...

HP-Tam, kam patrím II

Kapitola dvadsiata tretia: Pre pravdu a lásku

Ha tak konečne..ja viem, že som už strašne dlho nič nepridala, ale to sa v najbližšej dobe určite zmení, nebojte :-) dnes je to predposledná kapitolka TKP, pokiaľ neberieme do úvahy epilóg, ktorý prekladať nebudem. mojou prácou je potom už len tá posledná a prekladom Trojky vás poteší skvelá mladá žena, ktorá si želá vystupovať pred prezývkou Sevik (mimochodom, prosím ťa ozvi sa mi, stratila som na teba kontakt, ďakujem). Toľko k dôležitým veciam. Ach a ešte jedna: venovanie tejto kapitolky patrí všetkým ženám, za to, čo si vytrpíte/me v pondelok :) Takže krásnu a veselú Veľkú noc vám prajem..is

PS: Mani, meno Severusovej sesternice je DELIVERANCE..možno si to zapamätáš podľa toho, že v angličtine deliver znamená prienisť, doručiť a podobné veci, ale mdzi iným aj porodiť :D tak už to snáď napíšeš dobre nabudúce :D

Harry váhavo vkročil do obývačky a okamžite zamieril k Deliverance. Keď si stará žena sadla na pohovku, Harry sa usadil vedľa nej. Nebol si istý akým smerom sa tento rozhovor uberie a v prípade, že by to bolo smerom, ktorý sa mu nebude páčiť, chcel mať vedľa seba niekoho, na koho sa mohol spoľahnúť. Tou osobou býval Severus. Teraz si tým už nebol taký istý, ale chcel ho naspäť.

Severus na ženu zazrel. “Myslím, že sa s Harrym musíme porozprávať osamote.”
“A ja myslím, že je to na Harrym, či chce aby bol ten rozhovor osamote alebo nie,” obránila sa.

Harry bol nervózny, ale Deliverance mu na očiach videla ako túži po tom, aby s ním zostala.
“Zostaň,” šepol. Žena ho takmer nepočula, ale jeho tiché slová sa mu odrážali v lesklých očiach.

“Chce aby som zostala. Zostávam.”

Severus si povzdychol. “Ak je to to, čo naozaj chceš, Harry,” povedal a Harrymu sa uľavilo. V odpoveď len prikývol.

Pozoroval ako majster elixírov prešiel až ku kreslu naproti nemu a jeho starej mame. Severus vyzeral neisto a to v Harrym vzbudilo obavy. Čo im má v pláne povedať?
Keď sa ale starší muž nemal k tomu, aby prehovoril, z Harryho znenazdajky vyletela otázka, ktorá mu už dva dni otravovala myseľ. “Tak ma teda chceš, alebo nie?” spýtal sa trochu zúrivo. Nechcel aby to vyznelo s takou nenávisťou, ale bol vytočený. Už mu bolo zle z toho, ako ho všetci prekračovali. Buď ho Severus prijme, alebo nie, žiadna veda. A ak ho Severus odmietne, bude to bolieť, to áno, ale bude jednoducho žiť ďalej.

“Samozrejme, že ťa chcem,” odvetil okamžite, čím Harryho úplne šokol. Ale nepovedal nič viac.

“Tak potom prečo si im dovolil aby ma vzali?”

“Myslel som si, že to tak bude najlepšie,” odvetil zahanbene.

“Nie je. A mal si sa ma spýtať, čo si o tom myslím ja.”

Severus prižmúril oči. “To nebolo potrebné. Vedel som, že to bolo pre tvoje dobro aby ťa zobrali preč. Tvoj krstný otec a Remus Lupin to zjavne nepremysleli. Predpokladal som, že pre teba niekde našli miesto, nie že ťa hodia v momente keď odtiaľto odídu. Za to sa ospravedlňujem.“

Harry zavrčal. “Nebolo potrebné rozprávať sa o mojom živote? Mal som mať príležitosť vyjadriť sa. Ty si nebol ten, koho niekto opúšťa…znovu!” zreval a vyskočil na nohy. “Toto nemusím znášať. Je zjavné, že o mňa nestojíš. O tom si sa chcel rozprávať? S kým ma necháš? No, tak sa rozhodni aby som už mohol odísť!”

Deliverance okamžite vyskočila na nohy a položila Harrymu ruku na plece, aby ho upokojila. “Toto nie je hádka. Obaja si sadnite,” prikázala im, keď sa postavil aj Severus.

“Nechcel som ťa  “opustiť”, Harry,” odvetil Severus potichu. “Nechcel som aby si sa cítil nechcený.”

“Ale áno. Len pred chvíľou si to povedal. Možno si to nechcel na začiatku, ale potom si si myslel, že to nebolo až také hrozné, alebo nie?! Myslel si si, že ťa začnem nenávidieť a takto ti to uľahčím! Také ľahké to ale nebude, Severus. Nezáleží mi na tom, či ma zamkneš v izbe, už viac nie!” To nebola tak celkom pravda, ale v tomto momente bol ochotný sľúbiť čokoľvek. “Prenesiem sa cez to, uvidíš! Prosím, potrebujem ťa, nikoho iného nemám, neopúšťaj ma. Prosím?” Harry sledoval mužove oči pre akýkoľvek znak toho, že sa k nemu jeho slová dostali. Objavil sa v nich záblesk čohosi, čo poznal, a on sa ešte nemienil vzdať.

“Chcel som ťa len ochrániť, Harry,” povedal Severus jemne.

“Ale to predsa nemusíš!” zakričal Harry.

