...

HP-Tam, kam patrím II

Kapitola desiata: Harryho zlý deň

Chjo :D tak sa ešte v noci podarilo :D túto kapču som pridala o druhej ráno: no dobre tak niekoľko minút po druhej no..ale aj tak: nečakala som, že sa mi to podarí preložiť: takže kapču venujem osôbkam, ktoré mi ten preklad na chate zpríjemnili: no veď vy viete, kto ste :D tak si to čítanie užte a zanechajte tu po sebe dáky ten komentík...iisis

Harry sa zosunul na tvrdú stoličku a položil si tašku s hlasným buchnutím na stôl. Bol to veľmi dlhý deň, hlavne vďaka hodine s Dillardom, ktorá ho ešte len čakala. Kedysi obranu proti čiernej mágii miloval. Teraz sa jej obával. Ten muž mu robil z hodín čisté peklo, no zdalo sa, že si to nikto iný nevšimol. Všetci si mysleli, že bol dobrým učiteľom. Vlastne aj bol, ale Harry sa nevedel preniesť cez jeho poznámky. Ustavične sa pri ňom cítil ako totálny idiot. Po hodine tam zostával viac ako ktorýkoľvek iný študent a vtedy ho muž mimo verejných očí ponižoval ešte viac.

Ron a Hermiona vstúpili do triedy a sadli si k nemu. “Ahoj, Harry,” povedal Ron a položil si tašku k tej Hermioninej.

Harry len v Ronovom smere zamával rukou, príliš unavený na to, aby so seba dostal niečo viac. Predtým, než sa mohla Hermiona vôbec začať pýtaťotvorili sa dvere a do triedy vstúpil Dillard so svojím večným úsmevom. Harry si nemohol pomôcť, musel sa zamýšľať nad tým, ako odpudzujúco vyzerá. Prial si, aby si profesor svoje nálady ventiloval na niekom inom. Nemyslel si, že by mu niekto uveril, ak by povedal, že Dillard dokáže byť aj odporný. Práve teraz sa zdalo, akoby v sebe nemal ani zrniečko zla.

“Tak dobre, trieda, otvorte si knihy na kapitole 7. Myslím, že to je niekde okolo tristej strany,” povedal im nápomocne, keď začali všetci študenti listovať v tučných knihách. Hodina bola totálne nezáživná a Harry sa opäť raz ponoril do svojho sveta. Hermiona ho pred niekoľkými dňami prinútila aby si tú kapitolu prečítal, takže keď za ním Dillard v strede hodiny prišiel, vedel na jeho otázku pomerne rýchlo odpovedať. Profesor naňho prekvapene pozrel, no pohol sa ďalej a začal so svojou prednáškou.

Harry koniec hodiny privítal s veľkým nadšením a rýchlo si začal strkať veci do tašky.

“Profesor, máme vám odovzdať naše úlohy?” spýtalo sa dievča zo zadného radu a vo vzduchu mávala kusom pergamenu. Zdalo sa, akoby bola ešte dlhšia ako Hermionina.

“Och, áno. Ďakujem, že ste mi to pripomenuli. Všetci mi prosím odovzdajte vaše eseje. Prineste mi ich na stôl po ceste von z triedy,” povedal.

Harry pozoroval, ako Ron spolu s Hermionou vytiahli z tašiek svoje eseje, napriek tomu, že Ron musel niekoľkokrát prezrieť všetky knihy, kým ju konečne našiel. Harry z tašky vytiahol svoju knihu a prevracal stránky v snahe nájsť svoju úlohu. Keď ju však prelistoval aj druhhýkrát, bol si celkom istý, že ju tam nemá. Ešte raz otvoril tašku a začal sa prehrabávať všetkými vecami vovnútri. Keď ju naozaj nikde nevedel nájsť, cítil ako sa mu rozbúšilo srdce. Vzhliadol a uvedomil si, že zostal v triede už len on sám.

Dillard k nemu pomaly prešiel. “Dáte mi vašu úlohu, Pán Potter?” spýtal sa uvoľnene a oprel sa o jeho lavicu.

