...

HP-Tam, kam patrím II

Kapitola dvanásta: Vianoce a plávanie

Chjo: táto kapča mi dala poriadne zabrať: jej preklad mi trval oveľa dlhšie ako preklad iných, toto bolo fakt krvou vypotené a vydreté, tak si to vážte :D Jej venovanie tentokrát patrí Aileen za ten list (veď ty vieš, čo myslím). K tejto kapči a tak celkove chcem povedať len jedno, vlastne dve veci: 1) kontrolovať ju sa mi naozaj nechce, tak ospravedlňte akékoľvek preklepy: 2)dnes sa asi pustím do prekladu ďalšej kapitolky k tejto poviedke, ktorá má mimochodom 17 strán, takže mi to asi dá zabrať: no a teraz k veci: ak sa pri tejto kapitole objaví dostatočný počet komentárov (ktorý vám samozrejme nepoviem, ja viem ja viem som hnusná)  pribudne trinásta kapitola niekedy v priebehu zajtrajška, prípadne nedele, ak by sa mi to náhodou nepodarilo, či by som to nestihla preložiť :D takže máte motiváciu..tak šup do čítania a písania komentíkov..zatiaľ pp..is

“Harry, nevieš náhodou, kam zmizli moje papiere?” spýtal sa Severus nekoncentrovane.

“Cella ich položila na tvoj stôl,” odvetil Harry a ukázal na ne. “Povedal som jej, aby to tak nechala, aby si to ešte vedel nájsť ale trvala na tom, že by si to inak stratil.”

Severus vyzeral rozhodene. “Budem sa s ňou musieť porozprávať o jej večnom prenášaní mojich vecí. Strácam ich kvôli tomu, že ich ona premiestňuje!” pokračoval naštvaným tónom, schmatol spomenuté papiere a usadil sa v kresle.

“Naozaj máš divných domácich škriatkov,” ozval sa Harry a zjedol čokoládou oblievanú čerešňu.

Snape sa naňho zvedavo zadíval. “Čo to ješ?” spýtal sa.

Harry otvoril ústa aby prehovoril, no namiesto slov z neho vyšiel kúsok čokolády.

Severus nadvihol obočie. “Pokús sa najprv doprežúvať a potom odpovedať, Harry,” poznamenal sucho.

Teenager prevrátil očami a uškrnul sa. Poslušne dojedol, prehltol a až potom odpovedal. “Volá sa to čokoládou oblievané čerešne. Sú božské. Chceš jednu?” opýtal sa a podal mu krabicu. Snape slušne odmietol.

“Svoje zuby si nič koľko chceš. Ja by som bol rád ak by zostali v takom stave v akom sú.”

“Oooch, vďaka oci,” vyšlo z neho. Oficiálne adoptovaný bol ešte len týždeň, no slovo “ocko” z neho vyšlo len niekoľkokrát. Väčšinou to bolo v súkromí jeho izby, kde skúšal ako to znie. A znelo to skvelo, to musel priznať, no vždy to bol preňho šok, keď tak Severusovi naozaj povedal. Vždy sa tak trochu obával, dúfal že si o ňom nebude Severus myslieť, že je precitlivelý alebo čo. Ale keď naňho pozrel, Severus sa zľahka usmieval.

 “Tak, čo budeme dnes robiť?” spýtal sa. Ešte stále boli vianočné prázdniny a do Vianoc chýbali uz len dva dni. Prvý týždeň strávili spoločným pripravovaním domu na sviatky. S Cellou, Severusovým domácim škriatkom to nebolo také ťažké, ale bolo zopár vecí, ktoré chcel Harry spraviť bez pomoci mágie, ako napríklad ozdobovanie stromčeka a balenie darčekov. Trval na to, že sa spolu so Severusom vyberú do lesa a vlastnoručne si ho odpília. Vždy to chcel skúsiť a dúfal, že sa z toho stane ich tradícia. Severus mu s radosťou vyhovel, čo ho tak trochu prekvapilo. Nemyslel si, že bude chcieť ísť do lesa a vlastnými rukami strom odpíliť.

Teraz už bolo všetko ozdobovanie hotové a on nemal čo robiť.

 “Máš už spravené úlohy?” spýtal sa Severus. Harry sa zamračil.

“Sú vianočné prázdniny! Nechcem si robiť úlohy. Máme sa predsa baviť,” sťažoval sa.

