...

HP-Kiežby som to bol vedel

Kapitola tridsiata tretia: Posledný záškodník

Ahojky, tak spomienková kapitola :D konečne spomienka týkajúca sa udalostí, ktoré sa neodohrali v knihe. teraz už ide o čistú fikciu. napíšte, ako sa vám kapitola páčila :D

PS: venovanie tentokrát pratrí tebe, drahoka
m

Chodba, ktorá pred nimi vystúpila z tmy bola z muklovského domu. Na stenách tapety, na zemi béžový koberec a všade navôkol nevkusné fotky veľrybu pripominajúceho stvorenia.

Takže opäť Dursleyovci.

Myslel som, že po tom čo si obdržal list z Rokfortu sa tu už nič vážne neudialo,“ ozval sa tlmene Snape. Nevedel, či mal byť rád, alebo nie. To, že sa musel prizerať ako v tomto dome Potter trpel nebolo pekné, no v porovnaní s tým, čo mu spravili Temný pán a Dumbledore to bolo takmer normálne.

Toto nemá s Dursleyovcami nič spoločné,“ odvetil Potter rovnako tlmene. „Spomienka tu len začína. Asi by sme mali ísť dnu.“

Snapov pozrel smerom ku dverám naľavo a znechutene si odfrkol. Ťažké zámky na bielych dverách vyzerali ako zo zlého hororového filmu. A ešte k tomu západka pre mačky.

Mal som vedieť, že tieto dvere sú tvoje,“ povedal, keď si spomenul, čo mu Potter pri niektorej z posledných spomienok povedal.

Áno,“ odpovedal Potter potichu bez náznaku svojho zvyčajného humoru. „Asi ste mali.“

Ďalšia známka nervozity. Snape bol napoly rozhodnutý, že Pottera donúti vysvetliť, o čo ide, možno dokonca vynútiť si detailný popis tejto spomienky, no vtom začuli kroky a Potter jednoducho bez slova prešiel skrz zatvorené dvere.

Potter vovnútri vyzeral hrozne. Oči mal podliate krvou, mastné vlasy mu trčali na všetky strany, jeho nadmerne veľké oblečenie bolo pokrčené a špinavé. A jeho izba vyzerala, akoby v nej vybuchla atomovka.

Bolo to hneď po Blackovej smrti, uvedomil si Snape. Od poslednej spomienky sa toho veľa udialo a tak mu chvíľu trvalo, že v nej išlo o Potterov boj na ministerstve a o odhalenie proroctva.

V očiach mladého Pottera sa usadil výraz zdrvujúcej viny a bolesti, spolu s únavou, ktorú by nemal žiaden tínedžer pocítiť. Vyzeral vystrašene a bolo ťažké zistiť, čo bolo preňho horšie: vedomie, že zapríčinil smrť svojho krstného otca, alebo vedomie, že ak chce prežiť, bude čoskoro musieť zaviniť ďalšiu smrť.

Skôr než sa na to stihol spýtať Pottera po svojom boku a zámky na opačnej strane dverí s kliknutím odomkli. Cez dvere prešiel Remus Lupin. V tvári mal ten jemný, chápajúci výraz, ktorý Snapa vždy vyviedol z miery.

Harry,“ ozval sa tlmene, no Potter na posteli sebou trhol, akoby to bol zakričal.

Remus,“ ozval sa, no nezdalo sa, že by ho návšteva posledného živého priateľa jeho otca bohvieko nadchla. „Čo tu robíš?“

Lupin sa usmial a vkročil do chaosu, ktorý by optimista nazval izbou. Aj napriek svojej vôli Lupin Snapa ohromil tým, ako sa odosobnil od stavu izby a svojho neoficiálneho synovca. Ale bol to predsa Lupin. Vždy diskrétny, vždy starostlivý Lupin. Ten Lupin, ktorý sa rozhodol všetko ignorovať, keď sa jeho priatelia rozhodli pohrať sa zo špinavým Slizolinčanom.

No na svoje nemilé prekvapenie Snape zistil, že dlhá tiráda o tom, ako ho všetci nenávideli bola prerušená hláskom ozývajúcim sa kdesi hlboko v jeho mysli.

