...

HP-Tam, kam patrím II

Kapitola sedemnásta: Skrútená veža (časť druhá)

Ahojky, napísala by som sem toho veľa, no bohužiaľ teraz nemám čas, musím utekať :D takžesi čítanie kapitolky užite, zanechajte mi tu komentík, aby som mala čo čítať. Dúfam, že sa tu večer zas stretneme a dúfam, že ďalšie kapitolky k tejto poviedke nebudú mať také dlhé odstavce..chápem, že sa vám to dobre číta, ale neviete si predstaviť ako zle sa to prekladá :D no nič, ešte sa chcem ospravedlniť za chyby, ale už nemám čas to skontrolovať a posledných niekoľko strán bolo preložených naozaj narýchlo...tak pp is

“Niečo ho kuslo v Zakázanom lese, to ti vysvetlím neskôr,” povedal keď jeho krátke vysvetlenie priateľovi nestačilo. “Teraz musíme byť ticho a snáď si nás Dillard nevšimne. Ak budeme mať šťastie, tak si Severus všimne, že nie sme na hrade a pošle za nami Rád,” dodal dúfajúc, že je pomoc už na ceste.

Obaja sedeli tak mlčky ako len dokázali, načúvajúc každému zvuku, ktorý mohol muž, či radšej príšera, vydať. Harry si nebol istý, čím teraz vlastne muž bol. Aj keď jemu vlastne vždy pripadal ako netvor, aj keď bol ešte celkom ľudský. Ronovo dýchanie sa prudko zrýchlilo keď tesne za dverami začuli kroky. Harry mu na ústa priplesol ruku a potom si uvedomil, že to isté bude musieť spraviť aj sebe. Ticho tam sedeli po neuveriteľne dlhú dobu, potom sa ozval zvuk z predsiene. Harry vydýchol a stiahol ruku z Ronových pier.

“Vďaka,” ozval sa. Harry mohol len prikývnuť. Bol až príliš vystrašený na to, aby dokázal niečo iné. “Musíme sa odtiaľto dostať.”

S tým nemohol Harry nesúhlasiť, no z miesta kde sedel sa ani nepohol. “Nechem ho znovu vidieť,” uvedomil si.

Ron si povzdychol a obkrútil jednu ruku okolo Harryho pliec. “Nemáme na výber, Harry. Musíme sa odtiaľto dostať. Som tu s tebou. Tentokrát v tom nie si sám,” povedal a Harry v tých slovách našiel útechu, ktorú potreboval. Dodala mu sily vstať. Bolo dobré vedieť, že na to teraz nie je tám, že mal so sebou priateľa, ktorý za ním bude vždy stáť.

“Dobre, poďme,” ozval sa statočne a pootvoril dvere, aby mohol vykuknúť von. Na chodbe panovala úplná tma, no Harry si bol istý, že tam Dillard nečíhal. Mal pocit, že by vedel ak by tam netvor bol. Kamaráti rýchlo vyšli von a začali sa zakrádať opačným smerom od zvuku, ktorý predtým začuli. Našťastie ich táto cesta zaviedla k ich jedinej nádeji na útek. Práve sa dostali do vstupnej haly, keď sa spoza nich ozvalo tiché zavrčanie.

“Och, to nie,” zašepkal Harry, keď sa otáčal smerom za zvukom. Tam, na konci haly stálo to, čo zvýšilo z niekdajšieho Davida Dillarda. Muž stál zhrbene s potrhaným oblečením, čo na ňom viselo až takmer spadlo a chlpadejší ako mohol Moony (Námesačník) kedy byť. Muž sa menil na niečo ohavné, no to najstrašnejšie na ňom boli jeho oči, červené oči, ktoré sa zaryli priamo do Harryho duše. Ten muž si akýmsi spôsobom spomenul na to, kým Harry bol…alebo aspoň na to, že ho nenávidel. To, ak nič iné, bolo v tých červených očiach celkom viditeľné.

