...

HP-Kiežby som to bol vedel

Kapitola štyridsiata: Plavba do Byzantskej ríše

Tu už nie je veľmi čo dodať. Užite si čítanie :-) iisis

„Mal by si odtialto aspoň nachvíľu odísť, Majster Snape,“ ozval sa spoza neho pokojným hlasom  Tieň. Snape k nemu podráždene zodvihol oči. Bol príliš unavený na to, aby veciam naokolo venoval pozornosť.

„Musím tu byť,“ odvetil stroho a oči mu asi tisíci krát v ten deň zaleteli k jeho pacientovi.

Nazvať Potterov stav spánkom by bolo nadmerným lichotením. Ležal na chrbte, s jednou rukou vystretou popri tele a druhou visiacou z postele, ktorú Snape pretransfiguroval zo svojej pohovky. Jeho dych bol pomalý a plytký, viditeľný len vďaka Potterovej vychradnutosti. Snape sa to snažil napraviť, neustále mu podával ďalšie a ďalšie vyživovacie elixíry, no ani tie už nepomáhali. Blednutie mu uberalo sily zvnútra a neexistovalo nič na svete čím by to Snape mohol zastaviť.

„Nikto nespochybňuje tvoju oddanosť práci,“ ovetil Tieň a Snape prekvapene nadskočil. Takmer na upírovu prítomnosť zabudol.

Kvôli svojím starostiam a obavám zabudol na to, že mu po boku stojí Princ upírov. Aké úbohe! Ale Snape sa nedokázal prinútiť k tomu aby pocítil čo len náznak zahanbenia.

„Tak ma nechaj pracovať,“ odvetil bezvýrazným hlasom. Po rokoch hnevu a podráždenia, tvárou v tvár Potterovej smrti necítil takmer nič.

„Nie.“

Skôr než si Snape stihol uvedomiť čo sa deje, Tieň ho schmatol a zodvihol z kresla ako malého chlapca. Rukami príliš rýchlymi pre zrak a to ani nehovoriac o pokuse vyhnúť sa im, mu Tieň napravil habit a Snape sa ani nenazdal a stál pred dverami do svojich komnát .

Tieň mu otvoril dvere a potom už len nehybne čakal.

„Nemôžem ho tu nechať semého,“ protestoval Snape. Vedel, že sťažovať sa na zlé zaobchádzanie v upírových rukách by nemalo zmysel a zistil, že sa napriek svojej vôli dotýkal svojho melého tetovania. Tieň bol neuveriteľne rýchly.

Tieň sa zľahka usmial.

„To by som od teba ani nikdy neočakával,“ odvetil, otvoril dvere dokorán a širokým gestom ukázal na muža v strednom veku, podľa oblečenia druida, ktorý sa práve chystal vstúpiť do Snapových komnát.

Úžasné. Nielenže jeho súkromie večne rušil neodbytný upír, teraz k nemu začal pozývať hostí.

No skôr než Snape vyslovil akúkoľvek námietku, Tieň sa druidovi uklonil, schytil Snapa za lakeť a vyvliekol ho na chodbu.

„Dovoľ mi aby som ti predstavil Eldridgea,“ obrátil sa k Snapovi. „Je medzi druidmi uznávaným liečiteľom a bol oboznámený so všetkým čo vieme o Blednutí. Postará sa o Harryho, kým sa my dvaja porozprávame. Tá stará ženská mu dala prenášadlo. Ak sa Harryho stav akokoľvek zmení, okamžite sa o tom dozvieš a budeš môcť použiť svoje prenášadlo. Tak sa nestrachuj, Majster Snape. O všetko je postarané.

No Snape stále váhal. Po všetkom čo pre Pottera spravil by bol prekliaty keby ho mal stratiť v rukách nekompetentného idiota. Liečiteľom nedôveroval. Vždy sami seba brali príliš vážne, povyšovali sa nad ostatných. Ak sa tento dement rozhodne vyliečiť Pottera po svojom, bude potom príliš neskoro...

Zdalo sa, že Tieň presne vedel o čom premýšľal. Mierne sa k nim naklonil,  a so zubatým úsmevom oslovil Snapa aj liečiteľa.

