...

HP-Tam, kam patrím II

Kapitola piata: Hádky a migrény

Ha! prvá časť konečne preložená!! Neviem, či sa mi dnes podarí preložiť aj druhú, ale pevne dúfam, že áno :D sorráč za ten koniec ale nevedela som odolať a okrem toho to bola polka kapitoly :D kapču venujem Manii, ktorá na ňu tak hrozne napäto čakala :D hh užite si čítanie..s ďalšou kapčou príde jeden oznam...a nezabudnite komentovať heh :D
Elixír vybuchol a po triede sa rozletela jedovatá tekutina. Harry schmatol Nevilla za límec a pritlačil ho k zemi, zatiaľ čo obranne zdvihol ruky. Práve vo chvíli, keby mu elixír vystrekol do očí ich Harry zatvoril, čakajúc na to, kým ho to trafí do tváre a bolesť, ktorá bude určite nasledovať.

Ale žiadna bolesť neprišla a elixír sa ho ani nedotkol. Harry pomaly otvoril jedno oko a zalapal po dychu, keď to uvidel. Všetci študenti naňho užasnuto a tak trochu vystrašene hľadeli. Keď vzhliadol uvedomil si prečo. Smrteľný elixír sa akoby zastavil vo vzduchu a len centimertre ho delili od jeho tváre a tiel spolužiakov. Jeho zelené zreničky sa v šoku rozšírili, než sa upreli na jeho učiteľa, jeho opatrovníka.

Severus bol prekvapený, no potom si všimol, že ho niekto pozoruje. Jeho prekvapenie nahradil chlad a on rýchlym, komplikovaným mávnutím odstránil látku zo vzduchu. "Všetci si vyčistite kotlíky! Ani slovo, lebo vám všetkým udelím trest!" vyprskol. "Potter, do môjho kabinetu, ihneď!"

Harry rýchlo pozrel na Rona a Hermionu, ktorí mu pohľad s obavami opätovali a rýchlo sa pobral za profesorom elixírov. Jeho žalúdok sa prevrátil, keď vošiel do kabinetu svojho opatrovníka a potichu stál vo dverách, čakajúc na trest.

()()()()()()

"Si v poriadku?" spýtal sa Severus v momente, keď Harry vošiel. "Trafilo ťa niečo z toho?

Harry bol zmätený drastickou zmenou osobnosti, ktorú Severus demonštroval. Bol naňho naštvaný, aleno nie? Toto bolo tak strašne mätúce.

"Hej, je mi dobre. Netrafilo ma to," povedal Harry potichu so sklonenou hlavou.

Severus rukou podvihol Harryho bradu, ale chlapec dotyk striasol a prekvapene zaspätkoval. Profesor Snape stiahol svoju ruku, keď si uvedomil to divadlo v triede. Mal mu vysvetliť, že smrťožrúti o jeho zrade ešte nevedeli. Preto musel aj naďalej so svojím vystupovaním pokračovať. Vnútorne sa za svoju sprostotu preklial. Bezmyšlienkovite predpokladal, že to chlapec pochopí, ale Harry to vzal z toho nesprávneho konca. Bol neuveriteľne hrubý a to nechcel. Nie k Harrymu, nie po tom, čo všetko si prežil.

"Harry, mrzí ma to," ozval sa nečakane. Harry zmätene podvihol obočie.

"A čo?" spýtal sa, mysliac, že neexistoval žiadny dôvod nato, aby sa mu profesor ospravedlňoval.

Severus si nad jeho zmätením povzdychol. "To, ako som sa práve správal. To je to, za čo sa ti chcem ospravedlniť. Harry, musíme sa o tom všetkom porozprávať."

Harryho oči sa náhle rozosvietili pochopením, keď si uvedomil, že mužovo správanie v triede bolo len fingované. "Nevedia teda, že si špeh?" spýtal sa a všetky dieliky zapadli do seba.

"Správne. Je mi to ľúto, Harry. Skrátka som predpokladal, že ti dojde, že o tom ešte nevedia," snažil sa mu to vysvetliť.

