...

HP-Tam, kam patrím II

Kapitola druhá: Množstvo rozhovorov

No, tak je to tu. Po dlhej pauze som konečne pridala aj k tejto poviedke. Bohužiaľ je to len prvá časť, no práve som ju doprekladala a neviem, kedy sa dostanem k tej druhej. Ale myslím, že sa mi ju podarí preložiť ešte dnes...takže šetrite komentíkmi na tú ďaľšiu. Do úvahy budem totiž brať až tú. Kapitolku venujem všekým, ktorí u mňa ešte nikdy nekomentovali, no dúfam, že poctia kapču niekoľkými slovami. Tak sa tešte na druhú časť. Mala by tu byť tak do dvoch hodín alebo možno ešte o trošku skôr. Dúfam...Lucy
Ron sa v noci neustále kvôli svojím obavám neustále budil. Bol v pokušení vytiahnuť Harryho z postele a spýtať sa ho na tie rany. Ale vedel, že v tomto prípade musí byť naozaj diskrétny. Nemal žiadny dôkaz, ktorý by hovoril o tom, že to urobil Snape a jeho druhý podozrivý bol Vernon Dursley. Ten tlstý bastard. Ale Ron nebol hlúpy a vedel, že dosť z tých rán bolo čerstvých. Nikdy sa necítil tak bezmocne, Musí urobiť niečo skôr ako vybuchne.

Prevalil sa na bok a cez tmu zažmúril na magické hodinky, ktoré dostal na narodeniny od rodičov. Bolo iba päť ráno! Znovu sa zvalil na chrbát a civel do stropu. To ho ale neukľdnilo. Ak v tomto momente niečo neurobí, asi sa zblázni. Opatrne vyliezol z postele a potichučky vyšiel z dverí.

Vedel, že by to nemal robiť, ale zúfalé časy vyžadujú zúfalé prostriedky. Opatrne otvoril dvere do dievčenských spální a rýchlo vošiel, skôr ako stihlo svetlo z klubovne niekoho zobudiť. Teraz mal ale problém. V miestnosti vládla úplná temnota a on si nevidel ani na koniec nosa. Netušil ako má asi tak v tej tme nájsť Hermionu. Ron si odtiahol habit, pod ktorým mal skryté pyžamo a vytiahol prútik zastrčený vo vrecku.

"Lumos," zašepkal. Izbu okamžite naplnilo jemné svetlo a Ron zbadal Hermionine rozstrapatené vlasy pod jednou z prikrýviek. Ležala na tretej posteli od neho a on k nej potichu prešiel. A s jeho večným šťastím sa o čosi potkol, no stihol sa zachytiť na jednej posteli. Keď sa znovu zorientoval, hodil sa na kolená. Priložil k zemi prútik a videl, na čom sa potkol. K jeho úplnému zdeseniu to bola krabička tampónov! A bola to naozaj veľká krabička! Niečo, ako šetrné balenie!ˇ

S tvárou úplne červenou sa konečne dostal k Hermione a odtiahol jej prikrývku z tváre. Chvíľu pozoroval jej pokojnú tvár a s úžasom premýšľal nad tým, prečo mu preskočilo srdce, keď ju uvidel, no potom to odstrčildo úzadia. Peišiel sem, kvôli niečomu oveľa dôležitejšiemu. Ron ju jemne potriasol a tak trochu dúfal, že sa nevystraší, keď ho tam uvidí. Našťastie sa ale zobudila už po druhom zatrasení.

"Ron?" spýtala sa dezorientovane. "Čo tu robíš?"

Ron sa k nej naklonil a do ucha jej zašepkal. "Musím s tebou hneď hovoriť. Mohla by si sa so mnou stretnúť v klubovni?" spýtal sa.

Hermiona sa na Rona s obavami zahľadela. Z Ronovho hlasu vycítila strach. Niečo nebolo v poriadku. "Hneď som tam," povedala.

"Vďaka," odvetil Ron a vybehol z izby, pričom si dával pozor, aby sa vyhol krabičke s tampónmi.

***********

Ani nie o päť minpút neskôr sa dolu objavila Hermiona a okamžite si prisadla k Ronovi. "Čo sa deje?" opýtala sa okamžite.

"Ide o Harryho," začal, no Hermiona ho prerušila.

"Ak si ma zobudil a prinútil zísť sem dolu len preto, aby si sa sťažoval na Snapovo opatrovníctvo nad Harrym, tak ti môžem hneď povedať, že nemám záujem to poslúchať!" zasyčala. "Mohol si mu aspoň dopriať trochu času!"