Harry pozrel za učiteľa a čakal, že vo dverách uvidí Rona s Hermionou, no nestál tam nikto. Zdalo sa, že mu Dillard čítal myšlienky, pretože v nasledujúcej chvíli prehovoril: “Poslal som tvojich priateľov na večeru,” vysvetlil.

“Och,” bolo všetko, čo z Harryho vyšlo. “Ja…um…neviem tú esej nájsť.” Nebol si mužovou reakciou vôbec istý. Niekedy to naozaj záviselo len od jeho nálady.

Dillard si povzdychol. “Urobil si ju?” spýtal sa podozrievavo.

Harryho tá otázka pohoršila: “Samozrejme, že som ju urobil!” povedal naštvane proti zdravému rozumu. Bolo evidentné, že bol muž v jednej zo svojich “nálad”.

“No, ak sa pozrieš do tašky, možno ju nájdeš,” povedal a ukázal na ňu.

“To som už spravil, pane, nenašiel som ju.”

Harry bojazlivo pozoroval, ako sa na mužovej tvári objavil hnevlivý výraz. Vytrhol tašku z Harryho rúk a všetky veci z nej vysypal na kamennú podlahu. “Pozri sa ešte raz!” vyprskol.

Harry akoby prirástol k podlahe: nemohol sa vôbec pohnúť. Nevedel to vystáť, keď sa mu profesor takto vyhrážal. Prial si, aby jeden z jeho priateľov prišiel späť, ale vedel, že to sa nestane. Muž ho od toho jedného incidentu nezranil, no teraz sa správal horšie ako obyčajne.

Keď sa Harry ešte stále nepohol, aby prekontroloval veci porozsýpané na podlahe, Dillard ho schmatol za plecia a nie veľmi jemne mu pomohol tvárou k podlahe. “Rob, čo je ti prikázané, Potter!”

Harrymu sa nepáčilo, že tam muž tak nad ním stál. Cítil sa bezbranne a to nemal rád. Rýchlo skontroloval všetky papiere, aj keď vedel, že výsledok jeho pátrania sa nezmení.

Zhlboka sa nadýchol a vzhliadol k mužovi stojacemu nad ním. “Nie je tam,” povedal neisto. Nebol si istý, ako muž zareaguje.

Dillard sa k nemu zohol a Harry, dovtedy čupiaci na špičkách sa snažil odtiahnuť. To mu však profesor nedovolil. Chytil Harryho tvár do jednej drsnej dlane a pritiahol si ho bližšie. “Tak potom si si úlohu neurobil, či áno?” vyprskol naštvane.

Harry sa snažil dotyk striasť, ale hrubé prsty sa mu zaryli do líca ešte silnejšie. Neochotne sa znovu naklonil bližšie a Dillard stisk trochu zjemnil.

“Nesnaž sa mi klamať, chlapče. Vidím, že sa maniere tvojho opatrovníka preniesli aj na teba. Keď ti zadám úlohu, Potter, mal by si si ju urobiť. Len to, že si dieťa toho bastarda neznamená, že za to neponesieš následky!” povedal a drsne chlapca zatriasol za jeho tvár.

Harryho oči sa bolesťou a strachom rozšírili. Vedel, že sa odtiaľto naozaj potrebuje čo najrýchlejšie dostať a tak zakusol do ruky, ktorá ho tak pevne držala, presne do citlivej časti medzi palcom a ukazovákom. Dillard ho v momente pustil a ruku si ochraniteľsky pritiahol ku hrudi. “Ty malý…” Harry tam ale nezostal tak dlho, aby počul zvyšok. Vyletel von z dverí. Vôbec mu nezáležalo na tom, že nechal v profesorovej triede všetky svoje veci. Jediné na čom teraz záležalo bolo dostať sa od neho čo najďalej. Vedel, že o tom teraz už musel niekomu povedať, myslel si, že bol profesor úprimný, keď povedal, že to už nikdy nespraví, ale mal vedieť, že svoje slovo nedodrží. Musí o tom povedať Severusovi.

Obrosvkou rýchlosťou zahol za roh, do niekoho vrazil a obaja spadli na kôpku na zem.