Harry sa zťažka oprel o Snapov stôl. Cítil sa, akoby z neho niekto zdvihol aspoň tonu. "Nie, myslel som si, že keďže Voldemort vie, že nie si lojálny, že to rozšíri medzi svojich poskokov," povedal, čím Severusa dohnal k smiechu pri slove "poskok". Mohol si predstaviť Malfoyovu reakciu k pomenovaniu poskok. "Takže deti smrťožrútov o tom ešte nevedia?"

"Nie, ešte nie. Ak by sa o tom dozvedeli, vedel by som to," povedal a pomyslel na originálne plány, s ktorými by smrťožrúti určite prišli, spôsobmi ako sa ho zbaviť.

Zdalo sa, že sa Harry zachvel spolu s ním, akoby vycítil jeho morbídne myšlienky.

"Ale aj tak, mal som ti veci viac vysvetliť. Bol by to menší šok, vkročiť do triedy so mnou v plnom bastardskom móde."

Harry sa zasmial. "Iba trochu."

"Aby moji Slizolinčania nezačali byť podozrievaví ti na konci hodiny pripomeniem tvoj "trest". Dobre?" spýtal sa.

Harry prikývol. "To je v poriadku. Nemusím ale robiť to, čo zvyčajne na trestoch, však nie?" chcel si potvrdiť.

"Och, nie," odvetil Severus s úškrnom. "Vymyslím niečo oveľa zaujímavejšie. Možno úlohu s elixírov?"

Harry zastonal. "Ale no tak, to nie je fér. Nespravil som nič zlé a zachránil som nás…" Vtedy si spomenul na to, čo v triede vlastne spravil. Zdalo sa, že sa nad tým profesor tiež konečne zamyslel, keďže bol predtým príliš vystresovaný v strachu o Harryho.

Spýtavo sa na Harryho pozrel. "Možno by sme si mali ísť pohovoriť s riaditeľom," povedal, keďže si sám nebol istý, ako sa Harrymu podarilo predviesť tak náročné bezprútikové kúzlenie, niečo čo ani on sám nedokázal. Teda nie až do takej miery.

"Dobre," súhlasil pohotovo Harry. Dúfal, že Dumbledore o tom bude niečo vedieť.

"Mali by sme sa tam vrátiť. Tvoji priatelia si budú myslieť, že som ťa použil ako prísadu do jedného z mojich nebezpečnejších elixírov," povedal a Harry sa usmial, keďže to nebolo zas až tak ďaleko od pravdy. Teda aspoň pre Rona.

()()()()()()

Ako Harry predpokladal, keď sa vrátili späť do triedy, Ron sedel na kraji svojej stoličky. "Si v poriadku?" spýtal sa s vážnym znepokojením. "Bol si tam tak dlho, že som si začal myslieť, že…"

"Uch, dal mi trest," povedal dosť nahlas, aby ho počula väčšina študentov okolo nich. Tichším hlasom pokračoval. "Iba sa chcel uistiť, že som v poriadku," povedal, aby sa Ron príliš nenaštval na reakciu jeho opatrovníka.

"A tak ti dal trest," spýtal sa neveriacky. "Ako to ukazuje to, že mu na tebe záleží?"

Harry prevrátil oči nad Ronovou tvrdou hlavou. "Iba to hrá, Ron. Ten trest je len akože."

Ron sa začervenal, keď si uvedomil, že znovu skočil k neuváženým záverom. "Prepáč."

"To je v poriadku. Musím tam ísť, aby to vyzeralo autenticky, ale nie je to naozaj," povedal a küčivým hlasom dodal: "Ale myslím, že ma prinúti urobiř si úlohy," povedal, akoby to bolo niečo neznesiteľné.

Hermiona to už dlhšie nevydržala a rozosmiala sa na plné obrátky.

"Sklapni, Herm," zamručal Harry. Ron nemohol inak, a k Hermione sa pridal.

Keď na nich ale profesor Snape zazrel, všetci sa okamžite utíšili. Všetci okrem Rona. "Si si istý, že to len hrá?"