Musia sa dostať preč. Nikdy sa odtiaľto nedostanú živí ak neutečp tomuto netvorovi. Harry zacítil beznádej, keď si uvedomil, že sa von z okna môže dostať len jeden z nich, skôrnež bude ten druhý chytený a s najväčšou pravdepodobnosťou roztrhaný na márne kúsky. Postavil sa pred Rona.

“Bež von oknom!” zašuškal zúfalo.

Ron hnevlivo pokrútil hlavou. “Chytí ťa!” zašepkal späť. “Neopustím ťa, to si pamätaj! Nenechám ťa tu samého.” Povedal  to tak nástojčivo a s toľkým presvedčením až mu Harry uveril.

“Jeden z nás musí von,” povedal a chrbtom Rona poodhodil smerom ku oknu. “Ty máš rodinu, Ron. Boli by zničení ak by sa ti niečo stalo. V prvom rade je to moja vina, že sme tu. Teraz už bež!“

“Nie!” zreval, schmatol harryho za ruku a pritiahol si ho na hruď. Prekvapený týmto krokom sa Harry mohol len spoľahnúř na Rona a už padali von oknom. Šokovane zostal ležať na boku na trávniku a pozeral na svojho priateľa. “Neskôr ti poriadne vynadám, Harry. Ale teraz musíme preč!”

To Harry dokázal pochopiť. Niečo vovnútri bežalo k nim. Ozvalo sa odtiaľ drsné vrčanie a oni dvaja upaľovali čo im nohy stačili. Keď sa obzreli videli ako Dillard vyskočil von oknom a hnal sa za nimi. Stále bežali, no poklesli na duchu.

“Nepodarí sa nám to!” zakričal na Rona. Harry pozoroval, ako jeho tvár zbledla. Dillard ich neuveriteľnou rýchlosťou dobiehal. Harry nebol schopný, vďaka svojím chvejúcim sa rukám, vybrať prútik von zo zadného vrecka. Vedel, samozrejme, že nemôže zavolať Rytiersky autobus, iba by tým ohrozili cestujúcich. Frustrovane vykríkol, nakoniec sa mu podarilo doasiahnuť prútik a vrhnúť na netvora dobrú dávku všetkých kliatob, na ktoré si v tej chvíli dokázal spomenúť.

Keď napokon dobehli na koniec uličky ozval sa okolo nich asi tucet praskavých zvukov. Harry si vydýchol, keď si uvedomil, že Rád nakoniec prišiel. Bol však hrozne šokovaný, keď vzhliadiol a zistil, že to vôbec nebol Rád.

“Och, pre Merlina. Tak to predsa len bola pasca,” zašepkal a pritiahol si k sebe Rona. Nezáležalo na to, ktorým smerom pozreli, boli obkľúčení. Smrťožrúti ich obklopovali zo všetkých strán a Harry sa zachvel, keď začul tiché vrčanie prichádzajúce spoza neho. Dvojica sa otočila a obaja ako jeden zalapali po dychu, keď zistili, že pred nimi stojí Dillard. Stáť s tým ohavným netvorom tvárou v tvár bolo ešte horšie ako pozorovať ho z nepatrnej vzdialenosti. Keď im dýchol na tvár, Harryho naplo z toho neuveriteľného puchu a mal pocit, že hodí šabľu. Pred očami sa mu skveli žlté, kedysi čisto biele, zuby a potrhaná pokožka. O krok ustúpil a všimol si, že Ron učinil rovnako.

“Harry, máme problém,” zamumlal Ron, aj keď to vôbec nebolo potrebné. Harry si to až príliš dobre uvedomoval.Útek bol beznádejný a Harry inštinktívne predstúpil pred Rona. To však moc nepomohlo, vzhľadom na to, že boli obklopení zo všetkých strán. Trochu ho pobavilo, keď si všimol, že Ron sa snažil presne o to isté a teraz stáli chrbtami k sebe.

