...

HP-Kiežby som to bol vedel

Kapitola dvadsiata ôsma: Prišla som po teba, aby som ťa zobrala domov

Akčná kapitolka, dosť ťažká na preklad, tak dúfam, že sa podaril. Je mi ľúto, že ju pridávam až tak neskoro, no mala som zopár záležitostí, ktoré preklad trochu oddialili. Kapitolku chcem venovať chalanovi s prezývkov Simple (veď ty vieš, kto si :o)), ktorého mail ma veľmi potešil. Prosím komentujte a kritizujte :D
iisis

“Ako to šlo?” chcel vedieť Potter, keď zo seba Snape striasol plášť a vzal si kus chleba a syra.

“Riaditeľ sa dožadoval súkromných informácií o tvojej minulosti,” odvetil. “A ja som ich odmietol poskytnúť. To ho veľmi nepotešilo a tak som odišiel. Nečakám, že by ma v najbližšej dobe pozval na večernú party.”

 “To ste nemuseli,” povedal Potter.

“Ja viem,” ozval sa jednoducho Snape. “Chcel som to urobiť. A teraz sa prestaň chovať sentimentálne Potter, inak mi bude zle. Kde je tvoja terorizujúca priateľka?”

“V obývačke,” povedal Potter bez povšimnutia. “Rozhodla sa, že si lepšie obzrie môj majetok a povie mi čo chce v prípade, že by sa liečba nepodarila. Nik nemôže povedať, že Ayda nevie plánovať.”

Snape sa zamračil. “Tá ženská v sebe nemá štipku hanby,” povedal. “Niet divu, že sa s takým správaním dostala na vrchol hierarchického rebríčka.”

Potter sa uškrnul. “Myslím, že tam sa dostala skôr preto, že vie perfektne narábať s nožom.”

Snape sa prehnane viditeľne striasol a v duchu sa sám seba pýtal, odkiaľ sa vzala Potterova dobrá nálada.

“To mi nepripomínaj!” povedal a prešiel do obývačky, kde našiel Aydu, zblízka si prezerajúcu v koži viazaný zväzok Zozbieraných prác Dickensa. Akoby tá kniha bola zajac, ktorého mala v pláne chytiť.

“Úprimne dúfam, že tu neplánuješ zostať na večeru,” pozdravil ju drzo. “Rušila by si nás.”

V čomsi, čo sa len vzdialene podobalo úsmevu vycerila zuby. “Vďaka za pozvanie,” zamrmľala Ayda. “Ale som príliš dôležitá na to, aby som kdesi posedávala s tlupou divných nezadaných čarodejníkov. Dávaj si pozor, pán majster elixírov!”

“A ty si dávaj pozor na čaj, niekto by ti doň mohol priliať jed,” zvolal za ňou Snape a mykalo mu pri tom kútikmi. Tá ženská ho privádzala do nepríčetnosti, no mala svoje čaro. Ako keby ste v jednom hrnci zmixovali Moodyho, Molly Weasleyovú a Dumbledora.

Túto myšlienku sa snažil si predstaviť, opäť ho striaslo a on sa začal venovať svojmu vaku s elixírmi, prísadami a knihami, ktoré si priniesol. Mal by rovno začať pracovať na to vylepšenom Povbudzujúcom elixíre a nechať Pottera ešte hodinu oddychovať.

V mysli už miešal elixir a pridával prísady, keď prechádzal cez kuchyňu, v ktorej Potter robil to, čo muklovia väčšinou robia v kuchynskom drese.

No keď vyzrel z okna, celý process výroby elixíru v jeho mysli nahradil šok.

 “Potter,” vyštekol. Potter sa pri ňom ocitol prekvapivo rýchlo.

“Tonksová?” šepol Potter šokovane. “Ale ako…skontrolovali ste všetko, čo ste so sebou brali?”

“Samozrejme,” zavrčal Snape. “Nie som imbecil, Potter. Všetko som skontroloval dvakrát, všetko okrem magických prísad. Ani Dumbledore by sa neodvážil uvaliť na ne stopovacie kúzlo…”

Hlas sa mu zlomil a zanikol, keď si spomenul na pohľad absolútneho presvedčenia v riaditeľovej tvári. Každý vedel, že kúzla môžu zmeniť vlastnosti magických prísad. Elixír, v ktorom by sa takéto prísady nachádzali by nemusel mať pôvodné účinky, mohol by sa dokonca zmeniť na jed. Preto ich ani sám Snape neskontroloval. Ani Dumbledore by takto neohrozil Potterov život, jedine…jedine že by bol presvedčený o tom, že je to nevyhnutné a navrával by si, že to riziko vôbec nie je take veľké…

Snape si uvedomil, že riaditeľa podcenil, zaklial a pozrel na Pottera.

