...

HP-Je to vzájomné

Kapitola ôsma: Vízie

OK nová kapitolka na svete...teda aspoň jej polovička...pokračovanie očakávajte čoskoro :)) sorry za ten koniec ale už to bola polka, viac by som už nemohla napísať, keďže by mi to limit nedovolil a okrem toho ma to teší :)) túto časť venujem Elvíre za jej trpezlivé čakanie cez víkend (dúfam, že si sa moc neužrala :))) no tak to je asi všetko teda až na jeden malý deatil...užite si to a komentujte :))

PS: tak dnes to bude slov 30...nini asi vieš že u teba to je 60 :)) a keď už vážne nebudete vedieť, čo napísať, napíšte niečo o sebe,..rada si to prečítam :)) iisis


Halloween bol už tri týždne za nimi a Harryho vízie neustúpili ani o trochu. Videl a cítil nielen prijímanie Temného znamenia niekoľko ďalších pondelkov, ale bolo aj svedkom "zábavy" ktorej sa smrťožrúti zúčastňovali, keď bol Voldemort s nimi.

To bol aj dôvod, prečo sa Harry, ktorý teraz ležal na posteli, snažil ubrániť spánku. Vedel že ak zaspí, znovu vstúpi do Voldemortovej mysle, uvidí všetko jeho pohľadom a ucíti všetko, čo cíti on. Harry nenávidel nenávisť a pomstu, ktorá k nemu prichádzala od Voldemorta. To bolo všetko, o čo sa staral (Voldemort).

Harry vedel, že by o svojich víziách mal niekomu povedať, ale nemohol sa k tomu prinútiť. Nepovedal o nich Ronovi a Herminoe: nepochopili by to. Nechel ísť za Dumbledorom. Teraz si ani nebol istý, nakoľko môže tomu mužovi dôverovať. Chvíľu uvažoval nad Remusom, no potom to nechal plávať.

Harry bol za niekoľko posledných dní naozaj vďačný. Neboli žiadne útoky, teda nie nejaké veľké či podstatné, čo mu dovolilo trochu oddychovať, ale teraz, ležiac v posteli skoro ráno vedel, že bude mať tento deň na hodinách veľké problémy. Bol utorok, čo znamenalo, že má elixíry. V poslednej dobe ich začal mať celkom rád, no nevedel, čo si má myslieť o hodinách. Teraz sa dostávali ku zložitejším odvetviam, kde Harrymu knihy, ktoré cez leto prečítal veľmi nepomohli a začalo to naňho všetko dopadať spolu s množstvom domácich úloh, metlobalovými tréninkami a DA a Harry bol čím ďalej tým viac pod tlakom.

Harry vedel, že čím viac stresu pociťuje, tým častejšie budú jeho vízie, no snažil sa uzatvárať si myseľ ako najlepšie mohol. No veľmi mu to nepomohlo, teda až na fakt, že už nemal nočné mory. No vízie, ktoré mal čím ďalej tým častejšie nemohol nijak potlačiť.

Vízia z tejto noci bola výnimočne hrozná. Harrymu po nej prišlo hrozne zle a mal pocit, že po tomto v ňom toho veľa nezostane, no nakoniec sa mu podarilo ukľudniť svoj roztrasený žalúdok. Najprv to vyzeralo, že budú iba piati ľudia označkovaní- Harry sa pri tomto chytil za ľavú ruku- no nanešťastie toho bolo viac. Niekoľko ľudí bolo potrestaných za neskorý príchod.

Asi v polovičke stretnutia im Voldemort oznámil, že si užijú "trochu zábavy". Harry sa bezmocne prizeral, aj keď sa cítil, akoby to robil on sám (napokon videl to z Voldemortovho pohľadu) ako viac než 50 muklovských detí bolo zabitých. Nie, zavrčal Harry, zavraždených. Harry sa na seba mohol ledva pozrieť a to prakticky nič neurobil. No cítil sa, akoby urobil.

Elixíry, ako si Harry myslel, boli hrozné. Nielen že sa Harry nemohol koncentrovať a Snape mal nezvykle zlú náladu (ktovie prečo), ale ku tomu všetkému ešte pripravovali veľmi komplikovaný elixír. Harry si prečítal pokyny a vedel, že iný deň by s ním nemal veľa ťažkostí, no teraz si sotva mohol prečítať riadok bez toho, aby sa niekde nepomýlil. Toto bude veľmi dlhá hodina.

