...

HP-Kiežby som to bol vedel

Kapitola Štyridsiata Šiesta – Maličkosti – Časť Prvá

Ahojte, nestíham a povedala som si, že vás poteším aspoň polkou kapitolky, v ktorej nastalo ešte jedno rozuzlenie. Napriek všetkému má táto poviedka dobrý koniec, síce horkosladký ale to sme asi vedeli už od začiatku. Dúfam, že si naň počkáte. Zatiaľ prajem pekné čítanie a ďalšie pokračovanie sem pribudne pravdepobodne opäť koncom týždňa. is

--------------------------------------------------------------------------------------------
„Ty si to dokázal, Harry,“ zachripela Grangerová víťazoslávne. Nič iné Snape ani nečakal. „Dokázal si to. Vedela som že to dokážeš!“

„Nie,“ šepol Potter v spomienke, s pohľadom stále upretým na dohasinajúci oheň. „Bola si to ty, Hermiona. Ak by si nepoznala to kúzlo...“

Pozrel na ňu, výraz sa mu rozjasnil a zdalo sa, že si konečne uvedomil ich situáciu, že sú ešte stále v nebezpečí, že jeho priateľku naďalej spútavali okovy.

„Okej,“ povedal po krátkej odmlke. „Okej, poďme odtiaľto preč.“

Namieril na seba svoj prútik a vyslovil liečiace a neskôr aj povzbudzujúce zaklínadlo, obe často používané jeho mučiteľmi aby ho udržali pri živote. Snape sa pobavil pri pomyslení, že kúzlo, ktoré použil na svoje oslobodenie sa naučil od smrťožrútov počas svojho väznenia. No jeho rezervy boli malé a napriek očividnému zlepšeniu v jeho chôdzi keď prešiel ku Grangerovej, bolo zjavné, že má stále bolesti.

No prešiel až ku priateľke, mávnutím prútika bez zaváhania odomkol jej okovy a aby zabránil jej pádu, zachytil ju v náručí a spolu s ňou sa zviezol na zem, pričim ju chránil od drsnej, chladnej kamennej podlahy.

Dlhú chvíľu len tak ležali a takmer bez dychu nehybne zovierali jeden druhého.

Potom sa Grangerová rozplakala. Telom jej zmietali hlboké vzlyky bolesti a vyčerpania. Potterov výraz sa úzkosťou stiahol, no jeho oči zostali suché a sila v jeho rukách, ktorými ju pritiahol ku sebe narastala.

„Všetko bude v poriadku, Hermiona,“ šepol a jemne ju hladil po vlasoch. Po prvýkrát od jeho štvrtého ročníka sa v jeho očiach zračila nádej ako malý plamienok, ktorý otváral cestu budúcej vatre. „Môžeme ísť domov. Je mŕtvy. Proroctvo je naplnené. Môžeme ísť domov.“

„Ale Ron...“ zastonala a Potter vyčerpane zavrel viečka.

„Ja viem,“ odvetil a Grangerová prikývla. Možno si uvedomila, že nebolo čo dodať, že nič ich trápenie nezľahčí, a ich svet zostane navždy poznačený.

Ešte chvíľu tak zostali, Potter Grangerovú pridržiaval v polosede, zatiaľčo ona na ňom ovisla.

Potom sa očividne pozviechala, posadila sa a rukou si prehrabla rozstrapatené a krvou zlepené vlasy ako keby chcela v ich chaose nastoliť aspoň aký taký poriadok.

„Musíme sa odtiaľto dostať,“ naliehala. „Môžu sem prísť každú chvíľu, Harry. Ron má v hábite prišité núdzové prenášadlo. Môžeme si ho vziať. Ja...“

„On mal so sebou prenášadlo?“ prerušil ju neveriacky Potter. „Vy ste mali prekliate prenášadlo a zostali ste tu?“

„Oddelili nás a on ma tu nechcel nechať,“ skonštatovala, a oči sa jej znovu zaliali slzami, ktoré si netrpezlivo zotrela. „A aj tak by sme bez teba neodišli. Napokon, vedeli sme, že toto bola naša jediná šanca ako ťa nájsť.“

Potter otvoril ústa, no potom zjavne pochopil, že na hádanie nebol vhodný čas ani miesto. Len pokrútil hlavou a Snape sa prichytil, ako jeho gesto zopakoval. Toľká oddanosť, spojená s toľkou naivnosťou. Chrabromili boli vskutku obdivuhodné stvorenia.