Ron zdvihol v obrannom geste ruky. "Zabrzdi!" zasyčal naspäť. "Daj mi päť minút a vysvetlím ti, prečo som ťa sem dolu zavolal!"

Hermiona stíchla ale stále si Rona premeriavala. Keď si bol Ron istý, že ho bude počúvať, objavili sa mu na tvári obavy. "Keď sa Harry chystal včera večer do postele, niečo som videl," začal.

Hermionine obavy sa od minúty zvyšovali. "Čo si videl?" spýtala sa neisto.

"Herm, na celom chrbte má modriny!" zašepkal.

"Čo?!" spýtala sa a snažila sa udržať svoj trasúci sa hlas na uzde. "Čo tým myslíš?"

"Myslím tým to, že to vyzerá, akoby ho niekto poriadne zmlátil," vybuchol nakoniec Ron. "Mala by si to vidieť, zdá sa, akoby naňho niekto šlapol a začal na ňom celou váhou skákať. Je to otrasné!"

Hermiona vyzerala, akoby mala každú chvíľu hodiť šabľu. Ron ju rýchlo utišujúco objal okolo ramien. "Bol to Snape?" spýtala sa nakoniec, keď si uvedomila, kam tým Ron mieri.

Tínedžer si povzdychol a voľnou rukou si trel čelo, akoby sa snažil odohnať bolesť hlavy, ktorá sa tam začala formovať. "Tie modriny sú čerstvé. A ak bol Harry celé leto so Snapom, kto iný to mohol byť?" spýtal sa.

Hermiona sa mračila. Bola evidentne vytočená. Poriadne vytočená. Harry bol pre ňu ako mladší brat, pre nich oboch a ak mu niekto ubližoval, tak mu Boh pomáhaj, pretože nikto iný mu už nepomôže.

Stratený v tieni schodov vedúcich do spální stál šokovaný Neville.

*******

Harry sa nasledujúce ráno zobudil celkom čerstvý. Vzhľadom na včerajší rozhovor s Ronom sa mu spalo dobre. Plánoval, že svojmu priateľovi ukáže, čo je vlastne Severus zač. Iba musí prísť na to, ako. Ešte pred včerajšou hostinou dostali rozvrhy a Harry sa dosť obával dovjhodinovky elixírov so Slizolinom, ktorú mali mať hneď po obede. Nielenže bude Ron na Snapa celý čas zazerať, ale bál sa aj toho, ako sa bude správať Snape sám. Bude taký bastard, aký na hodinách vždy býval, alebo bude iný? Harry dospel k záveru, že bude stále bastars a nevedel si celkom presne predstaviť, ako sa s tým vyrovná.

Keď sa obzrel po spálni zistil, že väčšina jeho spolužiakov, spolu s Ronom, už odišla na raňajky a že ak si nepohne, príde neskoro. Schmatol nejaké oblečenie a vbehol do kúpeľne. Keď bol hotový, šiel späť do spálne, aby si zobral tašku. Dúfal, že naňho počká spoň Hermiona.

Čakala..spolu s Ronom. To bolo neočakávané prekvapenie. Zostúpil z posledného schodu a váhavo k nim prešiel, Obaja sa tcárili dosť divne, akoby sa báli, že vybuchne alebo čo. "Čo je?" spýtal sa, pričom sa snažil, aby to znelo nonšalantne.

Jeho červenosvlasý priateľ k nemu pristúpil, čo Harry nečakal a poplašene urobil niekoˇko krokov vzad. Videl, ako sa obavy v Ronovej tvári zmenili na hnev. "Čo ti urobil?" spýtal sa.

Harry prešiel zmäteným pohľadom po svojich dvoch priateľov. "O čom to hovoríš, Ron?" spýtal sa opatrne.

"Videl som ich, Harry, takže sa prestaň tváriť, akoby si nevedel o čom hovorím," vycedil zo seba Ron.

Ale Harry bol tak zmätený, až sa bál. "Ja ale neviem o čom hovoríš. Čo sa to s tebou dopekla stalo?" vyprskol a ešte o krok ustúpil. "Strašíš ma."

Harrymu sa uľavilo, keď Hermiona zdržala Rona predtým, než sa mohol ešte viac priblížiť. "Hermiona, vieš o čom to hovorí?" spýtal sa dúfajúc, že do toho vnesie trochu svetla. Ak by vedel, čo sa stane počas niekoľkých nasledujúcich minút, utekal by odtiaľ, čo by mu nohy stačili.

