...

HP-Je to vzájomné

Kapitola štrnásta: Vianočné prázdniny

A ešte jedna :) Túto venujem Miss za jej nevyčerpateľnú trpezlivosť so mnou a mojím písaním :) Čo sa týka pridávania ďalších kapitol, ako som už povedala, v sobotu na desať dní odchádzam, takže pravdepodobne niekedy o dva týždne niečo pridám :) opäť vás moc moc prosím o komentíky. Tieto tri kapče ste si vyslúžili svojím komentovaním tých predchádzajúcich dvoch, takže dúfam, že vás to bude trochu motivovať...mňa vaše komenty motivujú do ďalších prekladov určite ;-)
"Začni," nariadil Snape. Bol prvý pondelok vianočných prázdnin a Harry práve začínal so svojou hodinou elixírov so Snapom. Skončí to vôbec niekedy? pomyslel si.

O dve hodiny neskôr, takmer dokonalý elixír chladol v jeho kotlíku. Harry ho nalial do flakónov, podal ich Snapovi a chystal sa odísť.

"Počkaj, Harry," zastavil ho Snape. Harry sa otočil. Snape mal v ruke starú knihu. Na Harryho prekvapenie mu ju podal. "Je to tá kniha pokročilých elixírov, na ktorú si sa kedysi pýtal. Ako úlohu napíšeš esej na zmeny urobené v prvom elixíre v knihe, popíšeš, aké zmeny to boli, prečo boli potrebné a či si myslíš, že by sa dalo ešte niečo zmeniť. Napíš ju takú dlhú, akú budeš potrebovať na jej absolútne dokončenie." Harry prikývol, zobral si knihu a odišiel.

Bolo naozaj divné, keď ho Snape nazval krstným menom. Pokiaľ naňho nebol naštvaný, volal ho tak stále, no Harry si na to nemohol zvyknúť. Čo to malo znamenať?

Harry sa vyštveral do klubovne. Bez ostatných chrabromilčanov bola zvláštne tichá. Bolo ale až prekvapujúco jednoduché sústrediť sa, bez všetkého toho ruchu, ktorý bol počas školského roka tak prirodzený.

Rozhodol sa, že sa hneď popasuje so svojou najnovšou úlohou a tak si sadol k jednému stolu a vytiahol knihu elixírov. Bola to tá, s ktorej čítaním mal nedávno veľké problémy. Pozrel na prvý elixír a vzdychol si. Bol zvyknutý na to, že dostával na úlohy ťažké elixíry, ale nikdy nemusel uvažovať nad vykonanými zmenami.

O hodinu a pol neskôr Harry skončil a pobral sa do Veľkej siene na obed s knihou elixírov pod pazuchou. Vedel, že ide priskoro, ale nechcel znovu sedieť pri Enyamovej. Akousi náhodou sa to opakovalo pri každom jedle a Harry toho mal už dosť.

Do Veľkej siene vošiel ako prvý, no o chvíľku sa k nemu pridala McGonagallová. Harry si sadol za stôl a otvoril knihu elixírov. Pred zajtrajším testíkom, ktorý mu mal dať Snape musel prečítať ešte dve kapitoly. To Harryho tak trochu naštvalo. Práve sme skončili s predvianočnými testami! Bolo ale celkom bežné, že mu Snape dal niekoľko testov týždenne. "Chcem sa iba uistiť, že tomu všetkému chápeš," bola jeho výhovorka.

Nanešťastie ako ďalšia osoba vošla do siene Enyamová a sadla si...ako inak, než vedľa neho. Prečo to robí? spýtal sa sám seba potichu. Nech sa dialo čokoľvek, vždy si sadla rovno k nemu. Od rozhovoru ňou ho ale zachránil príchod učiteľov a zvyšných študentov.

Harry jedol rýchlo v snahe dostať sa odtiaľ čo najskôr. Dojedol jedlo na tanieri, tekvicový džús na stole úplne odignoroval a už chcel vstať..

"Harry, čoskoro sa tu objaví puding. Prosím sadni si," povedal Dumbledore tónom, ktorý jasne naznačoval, že nejde o žiadosť. Harry si znovu sadol. Obzrel sa po všetkých pri stole a všimol si, že väčšina bola ešte len v polke. Takže kým všetci konečne dojedli, Harry hľadel na jedlo v strede stola, akoby to bol ten najhorší nepriateľ.

