...

HP-Je to vzájomné

Kapitola šestnásta: Tajomstvá

Heh tak vám dnes ešte pridávam novú kapitolku :D za to, že ste tak usilovne komentovali a čítali a mne sa veľmi páči zmena môjho blogu, ktorá sa mi predchvíľkou podarila. Dúfam, že si kapitolku užijete a napíšete dáky ten koment. Mali by ste vedieť, že to, že táto pribudla tak skoro má na svedomí hlavne to, že ste ma potešili svojimi komentami. Takže rada do budúcnosti: čím viac budete komentovať, tým viac kapitol pribudne :D Kapitolku venujem Manii Dardeville za jej opätovné komentovanie...dííííík
Severus. Musím nájsť Severusa. Harry bežal po chodbách v hradných žalároch. Nedovolí, aby sa mu Fudge postavil do cesty. Vtedy, keď sa začalo všetko konečne vyjasňovať- nie! Nedovolí, aby sa to stalo.

Harry netušil ako mohol byť v jednom momente tak šťastný a ani nie o hodinu neskôr sa mu zrútil celý svet. No dobre možno to nebolo až také hrozné, ale Fudge! Bol rád, že konečne vychádzal so svojim otcom. Bol spokojný s tým, že o ich vzťahu vedeli len oni dvaja, bolo to niečo, čo bolo len ich. Niečo, čo im bolo blízke a nemuseli s tým nikoho otravovať.

Čo dáva Fudgeovi právo, aby toto robil?
spýtal sa sám seba. Vedel ale, že musí nájsť svojho otca. Severus bude vedieť, čo robiť.

Žaláre mu pripadali oveľa chladnejšie ako keď odtiaľ pred hodinou odchádzal. Konečne sa dostal ku Snapovej pracovni a rýchlo zabúchal na dvere. Keď Severus neodpovedal, rozbehol sa Harry k otcovmu labu.

Lapajúc po dychu, zabúchal Harry na dvere laboratória. Stále ale nikto neodpovedal. Vyčerpaný z behu a z tornáda emócií, ktoré nim prebiehali sa Harry zosunul na zem. Chcelo sa mu plakať. Cítil by sa lepšie- ale nemohol.

Vtedy si uvedomil aká zima mu bola. Severusovo laboratórium bolo tak hlboko v podzemí, že sa Harry triasol od chladu. Prečo tu fúka vietor? spýtal sa do prázdna. Vzduch v hradných žalároch bol vždy nehybný. Harry si túto myšlienku odložil kdesi do úzadia, porozmýšľa o tom neskôr. Teraz mal na starosti oveľa dôležitejšie veci. Ako napríklad nájdenie Severusa.

Harry sa neochotne pozviechal zo zeme a pokojnejšie zaklopal na dvere. Neočakával žiadnu odpoveď a už vôbec nie, ak bol Severus uprostred experimentu, ale musel to skúsiť. Keď sa mu znovu nedostalo žiadnej odpovede, Harry skúsil otvoriť dvere, ktoré boli na jeho prekvapenie odomknuté...to nebolo pre Severusa charakteristické.

Severus stál pred kotlíkom. V momente keď Harry zavrel dvere, Severus zamrmlal kúzlo a Harry cítil ako bariéry pokryli dvere za ním. Harry si potichu sadol do kresla v rohu miestnosti a pozoroval svojho otca.

Asi o dvadsať minpt neskôr sa zdalo, že je Severus pokojný s obsahom kotlíka a preniesol svoju pozornosť na trucujúceho chlapca, ktorý sa ukryl v tieni labu.

"Čo sa deje?" spýtal sa. Harry vzhliadol, v jeho očiach sa zračil prázdny pohľad.

"Dursleyovci sú mŕtvy," povedal narovinu. Snape vyzeral prekvapene a chcel niečo povedať, no Harry ho predbehol. "Fudge chce nado mnou získať opatrovníctvo. Pretože už Chlapec ktorý prežil nemá rodinu a potrebuje špeciálnu pozornosť aby ho nezabili," povedal temne a sarkasticky. Severus sa okamžite priklonil na jeho stranu.

"To nie."

"Ale áno. Dumbledore mi to práve povedal."

"Čo si na to pvoedal?"

"Nič. Tak trochu som odtiaľ vybehol," povedal šepotom.

"Pochopiteľné," odvetil Severus. Harry naňho prekvapene pozrel. "Kto by chcel Fudga za opatrovníka?" odfrkol si Severus.

"Čo urobíme?"

"Mohli by sme im to povedať." Harry si vzdychol.

"Viem. Dúfal som, že ťa budem mať šancu lepšie spoznať predtým, než do toho začnú strkať nos ostatní."