Muselo to byť ťažké, vyrastať ako vlkodlak, povedal ten hlások, a byť izolovaný od všetkého čo ostatní považovali za normálne. Čo by dal ty za to, keby si mal po príchode do Rokfortu priateľov? Čo si spravil?

Dobrý bože, začínal znieť ako Potter, uvedomil si zdesene Snape a odtlačil hlások do temných zákutí svojej mysle. Mal by sa radšej sústrediť na spomienku skôr, než mu niečo unikne.

Prišiel som ťa navštíviť, Harry. Poď sa so mnou prejsť,“ vyslovil vlkodlak tým chápajúcim tónom, ktorý Snape vždy nenávidel. Ako keby každé Lupinovo slovo malo len jediný účel. Poprieť

A ako dobre mu to šlo s jeho psačím, blchami pokrytým bastardským priateľom. Snape bol rád, že jeho vnútorný hlások opäť dostal rozum.

Prejsť sa,“ odvetil Harry v spomienke. „Ale nie je to nebezpečné?“

Lupin pokrútil hlavou. „Predtým než som sem prišiel som okolie poriadne prezrel. Niet sa čoho obávať, Harry.“

Snape vážne pochyboval o tom, že by bol Lupin dostatočne kvalifikovaný na to, aby skontroloval jednu izbu, nehovoriac o celej ulici. Pozrel na dospelého Pottera po svojom boku a mĺkvy smútok v jeho očiach potvrdil jeho obavy. Stane sa čosi zlé.

Zdalo sa, že s tým súhlasil aj Potter v spomienke.

Ale Dumbledore mi povedal, aby som v žiadnom prípade nevychádzal z domu,“ povedal.

To nepovedal,“ nesúhlasil Remus. „Nechcel, aby si z domu vychádzal sám, Harry.“

Chvíľu sa zdalo, že bude Potter namietať a to Snapa prekvapilo. Takže sa Potter predsa len poučil. Škoda len, že sa nenaučil dôverovať názorom druhých.

Bude super, dostať sa nachvíľu von,“ podvolil napokon a Lupin sa naňho povzbudzujúco usmial. „Len musím ešte predtým ísť do kúpeľne.“

Sotva vystrčil päty z izby, keď Lupin vytiahol prútik a začal izbu efektívne upratovať, čím Snapa prekvapil. Ale koniec koncov, vlkodlak nemal kde zohnať domáceho škriatka a nemal si za čo najať upratovačku. Nehovoriac o tom, že sedem rokov žil s Blackom a Potterom.

Keď sa Potter vrátil, jeho izba sa vôbec nepodobala na predošlý chliev. Harry si to všimol, začervenal sa, no nepovedal nič.

Tak teda poďme,“ povedal Lupin opäť s tým chápajúcim úsmevom. „Vieš kam by sme mohli ísť?“

Potter zaváhal, zjavne nemal ani šajn, čo by mal navrhnúť, no zároveň to nechcel pripustiť. Po tom, ako Snape videl úseky z jeho života s Dursleyovami ho to neprekvapilo. Potter pred odchodom do Rokfortu málokedy vychádzal z domu. A vždy si dával dobrý pozor na to, aby nikto nezistil prečo.

Mohli by sme ísť na ihrisko,“ navrhol bezmocne. „Teraz tam aj tak nikto nechodí.“

Lupin sa na chvíľu zamračil, zdalo sa, akoby chcel niečo namietať, no nakoniec nič nepovedal.

Snape musel potlačiť povzdych. Toto slepé akceptovanie Potterových čudáctiev spôsobilo oveľa viac problémov ako akákoľkvek iná chyba, ktorú Rád spravil. Kiežby sa tí súcitní chrabromilčania zamysleli nad tým, prečo Potter nedbal na žiadne pravidlá, prečo sa nikomu nezdôveril, prečo podstupoval veľké rizika a po hlave sa vrhol do každého nebezpečenstva, tak by mohli...