A mal pravdu. Asi v polovičke hodiny obsah Harryho kotlíka vybuchol a Harry skončil od hlavy po päty pokrytý modrým elixírom. Bol to prvý elixír, ktorý v tomto roku pokazil a to ho tak veľmi prekvapilo, že iba hľadel do poloprázdneho (poloplného pre optimistov :))) kotlíka. Harry si vzdychol, klesol na kolená a snažil sa nezaspať.

"Potter! Za to, že ste neznesiteľný idiot, strhávam chrabromilu desať bodov a váš trest sa začína dnes večer o siedmej," zavrčal Snape trikrát tak jedovato ako zvyčajne. Harry nevzhliadol. Vedel, že to príde. Povedal iba "áno, pane" a upratal svoje miesto. Potom opustil triedu vediac, že už viac nespraví.

V koncoch s nápadmi sa Harry vyštveral naspäť do veže a hodil sa na posteľ. Bol na Snapa naštvaný, aj keď vedel, že by nemal byť. Snape mu povedal, že ak pokazí ešte jeden elixír zostane po škole a ten dnešný už viac pokaziť nešlo. Snape nebol jedným z tých, ktorý nedodržia svoje slovo.

Rozhodol sa, že spánok je momentálne to najlepšie, čo môže urobiť, a tak zahrnul závesy okolo postele, zvinul sa pod prykrývkou a zaspal, nedbajúc na to, či zmešká právo.

Snape pozoroval chlapcov odchod po tom, ako upratal svoj zničený elixír a podráždene pokrútil hlavou. Aj keď fakt, že Potter zničil elixír nebol po minulé roky ničím zaujímavým a neobvyklým, tento rok to tak nebolo. Vedel, že s tým chlapcom nebolo niečo v poriadku, ale nevedel prísť na to, čo. Často ho pozoroval počas hodín aj vo veľkej sieni a Potter vyzeral unavene a nie sám sebou. Čo však Snapa naozaj nabudilo bol fakt, že videl Pottera ako si nevediacky mne (šúcha) ľavú ruku, tak ako to robí on sám.

Nielen že to Snapa vystrašilo ale aj ho to zmiatlo. Mohol si ju poraniť? Ale ak sa tak stalo, išiel by predsa za Madam Pomfreyovou. Potter by si nikdy nedal vypáliť Temné znamenie a ak by aj chcel, bol by mŕtvy v okamžiku, keď by sa pred Voldemortom ukázal.

Snape pokrútil hlavou akoby dúfal, že sa tým zbaví všetkých nepríjemných myšlienok a znovu obrátil svoju pozornosť na triedu. Väčšina už svoje elixíry dokončovala. Žiadny ďalší elixír nevybuchol, ale nahliadnuc do kotlíkov Snape vedel, že niektoré neboli správne pripravené.

Harry sa zobudil na to, že ním niekto triasol.

"Harry! Musíš vstať, inak prídeš neskoro za Snapom!" kričal mu Ron to tváre. Harry sa zmätene posadil.

"Koľko je hodín?"

"Je skoro sedem. Hermiona povedala, že ťa Snape nechal po škole a poslala ma aby som ťa zobudil. Byť tebou tak by som si švihol. Podľa toho ako to znelo, pravdepodobne nechceš aby na teba bola tá kopa slizu naštvaná ešte viac ako už pravdepodobne je."

"Vďaka, Ron," povedal Harry a vstal. Do žalárov sa ponáhľal tak rýchlo, ako mu to jeho unavené telo dovoľovalo. Keď konečne prišiel ku triede, dvere boli otvorené, a tak vstúpil.

"Meškáš," povedal kúsavo Snape.

"Prepáčte, pane. Zaspal som," odvetil Harry.

"Je mi jedno prečo meškáš. Povedal som o siedmej a je sedem desať."

"Prepáčte, pane," zopakoval Harry.

"Začneš s drtením mravcov," zvrčal Snape. "Potrebujem dvesto malých pohárov." Harry sa otočil v smere Snapovho pohľadu a vzdychol si. Ruka ho bude zajtra nepochybne veľmi bolieť. Mnúc si ľavú ruku prešiel ku stole, ktorý bol obklopený pytlami mravcov a pohármi, vôbec si neuvedomujúc, že ho Snape pozoroval. Keď Harry začal, Snape sa presunul ku svojmu stolu a zdalo, že začal známkovať papiere.