Severus odložil jeden pergamen a začal čítať nasledujúci. “Nebolo by lepšie, ak by si sa toho zbavil už teraz, aby si sa o to nemusel starať neskôr, keď sa budeme vracať do školy?” spýtal sa s nadvihnutým obočím.

Harry sa zamračil ešte viac. Naozaj nemal chuť robiť úlohy ale Severus zjavne chcel, aby ich spravil. Keďže sa s nim nechcel hádať, prikývol.

“Áno, jasné,” povedal a vybehol po schodoch do svojej izby. Striasol zo seba sveter, ktorý mal dovtedy dolu oblečený, keďže tam bolo zimšie a hodil sa na posteľ, kam si pritiahol aj tašku. Z nej potom vytiahol všetky knihy či papiere, ktoré bude potrebovať a hodil ju späť na zem. Rozhodol sa, že si úlohu z elixírov urobí ako prvú, keďže to bude tá najťažšia. S týmto v mysli začal pracovať na dlhej eseji.

Z pracovného zapálenia ho vytrhol hlasný zvuk. Vzhliadol a poobzeral sa po izbe. Nebol si istý, odkiaľ zvuk prišiel. “Severus?” zvolal aby sa uistil, že je niekde nablízku. Nik mu neodpovedal. “Cella?” zakričal. Opäť žiadna odpoveď. “Dobre, tak toto je naozaj divné,” zamumlal si, schmatol prútik a vyskočil z postele. Vždy sa cítil ako jeden z tých idiotov vo filmoch, ktorý šli prešetriť “divný zvuk” než boli zavraždení.

Potichu sa chrbtom k stene priplížil do haly. Keď prechádzal okolo okna vykukol von a uvedomil si, že sa už stmieva. Naozaj sa do tej eseje zažral. “Severus?” zvolal ešte raz. A opäť sa nikto neozval. “Dopekla,” zamumlal si popod nos a začal panikáriť. Čo ak sa k nim dostali smrťožrúti a on tu kričal, čím im naznačil, kde práve je. Tak ticho a plíživo ako dokázal prešiel halou do jedálne, posledného miesta, kde videl Severusa. Ten tam už nebol, no Harry zistil čo zjavne spôsobilo ten rachot. Na zemi ležali črepy toho, čo kedysi bola čajová súprava. Všade naokolo ležal rozliaty čaj, z ktorého sa ešte stále parilo.”

Teraz už vážne vystrašene zvolal: “Severus? Kde si?” zreval. Bez odpovede. “Och, bože,” zastonal Harry a začala ho ovládať panika. Kde dopekla je? Je zranený? Leží mŕtvy niekde v chodbe a čaká, kým ho tam nič netušiaci Harry nájde? Dal priechod svojej fantázii a vedel to, ale nedokázal to zastaviť. Vedel ak chce uvažovať aspoň trochu racionálne, musí sa ukľudniť.

 “Vzchop sa, Potter!” hovoril si stále dokola, až kým nedokázal normálne uvažovať. “Dobre, musím niečo urobiť. Potrebujem pomoc. Dumbledore…Dumbledore bude vedieť, čo robiť,” povedal si nahlas. Už ho ani nezaujímalo, že sa rozpráva sám so sebou. Prešiel ku kozubu, aby mohol so situáciou oboznámiť riaditeľa, no keď tam došiel, ozvalo sa pri ňom hlasné puknutie, ktoré ho hrozne vystrašilo. Skríkol a chcel príšeru pri sebe zakliať, keď mu mozog a oči začali spolupracovať. Cella. Keby sa nebál, že ju vystraší bol by ju objal. “Kde si bola?” spýtal sa drsným hlasom.

 “Ja byť v laboratóriu, s pánom, pane. On požiadať ma aby ja skontrolovať vás,” vysypala zo seba.

Harry tam len nehnuto stál. “Čo?” spýtal sa nasprostato. “Ale, nepočul ma, ako som naňho kričal?” spýtal sa trochu podráždene.

Cella sa skrčila. “Prepáčiť pane, on vykúzliť umlčiavacie zaklínadlo.”

Harry prikývol. “Čo sa tu stalo?” opýtalo sa nakoniec. Zdalo sa mu, akoby ho opustila všetka energia. Predstava smrti vášho otca to s vami urobí, pomyslel si roztržito.

“Musieť sa spýtať pána, pane. Prepáčiť mi,” zamumlala a odmiestnila sa.