Keby si sa ty niekdy zamyslel nad tým, čo znamenali spomienky, ktoré si videl počas hodín Oklumencie... ozval sa znovu ten dráždivý hlások. Snape si radšej začal prezerať vzory na koberci.

Snape s Potterom mlčky nasledovali vlkodlaka a mladšieho Pottera von z domu, cez opustené ulice až k malej oplotenej ploche, ktoruá pripomínala skôr vojenské cvičisko než ihrisko.

Dudley a jeho gang toto ihrisko úplne zničili,“ povedal starší Potter, keď videl ako si ho Snape pohoršene prezeral. „Je to vážne úbohé. Tráviť večery tým, že ničíte húpačky a ešte si myslíte, aký ste vďaka tomu zlý. Po tom, čo som na vlastné oči videl Voldemortovo znovuzrodenie ma tým vôbec neohromili.“

Pokrčil plecami a zamieril k jediným húpačkám, ktoré neboli zničené. Snape sa rozhodol, že zostane stáť. Žiadna moc na tejto zemi by ho neprinútila, aby sa posadil na húpačku. Už len pri tej myšlienke ním striaslo.

No Potter podobné zábrany nemal a z výrazu jeho tváre, keď sa usadil na kus plastu sa mu uľavilo. Bol rád, že si mohol sadnúť. A to bolo ďalším znakom narastajúcej únavy, všimol si ustarane Snape.

Potom sa opäť upriamil na spomienku, ktorú mali sledovať. Potter s Lupinom stáli uprostred opusteného zničeného ihriska. Ten pohľad bol smiešny. Potter civel na svoje topánky a Lupin sa neveriacky obzeral po ihrisku.

Teraz skús povedať niečo milé, vlkodlak, pomyslel si Snape natešene. Neušlo mu, že mladší Potter necítil potrebu vysvetliť, prečo je ihrisko v takom zlom stave.

Snape, namiesto toho, aby mal počúvať nezmyselné bľabotanie chrabromilčanov prešiel na druhú stranu ihriska od Lupina a Pottera a rozhliadal sa po okolí.

Bolo to bezútešné miesto, úplný opak stimulujúceho, starostlivého prostredia a Snape by bol rád vedel, ako bolo možné, že mal Potter dosť predstavivosti na to, aby vo svojom malom mozočku pochopil koncept mágie.

No skôr, než svoju myšlienku stihol sformulovať do pohŕdlivej poznámky, pritiahla jeho pozornosť nečakaná zmena témy dvoch postáv zo spomienky, a on k nim podišiel. Dúfal, že to vyzeralo nenápadne. Nechcel, aby si Potter myslel, že odpočúva jeho rozhovory.

Chceš poveať, že Dumbledore povedal o proroctve úplne všetkým?“ spýtal sa práve šokovane a nazúrene Potter.

Nie všetkým,“ opravil ho Remus. „Len Rádu a tvojím najlepším priateľom. Zaslúžia si to vedieť. Sám by si im to povedal, alebo nie?“

Potter zaváhal, potom prikývol, no bolo zjavné, že to nebola úprimná odpoveď. Potter nechcel, aby jeho priatelia poznali znenie proroctva.

Pred dvomi týždňami by to Snapa prekvapilo. No teraz vedel, že by to Potter nikdy nechcel.

Ide o to, že...asi som na to ešte nebol pripravený,“ odvetil Potter. „Chcel som...“

Čo presne v tej chvíli Potter chcel Lupin ani Snape nikdy nezistia. Skôr než to stihol dopovedať sa na ihrisko premiestnilo niekoľko smrťožrútov.

Lupin vytiahol prútik, no v tej chvíli okolo nich lietali kliatby a bolo ich príliš veľa na to, aby mali šancu na prežitie. Lupin s Potterom sa ocitli v obkľúčení.

Potter v spomienke sa s výkrikom zviezol na kolená. Snape k nemu prebehol, hľadal známky blednutia, no videl len ako sa z rany na jeho ramene leje krv.