Harry sa snažil koncentrovať sa len a len na drvenie mravcov ale moc mu to nešlo. Nevedel predať myslieť na to, čo sa stalo minulú noc. Už len tá myšlienka ho skoro prinútila sebou myknúť. Vedel, že tie vízie nezastaví. Oklumencia nefungovala a nedostatok spánku naňho začal dopadať. Ale ako to vyriešiť?

Harry pozrel kútikom oka na Snapa. Hádam, že sa to oplatí aspoň skúsiť, pomyslel si Harry a potom premýšľal, čo povie. Vedel, že ho Snape nebude počúvať, ale niekomu to povedať musel. A ak to Snapa nebude zaujímať, ešte vždy to môže povedať Dumbledorovi.

"Neviem či vás to bude zaujímať pane, ale už od začiatku leta trénujem oklumenciu." Snape vzhliadol a prižmúril oči.

"Máš pravdu, Potter. Nezaujíma ma to. Máte trest. Teraz nie je čas na neviazanú konverzáciu," povedal a znovu sa vrátil ku svojím papierom. No, tak toto nefungovalo. Harry premýšľal nad iným spôsobom, ako sa k tej téme priblížiť, ale nevedel na žiadnu prísť. Harry sa snažil aj ďalších desať minút, a keď to nefungovalo, rozhodol sa ísť rovno na vec.

"Nefunguje to," povedal a stíchol. Ak toto nezachytí jeho pozornosť, tak potom už nevedel, čo iné by mohlo.

"Tak potom to zjavne nerobíš dobre," prišla odpoveď od zamračeného Snapa. Harry sa zaškeril.

"Neviem, či som to robil správne, pane..."

"Prečo o tom rozprávaš, Potter? Prečo si myslíš, že ma to zaujíma?" Harry sa nad tým zamyslel. Nevedel, prečo o tom Snapovi hovoril. A ako poznal Snapa, zostane po škole ešte niekoľko týždňov za to, že to skúsil. Vyhýbajúc sa otázke, zmenil Harry tému.

"K-keď ste dostali Temné znamenie, ako veľmi to bolelo?" Toto Snapa zmiatlo.

"ČO!" Harry zavrel oči. No dobre, tak to zjavne nebola tá najlepšia otázka. Ale teraz už nemohol vycúvať. Chcel vedieť, ako veľmi to človeka bolelo, keď mu bolo Temné znamenie vypálené do ruky. Vedel, že to bolieť muselo. Mohol tú bolesť cítiť od Voldemorta. Zo všetkých vízií vedel, že Voldemort cítil uspokojenie, keď cítil aspoň odtieň bolesti, ktorú spôsoboval.

"Iba som chcel vedieť, pane, ako veľmi to bolí."

"Prečo?" zavrčal Snape. "Plánuješ sa pridať ku armáde Temného pána?"

"NIE!!" zakričal Harry, prekvapený, že si to o ňom profesor myslel.

"Potom prečo? Čo ťa privádza ku myšlienke, že to bolí?" Harry nevedel, ako pokračovať. Tá otázka bola moc komplikovaná,

"No?"

"Počas niekoľkých posledných týždňov som videl ako okolo tridsať smrťožrútov obdržalo Temné znamenie." Snape vyzeral, akoby mu svitlo. Harry však čakal, kým sa vyjadrí. Snape si to zjavne uvedomil a prehovoril.

"Ako si to videl? Boli to vízie?" Harry prikývol. Snape vyzeral, že vybuchne, no zjavne to potlačil. "Aj by som sa spýtal prečo si o tom nikomu nepovedal, no mám pocit, že to viem, Harry." Harry naňho pozrel, prekvaený, že ho Snape oslovil krstným menom. "To je dôvod, prečo si mneš ruku? Nechaj ma pozrieť sa," povedal a načiahol sa po Harryho ruku nečakajúc na odpoveď. Harry vyzeral zmätene.

"Nič tam nie je," povedal, kým si Snape prezeral jeho ruku. "Už som sa pozrel. Pozerám sa každý deň. Je to iba zlý pocit. Nie akoby..." Harry sa odmlčal, keď si uvedomil, čo ide povedať. Snape naňho zazrel.

"Nie akoby čo, Potter?" spýtal sa.