“Ja pôjdem po Tonksovú, vy skontrolujte prísady,” rozhodol Potter. Jeho hlas v sebe niesol takú sebavedomú autoritu, že Snape nezaváhal a okamžite začal vyprázdňovať obsah svojho vaku na kuchynský stôl.

Bol to vlas jednorožca, tretia prísada, ktorú skontroloval a Snapovi sa zasekol dych v hrdle, keď si pomyslel, čo by sa stalo s elixírom, keby doň vlas pridal. Ak by začal elixir pripravovať skôr a ak by Tonksovej trvalo dlhšie než sa k nim dostala…

A keď premýšľa o Tonksovej…

Otočil sa a vystrel práve v momente, keď Potter otvoril dvere a potisol ju dnu.

“Ochranné kúzla okolo domu boli narušené,” povedal Potter zastretým hlasom. “Keďže nemám dosť sily ani času na to, aby som zahrnul Tonksovú do obranných zaklínadiel, musel som narušiť aj tie. Ak nás niekto hľadal, v tej chvíli, keď sem prišla Tonksová, odteraz nebudú mať problém nájsť nás.”

Snape potlačil túžbu otrieskať si hlavu o stenu. Potom potlačil inštinkt ospravedlniť sa Potterovi- aj keď tá myšlienka bola smiešna- a nakoniec sa dostal k reakcii, ktorú mohol voľne prejaviť.

“Tonksová!” hromožil a bolo mu jedno, že sa pod jeho palčivým pohľadom žena mykla. “Čo si si dopekla myslela, že robíš, keď si sa tu objavila bez akejkoľvek ochrany? Máš vôbec poňatia o tom, aké nebezpečné to bolo?”

“Nemyslím, že nám toto teraz pomôže,” skočil mu do reči Potter a povzbudivo stisol Tonksovej plece. “Čo sa stalo, stalo sa a my to nezmeníme.”

“Ale…čo take hrozné sa stalo?” prerušila ho Tonksová, ktorá zjavne nič nechápala. “Len som sledovala stopovacie zaklínadlo ako mi nariadil Dumbledore- to predsa nie je také zlé, či hej?”

Snape si povzdychol. Nevedel, či má zúriť alebo jednoducho rezignovať. “A chrabromilská stupidita opäť dosiahla nových výšin,“ poznamenal chladne. „Mohla by si si zapnúť mozog, Tonksová, alebo ho používaš len v nedeľu?“

“Profesor,” ozval sa káravo Potter. “Ide o to, Tonksová,” otočil sa k útlej žene jedovato zelenými vlasmi, “že, aj keď tomu riaditeľ neverí, žije v okolí mnoho ľudí, ktorí so mnou nie sú spokojní.”

Na to si Snape zašomral, že to nebolo vôbec prekvapujúce, keďže Potter nebol nikdy v ničom lepší, než vo vytváraní si nepriateľov.

“Môj dom je chránený nielen preto, aby mi zaistil súkromie, ale aj preto, aby ublížil tým, ktorí by chceli ublížiť mne alebo mojim priateľom. Tvoj príchod tieto ochranné kúzla aktivoval a tým odhalil prítomnosť mágie na tomto území. Taktiež som musel zneškodniť niektoré z aktívnejších zaklínadiel, aby neublížili tebe, čo znamená, že sa nachádzame v pustine a nemáme ani poňatia o tom, koľko nepriateľov sa k nám blíži.”

Na chvíľu sa odmlčal, ľútostivým pohľadom prešiel po celej kuchyni, po všetkých pomôckach, ktoré zozbieral, ktoré mu umožnili vyžívať sa vo svojej vášni-vo varení a pečení- a Snape vedel, že ten pohľad bol jedinou známkou ľútosti a straty akú kedy prejaví.

Potter uveril tomu, že tento dom stratil, uvedomil si Snape, keď sa prizeral ako si ho Potter naposledy prezeral. Aj keď sa nič nestane, aj keď nikto nepríde, už sa sem nikdy nevráti. Nebolo by to bezpečné. Vedomie, že riaditeľove manipulovanie a Tonksovej nerozvážne konanie stálo Pottera jeho domov v ňom vyvolalo vlnu hnevu.