Frustrovane udrel päsťou do stola. Mal ešte iné otázky, na ktoré chcel odpovede. Rozhodol sa, že počká kým sa jeho otec ukáže, keďže ani nevedel, kde sa laboratórium nachádza. Čakal však márne. Muž odtiaľ nevyšiel aby šiel spať do svojej izby, alebo aspoň nie tou cestou, kde ho čakal. Domyslel si, že do Snapových izieb pravdepodobne tiež existuje tajný vchod. Po dvoch hodinách čakania to nakoniec vzdal a šiel do postele. Mohol len dúfať, že sa pred ním nebude otec skrývať v labe aj na druhý deň. Prezliekol sa do pyžama a vkĺzol do postele. Premohlo ho vlastné vyčerpanie a zaspal ešte skôr ako sa jeho hlava dotkla vankúša.

………

Harry sa nasledujúce ráno zobudil dúfajúc, že nájde Severusa a vymámi z neho nejaké odpovede. Rýchlo sa obliekol do šedého trička s dlhými rukávmi a voľných džínsov a zišiel dolu. Podlaha bola strašne studená a on ľutoval, že si nenatiahol aj ponožky. Vstúpil do kuchyne a rovno siahol po káve, ktorú už stihla urobiť Cella. V prvý deň v dome si k raňajkám vypýtal kávu a odvtedy ho vždy čakala na stole. Do hrnčeka si pridal tri kocky cukru a sadol si za stôl na druhej strane miestnosti.

Kútikom oka niekoho zazrel. “Severus,” začal, pretože si myslel, že to bol práve on. No nebol. Postavil sa a nebol schopný pochopiť, čo sa deje. “Čo? Čo tu ty robíš?” spýtal sa zmätene.

Blonďák k nemu zdvihol pohľad a Harry šokovane zalapal po dychu. “A doriti,” zamumlal, potom rýchlo prešiel k druhému chlapcovi a sadol si oproti nemu. “Čo sa ti to dopekla stalo?”

 “S otcom sme sa nepohodli,” odvetil chlapec šepotom. “Je mi ľúto, že som sa tu takto zjavil, ale nemal som kam inam ísť. Prisahám, že som ti nechcel skaziť Vianoce.”

Malfoy vyzeral totálne vyčerpane a ešte k tomu akoby ho niekto dobil. “O to sa neboj…uhm…si v poriadku?” spýtal sa neisto. “Nemám ísť zavolať Severusa?”

Draco len pokrútil hlavou a strhol sa. “Nie, som v poriadku,” zamumlal.

Harry o tom nebol veľmi presvedčený. “Kedy si sem prišiel?” spýtal sa Harry a zo skrinky vytiahol ďalšiu čajovú šálku. “Minulú noc,” odvetil. Harry si uvedomil, že Malfoy musel prekvapiť Severusa, keď včera večer prišiel, čo vyústilo do rozbitej čajovej súpravy. Teraz to všetko dávalo zmysel. Niet divu, že včera nešiel Severusdo postele, zjavne strávil so Slizolinčanom celú noc. “Tu máš,” povedal a nalial Malfoyovi kávu do šálky, ktorú mu potom podal. Vypi to. Vyzeráš, akoby si to potreboval.

“Ďakujem,” vyšlo z neho a on si odpil.

Harry si ho stále prehliadal. Bolo mu jasné, že ho Severus trocha vyliečil, no niektoré jeho zranenia boli ešte stále viditeľné. Mal monokel, natrhnutú peru a bol si celkom istý, že okolo jeho krku sa skveli modriny v tvare prstov.

“To musela byť teda hádka,” povedal.

“Malfoy rýchlo zodvihol pohľad. Chvíľu si Harryho premeriaval, akoby sa rozhodoval čo všetko mu povedať a či vlastne vôbec niečo. “Áno, dalo by sa to aj tak povedať.”

Harry prikývol. “Tvoj otec musel byť vážne vytočený,” povedal.

Draco si odfrkol. “To si tak trochu podcenil, Potter,” vyprskol.

“Pozri, nechcel som ťa naštvať. Nemusíš o tom hovoriť, bol som len zvedavý. Prepáč,” ospravedlnil sa rýchlo. Nechcel aby sa Malfoy cítil akoby vyzvedal. Vedel aké to je, keď vás niekto zmláti. Niekedy o tom skrátka nechcete hovoriť. To vedel pochopiť.

Draco pomaly odložil hrnček a poprepletal si prsty. “Nie, ty mi prepáč, že som vybuchol,” povedal potichu.

