...

HP-Je to vzájomné

Kapitola dvadsiata druhá: Koniec roka

Karolína, je meno dievčaťa, ktorému chcem túto kapitolku ako aj celú poviedku venovať. Síce som o nej do včerajšieho večera nevedela a netušila som, že číta poviedky HP a píše poviedky vlastné, nikdy na ňu nezabudnem. Nanešťastie táto osôbka, ktorá môj život svojím spôsobom poznačila, už nebude mať možnosť zistiť koniec poviedky, nebude mať možnosť prečítať si ho. Sviečka, ktorá horí nad osudom každého z nás nezhasla prirodzeným spôsobom, no niekto ju predčasne sfúkol a ona na to doplatila. Rada by som sem preto pridala na jej počesť ešte jednu báseň, ktorú som napísala dnes o druhej ráno. Je to prvá básnička, ktorú som vo svojom živote zložila:

You'll Be on My Mind Forever


 

As the Sun fell down from the sky

As the river runs dry

I remember all the years that passed by

I say the last goodbye


The last thing I can do is pray

That whatever you do

And whatever you say

Life will be good to you


For all I can do now is watchin' you

From above, from the heaven

All I am sayin' here is true

My words, however, cannot be spoken


I hope you'll not drawn in the sorrow

Don't let the tears fall, please

'Cause the only think that to you I can borrow

Is only a simple handkerchief


Think about all the happiness

That we lived through together

Please don't drown in the emptiness

Like a bee in the thunderstorm weather


I will always think about you

Wherever and whenever,

For there is only one thing I can do

And it is to think about you forever

*************

Nasledujúce ráno sa Harry so Severusom zobudili na riaditeľovo chechtanie. Keď sa Severus strhol zo spánku, nechcene Harrym vyhodil a ten skončil na zemi. Celá situácia Dumbledora ešte viac rozosmiala.

"Au!" vykríkol Harry, keď si uvedomil, čo sa stalo. "Hej!"

"Harry, hľadali ťa tvoji priatelia. Možno by si ich mal ísť uistiť, že si v poriadku," povedal Dumbledore. Harry vstal a pobral sa do kúpeľne. Dumbledore sa otočil k mračiacemu sa Severusovi. "Predpokladám, že si už čítal včerajšieho Denného Proroka?"

"Nanešťastie áno. Ale s Malfoyom sa to dalo očakávať," zabručal. "Musí sa dostať na post s mocou. Aby sa tam dostal je ochotný urobiť so seba úbožiaka." Dumbledore prikývol.

*********

"Harry! Kde si bol?" vyhŕkla naňho Hermiona.

"Prepáčte, zaspal som v Severusových komnatách," povedal Hermione, Ronovi a Ginny, keď si vedľa nich sadol a začal si naberať jedlo na tanier.

"To teda! Mysleli sme si, že Snape zmenil názor a pouožíl ťa ako prísadu do jedného z jeho nechutných elixírov!" prehlásil Ron, čím si vyslúžil hnusné pohľady od Ginny a Hermiony. "Dobre, dobre," pripustil Ron. "Ja som si myslel, že to urobil. Ale on si ťa zavolal a ty si neprišiel späť! Čo čakáš, že si budem myslieť?"

"Museli sme sa iba o niečom pozhovárať," povedal Harry. "Hermiona, prepáč, že som ťa ignoroval. Tuším som sa cítil tebou a Severusom odstrčený..."

"Harry, iba sme pre teba niečo skúmali!"

"Ja viem. Ide o to...neviem ako to mám vysvetliť."

"To je v poriadku, Harry. Chápem to. No neignorovala som ťa úmyselne. Bol ten len....výskom, vieš," povedala potichu.

"Viem, Hermiona."

"No tak teraz keď sme už všetci šťastní, poďme niečo robiť. Nechcete si ísť zahrať metlobal? Pozrel som sa a nikto nie je na ihrisku."

"Ja neviem..." povedla Hermiona.

