...

HP-Je to vzájomné

Kapitola šiesta: Šachy

Tak a je to tu...je mi ľúto, že je tu kapitolka až teraz, keď som ju sľúbila na ôsmu, no musela som riešiť vážny problém s fyziky :) túto kapitolku venujem Cissy za jej krásnu poviedku SPZ, ktorá bola jedna z prvých, ktoré som kedy čítala :) ešte vám chcem oznámiť, aby ste sem nemuseli stále chodiť ako sa niekto sťažoval, že kapitolky budem pridávať v stredu a v nedeľu...ak nastane nejaká zmena vopred to nahlásim, no môže sa stať, že niekedy prídu kapitolky aj skôr..tak to je zatiaľ všetko...užite si to...a komenty sú tentokrát povinné...a musia byť dlhšie ako 5 slov :)

Harrymu sa nechcelo vstať, no urobil tak, keď ho prepadol hlad. Keďže Ron stále spal, obliekol sa a zišiel do kuchyne, vybral dosť jedla pre šesť ľudí a začal variť. Pani Weasleyová im priniesla jedlo na týždeň, takže ku obvylkým vajíčkam a slanine upiekol aj černicové a tekvicové pirôžky a cereálie.

Práve keď s varením skončil vošli do kuchyne Ginny s Hermionou, takže si všetci sadli a pustili sa do jedla.

"Varíš jedlo každý deň, alebo je to dnes špeciálny prípad?" doberala si ho Ginny. Harry sa zasmial.

"Väčšinou varí ten, kto príde do kuchyne prvý. Dnes som to bol ja." Práve vtedy vošiel Snape do kuchyne.

"Viete, niekto by mal ísť zobudiť Rona. Bude celý deň mrzutý ak teraz nenaje," navrhla Hermiona.

"Hm, ak nie je hore, nezaslúži si jesť," zasmiala sa Ginny. Ušetriac ich zbytočnej hádky, Ron práve vtedy vošiel, prešiel okolo Snapa a sadol si.

"Prečo ste ma nezobudili? Umieram od hladu!" Ginny naňho pozrela.

"Ron, ty umieraš od hladu stále. Tak sklapni a jedz," nariadila mu. Harry pozrel na Snapa, ktorý stále stál pri dverách.

"To to takto bude celý týždeň?"zavrčal. Harry pokrčil plecami.

"Pravdepodobne hej," pripustil. "Takto to väčšinou je v Brlohu. Len trošku viac hektické." Snape pokrútil hlavou, sadol si za stôl a pritiahol si tanier plný jedla. Vzal Denného Proroka, a kým jedol, čítal. Harry pozrel na svojich priteľov, ktorých oči smerovali od Snapa k nemu. Harry sa uškrnul.

"Čo chcete dnes robiť?"

"Fred a George by sa dnes mali zastaviť. Myslím, že chcú vyskúšať nejaké nové výrobky alebo také niečo. Ten ich obchod im naozaj ide," pokrútil Ron hlavou. "Stále však neviem, kde zobrali všetky tie peniaze. Museli nejak šetriť. Alebo počas školského roka zarobili viac, ako sme si mysleli." Harrymu sa zrazu zdal obsah taniera neskutočne zaujímavý a začal sa špárať v jedle. Mohol na sebe cítiť štyri páry očí.

"Ty o tom nič nevieš, však, Harry?" spýtala sa Ginny. Keď Harry neodpovedal, Snape zdvhiol pohľad od novín.

"No?" spýtala sa Hermiona.

"Ech...no, dal som im výhru z trojčarodejníckeho turnaja," povedal červenajúc sa.

"Harry! To by si neurobil! Prečo?"

"No, ja som tie peniaze naozaj nepotreboval. A ani som si ich nezaslúžil. Nevyhral by som, keby mi Voldemortovi" (päť ľudí sa myklo) "nepomáhali. Oni (dvojčatá) ich aspoň dobre využili. Povedali mi, že sa im darí."

"Harry," povedala Hermiona krútiac hlavou.

"Čo?"

"Tak preto ťa do toho chceli zahrnúť. Si ich partner v zločine!"

"No, hádam, že áno. Keď to povieš tak..."

"Mamke sa to páčiť nebude. Ale aspoň ich neukradli alebo niečo ešte horšie."

"Počuli sme, že sa o nás hovorilo?"

"Alebo je tu niekde iný Fred a George?" Všetci pri stole vyskočili.

"Hej, strašne ste nás vystrašili!" nakričala na nich Hermiona.

"Prepáč."

"Ale naozaj sme sem nemohli vtrhnúť v strede konverzácie, no nie?"

"Takže ste namiest toho odpočúvali?"

"Áno."

"Prečo nie?"

"Vy dvaja ste blázni," povedala Ginny. "Čo tu robíte tak skoro?"

"No, vieš, aj tak sme sa museli v Londýne pre niečo zastaviť..."