“Pán Potter. Aké milé od vás, že ste sa k nám pripojili,” prišla poznámka odkiaľsi z tlupy čiernoodetých čarodejníkov. “Začal som si myslieť, že sa neukážete. Páčila sa vám vízia, ktorú vám poslal náš pán?”

Keď si Harry uvedomil, že bolajeho vízia falošná, stiahol sa mu žalúdok.

“Tvoj vzácny Black tu nie je, Potter. A nikdy tu ani nebol. Chytil si sa do našej premyslenej pasce. Bolo to ľahké, chlapče,” povedal a Harry ten hlas rozoznal. Bol to Lucius Malfoy.

“Kde je Sirius?” spýtal sa. Vedel, že to bola, ale bolo až príliš podozrivé, že Sirius zmizol presne v čase jeho vízie.

“Odkiaľ to mám vedieť, Potter? Nevieš si svojho krstného otca ustrážiť?” cvhcel vedieť Malfoy. Harry mu chcel jednu vraziť. Alebo ho aspoň odhodiť (za pomoci prútika) do jedného z opustených domov naokolo. To by mu dodalo pocit ozajstného zadosťučinenia.

“Niečo ste mu spravili. Tak mi povedzte, kde je!” zreval a pristúpil k mužovi, ktorý sa nečakane vynoril z davu, v ktorom sa dovtedy schovával.

“Musel sa niekde stratiť, chlapče. Naozaj netuším kde je a je mi to úplne jedno. Nezaujíma ma, záleží len na tom, čo sa udeje v nasledujúcich momentoch. Teraz si zoberiem vaše prútiky,” oznámil im pokojne akoby diskutoval na obchodnom stretnutí o transakcii a nie o živote či smrti dvoch chlapcov.

Harry svoj prútik pevnejšie zovrel, veľmi dobre si uvedomujúc ako ľahko by mu ho mohol niekto vytrhnúť. A samozrejme, aj tak sa im to podarilo. O niekoľko sekúnd už stáli s Ronom bez prútikov, tie uschoval nejaký neznámy smrťožrút. Cítiac sa úplne bezbranne sa modlil a dúfal, že ak to bude potrebovať, tak preňho bude jeho mágia pracovať aj bez prútika.

“Zviažte ich,” ozval sa opäť Malfoy. “Berieme ich so sebou.”

Harry sa začal okamžite brániť proti smrťožrútovi, ktorý ho schytil. Toto predsa nemôže dopustiť! Ak ich odvleču tak určite umrú, a to bezpochyby s veľkými bolesťami. Vezmú ich k Voledmortovi! Ron sa taktiež bránil. Smrťožrút mu skrútil ruku za chrbtom, ale Ron sa nevzdával. Harry sa vnútorne usmial, keď videl ako jedného zo smrťožrútou dokonca hryzol. Jeho uspokojenie však netrvalo dlho, keď jeden z čiernoodetých mužov tresol Ronovi kameňom po hlave.

“Hej!” zreval, keď sa Ron nehybne zviezol k zemi. Harry sa svojmu väzniteľovi nečakane vyšmykol a bežal za svojím priateľom. Práve si kľukal na zem, keď ho ktosi schmatol okolo krku a bez námahy zdvihol do vzduchu. Harry lapal po dychu, kopal nohami, no náhle sa znovu ocitol tvárou v tvár Dillardovi. Ten hrozivo zavrčal a triasol Harryho útlym telom. Bolel ho krk a on si zúfalo prial, aby ho muž už pustil. Kútikom oka videl ako sa Ron trochu pohol. Prosím zobuď sa, Ron. Potrebujem tvoju pomoc. Snažil sa sústradiř na svoju mágiu, na lásku jeho otca, no nič sa nestalo. Nedokázal to. Prečo?

Harryho videnie sa zahmlievalo, keď v tom začul ďalších niekoľko praskavých zvukov. To už musel byť Rád. Teda, jedine že by sa naňho šťastie úplne vybodlo a boli by to ďalší smrťožrúti pripájajúci sa do útoku.

