto bola od začiatku roka prvá. Bol som celkom prekvapený, keď som žiadne nemal. Myslel som si, že sa Voldemort schováva. V poslednej dobe je ticho.”

Dumbledore si povzdychol. “Ticho nie je vždy to najšťastnejšie, Harry,” povedal potichu.

Harry si ich premeral. “Deje sa niečo? Vy o tom Oddelení záhad viete?” spýtal sa.

“Áno, ale nateraz by som si to rád nechal pre seba. Keď sa o tomto porozprávam s členmi rádu budem ťa kontaktovať, Harry. Nemaj obavy,” povedal. Harry v súčasnosti necítil nič iné. Ale mohol s ním len súhlasiť. Aj tak by mu to nepovedal, takže nemalo zmysel hádať sa.

“Ako sa cítiš, Potter?” spýtala sa McGonagallová. Vtedy sa poprvý krát odkedy vošli ozval Fred.

“Má silnú migrénu a prišlo mu zle. Ste si istí, že je v poriadku?” spýtal sa znepokojene. Teraz naňho upierali pohľad všetci v miestnosti.

“Možno by si mal zájsť do nemocničného krídla, Potter.” Tam Harry nepôjde. Nie kvôli migréne.

“Nie,” začal, ale riaditeľ ho prerušil.

“Bol by som rád, keby si ju aspoň nechal prezrieť ťa. Nebude to dlho trvať. A dostaneš elixír proti bolesti,” povedal. Ten elixír bol jediný dôvod prečo bol ochotný tam zájsť.

Súhlasil. Dumbledore mu sľúbnil, že ho bude informovať, ale Harry tomu neveril. Kedy naposledy mu niečo povedali?

Fred šiel na ošetrovňu s ním. Madam Pomfreyovej trvalo len chvíľu, kým mu potvrdila, že ma migrénu, čo mimochodom vedel aj bez nej a dala mu elixír. Presvedčiť ju, že tam naozaj nemusí zostať cez noc im trvalo trochu dlhšie, no napokon sa dostal do Chrabromilskej klubovne.

Ron a Hermiona sa zaujímali o víziu aj nasledujúcu migrénu. “Si si istý, že sa už cítiš dobre?” spýtala sa Hermiona päťdesiaty krát.

“Áno som v poriadku. Teraz by som rád šiel do postele. Je už dosť neskoro,” povedal. Vedel, že len mali oňho starosť, ale nebolo to nutné. Dokázal sa o seba postarať sám. To robil v podstate odkedy sa narodil: staral sa sám o seba.

“Dobre, ale ak budeš mať ďalšiu víziu tak zobuď Rona a príď po mňa,” prikázala Hermiona.

Harry prevrátil očami. “Rozkaz, madam,” zamumlal. Videl ako sa na to Weasleyovské dvojčatá začali chechtať.

Po schodoch vyšiel do izby s Ronom v pätách a zaliezol do postele. Bolo to také príjemné, len tak si ľahnúť. V tú noc mu chvíľu trvalo, než zaspal. Nakoniec sa mu z mysle odplavili všetky myšlienky a on zaspal. V tú noc sa mu nič nesnívalo.

………………………………….

Nasledujúce ráno jedol raňajky s otcom. Nemusel, ale chcel sa s ním rozprávať. Tiež v poslednej dobe nevidel Malfoya a chcel vedieť, ako sa mu darí. Vstúpil do Severusových komnát a videl, že jeho otec už sedel za stolom.

“Dobré ráno,” pozdravil ho. Severus pozdrav opätoval.

“Posaď sa. Požiadal som toho domáceho škriatka, Dobyho, aby pre teba priniesol nejaké palacinky,” povedal. Harry sa usmial. Miloval palacinky.

Dvojica jedla mlčky. Bol to Harry, kto napokon prerušil ticho. “Mal som víziu,” vyhŕkol. Severus vyzeral prekvapene.

“Kedy?”

“Včera v noci,” odvetil Harry.

Profesor sa zamračil. “Snívalo sa ti to?” spýtal sa a Harry si správne domyslel, že sa jeho otec pýtal na to, či mal víziu počas spánku či bdelosti.

“Bol som hore, tak ako naposledy. Stalo sa to na chodbe, keď som sa vracal od Remusa a Siriusa,” povedal.

Zvedavo pozoroval, ako sa jeho otec postavil a prešiel k nemu. Nebol si istý, čo tým sledoval, ale všetko bolo jasné, keď mu Severus položil dlaň na čelo. “Reagoval si tak, ako naposledy, keď si mal víziu?” spýtal sa znepokojene. Harry sa v duchu usmial. Bolo to také príjemné vedieť, že niekomu na ňom záleží a hlavne Severusovi.

“Viac-menej áno,” povedal mu.