"A keďže sme tu už aj tak boli, rozhodli sme sa, že vyhľadáme dom, v ktorom je príliš ticho." Harry videl, že Snape čo najrýchlejšie dojedol, potom vstal a odišiel.

"Čo s ním je?" spýtali sa dvojčatá.

"Je zvyknutý na svopje ticho," odvetil Harry. "V podstate ho má radšej. Tento týždeň naňho bude zle vplývať."

"Odkedy ti záleží na tom, či to Snapovi vadí alebo nie?" spýtalo sa jedno z dvojčiat.

"Odkedy s ním musím žiť až kým nezačne škola."

"No, George," spýtal sa Fred. "Čo na to povieš? Necháme Snapa kvôli Harrymu na pokoji?"

"Prečo nie?" odvetil George. "Veď je to predsa on, kto nám pomohol s obchodom."

"No, vďaka," povedal sakrasticky Harry. "Tak, čo sú tie nové výrobky, o ktorých som počul?"

Ku konca mali všetci o niekoľko krídel, briad, nôh a rúk a iných náhodných vecí viac. Keď sa konečne zmenili naspäť, Fred s Georgom odišli a ostatní odišli unavene do svojich izieb. V tom istom čase schádzal Snape z tretieho poschodia. Keď ich uvidel, zazrel na nich.

"Dvojčatá konečne odišli?" zavrčal a otočil sa k Ronovi. "Ideš," povedal a odpochodoval do knižnice. Ron ho nasledoval a ostatní vedení neznámou silou tiež. Hra sa nedostala o moc ďalej, keď sa večer predtým vrátili z večere, urobili iba štyri ťahy, a dnes sa pohol iba Snape.

O pätnásť minút pozerania neskôr a veľmi pomaly napredujúcej hre si Harry začal robiť poznámky z knihy elixírov. O dve hodiny neskôr, keď bol oveľa unavenejší a zatvárali sa mu oči, pozrel znovu na šachovnicu. Keďže Harry neočakával, že hra skončí v blízkej budúcnosti, všetkým zaželal dobrú noc a odišiel do potele.

Snape ignoroval Harryho odchod a sledoval šachovnicu. Bol naozaj prekvaný, že bol Weasley v šachoch taký zdatný. Tak veľmi, ako nechcel svoj čas tráviť s chrabromilčanom, musel uznať, že bola zábava mať niekoho, kto sa mu v šachu vyrovnal.

Nasledujúci týždeň prešiel pomaly. Nemali veľa napráci, iba upratať zvyšné izby na treťom poschodí a keď tak urobili, nemali moc čo robiť, a tak sa sústredili na tú šachovú partiu (ktorá bola, prekvapujúco skoro ukončená deň predtým, ako mali ísť Ron, Ginny a Hermiona naspäť domov), čítanie, alebo len nič nerobenie. Na tretí deň však dostali listy z Rokfortu so zoznammi hodín, na ktoré sa mohli prihlásiť, spolu so žiadosťou, aby sa zapísali na tie, ktoré chceli. Okrem tohoto to bol dosť nudný týždeň.

Nakoniec, hodinu pred príchodom pani Weasleyovej, sa hra skonnčila. Snape vyhral, ale bolo to tesné. Popravde v jednej chvíli nemal šancu na výhru nikto (akože by bola remíza). Nezáležalo na tom, aké pohyby urobili, vôbec sa nepriblížili ku koncu.

"Dobrá partia," ohodnotil to Snape, potom odišiel.

"Tak, správaj sa slušne, Harry," varovala ho pani Weasleyová pred odchodom. Keď jej Harry povedal, že bude a odzdravil ju, otočil sa a zbadal sovu, ktorá sa k nemu blížila s listom priviazaným na nohe. Ešte predtým než ho zobral, vedel, že je z Rokfortu.

Bol to obyčajný školský list, spolu so zoznamom kníh. Mal dve nové knihy na obranu, pokročilé elixíry, knihu kúziel. Nebol schopný stíhať aj Starostlivosť o zázračné tvory a už o tom s Hagridom hovoril. Keďže sa chcel stať aurorom, musel sa zapísať na Magické právo a Nacionálne a internacionálne vzťahy medzi čarodejníkmi a muklami. Moc sa na tieto hodiny netešil, ale aspoň sa nemusel obávať o dejiny mágie, astronómiu alebo veštenie.

Otočiac na druhú stranu, Harry zalapal po dychu.

"Čo?" ozval sa známy hlas spoza neho. "Zlé správy?"

"Nie, vlastne nie. Dobré správy. Som kapitánom chrabromilského metlobalového (famfrpálového) týmu," uškrnul sa Harry. Snape iba nadvihol obočie a odišiel. Harry šiel za ním.

"Viete, ako si zoženiem veci do školy? Práve som dostal zoznam..." Snape sa otočil a na Harryho pozrel.