“Pusti ho!” zreval hlas, ktorý Harry okamžite spoznal. No, aspoň že to boli tí dobrí. Harry hĺbal nad tým, či si Divooký Moody všimol, že ho muž, ktorý drží za krk nemá v hlave všetko v poriadku a nepustí ho, ako mu bolo nariadené. No viac na to už nemohol myslieť, pretože začínal omdlievať. Temnotu privítal. Kdekoľvek bolo lepšie ako tu.

Tak to však nemalo byť, pretože sa v nasledujúcom momente zviezol na zem a kdesi vedľa neho vydával Dillard hnevlivé a bolestné pazvuky.

“Zostaň  pri zemi, Harry!” Harry neveril svojim ušiam. Bol to Sirius? Našli konečne jeho krstného otca? Otvoril oči, pomaly a opatrne zodvihol hlavu a postava, ktorá sa mu zjavila v zornom poli bola naozaj postava jeho krstného otca. Zdalo sa, že nebol zranený, a už vôbec nie tak, ako muž v jeho vízii. Vďaka Merlinovi. Nevedel čo by bol robil, keby sa Siriusovi niečo stalo. Nedokázal sa sústrediť na to, čo sa dialo okolo neho, no v tom mu oči padli na červené vlasy a on videl ako sa k nemu plazí Ron. Aspoň že bol jeho priateľ v poriadku. Dovtedy, kým držal hlavu dolu a netrafilo ho nejaké poblúdile zaklínadlo či kliatba.

“Si v poriadku, Harry?” spýtal sa Ron hneď ako sa ocitol tesne vedľa neho.

Harry sa snažil prikývnuť, no nedokázal to. “Áno,” zachrčal aj napriek tomu, že ho v krku hrozne pálilo. Chcel si ho pošúchať, no ruku rýchlo so sykotom stiahol. Spýtavo sa zahľadel na Rona.

“Máš ho poranený,” povedal. “A dosť zle.” Vtedy sa Ron nečakane hodil na Harryho a prikryl ho svojím telom, keď okolo nich tesne preletela kliatba.

“Nemôžeme tu zostať. Sme príliš nechránení,” povedal a hľadel na roztržku okolo nich.

“Škoda, že nemáme naše prútiky,” zamrmlal Ron. Harry to tiež ľutoval. Ak by ho mal, mohol by Rádu pomôcť. Vedel, že tu niekde bol aj Severus, len sa k nemu z nejakého dôvodu nemohol dostať.

“Poď, tam neďaleko je veľký kameň,” ozval sa Ron a ukázal na miesto len niekoľko metrov od nich. “Môžeme sa tam skryť.”

Harry prikývol a dovolil priateľovi aby ho vytiahol na nohy. “Ponáhľaj sa,” zašepal naliehavo a spoločne sa celkom rýchlo dostali do relatívneho bezpečia za kameňom.

“Čo spravíme?”

Harry nevedel. Čo mohli spraviť? Keby len mali prútiky! Z miesta kde sedel Harry jasne videl, že bol Rád v početnej nevýhode.

Harry začul, ako jeho krstný otec zreval, vzhliadol a videl ho ako bojujes jedným s Voldemortových poskokov. Podľa hlasu to bola žena. Dvojica rozvášnene bojovala, akoby nešlo len o dnešný boj, ale aj o nevyriadené účty z minulosti. Harry z toho dostal zlý pocit. Niečo sa stane. Náhle sa postavil a vyšiel spoza ocharny kameňa. Ron ho ešte stihol schmatnúť, ale Harry sa mu vytrhol. Utekal ku smrťožrútke a svojmu krstnému otcovi a modlil sa za to, aby tam dobehol včas. Boli vzdialení už len niekoľko metrov, no cesta tam mu pripadala nekonečná. Ako v spomalenom zábere sledoval smrťožrútku ako mávla svojim prútikom a vyslala kliatbu na Siriusa. Harry v tom momente vedel, že Sirius kliatbu neprežije. Inštinktívne pozdvihol ruku do vzduchu a svojho krstného otca okríkol.