„Ayda ho varovala,“ začal zamatovým hlasom. „Dôkladne. A myslím, že vie ako veľmi sklamaní by boli moji upíri keby do bodky neposlúchol moje rozkazy. Liečiteľ Eldridge vie čo je jeho povinnosťou.“

Snape kradmo pozrel na druida, v ktorého očiach sa zračil strach a prikývol. Liečiteľ Eldridge bol evidentne príliš vystrašený z následkov na to, aby neposlúchol. Vyzeral presne ako Bifľomor na prvej hodine elixírov.

„Tak teda dobre,“ súhlasil Snape, príliš unavený na to aby aj naďalej vzdoroval. „Poď, MacDuff (postava zo Shakeaspearovej MacBeth).

Tieň sa naňho temne pousmial, Eldridge naňho neveriacky hľadel. Snape si ich nevšímal a spoločne s Tieňom sa vybral do riaditeľovej pracovne.

Snapovi trvalo takmer celú cestu kým si usporiadal myšlienky a uvedomil si, že ho opäť zmanipulovali Potterovi priatelia. Tá myšlienka ho rozhnevala, a to ho veľmi potešilo.

Teraz, keď sa nad tým zamyslel, nedokázal si spomenúť kedy bol naposledy skutočne rozčúlený. Cítil sa ako znovuzrodený, a zaiaľčo sa snažil nevšímať si Tieňove takmer nečujné kroky a ladné pohyby, dumal nad tým, či by oživujúce účinky hnevu mohli mať klinický úspech v jeho elixíroch.

Bola to oveľa lepšie ako myslieť na umierajúceho Pottera ležiaceho v jeho komnatách.

Napokon sa dostali ku chrliču, ktorý stál vedľa vstupu do riaditeľovej pracovne a vyšli po schodoch dnu. Socha odmietla svoje služby odkedy „odpratali“ Dumbledora a Snape si všimol že aj výraz na jej tvári bol o čosi viac zamračený ako predtým.

No táto a aj všetky ostatné myšlienky mu vyfučali z hlavy keď vstúpili do pracovne a on si všimol jej nové zariadenie.

Na okamih mal pocit, že zošalel. Zdalo sa mu to ako najlogickejšie riešenie, veď ako sa mohla Dumbledorova pracovňa zmeniť na toto?

Stôl bol odtlačený ku stene a miestnosť magicky zväčšená aby v nej bolo dosť miesta na kruh stoličiek, na ktorých boli usadené stareny a zarastení muži, odetí v bielych hávoch, mladí a nebezpečne vyzerajúci upíri odetí v čiernom a okrem nich aj Tonksová, Pomona Sproutová a Minerva, ktoré boli v porovnaní s ostatnými odeté biedne a urážlivo rôznofarebne. Po ich pravici sa nad ostatnými týčili a uzatvárali kruh štyria kentauri, mĺkvi a zadumaní.

Vyzerá to tu ako na Rade u Elronda, pomyslel si Snape neveriacky a takmer ho premohol hysterický smiech.

„Konečne,“ ozvala sa Ayda zo svojej stoličky a jej ušmudlaný výzor bol v priamom kontraste s dôstojnými mužmi a tenami navôkol. „Musím povedať, že vyzeráš presne ako jeden z Tieňových menej atraktívnych upírov, Majter Elixírov. Pravidelné prechádzky na slnku by ti pomohli, vieš?“

Prvý dojem dôstojnosti a elegantnosti sa z miestnosti v mžiku vyparil. Upíri si urazene odfrkli a zdalo sa, že Minerva má ktomu tiež čo povedať. Severus sa bez odpovede usadil a uvažoval nad tým, či by mal byť podráždený tým, že jeho zvyčajnú rolu sarkastického a problémového prísediaceho na seba v ten večer prevzala Ayda. Napokon sa rozhodol že je príliš unavený na to, aby liezol na nervy takému významenému publiku a vďačne sa oprel o operadlo.

