...

HP-Je to vzájomné

Kapitola tretia: Knihy a sovy

Huraa! je tu tretia kapitolka...keďže ste ma dosť potešili máte ju takto skoro :) kedy bude ďalšia netuším, tak sa nepýtajte :) no ale k tejto...venujem ju Gwen a je o spolunažívaní Harryho so "Sevviem" :D..užite si to..packo// kvôli mission budem túto kapitolku uverejňovať po častiach tak ako ju budem prekladať :) chyby si nevšímajte..potom to opravím
Keď sa Harry ráno zobudil, prvé čo uvidel bola spŕška sov. Hedwiga stála na skrini a vyzerala naštvane. Ospalo oslobodil sovy od ich nákladov a ony, jedna po druhej, odlietali.

"No, no, no. Čudoval som sa odkiaľ vychádza všetok ten hluk. Nemôžete stráviť ani dvanásť hodín bez toho, aby ste dotali desať sov, pán Potter?" Harry vzhliadol, len aby uvidel profesora elixírov stáť vo dverách. Prečo som nezamkol dvere, keď som šiel včera spať? zaklial.

"Je to len päť listov," odvetil Harry krátko a vtedy si všimol, že jeden list prišiel z Rokfortu. Okamžite ho otvoril a začal čítať.

Transfigurácia P

Čarovanie V

Elixíry V

Obrana proti čiernej mágii V

Starostlivosť o zázračné tvory D

Dejiny mágie H

Veštenie H

Herbológia V

Astronómia P


Harry sa zasmial. Vedel, že z veštenia ani z dejín mágie neprejde, no spravil vsetko ostané! Oči mu zablúdili späť ku známke z elixírov. Ako sa mi to podarilo?"

"Čo na liste zo školy vám pripadá také zábavné?" zavrčal jeho učiteľ. Harry naňho pozrel. Úplne zabudol, že Snape tam ešte stále je.

"Moje známky z V.Č.Ú.," zavrčal Harry späť. "Vyzerá to tak, že sa ma nezbavíte tak ľahko ako ste si mysleli." Keď uvidel zmätený pohľad na profesorovej tvári, uškrnul sa ešte viac. Kým sa Snape stihol spýtať, dodal: "Dostal som "Vinikajúci" z elixírov."

"A to sa vám ako podarilo?" spýal sa Snape sarkastickejšie ako zvyčajne, čo Harry dovtedy pokladal za nemožné.

"Nestáli ste nado mnou a nečakali kým opäť niečo zbabrem," odvetil bezrozmyslu Harry, potom skonil hlavu, pripravujúc sa na kúsavú poznámku. Keď žiadna neprišla, Harry vzhliadol.

"Áno," začal Snape. "Neboli ste pod tlakom. Ako môžete čakať, že sa stanete aurorom, ak nedokážete zniesť tlak, hm?" Harry neodpovedal. Bol čím ďalej, tým viac naštvaný a nedôveroval ničomu, čo by mohlo vyjsť z jeho úst. Ignorujúc Snapa, vytiahol ďalší list.

Keď nebol Snape schopný dostať z Harryho akúkoľvek odpoveď, odišiel. Ďalší rok s Potterom. Snape netušil ako mohol ten chlapec dostať V na V.Č.Ú. Keď prišlo na robenie elixírov, Potter bol nekompetentný a bolo to naozaj zriedka, ak vôbec niekedy, keď odovzdal esej, ktorá by bola dobrá.

Snape nebol šťastný, že tu bol s Potterom sám. To znamenalo, že bude musieť dohliadnuť na to, že Potter jedol. Už teraz spal do jedenástej, a keď ho išiel zobudiť, našiel v jeho izbe päť sov.

Dole v kuchyni, Snape pripravil dva sendviče, nalial si pohár tekvicového džúsu a začal čítať Denného Proroka. V posledných dňoch sa smrťožrúti moc neukazovali a Snape chcel vedieť, čo plánujú.

Harry vošiel do kuchyne, kde našiel Snapa jesť a čítať. Naplnil si misu svojou brečkou, posadil sa a začal jesť. Včera jedol iba dvakrát, a toto bolo prvýkrát, čo jedol dnes napriek ktomu, že už bolo skoro poludnie.