"Viem." Obaja sa na niekoľko minút odmlčali. Potom Severus prehovoril.

"Pôjdeme teda za riaditeľom? Verím, že čím skôr to doriešime, tým ľahšie to bude."

"Dobre," povedal Harry takmer neochotne.

"Ako ti je?"

"Hmm?"

"Povedal si, že Dursleyovci sú mŕtvi."

"Och, áno. Neviem. Nechcel som aby zomreli, ale nemôžem sa prinútiť k tomu aby som ich smrť ľutoval. Je to zlé?" spýtal sa Harry.

"Nič pre teba neurobili, Harry. V podstate urobili ešte menej ako nič. Ublížili ti. Ak nič iné, mal by si byť rád." Harry si opäť vzdychol a Severus ho objal. "Teraz som tu pre teba, Harry. Ľutujem, že som si to, že mi na tebe záleží neuvedomil skôr, ale teraz som tu len pre teba," zašepkal mu do ucha. Harry ho objal ešte tuhšie a usmial sa. Mal otca. Rodinu. A v tomto momente sa nestaral o to, či ho za to bude celý svet nenávisieť, teraz bol šťastný.

"Poďme za riaditeľom," povedal Harry a s malou pomocou od svojho otca sa postavil.

*************

"Ach, Severus. Práve som sa chystal ísť za tebou," povedal Dumbledore, keď Severus vošiel do jeho kancelárie, zatiaľ čo Harry zostal vonku. "Chcel som len vedieť, nevidel si-" povedal práve, keď Harry vošiel dnu. "-pána Pottera. Ahoj, Harry."

"Dobrý deň, profesor." Riaditeľ prešie pohľadom z Harryho na Severusa, zakrývajúc veľmi zmätený pohľad. Prečo šiel Harry sa Severusom? spýtal sa sám seba. Naozaj veľmi divná situácia.

"Harry, chcel som sa ti ospravedlniť za to, ako som ti to povedal. Rozumiem, že som to na teba vyhŕkol..."

"To nie je dôvod, prečo som odtiaľto vybehol, pane," prerušil ho Harry. Dumbledore sa naňho spýtavo pozrel a tak Harry pokračoval. "Som celkom rád, že ste mi o tom povedali."

"Áno, nemáš rád tajomstvá, však?"

"Nie, pane."

"Môžem sa teda spýtať, prečo si odtiaľto utiekol?" Severus sa rozhodol, že toto je perfektná príležidosť, aby sa vložil do rozhovoru.

"Vieš, Albus, že sa vzťah medzi mnou a Harrym v poslednom čase v mnohom zlepšil."

"Áno, ale ne..."

"Mohol by som dodať, že dnes ráno Harry neraňajkoval v kuchyniach," pokračoval Severus, čo vyvovalo to, že sa Dumbledore zahľadel na Harryho a Harry zazrel na Severusa. "Bol so mnou. Rozhodli sme sa, že si dáme Vianočné raňajky spolu." Dumbledore rýchlo skryl svoje prekvapenie.

"Všimol som si, že sa váš vzťah vylepšil..." pri tomto sa odmlčal. "Kam týmto mieriš?"

"Musíme sa porozprávať o Fudgeovi a jeho túžbe stať sa harryho poručníkom."

"Ach, je mi to ľúto, ale nevedel som ho od toho odhovoriť. Skrátka neexistuje nikto iný, kto by mu mohol zabezpečiť bezpečnosť. To povedal on."

"Rád by som požiadal o porúčníctvo ja." Tentokrát sa Dumbledorovi nepodarilo zakryť svoj údiv, na čo sa Severus uškrnul a Harry usmial.

"Tak veľmi ako sa mi ten nápad páči, nemyslím si, že to prejde cez ministerstvo."

"A to prečo?"

"Ty vieš prečo, Severus."

"Chápem tým dôvodom, ale oprav ma ak sa mýlim, pokrvné príbuzenstvo by mohlo prekonať tieto...prekážky, nie?"

"Silné príbuzenstvo áno, ale obávam sa, že pokrvný vzťah medzi tebou a Jamesom bol naozaj minimálny. Spojenie medzi tebou a Harrym je ešte menšie." Severus sa uškrnul.

"Verím, že spojenie medzi mnou a Harrym je naozaj veľmi silné. Je môj syn." Neexistoval žiadny spôsob, ako mohol Dumbledore svoje prekvapenie a zmätok skryť tentokrát. To bola asi tá posledná vec, akú očakával, že bude počuť.

"Ako je to možné?"

"Lily to pred všetkými skrývala. Zjavne na to použila kúzla."

"Ako dlho to vy dvaja viete?"

"Ja o tom viem od mojich narodenín," povedal Harry, čím sa po dlhej dobe znovu zapojil do konverzácie.

