...

HP-Kiežby som to bol vedel

Kapitola dvadsiata prvá- Zlepšovanie tej veci s ľuďmi

Ahojky, tak ako? včera som sa opäť pustila do prekladanie, ktoré vyústilo v novej krásnej kapitolke. Spomínate si na Aydu? myslím, že jej fanušíkovia sa potešia heh :D Inak túto kapitolku venujem všetkým študentom, ktorý momentálne bojujú s testami a polročnými písomkami, prípadne skúškami :D is ;-)

Prvou vecou, ktorú to ráno prinieslo- okrem svitania, ktoré oslepilo zamysleného Snapa sediaceho v záhrade- bola Ayda.

“Zdravíčko majster elixírov,” pozdravila ho, prešla k nemu a vošla do domu cez verandu, akoby patril jej. “Zdá sa, že si sa na Harryho ešte nevykašľal.”

“Tajomná vodkyňa britských druidov,” odvetil a nasledoval ju bez toho, aby sa obťažoval zakryť svoju nevôľu k jej prítomnosti. “Zdá sa, že ani ty.”

Ale Ayda sa len zachechtala. “Konečne som zistila, kde Harry pobral ten uštipačný sarkazmus,” poznamenala natešene a usadila sa za kuchynským stolom s očami stale upretými na Snapa.

“Som rád, že môžem s čistým svedomím prehlásiť, že na tom nemám žiaden podiel,” ozval sa rovnakým hlasom aj on. “Pretože som v ňom v dobách, keď som ho nedokázal zniesť nespozoroval ani štipku zmyslu pre humor.”

“Tak to mám potom šťastie, že som ho stretla až neskôr,” uškrnula sa. “Z toho, čo mi hovoril o svojich návaloch sebaľútosti, museli byť fakt záživné.”

“Nezabudnuteľné,” súhlasil Snape sarkasticky, a kým si stihol uvedomiť čo robí pred ňu postavil šálku čaju.

“Ďakujem, zlatko,” prikývla potešene a on si v duchu nadával. Preboha, pomyslel si v náhlej panike. Ak to bude takto pokračovať, začnem sa nasprostato uškŕňať, ako Potter!

“Vyzeráš unavene,” prehlásila nečakane a kriticky si ho prezrela. “Nechceš mi niečo povedať?”

“Okrem toho, že mal Potter včera v noci ďalší záchvat, horší než akýkoľvek predtým a to len pre to, že bol príliš tvrdohlavý na to, aby mi o tom povedal?” odvetil Snape jedovatou otázkou. “Nie, nič obzvlášť dôležité. Len to, že sa rozhodol, že ak ho nedokážeme včas vyliečiť, tak zničí svoju dušu.”

“Och zlatko, vyzeráš napäto,” zatiahla v hrozivej napodobenine šťastnej babičky. Snape sa zhnusene striadol. Ak by teraz odniekiaľ vytiahla buchtu, okamžite by zdrhal.

“Keby ťa bývalý študent požiadal, aby si ho zavraždila, aj ty by si bola,” vyprskol a pokúsil sa utopiť vo svojej šálke čaju.

Nepomohlo to. Aani Ayda ešte neodišla.

“Takže si nešťastný z toho, že si ťa vybral, aby si ho pripravil o život a o dušu?” spýtala sa, celkom normálnym hlasom.

Snape zaškrípal zubami. Kde bol Potter, keď ho potreboval?

“Dalo by sa to povedať aj tak,” zamračil sa.

V miestnosti nastalo ticho.

A on tomu bol rád, no čosi mu hovorilo, že sa to ticho čoskoro pominie. Ona skrátka nevstane a neodíde. Ak sa niečo naučil o Potterových priateľoch, tak to bolo to, že boli vytrvalí. Čo nebolo až take prekvapivé, vzhľadom na to, koho priateľmi boli.

