...

HP-Je to vzájomné

Kapitola trinásta: Vianočný bál

13....no nie je to prekrásne číslo? osobne je to moje najobľúbenejšie :D No nič...dúfam, že touto kapitolkou poteším všetkých, ktorí mi písali, že majú túto poviedku radšej. Sľubujem, že sa budem snažiť k nej častejšie pridávať. Čo sa týka dĺžky kapitolky, myslím, že je obstojná (viete koľko mi trvalo preložiť to???) a čo sa týka deja, no nie je to úplne nudné, tak dúfam, že mi tu nezaspíte...chúďatká oslintné klávesnice :D no dosť bolo mojich kecov...všetkých vás snažne prosím o komentík, pri tej predchádzajúcej kapitolke to bolo úplne úžasné :D och a ešte venovanie: no tak myslím, že bude spravodlivé, ak kapitolku venujem všetkým, čo komentovali tú predošlú :D tak hor sa do čítania! iisis...tak práve som sa dozvedela, že musím kapitolku rozdeliť....no nič, čo už...
Zvyšok novembra ubehol Harrymu spolu so všetkými hodinami, obomi, MLOKM-i aj tými navyše, metlobalom a DA až príliš rýchlo. Harry robil čo len mohol, aby sa Snapovi mimo hodín vyhol a na hodinách sa choval civilne a vyhýbal sa čomukoľvek osobnému.

Napriek jeho kombinovaným schopnostiam v legilimencii a oklumencii, jeho vízie a nočné mory boli jeho každonočnými spoločníkmi a pálenie jeho ľavého predlaktia neustávalo. Nebolo veľmi silné, ale jeho častá prítomnosť mu liezla na nervy, čo spôsobovalo jeho stálu podráždenosť nad akýmikoľvek malými vecami. Tento pocit v ňom len rástol, keď naňho celá škola dorážala, pretože chcel každý vedieť, s kým pôjde na ples.

Snape sa, na druhej strane, snažil získať si Harryho dôveru. Nemohol sa s ním ani normálne porozprávať. Na hodinách bol príliš vzdialený. A teraz sa navyše snažil aj vymyslieť, čo mu darovať na Vianoce. Chcel, aby to preňho niečo znamenalo. Chcel, aby to dalo Harrymu najavo, že ho chce Snape do rodiny.

Rodina... pomyslel si Snape a potom mu to došlo. Presne vedel, čo chlapcovi dať. Niečo čo bude môcť používať, ale zároveň niečo, čo bolo rodinným dedičstvom. Už viac ako desať generácii sa to posúvalo z otca na syna a Severus vedel, že ak to Harry prijme, bude sa mu to páčiť.

Keď prišiel na to, čo mu darovať, uvažoval Snape nad inou vecou, ktorá mu nedala spať. Teda vecou, ktorá nedala spať celej škole, ale Severus by nikdy nepriznal, že ho to tiež trápi. Tou vecou bola Harryho partnerka na Vianočný bál. Z toho čo sa dozvedel od vypočutých rozhovorov pochopil, že Harry partnerku a že nikto nevie, kto to je. A to dievča to zjavne ešte nikomu nepovedalo.

To Snapa trochu prekvapilo. Aj keď si uvedomoval, že Harry nebol rád v strede pozornosti, čo záležalo na tom, či povie kto je tá dievčina? Iba ak...

Nie, povedal si Snape. To by nedávalo zmysel. Snape sám zatajoval vzťah s Lily, keďže boli z rôznych koľají, ale ak bol toto ten dôvod a ak to chceli zatajiť, prečo ísť spolu na bál? Snape pokrútil hlavou. Mal pocit, že svojmu synovi nikdy neporozumie.

****************

"No tak, kamoš! Prečo nám nemôžeš povedať, s kým ideš?" Harry na Rona zazrel.

"Už som ti povedal, že čoskoro to uvidíš. Teraz to nechaj tak," odpovedal strohosťou, ktorá sa takmer vyrovnala Snapovi. Ron to naozaj nechal tak, ale Harry mal pocit, že neskôr to znovu vytiahne. Nechápal, prečo nemôžu všetci počkať päť dní, kde to na bále uvidí celá škola. "Idem do postele," pokračoval Harry. "Zajtra začínajú testy a ja sa chcem pred nimi vyspať."