Byť Potterovým liečiteľom bolo samo o sebe dosť ťažké. Nikto nemohol očakávať, že okrem toho ešte bude vymýšľať aj sarkastické poznámky.

Ayda si zrejme všimla, že dnes večer jej nebude oponovať a obrátila sa na Tieňa.

„Dal si si na čas,“ povedala. „Stratil si sa v žalároch čo? Alebo si si po ceste pochutil na Eldridgeovi?“

Tieň mierne stŕpol a jeho výzor nabral na impozantnosti.

„Nemáš pocit, že máme dôležitejšie starosti, ženská?“ vyštekol stroho, ale slová Ayde nikdy neublížili. Snape nepochyboval o tom, že aj palice a kamene by mali čo robiť. Vlastne aj sekery...

„A že né?“ odvetila so všetkou vznešenosťou vysoko postavenej vodkyne. Tieňovi myklo kútikom pier.

Zamračení druidi po jej lavici i pravici ani okom nemihli a Snape dumal nad tým prečo si ju vlastne vybrali za vodkyňu (okrem celej tej záležitosti s dýkami. Ale naozaj sa dá postaviť vláda na zručnosti a efektivite hrdloreza?).

Napokon, keď si uvedomil, že mu myšlienky odbehli od témy, sa Snape v pokuse skoncentrovať sa vystrel. Bol na smrť unavený, vyčerpanejší než kedykoľvek predtým, ale nenechá to na sebe poznať. Predstieranie bolo v jeho práci nevyhnutné na prežitie a hneď ako sa Potter (zakope) vylieči, naskytne sa pred nimi kopa iných problémov. Momentálne ani netušil či si do konca týždňa udrží svoj flek v Rokforte.

„Zvolali sme túto radu,“ pokračovala Ayda, „aby sme učili budúce činy našej aliancie. Zatiaľ je na Rokfortskej fronte všetko pokojné a profesori nám prisľúbili spoluprácu.

Ukázala na Tonksovú, ktorej farba vlasov sa okamžite zmenila na bladovú hnedú, na Pomonu, ktorá zľahka prikývla a na Minervu, z ktorej prakticky vyžarovalo znechutenie. Spolupráva má vyzerať inak, pomyslel si Snape, minimálne v podobe reakcie zástupkyne riaditeľa.

„Takže, v tomto momente je všetko stabilné,“ ozvala sa opäť Ayda. „Teraz sa musíme dohonúť ako budeme konať keď Harry umrie.“

Tieň po Snapovom boku stuhol.

„Ešte nie je jasné, že napokon zomrie,“ povedal smutne a Snape videl ako jeho upíri, kentauri a dokonca aj niekoľkí druidi prikývli.

„Maj si svoje ružové okuliate, upír,“ odpovedala chladne Ayda, „ale po jeho smrti budeme musieť konať rýchlo...“

„Alebo si ho možno hviezdy nevezmú a my na ne budeme naďalej upierať zrak a čakať na ich vôľu,“ prehlásil Chairon a všetci kentauri súhlasne zaeržali. Zdalo sa, že nikto nebol pripravený zdieľať Aydine pesimistické vyhliadky do budúcnosti.

Ayda však len zomkla pery.

„Toto nemyslíte vážne,“ posťaťovala sa. „Ja sa vám nesnažím pokaziť dobrú náladu, ale musíme zvážiť vsetky fakty. Musíme zvážiť kedy sa stiahneme, ako budeme kontrolovať informácie a čo je najhlavnejšie, ako zabránime tomu aby sa vrátil Voldemort ak sa tomu idiotovi nepodarí prejsť cez svoje spomienky dostatočne rýchlo. Umiera...“

Neumiera,“ skočil jej do reči ostro Snape. Všetci v miestnosti počuli to, čo nevyslovil: Nenechám ho umrieť.

Ayda sa odmlčala. Naklonila sa vpred a pozorne si Snapa premerala pohľadom.

„Dokážeš to zaručit?“ opýtala sa váhavo. „Budeš znášať následky ak sa mýliš?“

Snapove myšlienky zaleteli ku flakónu s elixírom a zariekadlu, ktoré so sebou stále nosil. Spomínal na sľub, ktorý dal Potterovi. Myslel na to ako bude musieť naveky zničiť jeho dušu.