Listy, ktoré to ráno dostal boli, vynímajúc výsledky V.Č.Ú., od Hermiony, Ginny, Rona, dovjčat a Panie Weasleyovej. Pani Weasleyová im zjavne povedala, čo sa stalo a ich listy boli plné sympatie. Keď si ich prečítal, odložil ich nabok s tým, že na ne neskôr odpovie a uvedomil si, že bol hladný.

Keď Harry dojedol, znovu umyl svoju misu a položil ju vedľa. Kým ju umýval, snažil sa vymyslieť, čo bude robiť, no na nič neprišiel. Úlohy mal už hotové (a prepísané znovu a znovu. Keďže toto posledný mesiac nemal moc na práci, eseje boli o niečo dlhšie, ako mali byť a keď ich dokončil, všetky ich znovu prepísal, aby boli úhľadné) a všetko upratovanie urobili už minulý rok.

Harry sa odvrátil od drezu a porozhliadol sa po kuchyni. Keď ho nič nenapadlo, vzdychol si a vykročil smerom ku schodisku.

"Čo?" spýtal sa Snape. Harry sa otočil a pozrel naňho.

"Iba sa snažím prísť na to, čo by som mohol robiť, to je všetko," odvetil a znovu sa chcel vydať do svojej izby.

"A čo úlohy?" zavrčal Snape.

"Všetko hotové. Dokončil som ich dosť dávno."

"Naozaj? Tak teda dobre," povedal Snape sarkasticky a odložil noviny. "Pozrime sa ako ste napísali esej z elixírov, hm?" Harry na pár sekúnd iba na Snapa hľadel, pokrčil ramenami, potom vybehol hore po svoju esej. O päť minút neskôr ju podal profesorovi a vrátil sa do svojej izby. Naozaj sa musí nudiť.

Severus Snape očakával, že Potter odmietne odovzdať esej skôr, ale on neodmietol. Naopak, hneď mu ju doniesol. Keď chlapec prišiel späť, dal mu hrubú rolku pergamenu a hneď odišiel, čo bola úľava. Prekvapený dĺžkou začal hneď čítať.

"No, Potter," zavrčal Snape, keď vošiel do Harryho izby. Harry odložil svoju knihu oklumencie a pozrel na muža. "Možno by sme vás mali zamknúť v izbe na všetky úlohy," dokončil a hodil esej na posteľ vedľa Harryho. Harry ju zodvihol a trochu odroloval, aby videl, čo dostal. Bolo tam V napísané červeným atramentom. Keď to uvidel, potešene pozrel na Snapa.

"Ale povedzte mi, čo sa dáva do uspávajúcich elixírov, čo umožňuje spiacemu snívať?" Harry rýchlo premýšľal.

"Usušený prášok pokoja," odpovedal. "Pane." Snape vyzeral prekvapene, že Harry vedel odpovedať.

"Áno," pripustil. "Ale vo vašej eseji ste napísali slimačí prášok." Harry sa na tom zasmial.

"Musel som to zle opísať," súhlasil.

"Okrem toho to bolo celkom dobré. Chápete, pán Potter, že toto je štýl práce, aký od vás budem tento rok očakávať," povedal Snape, ukazujúc na zrolovaný pergamen. "Teraz, keď viem, že nie ste úplne neschopný." Harry prikývol. "Vyzeralo to, že ste konečne pochopili nuansy, ktoré ste predtým nechápali. Čo sa zmenilo?"

Táto otázka Harryho zmiatla. Nevedel, čo sa zmenilo. Iba to napísal. Samozrejme, predtým, než to napísal si niekoľkokrát prečítal staré učebnice...

"Toto leto som prečítal všetky staré učebnice predtým, než som napísal tie eseje. Naozaj som sa strašne nudil." Teraz bol Snapov čas aby vyzeral potešene.

"Aha," povedal bez zvyčajnej zlomyselnosti. "Tak vymysleli ste, čo budete robiť?" spýtal sa Snape, zamračene.

"Nie," odpovedal Harry. "Nič, čo by som už niekoľkokrát neurobil." Po tom, ako to Harry povedal, Snape vyzeral zamyslene a prezeral si Harryho.

"Hm, pravdepodobne to budem ľutovať, ale tiež nemám veľmi veľa na práci. Nezahráte si partičku šachu?" Harry šokovane hľadel na Snapa.To bolo úplne neočakávané. Snape sa ho pýtal, či si s ním nezahrá šach? Po chvíli nehybného státia, začal Harry premýšľat. Nemal čo iné na práci, možno okrem bezcielneho chodenia po dome, čo by mu veľa času nezabralo, pretože to robil už minulé leto.