"Tak dobre, Harry," odpovedala mu Hermiona, keďže Ron sa stále fučal. Harry šiel hore, zatiahol závesy okolo svojej postele a vybral si knihu elixírov. Zajtra z nich mal test a ak by dostal ten test, čo všetci ostatní, nebude s ním mať ťažkosti. Ale Snape pripravil test špeciálne iba preňho, test, ktorý obsahoval všetko učivo zo školy ako aj to mimoškolské.

O dve hodiny neskôr, keď prišli na izbu všetci ostaní, odložil Harry knihu a upadol to nepokojného spánku.

Deň pred začiatkom zimných prázdnin, v sobotu, sa všetci štvrtáci a vyššie ročníky pripravovali na bál, ktorý sa konal v ten večer. Preto boli túto sobotu hradné chodby nezvyčajne tiché.

To bol dôvod, prečo sa nimi Harry len tak bezcieľne prechádzal. Jeho hlavu ťažilo mnoho myšlienok. Testy skončili, z čoho sa mu nesmierne uľavilo, ale na tento večer sa netešil. Chrabromilčan na bále so slizolinčankou bolo ako chodenie po príliš tenkom lade. Niežeby mal Harry niečo proti všetkým slizolinčanom. No, teda, teraz už nie, ale vedel, že zvyšok školy to nezoberie veľmi dobre. A to hlavne slizolinčania a chrabromilčania. Slizolinčania ho obvinia z nejakého podlého triku a chrabromilčania ho označia ako zradcu.

Harry pokrútil hlavou. Nenávidel tú nenávisť medzi koľajami. Harry vedel ako blízko mal k tomu, aby bol zaradený do Slizolinu a tiež vedel, že má množstvo slizolinských vlastností, ktoré podvedome od prvého ročníka ukrýval.

Koľko má toho spoločného so slizolinčanmi si uvedomil v skupine na Obranu proti čiernej mágií. Súhlasil s väčšinou ich taktík, to im však nikdy nepovedal. Keby vedeli koľko slizolinčana v sebe má, stratil by svoju výhodu.

Harry sa uškrnul. Ďalšia charakteristika dobrého slizolinčana. Nikdy by to nepriznal, ale odkedy mával súkromné hodiny so Snapom, začal si uvedomovať koľko má toho s mužom spoločného. A to ho vystrašilo.

Aj tak na tom nezáleží, pomyslel si. Snape so mnou nechce mať nič spoločné, hovoril si ďalej. Ale v poslednej dobe o tom začal Harry pochybovať. Aj keď bol stále na hodinách tým starým hnusným profesorom, jeho správanie k Harrymu bolo čudné. Snape bol vzdialený, no napriek tomu milý, aj keď to Harry nechcel priznať.

Harry sa zbavil myšlienok na Snapa a premýšľal o večeri, ktorý mal nastať. Premýšľal nad tým, či bolo správne rozhodnutie pozvať Ravenu. Zblízka ju odvtedy pozoroval, no nebol o nič bližšie k tomu, aby rozlúštil hádanku, ktorú v sebe skrývala. Často bola sama, alebo s bratom a Harrymu bolo čudné, že ju ešte nevidel s dievčatami z jej ročníka.

Keď si toto všimol, išiel sa Harry porozprávať s Lexom, čo ako sa ukázalo, nebol ten najlepší nápad. Lex svoju sestru až chorobne chránil a zabralo mu množstvo času, kým ho presvedčil, že nechce piatačke nijak ublížiť. Ten rozhovor sa skončil skôr ako sa začal. Ale keď ju Harry ďalej pozoroval, bolo mu divné, prečo ju brat tak chráni. Definitívne sa o seba vedela postarať aj sama.

Harry pokračoval vo svojej prechádzke po chodbách, no neuvedomil si, že prišiel až do žalárov na ceste do svojej "tajnej" triedy. Bál ale nebol jedinou vecou, ktorá ho teraz trápila. Na prázdininy zostával v Rokforte, ale takmer všetci študenti, dokonca aj jeho priatelia sa chystali domov. S vojnou na spadnutie chceli všetci stráviť čo najviac času so svojimi rodinami.

Tento fakt znovu priviedol Harryho na myšlienky o rodine. Nieže by považoval Snapa za svoju rodinu. Snape by ho pravdepodobne zabil keby na to čo len pomyslel. Najprv sa na tiché prázdiny tešil: žiadne hodiny, žiadny Voldemort, žiadny Snape. Také šťastie ale nemal. Hneď po poslednom teste so svojím "milovaným" profesorom, ho už spomenutý muž informoval, že jeho hodiny budú cez prázdiny pokračovať a predtým než sa Harry rozbehol ku triede, kde sa mal konať jeho ďalší test, mu do ruky strčil zimný rozvrh.