Hneď ako hodina skončila, zamierila trojica do klubovne. Elixíry boli niekedy totálne vyčerpávajúce. Snape potvrdil svoje slová, keď Harrymu pri jeho odchode pripomenul, nahlas aby to všetci počuli, že sa mu o ůsmej večer začína trest.

Harry si všimol, že naňho väčšina koľaje civí, akoby čakali, že spraví niečo nezvyčajné. "Prajem si len, aby prestali civieť," zamrmlal a zazrel na chlapca, ktorý naňho hľadel so sánkou na podlahe.

"No, nemôžeš im to vyčítať, Harry. Nie je to niečo, čo sa vidí každý deň," vysvetlila Hermiona. Keď sa konečne dostali do klubovne, otočila sa k nemu. "Zabránil si, aby nás všetkých trafil elixír, elixír, ktorý by nás stiahol z kože. Povedala by som, že je to dosť nezvyčajné."

Harry sa hodil do jedného z pohodlných kresiel. "Len dúfam, že tie "nezvyčajné veci" ma čoskoro opustia. Začína ma to strašiť."

"Vie Snape, ako si to urobil?" spýtal sa Ron.

"Nie, nevie. Nevedel to vysvetliť, a tak asi pôjdeme za Dumbledorom," povedal im.

Hermiona prikývla, akoby to nolo to najzjavnejšie riešenie.

"Hádajte, kto prišiel?" povedal Harry, čím účinne zmenil tému.

Ron a Hermiona pozreli jeden na druhého, potom na Harryho. Oči ich priateľa akoby pri zmienke tej záhadnej osoby ožili. Na myseľ im prišiel iba jeden človek.

"Smrkáč?" spýtal sa Ron.

Harry nadšene prikývol. "Áno. A chvíľu tu ešte zostane. Zdá sa, že od neho niečo Dumbledore potrebuje, ale nemôže alebo nechce o tom nič povedať," povedal mrzuto. "Neviem, prečo mi to nemôže povedať, som predsa jeho krstný syn. Mal by mi dôverovať."

"Ale no tak, Harry, vieš predsa, že by si mal čo robiť, aby si nám o tom nepovedal. Hovoríš nám všetko," zdôvodnila Hermiona. "Preto o tom nehovorí. Alebo možno jednoducho nechce, aby si o tom vedel."

"Možno je to prekvapenie," vložil sa do toho Ron. "Mohlo by to byť," dodal, keď videl Hermionin pohľad.

"Neviem, ale vadí mi, že mi nikto nič nepovie. Musím na to prestať myslieť. Nemá žiadny zmysel trápiť sa nad tým," povedal viac sám sebe, ako svojim priateľom.

"Poďte, je už takmer ča sna večeru a Harry nebude mať na jedenie veľa času," povedala Hermiona. Obaja chlapce vedeli, že mala na mysli Harryho "trest".

()()()()()()

Harry jedlo na svojom tanieri len presúval z jednej strany na druhú, bez toho, aby niečo zjedol. Keď sa ho na to spýtali, povedal, že je iba nervózny z trestu. Ron a Hermiona mu to neverili, ale nechali to tak. Mali starosti o Harryho jedenie a jeho spacie návyky, keďže obe boli takmer neexistujúce. V poslednej dobe vyzeral hrozne unavene. Ronova prvá predstava bola samozrejme tá, že mu niečo Snape robí, no teraz keď sa presvedčili, že v tom to určite nie je, nevedeli prísť na to, čím to vlastne je.

Harry zaklopal na dvere od Snapovho kabinetu presne o ôsmej hodine. "Ideš neskoro," povedal Snape hneď ako sa objavil vo dverách.

Tínedžer pozrel na svoje hodinky a zahľadel sa Snapovi do tváre. "Nejdem," hádal sa. "Je presne osem hodín." Prešiel tesne k profesorovi a ukázal mu svoje hodinky, aby mu to potvrdil.

Severus s ním evidentne nesúhlasil. "Podľa tieňov je 8:05," informoval ho. "Nabudúce príď načas," povedal.