"Ja som to zistil o niekoľko dní neskôr. Lily nám poslala časovo odložené listy ešte predtým, než zomrela."

"Máte dôkaz?"

"Keď som dostal ten list, spravil som test." povedal Severus, čím zachytil Harryho pozornosť. "Je môj syn. Všimol si si zmeny v jeho výzore?" Riaditeľ sa po tomto Harrymu veľmi dôkladne prizrel, čo ho znervóznilo.

"Áno, je ti trochu podobný."

"Ja som tu, viete," povedal Harry naštvane. Nenávidel, keď sa ňom ľudia rozprávali, akoby tam nebol.

"Samozrejme, že si, drahý chlapče. Aký máš z toho pocit?"

"Čo máte na mysli? Z toho, že je Severus môj otec? Som šťastný." Dumbledore prikývol.

"Dosť ma zaujímalo, prečo si tak rýchlo prijal ponuku mať s Harrrym hodiny navyše. Toto to všetko vysvetľuje."

"V podstate v tom čase ani jeden z nás neprijal fakt, že sme spríbuznení. Ignorovali sme to," povedal Harry. Na to sa riadieteľ zachcechtal.

"Áno, to sa dalo predpokladať. Obaja ste veľmi tvrdohlaví. "Ale späť k opatrovníctvu. Váš rodinný vzťah mi dáva základ pri boji s ministrom. Pravdepodobne sa uskutoční vypočúvanie. Je asi najlepšie, ak by sa toto malé tajomstvo dovtedy neprezradilo, pretože by mu to dalo čas na vymýšľanie spôsobov, ako proti vám bojovať, ale nemyslím si, že s tým budete mať vy dvaja problémy, keďže to skrývate už...koľko to bolo?...päť mesiacov?" znovu sa zachcechtal. "Budem vás oboch informovať, ale teraz ma tlačí niekoľko iných vecí. Predpokladám, že vás oboch uvidím na večeri."

"Áno, riaditeľ," povedali súčasne, na čo sa riaditeľ usmial, keď odchádzali. Keď znovu kráčali hradnými chodbami, Harry sa otočil k Severusovi.

"Urobil si to naschvál, však?"

"A čo akože?"

"To, že si ho takto prekvapil." Severus sa uškrnul, ale neodpovedal. Harry na svojho otca prižmúril oči, no tiež sa uškrnul. "Stavím sa, že to nie je každý deň, čo je niekto schopný ho takto prekvapiť."

"To sa stavím aj ja," súhlasil Severus.

************

"Nešúchaj si ruku, Harry," povedal mu Severus. Harry prestal a s povzdychom si sadol.

"Bol to veľmi divný deň," odvetil Harry nie tak úplne šťastne. "Nemôžem uveriť, že sú Vianoce." Severus nadvihol obočie a vzhliadol od kotlíka.

"Dnes sa toho stalo veľa," súhlasil. "Čo sa deje?"

"Prečo si myslíš, že sa niečo deje?"

"Pozoroval som ťa. Máš náladu, ktorú mávaš väčšinou vtedy, keď sa niečo deje."

"Neviem. Čo ak sa to nepodarí?"

"Moje poručníctvo? Som si istý, že sa to podarí."

"Ale čo ak nie. Práve sme sa začali zbližovať. Ako Fudgea pozná, ak získa poručníctvo on, prehlási, že si príliš nebezpečný a zakáže mi stretávať sa s tebou. Tiež nemá rád profesora Dumbledora. Čo ak ma prinúti navštevovať inú školu?" Severus si povzdychol.

"Ak sa tak stane, nejako sa s tým vysporiadame. Ale nestane sa tak," odvetil, šťastný, že mu chce byť syn nablízku. Začínal veriť, že to všetko napokon vyjde. "Harry pamätaj na to, čo som povedal. Som tu pre teba, nech sa deje čokoľvek."

"Vieš, je to divné. Všetko to ide tak rýchlo a pritom sme to vedeli už päť mesiacov. Naozaj som od teba nečakal darček. Je to divné vedieť, že mám niekoho, komu na mne naozaj záleží."

"Veľa ľuďom na tebe záleži, Harry."

"Nie, teda áno. Sú tu aj iný ľudia, ale nech som k nim akokoľvek blízko, nie sú moja rodina. No, sú rodina, ale je to iné.Och," povzdychol si Harry. "Nedáva to zmysel, však,"

"No, možno nie. Ale chápem, čo mi chceš povedať." Harry prikývol.

"Čo si myslíš, ako budú ostatní reagovať, keď sa to dozvedia?"

"No budú nepochybne prekvapení."

"Hej. Ronovi, Hermione a Ginny by som to ale chcel povedať dopredu."