„Áno,“ povedal, hlasom silným aj napriek únave. „Voldemort znovu nepovstane. Za to ručím.“

Ayda naňho stále hľadela bez štipky zľutovania a s pochopením, ktoré Snapa vystrašilo a zároveň upokojilo. Prikývla.

„V poriadku,“ povedala. „Vezmeme ťa za slovo. Koniec koncov, ty si ten, koho si Harry vybral.“

„Hviezdy sprevádzali túto voľbu,“ povedal Charon a na Snapovo prekvapenie, takmer všetci usadní v kruhu na to prikývli, dokonca aj tí, ktorých nepoznal.

Nabudúce ma začnú objímať tí prekliati upíri, pomyslel si znepokojene.

Zdalo sa, že je Rada u konca, a on sa bude môcť vrátiť, no vtedy sa ozvala Minerva, s perami stiahnutými a podivne nadšeným výrazom v tvári.

„To nie je všetko,“ prehlásila. „Škola sa neriadi sama od seba a keďže ste sa tu všetci usadili, je tu bordel. Musíme minimálne niektoré veci zorganizovať.“

Ayda prevrátil očami – čo to s nimi dopekla je? – ale spolu s ostatnými sa usadila späť do kresla.

Zatiaľ čo sa ostatní bavili o ubytovaní, jedlách a čistení dočasných stajní pre kentaurov (domáci škriatkovia sa z nepochopiteľného dôvodu zdráhali ku kentaurom priblížiť) si Snape trochu zdriemol. Na poradách väčšinou zastával rolu najneochotnejšieho a sarkastického bastarda. Keďže sa na to tentokrát vďačne dala Ayda, Snape nevidel dôvod v tom aby počúval ich doťahovanie. Špeciálne upíri vedeli byť poriadne iritujúci, obzvlášť keď sa človek zamyslí nad tým, že nevykazujú žiadne ľudské potreby.

Preto ho náhlivé kroky na schodoch a prudké otvorenie dverí prekvapilo viac než ostatných a o čosi dlhšie mu trvalo kým pochopil o čom novopríchodzí druidi hovorili.

Keď sa tak stalo, vyskočíl zo stoličky a vlna adrenalínu bez problémov nahradila predchádzajúcu únavu. Neskôr na to určite doplatí, no teraz sa rozhodol sústrediť na nastávajúci problem.

“Dopekla, ako vám mohol Dumbledore utiecť?” skríkol, a aktivoval prenášadlo do svojich komnát, ktoré mu dal Tieň. Keď zistil, že nefunguje, osopil sa na Aydu: “Nedala si ho strážiť, ženská stará?”

Ayda pozreal na neho, na Tieňa, Chairona a jedného z jej druidov.

“Kentauri, prezrite prízemie a prvé poschodie, druidi zvyšok hradu. Ja so Snapom vezmeme upírov do žalárov. Okamžite!”

V hlase jej tentokrát namiesto ekcentrizmu zaznela moc, rozkaz a hrozný, strašidelný hnev a Snape konečne pochopil, prečo  si ju váži dokonca aj Tieň.

Ale to mu teraz bolo jedno, rovnako ako šokované tváre jeho kolegov. Pocítil nutkanie, ktoré si pamätal z čias vojny, zúfalú potrebu dostať sa čo najrýchlejšie kam treba a zasiahnuť.

Keďže nepotreboval Aydu aby mu povedala, že Dumbledore s najväčšou pravdepodobnosťou zamieri do žalároch a nepotreboval smrtiacu rýchlosť upírov aby si uvedomil, že určite prídu neskoro.

Potter bol v žalároch. Na stráži stáli len dvaja upíri a jeden druid a tí sa Albusovi Dumbledorovi ani zďaleka nevyrovajú. A Potter sa tieto dni ledva dokáze postaviť…

Prisahám, ak my ten starec zabije pacienta tak ho vlastnými rukami vykuchám!