"Ale no tak Herm! Lietanie nie je až také zlé!"

"Áno, ja viem," začala. Začala sa v metlobale zlepšovať, ale oveľa radšej si jednoducho čítala. "Vy choďte. Ja idem zapracovať na úlohe s elixírov. Už to mám skoro hotové a chcela som to odovzdať skôr."

"Hermiona! Je sobota! Urob to zajtra!"

"No dobre, ale idem sa prezliecť. Uvidíme sa tam."

"Drobe. Zober so sebou koho len nájdeš. Máme iba..." počítal Ron, "troch hráčov, ktorý chcú hrať. Potrebujeme ešte aspoň jedného!"

"Máš dnes problémy s počítaním, Ron?" Doťahoval si ho Harry predtým než vstal a odišiel. Ron celý očervenel a Ginny s Hermionou sa rozosmiali.

Keď Harry konečne dorazil na štadión, bol prekvapený, keď tam namiesto troch ľudí uvideľ ľudí trinásť.

"Super Harry, konečne si prišiel! Si stíhač v mojom tíme," povedal Ron hneď ako ho zbadal. Hra sa trochu pretiahla- dokonca premeškali obed- a aspoň na chvíľu pritiahla väčšinu študentov a učiteľov. Keď Harry konečne chytil ohnivú strelu (o ktorej bol presvedčený, že odletela zo štadióna) bol už takmer večer. Prekvapujúco dovolila McGonagallová štrnástim hráčom aby sa ešte najedli vo Veľkej sieni, aj keď bolo už dávno po večeri.

********

Nastali veľkonočné prázdniny. Čarodejnícky svet bol naozaj hektický. Bolo jasné, že Voldemort niečo chystá. Smrťožrúti veľa neútočili, no keď tak urobili, malo to hrozné následky. Znovu dobyli Azkaban a oslobodili svojich "kolegov". Kvôli týmto nebezpečným časom sa v Šikmej uličke, Rokville a všetkých ostatných čarodejníckych komunitách zavádzala večierla.

Voľby sa mali uskutočniť o mesiac a celé čarodejnícke osadenstvo bolo rozdelené na rovnaké tretiny medzi troch kandidátov. Tí, ktorí chceli aby v úrade zostal ho tam chceli preto, lebo si nemysleli, že by sa mal v strede vojny meniť vodca. Väčšina z nich chcela aby bol Harryho poručníkom Fudge a nie jeho otec.

Čarodejníci a čarodejnice, ktoré podporovali Shacklebolta ho tam chceli hlavne kvôli jeho aurorskej minulosti. Veď predsa kto vedel o Voldemortovi viac ako auror?

Potom tú boli tí, čo stáli za Drimom. Väčšina z nich vlastne ani netušila prečo. Nebol to najlepší kandidát na "normálne" časy, čo znamenalo obdobie mieru. Nikto nevedel prísť na to, koho v tejto vojne podporuje. Neustále hovoril o tom, ako treba ľudí pred Voldemortom chrániť- dokonca ho oslovoval menom!- ale ani raz sa nezmienil o boji proti nemu. Nikto netušil, čo si myslí o mukloch, čarodejníkoch, čarodejníkoch z muklovských rodín či tých čistokrvných. No napriek tomu všetkému ho jedna tretina podporovala.

V Rokforte vládol celkom pokoj, teda až na piatakov a siedmakov, ktorých čakali V.Č.Ú. a M.L.O.K-y. Rokvillské víkendy boli zrušené pre všetkých, ktorí nedosiahli vek sedemnástich rokov, čo spôsobilo nejeden protest.

So zväčšujúcou sa Voldemortovou hrozbou narastal aj počet študentov v DA. Pred vianočnými prázdninami ich bolo 100, pred tými veľkonočnými 300. Stretnutia mali trikrát do týžňa namiesto jedného dňa, na ktorom sa zhodli predtým.

