...

HP-Tam, kam patrím II

Kapitola tretia: Bolesti hlavy

Heh, ďalšia kapča na svete...tento krát skoro ráno namiesto neskorého večera..dúfam, že týmto poteším všetky ranné vtáčatá, medzi ktoré ja učrite nepatrím :D Bohužiaľ musím kapitolu opäť rozdeliť do dvoch, na čo si zjavne budete musieť zvyknúť, presne tak ako ja, pretože ďalej sa kapitolky už len predlžujú..Celú kapču venujem Autorkám, ktoré tak tvrdo pracujú na prekladoch HP 7, ktoré sú naozaj úžasné..odkaz na ich stránky mám uverejnený v obľúbených stránkach..k ich tvorbe sa v najbližšej dobe pravdepodobne pridám a bola by som veľmi rada, ak by ste si ich preklad prečítali, napriek tomu, že nepochybujem o tom, že ste už našli na nete aj celé preklady knižky...tak si užite čítanie a nezabudnite komentovať..nezabudnite, čím viac komentov, tým skôr tu pribudne ďalšia kapča :D
Severus tam chvíľu len šokovane stál, no potom sa pozbieral a pohol sa smerom k Harrymu. Niečo ho zraňovalo. A on mal celkom jasnú predstavu o tom, čo alebo kto, to bol. Rozbehol sa.

Keď sa k chlapcovi konečne dostal, ten už len potichu, až na pár stenov ležal na zemi a stále si zvieral čelo. Akoby sa snažil obmedziť bolesť. Jeho zelené oči boli otvorené, no namiesto šťastia sa v nich zračila bolesť. Zdalo sa, akoby hľadel na niečo, čo mohol vidieť len on. Severus ho nikdy predtým nevidel takého zraniteľného. Ani Jeb nebol schopný spôsobiť to, čo videl teraz.

"Harry?" spýtal sa Severus. Opatrne položil ruku na jeho rameno, na čo sa Harry odtiahol a vykríkol. Severus nevedel, čo robiť. "Čo si videl?" opýtal sa pokojne, no vovnútri mu planul hnev na Voldemorta. Čo ťa ten bastard prinútil vidieť? pýtal sa ho v mysli.

Harry tam len chvíľu ležal, no potom obrátil pohĺad k Severusovi. Ten si po prvýkrát všimol, aký strach sa mu zračil v očiach.

"Harry?" spýtal sa tnovu a opäť položil ruku na jeho plece. Teraz sa už Harry neodtiahol.

"Vie to," zachrčal Harry.

Severus bol zmätený, ale vnútornosti sa mu zvierali nepríjemnou predtuchou. "Čo vie, Harry?"

Tínedžer len ďalej upieral pohľad na trávu zvlnenú jemným vetríkom a nakoniec sa opatrne posadil. Ale jeho zmučené telo to nemohlo vydržať a tak skončil v Severusovom náručí.

"Prenasledovali nás," pokračoval Harry. Majster elixírov predpokladal, že hovoril a o čase strávenom na Krížovom ostrove. "Poslal štyroch. Traja nás mali nasledovať, jeden mal byť spojkou medzi nimi a Voldemortom. Tí traja zomreli. Štvrtý ich ešte hľadal a našiel ich v jednej z tých blatových dier," vtedy sa odmlčal a zameral sa na muža, o ktorého sa momentálne opieral, aby sa uistil, že Severus vie, o čom vlastne hovorí. Harry sám do jednej z nich zapadol a Severus ho zachránil. Snape prikývol, čím mu dal najavo, že môže pokračovať. "No, vie to, profesor. Ten štvrtý muž videl, ako sme zničili Artefakt. Mali ste mu ho doniesť, či nie?" spýtal sa Harry.

Severus si rukou prehrabol vlasy, čím nevedomky napodobnil Harryho. "Áno, mal som mu ho priniesť. Dumbledore ma poslal zničiť ho a pre Voldemorta som ho mal ochrániť," pokračoval. "Predpokladám, že moju zradu neznášal veľmi dobre, čo?" spýtal sa a jemne prešiel prstom po chlapcovej jazve na čele.

"Nie, to je trochu mierny výraz. Bol sám, len jeho hnev stačil na to, aby ma jazva rozbolela. Väčšinou to cítim iba keď niekoho zaklína. No dnes nikoho nemučil." Harry sa nachvíľu odmlčal a potľapkal Severusa po ruke, predtým, než sa znovu rozhhovoril. "Zamýšľal sa nad spôsobmi...ako...ťa zabiť...bolestivo," povedal.