“Definuj viac-menej,” požadoval. Jeho otec sa nad ním skláňal, akoby sa bál, že tam každú chvíľu odpadne.

Harry po celý čas, čo sa rozprával so Severusom ďobal do svojich palaciniek. Predtým než odpovedal sklopil pohľad a zistil, že sú z nich už len franforce. Položil vydličku. “Uch…no, najprv som tentokrát hodil tyčku.” Jeho otec sa ešte viac zamračil. “A tá migréna začala okamžite, nie až neskôr ako predtým.” Harry si spomenul, že keď bol naposledy v nemocničnom krídle, chvíľu to trvalo, kým sa migréna dostavila. Tentokrát prišla takmer okamžite. “Dumbledor ma prinútil ísť na ošetrovňu a áno, dostal som elixír proti bolesti,” povedal, čím odpovedal na otázku, ktorú nestihol Severus ani vysloviť.

Slizolinský profesor sa avektovanje usmial. “Dobre. Myslím dobre. Keď poviem, že si po vízii zašiel sa riaditeľom?” spýtal sa. Harry prikývol. Vysvetlil ako ho našiel Fred Weasley a čo nasledovalo. Keď opisoval víziu všimol si, že Severus vyzeral znepokojene.

“Vieš o Oddelení záhad, však?” spýtal sa Harry a chcel zistiť, či ho nechá neinformovaného aj jeho vlastný otec.

Ten si vzdychol a sadol si vedľa Harryho. “Áno, predpokladám, že ti Albus nič nepovedal, je tak?” spýtal sa.

Harry si hnevlivo vzdychol. “Samozrejme, že nie. Prečo by mi mal niečo povedať? Teda nie je to, akoby ma chcel Voldemort zabiť alebo niečo podobné,” ozval sa sarkasticky. “A Voldemort nemá žiadny dôvod, aby ma tými víziami kŕmil,” pokračoval a nezáležalo mu na tom, či ho Severus počul, alebo nie.

“Myslím, že na to má svoje dôvody, Harry,” povedal.

Harry sa postavil a odstúpil od stola. Nenávidel, keď mu to robili. “Mám právo vedieť, čo sa deje,” povedal a oči mu žiarili. “Čo je dobré na tom, že mi nikdy nič nepovie?” pokračoval. A najhoršie na tom bolo, že mal Harry pocit, že sa čoskoro stane niečo zlé. To, že pred ním všetko tajili ho hnevalo. Potreboval to vedieť!

“Ak by som si myslel, že to potrebuješ vedieť, Harry, povedal by som ti to. Ale ty sa tým teraz nemusíš trápiť. Albus sa o to spolu s Rádom postará, to ti sľubujem,” povedal prísne, ale Harryho to vôbec neupokojilo. Vedel, že z otca už nič nedostane a tak zmenil tému.

“Ako je na tom Malfoy? Už som ho dlho nevidel,” spýtal sa. Severus bol zmenou témy prekvapený, ale hneď odpovedal.

“Ako som predpokladal, jeho spolužiaci sa dozvedeli o jeho “zrade”. Niektorí študenti majú rodičov vo Voledemortových kruhoch a včera sa o tom dozvedeli. Draco to teraz nemá ľahké. Vysmievajú sa mu a hrozia mu. Albus ho presunul do bezpečnej časti hradu. Už dlhšie nebýva v Slizolinských spálňach, je to príliš nebezpečené.” Jeho znepokojenie sa mu zračilo v tvári. Harrym znovu prešla vlnka závisti. Bolo mu zle zo seba samého. Malfoy bol v nebezpečenstve a on mu závidel, že Severusovi na ňom záleží!

“Je v poriadku?” zistil, že sa pýta.

Severus prikývol. “Áno, aj keď si myslím, že cíti zradu. Všetci jeho priatelia ho odvrhli. Nie je si istý, čo si má o tom myslieť.”

To Harry chápal. Koľkokrát sa proti nemu obrátila celá škola? Nebol to príjemný pocit a keď sa proti vám obráti celá vaša koľaj? On mal v takých situáciách aspoň svojich priateľov…teda, väčšinou. Pamätal si ako Ron reagoval počas Trojčarodejníckeho turnaja. Ale ten sa aspoň spamätal. Mal pocit, že Malfoy nebude mať také šťastie. “Možno by som ho mohol ísť niekedy pozrieť,” ozval sa. Nemohol si pomôcť, ale musel s ním súcítiť. A keďže bol Harry, chcel mu nejak pomôcť.

“Myslím, že to by sa dalo zariadiť,” zvažoval jeho otec. “Porozprávam sa o tom s Dracom a uvidíme. Čo tak dnes večer?”