"Áno. Riaditeľ Dumbledore povedal, že ťa mám zobrať. Pôjdeme zajtra, tak buď pripravený."

Harry si nemyslel, že by chcel ísť do Šikmej uličky zo Snapom. Vediac, že nemá veľmi na výber, a že Snape pravdepodobne tiež nechcel ísť s ním, iba odišiel z izby a vykročil ku knižnici. Chcel dokončiť poznámky z ďalších desiatich kníh, kým odíde do školy o dva týždne, a tie boli oveľa hrubšie ako všetky predtým. Na konci dňa bol v polovici prvej a vzdychol si. Toto bude chvíľku trvať, pomyslel si. Ale keďže Harry nemusel robiť nič iné, moc sa o to nestaral.

Ďalší deň sa Harry zobudil o niečo skôr ako obyčajne a bol prekvapený, keď zistil, že Snape už raňajkoval. Keď Harry vstúpil do kuchyne, Snape vzhliadol od svojho taniera.

"Odchádzame keď sa naješ, tak sa do toho pusti." Harry sa zamyslel, či by boli rána, keby žil so Snapom predtým, ako odišiel do Rokfortu, také isté ako toto ráno. Rýchlo sa však spamätal a sadol si za stôl.

"Áno, pane," odvetil. Keď obaja skončili, Harry bežal na poschodie pre svoj list, a potom odišli do Šikmej uličky.

"Najprv potrebujem ísť do Gringottbanky," ozval sa Harry a spolu vykročili k banke. Bol prekvapený, keď uvidel, že tam bolo prázdno a nikto nestál v rade, no potom podišiel k pultu a podal škriatkovi svoj kľúč. Jazda k jeho trezoru prebehla potichu.

Keď sa dostali k jeho trezoru, Snape pokrútil hlavou. Pozoroval chlapca ako vyberal peniaze z potterových zásob zlata. Bolo tam dosť zlata, ale Snape vedel, že mu dlho nevydrží. Nanajvýš tak do ukončenia školy a možno aj trénink na aurora, možno.

Von z banky, ich prvá cesta viedla k zásobám elixírov, pergamenov, atramentu a bŕk. Nachvíľku sa zastavili v obchode so sovími pochúťkami. Posledná zastávka bola v kníhkupectve. Nanešťastie narazili na niekoho, koho Harry naozaj nechcel vidieť.

takže tu je tá nová časť:

"Potter!" ozval sa hlas spoza Harryho. Harry sa otočil a stanul tvárou v tvár chalanovi s blond vlasmi.

"Malfoy," vyprskol Harry. "Čo chceš?"

"Pravdepodobne vieš, keď máš tie nervy len tak sa tu prechádzať. Nebol by som prekvapený, kebz som ťa dnes uvidel mŕtveho. Idú po tebe, Potter. Zaplatíš za to, čo si urobil."

"Daj sa vypchať, Malfoy."

"Nehovorím to len tak. Keď sa môj otec..."

"Tvoj otec je v Azkabane, Malfoy. Čo myslíš, že odtiaľ môže urobiť?"

"Utečie. Oni všetci."

"Pochybujem."

"Ale oni tak urobia," poznamenal už nahevaný Malfoy. "A ty si tu s kým? S tým šibnutým poloobrom? Zradcami krvi? S humusáčkou (mudlovskou šmejdkou)?"

"Nevolaj ju tak!"

"Čo, príliš kruté pre tvoje jemné ušká, Potter? Tak s kým tu si?" Keď sa Malfoy znovu spýtal, Harry cítil, ako sa zaňho niekto postavil. Chcel sa otočiť, no skôr ako to stihol tá osoba prehovorila.

"Pán Malfoy." Malfoyovú tvár skrivila taká nenávisť, že sa Harry skoro začal smiať. Malfoy pozrel na Snapa, potom znovu na Pottera.

"Ach tak," vyprskol. "Si tu so zradcom. Vieš, Potter, bolo by ti lepšie, keby si v ten prvý deň šiel so mnou namiesto Weasleyho. Z tvojich "priateľov" a spojencov je mi zle. Zradcovia a humusáci," pokrútil hlavou a odchádzal.

"Nikdy by som s tebou nešiel, Malfoy. A ak som šiel, už by som bol teraz mŕtvy nie? Vydal by si ma pri prvej príležitosti, ktorá by sa naskytla, či nie? To by si bol teda priateľ. Čo, myslel si si, že ti budem chodiť za zadkom tak ako ostatní?" Malfoy na Harryho len zarel a vypochodoval z obchodu. Harry našiel poslednú knihu, ktorú potreboval a išiel zaplatiť. Vonku z obchodu, Snape naňho len pozrel.

"Mám všetko," povedal Harry.

"Žiadne hábity?"

"Tie z minulého roka mi stále sedia." Keď naň Snape stále len nehybne pozreal, Harryho to začalo hnevať.

"Čo?"

"Čo to akože malo znamenať?"