Snape Harryho pri obede kútikom oka pozoroval. Nevedel prísť na to prečo, ale chlapec jedol rýchlo, a teraz na jedlo na stole zaryto zazeral, keďže ho nenechal riaditeľ odísť. Všimol si, že pri ňom znovu sedí Enyamová a zazrel na ňu. Nikdy ju nemal rád, no nevedel prísť na to prečo. Posledných niekoľko jedál pri ňom vždy sedela a bolo úplne jasné, že to chlapca znervózňuje.

Keď dorazil puding, Snape sa ospravedlnil a zamieril do žalárov. Hneď po obede mal s Harrym obranu a chcel sa uistiť, že je na to všetko pripravené. Plánoval, že Harryho naučí niekoľko útočných kliatob pre prípad, že by sa ocitol v dueli a preto musel miestnosť zabezpečiť ochrannými kúzlami, aby si bol istý, že ju nijak nepoškodia.

Harry do učebne vstúpil o dvadsať minút neskôr s taškou prehodenou cez rameno a s pergamenom v ruke.

"Dokončil som esej, pane," povedal a podal mu zrolovaný pergamen. Snape na chlapca prekvapene pozrel. Počas posledného polroka bol Harry vo všetkom čo sa týkalo školy veľmi dôsledný. Neočakával tú esej tak skoro, no napriek tomu prikývol a vzal si ju.

"Dnes popracujeme na útočných kúzlach. Vytiahni si prútik." Harryho prútik mu takmer neviditeľne vkĺzol do ruky. Snape na to bol už zvyknutý, Harry mal prútik neustále so sebou a Severus ho podozrieval, že s ním aj spával. Severus vkročil do očarovanej časti miestnosti a Harry ho nasledoval. "Prvé kúzlo je niečo ako odhadzovacie kúzlo, ale má v sebe viac sily ako to obyčajné. Zaklínadlo je "schlima"." Zvyšok hodiny pokračoval v rovnakom duchu, kde Snape Harrymu ukázal ako kúzlo správne vyčarovať a Harry potom novonaučenými kúzlami zasypal umelú bábku.

"To by šlo," povedal Snape na konci hodiny. "Nabudúce popracujeme na dueloch." Harry odišiel skôr, ako ho Snape stihol pozdraviť. Snape si vzdychol. Nikdy sa k tomu chlapcovi nepriblížim? spýtal sa sám seba. Naozaj dúfal, že sa mu s chlapcom podarí zblížiť pred Vianocami, aby mu mohol dať svoj darček osobne, ale takto ho bude musieť poslať po domácom škriatkovi.

******************

Zvyšok prázdnin pred Vianocami prešiel naozaj rýchlo. Keď nemal hodiny, nerobil úlohy alebo nejedol, Harry prehľadával hrad. Bolo to unavujúce, ale nútilo ho to myslieť na niečo iné ako na Temné znamenie, alebo na ten Hlas, ktorý teraz prichádzal každých niekoľko dní. Naučil sa ho ignorovať, ale nemohol si prestať myslieť, že má ten Hlas pravdu.

Počas prehľadávania, Harry skontroloval každú miestnosť zaznačenú na mape a hľadal rôzne priechody, ktoré zaznačené neboli. V Rokforte ste nikdy nevedeli za akým obrazom či skrytými dverami nájdete ďalšiu izbu. Za tých niekoľko týždňov našiel Harry zhruba dvanásť nových izieb a niekoľko tajných prechodov, ktoré neboli naznačené na mape. Tie potom zaznačil na kópiu mapy, ktorú si vyrobil.

Aby ich mal ako zaznačiť, premýšľal Harry o spôsobe, ako si vytvoriť vlastnú mapu, podobnú tej záškodníckej. Keď sa blížili Vianoce a on ešte stále nevedel, ako si ju vyrobiť, začal uvažovať o kontaktovaní Moonyho.

Enyamovej sa stále darilo sadnúť si vedľa Harryho pri každom jedle. Harryho to tak štvalo, že niekoľko jedál vynechal a šiel si niečo zobrať do kuchýň. Nanešťastie sa o to začala starať aj McGonagallová a osobne sa uistila, že už nevynechal ani jeden pokrm so zbytkom školy. Čo bolo na zasadacom poriadku naozaj divné bolo, že Snape si zjavne všimol to, že pri Enyamovej Harry sedieť nechce a snažil sa mu pomôcť. Nebol si tým úplne istý, ale naozaj to tak vyzeralo.

****************

Tanya, predstúp," povedal Harry jednému z prívržencov. Maskovaná žena tak urobila. "Ako si blízko ku dokončeniu tvojej úlohy?" Tanya sa mu uklonila.