To teda znamenalo, že sa bude musieť vysporiadať s obomi: stresujúcimi hodinami a Snapom. Tie hodiny mu veľmi neprekážali. Počas tých hodín nekonečnej driny sa veľa naučil, no problém bol, že jeho učiteľom nebol nik iný ako Snape. Tiež si uvedomil, že Voldemort si tiež nedá cez prázdniny pokoj. Nie, jediné čomu sa cez prázdniny vyhne bude mnoho dotieravých spolužiakov.

Z myšlienok ho vyrušil náraz z čímsi tvrdým, z čoho sa vykľul, ako inak, Snape. Profesor zazrel na príliš malého šestnásťročného študenta.

"Nepozeráš sa pod nohy, Potter?" spýtal sa.

"Nie, pane," odvetil Harry, prekvapený chýbajúcim sarkazmom v mužovom hlase.

"A v žalároch si...prečo vlastne?"

"Iba sa prechádzam, pane." Snape nadvihol obočie.

"Uvedomuješ si, že chrabromilčan prechádzajúci sa v sobotu popoludní v slizolinských žalároch je trochu nebezpečná kombinácia?"

"Áno, pane," odpovedal Harry. Predtým, než vrazil do profesora elixírov si ani neuvedomil, že je v žalároch. Snape iba pokrútil hlavou a pokračoval v ceste, nech už šiel kamkoľvek.

Harry mal na pláne vrátiť sa do chrabromilskej veže, to ale nanešťastie znamenalo, že bude musieť ísť za Snapom. Namiesto toho sa vybral hlbšie do žalárov, keď za rohom začul niekoľko až príliš známych slizolinksých hlasov. Keďže sa chcel vyvarovať hádke a strate bodov, otočil sa a vyšiel zo žalárov, pri čom sa veľmi snažil aby to nevyzeralo, akoby nasledoval profesora. Našťastie bola medzi nimi dostatočná vzdialenosť.

******************

Bolo takmer šesť hodín večer a vo všetkých štyroch koľajach zavládol chaos. Zdalo sa, že niekto čosi každú chvíľu stráca a všetci štyria vedúci fakúlt boli s nervami v koncoch zo snahy ukľudniť ich.

Našťastie päť minút pred šiestou už všetci, čo sa chytali ísť na bál smerovali ku Veľkej sieni a všetci, čo na bál nešli smerovali do oddelených miestností, pripravených na ich tichú večeru.

Vovnútri Veľkej siene nahradili štyri fakultné stoly množstvá menších okrúhlych stolíkov pravidelne rozostavaných po celej miestnosti. Celá sieň bola extravagantne vyzdobená a vyzerala ako reštaurácia, do ktorej si mala prísť posedieť kráľovná. Harry na Ravenu čakal pri ľavom krídle mohutných dverí a snažil sa byť nenápadný, čo sa mu moc nedarilo. Každý chrabromilča, bystrohlavčan a bifľomorčan. ktorého Harry poznal a aj niekoľkí, ktorých nepoznal sa všetci dychtivo pýtali, s kým dnes večer ide, kým niekoľkí sklizolinčania si neodpustili narážku na "zutekanú dievčinu". Harry sa snažil všetkých slizolinčanov ignorovať a odpoveďou ostatným bolo "veď uvidíte".

Čo ho ale naštvalo najviac bolo, že ho pozorujú aj učitelia. Nemôže byť jedna udalosť bez toho, aby na mňa každý pozeral ako na ochočené zvieratko?! pomyslel si Harry naštvane. Zdalo sa, že ho pozoruje dokonca aj Snape, ale keďže bol ten muž vyučený špeh, dalo sa to len ťažko rozoznať.

Nakoniec, desať minút po šiestej sa Ravena objavila na schodoch do Vstupnej haly, sama, oblečená vo výborne sadnúcich, tmavofialových šatách. Bola očarujúca. Harry sa usmial a prešiel ku schodom. Keď tak urobil, cítil ako sa naňho upreli všetky oči v hale. Keďže na schodoch bolo stále dosť študentiek, všetci nervózne čakali, ku ktorej Harry podíde. Ravena nakoniec schody vystúpala a obrátila sa k Harrymu.

"Harry," pozdravila.