“Čo to dopekla…Potter?” spýtal sa známy hlas.

Harry sa opatrne zdvihol zo studenej zeme a ponúkol ruku Slizolinčanovi. “Prepáč, Malfoy,” povedal a vytiahol ho na nohy trasúcimi sa rukami.

Blonďákovi stačil jediný pohľad na Harryho tvár, aby v ňom ožila podozrievavosť. “Čo sa stalo?” spýtal sa a pozrel na chodbu, z ktorej sa Harry práve vyrútil. “Nič nehovor, myslím, že to už viem,” povedal a schytil Harryho za ruku. “Poď, musíme sa ísť porozprávať s Profesorom Snapom.”

Harry bol už v polovici chodby, keď mu došlo, čo Malfoy povedal. “Počkaj!” povedal a tvrdohlavo zastal. “Ako by si to mohol vedieť? Nič som nepovedal. A nič sa nestalo,“ dodal a vôbec si neuvedomil, že sa mu na tvári začínajú objavovať modriny.

Draco Malfoy sa zúfalým pohľadom zahľadel na nižšieho spolužiaka. “Potter, na tvári máš modrinu v tvare niečej ruky, práve si z tej chodby vyletel, ako by ťa naháňali všetky príšery pekelné,” ukázal na chodbu, za nimi,” a ty aj ja obaja vieme, že hneď za tou chodbou je učebňa Obrany. Takže, môj odhad je, že ťa Dillard udrel. Je správny?” spýtal sa spolu s úškrnom, no Harry v jeho výraze zbadal aj znepokojenie. To ho šokovalo. Nemyslel si, že by Malfoyovi mohlo na niečom záležať, a už vôbec nie na niekom.

“Harry pokrčil plecami. “No tak máš pravdu. Čo teraz?” spýtal sa a mykol sa, keď sa prstom dotkol modriny na sánke.

“Teraz profesor Snape,” odvetil Slizolinčan a ťahal harryho za sebou to podzemia.

“Prečo ma berieš za profesorom Snapom?” spýtal sa. Nemyslel si, že by si niektorý z iných študentov domyslel, že bol Severus teraz jeho opatrovník. Nikto iný ako jeho priatelia, no možno sa mýlil.

“Je predsa tvoj poručník, či nie?” spýtal s s povzdychom.

“Ako to vieš?” spýtal sa.

“Povedal mi o tom,” odvetil úplne normálne, akoby o tom mal Harry vedieť.

“Prečo ti o tom povedal?” spýtal sa trochu smutný z toho, že by to Severus povedal Slizolinčanovi a hlavne tomuto. To, že s Dracom pred niekoľkými mesiacmi zakopali sekeru akosi zanedbal.

“Som jeho krstný syn, Potter. Zdá sa, že ti o tom nepovedal..to som mohol čakať,” zamulal. Harry naňho šokovane zízal.

“On je tvoj krstný otec?” vyšlo z neho nakoniec.

“Áno, Potter. Naozaj nemôžem uveriť tomu, že ti to nepovedal. Aj keď o tom moc na verejnosti nehovorí, vie o tom naozaj málokto. Ani sa s ním teraz nemám stretávať. Otec by ma zabil,” zašepkal, ale Harry ho napriek tomu počul.

Harry súcitne prikývol. Vedel, že keď Severus zničil Artefakt, Voldemort a jeho prívrženci sa dozvedeli o jeho zrade. Bolo logické, že Lucius Malfoy už viac Dracovi nedovolil stýkať sa s jeho krstným otcom. Ale Harry mal pocit, že na tom bolo aj niečo viac.

Konečne sa dostali k Severusový komnatám a rezko vkročili. Severus však nebol nikde na dohľad.

Draco pokrčil plecami a zvalil sa do teplého náručia starého gauča. “No, tak počkáme,” povedal a pokynul Harrymu aby si tiež sadol. Ten prikývol a tiež si sadol, dúfajúc, že sa Severus čoskoro objaví. Bolo mu divné sedieť veďla Draca Malfoya, ale nie preto, že by sa bál alebo čo, skôr preto, že s ním takto nesedel nikdy predtým. Nevedel prísť na nič, čo by mu mohol povedať a tak v úplnom tichu čakali na návrat profesora elixírov.