"Samozrejme, prečo nie?" rýchlo odvetil, kým stihol Snape vziať návrh späť. Profesor pozdvihol obočie.

"Kuchyňa," povedal a odišiel. Harry vstal a začal zostupovať po schodoch. no v polovici zastal. Čo ak Snape vedel? Ale to bolo nemožné, nemal by ten list dostať ešte tri dni. Ale ak nevie, prečo je taký milý?

Pravdepodobne kvôli tej eseji. Možno som nad ňou nemal stráviť toľko času. Počas školského roku nebudem mať čas napísať všetky eseje tak dobre! Ale to musel byť ten dôvod. Konečne si uvedomil, že Harry nebol nekompetentný, ako si vždy myslel, že je. Harry pokrčil ramenami a vošiel do kuchyne, trochu naštvyný, že ho Snape vôbec považoval za nekompetentného.

Snape práve rozostavoval biele figúrky peknej šachovej súpravy. Harry sa posadil oproti nemu a začal ukladať čierne fugúrky. Hneď ako skončil, Snape urobil prvý ťah. Toľko k rozhovoru, pomyslel si Harry, aj keď sa s porofesorom v podstate rozprávať nechcel, najmä, ak by povedal niečo, čo by neskôr mohol ľutovať.

Harryho figúrky ho nechceli poslúchať. Kvôli tomu, Harrydostal šach skoro, a iba o štyri ťahy neskôr prehral. Harry začal automaticky znovu ukladať figúrky, potom pozrel na Snapa, keď on nezačal ukladať svoje.

"Ešte jednu?"

"Ak chcete," odpovedal Harry.

"Nevadí ti, že prehrávaš? Skoro si sa zabil pri každom metlobalovom (famfrpálovom) zápase len aby si vyhral, a teraz ti nevadí, keď prehráš v šachu?" Harry o tom rozmýšľal, pozerajúc na šachovnicu. Prehrať v šachu mu nijak zvlášť nevadilo. Napokon, s Ronom prehrával dosť často. V podstate, skoro každú hru.

Tri a pol hry neskôr, sa Harry ocitol v pasci. Akokoľvek by sa pohol, stratil by panáčika. Najprv chcel pohnút jedným z pešiakov, aby nestratil hodnotnú figúrku, no potom si uvedomil, že to mu v ďalších ťahoch moc nepomôže. Potom, hľadiacna šachovnicu, čosi uvidel. Ak by pohol vežou a nechal by si ju vyhodiť, uvoľnil by si tým koňa a mohol by zaútočiť. Bol to iba nápad, no mohol by Snapa tak zaviesť, že by mu Harry mohol zobrať dámu. Pochyboval, že to vyjde, ale rozhodol sa, že to skúsi.

"Veža na E6," povedal šachovnici.

"Vyhodí ju! To je zlý ťah!"

"No tak! Len sa pohni!" Zreval Harry. Ronova šachvonica spolupracovala oveľa lepšie, keďže s ňou tak často hrával, no táto ho nenechala robiť to, čo chcel. Keď sa veža nepohla, Harry bol naštvaný. "No?"

"Je to zlý ťah! Pohni niečím iným!"

"Nie! Chcem aby si sa pohla ty, tak sa do toho daj!" Oproti nemu sa ozval smiech. Harry pozrel na Snapa. "Čo?"

"Nič. Uvedomuješ si, že sa hádaš so začarovaným kusom kameňa?"

"No, nechce sa pohnúť!" Snape pokrútil hlavou. Harry pozrel späť na šachovnicu a tvrdohlavo na ňu zazeral.

"Pohni sa teraz," prikázal a figúrka sa konečne pohla. "Konečne," zamrmlal, ne čo sa Snape začal sarkasticky smiať. Snape sa pohol, zobral Harryho vežu. Harry pohol koňom a zobral pešiaka, ktorý mu vyhodil vežu a Snape mu ho okamžite zobral (toho koňa :) sorry je to trochu zmätené).

V tom momente si Harry znovu prezeral šachovnicu. Nemohol uveriť tomu, že Snapa naozaj nachytal. Naozaj si musí myslieť, že to Harry nevie hrať. Teda, nie že by vedel. Bola to iba náhoda, že sa dostal z tej pasce. Ťah, ktorý Snape práve urobil mu umožnil vyhodiť jeho dámu. Harry sa na to ešte raz pozrel, aby sa uistil, že žiadne iné fugúrky mu nebudú schopné v tom zabrániť, potom položil vežu na dámu.