"Ravena," odzdravil a prikývol jej. Cítil, tak ako aj počul, lapanie po dychu, ktoré sa ozývalo v celej hale. Ravena sa trochu uškrnula a Harry prevrátil očami. Dalo sa čakať, že jej to bude pripadať smiešne. Harry sa cítil podobne, no viac ako mu to pripadalo smiešne mu to liezlo na nervy. Nenávidel všetku tu pozornosť. Na Ravenu sa ale hnevať nemohol. Obaja, ona a Lex naznačili, že sa radi pohrávajú s mysľami iných.

*************

Povedať, že bol Snape prekvapený by bola lož storočia. Nikdy nečakal, že by Harry na ples pozval slizolinčanku a už vôbec nie Ravenu Drimovú. Pokiaľ vedel, tí dvaja sa na seba posledný mesiac ani nepozreli a on nemohol prísť na nič, čo by mali spoločné. Teda okrem toho, že boli obaja stíhači a obaja boli dobrí v obrane. Nemohol si pomôcť, ale premýšľal nad tým, kedy sa tí dvaja dohodli, že pôjdu na ples spolu.

Potom si uvedomil, že to pravdepodobne bolo vtedy, keď sa Harry stretol so slečnou a pánom Drimovcami po DA. V tú noc, keď sa dozvedel o Harryho víziách.

Snape vedel, že Harry každý pondelok vídal ich stretnutia. Z chlapca to vytiahol pomerne ľahko, ale to bolo asi preto, že to nechcel vidieť a bol ochotný o tom povedať hocikomu, kto proti tomu vedel niečo urobiť. Snape si všimol, že časom si Harry šúchal pravé predlaktie čoraz častejšie, čo ho vystrašilo. Netušil, aký to malo na chlapca vplyv. Zatiaľ sa mu na ruke neobjavili žiadne známky Temného znamenie, ale každý utorok ráno sa cítil, akoby mu bolo znamenie do kože vypálené naozaj.

****************

Harry sa oblečený zvalil na postel so strašnou migrénou. Nemohol povedať, že bol ples zlý, no nebol ani dobrý. S Ravenou vychádzali poväčšinou dobre. Vybrali si stolík pre dve osoby v rohu siene a večera bola dobrá, ale potom Ravena odtiahla Harryho, aby sa stretol s dievčaťom s ktorým bola v DA vždy v dvojici, Janet.

Janet proti Harrymu nič nemala, čo sa dalo očakávať, keďže chodila do DA, ale skupina, s ktorou postávala dala jasne najavo, že tam Harryho nechcú. Potom ako sa s Janet rozlúčili, všimol si Harry Rona s Hermionou a tak zamierili k nim. Ravena s Hermionou spolu vychádzali celkom dobre, ale Harrymu sa zdalo, že to bolo iba kvôli nemu. Ron, na druhú stranu, neustále zazeral aj na Harryho, aj na Ravenu.

Zvyšok noci pokračovali s týmto "preskakovaním medzi skupinkami" ako to nazvala Ravena. Harrymu vysvetlila, že aj keď mala s väčšinou ľudí dobré vzťahy, nemala ich veľmi rada. Dobré vzťahy s nimi udržiavala "iba pre prípad". Harry chápal, čo tým myslela, no moc sa mu to nepáčilo. Nezáhovarala sa mu myšlienka na predstieranie priateľstva, keď dotyčných ľudí nemal rád. Byť zdvorilí, prečo nie, ale predstierať?

Raňajky nasledujúceho dňa bola tvrdá skúška. Keby nebolo Hermiony asi by zošalel. Všetci naňho boli naštvaný za to, že šiel na bál so Slizolinčankou. To ho dorazilo. Polka ľudí, ktorí sa odvážili mu niečo povedať do očí boli členovia DA. Harry si uložil do pamäte, aby na ďalšom stretnutí dal prednášku a medzifakultnej nenávisti. Myslel si, že chrabromilčania, bystrohlavčania a bifľomorčania z DA slizolinčanov akceptovali. Aspoň slizolinčanov z DA. Zjavne sa mýlil a mal v pláne dať im jasne najavo, že tú rivalitu už ďalej znášať nebude.

"Si zradca, Potter!" zasyčal naňho siedmak z chrabromilu na ceste ku stolu. Nanešťastie to bol práve jeden z DA. "Nemôžem uveriť, že si šiel so Slizolinčankou. Sú zlí!" Posledná veta bola pre Harryho tá posledná kvapka do jeho pohára trpezlivosti. No napriek tomu aký bol naštvaný, udržal si pokojnú tvár.

"Naozaj tomu veríš, John?" spýtal sa pokojne.