……………………………………………………………………………

Severus s obavami civel na chrabromilský stôl. Harry tam nebol, mal tam byť. Tiež si všimol, že tam nebol ani Draco. Nevedel, či sa tým má znepokojovať ešte viac, alebo nie. Ako tak sedel a premýšľal nad tým, či by mal alebo nemal ísť chlapca hľadať, všimol si ako do siene vstúpil otrasený profesor Dillard. Spomenul si na ich predošlé stretnutie na chodbe a dúfal, že si muž neventiluje svoje problémy s ním na jeho synovi. Vtedy si znovu uvedomil, že Harryho nazval svojím synom. Niežeby sa mu tá myšlienka nepáčila, práve naopak: páčila…veľmi.

Snape na muža nechutne zazrel, no ten si to ani nevšimol, vstal od hlavného stola a vypochodoval z veľkej siene s úmyslom nájsť svojho syna. Dostal sa do pol cesty do podzemia, keď začul ako ho niekto nasleduje.

“Profesor!” zvolal spoza neho vystrašený hlas. “Profesor!”

Severus sa otočil a bol prekvapený, keď za sebou uvidel Hagrida. “Áno?” spýtal sa netrpezlivo. Chcel sa čo najsôr dostať do svojich komnát.

“Prepáčte, že vás ruším, profesor, ale myslím, že by ste mali o niečom vedieť,” povedal a nervózne si trel ruky.

Pocit znepokojenia sa pomaly vracal, tentokrát s vyššou intenzitou. Vedel, že sa stalo niečo zlé a mal pociť, že mu Hagrid povie niečo, čo s tým bude súvisieť.

“Ide o profesora Dillarda.”

Profesor elixírov sa v mysli skrčil. “Čo je s ním?” spýtal sa.

Hagrid mu rýchlo popísal rozhovor s rozhnevaným mužom, ktorý sa pred niekoľkými týždňami odohral na pozemkoch školy. Snape začal Dillarda okamžite podozrievať.

 “Popísal rastlinu, ktorú hľadal?” chcel vedieť najprv.

“Nie profesor. Ale bol som tak naštvaný, že som nevypočul to, čo chcel ďalej povedať,” povedal rozohnene Hagrid.

“Ďakujem, že si mi o tom povedal, Hagrid,” odvetil Severus a zamýšľal sa nad tým, čo presne profesor povedal, že Hagrida tak vytočil. Hagrid prikývol a zamieril späť do Veľkej siene. Snape rýchlym krokom pokračoval na svojej ceste to komnát. Potreboval zistiť, čo bol Dillard vlastne zač a to rýchlo. Nemohol riskovať, že jeho synovi akýmkoľvek spôsobom ublíži. Keď prišiel až ku portrétu do svojich komnát, zašepkal heslo a vstúpil. Keď sa porozhliadal okolo, stuhol. Nikdy by si nebol pomyslel, že sa dožije dňa, keď budú Harry Potter s Dracom Malfoyom pokojne spoločne sedieť v jeho obývačke a rozprávať sa akoby boli starí priatelia.

“Dobrý večer, chlapci.”

Keď sa obaja vystrašene a zároveň prekvapene otočili nemohol sa zdržať a uškrnul sa.

“Mohli by ste mi vysvetliť, čo tu vy dvaja…” slova mu zmrzli na perách, keď si konečne všimol Harryho tvár. To, čo najprv pokladal len za tiene boli v skutočnosti modriny. Bezmyšlienkovito si pred neho kľakol a jemne vzal Harryho tvár do dlaní a opatrne ju otočil, aby sa mohol modrinám lepšie prizrieť.

Bol vytočený. Toto urobil dospelý človek, to mu bolo jasné z tej modriny. Bola obrovská. Ovládol svoj hnev a otočil Harryho tvár tak, aby mu videl do očí. Vyšlo z neho len slovo:

“Kto?”