“Ale áno, musím. Preto Siriusovi Blackovi a Remusovi Lupinovi nedovolím uskutočniť ten ich bláznivý plán. Si so mnou v bezpečí, to je bez pochýb a ja sľubujem, že ťa takto už nikdy nevystraším,” povedal a zomkol svoje oči s Harryho. “Veríš mi?”

Harry prikývol. “Verím,” ale hlavou mu preblesklo, že jediný dôvod prečo si ho Severus nechá je ochrana. Ale s tým sa zmieri, momentálne bol šťastný, že sa ho Severus nevzdá.
Deliverance sa na Severusa divne pozrela, no ten ju úplne ignoroval. Nasledovala nepríjemné ticho. Nikto nič nehovoril a Harry stále necítil, že by ho muž naozaj chcel. Povzdychol si, postavil sa a prešiel ku dverám.

“Kam ideš?” spýtala sa Deliverance, ktorá taktiež vstala.

“Myslím, že sa potrebujem nadýchať čerstvého vzduchu,” odvetil ako keby hovoril o počasí. Odmietol dať najavo nervozitu, ktorú práve pociťoval. Veci sa zmenili a Harrymu sa tá zmena  veľmi nepozdávala. Prial si, aby v ten deň Sirius s Remusom vôbec neboli prišli. Ich návšteva zničila všetko na čom so Severusom tak tvrdo pracovali. Bolo to ako začínať od začiatku. Nenávidel to.

“Chceš so sebou spoločnosť?” spýtala sa a zamierila k nemu.

Harry rýchlo odvetil: “Oh, nie, to je v poriadku. Tiež sa musím zastaviť v Chrabromilskej veži pre moje veci.” Nechcel ju takto hnusne odmietnuť, ale naozaj potreboval trochu samoty. A o taške neklamal, potreboval ju.

“Posnaž sa prísť späť o siedmej,” ozval sa z ničoho nič Severus, keď sa za ním zatvárali dvere. Harry dvere podržal pootvorené a zvedavo sa na Severusa zahľadel. “Myslel som, že by sme dnes mohli povečerať spolu, ak nemáš nič proti.”
Harry prikývol. “To by bolo fajn.”

 “Dobre.”

Kútikom oka zbadal ako sa Deliverance usmieva. Možno nie je všetko také čierne ako sa zdá.

…………………………………….

Nakoniec sa rozhodol, že zamieri rovno do Chrabromilskej veže. Ak nezačne s úlohami teraz, zajtra ich všetky nestihne. Náhlivo vyhŕkol heslo na Tučnú pani, ktorá mu sprístupnila cestu do prepchatej spoločenskej miestnosti. Snažil sa bez povšimnutia prekĺznuť popri svojich priateľov. Nevedel pochopiť, prečo sa k nim predtým tak správal. Bolo to zahanbujúce, nemal ich nechať vidieť jeho úzkosť. Nedokázal uveriť, že sa znížil až natoľko, že im dovolil vidieť ho tak.

Zdalo sa, že mal šťastie, nikto ho na ceste do izieb nezastavil. Z postele, kde ju po hodine elixírov hodil, si vzal tašku a z nočného stolíka si zobral učebnicu Dejín mágie. Vtedy začul ako sa za ním potichu zatvorili dvere. Ani si nevšimol, kedy sa otvorili. Aj bez toho, aby sa otočil, presne vedel kto vošiel. Pritisol si tašku k hrudi, prečo ho museli zakaždým nájsť. Myšlienky mu zaleteli späť ku začiatku tohto roka, keď ho jeho priatelia zahnali do rohu, keď si mysleli, že mu niekto ubližuje.

Pomaly sa otočil a uvidel presne tých ľudí, ktorých čakal. Boli to jeho priatelia, v hlúčiku postávajúci pri zatvorených dverách, s nervóznymi pohľadmi usadenými na tvárach. “Čo sa deje, Harry? Čo sa dnes stalo na elixíroch? Nikdy si sa k Snapovi takto nesprával. Dokonca ukončil hodinu skôr, to sa nikdy predtým nestalo!” prehlásil Ron. “Je všetko v poriadku?”
Harry si sadol na posteľ a vzdychol si. “Teraz už hádam hej.” Všimol si, ako sa Fred s Georgeom postavili ku dverám a bol by rád vedel, či sa mu tým snažili zablokovať cestu.  Ron s Hermionou sa približovali k jeho posteli, správali sa, ako keby čakali, že sa každú chvíľu pokúsi utiecť. Harry takmer prevrátil oči.

“Pohádali ste sa so Snapom?” spýtal sa Fred so zábleskom hnevu v očiach. “Ron nám povedal, čo sa stalo na hodine. Má to niečo spoločné s tým ako si sa správal dnes ráno? Rozrušil ťa?”

Harry zastonal. “Čo je vás do toho?” oboril sa na nich. Nechcel aby rozoberali jeho osobný život, aj keď to boli jeho priatelia. Čo pre nich bolo skvelou výhovorkou.

“Sme tvoji priatelia, Harry. Záleží nám na tebe. A ak je k tebe Snape hnusný, je to aj naša vec. Nikto ti už viac neublíži,” povedala Hermiona nebojácne, keď si sadla vedľa neho.
Harry prikývol. Stále o tom nechcel hovoriť, ale vedel, že nemá na výber. Nenechajú ho na pokoji, až kým nedostanú svoju odpoveď, vzhľadom na to, čo všetko sa za posledný rok udialo. Aj tak mal ale po krk ľudí, ktorí si mysleli, že sa o seba nedokáže postarať. Vedel si priznať, že občas pomoc naozaj potreboval, ale niektoré situácie vie vyriešiť aj sám. Už sa tak stalo mnohokrát, no nie?