Snape nadvihol obočie. "Naozaj?" spýtal sa viacmenej pobavene. Harry naňho prekvapene civel. Keby bol práve na jeho mieste, bol by vystrašený. Aspoň trochu určite.

"Naozaj," odvetil Harry. "A stavím sa, že pre teba špehovanie už nie je naďalej bezpečné. Nevrátiš sa tam, však nie?" spýtal sa v nádeji, že jeho profesor nie je tak bláznivý, aby sa tam vrátil aj napriek tomu, že bol odhalený.

Severus bol prekvapený, keď v tých prenikavo zelených očiach čakajúcich na jeho reakciu zazrel obavy. Už keď sa zmocnil opatrovníctva nad ním sa rozhodol, že sa smrťožrútskych stretnutí viac účastniť nebude. Predsa by tým Harryho nechcel sklamať a čo je horšie, znepokojovať. Chlapec sa stal jeho prioritou číslo jedna, on bol na prvom mieste pred všetkým ostatným.

"Nie, Harry, nevrátim sa tam. Tak som sa rozhodol v deň, keď som získal poručníctvo nad tebou a tento vývoj udalostí to iba zjednodušil. Teraz už nemusím vymýšľať spôsob, ako jednoducho prestať. Ty si sám o sebe skvelý dôvod," povedal s úsmevom na perách. Harry si na to ešte stále nezvykol a pravdepodobne si na to tak skoro ani nezvykne.

"To je dobré. už dlhšie mi to chodilo po rozume. Uľavilo sa mi, keď viem, že jedného dňa len tak nezmizneš," oznámil mu Harry, pričom sa vyhýbal jeho očiam.

Severusovi sa zastavilo srdce. Je pravda, že sa už nevráti na stretnutia, ale bol si celkom istý, že bude na jeho hlavu vypísaná odmena. Harryho strach by sa kľudne mohol naplniť. Ale ak tomu bude môcť zabrániť, určite sa o to pokúsi. Vedel, že bude musieť byť opatrnejší, keď už kvôli ničomu inému, tak kvôli Harrymu. A jemu vlastnému.

Jemne zovrel svoj stisk na Harryho ramene. "V najbližšej budúcnosti zmiznúť neplánujem. Netráp sa tým," povedal a naozaj tomu pevne veril.

Harry si vtedy uvedomil, že sa po prvýkrát za veľmi dlhý čas dokázal uvoľniť. Cítil sa bezpečne. Čo bolo trochu divné vzhľadom na to, s kým bol. S osobou, o ktorej si myslel, že ju bude nenávidieť do konca svojho života. Teraz Snape patril do malej skupinky ľudí, ktorým dôveroval. Zatiaľ. Iba dúfal, že muž dodrží svoje slovo. Reťaz jeho pochmúrnych myšlienok prerušil Severus, keď vyslovil tie otrasné slová.

"Poď, potrebuješ ísť do nemocničného krídla," oznámil, vztal a vytiahol so sebou aj Harryho. Presne vedel, čo si o ošetrovni chlapec myslí. Dopekla, veď aj on to tam nenávidel. Ale teraz to nebol on, kto tam šiel. Teraz tam šiel Harry. Chudáčik.

Madame Pomfreyová sa mračila na scénu pred sebou. Severus Snape, neslávne známy svojou nenávisťou k Harrymu Potterovi mu práve pomáhal do nemocničnej postele a vytiahol mu prikrývky až po bradu. Poppy netušila, čo si má o tom myslieť. Jej prvý predpoklad bol, že je muž začarovaný Imperiusom. To ale nesedelo. Kto by na Snapa uvalil Imperius a potom mu prikázal, aby Pottera prakticky vyniesol do nemocničného krídla? Nedávalo jej to zmysel a jediný spôsob, ako zistiť, čo sa deje bol spýtať sa. "Ach, život je niekedy tak ťažký," nešťastne si pomyslela.

Do ruky schytila záhyby svojej sukne a rýchlim krokom prešla k dovjici, ktorá na ňu trpezlivo a nie až tak trpezlivo čakala.

"Na čo toľko civíte?" vyprskol Severus, keď si všimol jej podozrievavý pohľad.