Keď sa Harry nedokázal vyjadriť, urobil to Draco zaňho. “Profesor Dillard,” povedal. Harry sa naňho usmial, a Draco zistil, že aj on sa na oplátku usmial.

“Draco, zostaň s ním,” prikázal mu a vyšiel zo svojich komnát.

“Hej, čo ide urobiť?” spýtal sa Harry a znepokojene sa pozrel na Slizolinčana. “To nespraví, že nie?”

“Och, ale áno, Potter, spraví.”

“Ale Dillard bude o takomto čase vo Veľkej sieni!” ozval sa Harry.

“Áno, to bude…nechceš sa ísť prejsť?” spýtal sa a v očiach mu zažiarili šibalské ohníčky. “Toto musím vidieť.”

Harry musel uznať, že by rád videl, čo Severus urobí. “Áno, poďme,” povedal a dvojica sa vybrala za profesorom.

Do Veľkej siene sa dostali práve vo chvíli, keď Severus prechádzal strednou uličkou. Nikto si ich tam nevšimol, pretože všetci pohľadmi sledovali ako sa Majster elixírov hrnul k profesorskému stolu. Harry mlčky šokovane pozoroval, ako Severus stôl preskočil a snažil sa dostať k mužovi, ktorý sa teraz snažil dostať sa od neho čo najďalej. Keď Severus s rachotom otvoril dvere, Dumbledore sa znepokojene postavil. Teraz tam však len pokojne stál a potichu pozoroval, ako schmatol profesor elixírov profesora Dillarda sa predok habitu a zároveň mu jednu vrazil.

“Ešte raz sa ho dotkni a zabijem ťa,” zasyčal, no počula ho celá sieň.  Každý profesor, ktorý sa snažil Snapa zastaviť pri tých slovách stuhol a otrasene pozrel na profesora elixírov. Hagrid bol rozzúrený. Keď si všimol Harryho, ako stojí vo dverách, spočítal si dve a dve.

Profesor Snape prešiel okolo stola a otočil sa na riaditeľa. “Prepustite ho,” povedal. To bolo všetko. Skončil. Otočil sa, že odíde, no zastal, keď videl, kto stál vo dverách. Mal vedieť, že pôjdu za ním, ale bol príliš nahnevaný na to, aby nad takými vecami uvažoval. Od chrabromilského stola sa ozvalo zalapanie po dychu, keď sa Grangerová pozrela na Harryho a potom na profesora Dillarda, ktorý práve vstával zo zeme.

Väčšina chrabromilčanov bola vytočená, keď videli, ako ich najnenávidenejší profesor udrel profesora, ktorého mali celkom radi. Ale keď nasledovali Hermionin pohľad, došli k rovnakému záveru, k akému došiel Hagrid len o pár sekúnd skôr. Dillard Harrymu ublížil. Táto myšlienka vyniesla profesorovi Snapovi nezvyčajný rešpkekt a nenávisť voči profesorovi Dillardovi.

Harry videl, ako si všetci jeho spolužiaci spoločne uvedomili čo sa stalo. Bolo to zjavné už len z pohľadu v ich očiach: pohľadu akým sa naňho dívali v tú noc, keď im porozprával o udalostiach v lete. A teraz, keď zistili toto bol ich pohľad hrozivý. Harry sa cítil trápne. Zdalo sa, že sa sám nevedel pred nikým ubrániť. Nie pred strýkom, Jebom a teraz jedným z jeho profesorov. Letmo sa zamyslel nad tým, čo na ňom bolo, čo na okoloidúcich kričalo “ublíž mi!” Vzhliadol práve včas, aby videl Dillarda ako sa k nim blíži uličkou medzi stolmi a pohŕdavým pohľadom vrytým v tvári.

“Toto budeš ľutovať, Snape,” vyprskol a surovo doňho strčil. Na všetkých študentov, ktorí si ho znechutene premeriavali len zazrel. Harry videl, ako si nakoniec všimol, že spolu s Dracom stoja vo dverách a trochu sa bál, keď uvidel, ako mu po tvári preletel diabolský úškrn. Videl, ako profesor v ruke zvieral prútik aon inštinktívne stisol svoj. Všimol si, že Draco sa zachoval podobne. Ani sa nezamyslel nad tým, či Dracovi dôveruje, že mu bude kryť chrbát. Akýmsi divným spôsobom vedel, že bude.