Ľahol si na posteľ a civel na závesy. Neprehovoril, premýšľal nad tým, čo im povedať. Musel vymyslieť plán ako im všetko povedať, bez toho aby im odhalil celú pravdu. Nemohli sa dozvedieť o jeho epizódke za zamknutými dverami. Sirius s Remusom o jeho klaustrofóbii nevedeli, ale jeho priatelia áno. To by neprebehlo moc dobre, to vôbec nie. Ale čím dlhšie premýšľal, tým viac si uvedomoval, že im to musí povedať, inak by to nedávalo zmysel. A jeho priatelia boli nedostatkom jeho odpovedi čím ďalej tým netrpezlivejší.

"Harry?" spýtal sa Fred, keď si k nemu prisadol. Hlavou ukázal na svoju dvojičku a podvihol obočie. "Povieš nám, čo sa stalo?"

Harry prikývol a povzdychol si. Rozhodol sa začať od začiatku, od momentu keď sedel v nemocničnom krídle vedľa umierajúcej Deliverance. Ako Severus našiel jej zakrvavené telo a ako ju priniesol späť do Rokfortu, len aby zistil, že sa nedožije rána. To jeho priateľov zarazilo. Deliverance nevideli a nemali ani šajn, či sa jej niečo hrozné nestalo.
"Och, Harry, to je mi ľúto. Nevedela som o tom. Neprežila to? Preto ste sa so Severusom pohádali?" spýtala sa Hermiona a pohladila ho po ruke. "Je jasné, že je to pre tvojho otca ťažké obdobie."

Harry sa pri slove otec nechcene skrčil. Odkedy sám seba presvedčil o tom, že ho Severus už nechce, ani vo svojej mysli ho otcom nenazýval. Teraz mu to oslovenie pripadalo divné. Nič už nebolo také ako predtým. Smutne si povzdychol. "Nie, ale je toho viac," povedal im. "Keď v tú noc prišiel Severus domov, bol utrápený," snažil sa im opísať stav v akom sa jeho...Severus nachádzal. Dúfal, že ak to pochopia, nebudú reagovať prehnane. "Nazdával som sa, že sa stalo niečo strašné, možno s vami všetkými. Neupustil som od toho a začal som sa pýtať čo sa deje, napriek tomu, že ma žiadal aby som s tým prestal," tu sa Harry odmlčal, hľadal slová, ktoré by situáciu vysvetlili lepšie ako to naozaj vyznie.

Ron sa zaksichtil. "To asi neskončilo veľmi dobre," povedal Harrymu súcitne.

"Áno, mal som s tým prestať, ale nemohol som. Bál som sa," pokrčil plecami. "Vlastne som ho prinútil aby tak zareagoval."

"A ako reagoval, Harry?" chcel vedieť George.

Harry vzhliadol a pozrel každému z nich do očí. "Bola to nehoda. Chápete? Bol taký rozrušený, že si neuvedomoval, čo robí, nechápal, čo urobil," vysvetlil im obozretne. Čím dlhšie to Harry zdržiaval, tým znepokojenejšie sa Hermiona tvárila.

"Dobre, Harry, chápeme, bola to nehoda. Ale čo presne sa stalo?" spýtal sa Fred, keď si zaňho sadol .

Harry sa zhlboka nadýchol a pritiahol si kolená k hrudi. "Poslal ma do izby, ale ja som nešiel, chcel som vedieť, čo sa stalo. V tom čase sa ma snažil uchrániť pred žiaľom nad Deliveranciným stavom, ale to som ja nevedel. A okrem toho, naozaj to celé nemohol zvládnuť sám. Tlačil som naň, až ma nakoniec zavrel v izbe a zatvoril dvere, len aby sa ma zbavil. Len nechcel, aby som sa dozvedel o Deliverance," povedal a stisol si kolená až mu hánky na rukách zbeleli. "Prosím, nemyslite si, že to spravil naschvál, pretože to tak nebolo! Keď si uvedomil, ako ma vystrašil, napokon tie dvere otvoril."

Jeho priatelia zostali divne ticho a Harry nahlas zastonal. "Nemal som vám to povedať," vyhlásil hnevlivo a vyskočil z postele. "Bola to prekliata nehoda!" zavrčal, schmatol tašku z nočného stolíka a vyrútil sa k dverám. Nikdy sa k nim však nedostal, pretože ho niekto schytil za ruku a drsne otočil. Bol to Ron.

"Ak hovoríš, že to bola nehoda, verím ti," povedal, čím Harryho hrozne prekvapil. Nikdy by to od Rona nečakal. "Som za to na Snapa strašne naštvaný, ale ak bol rozrušený, chápem ako vtedy myslel, alebo skôr nemyslel, keď ťa do tej izby zavrel. Jeho správanie neospravedlňujem, ale uvedomujem si, tak ako oni," povedal a ukázal na Freda, Georga a Hermionu, ktorí všetci nervózne stáli za posteľou, "že žiaľ ťa môže prinútiť k činom, ktoré by si pri plnom vedomí nikdy nespravil."

Harry od úľavy takmer odpadol. "Veríte, že to bola nehoda?" spýtal sa, ešte stále neveriacky. Čakal, kým si naozaj uvedomia, čo sa stalo. Tak ako Sirius a Remus.

"Áno," odvetili všetci svorne.

"Dobre." Keď videl ako sa k nemu blíži Hermiona, položil tašku na zem. Dievča ho opäť zovrelo v objatí a Harry mal pocit, akoby sa aspoň kúsok jeho života navracal do starých koľají. Všimol si ale, ako sa Weasleyovci pozreli jeden na druhého, potom zhliadli objímajúcu sa dvojicu. Uškrnul sa.