Tieň zmizol hneď ako Ayda dopovedala a pravdepodobne v tom čase keď oni schádzali po schodisku z pracovne bol už kdesi pri Snapových komnatách v žalároch. Ale ani SNape netušil, či Princovi pomôže jeho rýchlosť. Išlo o Albusa Dumbledora, ktorý Rokfort ochránil aj pred Voldemortom, obklopil hrad natoľko dôkladnými kúzlami, že doň nikdy nevstúpil žiadny smrťožrút, a ak sa Snape nemýlil, niekto mu pomohol utiecť.

“O tomto sa ešte porozprávame, Minerva,” zavrčal na svoju kolegyňu, ktorá sa spoločne s nimi náhlila do podzemia. “A ak zistím, že si mu pomohla…”

 “Sklapni, Severus,” sykla Minerva. “Len preto, že sa teraz priatelíš s rôznymi indivíduami si na mňa teraz nemesis vyskakovať. To ty si otvoril brány Rokfortu pre týchto cudzincov, nie ja. Mohli sme sa nejak dohodnúť, tak ako vždy predtým, ale ty si sa namiesto toho rozhodol doviesť sem upírov a ….a druidov. To ty si spravil z komára somára, nie ja.”

Snape na ňu len civel.

“Nezabudla si na maličkosť, že je možné, že Voldemort ZNOVU vstane z mŕtvych, však nie?” spýtal sa zatiaľčo sa blížili ku Vstupnej hale. “Ako sa z tohoto dá spraviť somár, keď hovoríme o slonovi?” (sorry, toto sa fakt nedalo :D:D)

Minerva si odfrkla, ale bola mierne zadýchaná a tak to znelo skôr ako zvuk zo zle naolejovaného stroja.

“O tom tu predsa nehovorím, Severus, a ty to dobre vieš. Nikdy som nespochybňovala, že sa nachádzame v zložitej situácii, ale uväzniť riaditeľa? Chcel len stráviť viac času s Harrym, aby sa uistil, že je jeho obľúbený student v poriatku. Ani netušíš ako ho miluje a ako mu celé tie roky chýbal. Chcel sa s ním len porozprávať, zakopať minulosť a znovu sa zblížiť. Albus je najmocnejším čarodejom tohoto aj minulého storočia- to je naozaj take hrozné mu toto jedno želanie splniť?”

Aj napriek tomu ako veľmi sa ponáhlali Snape z ničoho nič zastal a osopil sa na ňu. Nedokázal uveriť tomu čo práve počul. Skrátka tomu nemohol uveriť.

Pred očami sa mu začali vynárať spomienky- Lily, s tvárou bledou ako smrť sama, špinavý malý prístenok, ktorý Potter nazýval domovom, Tajomná Komnata a Voldemort a krv a špina a zápach žalárov v ktorých ho väznil. Myslel na to, ako sa Potter zubami nechtami držal života, ako deň po dni bledol, myslel na jeho život a na jeho spomienky a najradšej by v tej chvíli Minervu schmatol pod krk a zahrdúsil ju.

“On umiera, Minerva,” zasyčal namiesto toho a prial by si aby jeho slová boli šípmi, ktoré by prepichli bublinu, ktorá jej zabraňovala vidieť pravdu. “Kúsok po kúsku ho zrádza jeho telo a namiesto toho aby odpočíval musí znovu uzrieť najhoršie chvíle svojho života a tebe záleží na Dumbledorovi?”

Časť jej rozhodnosti sa vytratila, no stale jej zostávala chrabormilská zarytosť.

“Pred chvíľou si predsa tvrdil, že neumiera,” oponovala.

Snape sa zhlboka nadýchol, privrel viečka a snažil za potlačiť svoj hnev. Odvrátil sa od nej, upravil si habit a rozbehol sa smerom k žalárom. Minerva ho so zamysleným pohľadom o chvíľu dobehla.

“Klamal som,” povedal stroho a v mysli sa mu vynorili všetky lži z posledného týždňa. “Klamal som, pretože ak nad ním zlomím palicu, budem musieť pristúpiť na svoj sľub, že zničím jeho dušu, a nech si o mne myslíš čokoľvek, nemôžeš čakať, že by som sa na to tešil.”