Harryho to ospravedlnenie prekvapilo. To by od Malfoya vôbec nečakal. “Nemysli na to,” povedal taktiež šepotom. “Nechceš mi o tom povedať?” spýtal sa a ukázal na jeho modriny.

Draco len pokrútil hlavou. “Nie, aj tak by si to nepochopil,” zamumlal.

“Mohol by si byť prekvapený. Prečo to neskúsiš?” chcel vedieť Harry.

“Pozri Potter, nepotrebujem teba ani tvoje chrabromilské cítenie. Nevieš aké to je. Stavím sa, že ti tvoji príbuzní nikdy ani vlások na hlave neskrivili. Tak sa prestaň snažiť pomôcť mi a staraj sa sám o seba,” zreval, schmatol šálku s kávou a hodil ňou do steny.

Harry sa vystrašene stiahol. “Hej, Malfoy. Nerozumieš tomu,” začal a pomyslel si, že by mu možno mal povedať o svojich skúsenostiach s Jebom aby mu dokázal, že vie aké to je. „Viem, aké to je. Nechaj ma a vysvetlím ti to.“

Draco sa zaksichtil. “Čo, myslíš si, že tvoj malý problém s profesorom Dillardom z teba robí šxperta?” vyprskol. “Nemáš ani poňatia aké to je, tak sa do toho nestaraj!”

Harry naňho len civel. Cítil, akoby to, čo sa mu stalo bolo v porovnaní s Malfoyovým problémom totálne nezmyselné. “Toto nebolo poprvýkrát,” zamumlal si sám pre seba. Cítil, že by mu to mal vysvetliť, ale nebol si istý ako.

Teraz naňho nemo civel Draco. “Čo?” spýtal sa.

Harry mal náhlu túžbu stiahnuť sa a už viac nič nepovedať. “Nič,” zahovoril to rýchlo, zohol sa a pozbieral črepy Malfoyovho hrnčeka.

“Tak to nie, Potter. Čo si myslel tým, toto nebolo po prvýkrát?” spýtal sa. Harry cítil, ako sa mu jeho oči zavŕtavajú do šije.

Zhlboka si povzdychol a hodil črepy do neďalekého koša. “Znamená to presne to, čo som povedal. Nebolo to po prvýkrát čo…veď vieš,” povedal.

Draco prikývol. “To som si domyslel,” keď si všimol Harryho zmätený výraz pokračoval. “Poznal som ho, alebo teda môj otec ho poznal. Ja som vedel o ňom. Niečo sa stalo medzi ním, Severusom a mojím otcom. Nie som si istý čo, ale nikdy im to neodpustil. V škole sa ma niekoľko krát snažil zahnať do rohu, ale vždy sa mi podarilo utiecť. Zdá sa, že ty si také šťastie nemal,” povedal.

“Zdá sa, že moje šťastie je v poslednej dobe neexistujúce,” odvetil Harry.

“Moje tiež…nechcel som prijať Temné znamenie,” povedal tak nečakane až sa Harry zhlboka nadýchol. “Preto sa tak naštval,” vysvetlil Draco.

Harry nevedel, čo pvoedať. Zo všetkých možností, o čom hádka mohla byť ho toto ani nenapadlo. “Bastard,” zamumlal si a nechcel aby to Malfoy počul, ale aký otec zbije svojho syna za to, že nechce Temné znamenie? Kto by zotročil svoje dieťa osudom smrťožrúta? Samozrejme, Lucius Malfoy bol diabol pekelný a poriadny bastard.

Keď si všimol, ako starší chlapec pri stole stuhol, pozrel naňho a pomyslel si, že zjavne počul, čo povedal o jeho otcovi.

 “Presne, Potter. Som rád, že sme sa zhodli aspoň v tomto,” povedal, čím Harryho šokoval ešte viac. Muselo sa to odraziť aj na jeho tvári, pretože Malfoy pokračoval. “Pozri, už dlho som vedel, čo je môj otec zač a vedel som, že raz bude chcieť aby som sa k nim pripojil. Nikdy som neplánoval nasladovať ho. Videl som, čo spravil môjmu otcovi, keď nebol spokojný s výsledkami nejakej misie. Počul som otca hovoriť o tom, čo spravili jednému muklovi, keď som mal dvanásť. Týždeň na to som nevedel v noci spávať. Vtedy som sa rozhodol, že sa k nim nikdy nepridám. Nebol by som schopný robiť veci, ktoré im Voldemort prikazuje. Veci, ktoré môj otec robí s radosťou!” vyprskol znechutene.