Šľahacia kliatba,“ informoval ho Potter. Snape prikývol a ustúpil. Videl ako v Lupinových očiach narastalo zúfalstvo. Ako vedel, že to on vystavil Pottera nebezpečenstvu a opäť sklamal svojich mŕtvych priateľov. Snapovi z toho bolo zle. Kým vlkodlak žil, nemal ho veľmi v láske. Odmietal súcitiť s ním teraz, keď bol mŕtvy.

Smrťožrúti sa k nim pomaly ale isto približovali a bolo len otázkou času, kedy sa smrtiaca

A tak spravil to jediné, čo ešte mohol a čo si preňho vyslúžilo Snapov rešpekt a vyškrtlo takmer všetku zášť, ktorú k nemu dovtedy cítil. Hodil sa k Potterovi, pričom nedbal na to, koľko kliatob prešlo cez jeho štít a zasiahlo ho.

Ale Potter bol príliš ďaleko a smrťožrútov okolo bolo príliš veľa.

Harry,“ prekričal Lupin výkriky útočníkov. „Mrzí ma to!“

Z vnútorného vrecka vybral talizman a hodil ho Potterovi, ktorý ho chytil.

Portus,“ zreval Lupin a Snape posledný krát uzrel jeho zakrvavenú tvár. Potom mu Potter a všetko ostatné zmizlo z dohľadu.

Ocitli sa v dome na Grimauldovom námestí. V kuchyni.

Zatiaľčo Potter v spomienke klesol na kolená, vzlykal a melodramaticky volal Lupina, jeho staršie ja sa pohodlne usadilo v kresle.

Tento večer bude dlhý, profesor,“ prehlásil, kým jeho minulé ja kričalo o pomoc, vzlykalo a plakalo a na pomoc mu dobehli členovia Rádu a triasli ním v snahe zistiť, čo sa stalo.

Snape prikývol a bez slova sa usadil v kresle oproti Potterovi. Teraz nemal chuť hovoriť.

Keď sa prvotný chaos napokon upokojil, Snape si podráždene uvedomil, že sa členovia Rádu bohviekde presunuli a Pottera, šokovaného a zraneného Pottera, nechali samého kľačať v kuchyni.

Bol naozaj zázrak, že sme prežili až kým Temného pána nezabil, pomyslel si.

Potter v spomienke mlčal rovnako ako jeho súčasné ja. Spamätával sa zo všetkého toho hluku a chaosu.

Po dlhej, predlhej chvíli, počas ktorej Potter nehybne kľačal na kuchynskej dlážke a šokovane, ubolene a zdesene hľadel do blba sa nakoniec postavil. Špinavý a zakrvavený prútik, ktorý stále tuho zvieral si namieril na plece, pokúsil sa o liečiace kúzlo a hodil sa do kresla, pričom stále hľadel do steny. Možno na nej videl Lupinovu tvár, jeho pocit hroznej viny ako aj vedomie blížiacej sa smrti.

Keď Potterovi klesla hladina adrenalínu, začali sa mu triasť ruky. Postupne povolil aj päsť, v ktorej zdržal prútik a kus dreva bezútešne dopadol na zem.

Potter si to nevšimol. Začal znovu vzlykať, no oči mu zostali suché a zastreté tak ako predtým.

Zabijem každého, koho milujem,“ šepol.

Potom stíchol.

Svetlo prúdiace cez okno slablo, až kým napokon miestnosť osvetľovali len plamienky v kozube. Snape usúdil, že kým robili spoločnosť žialiacemu Potterovi a čakali, kým sa spomienka skončí ubehla asi jedna hodina.

Potter zo spomienky sa ani nepohol. Rameno ho muselo poriadne bolieť, keďže jeho pokus o vyliečenie tej rany bol nedostatočný. Ale ani sa nepohol. Zhrbene sedel na lavičke a okrem občasnej triašky sedel nehybne ako socha.

Akoby z neho vysali všetok život.

Nakoniec po celej večnosti sa oheň opäť rozhorel. A vystúpil z neho....Snape.

A z ničoho nič sa Snape na tento večer rozpamätal. Spomenul si čo tej noci povedal, čo urobil a stuhol. Vedel, že mu tvár šokovane a zahanbene zbledla.