Harry naňho len civel. "Hm," bola jeho odpoveď. Už iba pohľadom na profesora dokázal určiť, že ho bolí hlava a preto má zlú náladu. "Skvelé," zamrmlal si potichu, tak aby ho Snape nepočul.

"Priniesol si si úlohy?" spýtal sa. Harry prikývol a hodil si tašku na najbližší stôl. Bola samozrejme náhoda, že to bol ten najvzadialenejši od Snapa. Keď ale profesor nemal žiadnu námietku, posadil sa.

Počas nasledujúcej hodiny Harry dokončil svoju úlohu na elixíry a začal s transfiguráciou. Severus ho po celý čas ignoroval a zdalo sa, že je sústredený jedine na známkovanie papierov pred sebou. Harry zistil, že sa začal veľmi rýchlo nudiť. Myslel si, že bude "trest" oveľa zaujímavejší, alebo že sa aspoň porozprávajú.

"Nerobil by som si úlohy, ak by som bol so Siriusom," zašepkal veľmi potichu, keďže nechcel, aby Snape počul meno jeho krstného otca.

Zabudol, ale že má vo svojej taške položenej neďaleko, Siriusovo zrkadlo. Nevšimol si, že sa vňom objavila Siriusova tvár. Tiež vôbec nepostrehol tvár, ktorá sa v zrkadle objavila, sa uškierala na jeho mrmlaní.

"Ani som si tento trest nezaslúžil. Zachránil som im predsa život," ďalej sa potichu sťažoval. "A dostal som za to trest. To je teda opatrovník."

Nevšimol si ani to, že tvár v jeho zrkadle zbledla, nabrala hnevlivý výraz a neskôr úplne zmizla.

"Čo si hovoril, Harry?" spýtal sa Severus spoza stola.

Harry si povzdychol. "Nič. Iba sa nudím. Dokončil som všetky úlohy. Mohol by som už odísť?" spýtal sa s nádejou.

"Nie, Harry. Si tu ešte len hodinu a odkedy je to pre mňa normálne?" spýtal sa podráždene.

Čiernovlasý chlapec pozoroval profesora, ako si pošúchal spánky a vedel, že by sa s ním nemal ďalej hádať, ale tomu malému hlásku v hlave nenačúval. "Nemám čo iné robiť," hádal sa.

Profesor Snape naňho zazrel. "Tak ti dám niečo, čo ťa nepochybne zabaví," povedal a ukázal smerom ku kope špinavých kotlíkov z dnešných hodín. "AK chceš robiť niečo produktívne, môžeš ich vyčistiť," povedal. Harry vedel, že mal byť ticho. Hádky so Snapom s migrénou boli neznesiteľné. Pred tým ho už varovala Deliverance.

Zdráhavo prešiel k stohom nechutných kotlíkov. Vyčistiť ich mu zaberie celú večnosť. Harry cítil, ako ho premáhať hnev. "Trestáš ma za niečo, čo som vlastne vôbec nespravil," povedal nie úplne potichu, dostatočne na to, aby ho Snape počul.

Snape odhodil brko, ktorým práve známkoval prácu nejakého chudáka. "Fajn, zmizni!" zreval rozzúrene a vstal zo stoličky.

Harry sa tak hrozne mykol, až prevrhol dva kotlíky, ktoré sa následne rozbili na zemi.

"Počkajte, je mi to ľúto," zašepkal Harry a ustupoval od svojho profesora, ktorý násilne otvoril dvere, až ich takmer vytrhol z pántov.

Severus sa otočil a stuhol, keď si uvedomil, že Harryho tak hrozne vystrašil, až sa začal triasť.

"Čo si mu dopekla urobil?" zreval hlas od dverí.

************

Harry sa rýchlo otočil a vo dverách uvidel svojho krstného otca. Bol vytočený a znepokojený zároveň. "Harry, si v poriadku?" spýtal sa, keď si všimol, že sa chlapec chveje.

Harry trhane prikývol, čo Siriusa ešte viac rozzúrilo. Vrhol sa k Snapovi s úmyslom nájsť si zámienku, aby mu mohol ublížiť, zabiť prinajlepšom.