"Modriny, Harry. O tom hovorí. Čo ti urobil?" prešla Hermiona rovno k veci. V očiach jej žiarili ohníčky, či skôr vatry hnevu a on vedel, že im musí niečo povedať.

"Bol to Snape, však?" vyšlo z Rona, ktorý k Harrymu opäť pristúpil.

"Čo!!" zreval Harry. To bolo neuveriteľné. Tentokrát sa Harry pohol smerom k Ronovi a stanul mu tvárou v tvár, teda až na to, že bol Ron o trochu vyšší. Musel sa dosť držať na uzde, aby na priateľa nevyletel. Čo si dopekla myslel? Takto Severusa obviňovať!

"No, ak nie on, tak kto potom? Boli to Dursleyovci? Harry, prosím, povedz nám to. Chceme ti len pomôcť," prosila ho Hermiona, ktorá sa naňho povesila. "Sľúbil si mi, že mi to povieš, ak ti ublíži. Čakala som, že ten sľub bude platiť aj na iných, nie len na Snapa," povedala so slzami v očiach. "Nikdy si to neodpustím, ak ti ubližuje. Nie, ak môžem urobiť niečo, čím mu v tom zabránim," zašepkala zloemným hlasom.

Harry si až dovtedy neuvedomil, ako veľmi im na ňom záležalo. Napriek tomuto malému výsluchu, ktorý podľa neho nebol vôbec nevyhnutný, sa mu snažili pomôcť. A on ich vo svojom živote ešte nikdy nevidel takých smutných. Nevediac, čo robiť či povedať, sklopil hlavu.

Cítil, ako sa niekto dotkol jeho ramena a obzrel sa. Bol to Ron. "To nebol Snape," ozval sa nečakane. Videl ale pochybujúce pohľady svojich priateľov, ktoré sa snažili neúspešne skryť. "Nebol to on!"

"Tak kto potom?" spýtala sa potichu Hermiona.

"Niekto, koho som v lete stretol. Snape ma zachránil. To je všetko, čo potrebujete vedieť," oznámil im a striasol Ronovu ruku. "Zmeškali sme raňajky a ak neprídeme včas na hodinu, profesorka McGonagallová bude riadne naštvaná." Po tomto odišiel z klubovne. Nechcel myslieť na to, čo sa práve stalo a už vôbec nie hovoriť o tom. Nemohol uveriť, že Ron videl jeho modriny.

Počul, že ho Ron s Hermionou nasledujú, ale mali aspoň toľko rozumu aby to v ten deň už neposmenuli. Možno to nespomenú už nikdy, nádejal sa.

*********

Hodiny sa pre ten deň skončili a Harrymu sa darilo vyhýbať sa svojím dvom najlepším priateľom. Neustále sa s ním snažili rozprávať, ale Harry sa nepodvolil. Buď zmenil tému, alebo si vymyslel výhovorku a odišiel. Po niekoľkých pokusoch to vzdali.

Rozhodol sa, že prechádzka okolo jazera mu prospeje a tak zamieril smerom von z hradu. Keď už bol takmer vonku, zrazila ho skupinka starších študentov, ktorí mierili opačným smerom. "Prepáč," povedal vysoký, čiernovlasý bystrohlavčan a predtým než sa rozbehol za svojimi priateľmi mu pomohol späť na nohy.

"To nič," zamrmlal Harry mrzuto. Dnes skrátka nebol jeho deň. Rýchlo prešiel k jazeru a sadol si na veľký plochý kameň, z ktorého bol prekrásny výhľad. S hlavou položenou v dlaniach zamyslene uprel pohľad do diaľky. Osobu za sebou si nevšimol, až kým mu nepoložila ruku na plece. Inštinktívne sa od dotyku odtiahol a vyskočil na nohy. Už mal v ruke prútik, keď si uvedomil, kto ten neznámy bol. "Del!"

"Áno, zlatko, som to ja. Nemusíš ma zakliať!" povedala žartovne, ale v očiach sa jej zračilo znepokojenie. "Je mi ľúto, že som ťa poľakala," dodala.

"Ach, ale to nič," odvetil. "Iba som bol v mojom malom svete. Bol to trochu šok." Otočil sa späť a pozrel na vodu, ktorá sa teraz vlnila tam, kde sa nad vodu vynorila sépia. Zjavne sa jej dvaja ľudia, ktorí ju pozorovali nezdali príliš zaujímaví a tak sa znovu ponorila. Vlnky sa utíšili a Harry kútikom oka zazrel, ako sa k nemu Del pripojila na ploskom kameni.