Mala v sebe toľko drzosti, že ho z ľútosti pohladila po pleci.

“Tak ďaleko to nezájde,” povedala upokojujúco. “Možno by Albus…”

Všetka zlosť, ktorú pred chvíľou potlačil sa vrátila sničivou silou hurikánu.

“Albus s týmto nepomôže,” zúril. “Albus mu len priťaží, pretože nedokáže pochopiť, že je Potter viac než len dychtivá bábka v jeho rukách. Žiaden cukrík na svete toto nenapraví a keby si videla to, čo som videl ja, tak by si Albusovi neverila a nepriblížila by si sa k nemu ani na desať kilometrov. Ako môžeš byť taka zaslepená, Minerva?”

Otvorila ústa aby mu na to odpovedala, no práve v tej chvíli sa konečne dostali k jeho komnatám a scéna ktorá tam na nich čakala ju obrala o slová.

Jeho dvere boli vyhodené z pántov a ležali v strede chodby. Dvaja upíri ležali na jeho prahu. Snape nevedel či boli len v bezvedomí alebo mŕtvi, a druid Eldridge ležal v bezvedomí neďaleko od nich.

Päť druidov sa vstrvu po vrstve snažilo odstrániť kúzla, ktoré im bránili vstúpiť. Aj bez toho aby vedel aké kúzla im v tom bránili Snape vedel, že tak skoro neuspejú.

Kútikom oka zbadal Tieňa, ktorý sa tiež snažil strhnúť kúzla, tým, že jedno po druhom orezával. A to doslova.

V ruke držal strieborný nôž, s umelecky vyrezávanou rukoväťou aj čepeľou, evidentne veľmi starý a mocný. V Tieňovom výraze uzrel úplnú koncentráciu, ale aj vela bolesti a Snape dlho sledoval ako upír rukou prechádzal cez vrsty kúzel, páliac, krvácajúc a liečiac sa zároveň. Uvedomil si, že len upírova moc a vek ho ochránili pred okamžitou smrťou. Riskoval kvôli Potterovi svoj neživot, no aj tak bol príliš pomalý.

Pretože Dumbledore sa k umierajúcemu mužovi už dostal. Sedel  v kresle vedľa jeho postele s chrbtom ku dverám, čiže k nim a dychtivo Potterovi čosi hovoril. A Potter, so sinavou pokožkou unavene načúval.

Až keď videl ako Minerva zbledla a začul ako lapala po dychu si uvedomil, že Pottera nevidel odvtedy čo s Aydou a ostatnými vstúpili do hradu. Držal Pottera vo svojich komnatách a jedinými hosťami, ktorým dovolil vstup boli Tieň, Ayda a z času na čas Chairon. Minerva nemala ani poňatia ako zle sa darí jej bývalému študentovi.

Potter sa z ľahu vyštveral to polosedu, no lakťe ktorými sa podopieral sa mu vysilením triasli. Oči mal podliate krvou a jeho pery boli namodralé. Vyzeral takmer priesvitne a keď otvoril ústa aby čosi povedal, jeho suchá pokožka sa zvrásnila podobne ako tvár starca, ktorý sedel oproti nemu.

Jeho pery formovali slová a Snape sa ich snažil zachytiť, no všade bolo ticho. Dumbledore nezabudol na tíšiace zaklínadlo, a Snape opäť zazrel na Minervu.

Nezaujímalo ho, že vyzeralal ľútostivo, ani to, že sa jej oči neprirodzene leskli. Netrápilo ho ani to, že sa z nej vytratila všetka nadutosť.

“Netušila som,” šepla.

“Stačilo ma len počúvať,” sykol SNape. “Stačilo, keby si bola použila svoj rozum. No namiesto toho, aby sis a nad niečím čo len raz sama zamyslela, si sa o toto pričinila. Smrť jeho tela, tak ako aj smrť jeho duše bude len a len tvoja vina.”