Zdalo sa, že Potter presne vie, na čo Snape myslí. Otočil sa k nemu a s prosbou v očiach naňho pozrel.

“Mali by sme začať baliť,” povedal. “Nemalo by to trvať dlho- a ty tu radšej zostaň, Tonksová.”

“Baliť?” pýtala sa Tonksová. Až teraz si uvedomila následky svojho príchodu. “Je mi to ľúto, Harry, tak ľúto! Keby som vedela, čo sa stane, nikdy by som…”

“To je problem takých ako si ty, či nie?” vyprskol jedovito Snape. “Namiesto toho, aby ste pred tým než niečo spravíte uvažovali, sa potom ospravedlňujete.”

No Potterov ďalší prosebný pohľad ho umlčal. Napokon, bol to Potterov domov a Snape nemal právo cítiť sa ako keby čosi stratil.

Balenie mu netrvalo dlhšie než štvrť hodiny. Keďže sa nikdy poriadne nevybalil, okrem spomienok vo flakónoch a ťažkej mysľomisy mu toho na balenie zostalo len málo.

Potterovi to trvalo o niečo dlhšie, no aj tak v podstate dosť krátko vzhľadom na to, že v dome žil niekoľko rokov. Pravdepodobne to bol ďalší následok spôsobu akým žil, pomyslel si Snape, že mal len zopár osobných vecí, ktoré preňho boli dôležité.

“Nastal čas odísť,” povedal Potter a prešiel ku dverám.

“Nie.”

Potterov hlas bol chladný a bezvýrazný, tak ako kedysi v nemocničnom krídle.

“Je príliš neskoro. Už prichádzajú a ja im môj dom nenechám.”

“Ako vieš…” začala Tonksová, no Potter ju nečakane prerušil.

“Profesor, čosi mi sľúbte,” povedal. “Nech sa stane čokoľvek, neberte ma k Ayde. Druidi by spravili všetko preto, aby mi pomohli, ale nemôžu riskovať konfrontáciu s čarodejníckym svetom. Sľúbte mi to.”

Snape chvíľu váhal, rád by vedel, čo mal Potter v pláne či prečo by mu malo záležať na bezpečí ženy, ktorá mu tak liezla na nervy. No v Potterových očiach sa zračili obavy a prosba a on len mlčky prikývol.

“Sľubujem, Potter,” povedal. Z Pottera akoby vyprchalo všetko napätie a v tvári sa mu objavil nevinne šťastný výraz dieťaťa.

“Ďakujem, profesor,” povedal. “Netráp sa, Tonksová. Nemohla si vedieť, čo sa stane.”

Opäť pohľadom prebehol po dome, pohladil kuchynskú dosku a spôsobom, ktorý znel podivne dôverne šepol zbohom.

Potom, skôr než si Snape uvedomil čo mal v pláne, skôr než dokázal zareagovať, Potter trhnutím otvoril kuchynské dvere a vyšiel von, oblečený len v pokrčenom tričku a bavlnených teplákoch, bez ochrany a bezbranne sa postavil proti svojim nepriateľom ako dieťa, ktoré čelilo veternej smršti.

“Zadrž ich vnútri, aktivuj proti-premiestňovacie obrany a priprav sa na obliehanie,” prikázal Potter s hlavou otočenou k domu a ten v odpoveď zavrel kuchynské dvere s odhodlaním podobným tomu, aké sa zračilo v Potterovej tvári.

Snapov vyberaný slovník Tonksovú šokoval. Aj keď bol známy svojou výrečnosťou, mladá profesorka Obrany proti čiernej mágii ho v živote nepočula takto hrešiť, aj keď jej kolegovia hovorila, že zásoba nadávok v jeho slovníku bola ohromujúca.

Niežeby im to teraz nejak pomohlo.

Dvomi krokmi prešiel k zadným dverám a mykol kľučkou aj keď vedel, že jeho snaha bola úplne zbytočná. Cítil mágiu obranných kúziel, ktoré Potter umiestnil okolo domu. Nemal šancu ich zneškodniť, a to nehovoriac o tom, že nechcel dom nechať bez obrán.

“Prečo nechce, aby dom padol do rúk jeho nepriateľom?” spýtala sa Tonksová bezmocne stojaca v strede kuchyne.

“Má tu uložené elixíry, z ktorých dve tretiny sú jedny z tých najnebezpečnejších vynájdených jedov,” odvetil Snape. “A okrem toho má v obývačke knihy zalínadiel, za ktoré zabíjal každý temný čarodej. A keďže je Potter imbecil myslí, že je jeho povinnosť zabezpečiť, aby sa tieto veci nedostali do zlých rúk.”