Sirius vystrelil z miesta a vrazil do Harryho, čím ho zrazil na zem. Ale bol v bezpečí. Smrťožrútka vytočene zrevala. Harry zadosťučinene sledoval ako Shacklebolt ženu omráčil a ona sa zviezla na zem s rukami a nohami pritisnutými k tellu. Zdalo sa, že sa karty obracajú, no v tom Harry zbadal, ako si to k nim namieril Lucius Malfoy. Nevedel, kde bol muž doteraz, ale nemal pocit, že by s niekym bojoval. Nečakane sa k nim z druhej strany začal približovať i Dillard.

Harry sa obzrel, hľadal niekoho, kto by im mohol pomôcť. Remus a Severus (tak tam teda bol) bojovali proti smrťožrútom príliš ďaleko od nich. Veľa z osôb v čiernych hábitoch už pobili, no na zemi bol aj Shacklebolt a veľkou ranou krížiacou jeho hrudník. Harry sa o muža nemal kedy strachovať, Dillard sa rýchlo približoval. Sirius Harryho postrčil preč a ten sa s hrôzou prizeral akodo Siriusa narazilo niečo, čo bolo kedysi mužom, no dneš sa už človekom nedalo nazvať. Až príliš as to podobalo na tú vec v Zakázanom lese. Vlkodlak. Transformácia už bola dokonaná.

Sirius s vlkodlakom bojovali váľajúc sa po zemi, každý sa snažiac premôcť toho druhého.Vždy keď videl ako sa chlpatá vec pokúsila Siriusa škrabnúť alebo kusnúť, zakaždým sa striasol. Sirius sa nemôže zmeniť na jednu z tých vecí! Harry sa zúfalo pokúšal opäť dosiahnuť k svojej mágii, ale zdalo sa, že nedokáže poriadne uvažovať a už vôbec nie o niečom, čo mu prináša šťastie, keď videl ako netvor zvalil jeho krstného otca na zem a priľahol ho. Videl ako sa k nim Severus z času načas obrátil pohľad zatiaľčo bojoval s inými smrťožrútmi. Vtedy Harrymu napadlo, že je Sirius v smrteľnom nebezpečenstve a aj v ňom bude ak sa tej veci podarí pokúsať ho. Pozrel sa za seba a zbadal Rona, ktorý tiež vyjavene sledoval roztržku pred sebou. Bol vystrašený, to bolo jasné- No ani jeden z nich nemal ako pomôcť. Znovu sa pokúsil o čarovanie bez prútika. Sústredil sa na otcovu lásku, lásku jeho krstného otca a takmer sa mu to podarilo. Cítil ako mu mágia prúdila v žilách, ako sa hromadila na končekoch jeho prstov. No mágia sa znovu rozplynula, keď ho do boku zasiahla kliatba a on klesol k zemi. Šokovane sa na svoj bok pozrel  a videl akosa mu na povrch drala krv z šesťcentometrovej rany. Inštiktívne si na ňu v snahe zastaviť krvácanie pritlačil ruku. Nezdalo sa však, že by to pomáhalo, pretože mu krv presiakavala pomedzi prsty a rinula sa mu po nohaviciach dolu. To nebolo dobré. Rana musí byť naozaj hlboká aby takto krvácala.

Cítil ako sa k nemu niekto priblížil a vzhliadol do znepokojených očí svojho najlepšieho priateľa.

“Harry, si…” začal, no odmlčal sa, keď videl prúd krvi vytekajúcej z Harryho rany. Ron uvoľnil Harryho ruky a pritlačil na ranu svoje vlastné. Ten tlak vyslal jeho nohou vlnu bolesti a on zastonal.