"Skupinové objatie!" zreval George a okamžite sa hodil dvojici okolo krku. Fred s Ronom sa tiež uškrnuli, rozbehli sa a hodili sa na nich. Harry vedel, že sa ako kôpka debov správali len a len kvôli nemu, a to ho zahrialo pri srdci. A aby pravdu povedal, bolo to celkom pekné byť stredobodom tohoto objatia vediac, že tu preňho jeho priatelia vždy budú, aj keď sa mu ostatní otočia chrbtom.

Bál sa momentu, keď sa znovu stretne so svojim krstným otcom alebo s Remusom Lupinom. Nielenže budú rozzúrený, lebo si ho chce Severus nechať, ale stále sa na nich hneval aj on sám. Aj keď ich nemohol obviňovať za všetko. Aj on na tom mal svoj podiel viny. Len si to nechcel priznať.

Ron jeho myšlienkový pochod prerušil otázkou: "Čo to malo znamenať dnes ráno s profesorom Lupinom, Harry? Ani si naňho nechcel pozrieť," tu sa odmlčal. "Nechaj ma hádať, zistil, čo sa stalo so Snapom, však?"

Harry prikývol. "Spolu so Siriusom. Neboli tým veľmi nadšený. Vlastne sa rozhodli, že v mojom záujme bude lepšie, ak nebudem ďalej žiť s profesorom Snapom. Sirius má ako môj krstný otec právo zakázať Severusovi stýkať sa so mnou ak má pocit, že som v nebezpečí. A tak ma s Remusom prinútili odísť...a so Snapovým povolením!" zreval, stále naštvaný, že to Severus vzdal bez boja.

"ČO?!" skríkla šokovane Hermiona.

"Snape ťa len tak nechal odísť...?" ozval sa šokovane aj Ron, videl totiž, ako sa k sebe Snape s Harrym správali, keď si mysleli, že ich nikto nevidí. Nedokázal uveriť tomu, že sa ho Snape len tak vzdal. Nedávalo to zmysel. "Prečo?"

Harry tentokrát prevrátil očami. "Pretože si myslí, že to spraví znovu. Hovorí, že je to pre moju vlastnú ochranu, že mi nechce znovu ublížiť. Ale nechápe to. ubližuje mi tým, čo robí teraz, tým, že ma nechce pri sebe...ale zhovárali sme sa," dodal rýchlo, skôr než ho premohli emócie. Jeho priatelia nevedeli, že sa už pomerili, "a myslím, že sa to napravilo, ale nie som si istý. Skúsime to znovu. Mám sa s ním dnes večer stretnúť."

"No, to je dobré, nie?" spýtal sa George.

Harry pokrčil plecami a sklopil pohľad k prikrývkam na posteli. "Asi áno," zašuškal.
"Si nervózny?" chcel vedieť Fred.

Harry prikývol. "Áno, viac než nervózny. Rád by som vedel, čo si o mne teraz myslí. Bojím sa ako to celé prijmú Sirius s Remusom, obávam sa, že nie najlepšie," zdôveril sa priateľom.
"Som si istý, že sa všetko v dobré obráti, Harry. Sirius s Remusom sa uvedomia a ak nie, je to ich problém. Už by si mohli všimnúť, že na tebe Snapovi záleží a že tebe záleží na Snapovi," ozval sa Ron.

"Možno máš pravdu," ale Harry nezačne dúfať, kým si nebude istý, že veci napredujú tým správnym smerom. Stále si nebol celkom istý, čo sa vlastne deje, veci by sa mohli každú chvíľu zmeniť a on nedopustí, aby mu znovu ublížili. "Stmieva sa, mal by som ísť," povedal rozpačito. Ak čoskoro neodíde, bude meškať na večeru so Severusom. Ešte ho nemohol nazvať otcom. Ešte nie.

"Chápeme, Harry," ozval sa tichý hlas pri jeho uchu. Hermiona na ňom ešte stále visela ako na stebielku, ktoré ju držalo pri živote. "Prídeš potom späť, alebo myslíš, že tam zostaneš aj na noc?" spýtala sa.

"Neviem. Hádam, že ak sa nevrátim pred večierkou, tak neprídem a stretnem sa s vami na raňajkách. Ak sa tak nestretne, uvidíme sa ešte dnes večer," odvetil nonšalantne. "Teraz už naozaj musím ísť," dodal, keď sa zdalo, že ho nepustia.

"Och, prepáč Harry," ako jeden sa všetci odtiahli a sprístupnili Harrymu cestu k dverám.
Harry sa uškrnul a zamával im. Potom zbehol do podzemia.

…………………

Večera prebehla viac menej v tichosti. Na začiatku nikto nehovoril a Harry bol čím ďalej tým nervóznejší. Cinkanie vidličky na tanier ho prebralo zo zamyslenia. Severus naňho vážne hľadel, z čoho Harry znervóznel ešte viac.

"Čo?" spýtal sa nakoniec, keď naňho Severus len mlčky civel.

"Stále ťa považujem za svojho syna." Povedal to z ničoho nič a Harryho to obralo o hlasivky.
"Naozaj?" neodvážil sa dúfať. Sľúbil si, že nezačne dúfať len aby jeho nádeje niekto pozrúcal ako domčeky z karát. To nie.

"Ospravedlňujem sa za to, že som ťa prinútil pochybovať o tom," pokračoval, pozrel mu do očí, a Harry sa nedokázal odvrátiť, niežeby chcel.

S malým úsmevom na perách Chrabromilčan prikývol. Severus ho s obavami sledoval. "Všimol som si, že ma už nevoláš otec."