"Áno! Nechápem, prečo to nevidíš! Sú to Jeho poskoci. Nemôžeme im dôverovať! Neviem pochopiť prečo si ich pustil do DA!" Harry si povzdychol a začal si uvedomovať, prečo sa slizolinčania správali tak ako sa správali. Bolo to kvôli blbcom ako John, ktorí nevideli nič okrem rivality medzi fakultami.

"Môžem ťa ubezpečiť, že nie všetci slizolinčania sú zlí ako si tu naznačil..." začal Harry, no bol prerušený.

"Ale sú! Všetci temný čarodeji vyšli zo Slizolinu!" Harry sa na siedmaka pozrel tak hnusne, že svojím pohľadom prekonal ten Snapov. To, že sa na majstra elixírov mu v tom len pomohlo.

"Nie všetci. Peter Pettigrew bol z Chrabromilu a predsa sa pridal..."

"Vieš čo? Myslím, že ty sa stávaš jedním z nich! Ako si môžeme byť istý, že si sa nepridal ku Veď-Vieš-Komu? Naozaj sa správaš ako Slizolinčan!" Po tomto vyhlásení stíchla celá sieň. Harry si podvedome pošúchal ľavé predlaktie. Nanešťastie si to John všimol. "Keď nad tým tak teraz rozmýšľam, ľavú ruku si v poslednej dobe šúchaš dosť často," pokračoval. Už nekričal, ale hovoril tak nahlas, aby ho dobre počula celá sieň. "Viem, že je smrťožrútom vypálené temné znamenie na ľavé predlaktie. Rodičia mi povedali, že to znamenie páli prívržencov Veď-Vieš-Koho, keď ich zvoláva." Tu siedmak zastal a prižmúril oči. "Myslím, že ty máš Temné znamenie."

Snape pozoroval túto výmenu spolu so zvyškom Veľkej siene. Ten chlapec ani netušil, čo svojími obvineniami spôsobuje. Keď počul ako ten sprostý chrabromilčan obviňuje Harryho, bližšie sa svojmu synovi prizrel. Bol prekvapený, s akým pokojom to Harry všetko zobral, ale vedel, že ho stálo takmer všetku vôľu, aby nevybuchol. Po chvíli, ktorá všetkým pripadala nekonečná sa zdalo, že Harry vychladol dostatočne na to, aby odpovedal. Jeho odpoveď prekvapila všetkých.

Harry, po tom čo sa upokojil, si vyhrnul ľavý rukáv. Jeho ruka bola nepoškvrnená.

"Vyzerá to, akoby tam bolo Temné znamenie? A nie, Temné znamenie sa nedá zakryť, nijak. Prečo si myslíš, že by som sa zrovna ja pridal k Voldemortovi? Aby to bolo jasné tebe a komukoľvek inému, kto by o tom chcel pochybovať, NIKDY sa nepridám k Lordovi Voldemortovi. Je príčinou všetkého, čo na mojom živote nenávidím. Radšej zomriem, ako by som vôbec pomyslel na pridanie sa ku Voldemortovi, či už vlastnou voľbou alebo z donútenia. Dávaj pozor z čoho ľudí obviňuješ, John. Som si istý, že ak niekedy na verejnosti obviníš ozajstného smrťožrúta, pravdepodobne sa nedožiješ konca týždňa."

Harry to celé povedal hlbokým nebezpečným hlasom, tichým, ale dostatočne hlasným na to, aby ho všetci počuli. Keďže nechcel vidieť reakcie na jeho reč, otočil sa a zo siene vypochodoval. Nechcel ísť do Chrabromilskej veže a tak zamieril do žalárov, potom si však uvedomil, že to tiež nie je ten najlepší nápad. Bola pravda, že nie všetci slizolinčania boli zlí, ale ak by ho mali samého pristihnúť deti smrťožrútov, čelil by vážnemu problému. Nevediac čo robiť, zamieril Harry na Astronomickú vežu. Na jeho prekvapenie sa tam ani nie päť minút po ňom objavila Hermiona.

"Na toto ma nikdy nenechajú zabudnúť, však?" spýtal sa Harry, otočený Hermione chrbtom. Hermiona sa pousmiala.

"Po chvíli možno áno. Naozaj neviem. Nemôžem uveriť, že toľkým ľuďom vadí tvoja voľba partnerky! A tie obvinenia! Dúfam, že si ho učitelia poriadne podajú!" sťažovala sa Hermiona.

"Áno," bola Harryho odpoveď.