“Medzi druidmi je to považované za najvyššiu česť, ak si ťa niekto vyberie za kata,” povedala Ayda čudným tónom a Snape na ňu užasnuto hľadel. “Je to považované za najvyššiu dôveru, ktorú môžeme zdieľať s inou ľudskou bytosťou. Väčšinou táto česť pripadne na niekoho z rodiny alebo blízkych priateľov.”

“A to ma má utešiť?” spytoval sa Snape skepticky.

“Áno, malo by,” odvetila Ayda tlmeným hlasom. “Požiadal ťa oficiálne, či nie?”

Snape prikývol.

“To znamená, že si svoje rozhodnutie premyslel. Je tojeho prianie a ak uctíš jeho vôľu, uctíš všetko v čo verí. A to doslova, pretože tak neochraňuješ len jeho dôstojnosť, ale aj bezpečie, o ktoré bojoval.”

Snape san a ňu uprene zahľadel a podráždene pokrútil hlavou. “Vždy som neznášal tieto multikultúrne nezmysly,” prehlásil rozhodne. “A nevidím žiadny dôvod, prečo by som sa mal prispôsobovať, akémusi druidskému čestnému postaveniu samovraždy, keď je mi všetko úplne jasné. Potter chce zomrieť. Vlastne viac ako zomrieť, chce zničiť svoju dušu. A chce, aby som to zaňho spravil ja.

“A ty odmietaš.”

“Samozrejme, že áno,” vyštekol Snape, vyskočil na nohy a rozhodol sa pripraviť raňajky, ktorými sa Potterovi predošlú noc vyhrážal. Prehľadal všetky skrinky, povyťahoval taniere a príbory, bezmyšlienkovito hľadajúc rožky, ktoré Potter upiekol včera ráno. “Jenoducho Pottera nemôžem zavraždiť len preto, že to chce. A už vôbec nie ak netuším, prečo to chce!“

Našiel dva poháre džemu, zjavne podomácky vyrobeného, maslo, šunku a syr a poukladal ich na stôl. Rožky vybral z dreveného chlebníka a priložil ich ku všetkému ostatnému.

Keď sa znovu pozrel na Aydu, tá si pokojne natierala rožok maslom. “Takže Tieň si povedal o jeho pokusoch o samovraždu,” poznamenala. “Ak pripravuješ raňajky, dala by som si omeletu.”

“Tú neviem uvariť,” priznal Snape, pokrútil hlavu, ako keby sa snažil striasť pavučiny pomätenia z mysle. “A okrem toho sa to vôbec netýka nášho rozhovoru. Má len dvadsaťpäť! Sotva mal príležitosť čosi zažiť a teraz chce aby som jeho život ukončil a to preto, lebo to nechce spraviť sám!”

Ayda položila svoj rožok na tanier a s hnevlivým výrazom v tvári sa k nemu otočila.

“Správaš sa úplne iracionálne, majster Snape,” ozvala sa vyrovnane. “A tvoja logika nedáva zmysel, čo je ešte horšie ako by to mohlo byť, pretože si to ty. Tak po prvé: mal život bohatší a krajší, než väčšina storočných starcov. Budú naňho spomínať tisícky tvorov a podarilo sa mu zmeniť svet. Po druhé: akceptovať smrť a želať si ju, sú dve rozdielne veci. Nezamieňaj si svojho študenta s mužom, čo leží hore v posteli. Je tak troche šialený, to áno,” vycerila zuby v úškrne. “Ale nemá samovražedné sklony. To obdobie jeho života sa už skončilo. A pot retie: som rada, že tin a ňom záleží…”

“Nezáleží mi na ňom!” protestoval Snape. “Len preto, že sa nemienim pridať ku množstvu ľudí, ktorí ho zneužívali…”

“Presne o tom hovorím,” prerušila ho Ayda, stále neprirodzene pokojná. V rukách porovnávala poháre s džemom, čím mu pripomínala Hamleta, ktorý si mal nečakane vybrať medzi dvomi lebkami. “Máš ho rád. Súcitiš s ním a ľutuješ, čo si musel prežiť. Chceš ho ochraňovať. Ale aj keď by to bol potreboval kedysi v škole, na Pottera hore to nezaberie. Aj keď vzhľadom na jeho chorobu sa nemusíš obávať zakliatia.” Na chvíľu zaváhala, potom prikývla akoby sa rozhodla. “Áno, zoberiem si malinový.”