Dillard sa priblížil až úplne k nemu a on si vôbec neuvedomoval nič z toho, čo sa dialo v hale za ním.

“Si malý odporný slizký bastard. Musel si ísť za ockom a povedať mu o tom, však?”

Harry ani nebol prekvapený, keď sa po jeho pravici objavil Draco s prútikom v ruke namiereným na profesorovu hlavu. Vtedy si spomenul na svoj vlastný prútik a šťuchol ním do mužovho brucha.

“Severusovi som o tom povedal ja. Harry s tým nemal nič spoločné,” zasyčal Draco. “Odpudzujete ma,” nečakane dodal. “Vypadnite odtiaľto.”

Harry by bol rád vedel, či nepoznal Draco profesora s nejakého predošlého stretnutia, ktoré sa tiež zvrtlo.

“Ešte som s tebou neskončil,” zasyčal na Harryho.

Harry naňho zazrel. “Nebudete mať príležitosť niečo mi urobiť,” vyprskol. Severus by ho zaklial do bezvedomia, ak by sa opäť objavil na pozemkoch školy, či sa k Harrymu čo len priblížil.

Dillard Harryho schmatol za habit, no okamžite ho pustil. Harry bol veľmi prekvapený, keď videl, že ho odtiahli Sirius s Lupinom. Obaja mali v tvári podobný vražedný pohľad. A to prišlo odkiaľ? Pýtal sa sám seba.

Mlčky pozoroval ako jeho krstný otec a bývalý profesor spoločnými silami odtiahli muža z pozemkov školy. Keď pocítil ruku na ramene mykol sa. Otočil sa a keď zistil, že to bol iba Severus, uvoľnil sa a dovolil mu, aby si ho k sebe pritiahol. “Si v poriadku?” prišla otázka.

“Áno,” zamumlal a stále sa cítil dosť trápne, že sa celá škola dozvedela o jeho incidente s profesorom Dillardom.

Keď sa otočili a zamierili späť do Veľkej siene, Harry sa takmer zasmial, keď si všimol pohľady na tvárach svojich priateľov ako aj iných študentov. A hlavne Slizolinčanov. Vyzerali úplne ohúrene. Ak sa už predtým nešírili klebety o Severusovom poručníctve, teraz sa tak určite stane. Tiež videl, že akákoľvek pochybnosť akú mohli mať jeho priatelia o Severusovej neúprimnosti bola zažehnaná. Vedel, že napriek tomu, aké šokujúce to bolo na začiatku, zverili jeho priatelia jeho bezpečnosť do Severusových rúk. Všetci študenti boli nahnaní späť do Veľkej siene, vonku zostali len Harryho blízky priatelia, jeho krstný otec, Remus a Severus.

Zrazu sa okolo neho vyrojili jeho priatelia a sa cítil dosť nepohodlne, keď si spomenul, že mí na tvári ešte stále tú modrinu. Fred vzal jeho tvár do svojích dlaní, čím nevediacky napodobil Severusa, keď sa dozvedel o tom, čo sa stalo. “Si zranený ešte niekde inde?” spýtal sa, čo Harryho z nepochopiteľného dôvodu prekvapilo.

“Nie,” povedal presvedčivo.

“Čo sa stalo, Harry?” spýtala sa Hermiona. Vyzerala veľmi znepokojene a on vedel, že im to nemohol nepovedať. Takže im potichu rozpovedal čo sa stalo v čase od toho, ako nevedel nájsť svoju úlohu až kým narazil na Draca, resp. do Draca.

Ak vyzerali predtým naštvane, teraz vyzerali úplne rozzúrene.

“To urobil,” ozval s Sirius a ukázal na Harryho tvár, “pretože si nevedel nájsť úlohu?” spýtal sa vytočene.