"Áno," potešil sa Harry, keďjeho veža odtiahla dámu preč zo šachovnice. Pozrel na Snapa. Potom rýchlo znovu pozrel na šachovnicu, potom si všimol, že Snape nemá kam pohnúť kráľom. Usmial sa, pozrel na Snapa s úškrnom a vyhlásil: "Šach mat. Vy zo všetkých ľudí by ste mali vedieť, že podceňovať ľudí sa neopláca."

Snape pozrel na uškŕňajúceho sa Pottera. Nebol si istý, či bol viac prekvapený tým, že ho Potter porazil, alebo tým, čo mu teraz povedal. Ten chlapec vedel, že nemal šancu ho poraziť. Potter si zjavne všimol, že túto partiu nehral naplno. Majster elixírov s prehľadom vyhral predošlé tri hry a povedal si, že sa nemusí obťažovať snažiť sa v tej štvrtej. Harry Potter si to musel všimnúť a využiť. To bolo veľmi ne-chrabromilské. To Severusa primälo k úsmevu.

"Čo?" spýtal sa Harry defenzívne. Toto bolo prvýkrát, keď videl Snapa naozaj sa usmievať. Väčšinou sa len uculil (afektovane usmial).

"To nebolo veľmi chrabromilské," odpovedal Snape. Na Harryho zmätený pohľad dodal, "využil si toho, že som nedával pozor. Ostatné tri hry si sa nesnažil úplne. Išiel si ťah za ťahom. Štvrtú hru som nedával toľko pozor. Ty si to využil. Jeden by to nečakal od perfektného chrabromilčana, Harryho Pottera."

"Perfektného chrabromilčana? To nie je to, čo by povedal triediaci klobúk..."

"Čo?" vyštekol zarazene Snape. Harry sa zasmial.

"Áno," povedal a začal sa znovu smiať. Vstal a išiel si pre svoju brečku. "V ten deň som stretol oboch, Rona i Malfoya. Ron bol naozaj milý a Malfoy sa mi snažil povedať, že Ron pre mňa nie je dosť dobrý. No, Malfoy samozrejme skončil v Slizoline. V ten deň mi tiež povedali, že zo Slizolinu vyšlo viac temných čarodejov ako z iných fakúlt, a potom som si uvedomil, čo sa stalo mojim rodičom..." Harry zmĺkol. Jeho rodičia. Alebo lepšie, jeho mama a James Potter.

"A?" spýtal sa Snape, zaujatý týmto príbehom. Harry Potter, nie úplne chrabromilčan?

"No, sediac na triediacej stoličke som stále opakoval "nie Slizolin, nie Slizolin". Klobúk mi povedal, že v Slizoline by sa mi darilo, no ja som stále hovoril nie. Tak ma dal do Chrabromilu."

To Snapa znehybnilo. Každý kto o Potterovi hovoril, rozprával o tom, aký skvelý chrabromilčan to bol. Vždy idúc do situácií po hlave, robiac "odvážne skutky" bez premýšľania nad následkami.

"A si tak šťastný?"

"Myslím, že áno. Mám veľmi dobrých priateľov, držia so mnou aj keď im poviem, že by nemali. Slizolinčania by tak urobili iba v prípade, že by z toho oni sami niečo mali. To je dôvod..." To je dôvod, prečo sú skoro všetci moji priatelia mŕtvy. Pokrútil hlavou a vyčistil si myseľ. "Asi je dobré, že nie som v Slizoline. Bol by som vylúčený už v prvom ročníku. A aj keby nie, bol by som viac zraniteľný kvôli deťom smrťožrútov." Harryho myseľ sa zatúlala späť k prvej ceste rokfortským vlakom. V čom by bol jeho život iný, keby počúvol Malfoya?

"Čo?"

"Oh, nič," odvetil Harry, keď si uvedomil, že sa znovu odmlčal.

"Nosíte svoje pocity na tvári, Potter," vyprskol Snape.

"Iba som rozmýšľal, v čom by sa môj život zmenil, keby som sa vtedy rozhodol ísť s Malfoyom namiesto Rona. Pravdepodobne by som skončil v Slizoline." Snape sa nad tým zamyslel. Keby sa Potter spriatelil so Slizolinčanom pred triedením, nič by proti Slizolinu nemal, a skončil by tam.