Potter,“ ozval sa chladným hlasom Snape zo spomienky. No nebolo to privítanie.

Profesor,“ odvetil Potter krehkým, neistým hlasom. „Viete či...je Remus...“

Lupin leží mŕtvy pri nohách Temného pána,“ odvetil stroho a Potter zo spomienky sa akoby scvrkol pred Snapovými očami. Akoby redukcia povrchu tela znížila aj bolesť, ktorú cítil.

Každého iného by som sa spýtal, na čo myslel, keď porušil jeden z Dumbledorových jasných zákazov a riskoval svoj život ani nie tri týždne po tom, čo jeho vlastná ľahostajnosť zapríčinila Blackovu smrť,“ povedal Snape zo spomienky. Z každého jeho slova ako jed vyžarovalo znechutenie. „Keďže ide o teba, netreba sa ani pýtať.“

Ja...ja som nechcel aby sa to stalo,“ šepol bledý Potter, ale Snape ho nenechal hovoriť.

“You never mean to,” He hissed mockingly. “But that doesn’t change the fact that you have a record of getting Order members killed that is challenged only by Bellatrix Lestrange. I would be asking if you worked for the Dark Lord secretly, if I weren’t quite sure that he’d never accept anyone as incompetent as you. Even Wormtail is a wonder of wit and talent in comparison.”

To ty nikdy nechceš,“ sykol vysmievačne,“ to ale nemení fakt, že okrem teba zabila viac členov Rádu len Bellatrix Lestrangeová. Keby som si nebol istý, že by sa nikdy nespojil s niekým tak nekompetentným ako si ty, bál by som sa, že tajne pracuješ pre Temného pána. Aj Červochvost v porovnaní s tebou oplýva nadmernou inteligenciou a talentom.“

Ja...mrzí ma to,“ zašepkal Potter, ktorý sa nezmohol už ani na zvyčajný hnev.

Tak teba to mrzí,“ posmieval sa mu Snape. „Máme to vyryť Lupinovi do náhrobného kameňa, Potter? „Zabila ho duševná zaostalosť- mrzí nás to“?“

Snape si spomenul, aká mu vtedy prišla tá poznámka vtipná, ako sa svojím zosmiešňovaním snažil preniesť cez šok, ktorý zažil, keď sa premisestnil k nohám Temného pána a vedľa seba uvidel brutálne zohyzdenú mŕtvolu Remusa Lupina.

No teraz mu to neprišlo smiešne. Bolo to od neho kruté a surové a určite nie hodné vedúceho fakulty.

V poslednom zúfalom pokuse, sa Potter pokúsil o nemožné. Snažil sa nevšímať si profesorovu zlomyseľnú nenávisť. Otočil sa mu chrbtom, čo si vtedy Snape vysvetlil ako bezočivosť, no tentokrát Snape vedel, prečo to Potter urobil.

Potterova tvár sa zmenila na škaredú grimasu.

Ja..“ šepol, no hlas sa mu zlomil. Bolo v ňom toľko žiaľu, že Snape nedokázal uveriť tomu, že si to vtedy nevšimol. Alebo si to možno všimol, ale bolo mu to jedno.

Ja...ale netrpel...“

To záleží na tom, čo si myslíš o cruciate, Potter,“ zavrčal Snape zo spomienky. „Myslým, že by od teba bolo bývalo milosrdnejšie, keby si mu do srdca zabodol striebornä dýku.“

Potter vydal zvuk, ktorý si Snape pamätal. Vtedy si to vysvetlil ako odpor, čo ho vytočilo. Z tohto pohľadu na spomienku videl, ako po Potterovej tvári stekali slzy, ako sa zalykával na svojom žiale a na pocite viny.