"Čo? Malfoy? Iba sa správal tak, ako obyčajne."

"Nie je bezpečné poštvať si Malfoya."

"Myslíte, že som mal na výber? Nenávidel ma od momentu, keď som sa stal chrabromilčanom, a teraz ma nenávidí ešte viac." Snape len pokrútil hlavou.

a druhá pridaná časť:

Zvyšok leta prebehol neobyčajne rýchlo. Harry trávil čas čítaním a robením si poznámok z kníh, hodinami so Snapom a prácou na DA. Musel odpísať všetkým nádejným členom aby im povedal, čo sa deje a či sa k nim chceli stále pridať, a ak áno, nech napíšu naspäť. V posledný deň mal 78 listov. No, aspoň ich je menej ako sto. Harry napísal Hermione, aby jej oznámil, koľko členov plánuje pridať sa k nim, aby mala dostatok času na vyrobenie ďalších mincí. Prvé stretnutie bolo naplánované na druhého septembra o siedmej večer.

Deň pred odchodom na stanicu, prišli Ron, Hermiona a Ginny na štáb a Dumbledore im oznámil, že kvôli bezpečnosti nepôjdu do školy vlakom.Namiesto toho mali ísť hopšup práškom (letaxom??).

Nasledujúce ráno všetkých prekvapilo, ako sa ich veci zázračne rozniesli po dome. Keďže bol Harry už niekoľko dní zbalený, pomáhal ostatným, kým ich pani Weasleyová poháňala. Keď už konečne mali všetci všetko, jeden za druhým vliezli do kozuba a vykríkli meno miesta, kam mali namiereníé.

Harry vpadol do Veľkej siene, kde na nich čakal Snape.

"Dobré dopoludnie, profesor," povedal Harry. Snape prižmúril oči.

"Dobré, Potter. Nechajte veci tu. Chcem vidieť tu miestnosť, do ktorej sa zmestí 80 ľudí." Harry prikývol. Pozrel na ostatných a potom vykročil.

Harry, Ronm Hermiona, Ginny a Snape vošli do komnaty a s úžasom sa obzerali. Miestnosť vyzerala ako minuloročná DA, ale bola oveľa väčšia a bolo tam veľa stoličiek natočených k vysokému pódiu.

"To by na zajtra malo stačiť," povedal Snape a ostatní prikývli. Snape sa otočil a pozrel na nich. "Vy dvaja tu buďte zajtra o 6:30," pozrel na Harryho a Hermionu, "takže sa môžme uistiť, že je všetko naplánované. Teraz navhujrm aby ste šli do klubovne." Harry, Hermiona, Ron a Ginny bez zaváhania poslúchli. Keď sa dostali ku chrabromilskej veži a povedali heslo (jablkový nanuk) tučnej pani, vošli do klubovne a usadili sa na kreslá pred kozubom, kde nerobili nič, iba sa rozprávali. Chvíľku pred príchodom ostatných študentov zišli do vstupnej haly a čakali.

"Triediaci klobúk sa znovu trošku rozkecal, nemyslíte?" okomentoval to Ron, keď si naberal jedlo na tanier.

"Áno. Takže, Harry, tešíš sa na DA?" spýtal sa Neville.

"Ech...áno. Tento rok nás však bude vážne veľa. Dúfam, že budeme schopní to zniesť."

"Oh, neboj sa, Harry," povedala Hermiona. "Pôjde to hladko." Všetci potom nachvíľu zmĺkli. Boli zabratí do jedla. Keď dojedli puding, Dumbledore vstal.

"Pre všetkých prvákov, vitajte v Rokforte, a pre všetkých ostatných, vitajte späť. Tento rok máme novú učiteľku obrany proti čiernej mágii, profesorku Enyamovú. Som si istý, že si ju naozak obľúbite." Pri tomto celá škola prepukla v hlasité oslavovanie (veď sa konečne zbavili Umbridgeovej). Keď sa sieň znovu utíšila, Dumbledore pokračoval.

"Teraz. výber hráčov do našich metlobalových týmov prebehne čoskoro, takže ak to chcete skúsiť, ohláste sa vedúcemu vašej fakulty. A teraz novinka pre prvákov a upozornenie pre ostatných, les sa pozemkoch školy nenesie svoje meno len tak, pre nič za nič a je zakázaný pre všekých študentov. Pán Filch pridal nové výrobky na svoj list zakázanných vecí, ktorý ma vyvesený na dverách svojej pracovne. Som si istý, že ste všetci unavenýa chcete byť zajtra dobre odpočinutí na prvý deň, takže šup do postele!" zakončil to Dumbledorea všetci vstali a vykročili ku svojim klubovniam, ale namiesto toho, aby šli do postele, všetci využili príležitosť, aby sa porozprávali s priateľmi, ktorých nevideli celé leto.

Nasledujúce ráno vo Veľkej sieni rozdávala profesorka McGonagallová rozvrhy veľmi unaveným chrabromilčanom.