"Nič," povedal rýchlo Harry. Práve rozmýšľal ako odviesť rozhovor od tej témy. Nechcel, aby to Snape vedel.

Snape na chlapca pozrel pomedzi prižmúrené oči. Nevedel, čo si o ňom myslieť. Ten chlapec bol viditeľne unavený a niečo ho bolelo, ale nechcel to úplne pripustiť. Aspoň si to Snape myslel. Vedel, čo to je obdržať Temné znamenie a ak ho Potter aj keď iba cez vízie obdržal najmenej 30-krát, tak ho musí bolieť minimálne ruka.

"To nie je nič, Potter. Neklam mi," povedal Snape, chytil Harryho za bradu a prinútil ho pozrieť sa mu do očí. Nechcel naňho použiť legilimenciu, ale ak mu Potter nič nepovie, Snape vedel, že tak urobí. To, že mu pozrel do očí, bolo pre chlapca dostatočné varovanie.

"Bolí to, profesor. Často mávam vízie. Najmä počas smrťožrútskych stretnutí." Snape pri tomto znovu prižmúril oči. Presne vedel, čo sa na tých stretnutiach dialo. Neprešlo jedno stretnutie, na ktorom by niekto nedostal "príručku".

"Videl si ako Temný pán mučil svojích poddaných." Keď Potter pobledol, Snape to zobral ako súhlas. "Nemal by si ich ľutovať. Sami sa dostali tam, kde práve sú." Harry pokrútil hlavou.

"Ja tie stretnutia nielen vidím, profesor." Snape na Harryho šokovane pozrel. To akoby chlapca odradilo od pokračovania.

"Pokračuj." Harrymu sa do toho nechcelo, ale aj tak rozprával ďalej.

"Všetko vidím z pohľadu Voldemorta. Akoby som bol ním. Cítim jeho pocity. Cítim všetko, čo cíti on." Harry sa pri tomto zastavil a pozrel na Snapa. "Vedeli ste, že sa vyžíva v bolesti? Každý krát, keď na niekoho zošle crucio časť bolesti cíti aj on." Snapovi to vtedy doplo. Ak Harry cíti všetko, čo cíti Temný pán... Snape okamžite pustil Harryho bradu a išiel do svojej pracovne. Rýchlo vzal elixír uľavujúci bolesti, vrátil sa k Harrymu a podal mu ho. Harry si ho podozrievavo prezrel.

"Vypi to," prikázal Snape, no malo to taký účinok ako keby to povedal kľučke na dverách. "Potter, naozaj veríš, že by som sa ťa najmä po nedávnych zisteniach pokúsil otráviť?" spýtal sa a potom si uvedomil, čo povedal. Nebolo preňho obvyklé hovoriť bez rozmyslenia, no naozaj chcel, aby sa Harrymu uľavilo. Aj keď bol Potter zjavne prekvapený tým, čo povedal, tak ako Snape sám, ten elixír vypil. Hneď sa mu uľavilo a vyzeral uvoľnenejšie.

Snape sa vrátil do pracovne, vybral elixír na spánok bez snov a podal ho Potterovi.

"Vypi to, keď pôjdeš do postele. Predpokladám, že vieš, čo to je." Keď Potter prikývol, pokračoval. "Vzhľadom na okolnosti budú tvoje tresty zrušené. Očakávaj, že ťa onedlho bude chcieť vidieť riadieľ."

Harry zaváhal, no tá neprekonateľná únava, ktorú pociťoval ho prinútila odísť. Počas cesty do veže si spomínal na rozhovor, ktorý prednedlhom prebehol. V tom rozhovore bol spomenutý jeho rodinný vzťah ku Snapovi. Bolo to po prvýkrát, čo to spomenuli nahlas. Keď Harry prišiel do izbym vypil elixír a zaspal spánkom bez snov.

Harryho zavolali do riaditeľovej kancelárie hneď na druhý deň po poslednej hodine a Harry, aj keď veľmi neochotne, práve vystupoval po schodoch tam vedúcich. Zaklopal, a ihneď bol vyzvaný dovnútra. Vstúpil dnu a uvidel smutne sa usmievajúceho Dumbledora a viditeľne neochotne sediaceho Snapa. Musel ho prinútiť aby zostal, pomyslel si Harry.

"Dobré popoludnie pán riaditeľ, profesor," povedal Harry a obom prikývol.