"Si v poriadku?" spýtala sa. Mal vedieť, že si Del hneď všimne, že niečo v poriadku nie je. Zdalo sa, že na to má talent. harry si povzdychol. Ona už pravdu predsa vedela, nebude také hrozné zdôveriť sa jej. A možno mu niečo poradí.

"Asi nie," začal a prehrabol si rukou vlasy. "Keď som sa včera večer prezliekal, Ron si všimol tie modriny a nebol z toho veľmi nadšený," vyšlo z neho a on sa s obavami pozrel na Del.

Tá ho potľapkala po ruke. "Čo si mu povedal?" chcela vedieť.

"No, v podstate nič. Nechcem, aby vedel, čo sa stalo. Je to skúkromné," dodal na svoju obranu. Del ho znovu potľapkala.

"To je úplne pochopiteľné, Harry. Ale možno ti pomôže, ak sa o tom s niekým porozprávaš. Sú to tvoji priatelia, srdiečko. Možno sú schponí pochopiť tvoju situáciu spôsobom, akým to ja ani Severus pochopiť nemôžeme," poradila mu. "Nehovorím, že im to musíš povedať," dodala, keď videla, že ho rozosmutnila. "Je to len návrh."

Harry sa o ňu oprel a keď si ho k sebe pritiahla a dala mu ruku okolo ramien, cítil sa bezpečne. "Ja naozaj neviem. Ron niekedy hrozne preháňa. Teda, keď tie modriny uvidel, okamžite obvinil Snapa," sťažoval sa. Cítil ako Deliverance stuhla a zvedavo k nej vzhliadol. "Deje sa niečo?"

"To by nikdy nespravil. Nikdy by takýmto spôsobom dieťaťu neublížilm," prudko prehlásila. "Nemôžem uveriť tomu, že ho ten chlapec z niečoho takého obvinil." Harry sa vymanil z jej objatia. Del sa spamätala po pozrela mu do očí. "Prepáč, zlatko," povedala. "Je to len niečo z minulosti." Priložila ruky k jeho tvári a prinútila ho pozrieť na ňu. "Sľubujem ti, Harry, že by ťa Severus nikdy neudrel ani inak zranil. Toho sa báť nemusíš," povedala. Harry vedel, že je smutná z toho, čo Ron povedal. Harry si nemyslel, že by mu Snape niekedy ublížil, no niekedy tak sovjími sarkastickými poznámkami urobil, ale to nebolo naozaj. Vedel, že ho profesor bude ochraňovať. To v lete dokázal už veľakrát.

"To je v poriadku, Del. Najviac ma zobralo to, že sa dozvedeli o tých modrinách. Chcú mi len pomôcť. Ale prial by som si, aby už prestali s tým vypočúvaním," zašomral. "Prečo musí byť život taký sprostý?" precedil cez zuby. Vtedy pozrel na ženu, o ktorej začal premýšľať ako o svojej starej mame. Možno by pred ňou nemal nadávať. Ale ona len podvihla obočie. Uľavene si vydýchol.

Deliverance sa pousmiala. "Neboj sa, zlatko. Všetko sa v dobré obráti," povedala a stuhnuto sa postavila. "Neseď tu príliš dlho, Harry. Je možné, že ti odmrzne zadok," povedala a zasmiala sa. Harry na ňu len neveriacky civel. Jej vtipy boli niekedy naozaj divné.

"Dobre," odvetil. Sledoval, ako prešla k hradu a zmizla vovnútri. Potom sa otočil späť k jazeru a opäť sa zadumane zahľadel do diaľky. Naozaj dúfal, že to všetko dobre dopadne, ale z jeho predošlých skúseností vedel, že sa veci najprv zhoršia, kým sa začne niečo zlepšovať. Ak sa vôbec začnú zlepšovať.

**********

Deliverance prechádzala po hradných chodbách rýchlym krokom. Na mieste, kam šla chcela byť čo najrýchlejšie. Ten chudáčik má toho tak veľa, že ho to začína zmárať, pomyslela si s obavami. Priala si, aby mohla odčiniť všetko, čo sa mu stalo, aby to mohla vziať všetko na seba. Chcela, aby mohol niekomu dôverovať, v niekoho veriť. Dúfala, že ten niekto bude Severus a možno bude Harry tá osoba, pred ktorou sa Severus konečne otvorí. Veď sa toľko zblížili, alebo si to aspoň myslela.

Prešla poslednou chodbou, prešla dverám v strede haly a začala na ne trieskať. Otvorili sa takmer okamžite.