"Podarilo sa mi prešmyknúť elixír do jeho jedla viac ako raz, pane, ale zdá sa, že si všimol, že niečo nemá s jedlom v poriadku, pretože pokrmy do ktorých som ho pridala neje. A čo sa týka kliatby, nezdá sa, že by naňho nejako účinkovala."

"Takže si sa v podstate nedostala nikam." Tanya pred odpoveďou chvíľu zaváhala.

"Áno, samozrejme, že áno, môj pane."

"Tanya Enyamová, očakával som od teba viac. Crucio," povedal takmer znudene. Keď skončil, znovu k nej prehovoril. "Vstaň." Poslúchla. "Zlož si masku." Po ďalšej pauze tak urobila. Harry sa k jej spomienkam dostal pomerne ľahko. Spomienky mu boli známe: jedenie vo Veľkej sieni, až na to, že boli z Enyaminho uhla pohľadu. "Snaž sa viac. Crucio," povedal tvrdo.

Harry sa s krikom zobudil. Divné bolo, že v miestnosti bol aj niekto iný, kto sa ho snažil upokojiť.

"Šššš, Harry," tíšil ho Snape po tom, čo doňho nalial elixír proti účinkom Crucia. To ho ale neupokojilo ba zdalo sa, že to veci iba zhoršilo. Po niekoľkých minútach začal hovoriť dosť zrozumiteľne na to, aby ho Snape pochopil.

"Je smrťožrútka, je smrťožrútka," neustále opakoval. Bol hore a vyšiel z izby skôr ako vôbec Snapovi povedal, kto "ona" je. Keď si Severus všimol, že chlapec už nie je v izbe, vydal sa za ním.

Snape nasledoval stále hysterického Harryho až ku vchodu do Dumbledorovej pracovne. Keďže nevedel heslo, začal sochu kopať a biť. Snape rýchlo heslo vyhŕkol v snahe zabrániť Harrymu, aby si ublížil a chlapec vybehol po hýbajúcich sa schodoch.

Riaditeľ bol stále vo svojej kancelárii, kde si čítal akési papiere, keď mu veľmi rozrušený Harry Potter takmer vyhodil dvere z pántov a nasledoval ho zdalo sa, že pokojný Severus Snape.

"Je smrťožrútka!" zasyčal Harry pred tým ako sa v bezvedomí zviezol na zem. Po tom ako skontroloval, že je chlapec nažive, otočil sa Dumbledore na Snapa.

"Čo sa stalo?"

"Nie som si istý. Práve som ho kontroloval..." začal Snape, čím si vyslúžil od starého muža divný pohľad, "pretože v dnešnú noc sa väčšinou konajú stretnutia smrťožrútov a Harry ich často vída," pokračoval Snape. Dumbledore vedel, ako na Harryho tie stretnutia vplývali a vedel tiež o neviditeľnom Temnom znamení. "Prišiel som práve, keď začal kričať. Bolo to pravdepodobne Crucio. Zobudil som ho a do krku mu nalial elixír proti bolesti. Zamrmlal kopu nezmyselných vecí, predtým než zo seba dostal "je smrťožrútka" a stále to opakoval. Potom sem vybehol a ja som ho nasledoval." Obaja muži sa pozreli na Harryho na dlážke.

"Zažil toho už tak veľa a stále je ešte len chlapec. Takže predpokladám, že Oklumencia a Legilimencia nepokračujú veľmi dobre."

"Harry sa v Oklumencii dosť zlepšil. Stále študuje teóriu Legilimencie a musí ešte prečítať niekoľko kapitol, kým mu dovolím skúsiť si to." Nechápal prečo, no riaditeľ sa zachechtal. "A čo je tu také vtipné?"

"Nikdy predtým som si nevšimol, že ho voláš Harry. Odkedy tak robíš?" Snape na Dumbledora zazrel, ale potom sa nad tým zamyslel. Naozaj nevedel.

"Neviem. Je to pravdepodobne pre to, že s ním trávim toľko času."

"A uvedomil si si, že nie je jeho otec." Snape na riaditeľa znovu zazrel, premýšľajúc o irónii tejto vety.

"Zdá sa, že áno. Prejdime k dôležitejším veciam. Vieš koho mal Harry namysli, keď hovoril "ona je smrťožrútka"?"

"Nie, predpokladám, že by sme ho mali zobudiť a spýtať sa ho. Mohol by si prosím ťa priniesť upokojujúci odvar? Obávam sa, že ho budeme potrebovať."