"Pravdepodobne," súhlasil a odmlčal sa. Naozaj sa rozprával s Potterom? To sa zjavne stáva, keď s ním zostaneš uväznený v jednom dome, pomyslel si. Vyzeralo to, že Potter si myslí presne to isté.

"Myslím, že šachov mám už dosť, pane."

"Áno, to si myslím aj ja." Harry vstal a odišiel. Nechcel sa teraz rozprávať s profesorom. So svojím nič nevediacim otcom. Popravde sa s ním nechcel rozprávať vôbec. Ale bolo to také ľahké rozprávať sa s ním, keď jeho zvyčajný úškľabok akosi chýbal. A presne Harrymu povedal, čo si myslí. To sa mu na ňom páčilo.

Harry znovu pokrútil hlavou. Toho muža nemal rád a tie pocity boli vzájomné. Takto vychádzame iba preto, že tu spolu budeme celý mesiac. Nemá zmysel hádať sa, povedal si. Vetdy si spomenul, že neumyl svoju misu. Nechcel dávať Snapovi dôvody na kritiku, takže sa vrátil do kuchyne a umyl ju, neuvedomujúc si, že Snape ho znovu pozoroval.

Keď bol hotový, rozhodol sa, že sa prejde po dome. Veď to bol jeho dom. Sirius mu ho zanechal, takže pokiaľ tam nebolo niečo, čo patrilo Snapovi alebo niekomu inému, bolo všekto jeho. Nemusel sa obávať o Kreachera, pretože zomrel krátko po Siriusovi. Prvé poschodie sa skladalo z hlavného vchodu, obývačky, salónu, kuchyne a jedálne. Všetky izby boli upratané a čisté, no Harry sa rozhodol ich prerobiť. Celý dom bol tajomný a to sa mu nepáčilo.

Potichu, tak aby nezobudil obraz Siriusovej matky, vyšiel na poschodie a otvoril prvé dvere naľavo. Táto izba bola minulé leto uprataná, no nevyzerala na to, že by v nej niekto býval. Na všetkom spočívala vrstva prachu a Harry si povedal, že keď sa bude cítiť lepšie, dá to doporiadku. Aspoň budem mať čo robiť. Ďalšiu izbu okupovala Ginny s Hermionou, keď tu boli naposledy. Bola celkom čistá, takže Harry predpokladal, že ju pani Weasleyová z času na čas upratala.

Tretia izba bola jeho a Ronova. Ani nevošiel dnu, keďže tam bol pár hodín predtým. Dolu chodbou ozdobenou obrazmi boli dvere vedúce do knižnice. Uvažoval, že pôjde ďalej a neskôr sa vráti, no potom sa rozhodol, že sa tam zastaví. Otvoril dvere a vošiel do prirodzene osvetlenej miestnosti. Na oboch stranách bolo veľké okno a závesy boli zhrnuté. Mal pocit, že tie okná boli začarované, pretože scernéria za nimi bola prekrásna. Vôbec sa nepodobala na Grimmaudovo námestie.

Táto izba bola definitívne udržiavaná. Pravdepodobne Snapom, pomyslel si Harry. Prešiel k policiam začal si prezerať knihy. Väčšina nebola označená, a tak vybral prvú knihu, ktorej názov bol Vysvetlenia a použitie základných kúziel. Harry sa potichu zasmial. Otvoriac knihu si prečítal obsah a zistil, že väčšinu z nich už poznal, no bolo tam aj zopár takých, o ktorých nikdy predtým nepočul. S myšlienkou, že by sa mohol naučiť niečo nové sa vrátil do svojej izby, odkiaľ neskôr so zápisníkom, brkom a atramentom vyrazil späť do knižnice. Zatvoril dvere a pohodlne sa usadil s knihou aj zápisníkom položenými v lone.

Harry prečítal a urobil si poznámky z celej knihy. Boli v nej vysvetlené veci, ktoré sa nikdy predtým neučil, takže sa uistil, že má všetky užitočné napísané v zápisníku. Pri zaklínadlách si napísal všetko potrebné k tomu, aby ich mohol neskôr v škole precvičovať. Neviem sa dočkať kým o tomto poviem Hermione. Asi ju z toho porazí!