"Ach, toto je Sevrus, ktorého poznám a milujem," uškrnula sa v mysli. "Je to trochu nezvyčejný pohľad, profesor. Prepáčte mi, ak je pre mňa ťažké tomu uveriť. Môžem sa spýtať, čo sa to tu deje?" spýtala sa a chcela vedieť, či to nebol Snape sám, kto Potterovi niečo urobil. To by ale samozrejme nikdy nevyslovila nahlas. Potter by dostal záchvat.

"Spýtať sa môžete, to však neznamená, že vám odpoviem," odvetil Severus, pričom na ženu chladne hľadel.

"Ach, prestaň tárať, Severus Snape," ozvalo sa spoza neho. "Je iba opatrná a trochu zvedavá. Musíš byť vždy taký nepríjemný?"

Severus zistil, že v ten deň už asi po stý krát nadvihol obočie. "Ospravedlň ma, Deliverance. Neuvedomil som si, že ti neustále leziem na nervy," povedal a otočil sa späť k Harrymu, ktorý sa snažil zadržať smiech. "Ani s tým nezačni," prikázal Severus s pohľadom upretým na chlapca zamotaného v prikrývkach.

Harry bol tak zaneprázdnený zadržiavaním svojho smiechu na uzde, že sa nezmohol na viac ako ukázať mu zdvihnuté palce. Snape si povzdychol. Bol obklopený samými imbecilmi.

Nanešťastie začal Harrymu smiech. ktorý sa snažil zadržiavať, spôsobovať bolesti. Keď bolesť ešte narástla, smiech ho rýchlo prešiel. Bol prekvapený, že sa mu na tú bolesť vôbec podarilo čo len na chvíľku zabudnúť. Byť vystavený Cruciu bola kráľovská bolesť. A to doslova. Teda aspoň to si myslel, že je dôvod jeho bolesti. Bol nečakane zmätený. Predpokladal, že mu Voldemort vedel cez ich spojenie spôsobovať bolesť, ale všetko bolo teraz príliš nejasné a zmätené. Popremýšľa o tom neskôr, keď nebude toľko túžiť po morfíne. Nikdy žiadny nemal, no mal pocit, že by sa mu teraz jedna dávka hodila.

Severus si okamžite všimol to, že Harry tak náhle stíchol. "Poppy, ten chlapec mal dolu pri jazere akýsi záchvat," povedal, keďže nevedel, čo presne vedela liečiteľka o Harryho vízíách. Vedel, že to bude musieť časom vysvetliť aj Del. Určite bude dosť smutná.

"Bola to ďalšia, Harry?" spýtala sa Madam Pomfreyová, ktorá prepla na pracovný mód.

Harry na súhlas prikývol. Liečiteľka sa otočila prešla k neďalekej mahagónovej skrinke. Keď ju otvorila, Harry v nej cez ženu zahliadol obrovské množstvo rôznych elixírov. Nikdy predtým si ich nevšimol. Vždy si ju všimol, keď sa vrátila s elixírmi v náručí, ale nikdy sa nezamýšľal nad tým, kde ich zobrala. Naozaj by mal dávať viac pozor na svoje okolie. O chvíľku sa k nemu vrátila s trávovo zeleným elixírom v ruke.

"Tak tu je to, zlatko, vypi to všetko. Pomôže ti to," nariadila mu.

Harry sa za fľaštičkou nenačiahol. Nikdy predtým elixír takej farby nevidel, aspoň nie elixír proti bolesti. "Čo je to?" spýtal sa.

Severus sa uškrnul, hrdý na svojho syna, keď sa pýtal na nový elixír. Bol múdrejší ako sa dovtedy nazdával. "Neboj sa, Harry, je to nový elixír, ktorý som vyvinul tak, aby potlačil bolesť aj vedľajšie účinky kliatby," vystvetlil mu.

Harry vzal profesora za slovo a vypil elixír na dva glgy. Vtedy si uvedomil, že nechutil tak odporne ako ten predošlý. "Konečne vylepšil aj chuť," zamrmlal unavene.

"Má to v sebe aj utišujúci elixír, preto sa cítiš ospalo," dodal Severus, keď si všimol chlapcových polozavretých zmätených očí.

"Och..." stihol zašepkať tesne predtým, než zaspal.

"Spáva Harry poriadne, Severus?" spýtala sa Del znepokojene. "Ten elixír by nemal účinkovať tak rýchlo," dodala.