“Prečo ste preboha dovolili tomu mužovi učiť tu ak bol taký násilnícky hulvát? Teda, ak zošalie kvôli jednej neodovzdanej úlohe, čo všetko by ho mohlo rozzúriť?” spýtal sa Sirius a smeroval svoju otázku na riaditeľa, ktorý sa tam v tej chvíli objavil.

Dumbledore sa na Harryho smutne zahľadel a obrátil sa k Siriusovi. “Predtým než sme ho zamestnali sme si ho preklepli a prácu dostal vďaka svojím skúenostiam s učením Obrany proti čiernej mágii. Predtým učil na malej, takmer neznámej čarodejníckej škole. Mal vysoké odporúčania. Je mi to naozaj veľmi ľúto, Harry, chlapče,” povedal  a jemne prešiel po modrine palcom.

Harry pokrčil plecami: “To je v poriadku, Profesor, nemohli ste to vedieť,” povedal. Mal pocit, že naňho niekto upiera pohľad a vzhliadol. Bol to Ron, ktorý vyzeral nezvyčajne vážne a smutne. “Ron?” spýtal sa.

Ron pozrel Harrymu do oči a vedel, že sa ho na to musí spýtať. “Harry,” začal, ale odmlčal sa, keď si všimol, že ho všetci pozorovali. Zčervenal, no pozbieral sa a znova začal: “Harry, v tú noc…keď si s ním bol po škole..ublížil ti vtedy?” spýtal sa nakoniec a všetci upreli svoj pohľad na Harryho.

Harry na svojho najlepšieho priateľa len mlčky civel. Cítil ako mu Severus položil ruku na plecia. Bolo zjavné, že bol z nedostatku jeho odpovede vystrašený. Ale bola to len náhoda, nie? Čím viac nad tým rozmýšľal, tým viac si uvedomoval, že to náhoda nebola. Profesor ním triasol naschvál, naschvál ho sotil do stoličky, kde si oškrel tvár a natrhol peru. Pokorne vzdychol: “Áno,” zašepkal nakoniec a všetci zhrozene zalapali po dychu. Vedel, čo si mysleli. Ako dlho sa to dialo?

Severus ho otočil a ešte raz obklopil jeho tvár dlaňami. “Harry, prečo si nám o tom nepovedal?” spýtal sa a nebol schopný zakryť svoje znechutenie z toho, že učiteľ školy zneužil svoju právomoc a ublížil dieťatu a to ešte jeho dieťaťu.

Harry sa cítil viac ako sprosto, aký tupý môže naozaj byť? Ako mohol veriť tomu, že to bola nehoda? No, vlastne si to nemyslel, ale muž sa mu ospravedlnil za to, že si na ňom vybil svoju zlosť. Nechal to tak, myslel si, že sa to už nikdy nestane, dúfal, že sa to už nikdy nestane.

Povzdychol si. “Teraz to znie hlúpo aj mne, ale povedal, že to bola náhoda a že to už nikdy nespraví. Veril som mu,” povedal. “Prisahal som si, že ak sa to stane znova, poviem ti o tom, naozaj!” prehlásil, keď si všimol výraz na Severusovej tvári.

“Harry, nikto nemá právo na to, aby ti akokoľvek ublížil, je ti to jasné? A ak sa to nedajbože stane znovu, povieš mi o tom v tom momente, v momente keď sa to stane. Ak máš pocit, že ťa chce niektorí z učiteľov zraniť, príď rovno za mnou, alebo za niekým iným z učiteľov, komu dôveruješ,” povedal, takmer ho prosil. Toto bolo už po druhýkrát, čo mu Harry nepovedal, že mu niekto ublížil.

Harry zazrel v očiach svojho poručníka niečo podobné zúfalstvu. Nemyslel si snáď, že chcel, aby ho iní zraňovali! To nechcel!

“Mrzí ma, že som ti to nepovedal, ale on bol…bol naozaj presvedčivý. Prinútil ma prisahať mu, že o tom nikomu nepoviem, lebo inak stratí svoju prácu. Ľutoval som ho. Inak by som ti o tom naozaj povedal,” snažil sa Severusa presvedčiť.