„To nič,“ povedal napokon. „Ron... jeho tele je tam v rohu. Možes sa postaviť?“

„Myslím, že áno,“ odvetila Grangerová neisto. No silou vôle a s miernym vrávoraním sa vysúkala na nohy.

„To je ono,“ povzbudzoval ju Potter. „Nie je to ďaleko a potom budeme v bezpečí. Zvládneme to, Hermiona. Dokážeš to.“

Potter sa taktiež postavil, a opatrne podoprel Grangerovú. Snape si chcel od úľavy vydýchnuť, chcel sa usmiať, chcel osláviť zánik Temného pána a zázračné prežitie tejto dvojice.

Lenže niečo tu nesedelo: presne si spomínal na toto dievča v tom istom oblečení, s tými istými ranami. Ako jej telo ležalo na podlahe v riaditeľovej pracovni. S rukami bez života. S nevidiacimi očmai. S chladnou pokožkou.

Snape vedel, že aj napriek ich triumfu, aj napriek nádeji, ktorá sa v ich očiach miešala so smútkom, z tejto situácie nevyviazli zázračným útekom. Ich nádej bola márna.

Vedel, že Grangerová neprežila.

Otočil sa ku Potterovi po svojom boku, opretému o stĺp v temnej trónnej miestnosti a videl ako mu po lícach stekajú slzy hlbokého smútku.

A pochopil, že aj napriek všetkému čo sa udialo, to najhoršie na nich ešte len čakalo. Tohoto Pottera v spomienke, tohoto zakrvaveného mučeného martýra, tohoto víťaza nad najčernejšou temnotou čakala ešte jedna skúška, ktorá ho položila.

To najhoršie sa ešte nestalo.

„Takto sa končí svet,“ šepol slová starej muklovskej básne, keď hľadel na dvojicu ako postupuje pustinou temného mramoru.

Takto sa končí svet.
Nevšimol si smrťožrútta, ktorý sa skrýval za jedným zo zrútených mramorových stĺpov, nebol by si ho všimol, keby Potter vedľa neho nezalapal po dychu. Bol to jemný vzlyk, zvuk rezignácie a bolesti, no stačil na to, aby upútal Snapovu pozornosť. A jeho prútik.

„Avada Kedavra,“ sykol smrťožrút a Snapovi sa zasekol dych v hrudi. Sledoval ako sa zelený lúč približoval ku Potterovi a Grangerovej a uvedomil si, že so zatajeným dychom čakal, čakal na neodvrátiteľnú smrť o ktorej vedel, že nastane, musela nastať, pretože na vlastné oči videl jej dôsledky.

Takto sa končí svet.

No opäť sa mýlil. Silou, ktorou nemohol disponovať, Potter schmatol Gragerovú a sotil ju za jeden zo zrútených stĺpov, pričom on sám sa hodil za ďalší mramorový blok.

Kliatba minula svoj cieľ.

„Toto je hlúposť,“ skríkol Potter v spomienke na smrťožrúta a Snape v sebe zadržal podráždený ston. Chrabromil až do smrti. „Temný pán je mŕtvy! Nemáte za koho bojovať! Chceme len v pokoji odísť!“

Ďalšia zelená kliatba osvietila mramor pred Potterom a tak mu doručila odpoveď na jeho prosbu.

„Harry,“ šepla Grangerová s vystrašeným výrazom v zakrvavenej a zaslzenej tvári. „Myslím, že by som sa k nemu mohla priplížiť zozadu, tak by sme ho vedeli napadnúť z oboch strán...“

Pottera vystrašil jej nápad. Nechcel aby sa od neho vzdialila, to bolo jasné, no po chvíli váhania prikývol a ona sa od neho na kolenách potichučky vzdialila.