“On ťa zaklial?” spýtal sa Snape, ktorý si nedokázal predstaviť, že by Aydu niekto provokoval.

 Snažil sa ma zakliať,” opravila ho rozhorčene. “Vždy som na svoj vek bola nezvyčajne čulá. A samozrejme som mu to okamžite oplatila,” uškrnula sa opäť a Snape znovu pokrútil hlavou. Bez dlhého výcviku, ktorému ho podrobil Albus by už dávno vybuchol.

“Späť k téme, Ayda,” zvrátil reč. “Nebudem tu dokazovať, že mi na ňom nezáleží. A...” jednoducho odmietol vysloviť slovo “súcit” s čímkolvek, v čom bol osobne zahrnutý, “pochopenie potrebuje viac ako ktokoľvek iný.”

“Mýliš si chlapca z mysľomisy s mužom, ktorým dnes je,” nesúhlasila s ním Ayda a zahryzla sa do rožku. V tej chvíli zavzdychala blahom a prekrútila oči. Snapovi to pripadalo dosť obscene. “Jeho džem je čím ďalej tým lepší! Pridal tam škoricu- to bol samozrejme môj nápad.”

Snape cítil, ako sa mu netrpezlivo zviera žalúdok, dožadujúci sa malinového džemu. Ale Snape sa nepustí do raňajok, kým nedokončí rozhovor o Potterovej smri. Na to bola ž príliš distinguovaný.

“Viem si predstaviť, že je to ťažké,” pokračovala Ayda trochu nezreteľne kvôli obsahu jej ústnej dutiny. “Zistiť, čo všetko si v minulosti nepostrehol a stále pamätať na to, že Potter vedľa teba má už 25 a so svojími- ako to vy čarodejníci voláte?- problémamy vyrovnal. Ale aj tak je to pravda.”

“A to vieš ako?” dožadoval sa Snape.

“Pretože som s ním bola, keď pozbieral všetky kúsky a opäť ich zložil,” odvetila akoby sa nechumelilo. “A bola som s ním, keď sa druhýkrát položil a musel kúsky pozbierať ešte raz.”

Vtedy si Snape spomenul, že Potter s druidmi žil niekoľko rokov. A spomenul si tiež, že mu Tieň hovoril o tom, ako Ayda poskytla Potterovi viac pomoci, než ktokoľvek iný.

“Ako sa ti podarilo prehovoriť ho, aby sa nezabil?” spytoval sa opatrne, keďže se nebol istý, či to chce naozaj vedieť, či do toho chce vstúpiť ešte hlbšie.

“To bolo jeho rozhodnutie,” odvetila Ayda. “Len som mu povedala aby sa prestal správať ako sprostý čarodejník a začal sa správaž ako strom.”

Snape si povzdychol, usadil sa a z chlebníka si vytiahol jeden rožok. “Podáš mi prosím maslo?” spýtal sa a odpoveďou mu bol široký úškrn.

“Nech sa páči,” prakticky zavrnela Ayda a podala mu ho. “Smrť nás nemôže pripraviť o raňajky.”

Snape zavrčal. “Nemám rád Pottera a nemám rád ani teba,” prehlásil drsne a Ayda sa opäť uškrnula.

“To je mne jedno,” odvetila. “Pokiaľ zistíš, ako mi spraviť omeletu.”

“Zobuď Pottera a povedz mu, aby ti ju uvaril,” kontroval Snape. “Rád sa hrá na domáceho škriatka.”