Tu sa Harry mykol. "Je mi to ľúto," povedal smutne. "Neviem prečo..." odmlčal sa. Vedel prečo. Keď si myslel, že ho Snape viac nechce, nemohol sa prinútiť aby ho volal otcom, hlavne keď ním nebol. Cítil zradu a samotu, keď ho jeho krstný otec vytrhol z domova, od jedinej osoby, o ktorej si myslel, že jej môže dôverovať. Od jedinej osoby, ktorú považoval za otca, ocka.

Severu si povzdychol a zdvihol sa zo stoličky, odsúvajúc polozjedené porcie prútikom. "Poď to obývačky," ozval sa náhle. Harry, ktorý ešte stále sedel za prázdnym stolom čakal až kým sa Snape usadil vo svojom obľúbenom kresle, kým prešiel k pohovke. Potom čakal, kým Severus niečo povie.

"Dokážem pochopiť, že ma tak nevoláš."

Harry sa opäť mykol a vystrel sa. "Mal som na to dobré ospravedlnenie," odvetil obranne. "Nechcel si ma, pamätáš?"

"To nie je pravda," odvetil Severus, predkláňajúc sa v kresle. Pozorne sa zahľadel Harrymu do tváre. "Bol to pokus ochrániť ťa. Zjavne to nebol ten najlepší nápad. Keby som vedel, čo si začneš myslieť, nikdy by som to nespravil."

Harry si odfrkol. "A čo iné by si urobil?" spýtal sa neveriacky. "Stále s tým chceš niečo robiť? Pretože nie je čo!"

"Upokoj sa, dieťa. Nechcem nič robiť. Myslím, že som toho za jeden víkend pokazil až-až, ďakujem veľmi pekne," odvetil. Harry videl ako sa väčšinou skrývané emócie derú na povrch. Severus bol nahnevaný sám na seba, smutný z toho, že prinútil dieťa myslieť si, že je nechcené, neľúbené. Harryho, dieťa, ktoré bolo vo svojom živote neustále týrané a nepotrebovalo takýto typ emocionálnej traumy a už vôbec nie od svojho vlastného otca. A Severus Harryho naozaj z celého srdca miloval, len niekedy bolo ťažké dať to najavo, ale to sa odteraz zmení.

Harry cítil, ako sa mu pery rozťahujú v úsmeve, napriek jeho pokusom zabrániť tomu. "Myslíš teda, že sa to napraví?" spýtal sa.

"Nemyslím, verím tomu, Harry," povedal Severus a položil mu ruku na koleno. "Zajtra ráno sa porozprávam s Blackom a s Lupinom. Som si istý, že budú mať mnoho výhrad, ale zreteľne im objasním, že si môj a ja si ťa nedám."

Tie slová v sebe niesli toľko presvedčenia, až im Harry napokon uveril. Všetko čo v Harrym umrelo oživlo v momente, keď Severus prehlásil, že je jeho. Harryho nočná mora prišla na začiatok konca a on sa konečne uvoľnil.

"Dobre," odvetil. Vstal, váhavo sa priblížil k majstrovi elixírov a skôr než si to stihol rozmyslieť sa mu hodil okolo krku. Dosť ho prekvapili silné ruky, ktoré sa okolo neho ovinuli v momente, keď dopadol. Bolo to rýchle objatie, ale Harry bol rád, že sa k tomu odvážil. Otec by mu veľmi chýbal.

………………………………….

Nebolo nič nezvyčajné ak sa Harry len sotva videl s profesorom Lupinom alebo so svojím krstným otcom. Obaja boli veľmi zaneprázdnení, jeden svojimi učiteľskými povinnosťami, druhý boh vie čím pre Rád. A tak Harry nebol prekvapený, keď ani jedného z nich nevidel na ďalší deň a ani na ďalší. Bol trochu smutný z toho, že si naňho nenašli ani minútku, aby sa uistili, že je v poriadku. Veď mu predsa neodopreli jedinú radosť jeho života, alebo áno? Nemali dôvod strachovať sa oňho. Harryho tenký sarkastický hlások v hlave hovoril pravdu, ktorú by najradšej ignoroval.

Nevedel, či sa s nimi napokon Severus rozprával, keďže od ich malého rozhovoru pred dvomi dňami nevidel ani jeho. Nielenže musel Severus pripraviť koncoročné testy, ale mal tiež isté povinnosti pre Rád. Harry chápal, prečo svojho otca nevidel, aspoň sa to pokúšal pochopiť.

Štúdium sa zo dňa na deň stávalo stresujúcejším, keďže koniec školského roka stál za dverami. Harry, Ron a Hermiona strávili väčšinu voľného času štúdiom v knižnici, spoločenskej miestnosti, alebo kdekoľvek inde, kde našli tichý kútik. Hermiona bola nezlomná. Ak mali chvíľku voľného času, okamžite sa zašili do najbližšej miestnosti a poriadne ju využili, aspoň to hovorila ona. Harry s Ronom boli na sklonku trhania si vlasov.

Bolo to počas jednej z ich študijných chvíľok v ľudoprázdnej triede, keď sa Harry nakoniec stretol so svojim krstným otcom po prvýkrát za takmer tri dni.
Harry pustil brko na stôl a trúc si bolestivé čelo si povzdychol.
"Hotovo," prehlásil. "A vy?"

Ron sa okamžite vyšvihol na nohy.

"Vy dvaja!" zrevala Hermiona a zabuchla knihu atrimancie. "Teraz sa na to nemôžete vykašľať. O pár dní vás čakajú VČÚ!"