"Dvojitá obrana, dvojité elixíry, čarovanie, transfigurcia, magické právo, a vzťahy medzi čarodejníkmi a muklami. Dnes mám obranu ráno a elixíry poobede." Ron pozrel na Harryho rozvrh.

"Hej, každý deň spolu máme veľnú hodinu. Skvelé!" Harry sa zasmial.

"Aj tak nebudete robiť nič zábavné. Budete robiť úlohy," poučila ich Hermiona. Obaja chlapci na ňu nahnevane zazreli.

"Oh, nemôže to byť také hrozné, Hermiona," hádal sa Ron. Ona len pokrútila hlavou.

"Ah," Harry vzdychol pri pohľade na rozvrh. Áno bude to hrozné. Elixíry štyrikrát do týždňa! Moje utorky sú hrozné!" posťažoval sa.

"Myslela som, že si začal mať elixíry rád," poukázala Hermiona.

"No, áno, ale štyrikrát? To je trošku dosť nemyslíš?" Hermiona len pokrčila plecami v snahe vyhnúť sa hádke.

Keď Harrz dojedol, pozrel sa na hodinky. "Radšej by sme už mali vyraziť. Nechceme predsa prísť neskoro na prvú hodinu s novou učiteľkou," povedal priateľom. Našťastie, mali všetci hodinu spolu, a tak sa vybrali do učebne obrany.

Nová profesorka dorazila dve minúty pred začiatkom hodiny a potichu ich pustila dnu do triedy. Desať študentov ju potichu nasledovalo. Bolo to, askoby ich niekto začaroval umlčiavacím zaklínadlom v momente, keď uvideli profesorku Enyamovú. Všetci si posadali: Harry, Ron, Hermiona a Neville za rovanký stôl a s očakávaním pozerali na profesorku. Profesroka na nich pozerala späť a na tvári jej hral čudný úsmev.

"Dobré ráno trieda, vitajte v šiestom ročníku obrany proti čiernej mágii," povedala milo a potom vytiahla pergamen. Pristavila sa pri mene Harryho Pottera a zblízka sa mu prizrela cez prižmúrené oči. Harry nepohodlne pozeral späť.

"Ach, áno. Harry Potter. Pamätám si vás. Bola som šiestačka, keď ste sem prišli," oznámila mu, potom pokračovala v zozname. Trieda na ňu nemo hľadela. Bude čudné mať učiteľa, kto bol študent na škole kde boli aj oni.

Celá hodina a pol šla celkom dobre. Začali "príšerou", o ktorej Harry nikdy predtým nepočul a aj keď ali jednu v triede, hodina bola nepochybne zaujímavá. Ale Harry mal zlý pocit zakaždým, keď naň nová učiteľka pozrela. Bolo to divné.

Po hodine šli Harry s Ronom do klubovne, kde začali robiť úlohu na obranu (vysvetlite, čo sú Kemplaty, čo robia a ako ich skrotiť), kým Hermiona šla na jednu z jej hodín.

"Kemplaty. Kto by kedy pomyslel, že niečo také existuje," zamrmlal Ron. "Ale musíš priznať, že vyzerá milo a nie je zlá učiteľka. A nezaspal som počas jej výkladu," dodal potešene. "Tento rok by mal byť dobrý." Harry prikývol, no neodpovedal. Nechel Ronovi povedať, že si o novej učiteľke už myslel svoje. Nevedel prečo, no mal z nej zlý pocit. Možno s tým majú niečo moje skúsenosti s predošlými profesormi obrany, pomyslel si.

"Poďme na obed. Hermiona by tam už mala byť," povedal Ron. Harry pozrel dolu na svoju prácu. Nebol tak hladný a bol iba v trištvrťke, ale nakoniec sa podvolil. Sľúbili Hermione, že sa s ňou na obede stretnú. Keďže mal hneď potom elixíry, vložil si všetky potrebné veci do tašky a zišiel do Veľkej siene.

"Tak aká bola hodina, Hermiona?" spýtal sa Harry Hermiony, ktorá stála vo dverách najbližšie ku chrabromilskému stolu.

"Dobrá. Dal nám na úlohu esej, ale je jednoduchá. Urobili ste vy dvaja úlohu z obrany?"

"Áno," zamrmlal Ron. "Nanešťastie."

"Pripravení na elixíry?" doberala si ich Hermiona a Rono pokrútil hlavou.

"Je mi vás dvoch naozaj ľúto. Chodiť z vlastnej vôle na Snapove hodiny."

"Ron, strávil si s ním týždeň z vlastnej vôle, keď ste hrali šach," pripomenula mu Hermiona. "No naozaj ma zaujíma, aký bude teraz. Teraz, keď už nie je špeh, bude taký hnusný? Cez leto bol celkom milý. No, milý na Snapa. Ale aj to sa počíta." Harry pokrútil hlavou.