“Prepáč, Harrym” ospravedlňoval sa Ron. Harry videl ako Ronovatvár zbledla a zračili sa mu v nej obavy. “Nespomaľuje to.”

Harry mu pohliadol do tváre a potom znovu na svoju ranu. “To nie je dobré,” zašepkal.

“Máte nejaký problém, deti?” ozval sa spoza nich vrčiaci hlas. Harry sa snažil otočiť aby si mohol príchodzieho prehliadnuť, no sykol od bolesti. Jeho bok mu to nedovolil. A tak si namiesto toho ľahol na zem a cítil ako ho sily opúšťajú.

“Čo si mu urobil?” zreval Ron a chránil Harryho telo tým svojím. “Už vám nedovolím ublížiť mu ešte viac!”

“No, to už nebude potrebné, Weasley. Ten chlapec bude mŕtvy v priebehu niekoľkých minút. Je mi to hrozne ľúto.” Hlas Luciusa Malfoya sa ani nezatriasol a zdalo sa, že Ron sa buď rozplače nad osudom svojho priateľa alebo zabije muža stojaceho pred ním.

“Nie,” zašepkal a naklonil sa k Harrymu. “Bude to v poriadku, kamoš. Niečo s tým spravíme.”

Harry slabo prikývol, aj keď dosť vážne pochyboval o tom, že muniekto bude schopný pomôcť skôr, než bude neskoro. Cítil chlad a povedal o tmo Ronovi. Malfoy sa rozrehotal.

Ron namuža zazrel a odhodlane si priateľa pritiahol k sebe, aby ho trošku zahrial.

“Bude to v poriadku, postarám sa o to, aby ti zima už nebola,” zašepkal. Harry počul ako sa jeho hlas zlomil a zpanikáril. Zomrie. Ron sa náhlivo obzeral po bojisku, snaži sa nájsť známu tvár. Harry myslel na Siriusa, je v poriadku, alebo je aj on zranený?

“Snape!” zreval Ron a Harry vzhiadol ku svojmu priateľovi. Kde bol jeho otec? Harry chcel svojho ocka, aby mohol zacítiť jeho príjemné objatie a to ako ho ochraniteľsky drží v rukách ešte raz, skôr než umrie.

Kdesi spoza seba začul tlmené výkriky a kliatby. Lucius Malfoy sa z ničoho ničzviezol k zemi a Harry nehybne hľadel do jeho strieborných očí.

“Pre Boha,” zašuškal Ron. Harry vzhliadol a videl ako sa jeho oči neveriacky rozšírili.

“Ron?”podarilo sa mutať zo seba a priateľ k nemu okamžite znovu priskočil.  Spýtavo sa na červenovlasého priateĺa zahľadel, neschopný svoju otázku vysloviť.

“Malfoy,” zamumlal starší chlapec a stále vyzeral šokovane. “Nemôžem tomu uveriť.”

Harry sa oňho začánal vážne obávať. Ale, potom mu dalo všetko zmysel. Draco Malfoy k nim klesol na kolená a zamával svojím prútikom. Harry nepočul jeho slová, ale nech to už bolo čokoľvek, zastavilo to krvácanie.

“Bde potrebovať elixír na doplnenie krvi,” povedal blonďavý teenager a Ron prikývol, ako by vedel o čom Malfoy hovorí. “Severus bude mať jeden so sebou. Keby sme sa k nemu vedeli dostať…”

Napriek tomu, že sa tok krvi opúšťajucej jeho telo zastavil, Harry bol stále slabý. Netušil či ešte bude niekedy schopný použiť svoj hlas. “Ocko?” spýtal sa. Tak sa mu to nakoniec podarilo, ale bolo to len slabé zachrapčanie.

“Už ide, Potter,” povedal Malfoy a Harry mal príležitosť po prvýkrát si ho poriadne prezrieť. Uškrnul sa. Slizolinčan mal na sebe modrý habit, veľmi povedomý modrý habit. Draco Malfoy ich sledoval. On bol ten “muž”, ktorého zahliadli v Rytierskom autobuse.