Harry s Ronom pozreli jeden na druhého. "Dávame si prestávku," prehlásili svorne. Hermiona sa s nimi nemohla hádať, už sa tak rozhodli. Každý pokus o odradenie by bol zbytočný.

Vtedy sa dvere do triedy otvorili a Harry, Ron a Hermiona sa k nim s očakávaním otočili. Nikto nevedel, že tam sú, ale ani to nebolo proti pravidlá, študovať v prázdnej triede. Bolo pre nich prekvapením, keď sa vo dverách objavil Sirius Black.

"Sirius," povedal pomaly, zamýšľajúc sa nad tým, čo od neho muž chce. Vedel by si tipnúť.
"Harry, myslím, že by sme sa mali porozprávať," povedal, keď prikývnutím pozdravil Rona s Hermionou.

"Och, tak dobre," povedal Harry s obavami z rozhovoru s krstným otcom, hlavne ak vzal do úvahy to, že sa s ním a s Remusom rozprávala Deliverance. Tá žena vedela byť tak hrozivá ako Snape, keď chcela. Takmer ich ľutoval. Takmer. "Uvidíme sa v spoločenskej miestnosti?" spýtal sa svojich dvoch priateľov.

Hermiona prikývla a Ron ho potľapkal po chrbte. "Uvidíme sa," povedal a vyšiel z dverí. Hermiona akoby vycítila Harryho obavy a znepokojene sa naňho zahľadela.

"V poriadku?" spýtala sa. Harry sa usmial, bol rád, že si všimla, že niečo nie je v poriadku, ale nemala sa čoho báť.

"Áno. Choď, Ron si inak bude myslieť, že si sa stratila," zavtipkoval.

Hermiona sa usmiala. "Uvidíme sa," zopakovala Ronove slová a vyšla z triedy.

Harry sa sám pre seba usmial a otočil sa k svojmu krstnému otcovi. Úsmev na tvári mu čoskoro zvädol. "Čo sa deje?" spýtal sa a vzápätí sa mykol. Ako by mohol nevedieť, čo sa deje? Sirius je tu znovu pre to, aby ho zobral od Severusa. "Rozprával si sa s Deliverance?" spýtal sa, aj keď odpoveď poznal.

Sirius zmätene prikývol. "Vlastne áno, povedala ti o tom?"

Harry pokrútil hlavou. "Počul som sa o tom niekomu hovorí," dodal. "Takže?"

"Takže...nám s Remusom poriadne vynadala, to je isté," povedal viac menej naštvane. "Moc ma to nepotešilo," Sirius prešiel k prázdnej lavici a sadol si na ňu. "Kto si myslí že je, že nám hovorí ako sa k tebe máme správať?" Upriamil pohľad na Harryho, ktorý len pokrčil plecami.

"Povedala, že sme ti ublížili my a nie Snape!" takmer vyprskol a Harry od neho odstúpil. "My sme ťa ochraňovali, nie ubližovali ti. Si emotívne poznačený?" spýtal sa z ničoho nič.
"Čo?" nechápal Harry. Kam tento rozhovor mieri?

"Povedala, že sme ti spôsobili emocionálnu úzkosť a že sme ťa tým, čo sme spravili, poznačili alebo také niečo," rýchlo vysvetlil. "Má pravdu?" spýtal sa pošepky a premeral si Harryho od hlavy po päty akoby mu to pomohlo overiť si pravdivosť Deliveranciných slov.
Harry pokrčil plecami. Ako by to mal vedieť? O čom to Sirius hovorí? A o čom to hovorila Deliverance? Potom si spomenul na jej rozhovor so Severusom. Nepovedala niečo o tom, že si vyvíja komplex? Áno, povedala. Vtedy sa trochu skrčil, nemal rád, ak si všetci okolo neho mysleli, že je slabý či zraniteľný. Nebol predsa pošahaný a neuveriteľne ho iritovalo, ak si niekto myslel, že je.

"Nie," ozval sa napokon. "Nie som emocionálne poznačený!"

Sirius sa usmial. "Tak potom mám svoj prípad," zamumlal si. Harry by bol rád vedel, o čom to dopekla hovoril.

"Aký prípad?"

"Nič ozajstné," povedal rýchlo a vstal. "Ale nachvíľu ma naozaj vystrašila. Podľa toho čo hovorila som sa bál, že sedíš niekde v rohu a kymácaš sa z jednej strany na druhú."
To Harryho naozaj vytočilo. "To ani náhodou!" zreval aj keď vedel, že to Sirius nemyslel doslovne.

"Áno, ja viem," povedal Sirius. "Ale to sme sa dostali niekam úplne inam. Nechcem aby si žil so Snapom," vyprskol Sirius ako keby bolo to meno kontaminované.
Harry pociťoval túžbu zavrčať. "Nevyslovuj tak jeho meno," zasyčal.

Sirius vyzeral prekvapene. "Myslel som si, že v tejto veci so mnou súhlasíš."

Harry prudko pokrútil hlavou a povedal: "Súhlasil som, že nie som emocionálne poznačený. Nepovedal som nič o mojom otcovi!"

"On nie je tvoj otec, Harry!" zreval Sirius, teraz rovnako vytočený ako Harry, ale jeho slová Harryho zasiahli hlboko do srdca. "James Potter je tvoj otec, alebo si naňho úplne zabudol?" zašepkal Sirius tak potichu, že to Harry takmer nepočul. Ale len takmer. Akýkoľvek hnev, ktorý prúdil v Harryho žilách akoby sa vyparil.

"Nezabudol som naňho," začal, ale Sirius ho prerušil.

"Tak ako potom môžeš niečo také povedať? To nemáš Jamesa ani trochu rád? obrátil by sa v hrobe, keby vedel, že Snapa voláš "otec", Harry!"