"Čo chcete?" zvrčal hlas zvnútra. Deliverance sa uškrnula.

"Teba, tu, hneď," prikázala. Počula, ako niečo zašomral v odpoveď, ale čo to presne bolo neodkázala rozlíšiť.

"Čo je?" spýtal sa zúfalo. "Je to tak ťažké si všimnúť, že som hrozne zaneprázdnený?" pokračoval a ukázal na stôl za sebou, na ktorom stál stoh spisov (3S :D).

"Och, zlatko, to som si nevšimla," odvetila sarkasticky. "Existujú omnoho dôležitejšie veci, ktoré by ťa mali zaujímať."

Na bratrancovej tvári sa objavil afektovaný úsmev, ktorý priam nenávidela. "Nešker sa tu na mňa, mladý muž," pokárala ho. Skoro mu jednu vlepila, keď sa tak v odpoveď znovu zatváril.

"A čo, ó prosím povedz, je dôležitejšie ako toto?" spýtal sa a opäť ukázal na stoh papierov. "Musím oznámkovať eseje, pripraviť elixíry, nakúpiť prísady a k tomu všetkému mám dnes večer dávať pozor na chodbách. Čo, ak sa môžem spýtať, odo mňa chceš?" opýtal sa s evidentnou netrpezlivosťou. Bolo zjavné, že dnes nemal svoj deň. Normálne k nej nebol taký hnusný, nech už sa dialo čokoľvek.

"Vytiahni hlavu zo svojho dôležitého zadku a choď skontrolovať chlapca, za ktorého, ak môžem podotknúť, nesieš zodpovednosť!" zrevala.

Užastnuto pozorovala, ako sa celý jeho výzor zmenil. "Prečo, čo sa deje? Je v poriadku?" začal opäť s otázkami, prešiel do haly a vydal sa po chodbe za ňou. "Kde je?" spýtal sa. "Nemôžeš sem dole len tak prísť a povedať mi, že s ním nie je niečo v poriadku a potom tam len stáť ako blázon!" zakričal. "Je v poriadku?" opäť sa opýtal, keď ho schladila svojím vražedným pohľadom.

Povzdychla. "Nie som si celkom istá. Ale myslím, že by za ním mal ísť a porozprávať sa s ním. Viem, že sa pohádal s jeho kamarátom, Ronom, tuším sa tak volal."

Severus vyzeral podráždene. "No tak sa pohádal s tým spratkom a preto sa s ním mám ísť rozprávať? Veď oni sa hádajú stále. Na Rokforte ešte neprešiel jeden rok, kedy by sa tí dvaja poriadne nepoškriepili. Som si istý, že bude v poriadku," povedal a zamieril späť do laboratória.

Deliverance si znovu vzdychla. "Videl modriny na Harryho chrbte, Severus. Ver mi, toto nie je len obyčajná hádka," povedala.

Severus sa unavene otočil. "Kde je?" spýtal sa.

"Keď som ho naposledy videla, bol pri jazere," odvetila. Severus prikývol a prešiel okolo nej. Kým však stihol zatočiť za roh, zastavila ho. "Severus," zvolala a počkala, kým sa otočil. "Nechoď tam s tou skvelou náladou, ktorou si práve poctil mňa. Možno si mal zlý deň, ale nevybíjaj si to na ňom. Stavila by som sa, že by to nezobral veľmi dobre, hlavne s tým dňom, ktorý má za sebou. Buď dobrý," prikázala mu.

Severus sa uškrnul. "Jasné, mami," povedal a zmizol jej z dohľadu skôr, ako stihla odpovedať.

No, aspoň má lepšiu náladu, ako predtým, pomyslela si.

******

Severusovi netrvalo dlho, kým sa dostal až k jazeru, kde Deliverance videla Harryho naposledy. Je predošlá hrozná nálada akoby sa vyparila. Dúfal, že ten potomok Weasleyovcov neurobil nič, čo by chlapca uvrhlo do depresie. Ale keď uvidel, ako tam Harry osamotene sedí, vedel, že sa stalo niečo vážne. Ten malý hajzlík.

Harry si stále neuvedomil, že ho niekto pozoruje a tak to Severus využil a potichu ho sledoval. Už chlapca pozoroval pri spánku a nikdy by si nebol pomyslel, že bude mať príležitosť pozorovať ho aj v stave bdelosti. Ten rozdiel bol dychvyrážajúci. Zatiaľčo v spánku bol Harry pokojný a uvoľnený, v bdelosti to bolo presne naopak. Z chlapca vyžarovala neistota. Jeho ramená boli napnuté a neustále zatínal päste ukryté v zýhyboch príliš veľkých sivých nohavíc. Severus predpokladal, že kedysi patrili jeho bratrancovi. Severus cítil, ako sa v ňom prebudili rodičovské inštinkty a premýšľal nad tým, odkiaľ prišli a čo mal s nimi dopekla asi tak robiť.