"Harry, vitaj. Citrónový drops?" Harry pokrútil hlavou. "Dobre. Teraz, k dôvodu, prečo si tu. Profesor Snape mi povedal, čo zistil včera večer. Mohol by si mi to objasniť?" Harry pokrútil hlavou. "Nemôžeme ti pomôcť ak nás do toho nezasvätíš, Harry," povedal. Keď Harry neprehovoril, Snape vyprskol.

"Potter," potichu zavrčal. Harry pozrel na Snapa a v tom momente sa v ňom niečo zlomilo.

"Mávam vízie, pane," začal, a potom povedal profesorovi a riaditeľovi všetko čo mohol. Keď skončil, ešte predtým, než sa niekto z nich mohol niečo spýtať Harry rýchlo povedal.

"Môžem už ísť? Mám metlobalový trénink. V sobotu hráme prvý zápas."

"Harry, ešte než pôjdeš ti musím niečo povedať. Budeš znovu mávať hodiny oklumencie s profesorom Snapom. Dnes o siedmej večer začnete," povedal Dumbledore a pozrel na Snapa. Keď Snape prikývol, pozrel Dumbledore späť na Harryho. "Už môžeš ísť."

Harry nevedel, čo cítiť. Presne, čo potreboval.Jediná vec na ktorou mohol teraz Harry uvažovať boli minuloročné hodiny oklumencie. Snažiac sa myslieť na niečo iné, začal premýšľať nad metlobalom. Vletel do izby, schmatol svoju metlu a ponáhľal sa na štadión. Našťastie bol prvý, čosa tam dostal. Lietal okolo štadiónu tak rýchlo ako mohol, čakajúc na príchod svojich spoluhráčov a snažiac sa vyčistiť si hlavu.

"Takže. Pred sobotňajším zápasom proti slizolinu máme ešte dva tréninky," začal Harry a pozoroval svoj tým. "Musíme ich poraziť." Harry nemusel povedať nič iné. Zvyšok tímu nasadol na metly a Harry vypustil lopty, potom vysadol na metlu, študoval ťahy svojho týmu a zároveň sa rozhliadal po ohnivej strele.

"Ron! Zostaň v strede. Si moc vľavo!" zreval na svojho strážcu. Harry zbadal ohnivú strelu pri ramene svojho priateľa, keď sa pohol do stredu pred bránkové tyče. Urobil šípku. Natiahol sa po ňu, no ona sa skrútila doľava. Harry ju nasledoval, ale obrat, ktorý pri tom musel urobiť ho skoro vysadil z metly. našťastie sa však udržal a znovu sa ku ohnivej strele priblížil. Keď bol dostatočne blízko, načiahol sa po nej a pravou rukou ju chytil.

Metlobal bol jedinou vecou, ktorá dokázala zdvihnúť Harrymu náladu a preto sa mu zo štadiónu nechcelo odísť, ale keď tam prišli trénovať slizolinčania, nemal moc na výber. Keď však odtiaľ odchádzal, obzrel si hráčov slizolinského tímu. Malfoy už v tíme nebol, čo Harrymu zdvihlo náladu, no namiesto neho tam bola iná stíhačka. Piatačka, ktorú Harry poznal ako Ravenu. Bola jednou zo slizolinčanov, ktorý sa prihlásili do DA.

Vyhladnutí z trénovania zamierili chrabromilčania rovno do Veľkej siene, ani sa neobťažovali odložiť si metly a spolu si sadli ku stolu. Väčšina študentov už dojedla, keďže už bol skoro koniec večere a Harry mal na jedenie iba niekoľko minút, predtým, než musel zamieriť do žalárov. Uvažoval nad tým, že sa naozaj nechá zavrieť po škole, aby nemusel znovu prejsť tým hororom, ktorý sa volal hodiny oklumencie, ale vedel, že Snape by to prekukol.

"Ron? Mohol by si mi odniesť metlu do veže? Musím sa stretnúť so Snapom," povedal s grimasou.

"Trest?" Harry bol úplne prekvapený. Zabudol svojim priateľom povedať, že Snape zrušil jeho tresty!

"Áno. Tresty." Ron pokrútil hlavou.

"Stále si myslím, že je to nespravodlivé."

"Áno, no, nesmiem meškať. Uvidíme sa neskôr, dobre?"

"Ok, maj sa."