Keď Snape vošiel, práve dokončoval posledné zaklínadlo. Vyzeral prekvapene, no Harry ho ignoroval a vrátil knihu späť do police. Vybral knihu vedľa, tiež o základných kúzlach. Zopár ďalších kníh bolo tiež o kúzlach. Posúvajúc sa o zopár radov nišie vybral ďalšiu knihu: o kúzlach. Musia byť zoradené podľa témy, pomyslel si Harry, prešiel k ďalšej polici a našiel knihu o transfigurácii.

Severus pozoroval ako chlapec vyťahoval jednu knihu za druhou, pozrel na ňu a vrátil ju napsäť do police. Bolo zjavné, že nehľadá nič špecifické, len sa snaží pochopiť systém ich zoradenia. Snape prešiel ku stolu, kde Harry pracoval a pozrel na zápisník. Robí si poznámky, zasmial sa v duchu. Ďalšia vec, ktorú by od Pottera nikdy nečakal. Naozaj sa musí hrozne nudiť.

Severus Prešiel ku knižnici a vrátil knihu, ktorú práve dočítal, na miesto. Rozmýšľal, či má Potterovi povedať, že niektoré z kníh obsahovali čiernu mágiu a mal by sa im vyhýbať, no potom si to rozmyslel. Knihy boli chlapcove a on pochyboval, že bude Potter praktikovať čiernu mágiu. A okrem toho, ak si ich prečíta, bude mať predstavu o tom, proti čomu bude bojovať, ak sa stane aurorom. Auror. Akoby Potter nemal dosť problémov s Temným pánom a inými temnými čarodejmi aj bez toho. Asi nevie, čo iné robiť. Bojoval proti temným silám celý svoj život a každý rok od jeho jedenástin sa s nimi stretol tvárou v tvár.

Snape znovu obrátil svoju pozornosť na Pottera.Napriek jeho malej postave sa zdalo, že dospel, a nie len fyzicky. Bol menej arogantný ako býval počas školya viac sa venoval štúdiám .

Keď Harry zistil ako bolo všetko uložené, vrátil sa späť ku polici s knihami o kúzlach a vybral niekoľko prvých kníh. Všetky boli o jednoduchých zaklínadlách a v každej bolo niekoľko Harrymu neznámych, takže ich položil na stôl a nechal ich tak, až kým s nimi nebol hotový. Keď sa neskôr otočil, zistil, že ho profesor ešte stále pozoruje. Vyplašene vyskočil. Nečakal, že tam Snape bude, už aj zabudol, kedy tam vošiel.

"Dobrý deň, profesor," povedal Harry, keďže nechcel vyzerať drzo, keby nič nepovedal.

"Dobrý deň, Potter," odvetil. "Bavíte sa?" zavrčal.

"Vlastne áno, pane," odpovedal, potom sa odmlčal. Nevedel, čo viac povedať. Má mu povedať, že si robí poznámky? Radšej znovu prešiel k policiam a vybral niekoľko kníh o základnej transfigurácii, ktoré tiež položil na stôl. Keď tak urobil aj z knihami z obrany, elixírov a zázračných tvorov, otočil sa k Snapovi, ktorý ho stále pozoroval. Chcel sa spýtať, prečo to robil, no vedel, že ak tak urobí, odpoveďou mu bude iba sarkastická alebo drzá poznámka, alebo oboje.

Keď Potter pozrel na Snapa, vyzeral, že zvádza vnútorný boj a, samozrejme, všetky jeho pocity sa mu prehrávali na tvári. Naučí sa to vôbec niekedy? Považoval za zábavné, ako si Potter vyberal začiatočnícke knihy namiesto náročnejších, ktorým by nerozumel. Tak predsa má v sebe apspoň nejaký cit. Snape pozrel späť k polici a vytiehol knihu uloženú blízko pri zemi, uvedomujúc si, že ho chlapec pozoruje. Spolu s knihou si potom sadol za stôl a začal ju čítať.

"Potter, ak budeš takto pokračovať, učiteľom nezostane nič, čo by ťa mohli naučiť. Niežeby to bolo zlé, že študuješ, ale za posledné dva dni si prečítal asi dvadsať kníh. Unudíš sa k smrti. Musí predsa existovať niečo čo by si robil radšej." Harry vzhliadol od šiestej knihy o elixíroch, ktorú v ten deň čítal, naštvaný, že väčšina z paragrafu ktorý teray čítal bola v predošlých piatich. Chcel sa s profesorom prieť, no nevdel, kam tým smeruje.