Snape namieril prútik na dvere a vyslovil najsilnejšie odomykacie zaklínadlo, ktoré poznal. Keď sa nič nestalo, skúsil každé odblokovacie a otváracie kúzlo, o ktorom kedy počul. No dom nereagoval.

“Prečo nás tu zavrel?” pýtala sa Tonksová a Snape si frustrovane povzdychol. Obe veci, situácia, v ktorej nemohol robiť viac, len bezmocne zízať von z okna a Tonksová stupidita mu začínali liezť na mozog.

“Pretože je zvyknutý na to, že podobné situácie zvláda sám. A keď vidím ako sa v takejto situácii správaš myslím, že ho chápem,” sykol a videl, ako sa Tonksová tvárila ublížene.

Bol rád, že tam v tej chvíli nebol Potter, pretože by ho pravdepodobne pokáral za to, že k nej bol protivný.

Po niekoľkých ďalších vyberaných slovách namierených na chrabromilčanov a aurorov, Snape prešiel ku oknu, aj keď by v tej chvíli najradšej behal po dome a skúšal otvoriť každé dvere a okná. Ale vedel, že by to nemalo zmysel. Oni boli vnútri, Potter bol tam vonku a on to nemohol nijak zmeniť.

Mohol sa len prizerať.

Uvidel ich skôr než Tonksová: skupina asi dvanástich mužov a žien, odetých v elegantných, na pohľad drahých čiernych habitoch sa k Potterovi pomaly blížila, pokojne, akoby ich nič na tomto svete nemohlo zastaviť.

Keď ich Snape porovnal s Potterom, s jeho strapatými vlasmi a pokrčeným oblečením, nemohol s tým nesúhlasiť.

Potter tam len stál, čakal na nich.

“Čo to robí?” pýtala sa Tonksová užasnuto. “Nevyužil svoju jedinú výhodu. Prečo neútočí?”

“Je to Potter,” odpovedal Snape rezignovane. “A ako Potter, dáva im šancu vzdať sa bez boja. Inak by cítil vinu.”

“Vinu?” zopakovala nasprostato Tonksová s očami upretými na Pottera, ktorý teraz vykročil proti skupinke s rukami zdvihnutými vysoko do vzduchu. “Je ich dvanásť!”

Snape len pokrčil plecami. “Dávalo by to zmysel len keby si bola Potter, inak to nepochopíš,” odvetil.

Snape si kúzlom posilnil zrak a tak videl škaredý úškľabok v tvári ich veliteľa. Potterove gesto ho zjavne veľmi nenadchlo a skupinka sa rýchlo rozdelila aby obkľúčila osamoteného protivníka.

Potter len prikývol a aj keď bol Snapovi otočený chrbtom, majster elixírov presne vedel ako sa v tej chvíli tváril- unavene, trochu smutne, ale rešpektujúc voľbu druhého muža.

Potom pred seba natiahol jednu ruku.

“Kde to vzal?” pýtala sa opäť Tonksová keď civela na obyčajnú drevenú čarodejnícku palicu, ktorá sa z ničoho nič ocitla v Potterovom zovretí

Snape podráždene precedil medzi zuby: “Nepochybujem o tom, že sa kdesi v tvojom vnútri nachádza zásoba zbytočných a sprostých otázok, ktorá len čaká, na príležitosť zbaviť sa jednej či dvoch z nich, ale ak s tým čoskoro neskončíš, Tonksová, tak prisahám, že…”

Snape odrazu stíchol. Veliteľ skupiny tasil prútik.

Potter sa vyhol červenej kliatbe, ktorá nápadne pripominála Crutiatus, vykročil vpred a pokľakol.

Svojou drevenou palicou prudko sekol smerom nadol a Snapovi bolo až do plaču. Jeho palica by neublížila ani muklovi, nehovoriac o tom, že nemá šancu preniknúť cez magický štít čarodeja.

Tonksová stojaca po jeho boku zalapala po dychu, keď palica preťala mágiu a prerezala mäso a čarodejník sa v agónii s výkrikom zviezol k zemi. Potter sa stočil na kolene a klesajúcu palicu strhol doboku, čím jej druhým koncom preťal krk ďalšiemu čarodejníkovi, ktorý okamžite padol k zemi s krvou lejúcou sa z rany, ktorá takmer oddeľovala hlavu od ramien.