"Nie som si istý. Spáva totiž v chrabromilskej veží. No to, že by mal problémy zo spaním nikdy nespomenul," povedal. "Ak ťa to upokojí, môžem sa s ním o tom porozprávať," dodal, keď videl v očiach svojej sesternice obavy. Tiež sa cítil trochu previnilo kvôli tomu, ako sa k nej predtým správal. Nemal si na nej vylievať svoju zlú náladu. Ale s Harrym sa porozpráva aj kvôli vlastnému záujmu. Len dúfal, že chlapec nemáva vízie každú noc a nikomu o tom nepovedal.

"Prosím, Severus, cítila by som sa oveľa pokojnejšie, keby som vedela, že si sa s ním porozprával," povedala a jemne mu stisla rameno. "Má ťa veľmi rád, Severus. Snaž sa nepokaziť to," dodala, keď pomyslela na jeho náladovosť.

Severus si podráždene vzdychol. "Príliš sa znepokojuješ, ženská."

Deliverance sa takmer rozosmiala. Vedela totiž, že on sa o chlapca bojí ešte viac, ako ona.

***********

Ron a Hermiona nepokojne sedeli v chrabromilskej veži, premýšľajúc nad tým, kam utiekol ich priateľ. "Už mal byť naspäť," bál sa Ron. "Myslíš, že sa na nás ešte stále hnevá kvôli ránu?"

Hermiona pokrčila ramenami a zosunula sa nižšie do kresla. Naslepo hľadela do ohňa, bez toho, aby ho v skutočnosti videla. Rada by vedela, či je Harry so Snapom. Ešte stále neboli s Ronom presvedčení, že sa Snape nepodieľal na modrinách skvejúcich sa na chrbte ich priateľa. Hrozne sa oňho bála. "Neviem. Možno áno. Ale nemyslím si, že by bol na nás ešte naštvaný. Až príliš rýchlo a ľahko odpúšťa ľudom, ktorých má rad."

"Viem a toho sa niekedy bojím," odvetil Ron a presunul sa zo stoličky na kraslo vedľa Hermiony. "Je až príliš dobrý. Nechá si skákať po hlave a pravepodobne o tom ani nevie. Neber to zle, je to jeden z najstatočnejších ľudí, akých som kedy stretol," dodal, keď si všimol Hermioninho neveriackeho pohľadu. "Ale aj ty vieš, že sa musí naučiť hovoriť nie. Urobí takmer všetko, o čo ho niekto požiada. A má až príliš veľa tajomstiev. Teda, ak by sme ho s bratmi nešli v druhom ročníku vyslobodiť od Dursleyovcov, dodnes by sedel v tej zamknutej izbe s mrežami na dverách. Dovtedy som si neuvedomil, akí sú Dursleyovci hrozní. Áno, vedel som, že neboli najlepší, ale...sú to bastardi," pokračoval. "Ako vieme, že nie je Snape taký istý a Harry nám o tom nepovie, ako nám nepovedal o Dursleyovcoch?" spýtal sa nakoniec.

Hermiona sa na priateľa smutne zahľadela. "Nevieme. Je na Harrym, aby nám povedal pravdu. Ale nemôžem si pomôcť, no mám pocit, že keď hovorí o Snapovi tak neklame. Možno by sme mu mali viac dôverovať," povedala múdro.

Ron na ňu neisto pozrel. "Na chvíľku, kým budem môcť dôverovať Snapovi. Za Harryho by som strčil ruku do ohňa. Ale neverím Snapovi s Harrym."

Hermiona prikývla. To dokázala pochopiť. "Prečo ich teda nejdeme nájsť?" spýtala sa, znudená z večného čakania.

"Dobrý nápad," odvetil.

Tí dvaja rýchlo zbehli sedem poschodí a vbehli do Vstupnej haly. "Kam by sme sa mali pozrieť najprv?" spýtala sa Hermiona.

"Poďme sa opýtať Hagrida, či ho nevidel," navrhol Ron a vyšiel z haly. Už od dverí videli, ako si pri Hagridovej chalupe hovejú dva psi.

"To je Tesák," spoznala ho Hermiona. "Ale čo je zač ten druhý?"

Ron pokrčil plecami. "Neviem, nikdy predtým som ho nevidel. Ale vyzerá tak poblúdene."