Malý teenager sa strhol. Naozaj? Vždy si myslel, že by to jeho ozajstnému Otcovi nevadilo, hlavne ak bol Harry šťastný. Nebolo práve toto to, čo mali otcovia robiť? "Ani som ho nepoznal," prehlásil zúfalo. "Nikdy som nemal šancu," zašepkal a oči sa mu k jeho znechuteniu zaliali slzami. Otrel si ich rukávom.

"Harry," začal Sirius, no ďalej sa nedostal.

"Myslel som si, že vám s Remusom neprekáža, že je Severus môj otec," prerušil ho Harry a prekrížil si ruky na hrudi. "Vy traja ste sa o tom predsa rozprávali, prečo to teraz kazíš?"
"Pretože ti ublížil, Harry!" zreval Sirius, nechápajúc, prečo sa Harry vôbec potreboval spýtať. "Pre čo iné?"

"Ale to nebola jeho chyba!" zakričal Harry opäť hnevlivo. "Prestaň ma ignorovať a vypočuj si čo ti hovorím! Bola to NEHODA!"

Sirius udrel päsťou do lavice, na ktorej predtým sedel. "Nebola to žiadna nehoda!"
Harry sa strhol. Nikdy nevidel svojho krstného otca takto rozzúreného a bolo to ešte horšie vedieť, že to bolo kvôli nemu.

"Nedovolím mu, aby ti ešte niekedy ublížil, Harry," Sirius sa upokojil, keď videl ako sa jeho krstný syn strhol. Nechcel ho vystrašiť.

"Ale on mi neublížil, Sirius. Nechápeš to? Nechcel to spraviť. Hrozne sa bál o Deliverance. Myslel si, že umrie. Prosím, pochop. Potrebujem ho, neber mi ho," prosil. "Nemôžem stratiť aj jeho."

Siriusove rysy zmäkli. Unavene si pretrel tvár dlaňami. Bol na chlapca príliš tvrdý a rozhodne nechcel povedať to o Jamesovi, bol hnusný a vedel to. Vedel, že Harrymu na Snapovi veľmi záležalo, aj keď sa mu to priečilo, a zabilo by ho, keby mal stratiť ďalšieho "otca" a tiež si v tom momente uvedomil, že svojmu krstnému synovi ublížil. Sirius od samého začiatku žiarlil na vzťah vyvíjajúci sa medzi Harrym a Snapom. Prečo to musel byť Snape?

Black si povzdychol a zovrel svojho krstného syna v tuhom objatí. "Prepáč, že som bol taký bastard, Harry. Nemal som v úmysle rozrušiť ťa," zašepkal mu to ucha. "Odpustíš mi?"
Harry sa v tom objatí úplne roztopil. Konečne sa naozaj uvoľnil, z ramien mu spadol obrovský kameň. Bol tak unavený a ani si to neuvedomoval.

"Harry?" spýtal sa Sirius, keď mu neodpovedal.

“Hm?”

"Možno by sme ťa mali dostať do postele," povedal a začal ho ťahať z miestnosti.

Chlapec súhlasne prikývol. Znelo to ako skvelý nápad. Snažil sa byť Siriusovi nápomocný, vystúpil z jeho objatia a skoro sa zviezol na zem. Sirius ho zachytil a vyšvihol si ho na ruky. "Kedy si naposledy spal?" spýtal sa. Previnilo si uvedomil, čo bolo dôvodom Harryho nespavosti. Bol to stres z toho, čo spravil. A uvedomil si tiež, že Deliverance mala pravdu. Harry bol psychicky aj fyzicky unavený. Nikdy to nemal dovoliť, čo si len myslel? Ale, on predsa nemyslel, nie? Jediné na čo sa dokázal sústrediť bol Snape, ktorý sa staral o jeho krstného syna a na to, že mal konečne zámienku odtiahnuť ho od neho.

A len mu tým ublížil, klubal sa z neho perfektný krstný otec, no nie? Keď vyklopýtal z triedy, trošku si Harryho nadhodil, aby ho mohol lepšie chytiť. Bol až príliš ľahký. A Sirius vedel, že to bolo zásluhou dlhotrvajúcej zanedbávanosti, ktorej sa mu dostalo od tých bastardov, Dursleyovcov.

Práve kráčal popri Chrabromilskej klubovni, keď za sebou začul čiesi kroky. Pomaly, tak aby neprebudil Harryho, sa otočil a stanul tvárou v tvár Severusovi Snapovi.

"Čo sa stalo?" spýtal sa a pristúpil bližšie, aby si svojho syna pozornejšie prezrel. Pozrel do Siriusových očí a zavrčal. "Čo si mu spravil?"

Sirius sa nafučal. "Nič!" takmer skríkol, no potom si spomenul na Harryho. Stíšiac hlas pokračoval. "Rozprávali sme sa a potom sa zviezol na podlahu. Je vyčerpaný, od začiatku tohto fiaska si poriadne neodpočinul," povedal Severusovi pokojne.

"O čom ste sa rozprávali?" spýtal sa stále nepresvedčene. Harryho tvár bola aj v spánku napätá a bledá. To nebolo zdravé. Nikdy sa to nemalo stať, nie Harrymu.

"Hovorili sme o tebe, o situácii, do ktorej som ho zatiahol," začal a aj on vyzeral dosť vyčerpane. "Priznávam, že som mu najprv povedal zopár ohavných slov-"

Snape ho rozzúrene prerušil: "Ohavných? Čo presne si mu povedal?"