Tieto myšlienky ale odstrčil kamsi do úzadia a opatrne sa priblížil k chlapcovi, ktorého začínal milovať ako syna. Položil mu ruku na plece. Severus nebol veľmi prekvapený, keď sa Harry odtiahol.

"To som len ja," povedal a prisadol si k nemu. Ten kameň bol dosť veľký na to, aby sa naň pohodlne usadili aspoň traja ľudia a Harry sedel na druhej strane. Keď si uvedomil, kto prehovoril, prisunul sa bližšie k nemu.

"Čo robíš tu vonku?" spýtal sa. "Myslel som, že máš obrovské množstvo papierov na oznámkovanie," zavtipkoval. O papieroch vedel, pretože sa s ním poobede stretol.

"No, mal som. Ale niekto mi povedal, že sa možno budeš chcieť porozprávať?" povedal Severus a sledoval Harryho reakciu.

"Del," uhádol Harry. "Má príliš veľkú pusu," dodal viac pre seba ako pre učiteľa. Snape sa zasmial.

"Áno, to teda má. Vie udržať tajomstvo, ale ak si myslí, že potrebuješ pomoc, niečo s tým urobí."

Harry prikývol. To znelo ako by hovoril o Hermione. "Myslím, že toto dokážem pochopiť."

Chvíľu sedeli v príjemnom tichu a iba hľadeli na vlniacu sa hladinu jazera. Po tom, ako si uvedomil, že Harry už viac nepovie, rozhodol sa Severus začať rozhovor.

"Moja sesternica mi povedala, že ste sa s Ronom trochu pohádali," zmĺkol ale, keď si všimol, že Harry ešte viac stuhol. "Chceš o tom hovoriť?" spýtal sa.

Harry bol chvíľu ticho. Nebol si istý, či chce túto tému rozvádzať. "Asi áno," povedal nakoniec. Ale opäť stíchol.

Severus si vzdychol. "uvedomuješ si, že keď niekto povie, že sa chce o niečom rozprávať, tak o tom aj hovorí, však?" povedal a snažil sa držať svoj sarkazmus na uzde. Stále nemal najlepšiu náladu, ale nechcel ju prenášať aj na Harryho.

Harry sa v odpoveď len zamračil. "Daj mi chvíľku. Snažím sa prísť na to, kde začať," povedal podráždene.

Učiteľ elixírov sa nad jeho tónom zamračil, ale nechal to tak. "No, začni keď budeš pripravený, budem počúvať," povedal pokojne a znovu uprel pohľad na hladinu.

Tentokrát si vzdychol Harry a Snape kútikom oka videl, že je pripravený.

"Povedal som Ronovi o tom, že si môj opatrovník," povedal, čím Severusa prekvapil. Čakal nejakú dramatickú scénu. No, možno začal zľahka.

"Och, naozaj, a ako mladý pán Weasley reagoval?" spýtal sa, prekvapený aj tým, že sa Harry rozhodol povedať o ich momentálnom vzťahu svojim priateľom. Automaticky predpokladal, že bude Harry zahanbený za to, že má jeho, umasteného majstra elixírov, za opatrovníka. Zjavne sa mýlil.

Harry sa trpko zasmial. "Dalo by sa povedať, že z toho nebol veľmi nadšený," oznámil. Severus si všimol, že chlapec utrhol niekoľko stebiel trávy a trhal ich na márne kúsky. "Nemyslím si, že by dokázal pochopiť, prečo som si vybral teba, ako môjho opatrovníka, vzhľadom na našu pestrú minulosť," tu sa Harry odmlčal a Snapom preletela vlna viny.

"Mal som na to dôvod, to vieš," povedal na svoju obranu.

"Ja to viem. Viem, že si si musel udržať fasádu, ale to si musel byť až taký bastard?" spýtal sa a keď si uvedomil, čo vlastne povedal, rozšírili sa mu zreničky.

Severus sa iba uškrnul. "To je v poriadku, Harry. Uvedomujem si, že som bol úplný hajzel. Nemusíš sa báť, kľudne môžeš vyjadriť svoj názor," povedal a Harry si spomenul na inú situáciu, keď mu Snape povedal to isté.