Harry bol rád, že Malfoy k týmto rozhodnutiam dospel tak dávno. V posledných mesiacoch si na Slizolinčanovu prítomnosť zvykol. A toto zmenu, ktorá sa v ňom udiala viac než vysvetľovalo. “Tiež nie som nadšený tým, čo ti otec spravil, Malfoy, ale som rád, že si ho odmietol,” povedal neisto.

Malfoy sa uškrnul a zároveň sa mykol, keď sa mu znovu natrhla pera. “Ja tiež, Potter.”

Harry sa napokon posadil, keď z neho opadol strach z Malfoyových predchádzajúcich slov. “Kde je Severus?” spýtal sa z ničoho nič. Hrozne sa oňho bál. Bolo už neskoré ráno a on ešte svojho profesora…otca…nevidel.

Draco pokrčil plecami. “Myslím, že je ešte stále v laboratóriu. Vyrábal elixír na moje zranenia, keďže tu žiadny v zásobe nemal. Asi sem čoskoro príde, keď som ho naposledy kontroloval bol skoro hotový.”

Harry prikývol a dopil zvyšok kávy. Postavil sa a položil hrnček na linku. Zamestnal sa utieraním linky a hocičoho iného, čo bolo v jeho dosahu. V miestnosti sa usadilo ticho a Harry nemal ani poňatia ako ho prerušiť.

“Neccheš si ísť zaplávať?” spýtal sa Draco nečakane.

Harry naňho hľadel, akoby zošalel. “Čo?” spýtal sa ešte stále utierajúc. “Nemôžeme ísť plávať, zamrzneme,” povedal a ukázal von oknom. Za sklom jemne snežilo a kopa snehu pomaly dosahovala až po rímsu okna.

Draco len nadvihol obočie. “To si tu po prvýkrát?” spýtal sa. Keď Harry prikývol, pokračoval. “To som si myslel. Poď so mnou, ukážem ti čo mám na mysli,” povedal a vyšiel z kuchyne. Harry by bol rád vedel, o čom to Draco dopekla hovoril.

……………………………….

Oblečený v plavkách a zabalený do hrubého habitu nasledoval Harry podobne oblečeného Draca po zasneženej ceste smerom k jazeru v diaľke. Nebola mu zima, o to sa postaral habit, ale nemohol ani pomyslieť na to, aká mu bude zima, keď si ho zloží a skočí do mrznúcej vody. Možno bola voda zahriata tak, aby bola stále teplá, ako muklovské výrivky. Ale tak to nebolo. Keď už boli len niekoľko metrov od jazera, z ničoho nič sa oteplilo. Bolo mu tak teplo, že sa začal pod habitom potiť.

“Wow,” zamumlal si a rýchlo sa vyzliakol.

Draco sa zachechtal. Tiež si vyzliakol habit, nechal ho spadnúť na zem. Potom rýchlo vliezol do vody a trochu sa zachvel.

“Tak poď, voda je skvelá,” zakričal a vyprskol trochu spomenutej tekutiny na Harryho.

Harry ho rýchlo nasledoval a keď sa dotkol vody, tiež sa zľahka zachvel. “Hej, veď je studená!” zakričal, no napriek tomu sa do nej ponoril. Vedel, že si na jej teplotu nezvykne až kým sa úplne nepotopí. Ponoril hlavu pod hladinu a čoskoro si na teplotu zvykol a začal lenivo plávať. “Toto je nádhera,” povedal, keď míňal Draca.

“Áno, chodím si sem zaplávať vždy keď sem prídem,” prisvedčil Draco. “Je to upokojujúce.”

Harry sa zmaračil. “Ako často sem chodievaš?” spýtal sa. Niečo sa v jeho vnútri prebudilo a on si uvedomil, že to bola závisť. Závidel Dracovi Malfoyovi! Ten pocit ale striasol, vedwel predsa, že Draco Severusa spoznal oveľa skôr ako on sám. Veď bol jeho krstný syn. Ale stále si nemohol pomôcť, trochu ho to trápilo. Nebude Draco skoro synom jeho nového otca? Čo ak ho nebude chcieť, keď má Draco, hlavne teraz, keď ho už nemal pod palcom Lucius Malfoy?