Vážne, Potter,“ zasyčalo jeho mladšie ja. „Aj po vypočutí proroctva neverím, že si na niečo dobrý. Choď do svjej izby. Mám na práci dôležitejšie veci než utešovať Vyvoleného.“

Potter mu pozrel do očí, akoby sa chcel hádať, akoby aj napriek tomu všetkému, čo sa v ten deň udialo mal silu bojovať. No potom len prikývol, prijal Snapov úsudok a mlčky odišiel. Ešte predtým sa ale zhrbil a tento čin nemal nič spoločné s tínedžerskou tvrdohlavosťou ako si vtedy namýšľal a všetko spoločné s tým, že v tej chvíli preňho jeho bremeno bolo o niečo ťažšie, než dokázal niesť.

Spolu s ním zmizla aj spomienka. Unavený Potter a zdesený Snape sa tak ocitli v strede obývačky.

Ublížil som ti,“ povedal Snape. Šokovalo ho, ako krehko, staro a slabo znel jeho hlas. Viac než šesť rokov svojho života strávil tým, že Potter zosmiešňoval a ponižoval, no nikdy nečakal, že spomienka naňho bude jednou z tých najhorších.

Nikdy sa nepokladal za jedného z agresorov, nikdy to ani nezvažoval a kým smeroval svoj hnev na Dursleyovcov, na riaditeľa a na Voldemorta, neuvedomoval si, že bol medzi nich patril aj on. A hral tam hlavnú rolu.

Jeho dôvody, prečo chlapca nenávidel mu dnes pripadali smiešne, no vtedy boli dosť vážne na to, aby zaútočil na bezbranného protivníka. Na chlapca, ktorý mal zachrániť celý svet.

Čo si vtedy myslel?

Áno,“ odvetil Potter bez zaváhania a ľahol si na pohovku akoby sa nič nebolo stalo. „To bolo po prvýkrát, čo som uvažoval o tom, že si vezmem život.“

Snape sa snažil skryť sa pred pravdou, no tá ho prenasledovala.

Prečo,“ povedal. Nebola to otázka. Na otázky nemal dosť sily.

Prečo čo?“ spýtal sa Potter, podoprel sa na lakťoch a s očakávaním naňho uprel zrak.

Prečo si si ma vybral ako liečiteľa,“ dopovedal Snape. „Prečo si mi ukázal všetky tie spomienky, všetky tvoje slabosti. Prečo si ma rešpektoval a predstavil si ma svojim priateľom? Bola to snaha o uzmierenie, alebo si sa na mne celý čas zabával?“

Potter si povzdychol ako rodič, ktorý už dlho čakal, že sa ho jeho dieťa spýta otázku, ktorá ho dlho desila, no aj tak sa na ňu dostatočne nepripravil. Uvoľnene sa uložil späť na pohovku.

Snape stuhol a zároveň sa cítil tak krehko, že mal pociť, že keby sa ho niekto dotkol, rozpadol by sa na tisíc črepov.

Pamätáte si ako ste ma trénovali?“ spýtal sa Potter a Snapovi sa vybavila spomienka na študenta Pottera, ako sa nakláňal nad jeho mysľomisou.

V mojom šiestom ročníku,“ dodal Potter, akoby práve myslel na to isté. „Učili ste ma útočnú mágiu, oklumenciu, všetko, čo by mi mohlo prežiť o čosi dlhšie.“

Áno, pamätám sa,“ odvetil bezvýrazne Snape spomínajúc na všetky incidenty, ktoré sa vtedy udiali. Neustále verbálne masakrovanie to celkom vystihovalo.

Raz poobede som bojoval s jedným kúzlom. Už neviem o ktoré išlo. Naozaj som sa snažil, ale nedokázal som sa sústrediť a vy ste stratili trpezlivosť. Odzbrojili ste ma, schmatli môj prútik a chvíľu som sa bál, že ho prelomíte. Vtedy by som sa tomu ani nedivil.“

Potter sa nachvíľu odmlčal. „A vtedy sa to stalo. Vtedy ste mi povedali, že byť protagonistom akéhosi proroctva mi nepomôže. Že pre vás som nebol záchrancom čarodejníckeho sveta, že som nebol nijak výnimočný, že som bol beznádejný študent neschopný sústrediť sa a úplne som pohorel v dueli. Že ak to nebudem brať vážne, budem zodpovedný za viac a viac smrtí. Povedali ste mi, že som bol len zakrpatený šestnásťročný študent s podpriemernými výsledkami. A že to na to, aby som vyhral vojnu nestačilo, že nestačilo veriť v môj osud a dúfať v to najlepšie. Že jediným spôsobom ako vykúpiť moje hlúpe chyby bolo urobiť všetko v mojich silách a prežiť až kým sa Voldemorta nezbavím. Niežeby ste vtedy verili, že to naozaj spravím.“

Potter sa znovu odmlčal, no tentokrát čakal, že Snape niečo povie, no ten by naňho najradšej zazrel a vypadol odtiaľ.