"Nie, Sirius! Nič mi nespravil," zreval Harry a postavil sa medzi dvoch mužov. "Bola to moja chyba. Mal som byť ticho, ale nebol som. Má migrénu a ja som mu len pridával, čo som nemal. Bola to moja chyba," povedal a v rýchlosti, akou to povedal jeho slová splývali.

Sirius priložil ruky na Harryho tvár. "Harry, chveješ sa. Vystrašil ťa. Profesori nemajú svojich študentov strašiť." Vzhliadol a zazrel na Severusa. "Opatrovníci nemajú strašiť svojich zverencov," zasyčal.

Obaja, Harry aj Severus sa na Siriusa neveriacky zahľadeli. "Ako to vieš?" spýtal sa Harry.

"To zrkadlo, Harry. Povedal si moje meno a ja som počul ako si mrmleš o tom, že Snape nie je dobrý opatrovník," povedal, zatiaľčo ešte stále na Severusa zazeral.

Severus na Harryho previnilo pozrel. "Je mi to ľúto, Harry. Nikdy som ťa nechcel vystrašiť. Vieš, že by som ti nikdy neublížil, však?" spýtal sa neisto.

"Viem," odvetil. "Len som ťa nikdy predtým nevidel takto sa…správať. Nechcel som ťa naštvať."

"Nie, Harry. Nenaštval si ma. Iba som bol frustrovaný zo študentov a iných osobných záležitostí. Plus tá migréna tomu vôbec nepomáhala. Nemal som na teba kričať, na to neexistuje žiadne ospravedlnenie. Je mi to ľúto," povedal a položil ruku na Harryho rameno, vďačný, keď ju mladík nestriasol. Aj keď sa zdalo, že je Sirius pripravený mu tu ruku oddeliť od zvyšku tela.

Harryho krstný otec ne nich naďalej skepticky hľadel. "Prečo máš vlastne opatrovníctvo nad mojím krstným synom?" spýtal sa smutne.

Harry sa otočil k svojmu krstnému otcovi, keď si uvedomil, že odpoveď Siriusa pravdepodobne dosť zloží.

Severus pozrel na Harryho, očami sa pýtajúc, koľko toho má prezradiť. Harry len prikývol.

"Ak by si niekedy stretol Harryho príbuzných, vedel by si, akú nenávisť v sebe nosia," začal a chcel pokračovať, keď si Sirius pri zmienke Dursleyovcov odfrkol. "Na konci minulého školského roka som na stanici stretol Harryho spolu s jeho strýkom. Tam ten muž Harrymu psychicky aj fyzicky ublížil," povedal spomínajúc na to, ako ten tlstý muž hodil Harryho do auta. Stále ho to vedelo vytočiť. Všimol si, že Sirius rozmýšľa medzi rovnakými riadkami.

"Ako dlho sa to dialo?" spýtal sa Harryho. Ale Harry odmietol pozrieť Siriusovi do očí. V podstate aj do Severusových.

"Harry?" spýtal sa Severus. Nikdy sa naozaj nerozprávali o Dursleyovcoch a o tom, kedy to vlastne všetko začalo. Niekoľkokrát sa k tej téme dostali, no Harry rýchlo zmenil smer rozhovoru.

Harry zaryto hľadel to zeme. Netušili, ako zahanbujúce to preňho bolo? Ako sa hanbil zato, že to dovolil? Nenávidel to, keď o tom musel hovoriť.

"Nepamätám sa," odvetil, na čo si obaja muži vzdychli.

"Nemusíš o tom hovoriť, ak nechceš," povedal Sirius a aj on položil ruku na Harryho plece.

"Nechcem," odvetil Harry a to bol koniec celého rozhovoru.

Sirius sa opäť obrátil k Snapovi. "Takže si sa po rokoch nenávidenia tohto dieťaťa rozhodol, že sa oňho budeš starať? Prečo, Snape? Pretože ja tomu akosi nemôžem uveriť."