"Netreba," povedal Snape a vytiahol fľaštičku zo svojho habitu. "Vždy so sebou pre istotu nosím niekoľko elixírov."

"Samozrejme," odvetil Dumbledore a podišiel k Harrymu.

"Harry," povedal a jemne ním zatriasol. Harry, zobuď sa." Nakoniec sa pomaly zobudil a takmer sa vrhol na Dumbledora, keď sa mohol znovu hýbať. Nakoniec za zobudil dostatočne na to, aby si uvedomil, kde je.

"Prepáčte, pán riaditeľ. Myslel som si, že ste niekto iný." Dumbledore sa znovu uchechtol.

"To je v poriadku, chlapče. Zoberieš si toto prosím? Je to upokojujúci odvar." Harry ho prehltol a znovu pozrel na riaditeľa. "Kto je tá žena, o ktorej si hovoril, že je smrťožrútka, Harry?" Harry vyzeral zmätene, no potom si spomenul na svoju víziu.

"Enyamová!" zasyčal a Dumbledore takmer pustil fľašku so zvyškom elixíru.

"Si si istý?" zašepkal.

"Áno! Videl som jej tvár a použil jej meno. Tanya Enyamová," vyprskol ako keby to meno bolo niečo odporné. Zdalo sa, že sa pri tomto Dumbledore scvrkol.

"Skontrolujeme ju, Harry. Nevieš, či má znamenie?"

"N...," začal Harry, no potom sa zastavil. Meno Tanya mu znelo povedome. Vedel, že ho predtým už počul. Ale kde? Potom mu to došlo. "Áno! Dostala ho niekde na začiatku školského roka!"

"Dobre. Možno sa k nej nedostaneme hneď, takže o tom prosím nikomu nehovor. Postaráme sa o ňu."

"V poriadku. Uhm..."

"O čo ide?"

"O niečom hovorili. Enyamová mala úlohu, ktorú potrebovala vykonať, ale zatiaľ sa jej to nepodarilo. Myslím, že hovorili o mne. Hovorila niečo o elixíre, ktorý mi podstrčila do jedla. A niečo iné, o kliatbe a ako na mňa účinkuje. Nemyslíte si, že to ma niečo spoločné s tým Hlasom, ktorý počujem, však nie?" Riaditeľ o tom chvíľu premýšľal.

"Možno áno. Prehľadáme jej komnaty. Mal by som to oznámiť aurorom z rádu, aby s tým mohli niečo urobiť. Keďže sú zajtra Vianoce a budeme mať malý večierok, som si istý, že sa chceš vyspať. Tiež som si istý, že ťa profesor Snape rád odprevadí do chrabromilskej veže."

"Samozrejme," povedal Snape. "Poď, Harry," povedal chlapcovi. Mal chuť ísť a nájsť Enyamovú aby ju mohol vlastnoručne uškrtiť. V podstate dúfal, že ju stretne skôr ako prídu aurori z ministerstva. Bez toho aby si to uvedomil, vyviedol jemne Harryho z riaditeľovej kancelárie.

Ku chrabromilskej veži prešli bez jediného slova. Pri obraze povedal Snape heslo a viedol chlapca do klubovne. Práve s ním šiel do jeho spálne, keď sa Harry otočil a divne naňho pozrel.

"Čo ste robili v chrabromilskej veži?" spýtal sa váhavo. Snape sa takmer usmial. Naozaj nevedel, ako na tu otázku odpovedať a tak povedal pravdu.

"Každý pondelok som ťa kontroloval, kvôli tvojim víziám." To Harryho prekvapilo a on nemohol robiť nič iné, ako otvorene zízať na svojho...toho muža.

"Prečo?" Snape sa nad tým zamyslel. Prečo to vlastne robil?

"Si môj syn," zašepkal a konečne si to uvedomil. Harry sa naňho vypočítavo pozrel. Obaja boli ticho, obaja stratení vo svojich vlastných svetoch, kým Harry znovu prehovoril.

"Som unavený, dobrú noc, Profesor," bolo všetko, čo povedal. Snape si povzdychol.

"Dobrú noc, Harry," odvetil a opustil vežu. Možno sme sa dnes niekam pohli, pomyslel si.

**********

Nasledujúce ráno nebola Enyamová na raňajkách. Všetci okrem Harryho, Snapa a Dumbledora boli zvedaví, kde je, no odpovede sa nedočkali. Nebolo jej zvykom vynechávať jedlá.