Hermiona nemohla inak ako súhlasiť. Spolu s Ronom prešli k chalupe a dali si pozor na to, aby sa vyhli neznámemu psovi, bol to rotweiler a vyzeral zákerne. "Myslíš, že by sme sa ho mali báť? žiadala Hermiona opäť o radu.

Ron na ňu vystrašene pozrel. "Ja neviem, mali by sme? O psoch toho veľa neviem," zamumlal. "My máme len sovy."

Hermiona prevrátila očami. "Len dávaj pozor a nedávaj mu toľko najavo, že sa ho bojíš. Psi vedia tvoj strach vycítiť," oznámila mu.

Ron sa snažil nenápadne sa od chalupy vzdialiť, ale Hermiona ho schmatla za rukáv a pritiahla bližšie. "Ani na to nepomysli. V prvom rade to bol tvoj nápad spýtať sa Hagrida. Tak pohni zadkom," prikázala mu a postrčila ho dopredu.

*********

Rotweiler na narušiteľov začal vrčať, no rýchlo prestal, keď z nich zacítil chlapcov pach. Okamžite sa pohol smerom ku červenovlasému chlapcovi a otieral sa mu o ruku. Cítil jeho strach, ale ten rýchlo zmizol, keď si chlapec uvedomil, že mu od neho nehrozí žiadne nebezpečenstvo.

Zane tiež vedel, že tí dvaja hľadajú jeho chlapca. Keďže vedel, kde sa práve nachádzal, rozhodol sa, že im v hľadaní pomôže. Zakusol sa do rukávu vysokého chlapca, čím ho vystrašil a zaťahal ním smerom k hradu. Dievča vedľa neho nevyzeralo až tak vystrašene, skôr spozornelo. Keď si to pes všimol, pustil rukáv a ticho zaštekal. Snažil sa ich dostať do hradu, prečo to nevedeli pochopiť? Niektorí ľudia boli naozaj hrozne hlúpy.

Zdalo sa, že dievča napokon pochopilo jeho úmysel a prehovorilo chlapca, aby sa vrátili do hradu. Potom už bolo dosť ľahké nanavigovať ich na ošetrovňu, kde bol chlapec aj s mužom.

Ron a Hermiona psa nasledovali širokými chodbami. Čoskoro si uvedomili, kam presne mali namierené.

"Oštrovňa," povedala s obavami Hermiona. "Čo by tam mohol Harry robiť?"

V Ronovej tvári sa zračili podobné obavy ako v Hermioninom hlase. Jeho výraz sa však hneď zmenil, keď našiel prvú možnú odpoveď na jej otázku. Snape.

Hermiona si to hneď všimla a zamračila sa. "Mohol by si sa ukľudniť a dať mu šancu? Ak sa Harrymu niečo stane, budem tá prvá, kto donúti Snapa zaplatiť. Poviem mu, čo si o ňom myslím. Ale nateraz by si sa mal chovať tak, akoby si ho toleroval, aj keď to tak nie je. Kvôli Harrymu," prosila ho.

Ron sa zamračil. "Pokúsim sa," podvolil sa na koniec. Dvaja priatelia sa čoskoro priblížili ku dverám do nemocničného krídla. Pes ich trochu poodsunul a oni videli dovnútra. Hermiona bola zmätená, keď uvidela výraz v Ronovej tvári, ktorý mal lepší výhľad do miestnosti. Keď dvere ešte trochu poodstrčila pochopila.

Videli, ako Harry ležal na jednej z nemocničných postelí, trochu nahnutý na bok. Vyzeral neuveriteľne unavene, čo ich oboch vyľakalo. Na čo však užasnuto hľadeli bol Profesor Snape. V jeho očiach zazreli nežnosť, čo bolo samo o sebe dosť divné. Harry si zjavne predchvíľou odkopal prikrývky, keďže ich teraz Snape dával znovu na posteľ, prikryl ho a vytiahol mu ich až po bradu. V tichom úžase pozorovali, ako ich nenávidený profesor elixírov Harryho objal, keď sa začal metať na posteli, čím ho účinne utíšil.

"Toto je divné," povedal Ron, keď si konečne uvedomil, že Snape nebol taký hajzel, za akého ho vždy pokladal. "On je milý."

Hermiona sa uškrnula. "Pozri," povedala, čím presmerovala Ronovu pozornosť späť na ošetrovňu. Snape rukou jemne prechádzal Harryho rozstrapatenými vlasmi. Toto gesto si Ron pamätal zo svojho detstva. Jeho otec to zvykol robiť, keď ho niečo trápilo.