Minerva sa striasla a Snape sa na moment obával, že sap red ním rozplače. Nuž, on jej bútľavou vŕbou rozhodne nebude. Stačilo mu, že sa musel starať o mentálne zdravie Pottera.

No nakoniec sa premohla, raz prikývla a tasila prútik.

“Tieto kúzla ovládam skoro rovnako ako on,” povedala pokojným a rozvážnym hlasom. “Pokúsim sa ich prelomiť.”

Tíšiace zaklínadlo bolo stale aktívne, takže vnútri nepočuli žiadne zvuky zvonku, no z opačnej strany to bolo jedno z prvých, cez ktoré sa dostali. Úžas, teraz budú musieť nielen prelomiť jeho kúzla, ale Dumbledora ešte aj počúvať, no nie je to dôvod na radosť?

No Snape sa aj tak prichytil, že sa nakláňa čo najbližšie aby zachytil čo najviac z ich rozhovoru. Keď pre nič iné, tak aby videl aký vplyv majú Dumbledorove výlevy na Pottera.

“Spravil som to pre dobro všetkých, chlapče. Bolo to nevyhnutné,” hovoril Dumbledore, prd, hádal sa, uvedomil si Snape si uvedomil, že Dumbledore sa tam dostal oveľa skôr, než si mysleli. Nedalo sa predpovedať, ako to Potter znáša. A samozrejme, ten idiot riešil morálne zásady s riaditeľom, namiesto toho aby sa sústredil na šetrenie svojich síl!

“Ale k čomu je dobro všetkých, keď kvôli nemu obetujete ochranu nevinných detí, professor?” spytoval sa Poter a napriek všetkému bol Snape rád, že ho počul hovoriť, unaveného a zastretým hlasom, ale živého. “Akú hodnotu ma mier ak je postavený na takýchto obetách?”

“Tento mier nebol postavený na obete,” nesúhlasil Dumbledore tónom, ktorým presvedčil mnohých čarodejníkov a čarodejnice, tónom vodcu. “Jeho základmi je moja viera, moja viera v teba, milý chlapče. Vedel som, že to dokážeš, ak sa dostatočne posilníš.”

 “Ale ja som to nedokázal, professor,” šepol Potter. “Nemohol som. Nebol som pripravený a ak by ste ma vtedy počúvali, ak by ste sa so mnou vtedy raz porozprávali, vedeli by ste to. Namiesto toho ste ich vydali napospas krviprelievaniu a masakru bez toho aby chápali, čo od nich žiadate. Nechali ste ich umrieť zaslepených!”

“Umreli milovaní a milovali,” nesúhlasil s ním riaditeľ, no nebol si sám sebou veľmi istý. “A dúfal som, že budú v bezpečí.”

“Boli bez milosti zavraždení, professor,” povedal Snape tichým, vyčerpaným hlasom. Snape netušil, o čom hovoril a v tomto momente mu to bolo úplne jedno. V prvom rade nemal vôbec nič hovoriť! Mal oddychovať a pripraviť sa na ďalšiu várku spomienok. Ale Potter pokračoval, unavene a balansujúc na ostrí noža medzi poslednými kvapkami svojich síl a temnou priepaťou. A medzi nimi bola stále vztýčená bariéra.

“Mučili ho a vykuchali ako rybu,” pokračoval Potter hrozivo pokojným tónom. “A on nikdy nepochopil prečo to musel prežiť, prečo si mučili práve jeho, pretože ste mu vy čosi sľúbili, a všemocný Albus Dumbledore a nikdy nemýli.”

Skrz modrý nádych posledného kúzla Snape videl ako riaditeľova hlava poklesla, ako keby naňho z ničoho nič doľahol zdrvujúci pocit viny.

“A nielenže ste nepriznali vinu za ich smrť, riaditeľ. Hodili ste to na mňa. A kým budem ja nažive, ich krv bude na mojich dlaniach, pretože som ich nezachránil. Trvalo mi roky, kým som sa s tou myšlienkou zmieril, a odvtedy som nežil. Toto si nezaslúži nikto, dokonca ani ja nie.”