“Rád varí pre svojich priateľov,” opravila ho Ayda. “Opäť si mýliš príčinu s dôsledkom, majster Snape. A nerada by som ho budila.”

Na moment zaváhala, potom siahla po svojej taške a vytiahla z nej drevenú krabičku, nie nepodobnú Potterovmu chlebníku. “Toto mu daj, keď sa zobudí a povedz mu, že sa o pár dní zastavím. A prines mi čistý hrnček.”

Snape sa rozhodol, že odmietne, ale zistil, že sa medzitým už postavil a prešiel ku kredencu. Keby sa teraz zastavil vyzeralo by to divne, a tak jej hrnček priniesol. Na jeho prekvapenie si ona zatiaľ priložila ližičku ku spánku a odtiahla ju so strieborným vláknom jej spomienky. Tú so spokojným prikývnutím umiestnila do hrnčeka.

“Keď budeš mať čas, pozri si toto,” prikázala mu. “Vysvetlí ti to niekoľko vecí o Potterovi. A zober si ešte aj toto.”

Opäť začala prehľadávať tašku. Keď z nej vytiahla ruku, na koženom remienku visela…

 “Píšťalka?” spýtal sa Snape a ona prikývla.

“Na doručovanie našej pošty nepoužívame sovy. Radšej sme uzavreli pakt s labuťami. Labute sú vždy nablízku. Skrátka zapískaj na píšťalku a priletí k tebe labuť, pripravená na prevziatie tvojej správy. Keď pôjde do tuhého,” uškrnula sa, “a to mi ver, že pôjdu, veď napokon ide o Pottera, druidi budú nasledovať svojho vodcu a jeho opatrovníka. Inými slovami: ak nás požiadaš o pomoc, prídeme, majster elixírov.”

Položila píšťalku na stôl, schmatla ešte jeden rožok a pohár jahodového džemu, ktoré si vložila do tašky a s veselým mávaním vyšla z kuchyne. Snape ešte raz pokrútil hlavou, no tentokrát rezignovane.

“Prosím, pošli správe Tieňovi,” takričal za ňou a z diaľky videl, ako prikývla.

0o0

Snape sa musel spamätávať zo šoku, ktorý predstavovala osoba, ktorú príliš sebaistá matka nazvala Ayda, no potom naozaj pripravil raňajky, aj keď vynechal omeletu, naskladal ich na podnos, ktorý za sebou odlevitoval do Potterovej izby.

Muž ešte stále spal, čo Snapa po elixíre na spanie veľmi neprekvapovalo. Po vyšteknutom “Potter” a kúzle, ktoré odhrnulo závesy sa však tento fakt zmenil.

Cítil sa úplne smiešne, keď Potterovi uložil podnos na kolená a prikázal tónom madam Pomfreyovej mu príkázal, aby všetko na ňom zjedol. Potter však vyzeral celkom spokojne, raňajky si s potešením premeral a jemu naznačil, aby sa usadil na stoličke pri jeho posteli.

“Uvedomujete si, že mi po prvýkrát ponúkate niečo, čo nebude chutiť úplne nechutne?” spýtal sa natešene. Hodiny spánku zjavne obnovili jeho šťastnú náladu.

“Pridal by som aj jahodový džem, ale Ayda si ho vzala so sebou,” zamrmlal Snape keď si sadol.

“Bola tu Ayda? Prečo ste ma nezobudili?”

“Nepriala si to. Ale povedala mi, aby som ti dal toto,” Snape podvihol krabičku a položil ju vedľa podnosu. “Tiež mi darovala labutiu píšťalku. Aspoň som neobdržal ďalšie tetovanie.”

Potter pokrútil hlavou. “Druidi sú oveľa praktickejší než upíri,” povedal. “U nich by ste museli za tetovanie zaplatiť.”

Jeho hlas znel nezaujato, no krabičku otváral s očividným záujmom.

“Skvelé,” poznamenal natešene, keď uvidel niečo, čo Snapovi pripomínalo len kopu listov. Aj keď Potter vybral to, čo bolo skutočným obsahom krabičky Snape stále nechápal jeho nadšenie.