"Keď sa Snape otočil ich smerom, obaja rýchlo ustúpili o krok dozadu. Ani jeden z nich nechcel, aby ich profesor načapal v takej osobnej chvíli. A už vôbbec nie, keď išlo o Severusa Snapa.

"Mali by sme odtiaľto vypadnúť skôr, ako nás niekto chytí," povedala Hermiona a odstúpila od dverí. "Poď."

Spoločne rýchlo prebehli do chrabromilskej klubovne.

"No, toto bolo veľmi poučné," zalapala po dychu Hermiona. "Nikdy som si nemyslela, že ten muž dokáže byť taký milý," povedala úplne užasnuto.

"Tak to sme dvaja," pridal sa Ron. "Myslím, že už viem, o čom Harry hovoril. Naozaj sa zmenil, ak dokáže byť takýto. A to ani nebol Harry hore. Rád by som vedel, aký Snape je, keď sú obaja pri zmysloch," zamýšľal sa ďalej Ron.

Hermiona len pokrčila plecami. "Ja by som rada vedela, prečo bol Harry vôbec na ošetrovni."

"Zdá sa, že môžem vylúčiť svoju prvú domnienku," povedal. "Len dúfam, že to nemalo nič spoločné s jeho jazvou." Obaja vedeli, ako veľmi ho začínala bolievať. Vedeli, že Harryho vízie ho niekedy úplne vyradili a vyčerpali až do bezvedomia.

"Ja v to tiež dúfam, Ron," odvetila Hermiona. "Ja tiež."

********

Harry sa nasledujúce ráno zobudil unavený, ako už dávno nie. "Sprosté vízie," zamumlal si, vediac že práve ony mali na svedomí jeho únavu.

Unavene sa podvihol a siahol po okuliaroch, ktoré sa akýmsi záhadným spôsobom dostali na nočný stolík. Keď si ich nasadil na nos, miesnosť sa mu zrazu vyjasnila. Čiernovlasý chlapec bol prekvapený, keď na stoličke pritiahnutej k jeho posteli zbadal Severusa. Muž spal, no nebol ani trochu uvoľnený. Opatrne sa k nemu nahol, aby ho mohol zobudiť a povedať mu, že si môže ísť ľahnúť do žalárov (do jeho komnát), no okamžite ten pohyb oľutoval.

Takmer sa skotúľal z postele, keď ho pochytila hrozná bolesť hlavy. To bolo na jeho víziách nové. Pricapol si na čelo ruku a chytil sa rámu postele, aby sa vôbec udržal hore. Bolesť bola takmer neznesiteľná. Jeho oči naplnili slzy a on si, v snahe neodpadnúť, ľahol späť na postel.

"Doriti!" vykríkol potichu. V tom mometne cítil, ako ho niekto schytil za ramená a položil ho na vankúše.

"Harry, čo sa deje?" spýtal sa Severus vystrašene.

Ale Harry nemohol spraviť viac, ako sa oprieť o ruky, ktoré ho držali. Nemohol hovoriť, keď sa snažil otvoriť ústa, bolesť sa ešte zvýšila. Po jeho tvári stekali slzy, ale to ho momentálne trápilo najmenej. Jediné po čom teraz túžil bolo sladké zabudnitie bezvedomia.

Tínedžer počul ako Severus volal Poppy, ale kvôli bolesti sa na to nedokázal sústradiť. O sekundu neskôr mu naliali do krku elixír a niešie ruky mu utíšujúco masírovali spánky. Bolesť pomaly odoznievala a on sa mohol konečne sústrediť na to, čo sa dialo okolo neho.

"Toto sa nikdy predtým nestalo," zachrčal. A ani nechcel, aby sa to niekedy zopakovalo.

Harryho slzami sa lesknúce oči vyhľadali tie Severusove a upäli sa na ne. V tom momente sa k nemu Severus priblížil a objal ho. "Už je to v poriadku, už to skončilo." Počul Harry a ponoril si hlavu do záhybov plášťa svojho opatrovníka. Všetko po čom v tej chvíli túžil bol pocit, ktorý od neho dostával v plných dúškoch. Bola to láska.

Poslední komentáře
30.05.2018 19:37:15: Doufám že Ron konečně pochopí ze Severus Harrymu neublíží.smiley${1}
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.