"Ale aj tak, prepáč," ospravedlnil sa Harry. Ten chlapec vyrástol s ospravedlnením na perách, tak čo čakal? "Ale aj tak, Ron sa so mnou prestal rozprávať a povedal mi, že za ním mám prísť, keď dostanem trochu rozumu. Myslím, že ich uvidel v noci, keď som sa prezliekal," povedal roztržito.

"Čo, modriny?" spýtal sa Severus.

Harry sa chvíľu ani nepohol, potom prikývol. "Áno. On a Hermiona sa ma na ne dnes ráno pýtali. Keď som im včera večer povedal o tom opatrovníctve bola Hermiona oporou, ale dnes ráno ju Ron pritiahol ne svoju stranu. Bola naozaj naštvaná," Harry zmĺkol a prehrabol si rukou vlasy. Severus si všimol, že to robil dosť často. Musí to byť z nervozity. Vtedy Harryho inštinktívne objal. Cítil, ako chlapec prekvapene stuhol, ale nepustil ho. Harry sa pomaly upokojil a oprel sa oňho. Severus cítil nával šťastia. Bol rád, že sa od neho Harry nevymanil, že sa s ním cítil bezpečne, lebo ak by to tak nebolo, určite by sa od neho odtiahol.

"Čo sa stalo potom?" spýtal sa v snahe pokračovať v rozhovore.

Cítil, ako sa Harry ešte priblížil akoby z neho čerpal silu. "Chceli vedieť, čo sa stalo a kto to urobil," začal ale odmlčal sa. Severus mal pocit, že vie, koho tie dve deti obviňovali.

"Mysleli si, že som to spravil ja, však?" spýtal sa, trochu nahnevaný na to, že si o ňom mysleli ľudia hneď to najhoršie. Cítil, ako Harry strnul a začal sa od neho odťahovať. Okamžite začal masírovať chlapcove ramená. "Nehnevám sa na teba, harry." Keď sa čiernovlasý chrabromilčan opäť upokojil, pokračoval.

"Áno, mysleli si, že si to bol ty. Ale rýchlo som im to vytmavil," povedal a Severus tentokrát pocítil hrdosť. Bol hrdý na chlapca, ktorý sa zaňho postavil. "Povedal som im, že by si niečo také nikdy neurobil a že si ma naopak zachránil," povedal ostýchavo. "Zozačiatku mi neverili, ale myslím, že svoj názor zmenili," zakoničil a odhodil na zem teraz už malilinké kúsočky trávy. "Teraz si len prajem, aby sa do toho už nevŕtali.," povedal a Severus vedel, že ho tlačili do toho, aby hovoril o lete, aj napriek jeho vôli.

"Chceš, aby som sa s nimi pozhováral?" spýtal sa, náhle veľmi ochranlivo.

"Nie!" prehlásil Harry. "Určite by ma zabili, ak by vedeli, že som to dovolil. A okrem toho si nemyslím, že by to momentálne pomohlo napraviť vzťah medzi Ronom a mnou ak vieš, čo tým myslím."

A áno, Severus to chápal. Ron by predpokladal, že sa naňho Harry sťažoval a že ho chcel dostať do problémov. Tak veľmi, ako chcel nechať Weasleyho po škole, najlepšie celý nasledujúci mesiac, nemyslel si, že by to Harry ocenil. "Dobre, nič nepoviem, nechám to na tebe."

"Ďakujem," povzdychol Harry.

"Kedykoľvek," odvetil Severus. "Musím teraz oznámkovať nejaké papiere, takže ak sa neurazíš, zamierim naspäť to triedy. Ale ak budeš mať nejaké problémy alebo niečo, kľudne sa zastav, jasné?"

"Ďakujem, profesor," povedal Harry. Severus iba prikývol a vstal z nepohodlného kameňa. Bol už na polceste do hradu, keď to počul. Harry napoly zastonal, napoly vykríkol. Rýchlo sa otočil a bol šokovaný, keď uvidel ako sa chlapec zvíja na zemi s rukami pricapnutými na čele.

********

Ron práve vyšiel z klubovne a zamieril do knižnice. Hermiona tam šla asi pred hodinou, aby si v kľude dokončila úlohy, keďže klubovňa bola preplnená štebotajúcimi prvákmi a druhákmi. Bol to hrozne dlhý deň a on bol neuveriteľne unavený, ale Hermione sľúbil, že sa tam ukáže a porobí nejaké úlohy, samozrejme s jej pomocou. Už bol takmer pri knižnici, keď odtiaľ vyšla žena, ktorú nikdy predtým nevidel a usmiala sa naňho.