“Väčšinou cez letné prázdninym keď sú otec s matkou príliž zamestnaní svojimi vlastnými životmi na to, aby sa o mňa postarali. Vždy som im prekážal a tak sa o mňa staral Severus. Toto ale budú prvé Vianoce, ktoré tu strávim,” povedal smutne.

Harry by bol rád vedel, či mu rodičia chýbali. Keď pozrel na jeho rany, ešte viac zvýraznené slnkom a žiarou vody, nevedel si predstaviť, ako by mu mohli chýbať. Vtedy sa jeho pochyby o sebe samom kamsi vytratili. Ako mohol žiarliť na Draca, keď sa zdalo, že jedinej osobe, ktorej na ňom kedy záležalo bol Severus? Cítiac sa tak trochu zahanbene začal opäť opatrne plávať v kruhoch.

“Vidím, že spolu vychádzate celkom dobre.” Obaja, Draco aj Harry sa zľakli hlasu, ktorý vyšiel spoza nich. Harry sa rýchlo otočil a uvidel ako Severus stojí na tráve neďaleko jazera. Podľa toho ako vyzeral mal starosti. Pravdepodobne neveril, že sa medzi sebou neprizabijú. Harry bol vlastne prekvapený z toho, ako dobre spolu vychádzali. Ale nebolo to, akoby sa Draco zmenil zo dňa na deň, to nie, Harry si už niekoľko posledných mesiacov všímal zlepšenia v jeho správaní. Poznajúc mnoho z jeho minulosti Harry veril, že sa už k predošlým zvykom nevráti.

“Potter o tomto mieste nevedel, tak som sa rozhodol, že mu to tu ukážem. A okrem toho sme sa nudili,” ozval sa Malfoy a priplával bližšie ku brehu.

“Veľmi dobre. Ale nezostaňte tu príliš dlho. O polhodinu bude obed.”

Harry prikývol a Draco na Severusa vyprskol spŕšku vody. Starší muž sa ešte pred odchodom zamračil. Aj v mrazivej zime za ním jeho habit hrozivo vial.

Keď si bol Harry istý, že bol jeho otec z dosluchu vypsrkol od smiechu. Draco sa k nemu chvíľu na to pripojil. “Myslel som si, že ma na mieste zakľaje,” smial sa Malfoy.

“Och, o tom pochybujem. Ale bola by to sranda, ak by sa ti podarilo namočiť ho,” povedal Harry ešte stále sa uškŕňajúc.

“Áno,” súhlasil Draco. Ešte stále sa smejúc vyprskol vodu na Harryho. Čo sa mu so Snapom nepodarilo mu teraz vyšlo. Harry mu to okamžite vrátil a zasiahol Malfoya priamo do tváre. “Hej!” zakričal postihnutý. Urazene sa na Harryho pozrel, potom sa naňho vrhol a potopil ho pod vodu. Harry sa kašľajúc vynoril.

 “To nie je fér!” zakričal Harry a pre zmenu potopil on Draca. Počkal kým sa opäť vynorí. A čakal a čakal. “Malfoy, toto nie je smiešne,” zakričal a čakal, že sa Slizolinčan vynorí a šplechne mu vodu rovno do tváre. Až na to, že sa tak nestalo. Teraz sa začal fakt báť a začal prehliadať vodu v nádeji, že ho nájde. Prepadala ho panika no v tom ho niečo schmatlo za nohu…a úplne stiahlo pod vodu. Ešte stále mu v žilách kolovala predošlá panika a on prehltol veľký dúšok vody. Metal sa, chcel sa dostať nad hladinu, keď ho čiasi ruka schmatla a znovu stiahla dolu. Ako v tranze sa preniesol späť, do iného času a na iné miesto, kde sa tiež snažil dostať sa nad hladinu, kým niekto iný ho držal pod vodou. Nakoniec sa mu podarilo útočníka kopnúť a on sa lapajúc po dychu vynoril. Keď sa mu na ramene objavila Dracova ruka, vykríkol a stiahol sa v snahe doplávať ku brehu. No snaha bola márna. Počul hlas, ako vykríkol jeho meno, ale bol príliš uchytený v minulosti na to, aby si uvedomil že ten hlas nepatril Jebovi. Znovu sa ponoril, bol príliš vystrašený na to, aby vedel poriadne plávať a pocítil ako sa mu okolo trupu ovinula silná ruka, ktorá ho ťahala na hladinu.

“Nie!” skríkol a kopal do “muža” za sebou.

“Potter!”