Harry bol šokovaný, keď zistil, že sa ocitol v jeho náručí. Otočil svoje ruky okolo vyššieho staršieho muža a položil si hlavu na jeho hruď. Vôbec mu nezáležalo na tom, že ich sledovali ostatní.

“Prečo nezoberieš Harryho do svojich komnát, Severus. Som si istý, že si po dnešných udalostiach bude chcieť odpočinúť,” ozval sa Dumbledore.

Severus prikývol a na chvíľku ho pustil, aby ho mohol jeho krstný otec, Remus a všetci jeho priatelia rýchlo objať. “Ak nás budeš potrebovať, budeme vo veži,” povedal Fred.

“Dobre,” odvetil a potom spolu so Severusom zamierili do jeho komnát…ich komnát.

Hneď ako sa dostali dnu sa vrhol na gauč. Dovtedy si vôbec neuvedomil, aký bol unavený. Cítil ako ho muž, ktorého začal považovať za svojho otca, ocka, prikryl dekou, ktorá bola väčšinou prehodená cez operadlo.

Severus sa k nemu zohol a opäť sa zatváril veľmi vážne. “Harry spýtam sa ťa ešte jednu otázku a chcem, aby si mi na ňu pravdivo odpovedal,” oznámil mu a Harry v jeho očiach zahliadol obavy.

Severus sa zhlboka nadýchol. “Harry, dotkol sa ťa niekedy Dillard na mieste, kde nemal? Kde si to nechcel?” spýtal sa opatrne.

Harrymu sa šokom rozšírili zreničky a Severus si to okamžite vysvetlil tým nesprávnym spôsobom.

“Pre Merlina,” vydýchol a cítil, ako sa mu bolestivo stislo srdce. “Nie,” zašepkal.

“Počkať!” zakričal Harry, chytil muža za ruky a potiahol ho späť, keď Snape vyzeral, akoby ho od zaškrtenia Davida Dillarda vlastnými rukami delili len sekundy. “Nie, nedotkol sa ma,” povedal vážne a pozrel sa ockovi zpriama do očí. “Nikdy také nič nespravil. Nikto nič také neurobil,” povedal.

Severus stisol dlane, ktoré ho držali. “Si si tým úplne istý?” spýtal sa. Cítil, akoby mu niekto stisol srdce. Nemohol vystáť už len myšlienku na to, že by Harrymu niekto také niečo urobil. Ako keby už toho aj tak nemal dosť.

“Áno, prisahám. Nič také nikdy neurobil,” potvrdil.

Severus jemne odstrčil neposedný prameň čiernych vlasov z Harryho tváre. “Dobre, myslíš, že budeš potrebovať elixír?” spýtal sa bojac sa toho, že ho budú udalosti dnešného dňa mátať aj v jeho snoch.

Zdalo sa, že sa nad tým Harry nachvíľu zamyslel, no potom pokrútil hlavou. “Nie, myslím, že budem v poriadku aj bez neho.”

Severus prikývol. “Budeš spať na gauči, alebo vo svojej izbe?” spýtal sa.

Harrymu sa v tej chvíli naozaj nechcelo hýbať a rozhodol sa pre gauč.

 “Veľmi dobre. Ak ma budeš potrebovať, dvere do mojich komnát sú pre teba vždy otvorené, Harry,” povedal a stlmil svetlá. “Dobre sa vyspi.”

"Aj vy, profesor." Harry sa obrátil, pretiahol si prikrývku cez hlavu a takmer okamžite zaspal.

Poslední komentáře
18.09.2007 22:50:11: Tak předem se omlouvám,že to komentuji až teď obzlášť, když jsem to měla z první ruky a četla to ješ...
18.09.2007 22:29:49: nadherna kapitolka o harrym a "ockovi" jen je zvlastni ze mu v duchu rika ocko, v trealu tyka a nak...
18.09.2007 09:14:21: No to se nám to pěkně rozjíždí...Ten Harry snad nebude mit nikdy nebude mít klid. A Severus - Šáhni ...
17.09.2007 17:14:56: hm Severus sa teda "krotil" uvidíme ako pôjde dalej
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.