“Videl som ťa,” zašepkal. Malfoy len pokrčil plecami a Ron sa tváril zmätene.

“Kedy?” spýtal sa. “Teraz?”

“Nie…predtým…v autobuse,” dostal zo seba. Teraz keď už šok opadol začal cítiť bolesťv rane. “Au,” zamumlal.

“Vydrž, Harry. Snape sem ochvíľku príde,” povedal, ale Harry v jeho hlase začul zúfalstvo. Severus sa k nim podľa jeho prieteľa neblížil dostatočne rýchlo.

Bol prekvapený, keď počul ako na jeho ocka Malfoy zreval: “Severus, potrebujeme tvoju pomoc! Poď sem!”

Harry stále vnímal boj naokolo, ale pociťoval až príliš veľa bolesti na to, aby mu na tom záležalo. Ale keˇv vzhliadol do známych čiernych očí, podarilo sa mu slabo sa usmiať.

“Ahoj, ocko,” zašepkal, no potom sa mu tvár stiahla v bolestnej grimase.

“Čo sa stalo?” spýtal sa Severus keď si k nemu kľakol a nadvihol mu tričko. Harry zalapal po dychu a napol sa, aby utiekol bolesti. Severus ho potlačil späť na zem, ale na druhom boku ho jemne pohladkal, akoby sam mu chcel ospravedlniť. “Počkaj, dám si viec pozor,” povedal mu.

Harry bol k smrti vyčerpaný a namiesto odpovede len privrel viečka.

“Nie, Harry, musíš zostať hore.” Začul Harry a protestne zastonal. “Aspoň kým nevypiješ tie elixíry. Potom môžeš spať koľko len budeš chcieť.”

Harryho jemne nadvihli a Severus sa posadil zaňho aby ho podoprel. “Tu máš, vypi to.” Severus mu k ústam jemne priložil flakónik a on prehĺtal nechutnú tekutinu až vo fľaške už nič nezostalo. Potom musel vypiť ešte dva ďalšie elixíry a nakoniec ho Severus položil späť na zem. Harry sa usmial, keď bolesť zmizla a uvedomil si, že už nebol až tak unavený, no ešte stále sa mu chcelo spať.

“Lepšie?” spýtal sa Ron.

“Áno,” odvetil. “Kde je Sirius?” chcel vedieť a podvihol sa lakte. Divoko sa rozhliadal všade naokolo, ale svojho krstného otca nezahliadol.

“Som tu, chlapče.” Harry otočil hlavu takmer o 180 stupňov a ulavene si vydýchol.

“Si v poriadku?” spýtal sa a premeriaval si ho, hľadajúc nejaké známky kusnutia.

“Som,” povedal Sirius a kľakol si k nemu. “Si ty v poriadku?” spýtal sa, keď si všimol jeho krvou nasiaknuté tričko. Vystrašene pozrel na Snapa.

“Je v poriadku. Môj otec ho zaklial, ale Severus mu dal elixíry, takže je v poriadku,” vysvetlil Draco. Sirius na chlapca neveriacky hľadel.

“A ty tu čo robíš?” spýtal sa.

Malfoy si povzdychol. “Sledoval som týchto dvoch idiotov. Počul som ich rozprávať sa na hradných chodbách. Sledoval som a zistil som, kam šli. Vyzeralo to až príliš jednoducho a pomyslel som si, že by mohli potrebovať trochu pomôcť,” povedal a zahľadel sa na nehybnú postavu svojho otca. Konečne sa objavili aj aurori, aj keď na to už bolo trošku neskoro.

“Nikto z vás nemal čo robiť mimo hradu,” pokarhal ich Severus. “A tebe som povedal, aby si zostal v mojich komnatách než sa vrátim,” oboril sa na Harryho.