"Pravdepodobne bol milý iba preto, že sme boli v tom dome spolu celé leto. Pravdepodobne sa znovu vráti k sovjmu starému dobrému hnusnému ja," komentoval to Harry, ale sám zistil, že aj on je zvedavý. Čo ak nebol milý iba preto, že spolu boli v tom dome? Čo ak to bolo preto, že boli príbuzný? Harry o tom pochyboval, ale istým spôsobom dúfal, že to bola pravda. Nikdy predtým nemal rodinu.

Harry silno pokrútil hlavou. Už nad tým dlho uvažoval, a čím dlhšie o tom rozmýšľal, tým viac ho to iritovalo. Nechcel byť so Snapom rodina! So Snapom zo všetkých ľudí. Harry sa teraz každé ráno pozeral do zrkadla, ale nezaznamenal vo svojom výzore žiadne zmeny. To Harryho znepokojilo.

Zo svojich myšlienok bol vyrušený, keď ho začala Hermiona ťahať za ruku.

"Poď, Harry. Nechceš predsa prísť na elixíry neskoro." Neochotne vstal a vzal si tašku, ale vedel, že Hermiona mala pravdu. Snape nebude váhať a nechá ich po škole ak prídu neskoro. Profesor nemal rád nedochvíľnosť. V podstate to vyzeralo tak, že profesor nemal rád nič.

"Maj sa, Ron," povedal Harry napchávajúcemu sa Ronovi.

"Ahoj 'Arry."

Harry s Hermionov prišli to triedy a hneď sa usadili, vediac, že Snape by to nechcel inak. Harry sa poobzeral po triede. Bolo iba pár minút do začiatku hodiny a v triede bolo nanajvýš tak desať ľudí. Harry vedel, že Snape nemal veľa šiestakov či siedmakov, pretože nie veľa študentov dosiahlo V na ich V.Č.Ú.

Náhle pocítil vpravo od seba vetrík. Pozrel sa tam, ale nebolo tam nič, čo by ho mohlo spôsobiť. Keď pozrel dopredu uvedomil si, že Snape musel okolo neho prejsť naozaj rýchlo. A potichu. Ani by nevedel, že Snape vošiel, keby necítil ten vánok.

"Strana 21. Začneme ťažším elixírom ako bol akýkoľvek iný doteraz. Každý pracuje sám. Začnite." Harry otvoril knihu a pozrel na elixír, ktorý mali robiť. Nevyzeral tak ťažko. V podstate to bol bolesti uľavujúci elixír dosť podobný tomu, ktorý pripravoval cez leto.

Hodina skoro skončila a Harry zatiaľ nič nepokazil. No, aspoň nie nič veľké. Všimol si, že ho Snape pozoruje, ale ignoroval ho. Snape dnes nechodil okolo triedy a nesnažil sa hľadať chyby v ich elixíroch. Práve naopak. Stál za katedrou a pozoroval celú triedu.

Harry chcel pridať poslednú vec, koreň šípky, do svojho elixíru, no zastal. Ak ten elixír urobil zle, tak v poslednej fáze vybuchne. Harry to vedel, pretože koreň šípky by reagoval s rumančekom, ak nepridal správne množstvo posilňujúceho prášku. Obzrel sa po triede a zistil, že nik ešte nebol tak ďaleko ako on. Ani Hermiona nie. To ho trochu vystrašilo. Nikdy nebol s elixírom hotový ako prvý. Väčšinou skončil so svojimi spolužiakmi, alebo chvíľku po nich, no nikdy nie skôr.

Znovu pozrel dolu na svoj elixír, potom si prečítal popis v knihe. Vyzeral tak, ako by mal, ale Harry vedel, že poslňujúci prášok nijak neovplyvňoval fyzický vzhľad elixíru z kníh, ktoré čítal cez leto, takže to naozaj nevedel určiť. Skvelá chvíľa na to, aby som nevedel, či som niečo spravil dobre alebo nie. Lepšia ani nemohla byť.

Snape videl Pottera obzerať sa okolo so zmäteným výrazom. Bol prekvapujúco popredu a mal pridať už len korene. Videl zmiešané pocity na chlapcovej tvári, pravdepodobne rozhodujúc sa, či tam pridať koreň šípky alebo nie. Čo značilo, že ten chlapec vedel čo sa stane, ak pridal zlé množstvo niektorých prísad. Pozoroval Pottera, ako sa rozhodol, urobil dva kroky vzad a jemne vhodil koreň do elixíru.

Keď nič nevybuchlo, Harrymu odľahlo. To znamenalo, že šance, že tento elixír pripravil správne boli vysoké. Harry pristúpil späť ku kotlíku a zamiešal ho sedemkrát, potom pod ním uhasil oheň.

"Už si skončil?" spýtala sa Hermiona.

"Áno."

"Wow, ja musím ešte urobiť dva kroky. Urobil si to správne?" Harry pozrel do svojho kotlíka.