Profesor Snape sa na Siriusa dlho a tvrdo zahľadel. "Nie som úplne bezcitný bastard. To "dieťa" som spoznával dlhšie. Nerozhodol som sa zo dňa na deň. Zabralo mi tri mesiace, aby som si uvedomil…že mi na ňom záleží," povedal. Vôbec sa mu nepáčil fakt, že si má vylievať srdce tomuto mužovi. Ale ak to má fungovať, bude potrebovať jeho súhlas. Nedovolí, aby ich hádky narušili jeho vzťah s Harrym.

Sirius civel na muža pred sebou a na očiach mu videl, že hovorí pravdu. Povzdychol si a prikývol. "Dobre, zdá sa, že tomu môžem veriť," podvolil sa nakoniec. "Ale stále je mojím krstným synom. Nemysli si, že ťa nekopnem do prdele, ak mu nejak ublížiš. A stále mám slovo v rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú," dodal, keďže nechcel, aby nad ním mal Snape plnú kontrolu.

Severus naňho zazrel. Ak to toho muža umlčí, bude súhlasiť úplne s čímkoľvek. "Fajn."

Sirius sa uškrnul. "Dobre. Súhlasíš, Harry?" spýtal sa, keďže nechcel, aby si Harry myslel, že ho z toho vynechali.

"Hej, súhlasím," súhlasil Harry aj keď rozhovoru venoval len malú pozornosť. Zdalo sa, že sa stratil vo vlastných myšlienkach.

"Si v poriadku?"

"Áno, len som unavený. Mohol by som ísť do klubovne?" spýtal sa.

Hneď potom, ako dostal povolenie sa Harry rýchlo vrátil do chrabromilskej veže. Bol síce neuveriteľne unavený, ale hlavný dôvod jeho odchodu bolo, že sa z tej miestnosti vážne chcel dostať čo najďalej. Ten rozhovor o jeho príbuzných prebudil starých démonov a on chcel byť sám. Jeho priatelia naňho čakali usadení v kreslách pred krbom, ale povedal im, že je unavený a šiel do postele. Potom ako sa prezliekol do pyžama vliezol do postele a zatiahol okolo nej záesy. V tú noc mu trvalo dlho, kým sa mu podarilo zaspať.

()()()()()()

Harry sa vo štvrtok ráno zobudil a jediné čo si prial bolo opäť zaspať a nikdy viac sa nezobudiť. V toto ráno mal svoju vlastnú migrénu a bol si istý, že to nebol ten normálny druh. Mal sen, alebo si to aspoň myslel. Mal ťažkosti s rozlišovaním snov od vízií. Tento bol ale taký realistický. Zvažoval, že o ňom pôjde povedať Dumbledorovi, pretože ak to bola pravda, tak boli Dursleyovci blízko smrti, ak nie už mŕtvi. Svoju pomalosť na ceste do riaditeľovej kancelárie prisudzoval svojej únave a nie faktu, že mu na tom jednoducho nezáležalo.

Keď sa dostal ku vchodu, nasprostato naň civel. "Aké je to prekliate heslo?" spýtal sa nahlas.

"Skús medový dudlík," ozval sa spoza neho známy hlas.

Harry sa otočil a uvidel za sebou Severusa. Predtým si ho vôbec nevšimol. "Ďakujem," zamrmlal, keď povedal heslo.

Ako obaja vystupovali po strmých schodoch, Severus si všimol, že bol chlapec hrozne bledý. Bolo mu jasné, že ho bolí hlava. "Si v poriadku?" spýtal sa.

"Áno," odvetil Harry, keďže nechcel prikývnuť, ako pôvodne zamýšľal, pretože ho hlava bolela naozaj statne.

Severus vytiahol flakónik z vrecka a podal ho Harrymu. "Vypi to," prikázal mu. Harry poslúchol.

Harry zdvihol ruku, s úmyslom zaklopať, no dvere sa v tom momente otvorili. "Dobré ránko," privítal ich Dumbledore natešene. Harry by sa bol stavil, že v to ráno zjedol príliš veľa citrónových dropsov. "Môžem vám s niečím pomôcť?" spýtal sa, keď si všimol Harryho bolestivého výrazu.

"Myslím, že som mal víziu," vysvetlil a prešiel ku stoličke skôr, než sa mu podlomili kolená. Bolesť pomaly mizla, ale stále sa cítil hrozne slabo.