Potter si so srmťožrútom vymieňal salvu zaklínadiel, aby jeho pozornosť odlákal od postupu jeho priateľky. Zatiaľčo vzduch pretínali červené a zelené lúče kliatieb, tri páry očí sledovali Grangerovej plazenie cez temnú trónnu miestnosť- dva páry patrili Potterovi, ten tretí Snapovi.

Grangerovej sa na počudovanie podarilo vyhnúť sa smrťožrútovi a zaujať pozíciu za jeho chrbtom (príliš blízko, poznamenal si sám pre seba Snape. Po desaťročiach skúseností, ktoré sa mu premietli pred očami vedel, že je príliš blízko aby to bolo bezpečné).

Jej prvé kúzlo ho zasiahlo do ramena a on sa s výkrikom zosunul ku zemi.

No udržal sa pri vedomí a teraz bol rozzúrený. Nepriateľ je vždy najnebezpečnejší keď je nahnevaný a zahnaný do kúta, a Grangerová bola dosť blízko na to aby sa k nej presunul.

Smrťožrút vykúzlil obranný štít. Postavil sa na nohy, otočil sa ku novej hrozbe a Potter v spomienke varovne vykríkol. Bol príliš ďaleko na to, aby prekonal obranný štít a Grangerová, ktorá nebola na súboje zvyknutá a pravdepodobne bola mierne mimo z udalostí toho dňa, strnula.

„Nie!“ kričal Potter v spomienke. „Nepribližuj sa k nej. Hermiona, vráť sa!“

Grangerová sa pokúsila smrťožrúta omráčiť, no kúzlo sa odrazilo od jeho štítu. Neustále sa k nej približoval, a ona sa od neho snažila utiecť. Jej kúzla boli márne. Zamaskovaný muž ani netasil svoj prútik. Evidentne si to užíval.

A bezmocný Potter panikáril, ruky sa mu triasli slabosťou a adrenalínom. Spravil to jediné čo by mohlo jeho priateľku zachrániť.

„Reducto!“ zvolal. Či to bolo jeho nepresným mierením, alebo nevôľou cudzieho prútika bolo nejasné. Jeho kúzlo minulo cieľ a namiesto toho aby trafilo smrťožrúta, odrazilo sa od steny ku stropu, kde zasiahlo popraskaný kamenný panel.

Strop explodoval, kamene a malta sa zrútili na nepriateľa, ktorý zostal bezvládne ležať. Potter v spomienke sa tváril víťazoslávne, no Grangerová kričala, kričala na Pottera, kričala o pomoc, pretože prasklina v strope sa blížila k nej, a rozširovala sa rýchlejšie ako ona stačila utekať.

„Harry!“ kričala. „Harry, bež! Ja nemôžem...“

Jeden úlomok z kameňa sa v explózii odtrhol a trafil ju priamo do chrbta.

Takto sa končí svet.

Snape nepotreboval počuť dutý ston, ktorý vydalo jej telo pri kontakte s podlahou. Nepotreboval vidieť neprirodzený uhol v ktorom spočinul jej krk a ruka. Čo sa stalo pochopil z Potterovho výrazu a z toho ako si zahanbene zakryl tvár dlaňami.

Hermiona Grangerová zomrela.

A nebolo to rukou Temného Pána.
Poslední komentáře
20.11.2014 22:45:17: A znovu omluva za anonymní předchozí koment. Vždycky se zapomenu podepsat smiley${1}
20.11.2014 22:44:12: Hm, tak to chápu, že ho tohle položilo po tom všem, co přežil...smiley. Ale teď už by sakra mělo začít...
17.11.2014 22:26:23: ajaj ... tak zapomenutý Smrťáček :( no aspoň to nebylo mučením ... díky smiley${1}
17.11.2014 20:13:24: Tady to teda přibejvá, paráda.smiley${1}
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.