"Ja ti v tom nebránim."

"Ja viem. Iba netuším, ako to zoberú. Hermiona a Ginny to asi prijmú, ale neviem čo Ron."

"Vedia, že máš so mnou hodiny navyše, však?"

"Áno."

"Aký majú na to názor?"

"No, sú šťastný, že mám extra hodiny. Toto je ale iné."

"Tak trochu." Harry si znovu vzdychol. "Máš už dokončené úlohy?"

"Hej. Vieš, želám si, aby Fudgea konečne vykopli. Celý minulý rok popieral Voldemortov návrat, hovoril, že chcem iba prilákať pozornosť. Hej, ako keby som chcel viac pozornosti. Zdá sa, že každý rok je proti mne z nejakého dôvodu celá škola."

"Ako to?"

"No, v mojom druhom ročníku si všetci mysleli, že ja som Slizolinov potomok. Vo štvrtom ročníku všetci verili, že som dal do čase svoje meno ja. Aj Ron! A ja som tam ani nechcel byť."

"Nie?"

"Nie! Prečo by som to chcel? Bolo to nebezpečné. Všetkým ste nám to povedali!"

"Nikdy predtým ťa to nezastavilo." Harry na otca zazrel.

"Hej, ale nikdy predtým to nebola hra."

"Pravda. Ale nakoniec si aj tak vyhral."

"Iba preto, že mi pomáhali. Bol to podvod. Bol som príliš mladý. Aj teraz, dva roky potom, by som urobil veci..." Harry sa odmlčal, keď sa mu pred očami odohrávali udalosti po tretej úlohe a zbledol.

"Čo?"

"Nechcem o tom hovoriť."

"Hovoríš o udalostiach po tretej úlohe?" Harry pomaly prikývol. "Nebola to tvoja vina, Harry."

"Ja som navrhol, aby sme si ten pohár rozdelili..."

"Harry! Teraz ma dobre počúvaj, nič z toho nebola tvoja chyba. Nemohol si to vedieť. Som ohromený, že sa ti odtiaľ podarilo dostať. Oveľa skúsenejší čarodejníci by niečo také neprežili."

"Naše prútiky sa spojili," zašepkal Harry.

"Čo?"

"Naše prútiky sa spojili. Naše prútiky sú bratia (v českej verzii: sestry)...Vrhol po mne zabíjacie zaklínadlo a ja som sa ho snažil odzbrojiť. Naozaj úbohe, keď sa nad tým teraz zamyslím. Ale naše prútiky sa spojili. Bol som schopný ho prekonať. Bolo to naozaj šťastie."

"Vieš, nemáš veľa sebavedomia."

"Ako to myslíš?"

"Harry, takmer nikto neprekoná Temného pána. To nebolo šťastie a nezáleží na tom, čo hovoríš. Máš na svoj vek obrovské schopnosti a silu. Vieš sa takmer bez problémov naučiť akékoľvek komplexné kúzla. Aj keď naozaj máš veľa šťastia, máš tiež veľa zručnosti. S dostatočným tréninkom, a o tom som si istý, budeš môcť v dueli Pána zla poraziť. Niežeby som chcel aby si sa o to pokúšal," varoval ho Severus.

"Neboj sa. Netúžim po stretnutí s ním. Najradšej by som bol, keby som ho nemusel už nikdy vidieť, ale to je nemožné."

"A to prečo?"

"Čo vieš o proroctve?"

"Iba to, že existuje a jeho prvú polovičku..." Severus sa odmlčal. "Nie." Harry prikývol.

"A jeden z nich musí zomrieť rukou toho druhého, lebo ani jeden nemôže žiť, kým je ten druhý nažive." Severus hrozne zbledol.

"Myslel som si, že sa zničilo."

"Profesor Dumbledore vypočul jeho pôvodnú verziu. Podľa proroctva som jediný kto má šancu ho nadobro zničiť." Severus pokrútil hlavou.

"Preto tak trval na tých hodinách navyše. Myslel som si, že to bolo len pre tvoje bezpečie. Nie aby si sa pripravoval na to zabiť ho.

"Asi hej." Severus prižmúril oči.

"Aký máš na toto názor ty?"

"Nenávidím to. Ale nemám inú možnosť. Aj keby som to ja nechcel, on po mne pôjde. Nech je ako chce, musím byť pripravený. Obaja nachvíľu zmĺkli, obaja hlboko zamyslení.

"Mal by som ísť. Je po večierke."

"Pôjdem s tebou."

Poslední komentáře
04.06.2015 18:21:35: nemám ráda, když se Dumbledore chechtá. Jaksi mi to k jeho vznešenosti a vážnosti nesedí, ale přála ...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.