Harry vedel, že z toho bude mať problémy. “Musel som sa ísť pozrieť,” povedal a ukázal na Siriusa. “Kde si vlastne bol?” chcel vedieť.

“So Shackleboltom, Harry. Nemohli sme Dillarda nájsť a museli sme sledovať jeho stopu. Zdá sa, že si bol v jeho hľadaní úspešnejší,” povedal. Harrymu bolo jasné, že všetci muži boli jeho činom sklamaní a to ho zabolelo pri srdci. Ramus sa k nim pred niekoľkými sekundami pripojil a teraz scénu pred sebou pozoroval s prekríženými rukami.

Severus pevne pohliadol do Harryho očí a povedal: “Máš zaracha.”

To Harry nikdy predtým nemal. Nebol si celkom istý, čo to presne znamenalo, ale neskôr sa na to spýta. Rezignovane sklopil pohľad.

“Budeme kontaktovať aj vašich rodičov, pán Weasley.”

Ron pri tej myšlienke zastonal. “To budú letné prázdniny,” povedal, vediac že toto bez trestu neprejde.

Severus sa na Malfoya zamyslene pozrel. “Draco, zvážil som tvoju terajšiu situáciu a keďže som tvoj krstný otec, máš zaracha tiež.

Malfoy chvíľu nezrozumieteľne koktal. “Čo to znamená?”

Harry nakoniec vzhliadol do Severusových očí. Dúfal že muž odpovie na Malfoyovu otázku aby vedel čo to vlastne je, keď so zarachom začnú.

“Ani jeden z vás nemal zaracha?” spýtal sa Severus pohliadnuc na Harryho s Dracom. Harrysi povzdychol.

Obaja chlapci pokrútili hlavami. “Neskôr vám to vysvetlím,” oznámil im. “Teraz sa musíme postarať o to, čo ste spôsobili.

“Poďte chlapci, vezmem vás do Rokfortu.” Sirius mu podal ruku a zdvihol Harryho zo zeme. Aj keď mu elixíry naozaj pomohli, stále bol slabý a vďačne sa o muža oprel..

Ako štovrica opúšťala bojisko, Harry sa obzrel späť a videl ako sa aurori snažili spútať jeho niekdajšieho učiteľa. Rád by vedel, čo s ním spravia. Nakoniec pokrčil plecami a nechal to tak. Nasledoval svojho krstného otca do Rytierkskeho autobusu, ktorý ich mal zobrať späť do Rokfortu. Nemohol si pomôcť, no trošku sa bál chvíle, keď sa dnes večer stretne so Severusom. Preniesol ešte viac váhy na Siriusa a posediačky podriemkaval. Vďaka výrazným trhnutiam autobusu a svojím vlastným vystrašeným myšlienkam však nedokázal zaspať. Keď sa konečne dostali späť ku hradu, Sirius ho poslal do Severusových komnát a nariadil mu, aby tam na otca počkal. A tak sa rozlúčil s Ronom a Malfoyom a vydal sa na cestu do žalárov.

Keď sa tam nakoniec dosta, zašiel do svojej izby a ľahol si na posteľ. Zamýšľal sa nad tým, ako dlho bude musieť čakať, kým sa  ukáže Severus. Stále vyčerpaný z udalostí dnešného dňa si ľahol na bok a zmotal sa do guličky. Zadriemal. O niekoľko hodín neskôr ho prebudilo hlasné zatresnutie dverí.

Poslední komentáře
27.01.2008 01:34:20: Mám takový pocit, že jsem nad touhle povídkou strávila necelých devět hodit. No ale rozhodně jich ne...
24.01.2008 21:08:01: Skvele. Vdaka.
18.01.2008 19:38:50: Nádherný!! Moc povedený překlad a já už se těším na další!!
14.01.2008 07:37:13: Moc se těším na další rozhovor Severuse s Harrym. Já bych ho teda pěkně seřvala. Takhle děsit tatínk...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.