"O čom tá vízia bola?" spýtal sa riaditeľ znepokojene.

Harry si vzdychol, chcel by vedieť, či sa neznepokojuje zbytočne. "O Dursleyovcoch," začal. "Ale asi to bol len zlý sen," povedal. "Ale ak to sen nebol, všetkých ich pokúsal veľký had," povedal, akoby sa také niečo stávalo každý deň. "Bol to len sen," povedal opäť.

Dubmledore pozrel na Severusa. Ten prikývol, zľahka sa dotkol Harryho ramena a odišiel. Harry mohol len predpokladať, že ho riaditeľ poslal skontrolovať Dursleyovcov.

"Čoskoro to zistíme," povedal Albus.

"Dobre," povedal Harry unavene."

"Prečo si neľahneš a nezatvoríš nachvíľku oči, Harry? Vyzeráš vyčerpane."

Harry s ním úplne súhlasil a ľahol si. Nechcel zaspať, len si tam ľahnúť. Napriek tomu zistil, že zaspal a zobudil sa až o niekoľko hodín neskôr. Tiež zistil, že ho niekto prikryl farebnou dekou. Napriek tomu ako dobre mu bolo sa rozhodol, že musí vstať. Stále nevedel, čo sa stalo s Dursleyovcami. Keď vstal, prekvapene si všimol, že sa nachádza v inej časti riaditeľovej kancelárie. Pod sebou počul šepot a domyslel si, že je na poschodí. Keď zahliadol zábradlie, uvedomil si, že hádal správne.

"Harry, už si hore," povedal pán Weasley.

"Čo tu robíte?" spýtal sa. Rýchlo zišiel dolu po schodoch a zistil, že sa v riaditeľovej kancelárií nachádza dosť jemu neznámych ľudí. "Ahoj," povedal pomaly a trochu sa začervenal, keď si uvedomil, že je ešte stále v pyžame. Bol ale ešte viac prekvapený, keď si medzi osadenstvom všimol Remusa. "Remus!"

"Ahoj, Harry," usmial sa vrúcne. "Dobre si sa vyspal?"

Zelenooký chlapec sa uškrnul. "Hej."

Dumbledore mu rýchlo predstavil ľudí, ktorých nepoznal. Nebol veľmi prekvapený, keď zistil, že všetci patria do Rádu. Pomyslel si, že tá žena s fialovými vlasmi bola dosť zaujímvavá. Tušil, že sa volala Tonksová.

"Takže, čo sa stalo?" spýtal sa, keď sa na ich výzvu posadil medzi Siriusa a Remusa.

"No zdá sa, že tvoj sen bol pravý, Harry," povedal Dumbledore pomaly.

Harry sa nevedel poriadne nadýchnuť. "Sú všetci mŕtvi?" spýtal sa v duchu. Nevedel prečo, ale náhle bol takmer smutný pri myšlienke, že by mali byť mŕtvi. Neprekvapilo ho to. Síce ho nenávideli, ale boli jeho jedinou rodinou. Ak by zomreli, už by mu nikto nezostal.

Cítil, ako sa naňho upreli všetky oči v miestnosti a vystrel sa. "Sú mŕtvi?" spýtal sa nečakane, čím všetkých v miestnosti prekvapil.

Keď ho obaja, Remus aj Sirius chytili za ruku, považoval to za zlé znamenie, veľmi zlé. Nachvíľku sa zamýšľal nad tým, kde je Severus, potom však jeho pozornosť prešla na Dursleyovcov.

"Dieťa, tvoja teta a tvoj bratranec boli obaja zavraždení. Tvoj strýko to však prežil. Prišli sme včas, aby sme ho zachránili," povedal Albus jemne. "Je mi to strašne ľúto."

Harry tam len sedel. Vôbec netušil, ako by mal reagovať. Jedna jeho časť chcela plakať, nestratil celú rodinu, ale stratil väčšinu. A zo všetkých ľudí, ktorí mohli prežiť to musel byť práve jeho strýko. Presne vedel, čo si o tom bude muž myslieť.