Nasledovala dlhá odmlka, ktorú prerušovalo len tiché bzučanie bariéry a Tieňove občasné bolestné syknutie. Snape nedokázal odhadnúť čo si riaditeľ myslí a čo chce týmto dosiahnuť. Videl ako sa Potter začal triasť a pred očami mu blednúť a spanikáril.

“Harry, chlapče,” ozval sa hlas natoľko zmenený a presýtený citmi, že Snapovi chvíľu trvalo kým si uvedomil, že prehovoril Albus Dumbledore. “Netušíš ako mi je to ľúto.”

Potter jeho ospravedlnenie neprijal, no čosi jeho výraz o čosi zjemnel.

“Odpustil som vám už dávno,” povedal. “A minulosť nezmením, ale ako by povedala moja priateľka, Ayda: Keby som za každú vašu lož dostal halier, bol by zo mňa dnes milionár.”

Spomenutá priateľka si hlasno odfrkla a všimol si to aj Potter. Takmer sa usmial.

“Mali by ste ich pustiť dnu,” dodal. “Máme celkom veľké publikum.”

Dumbledore sa otočil smerom ku dverám a jeho krehkosť Snapa šokovala.

Teraz vie, čo spôsobil, pomyslel si. Nečakal som ,že ho to takto dosane.

Dumbledore mávnutím prútika zrušil všetky kúzla. Upíri, druidi a učitelia sa všetci vtlačili do miestnosti. Snape okamžite prešiel k Potterovi a skontroloval jeho vitálne funkcie, privolal viac posilňujúcich elixíriov, než mohol Potter reálne vypiť, no medzitým ešte stihol sledovať, ako Minerva, traja druidi a tucet vytočených upírov vypoklonkovali porazeného Dumbledora.

Po prvýkrát odkedy ho Snape poznal, vyzeral Albus Dumbledore ako na sklonku, bez nádeje, ako hriešnik, ktorému nebude nikdy odpustené. Minulosť je tiažou, ktorá zlomí aj tých najmocnejších.

Ako keby cítil Snapov pohľad, Dumbledore sa ešte naposledy otočil. Len čo očami zavadil o čierne trnky, sklopil pohľad k zemi. Otvoril ústa a chystal sa prehovoriť, no potom sa zahľadel na Pottera a dohorievajúcu sviečku jeho života.

Raz prikývol, nevedno či z rezignácie alebo pochopenia a čudne sa uklonil.

“Zachráň ho Severus,” ozval sa napokon šepotom. “Naprav, čo som ja nemohol. Prosím.”

Otočil sa k nim chrbtom, prešiel k Tieňovi, vytiahol svoj prútik a položil ho do dlaní Princa upírov.

“Odteraz s vami budem plne spolupracovat,” povedal a odišiel.

Po tomto ma už nikdy nič neprekvapí, pomyslel si Snape zachmúrene keď pohľadom spočinul na Dumbledorovom ohnutom chrbte a Potterovom unavenom úsmeve.

Ale hrozne sa mýlil, a bol hlúpy keď si myslel, že v Potterovej mysli naňho nečakajú veci horšie ako šok a prekvapenie. A taktiež nebol ani zďaleka pripravený keď o dva dni na to, po deviatich týždňoch po tom čo ho Potter po prvýkrát navštívil, vošli do spomienky, ktorá sa líšila od zvyčajných múk.

Snape nikdy predtým nevidel nič čo by sa tomu vyrovnalo. Behali mu z toho zimomriavky po chrbte.

 

Poslední komentáře
17.12.2011 22:20:00: Strašně moc díky za linky na originály uveřejněných povídek. Jen bych byla vděčná za link na Opuštěn...
11.12.2011 21:52:26: Bože, bože, je tu. Další kapitolka - zblázním se radostí. dnešní den je pro mě svátek. Děkuji...smiley...
19.11.2011 20:33:25: parada. :) juchu juchu juchu.. asi som mala nejaky instinkt alebo co. cele leto som sem ani nepozrel...
18.11.2011 12:36:39: Ach nádhera jen se těším jestli ho Severus zachrání nebo ne já chci aby byl zachráněn smiley nádherná ...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.