"Ahoj, si Ron Weasley, však?" spýtala sa stále s úsmevom na tvári.

Ron netušil, kto tá žena je, alebo ako vedela jegho meno, ale ten úsmev ho začínal znervózňovať. "Áno, kto ste vy?" odpovedal otázkou.

"Som Deliverance, možno si už o mne počul."

Červenovlasý chlapec sa nad tým vážne zamyslel, to meno mu znelo povedome. Ale čo bola zač? Potom mu to konečne došlo. "Hej, vy ste tá žena, ktorú spomínal Harry, však," spýtal sa.

Znovu sa usmiala, tentokrát omnoho prívetivejšie. "Áno, som to ja. Som sesternica Severusa Snapa," povedala a Ron podozrievavo zažmúril oči.

"Boli ste s Harrym cez leto?" spýtal sa so zámerom zistiť, či to ona Harrymu ublížila.

"Áno, bola. Je to milý mladý muž, však?" opýtala sa a Ron v jej očiach zazrel iskričku podráždenia. "Vieš, Ronald, má o tebe naozaj vysokú mienku, teda aspoň keď sa nesprávaš ako idiot a neskáčeš k unáhleným záverom ohľadne situácií, o ktorých nič nevieš," povedala pokojným hlasom.

"Čo má toto dopekla znamenať?" spýtal sa naštvane. Sotva tú ženu poznal a ona sa mu už snažila radiť.

"To znamená, že máš myslieť skôr ako hovoriť. Skús si o situácii zistiť viac predtým, než začneš slepo obviňovať ľudí okolo seba. Som rada, že ti na Harrym natoľko záleží, že si ochotný to ďalej riešiť, ale rob tak opatrne. Si jeho najlepší priateľ, snaž sa udržať to tak ako to je," povedala a Ron si uvedomil, ako staro vyzerá.

"Hovorili ste s Harrym?" spýtal sa. Z toho ako sa správala sa dalo povedať, že jej na ňom dosť záležalo.

"Áno, ale neopováž sa mu spomenúť, že som s tebou hovorila. Zabil by ma," zavtipkovala. "Teraz vážne, nebol by trým veľmi nadšený, ale myslím, že by si o tom mal vedieť. Povie vám o tom, keď bude pripravený."

"Takže vy viete, čo sa v lete stalo?" pokračoval s otázkami Ron, ktorý chcel vedieť, kto sa opovážil skriviť Harrymu čo len vlas na hlave. A keď to zistí, toho bastarda nájde, možno s pomocou svojich bratov a pomstí sa.

"Áno, viem, ale je na Harrym, aby ti o tom povedal," oznámila mu prísne.

"Prepáčte, iba sa oňho bojím, čo ak sa k nemu ten človek znovu dostane? Nebudem ho môcť ochrániť, ak nebudem vedieť, kto to je," povedal zúfalo.

Výraz v tvári starej ženy pri jeho slovách zmäkkol. "Toho sa nemusíš obávať, dieťa. O toho muža je už postarané," odvetila tajomne.

"Snape?" spomenul si Ron na to, čo im povedal Harry. Deliverance bola prekvapená.

"Prečo myslíš?" spýtala sa.

"Keď som Snapa zo všetkého obvinil, Harry povedal, že ho zachránil. Je to pravda?" odpovedal otázkou Ron. Ešte stále si to nechcel pripustiť a neuverí tomu, až kým mu to táto žena nepotvrdí. Niečo mu nahováralo, že nebola dobrou klamárkou.

"Áno, je to pravda. Severus by Harrymu nikdy neublížil, na to nezabúdaj. Raz ich skús pozorovať, keď budú spolu. Stavím sa, že budeš tou zmenou v Severusovi šokovaný," dodala. "Musím už ísť. Už pred desiatimi minútami som mala ísť vyvenčiť Zana. Chudáčik, už isto premýšľa nad tým, kde som zmizla," povedala viac sebe, ako Ronovi.

Ron ju sledoval a sám seba sa pýtal, kto to vlastne ten Zane bol. Mal z celej tej opatrovníckej veci lepší pocit, ale rozhodol sa vziať si ženinu radu k srdcu. Bude ich pozorovať.

Poslední komentáře
09.08.2014 22:52:14: smileysmileyahoj, pilně se pročítám těmito stránkami a nestačím se divit, jaké krásné povídky tu nalézám...
26.09.2007 17:14:48: Ahoj, tož jsem dočetla tvoji povídku až sem. Protože jsem předtím přelouskala celý první díl, musím ...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.