Všetci museli priznať, že sa s profesorom Snapom naučili z obrany oveľa viac. Bol taký prísny, ako bol na elixíroch a väčšinu času ho študenti nenávideli, no napriek tomu sa toho veľa naučili. Teraz mávali z obrany oveľa viac úloh ako kedykoľvek predtým.

Harry na hodiny obrany veľmi často nechodieval, pretože vkladal množstvo práce do svojích hodín navyše a DA. Na hodiny chodil iba vtedy, ak preberali duely. Veľa študentov, ktorí neboli v Da predpokladali, že to bolo preto že bol ten Harry Potter, no neuvedomili si, že všetko čo učil Severus v triede Harry už aj tak vedel. Iný naňho boli naštvaní. Verili, že sa mu dostáva špeciálneho zaobchádzania iba preto, že je Snapov syn. Nikto sa ale nesťažoval. Na to sa Snapa príliš báli.

*********

"Pán a slečna Drimovci, naozaj som sa vo vás hlboko sklamal," povedal Severus keď pozrel na súrodencov. "Očakávam od svojich študentov viac. A špeciálne od vás dvoch. Obávam sa, že vám budem musieť strhnúť body. Desať bodov za každého a trest s Filchom. Mohli by ste mi to vysvetliť?"

Ravena a Lex chvíľu potichu stáli, zatiaľ čo na nich profesor Snape zazeral. Nakoniec prehovorila Ravena.

"Môj otec to po mne chcel, profesor. Musela som mu ten list poslať!"

"A čo bolo také dôležité, že to nemohlo počkať do rána?"

"Profesor," vloťžil sa do toho Lex. "Náš otec očakáva, že mu každé tri dni napíše list. Viete, v našej predošlej škole...no, veď viete..." odmlčal sa Lex.

"Áno?" spýtal sa Severus a preniesol pohľad na piatačku.

"Ja...mala som tam problém s jedným učiteľom. Naozaj o tom nechcem hovoriť, pane," povedala Ravena. Severus prikývol a hlavou mu prebehlo množstvo scenárov, jeden horší než druhý.

"Nabudúce príďte ku mne do pracovne, odprevadím vás. Teraz sa vrátte do postelí."

**********

Harry sa zastavil pred zrkadlom. Posledný mesiac sa na seba dobre nepozrel. Bolo trochu divné vidieť, ako sa vaše telo pomaly mení. Práve teraz sa moc nespoznával. Odhrnul si vlasy, aby skontroloval, či má na čele jazvu. Stále tam bola, čo mu potvrdilo, že človek v zrkadle bol naozaj on.

"Deje sa niečo, Harry?" spýtal sa Severus, ktorý podišiel zaňho a cestou si zobral hrebeň.

"Vyzerám tak odlišne," odvetil Harry.

"Vyzeráš presne rovnako ako si vyzeral včera," oznámil mu otec.

"Áno, ale od toho ako som sa naposledy pozrel do zrkadla som sa dosť zmenil. Vyzerám skoro tak, ako ty," povedal, čím si od staršieho čarodejníka vyslúžil divný pohľad."

"Podobáš sa dosť na mňa aj na svoju matku. A kedy si sa to pozrel do zrkadla naposledy?"

"Neviem. Dávno."

"Harry..." povzdychol si Severus.

"Iba hovorím...že je to divné. Celý život až donedávna som vyzeral rovnako. Teraz sám seba nespoznávam. Keď som dnes prešiel okolo zrkadla, skoro som na seba vytiahol prútik! Je to akoby sa menil nielen môj zovňajšok, ale aj vnútro. Najprv som bol "nenormálny" a nikto ma nemal rád. Potom som sa stal chlapcom, ktorý žil, slávnym Harrym Potterom. A teraz...teraz už neviem, kto vlastne som."

Severus na to nepovedal nič. Nevedel, čo povedať. Nakoniec povedal to jediné, čo mohol.

"Rozumiem ti, Harry," povedal a prehrabol synove vlasy hrebeňom.