Napokon, Potter držal v ruke len plochý sivý kameň.

“Toto je kameň, ktorý sa daruje ako prianie na skoré uzdravenie,” vysvetlil Potter, keď ho v ruke otočil, aby Snape viddel obe strany. Na jeho povrchu sa vynímali červené, žlté a zelené odtlačky prstov. “Druidské deti ich posielajú chorým aby im pripomenuli, že na nich niekto myslí.”Potter sa usmial. “Aj keď mám skôr pocit, že milujú, keď sa môžu zašpiniť od farby.”

“Okúzľujúce,” poznamenal Snape, ktorý sa ani neobťažoval skrývať svoje znechutenie. Deti boli dosť zlé aj keď boli čisté.

“Však?” spýtal sa Snape, uškŕňajúc sa na Snapovom očividnom znechutení. “Je to od Catherine, dievčaťa, ktoré si ma raz vezme.”

Vzhliadol a v jasno zelených očiach sa mu odrážal smiech. “Má osem rokov a je o tom skalopevne presvedčená. Nemal som sa ako brániť.”

Snape si nečakane spomenul na strapatú panovačnú malú vševedku, ktorá sa preháňala po chodbách Rokfortu s dvomi chlapcami v pätách, ktorým so sebaistotou prikazovala čo a ako robiť. Musel si zakusnúť do líc, aby sa neusmial. Zdalo sa, že Potter priťahoval panovačné dievčatá.

“Ak je o tom natoľko presvedčená, tak navrhujem, aby si dojedol a pripravil sa na ďalšie spomienky. Nemali by sme dámu tvojho srdca sklamať, no nie?”

Aj keď so Snapových slov sršal sarkazmus, Potter sa opäť len usmial a prikývol, akoby mu chcel ukázať, že ho neberie vážne.

“Samozrejme, Profesor,” súhlasil. “O chvíľku budem dole.”

Trvalo mu to dlhšie ako len chvíľu, no o dvadsať minút neskôr sa čerstvo osprchovaný Potter objavil v obývačke. Snape bez slova vstal a zamieril do labu. Už stratili príliš veľa času.

Keď za ním Potter vošiel do laboratória, nenápadne naňho pozrel. Bol bledý a unavený, akoby mu nepomohlo ani niekoľko hodín nerušeného spánku. Ale taktiež z neho vyžaroval pokoj a mier, ktorý ho teraz obklopoval takmer vždy a keď mu Snape pozrel do očí, videl v nich sústredenie, plamienok rozhodnosti a vôľu s týmto skoncovať.

Prudko prikývol. Mali menej času než dúfal a najnovší vývoj Potterovej choroby naháňal strach, no pokiaľ bude Potter schopný čeliť svojej slabosti, budú musieť pokračovať. Skrátka naňho bude dávať väčší pozor.

“Až po tebe, Potter,” oznámil mu a odstúpil od mysľomisy, v ktorej sa skrúcala striebristá spomienka. Táto predstavovala štvrtý ročník a Snape čakal, že je pred nimi dlhý rad nudných trojčarodejníckych úloh.

“Štvrtý ročník,” šepol Potter, akoby vyslovil Snapove myšlienky. Ruku priložil na okraj mysľomisy. “Pripravte sa profesor. Stretneme sa s Čarodejom s krajiny Oz.”

Poslední komentáře
23.01.2009 14:48:57: Vďaka za ďalšiu nádhernú kapitolu. Len sa začínam báť, že to zle dopadne.
18.01.2009 20:22:12: Moc pěkná kapitola a Ayda se mi líbila a labuť jako poštovní pták taky.smiley${1}
15.01.2009 19:54:25: Děkujem moooc... smiley${1}
15.01.2009 19:36:37: ten rozhovor s aydou byl skvělý, ale už se těším na další vzpomínky!!!
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.