Potter vzápätí ladným a neuveriteľne rýchlym pohybom vyskočil na nohy a palicou okolo seba okreslil kruh. Potom si ju prichytil pri boku a nasmeroval ju na skupinku čarodejníc, ktoré sa pripravovali na útok.

Z konca palice vychádtal hustý modrý dym, ktorý taktiež bez námahy prekonal ich štíty. O niekoľko sekúnd čarodejnice klesli na kolená, lapali po dychu a zvracali.

Bez toho, aby sa otočil, vystrel Potter ľavú ruku smerom ku trom čarodejníkom, ktorý sa k nemu zozadu zakrádali. Tlaková vlná ich odhodila vzad, pričom počas letu deformovala ich telá, akoby ich skrúcali neviditeľné obrie ruky.

Na zem dopadli ako krvavé kôpky nešťastia. Potom sa už ani nepohli.

Zo skupinky dvanástich vytrénovaných čarodejníkov zostávalo nažive už len päť. A Harry Potter sa ani nezapotil.

“No nazdar,” šepla Tonksová, užasnuto a vystrašene hľadiac na mŕtvoly, no Snape sa sústredil na päť preživších nepriateľov, ktorí sa zjavne spamätali zo šoku a boli pripravení útočiť.

Pohľad potom upriamiel aj na Pottera, ktorý sa mierne triasol. Ako príliš napätá struna na husliach.

Snape videl, ako Potter pevnejšie zovrel svoju palicu a strnulo sa vystrel. Vie to aj on, pomyslel si s obavami. Má len niekoľko minút, kým ho zastihne jeden zo záchvatov. Ak sa to stane, bude pred svojimi nepriateľmi bezmocný. Musí to rýchlo ukončiť.

Bolo to ako keby ho Potter počul a súhlasil. Nečakane zaútočil. Vyhol sa červeným a zeleným zábleskom neodpustiteľných kliatob a rýchlo prešiel až ku v čiernom odetým čarodejníkom a čarodejniciam. Palicou rozsekol tri z namierených prútikov a štvrtého kopol do hlavy. Muž padol na zem s krkom skrúteným do neprirodzeného uhla. Skôr než stihli traja odzbrojení čarodejníci siahnuť po rezervných prútikoch, obklopilo ich zelené svetlo a oni sa zviezli k zemi.

No teraz nad ním už prevládal prichádzajúci záchvat. Potterovi z rúk vykĺzla palica, ktorú už nedokázal udržať a on klesol na kolená. Posledný čarodejník stále na nohách pochopil, že toto je jeho šanca, podvihol prútik a namieril spleť červených zábleskov na svojho bezbranného protivníka.

Potter však zodvihol ruku v geste, ktoré Snape dôverne poznal. Zodvihol ruku a udrel ňou vpred. Celým jeho telom od tej námahy prebiehali triašky.

Kliatba sa vytratila.

Ten istý osud postihol aj čarodejníka, ktorý ju vyčaroval. V jednom moment s víťazoslávnym úškľabkom stál nad Potterom, v tom ďalšom bol na mieste kde stál len vzduch a tráva a bojovné pole pohltilo čudesné ticho.

Potterovo telo v agónii kleslo k zemi presne vo chvíli, keď z neho začali vystupovať záblesky modrého svetla.

Potterove nohy a ruky sa neovládateľne triasli. Jeho chrbtica sa ohla ako luk, jeho hlava sa v odpornej karikatúre jeho predošlých ladných pohybov. Modré záblesky nezdravo osvetľujúce groteskný výjav boli čoraz intenzívnejšie a častejšie.

Snape náhlivo prešiel ku dverám a zamykal kľučkou.

Dvere sa neotvorili.

Modré záblesky sa do Potterovho tela nevracali tak, ako dovtedy. Naopak, obaľovali jeho telo ako modrá pulzujúca rakva.

“Je mi úplne jedno, čo ti prikázal, dom,” zavrčal Snape. Vôbec mu nezáležalo na tom, že sa háda s budovou. “Ak ma nepustíš von, zomrie. To asi nechceš, či áno?”

Podlaha trochu zavŕzgala. Zdalo sa, že dom jeho slová zvažuje. Potom sa dvere so zjavným váhaním otvorili.

Snape si nevšimol ako naňho Tonksová civí. Jediné čo si všímal bola trasúca sa postava na trávniku. Bol to pohyb zvestujúci tichý chaos smrti.