No, tak som vyslovil pamätihodnú spúšť urážiek,“ ozval sa napokon stroho. „Aj tak nechápem, čo to má spoločné s mojou otázkou.“

Potter sa nečakane rýchlo posadil a prekvapene naňho civel.

Nechápete to?“ zašepkal. „Nechápete, čo ste spravili? Pravdepodobne ste to spravili aj tisíckrát predtým, no v to poobedie som si to prvýkrát všimol a to zmenilo celý priebeh dejín! Povedali ste mi, čo ste si mysleli! Čo ste videli! Po prvýkrát mi niekto dospelý povedal čistú pravdu!“

Potter sa zachechtal. Po prvýkrát za pár posledných dní Snape pocítil neodolateľnú túžbu vyfackať ho.

A ja som naozaj bol zakrpatený, naničhodný tínedžer, ktorý bol vystrašený a naozaj ľudia umierali preto, že som sa do vecí vrhal po hlave. Zvykol som si na fakt, že keď mi Voldemort vrhol poleno pod kolená, vždy som to nejak prežil a tak som mal pocit, že sa nemusím brániť. Naozaj som začal veriť tomu, že zabiť ho bol môj osud a že ho nakoniec zabijem aj keď som vôbec netušil ako.“

V tej chvíli som netušil kto vlastne som. Ale vy ste ma videli a povedali ste mi, čo ste videli. Povedali ste mi pravdu a tak ste mi dali aspoň trochu kontroly nad mojím životom. Tým, že ste ma trénovali, že ste nedbali na proroctvo a namiesto toho ste so mnou pracovali.“

Potter sa odmlčal a prikývol.

Vtedy som to nechápal,“ povedal tlmene. „Ale paradoxne ste aj skrz vašu nenávisť boli mojím jediným priateľom. Len vy ste mi pomohli. Vy ste ma trénovali, pomohli ste mi prekonať to najtemnejšie obdobie, keď jediné na čo sa zmohol Dumbledore bolonpotľapkať ma po pleci a ponúknuť mi citrónový drops. Keď som bol vo Voldemortovej sieni utrpenia, s životom visiacim na vlásku, tak z nejakého dôvodu citrónové cukríky veľmi nepomohli. Ale pomyslenie na vykúpenie, že som mohol zaplatiť za svoje chyby, splatiť moje dlhy tým, že som prežil ešte o chvíľu dlhšie, práve to pomyslenie mi pomohlo vzchopiť sa vždy, keď ma zakliali cruciatom. To pomyslenie mi pomohlo prežiť do chvíle, keď som ho mohol zabiť.“

Potter pokrčil plecami. Trochu sa za svoju reč hanbil.

Takže,“ pokračoval, „som to v podstate nebol ja, kto zachránil čarodejnícky svet. Boli ste to vy.“

Snape naňho mlčky civel. Nedokázal myslieť, nedokázal cítiť. Postavil sa, otočil sa a odišiel.

Poslední komentáře
07.06.2016 18:20:00: Ano, opravdu. A já jsem se s tím setkal. Můžeme popovídat na toto téma. Tady nebo v PM. :D online pu...
07.06.2016 18:14:57: Výborný nápad a je v plánu ;-) čsob půjčka kalkulačka
08.09.2009 20:05:45: no momentálne ma celkom zahltila škola, semináre, riešenie maturít, výber výšky atď. ale rozvrh mám ...
08.09.2009 18:19:41: tak čo? ako to vyzerá s pokračovaním?
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.