V to ráno sedel Harry naproti Snapovi. Premýšľal o jeho minulonočnej odpovedi, prečo Harryho kontroloval. Bolo to divné, nikto sa nikdy pred ním neobťažoval ho "skontrolovať". Väčšinou musel veci zvládať sám. Naozaj to znamenalo, že ho chcel Snape za syna? Že chcel prijať Harryho do rodiny?

Harry sa ho na to chcel spýtať po raňajkách, no nedostal sa k tomu. Dumbledore ho požiadal, aby si s ním pohovoril a oni potom rýchlo odišli. Harry si povzdychol. Neskôr, povedal si, ale nevedel, či na to bude mať neskôr dosť odvahy. Pred raňajkami mu to zabralo množstvo času, kým sa nakoniec rozhodol spýtať sa ho.

Harry Snapa nevidel po celý zvyšok dňa a o desiatej večer sa zvalil na posteľ, unavený z prehľadávania hradu.

Dumbledore si ho toto popoludnie zavolal do kancelárie, aby ho informoval o tom, že sa Enyamová priznala a teraz bola v Azkabane, kde čakala na súd. Zjavne toho robila viac, ako len špehovala na riaditeľa. Zapojila sa aj do mnohých smrťožrútskych akcií, ktoré sa udiali v niekoľkých posledných mesiacoch. Keď si Harry uzavrel myseľ, rýchlo zaspal.

Ďalšie ráno sa Harry prekvapene zobudil, no nevedel prečo. Hneď ako vyšiel z postele ale pochopil. Pri jeho posteli sa týčila kopa darčekov, ktoré čakali na to, kedy ich otvorí. Boli Vianoce. Harry sa široko usmial a na chvíľu zabudol na všetky svoje problémy.

Prvý darček bol od Hermiony: kniha o minulosti Čiernej mágie. Druhý bol od Rona: stíhačské rukavice. Neville mu daroval nejakú divnú rastlinu, ktorá sa rozovrela iba na slnku a Ginny mu dala knihu o stíhačských technikách. Dostal aj zvyčajný sveter od pani Weasleyovej a niekoľko ďalších darčekov od členov DA, s ospravedlneniami sa ich správania na a po bále.

Posledný darček nebol označený. Harry ho podozrievavo preskúmal. Jeho posledný neoznačený darček bol od Siriusa, ale to teraz nebolo možné. Po tom ako sa uistil, že naň neboli uvalené žiadne kliatby ho Harry zdvihol a otvoril. Pod obalom bola obyčajná drevená krabička. K nej bol pripevnený kúsok pergamenu, na ktorom bolo napísané Harry Potter. Vzal ho a odroloval list.

Toto najprv patrilo tvojmu starému otcovi. Posúvalo sa to v našej rodine už niekoľko generácií, no nikto si nie je istý, odkiaľ to pochádza. Dúfam, že s nimi budeš mať viac šťastia ako máš s inými.

Harry len zízal na nepodpísaný list. Jeho starý otec? Znamenalo to, že je to od Snapa? Alebo to bol ďalší darček od Dumbledora? Harry si vzdychol. Nemôže to byť od Dumbledora, pomyslel si racionálne. Už ti predsa povedal, že od Jamesa nič iné nemá.

Takže to musel byť Snape. Harry vedel, že si bude musieť so Snapom....jeho otcom...pohovoriť. Nie. Nebude ho tak volať, až kým si nebude istý, že ho Snape naozaj chce.

Keď si uvedomil, že ešte darček neotvoril, okamžite tak urobil. Vnútri bola prekrásna. Vytiahol ju z krabice a všimol si, že sú pod ňou uložené figúrky. Šachovnica aj figúrky boli vyrobené z akéhosi čierneho kameňa, ktorý Harry nepoznal. Vtedy si uvedomil, že to musela byť hrozne drahá šachovnica.

Sada, ktorá je v rodine už veľmi dlho, pomyslel si. Pozrel koľko je hodín, jemne odložil šachovú sadu a vyrazil smerom ku žalárom ešte pred raňajkami, vôbec sa nestarajúc o to, či je Snape už hore. Bolo načase sa porozprávať.

Poslední komentáře
04.06.2015 17:20:53: teda, moc dobré. Ještě, že na tu Tanyu přišli zavčas. Ještěže má Harry dobrou intuici ohledně zkažen...
06.09.2010 19:20:24: pěkný, pěkný smiley${1}
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.