Sirius sa hanbil za svoju debilitu. Za to, čo Harrymu povedal si zaslúži všetko, čo má Snape na jazyku. Ľutoval to, že proti nemu použil Jamesa, ale mal pocit, ako keby sa mu Harry strácal a to v Snapovom náručí. Vedel, že Snapovi na Harrym záležalo, a možno to dieťa aj miloval, ale aj svojho krstného syna nadovšetko miloval. Ale nikdy mu nechcel takto ublížiť. Keď sa naňho teraz pozrel, ako mu nevinne spal v náručí, poznamenal: "Použil som Jamesa aby som ho prinútil cítiť sa vinne za to, že ťa volá otec," začal neochotne a čakal na výbuch, ktorý mal zaručene prísť.

"Čo že si spravil?" Severus držal svoj hnev na uzde, hlavne kvôli tomu, aby nezobudil Harryho, ale každou sekundou to bolo ťažšie a ťažšie, hlavne keď pozeral na toho idiota s jeho synom v náručí. Keď sa na chlapca pozrel, nedokázal pochopiť, ako mu mohol Black niečo také hnusné povedať. "Ako si len mohol?"

"Neviem, nechcel som to povedať! Skrátka to zo mňa vypadlo! Nikdy som mu nechcel ublížiť, ale zdá sa, že som robil práve to," vysvetlil smutne, pozorujúc ako sa Harry zhlboka nadýchol a povrtel. Našťastie sa nezobudil, len si položil hlavu Siriusovi na plece a zaspal ešte tuhšie. "Nikdy som nechcel, aby si ho mal ty," povedal Snapovi, na to ten podvihol obočie.

"Naozaj? To by som si nikdy nebol domyslel," odvetil sarkasticky. Sirius prižmúril zreničky, no Snape ešte neskončil. "Mohol si nájsť aj vhodnejší spôsob ako svojmu krstnému synovi povedať, že neznášaš jeho adoptívneho otca. Nemusel si sa o to pokúšať svojimi pochybnými technikami, hlavne takými, ktoré sa proti tebe nakoniec obrátili," povedal znechutene, zúfalo túžiac po tom, aby mohol Harryho vytrhnúť z náručia toho blbca. "Všimol som si, že ma už neurážaš. Čo sa zmenilo?" spýtal sa, tentokrát vážne zvedavo.

"Harry ťa potrebuje," odvetil jednoducho. "Je mi ľúto, že som to nevidel skôr. Vlastne myslím, že som to tušil, len som si až do dnešného večera neuvedomil, ako sa na teba spolieha. Obraňoval ťa ako najlepšie vedel a ja ho nechcem zraniť ešte viac tým, že ho budem od teba držať čo najďalej."

Severus prikývol. "Možno by bolo najlepšie, ak by som Harryho odniesol do mojich komnát," povedal. "Nemyslím si, že by bolo také hrozné ak by kvôli natoľko potrebnému spánku vymeškal ranné hodiny."

Siriusa tento návrh veľmi nenadchol, ale nakoniec sa poddal a podal Harryho Snapovi. Bol prekvapený jemnosťou, s ktorou s ním muž zaobchádzal. Chlapec sa pri prenose len trochu zavrtel, prebudil a pohliadol do Snapových očí.

"Čo sa deje?" spýtal sa ospalo a snažil sa vstať, čo sa mu nepodarilo, vzhľadom na to, že bol rozvalený v otcovom náručí.

"Ticho dieťa, spi," povedal mu Severus. Harry prikývol a okamžite sa prepadol do sveta snov s hlavou opretou o otcovu hruď.

Sirius pozoroval výmenu medzi jeho krstným synom a jeho raz nenávideným nepriateľom z čias, keď ešte boli deti. Bolo to divné, vidieť ako muž Harryho utíšil. Toto bola jeho stránka, ktorú nikdy predtým nevidel a vtedy si uvedomil, že netušil, čo sa skrývalo za jeho "snapovskou" maskou.

"Mohol by si Weasleymu a Grangerovej povedať, kde je Harry?" spýtal sa Severus. Potom sa bez počkania na odpoveď otočil. No tesne predtým než vykročil sa zarazil. "Môžeš Harryho prísť kedykoľvek navštíviť aj do mojich komnát," ozval sa z ničoho nič, čím vytrhol staršieho Chrabromilčania zo zamyslenia.

"Ďakujem," odvetil, šokovaný týmto nečakaným pozvaním.

Snape prikývol a vykročil smerom do žalárov, čoskoro zmiznúc za rohom. Sirius s hlavou myšlienok vykročil ku Chrabromilskej veži. Možno Snape nebol až taký hrozný ako si vždy myslel. To bolo uisťujúce pomyslenie, hlavne ak bol Harry v jeho opatere. A Sirius už viac neplánoval tento fakt meniť. Remus zmenil názor už po rozhovore s Deliverance, Snapovou sesternicou. Pri tej žene sa cítili ako škôlkari. Podarilo sa jej vtlačiť trochu rozumu do Remusa, ale Sirius musel vidieť vnútorne zlomeného chlapca a nahnevaného otca aby mu to zaplo. A on nedovolí, aby sa "to" ešte niekedy vyplo.
Poslední komentáře
25.03.2008 15:09:36: moc moc skvele dakujem krasne za uzasnu kapitolku opatilo sa cakat
23.03.2008 22:09:18: Jsi moje holka. Já jsem nadšená. Moc se mi to líbí. A je to strašně dlouhý. To teda muselo být práce...
23.03.2008 20:43:35: Moc pěkné!!! smiley${1} Jsem ráda, že to takhle dopadlo. ...Jo, a Sirius je blbec
23.03.2008 19:17:58: Skvělý překlad. Poslední dobou mi každé čtení dělá radost...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.