"Maj sa," odvetil a vyšiel zo siene. Dolu v žalároch Harry prešiel okolo triedy a zastavil pri dverách do Snapovej pracovne. Vedel, že ho vovnútri čakajú zlé spomienky. Z oboch, z pracovne a z toho ako bude Snape napádať jeho myšlienky. Neochotne zaklopal.

"Čo?" ozvalo sa zvnútra. Skvelé, pomyslel si Harry. Má zlú náladu. Viac mi ku šťastiu už fakt nechýbalo. Harry pomaly otvoril dvere a nakukol dnu.

"Pane?" potichu sa spýtal.

"Potter," zavrčal Snape. "Poď dnu. Sadni si." Harry vošiel tak rýchlo ako len mohol, keďže nechcel Snapa naštvať ešte viac, ako zjavne bol. Snape vstal a prešiel ku veľkej knižnici pri stene. Vytiahol knihu a položil ju na stôl pred Harryho. Relaxácia a Meditácia. Harry pozrel na knihu, potom na Snapa.

"Keďže minuloročná metóda na teba nezabrala, rozhodol som sa učiť ťa inou. Do nášho nabudúceho stretnutia si prečítaš a precvičíš prvú kapitolu. Teraz," zavrčal, "poďme zistiť, ako veľmi si cez leto cvičil, hm?" Tak ako minulý rok, Harry vstal a pristúpil ku stolu. "Legilimens."

Keď sa nič nestalo, Harry na Snapa prekvapene pozrel a odpoveďou mu bolo iba nadvihnuté obočie. Čo Harryho prekvapilo bolo, že sa ani nepokúšal vyčistiť si myseľ.

"No, skúsime to znovu. Legilimens!" Snape narážal na Potterovu myseľ tak silno ako mohol. Vzápätí sa objavili spomienky, ale boli to iba spomienky na metlobal. Harry napokon Snapa zo sovjej hlavy vytlačil, ale v dobe keď tak urobil klesol na kolená.

"Vidím, že si naozaj cvičil," pokrútil Snape hlavou a potom pozrel na Harryho. "Prečo metlobal?" Harry pokrčil plecami.

"Robí ma šťastným," odvetil už viac na tú tému nepovedal.

"Ako si sa to naučil, Potter?"

"Ako som sa naučil robiť čo, pane?" Snape si vzdychol.

"Kontrolovať, ktoré spomienky vidím."

"Ach, toto. Hermiona mi dala knihu oklumecie ešte pred začiatkom leta. Zjavne si myslela, že sa to potrebujem naučiť, či už takto alebo inak."

"A ty si sa to naučil. Stále sa máš čo učiť, no v každom prípad eto je dobrý začiatok." Snape teraz na Harryho zazrel. "Ale stále mávaš tie vízie?" Harry prikývol. "Hmm," vyzeral, akoby niečo prehodnocoval. "Myslím, že sa budeš musieť naučiť viac ako oklumenciu. Porozprávam sa o tom s riaditeľom. Očakávam, že tu budeš znovu zajtra, presne o siedmej. Kažému kto sa spýta povieš, že si po škole." Harry prikývol. Aj tak plánoval, že to povie každému, kto sa opýta. "Prines zo sebou tu knihu, čo ti dala slečna Grangerová a nezabudni na prvú kapitolu."

"Áno, pane. Ešte niečo?" Harry nevedel prečo, no nechcelo sa mu odísť.

Severus Snape sa naňho pozrel. Pociťoval zvláštnu túžbu rozprávať sa s ním. Pozrel sa na hodiny. Keďže tu bol, aby si "vykonal trest", nemohol ho prepustiť veľmi skoro. Namiesto toho premýšľal nad vecami, ktoré musel urobiť.

"Áno. Nechcelo by sa ti pomôcť mi s prípravou niekoľkých elixírov? Madam Pomfreyová potrebuje nejaké liečivé." Potter sa pri tomto viditeľne rozšťastnil.

"Áno, pane," odvetil, ale Snape mal taký zvláštny pocit, že chcel Harry povedať viac, ako v skutočnosti povedal.

Poslední komentáře
01.06.2018 14:32:08: Ty dva by si to už měli vyříkat.smiley${1}
15.02.2016 12:48:41: Je moc dobře, že je Harry šťastný, když může pomáhat otci s přípravou elixírů. Také je dobré,že se m...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.