Harry súhlasil. Pozrel na hodiny a uvedomil si, že ak si nešvihne bude meškať na hodinu. “Musím ísť, oci,” povedal. “O desať minút mi začína hodina!” rýchlo schmatol tašku a dobehol ku dverám. “Uvidíme sa večer!” zakričal ešte a zavrel za sebou dvere.

…………………….

“Harry, mohol by si tu zostať po hodine?” spýtal sa profesor Lupin. Harry vzhliadol. Už takmer vyšiel z dverí, keď Remusa začul. Rád by vedel, čo to malo znamenať.

“Iste,” povedal.

“Chceš, aby sme na teba počkali, Harry?” spýtal sa Hermiona a prehodila si tašku z jedného pleca na druhé. Ron sa postavil vedľa nej. Vedel, že ak by chcel, počkali by naňho.

“Nie, to je v poriadku. Je možné, že to bude nadlhšie,” povedal. Súhlasili a Hermiona za sebou zavrela dvere.

Harry sa vrátil ku katedre a čakal. Nemyslel si, že by mal nejaký problém, ale nemohol si tým byť istý. Remus vyzeral nervózne. Váhavo sa ozval. “Urobil som niečo?” spýtal sa.

“Nie! Nie, Harry, nespravil si nič,” povedal a Harryho obavy sa rozplynuli.

“Och, dobre,” zamumlal. “Tak čo si potom chcel?” spýtal sa zvedavo.

Remus sa uškrnul. “Vlastne nič podstatné,” odvetil. “Len sme so Siriusim chceli vedieť, či sa k nám dnes nepripojíš na večeru. Obávam sa, že sa v mojom kabinete či v mojich komnatách nudí, keď tam nemá čo robiť a je tam úplne sám.”

Harry so svojím krstným otcom súcítil. Presne vedel ako to je. “Jasné, že prídem!” prikývol nadšene. “O koľkej?”

Remus sa zamyslel. “Okolo siedmej?” spýtal sa . Harry súhlasil.

“Budem tam. Och, počkaj, stretávame sa teda v tvojich komnatách?” spýtal sa pre istotu, aby neskončil niekde úplne inde.

“Áno, Harry.”

Zelenooký chlapec sa uškrnul.

“Uvidíme sa večer.”

Harry zbehol do podzemia, aby otcovi povedal, že sa dnes večer neukáže. Bolo mu to ľúto, ale chcel sa stretnúť so Siriusom. Aspoň bude môcť Severus ísť na večeru do Veľkej siene. Sirius nemohol.

Keď však vošiel do ich komnát, Severus tam nebol. Na ceste späť sa zastavil aj v jeho učebni, no nebol ani tam. Rozmýšľal nad tým, že pobeží späť a nechá mu odkaz, ale nechcel prísť neskoro. Povie mu o tom neskôr.

Zaklopal na Remusove dvere.

“Ahoj, Remus,” vošiel, no zastavil sa hneď ako prekročil prah. “Ocko?” spýtal sa bezmyšlienkovito. Inak by nikdy nenazval Severusa Snapa ockom pred zrakom svojho krstného otca.

Remus aj Sirius sa zatvárili dosť divne. Harry sa zhrbil. “Čo tu robíš?”

Severus sa na záškodníkov afektovane usmial. “Vlkodlačí elixír,” povedal, akoby to všetko vysvetľovalo, čo naozaj vysvetlilo. Spýtavo sa na Harryho zahľadel. “A čo tu robíš ty?” chcel vedieť. “Spýtal som sa Draca, či chce aby si ho navštívil. Ten nápad sa u celkom pozdával. Spýtal sa ma, či máš čas dnes večer.”

Harry sa cítil, akoby ho ťahalo do dvoch strán. Za Siriusom a za Malfoyom. V podstate súhlasil, že sa stretne s Malfoyom skôr, ako prijal Removo pozvanie.

“Nemyslím si, že je to dobrý nápad,” zapojil sa do toho aj Sirius.

“A to prečo, Black?” vyprskol Severus.

Sirius bol nahnevaný. “Tomu decku neverím. Je Malfoy, či si zabudol? Jeho otec je smrťožrút. Ako vieš, že nešpehuje Harryho pre svojho otca a toho hadieho bastarda?”

Severus zavrčal. “Temné znamenie odmietol, Black. Harryho nešpehuje.”

“Tomu mám akože veriť? Tomu decku neverím. Vždy sa k Harrymu správal ako ku špine a nedovolím mu, aby mu ublížil!” skríkol vytočene.

“Ak by som veril, že je nebezpečný, nikdy by som ho k Harrymu nepustil. Je to úplne bezpečné,” kontroval Severus. Harry bol prekvapený pokusom svojho otca o presvedčenie Siriusa.

Sirius pokrútil hlavou. “To je mi jedno. Aj tak mu nedôverujem. Harry, nikam nejdeš.”