“Zlez zo mňa!” pokračoval v boji, snažil sa striasť ruku ešte stále pevne otočenú okolo neho.

“Potter, ukľudni sa. Nejdem ti ublížiť! Potter!”

Akoby ho nečakane ožiarilo, Harry ten hlas spoznal. Vyčerpane sa oprel o chlapca, ktorý ho stále držal nad vodou. Cítil ako si ho Malfoy ešte viac pritiahol a pevnejšie zovrel.

“Potter, si v poriadku?” spýtal sa Malfoy. Harry v jeho hlase začul strach a zmätenie.

Nedokázal si spomenúť na iný moment, kedy by sa cítil viac trápne či vyčerpane ako teraz. “Áno,” odvetil unavene.

Nastalo medzi nimi ticho a Harry mohol len predpokladať, že sa Malfoy snažil prísť na to, čo robiť. “Poďme späť na breh, dobre?” ozval sa z ničoho nič. Harry prikývol a začal pomaly plávať ku kraju. Všimol si, že sa Malfoy držal až príliš blízko pri ňom akoby sa bál, že sa znovu potopí. A musel sa zamýšľať nad tým, či sa presne to každú chvíĺu nestane.

Keď sa dostalu až ku brehu, Harry neohrabane prešiel ku svojmu habitu. Všimol si, že vedľa neho ležala aj osuška, ale bol príliš unavený na to, aby rozmýšľal nad tým, odkiaľ sa tam vzala. Rýchlo sa osušil a tuho sa zabalil do jemného habitu.

Cítil ako sa naňho Malfoy pozeral. Keď konečne vyslovil svoju otázku, povzdychol si.

“Čo to malo znamenať, Potter?” spýtal sa.

Harry pokrčil plecami. Nevedel ako na to odpovedať.

“Nesnažil som sa utopiť ťa, prisahám. Len som si robil srandu,” povedal prosebným hlasom.

Harry to vedel, ale aj tak ho to vystrašilo. “Viem, len som bol chvíľu zmätený,” snažil sa to vysvetliť.

Malfoy zostal necharakteristicky ticho. Nakoniec sa ozval. “Myslel si si, že som niekto iný, tak je?” spýtal sa.

Harry sa od neho odvrátil tak rýchlo až mu z vlasov vyprskla rovno do tváre druhého teenagera. “Heh?” spýtal sa. Bol taký šokovanž, že ani nevedel zostaviť celú vetu.

“Prečo si reagoval tak ako si reagoval ak si vedel, že ťa nechcem utopiť? Podľa tej reakcie usudzujem, že si si myslel, že som niekto iný. Kto?” spýtal sa a uprel pohľad Harrymu zpriama do očí.

Harry od neho nevedel odtrhnúť pohľad. “Bol to ten muž,” zamumlal, no viac zo seba nedostal.

“Aký muž?” tlačil naňho Draco.

Harry naňho zazrel. “Prečo to chceš vedieť?” vyprskol.

“No, ak ťa ten “muž” tak veľmi ovplyvňuje, mal by si o tom hovoriť. Nechcem ťa do ničoho tlačiť, len sa ti snažím pomôsť,” oznámil mu. Na chvíľu sa odmlčal a potom sa Harrymu zahľadel do očí ešte raz. “Mal som si uvedomiť, že ty si sa v kuchyni snažil o to isté. Prepáč,” zašepkal.

Keď tieto slová počul od Malfoya, akoby sa tiaž v jeho hrudi zľahčila. Dodalo mu to odvahy odpovedať na predošlú otázku. “Bol to muž, ktorého sme so Severusom stretli počas letných prázdnin. Vzhľadom na situáciu, tento muž, volal sa Jeb,” odmlčal sa. Potreboval si usporiadať myšlienky predtým, než pokračoval. Nemalo zmysel zložiť sa pred očami Slizolinčana. “No, neviem prečo ale skrátka ma nemál rád. Raz sa ma pokúsil utopiť. Severus ma zachránil.”

Draco prikývol. “To preto si tak reagoval. Myslel si si, že som bol ten Jeb.” Draco sa striasol. “Prepáč, Potter. Keby som to bol vedel, nikdy by som ťa tak nestiahol pod hladinu.”

“Harry sa slabo usmial. “To je v poriadku. Nevedel si o tom, nič sa nestalo.”

Draco sa zamračil. “Ale aj tak sa stále cítim hrozne.”