"Nič o čom by som vedel pane. Na treťom poschodí je pár izieb, ktoré sú obývané divnými vecami, ale neviem čo sú, takže som sa ich nedotkol. Myslím, že v jednej z izieb sú Drandany, ale ak sú to ony, nechcem sa k ním priblížiť natoľko aby som sa o tom presvedčil. Ak ak by to aj boli ony, nemám sa ich ako zbaviť," povzdychol si Harry, znovu pozrel dolu na knihu a prinútil sa prečítať ďalšie dva paragrafy a konečne v treťom bolo spomenuté niečo, čo ešte nevedel.

"Ak hovoríš o tretej izbe vľavo, tak áno sú to Drandany, no som dosť prekvapený, že si ich rozoznal. Väčšina dospelých ani netuší, že existujú." Harry nepovedal nič, iba ukázal na knihu v kope kníh pred sebou, s očami ešte vždy na treťom paragrafe. Snape pristúpil k stolu a všimol si, že práve ta jedna kniha bola o zázračných tvoroch. Vyzerá to, že ten chlapec vie aplikovať veci, ktoré sa naučil. "Ach, áno. Vidím. A bol v tej knihe aj návod, ako sa ich zbaviť?"

"Áno, bol to nejaký elixír," odpovedal Harry a prevrátil niekoľko strán v zápisníku. "Ale nemám väčšinnu prísad..."

"Zabudol si, Potter, že momentálne bývate v dome spolu s majstrom elixírov? Rozmýšľal si vôbec, že sa naň spýtaš?"

"Áno, pane, uvažoval som nad tým, ale vy vždy vyzeráte zaneprázdnene..."

"A?"

"V minulosti som zistil, že vyrušovať vás nie je tá najrozumnejšia vec." Snape pokrútil hlavou. Ten chlapec mal pravdu, no on nemal v úmysle to pripustiť. Snape nemal rád, keď ho niekto otravoval ak niečo robil.

"Môžem ten elixír vidieť?" spýtal sa profesor a natiahol ruku. Potter mu podal zápisník a Snape si prezrel prísady. "Všetky z nich mám vo svojej zásobe," zazrel na Harryho sediaceho oproti nemu. "Keďže nie som rád, že tento dom obývajú nebezpečné obludy, navrhujem pripraviť ho. Pravdepodobne to budem ľutovať, keďže v príprave elixírov si nekompetentný, ale ak chceš, môžeš mi pomôcť." Severus si to znovu premyslel. Nemal by Potterovi dávať na výber. Keďže mal byť v jeho triede na M.L.O.K-y., bude najlepšie, ak začne s prípravou menej nebezpečných elixírov než začne školský rok, pretože vďaka nejakej jeho podivnej schopnosti bol schopný pokaziť aj tie najjednoduchšie elixíry.

"Nie. Ty mi pomožeš, či už chceš alebo nie," povedal Snape, otočil sa a opustil miestnosť, berúc si Harryho zápisník so sebou. Harry ho s pokrčením ramien nasledoval. Naozaj nemal na práci nič lepšie ako čítať knihy a robiť si poznámky, a keďže Snape mal jeho zápisník...

Obaja skončili v Snapovom labe s kotlíkom sediacim na stolíku, okolo ktorého Snape zhromažďoval prísady, ktoré bral zo skrine niekoľko metrov odtiaľ. Snape sa otočil a podal Harrymu zavaraninový pohár naplnený divne vyzerajúcimi, mŕtvymi chrobákmi.

"Rozmliaždi na prášok," poučil ho, ukazujúc na zápisník. Harry si zistil, koľko chrobákov bude potrebovať, potom vybral dvadsať z nich, položil ich do mažiara a začal ich drviť.

Keď bol elixír o dve hodiny hotový, Harry bol unavený. Snape ho vypoklonkoval s tým, že ak rozleje elixír kôli tomu, že je unavený, bude to ľutovať. Takže Harry odišiel a hneď zamieril do postele.

Poslední komentáře
03.06.2015 10:50:56: mě to přijde dost zajímavé, když je Harry s otcem, který o tom, že má syna ani neví, moc se těším na...
23.04.2008 14:41:16: chvalim, chvalim....smiley${1}
02.01.2008 20:20:31: Trochu ma zaraza ze za tak dobrou kapitolou nie je ziadny komentar..a atk aj ked ich nie az tak rada...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.