"Pozri. Zvládol si to dobre, Harry. Viem, že keby ma niekto obvinil z toho, že som smrťožrútka, tak kľudne by som to nezobrala. Pravdepodobne by som odtiaľ s plačom vybehla po tom, čo by som naňho narevala. Nepočúvaj ich. Myslím si, že je skvelé, že vidíš viac ako rivalitu. Aj po všetkých tých varovaniach sa zdá, že si jedným z mála. Stále nemôžem uveriť tomu, že ľudia z DA sú takto zaslepení," naštvala sa Hermiona.

"Áno," ozvalo sa znovu v odpoveď. Po tomto sa ho snažila presvedčiť, aby sa šiel najesť, ale Harry to odmietol so sľubom, že zje viac na obed.

"Tak zatiaľ, Harry," povedala a tuho ho objala. "Uvidíme sa po prázdninách. A nezabudni písať! Chcem vedieť o všetkom, čo sa tu bude diať! Choď a nájdi nejakú chodbu, ktorá nie je na mape!"

"Tak zatiaľ, Hermiona. Neboj sa, napíšem. Je Ron stále naštvaný?"

"Áno, ale on vychladne. Vždy nakoniec príde k rozumu." Harry prevrátil očami. Keď Hermiona odišla, Harry sa znovu zahľadel na školeské pozemky. Ten pohľad ho vždy upokojil.

Snape pozoroval, ako Harry opustil veľkú sieň a chcel ísť za ním, ale neurobil tak. Bolo by divné, ak by sa profesor, ktorý s ním na verejnosti nevychádza, vydal za ním, ale odľahlo mu, keď po chvíli odišla slečna Grangerová.

Snape bol hrdý na to, ako to Harry zvládol. Bolo to tak, ako by to zvládol on sám. Teda keby nemal Temné znamenie. Snape bol prekvapený tým, ako veľmi sa naňho začal Harry podobať, zvlášť keď bol naštvaný. Trochu ho to vystrašilo. Prinútilo ho to uvedomiť si, že to tajomstvo raz vyjde najavo. Na Harryho sedemnáste narodeniny bude vyzerať tak, ako naozaj má a Snape nepochyboval o tom, že mu bude dosť podobný. To bolo celkom jasné.

***************

Harry zostal vo veži až kým nebol ča sna obed. Bol rád, keď za ním nikto neprišiel, no na obed sa veľmi netešil. Nechcel vidieť tváre tých, ktorí tu na prázdniny zostali. Žalúdok mu ale hovoril niečo iné. Harry sa neochotne premiestnil do Veľkej siene.

Hlavné dvere boli otvorené, no ešte predtým než vstúpil, Harry zaváhal. V sieni už neboli štyri fakultné stoly. Na miesto nich bol v strede jeden menší stolík. Zjavne tu zostalo na prázdniny tak málo študentov, že nemalo zmysel prestierať všetky stoly. Harry, poháňaný svojím žalúdkom, napokon vstúpil. Nanešťastie si ho Dumbledore okamžite všimol.

"Ach, Harry. Som rás, že si sa k nám pripojil, chlapče. Mal si dobré ráno?"

"Áno, pane," odvetil Harry a uvažoval nad tým, kam si mal sadnúť. Iba dve miesta boli voľné: jedno pri Enyamovej ale oproti Snapovi a jedno pri Snapovi ale oproti Enyamovej. Zdalo sa, že v každom prípade bude musieť byť v blízkosti obidvoch.

Rozhodol sa, že Snapovi dôveruje viac ako Enyamovej a tak si sadol k nemu a rýchlo si naložil na tanier, ignorujúc ostatných pri stole. Keď vzhliadol, Enyamová naňho zazrela, takže hneď rýchlo pohľad sklopil. Spomalil s jedením a kútikom oka si prezeral jednotlivcov pri stole. Dombledore, Snape, Enyamová, Hagrid, McGonagallová a Sproutová boli všetci učitelia a okrem nich tam bolo ešte päť ďalších študentov: traja z nich z nižších ročníkov Slizolinu, jeden Bifľomorčan z DA, Clark a štvrták z Bystrohlavu, ktorého Harry poznal len z videnia.

Harry si povzdychol. Toto budú divné prázdniny. Hej, budem mať klubovňu sám pre seba, pomyslel si, čo ho trochu rozveselilo. Všetko, čo musel tieto prázdniny urobiť, bolo vyhnúť sa tým niekoľkým študentom.

Žádné komentáře
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.