"Bude si myslieť, že je to moja vina," zašepkal Harry. Ak sa veci medzi ním a profesorom Snapom nedoriešia, bude mŕtvy do týždňa od začiatku prázdnin.

Sirius vedel, na čo Harry myslí a rýchlo mu omotal ruku okolo pliec. "To je dobré, Harry," zašepkal mu do ucha. "Nikdy sa k tomu mužovi nepriblížiš bez niekoho, kto by ťa ochránil. Nedovolím to ja a ani…Snape," dodal neochotne.

"Si v poriadku, Harry?" spýtala sa žena s fialovými vlasmi.

"Hej, budem v poriadku," odvetil a položil si hlavu na Siriusovo plece.

()()()()()()

Severus stál za katedrou a pozoroval, ako študenti dokončovali svoje elixíry. Potom mu ich začali nosiť dopredu. "Položte ich na môj stôl," povedal im a sadol si.

"Draco, ešte tu chvíľku zostaň," dodal, keď začali vychádzať zo žalárov. Chlapec naňho zmätene pozrel a prešiel ku katedre.

"Áno, pane?" spýtal sa, keď tam dorazil.

"Včera som si všimol, ako si do Potterovho kotlíka hodil prísadu," začal a pobavene sledoval, ako sa začal malý slizolinčan nepokojne vrtieť.

"Bola to nehoda."

"O tom nepochybujem. Trest, dnes o 8:00. Príď načas," povedal a upriamil svoju pozornosť na flakóniky na jeho stole. Počul ako chlapec zašomral a usmial sa. Keď nenasadzoval tú svoju malfoyovskú masku, mal Draca celkom rád, ale ten chlapec sa bude musieť naučiť slušnému správaniu. Jeho otec mu v tom určite nepomôže, to spoznal na vlastnej koži. Rád by vedel, čo sa stalo s Luciusom Malfoyom, ktorého kedysi poznal.

Bál sa o Harryho. Ešte predtým, ako mu začali hodiny zburcoval Rád. O výsledku sa ešte nedopočul, ale dúfal, že za ním Harry príde predtým, než zamieri do klubovne. Aj keď si to nechcel priznať, pomyslenie na to, že bol s riaditeľom a svojím krstným otcom ho ako tak ukľudnilo. Ten muž bol večná otrava, ale Harryho miloval. A to bolo to, o čo išlo. Skončil so známkovaním posledných elixírov a tie, ktoré sa dali použiť poslal Pomfreyovej. Ostatné poslal domácim škriatkom, aby sa ich zbavili. Potom zamieril do Veľkej siene v nádeji, že tam Harryho uvidí.

()()()()()()

Ale keď tam Severus dorazil, Harryho tam nevidel a chlapec sa tam neobjavil ani kým on večeral. Čiernovlasý tínedžer sedel pri Hagridovej chalupe a hladkal Zana, ktorý si ako vždy uložil hlavu do jeho lona. Zostal tam dlho, v snahe vyhnúť sa svojím priateľom a vlastne všetkým. Vedel, že sa ho budú snažiť prinútiť, aby o tom hovoril, ale on nechel. Stále si nebol istý, ako sa vlastne cítil. Bol smutný a ešte niečo iné. Netešil sa na deň, keď sa znovu stretne s Vernonom Dursleym (pozn. Prekladateľky: a že sa s ním stretne :D Mania bude mať svoj deň :D) Nedokázal si predstaviť, aký nešťastný ten muž bude. Kvôli mágii stratil celú svoju rodinu. A on nikokmu nepovedal, čo ho naozaj trápilo. V tom sne akoby bol tým hadom. Ako by to mohol niekomu povedať? Nemohol. Chvíľu na to zaspal, keď ho premohla psychická únava. Zane mu dovolil, aby ho použil ako vankúš a celú noc zostal pri ňom, strážil ho.

************

Poslední komentáře
11.09.2018 20:14:36: hmmm, ze Zana něco cítím, uvidíme, co to bude. Chvílema si jinak rvu vlasy nad chováním Harryho a ne...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.