"Myslím, že hej. Jediná vec, ktorú som si myslel, že som pokazil by po pridaní koreňa vybuchla, ale ako vidíš nič sa nestalo, takže myslím, že áno."

Trieda dokončila elixíry, zopár ich vybuchlo a Snape povedal, že tie odovzdávať nemusia. Mali do konca hodiny ešte niekoľko minút a Snape ich zjavne nechcel pustiť skôr.

"Ako ste si mohli všetci všimnúť, dva z vašich elixírov nevyšli. Čo spôsobilo explóziu?" Keď zdvihla ruku iba Hermiona , spýtal sa znovu.

"No? Určite musí vedieť odpoveď aj niekto iný ako Grangerová. Slečna Grangerová, prosím dajte ruku dolu. Som si istý, že viete prečo. Chcem vidieť, či to vie aj niekto iný," vyprskol Snape. Stále nikto neodpovedal. Harry to vedel, ale bol ako primrazený.

"Toto je trieda pokročilých elixírov," zavrčal profesor. "Očakávam, že budete všetci vedieť viac, ako je v knihe. Existuje veľa kníh, ktoré vám poskztnú viac informácií. Potter!" zreval zrazu a Harry vyskočil. "Poviete mi, prečo ste odstúpili od kotlíka predtým, než ste pridali koreň šípky?" Harry na Snape niekoľko sekúnd iba nemo pozeral, prekvapený, že Snape vedel, že od toho kotlíka odstúpil. No rýchlo zo seba ten šok striasol, vediac, že by to Snapa naštvalo ešte viac.

"Myslel som, že by mohol vybuchnúť, profesor." Snape prikývol, viditeľne naštvaný.

"Áno, to nám bolo jasné aj predtým, pán Potter. Ale prečo ste si mysleli, že vybuchne?"

"Nebol som si istý, či som pridal správne množstvo posilňujúceho prášku. Ak by som dal čo len o trošku menej alebo viac, ruman by sa stal reaktívnym a zreagoval by s koreňom," povedal Harry, nevediac či profesor chcel alebo nechcel, aby pokračoval. Ale Snape vyzeral, že sa trochu ukľudnil a tak Harry zmĺkol. Aj tak nevedel, čo viac povedať.

"Správne. Zjavne vám to čítanie cez leto prospelo. Desať bodov pre chrabromil." Snape sa uškrnul, keď celá trieda zalapala po dychu. Bolo to veľmi nesnapeovské dávať body chrabromilu. Vpodstate sa to stávalo málokedy, ak vôbec niekedy. Ale ten chlapec si body zaslúžil za všetko, čo v lete urobil. Prebehol pohľadom po triede.

"Chcem jeden zvitok pergamenu o všetkom, čo reaguje s nestabilným rumanom. Môžete ísť." Práve chcel odísť z triedy, keď sa zastavil s pohľadom upretým na Pottera. Ten chlapec vyzeral šokovane a pozoroval ho cez prižmúrené oči. Vedel, čo si musí myslieť. Predošlé roky by Snape ani nerozmýšľal nad tým, že by mu udelil body, a už vôbec nie pre správnu odpoveď. Uvedomil si, že sa jeho city k Potterovi menili. Ak aj ho nemal rád, toleroval ho.Kývol chlapcovi a Potter kývol hlavou tiež. Nakoniec sa Potter postavil a nasledoval svojich spolužiakov.

Harry dobehol Hermionu, ktorá ho čakala na chodbe.

"To bolo divné," povedala, keď boli dostatočne ďaleko od žalárov.

"Áno, to bolo. Nemyslím, že očakával, že budem vedieť odpoveď."

"Vlastne Harry, ja si myslím, že to očakával. Videl ako si sa vzdialil od kotlíka, pamätáš? A naozaj vyzerá, že má mojich odpovedí už pokrk."

"Áno, hádam..."

"Oh, no. Poďme nájsť Rona a pracovať na našich úlohách ešte pred večerou," navrhla Hermiona.

"Samozrejme," súhlasil Harry. Rona našli v klubovni s úlohou pred sebou, ale jeho pozornosť spočívala na metlobalovom časopise.

"Ron! Vážne! Mal si si robiť úlohy!" Ron na ňu len zazrel, ale odložil časopis a vrátil sa k úlohe z OPČM. Harry a Hermiona si zložili tašky na stôl a odišli do izieb, zobrať si veci, ktoré potrebovali.

Harry dokončil svoju úlohu z obrany, potom pomaly vitiahol knihu z elixírov. najprv si myslel, že to bude ťažké, ale potom si uvedomil, že to všetko vedel. Namiesto používania učebnice elixírov si Harry vytiahol zošit z prázdnin a po chvíli konečne našiel správnu stranu. Musím si ju označiť, pomyslel si a povedal si, že to spraví po večeri.