Harry vypúlil oči. “Čo?” spýtal sa.

“Povedal som, že za Malfoyom nejdeš. A už vôbec nie sám. Nie je to dobrý nápad.” Harry bol ešte viac šokovaný, keď videl, že s ním Remus súhlasí.

“Teraz ma dobre počúvajte, viem ako sa Malfoy predtým správal, ale zmenil sa. Nie je taký aký bol. Poznám ho viac ako vy dvaja dokopy, tak mi verte, keď hovorím, že ja mu dôverujem,” vypsrkol.

Sirius sa naďalej tváril skepticky. Pokrútil hlavou. “Hovorím, že nikam nejdeš,” oznámil mu.

“A ja hovorím, že ide,” povedal Severus s kamennou tvárou. Sirius naňho zazrel.

“A ja súhlasím so Siriusom,” ozval sa Remus poprvýkrát odkedy hádka začala.

Harry jasne videl, ako nebol Severus vôbec nadšený tým, že sa tí dvaja spikli proti nemu.

“Počujte, Black, Lupin, rozumiem tomu, že sa o Harryho bojíte, ale toto nezáleží na vás,” vypsrkol. Severus bol vážne rozzúrený.

Sirius sa nafučal. “Prosím?” zahrmel. “Nezáleží to na mne?”

Harry skočil medzi nich. “Hej, Hej!” zakričal, no nikto si ho nevšímal. Tí dvaja už nepočuli nič iné ako nahnevaný tlkot sŕdc v ich ušiach. A zdalo sa, že sa Remus čoskoro pripojí. ´Skvelé.´

“Ja som jeho otec, Black, nie ty. Ja rozhodujem o všetkom, čo sa týka jeho blaha!” prehlásil Severus. Harry si povzdychol.

“Čo sa stalo s tou sekerou, ktorú ste zakopali?” spýtal sa Lupin v snahe zapojiť sa do rozhovoru, či skôr hádať sa s nimi. “Povedal si, že sa so Siriusom poradíš vo všetkom, čo sa Harryho vážne týka. A toto sa ho podľa mňa týka.”

Harry si odfrkol. Ak tu išlo oňho, tak prečo ho nepočúvali? Skúsil to znovu: “To k tomu nemôžem nič povedať?” spýtal sa rozhnevane.

“Nie!” ozvali sa všetci traja naraz. Teraz sa naštval Hary. “No, keďže tu nikoho nezaujíma, čo si myslím, tak pôjdem preč,” povedal, no cez ich zanietenú debatu, či skôr hádku ho nikto nepočul. Harry si povzdychol. Potichu opustil izbu, čo si traja dospeláci vôbec neuvedomili.

Vážne premýšľal nad tým, že pôjde za Malfoyom, no potom si uvedomil, že ani nevie, kde Malfoy vlastne je. Keďže toto padlo, jednoducho sa ponevieral okolo hradu. Ako vždy keď sa dostal von skončil sediac na kameni pri jazere. Dnešnej noci hladinu nezčerila ani jediná vlnka. Nikto nebol vonku, všetci sa už pravdepodobne chystali do postele. Stále sa hneval na svojho otca, Siriusa a Remusa, ale nemohol s tým nič urobiť kým sa neukľudnia natoľko aby ho vypočuli. Rád by vedel, ako dlho im bude trvať, kým si všimnú, že odišiel. Keď si toto pomyslel, zľahka sa zachechtal.

Bol naozaj horzne unavený a rozmýšľal nad tým, že pôjde dnu, ale ešte sa mu nechcelo. Vonku mrzlo ale stále bol príliš lenivý na to, aby sa pohol. Bolo mu tak dobre, keď tam len tak sedel a keďže nedával pozor na nič okolo seba, nikdy nezačul kroky, ktoré sa k nemu odzadu približovali. Nikdy nepočul šuchot hábitu ako z neho niekto vytiahol prútik. Čo však cítil bola panika, keď sa mu do chrbta zaryl koniec niečieho prútika a slová zašepkané do jeho ucha drsným hlasom: “Vykríkni, Potter a s radosťou ťa roztrhám na márne kúsky.”

Poslední komentáře
13.10.2007 16:09:13: hnusný koniec grr ale inak preklad eno nuno smiley${1}
12.10.2007 18:57:21: Teda kapitolka jako obvykle naprosto úžasná,ale myslím že se budu opakovat.Ten KONJEC!!!Člověk si za...
12.10.2007 17:12:28: tahle kapitola je uzasna...obdivuju te ze tohle dokazes prelozit...takhle useknutej konec to je pekn...
10.10.2007 16:47:15: Páni Iisis: wow, je to super! Mám taký pocit že ten muž, alebo žena, no skôr muž, čo Harryho "zajal"...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.