Ponáhľal sa k Potterovi, prútik mal pripravený, obranné kúzla na perách, no mladší muž vedel čo robí. Ani jeden z mužov a žien, ktorí ležali pohodení okolo Pottera už nežil.

Dal Potterovi facku, dve, a pridal aj páliace kúzlo. Vedel, že Pottera nestihne preniesť do kúpeľne prv, než jeho telo nezvládne narastajúci tlak a bolesť. Toto mohol byť koniec.

No zdalo sa, že šťastie opäť stálo po jeho boku a úponky mágie sa so sykotom podobným mačaciemu stiahli späť do Potterovho tela. To zostalo bezvládne ležať na zemi, pripomínajúc handrovú bábku.

“Idiot,” sykol Snape. No keď Potterovi pomohol dostať sa do pohodlnejšej polohy, urobil tak s citom.

Potter otvoril jedno zelené oko, mykalo mu kútikom pery. Zdalo sa, že sa chcel usmiať tým svojím obvyklým na nervy lezúcim spôsobom, ale nemal na to dosť síl.

“Moji nepriatelia, môj problem,” šepol, zavrel oči a omdlel.

“Je m…” zašepkala Tonksová, keď sa k nim priblížila.

“Nebuď hlúpa, Tonksová,” sykol Snape. “Je len v bezvedomí. Keby bol mŕtvy, boli by sme aj my.”

Snape sa vystrel a očami skenoval ich okolie.

“Čo teraz urobíme?” pýtala sa Tonksová trasúcim hlasom, hľadiac na telá navôkol.

Snapovi poklesli plecia. Dom pre nich nebol bezpečný a on nielenže netušil ako znovu aktivovať ofenzívne obrany ale bol si aj nepríjemne istý, že aj keby to vedel, nebol by dosť mocný.

Tieň neprichádzal do úvahy. Ak by sa v krčme zjavil s nevedomým Potterom v náručí, upíri by ho chceli premeniť a Snape ich nemal ako presvedčiť aby to nespravili. Pochyboval o tom, že by boli kentauri schopný pomôcť a ubytovať zranených čarodejníkov.

A Potterovi sľúbil, že do toho nezatiahne Aydu.

Snape sa snažil spomenúť si na priateľov, známych alebo kolegov, ktorí by ich prichýlili. Ale hovorili o chlapcovi, ktorý prežil. O legende, o ktorej väčšina sveta uverila, že je mŕtva. Toto tajomstvo by neodhalil nikomu a okrem toho, ani nemal priateľa, ktorému by dôveroval natoľko, že by k nemu Pottera vzal.

Podišiel k domu, akoby jeho telo požadovalo aby sa hýbal, aby tvárou v tvár tejto bezmocnej situácii prejavil aktivitu. Potom sa otočil k Tonksovej a stále bezvedomému Potterovi.

“Neviem,” pripustil. “Možno by sme sa mohli skryť v jednom zo starých útočísk Rádu. Mali by byť opustené…”

“To nie je dobrý nápad,” nesúhlasila Tonksová. Sklonila sa a prehliadla si Potterovu tvár.

“Och, už viem,” prehlásila z ničoho nič. V tvári sa jej usadil šťastný neustaraný výraz, ktorý tam dominoval, keď otvorila medailón, ktorý jej visel okolo krku. “Zoberieme ho do Rokfortu. Mám prenášadlo, ktoré nás zoberie priamo do Dumbledorovej pracovne…”

“Nie!” zreval Snape a ponáhľal sa k nej, no skôr než na ňu dosiahol schmatla Pottera a aktivovala prenášadlo.

“Uvidíme sa v Rokforte,” zakričala a zmizla mu z dohľadu. Aj s Harrym Potterom.

Tentorkát Snapov slovník prekvapil aj jeho samého.

0o0o0o0o0o0o0

Poslední komentáře
09.08.2009 11:19:32: Super, ale já tu Tonksovou snad zabiju smiley No doufám, že Sevík je jim v závěsu a zachrání ho před B...
06.08.2009 12:40:40: ahojky. veľmi vám ďakujem za komentáre, všetky sú super. Dora tu bola trošku hlúpučká, ale zas vžite...
05.08.2009 23:14:52: Já mám snad narozeniny nebo co... děkuji, děkuji, děkuji za prostě nádherný dárek od našeho anděla i...
05.08.2009 20:46:01: Kdyby tam nebyla Dora, bylo by to tagické... Jelikož tam ta hloupá Tonksová byla, kazila mi svými n...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.