Harry len pokrčil plecami. Nevedel ako uľaviť jeho vine. Naozaj nespravil nič zlé. “Nerieš to. Iba si vyvolal spomienku, na ktorú som nebol pripravený. Prežijem to.” Potom zmenil tému. “Už je asi po obede. Mali by sme sa vrátiť, kým nás nezačne Severus hľadať,” povedal s úsmevom.

Malfoy sa uškrnul. “Skvelé, dúfam, že nám niečo odložil.”

………………………………..

V ten večer im počas večere Severus oznámil, že s nimi Draco zostane po zvyšok prázdnin. Akoby si to Harry už dávno nedomyslel. Len prikývol. Bol vlastne rád, že tam s nimi bude niekto v jeho veku, možno to potom nebude taká nuda, keď nebude mať čo robiť. Všetky úlohy mal už hotové, takže tým sa už zaťažovať nemusel.

Po večeri sa presunuli do obývačky. Harry sa lenivo zvalil na jeden koniec pohovky zatiaľčo Malfoy sa usadil na ten druhý a písal niečo na zvitok pergamenu. Severus si pri kozube čítal nejakú neznámu knihu.

Harry sa po istej chvíli prepadol do ríše snov…

Po opustenej chodbe popri kamenných stenách osvetlených fakľami kráčal smerom k jednoduchým čiernym dverám až prešiel do kruhovej miestnosti. Prešiel popri pootvorených dverách, za ktorými sa doľava zvažovali kamenné schody…Siahol na čierne dvere, no nemohol ich otvoriť…Za nimi ležalo niečo, čo chcel z celého srdca…cena vyššia než o akej kedy snil…

Neskôr, oveľa neskôr sa zobudil a zistil, že leži vo vlastnej posteli. Nachvíľku sa zamyslel, ako sa tam vlastne dostal a cítil ako mu zčervenali líca, keď si uvedomil, že ho tam musel vyniesť Severus. Zhodil zo seba prikrývky a postavil sa. Ten čudný sen ktorý sa mu tej noci sníval sa mu z podvedomia presunul do vedomia, no v tom ho vyrušil čísi hlas.

“Hej, Potter, sú Vianoce! Na čo ešte čakáš? Zíď sem dole!” počul ako naňho kričal Malfoy. Harry sa sám pre seba uškrnul a zbehol po schodoch. V obývačke naňho čakali Severus s Dracom. “Konečne si sa zobudil? Dobre, môžeš sa k nám pripojiť,” povedal s úsmevom. “Poďme pootvárať darčeky!”

Harry sa zoširoka usmial. “Dobre.” Pokrčil plecami a viac ako čokoľvek iné si prial pustiť sa do darčekov. Z kuchyne k nemu prišla vôňa raňajok. Zdalo sa, že sa Cella tentokrát naozaj prekonala.

Harry si sadol pred stromček a Draco sa k nemu čoskoro pripojil. Severus zostal sedieť v kresle.

Harry všetkým porozdával prislúchajúce darčeky a onedlho boli darčeky pootvárané. Baliaci papier sa povaľoval všade naokolo a v jeho záhyboch sa skvely rozličné darčeky. Akýmsi spôsobom dostal Malfoy rovnaké množstvo darčekov ako Harry. Ten si všimol, že jeden bol od Parkinsonovej, no zaujímalo by ho, od koho boli tie ďalšie. Chvíľku sa obával Malfoyových “priateľov” a ich reakcie keď zistia, že Draco odmietol Temné znamenie. Zjavne to ešte nevedeli.

Keď pootvárali všetky darčeky, Harry všetky svoje položil na stoličku. Cella ich počas raňajok odnesie do jeho izby. Darček od Hermiony Ako sa stať animágusom, samozrejme kniha, opäť upútal jeho pozornosť. Túto si chcel naozaj prečítať. No vôňa vianočných raňajok ho lákala do kuchyne. Harry sa šťastne usmial. Toto boli jeho najlepšie Vianoce.

Poslední komentáře
30.09.2007 20:14:08: super
29.09.2007 23:31:04: Trochu mě překvapil Draco, stavit s Harrym vanočni prázniny, to jsem nečekala. Myslela jsem,že budou...
29.09.2007 12:10:45: Prima, sice jsem to musela číst několikrát odznova, protože teď pořád někdo vyrušuje. Ale moc se mi ...
29.09.2007 10:36:00: Velmi dobre, tahle kapča se ti opravdu velmi povedla :D Tahle povídka se mi fakt líbí...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.