Nakoniec Harry stihol dokončiť esej a označiť si strany v zošite ešte pred večerou.

"Ako si to urobil tak rýchlo, Harry?" spýtala sa Hermiona končiac svoju vlastnú úlohu.

"Väčšinu som si pamätal z kníh, ktoré som prečítal v lete a všetky poznámky som už mal v zošite." Hermiona pokrútila hlavou.

"Tento rok nebudeš mať s elixírmi problém, ak to už veštko vieš."

"Neviem či to viem všetko," hádal sa Harry. "Snape si aj tak nájde veci, na ktorých ma skritizovať."

"To si nemyslím," kárala ho Hermiona. "Viditeľne si sa osvedčil..."

"Čo ho len prinúti tlačiť na mňa viac!" stále si stál za svojím Harry. Harry vedel, čo videl v Snapových očiach, keď odpovedal správne na otázku, ale zmiatlo ho to. Bola to hrdosť. Harry nevedel ako to vedel, ale bol si istý, že Snape ho tento rok bude tlačiť až na jeho hranice.

"A to je zlé? Harry, počúvaj ma. Ak máš byť aurorom, musíš byť tak dobrý ako len môžeš. A to, že na teba Snape tlačí, ti pomôže dostať sa tam." Harry na toto len pokrčil plecami. Vedel, že mala pravdu, ale jeho trápilo niečo iné. Niečo, čo aj keď nebolo preňho veľmi dôležité, ovplyvňovalo Snapov postoj k nemu. Harry sa cítil stiesnene. Vedel, že Snape chcel aby mal dobré výsledky. A Harry ho nechcel sklamať napriek tomu, že Snapa nemal rád.

"Tak poď, Harry, som hladný," sťažoval sa Ron, vytrhnúc Harryho z jeho myšlienok.

"Ron, ty si hladný stále," povedal mu Harry, v myšlienkach ešte stále pri Snapovi, ale nasledoval svojich dvoch priateľov do Veľkej siene a jedol. Harry sa kútikom oka pozrel smerom k učiteľskému stolu, pretože nechcel aby si ho Snape všimol. Snape tam bol a očami skenoval celú sieň. Harry sa radšej rýchlo sklonil ksvojmu tanieru, pre prípad, že by jeho oči zamierili k chrabromilskému stolu.

Harry bol zo svojich pocitov zmätený. Nemal Snapa rád. Snape bol k nemu vždy hnusný a nespravodlivý. Tak prečo mu záležalo na tom, čo si ňom myslí? Nezáleží mi na tom, uzavrel to celé Harry a obrátil pozornosť späť k jedlu.

"Si v poriadku, Harry?" Harry zdvihol pohľad ku Hermione.

"Áno, iba premýšľam, to je celé."

"No toho si dnes robil pomerne dosť, Harry. Si si istý, že si v poriadku?" spýtal sa Ron.

"Áno! Takže čo? Už viac nemôžem ani myslieť?" zakričal Harry a ľudia okolo naňho pozreli. V očiach svojich priateľov mohol vidieť bolesť. Stíšil hlas. "Je mi to ľúto. Hádam, že som sa včera veľmi nevyspal. Viem, že som to prehnal."

"To je dobré, Harry. Možno by sme dnes mali zaľahnúť skôr," povedala pozrúc na Rona. On bol jediný, kto si ešte nedokončil úlohy.

Snape pozrel na Pottera spoza učiteľského stola. Práve nakričal na svojich priateľov a skoro všetci, čo ho počuli pozerali na chrabromilský stôl, pravdebodobne snažiac sa zistiť, čo sa deje. Videl ako Potter s Garngerovou vstali, presvedčili Weasleyho, že zjedol dosť a spolu odišli. Väčšinou Snape študentov ignoroval a poctil ich nanajvýš jedným pohľadom, aby sa presvedčil, že nerobili nič, čo by nemali. Ale teraz cítil, akoby Pottera musel pozorovať. Nechápal, prečo sa tak cítil. Asi to bolo preto, že keďže strávil s tým chlapcom polku leta, vedel o jeho občasných výbuchoch. Vedel, že Potterovi priatelia na ne boli zvyknutí. Ale tiež vedel, že niečo Pottera trápilo. Prečo sa strám do toho, či Pottera niečo trápi?pomyslel si. Nezáležalo mu na tom.

Ale musel priznať, že ak nič viac, bol s chlapcom spokojný. Bola jedna vec pamätať si, čo ste prečítali. Bola ale vec úplne iná, pamätať si to vtedy, keď je to nutné. Aj keď bol schopný dokončiť elixíry, ktoré Snape toto leto začal, nečakal, že Potter pripraví ten elixír správne, a už vôbec nie o tom, že bude vedieť o tom, že by ten elixír mohol vybuchnúť. Ale on vedel oboje. Snape by to nikdy nikomu nepriznal, ale bol na svojho syna hrdý.

Žádné komentáře
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.