"Hej!"

"Vlasy ti padajú do očí. Možno ti to nevadí, ale mne to vadí a to dosť."

"Tak sa na ne nepozeraj!" povedal Harry a znovu si zakryl čelo. "Nemám rád, keď mi vidieť jazvu."

"Po tom, ako sa táto sprostá ceremónia skončí sa dáš ostrihať."

"Fajn," poddal sa Harry. "Tak pre koho si volil?"

"Čo myslíš?"

"Shacklebolt."

"Samozrejme. Je v Ráde."

"To som si domyslel. Kto myslíš, že vyhrá? A prečo to vlastne neoznámia hneď ako sa to dozvedia? Prečo mesiac čakať?" spýtal sa Harry a Severus si vzdychol.

"Čo je to dnes s tebou a všetkými tými otázkami? Nechcú aby to niekto vedel, kým sa nový minister neusadí. Pravdepodobne pre jeho bezpečnosť. A kto vyhrá, nemám ani poňatia."

"Och. Dúfam, že to bude Shacklebolt."

"Si pripravený?"

"Myslím, že áno. Prečo tam musíme ísť?"

"Lebo. Inak, je to tvoje prvé verejné vystúpenie odkedy si sa z teba stal slávny Harry Potter-Snape."

"To je teda odpoveď," zašomral Harry. "A prosím nepoúživaj slovo slávny."

"Hop šup sieťou prejdeme do Rokfortu a odtiaľ do Rokvillu. Je príliš veľa svetla na to, aby nás niekto videl vychádzať z Hlavného stanu," povedal Severus ignorujúc Harryho poznámku.

"Dobre," odvetil Harry. "Máš dom?"

"Čože?"

"Pýtal som sa, čí máš dom. Nemohol sipredsa celý život bývať v Rokforte."

"Áno mám dom. Vlastne dva. V jednom som žil celý čas, čo som bol smrťožrút a potom špeh. Ten druhý som zdedil po matke keď zomrela. Už som tam dlho nebol."

"Och. Takže o ňom nikto nevie?"

"Nevie o ňom veľa ľudí."

"Takže je to tam bezpečné?"

"Prečo?"

"Neviem. Tuto to naozaj nemám moc v láske. Viem, že mi to Sirius zanechal, ale je to také...temné. A je tu príliš veľa spomienok."

"Predpokladám, že keby sme tam vykúzlili nejaké ochranné kúzla a bariéry, bolo by to bezpečné. Ale teraz už poď. Nerád meškám."

***********

"Vitajte, vážené čarodejnice a vážení čarodejníci! Radi by sme vám predstavili nášho nového Ministra Mágie, pána Drimu!" Ozval sa potlesk. Po všetkých gratuláciaách sa Harry so Severuom vybrali pohľadať miesto, kde by sa mohol Harry dať ostrihať.

"Je dôvod, prečo si do toho domu nešiel?" nadviazal Harry na predošlý rozhovor.

"Nepotreboval som tam ísť."

"A chceš tam ísť?"

"Rád by som videl, ako sa mu darí," pripustil Severus.

"Tak teda pôjdeme?"

"Raz áno," odvetil Severus. "Poď, nemôžeme sa v tu dlho zdržať."

Poslední komentáře
04.06.2015 21:39:31: tak nějak mi teď nesouhlasí dramaturgie a střih. ty odstavce mi přijdou řeházené, jako kdyby seděj p...
16.10.2011 16:20:58: Pokračování povídky je zde: http://dobby.wgz.cz/je-to-vzajomne-ii . Originál zde: http://www.fanfict...
16.10.2011 10:29:12: Všichni maj pravdu je fakt moc pěkný a souhlasim s dlac56 taky bych to ráda ještě našla v originalu...
17.05.2011 11:20:21: chcela by som sa spytat ci bude aj pokracko, pretoze sa mi to strasne lubili a nieviem ho tu najst ...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.