...

HP-Je to vzájomné

Kapitola druhá: Hlavný stan

Ahooj všetci :) mám tu ďalšiu kapitolku, ktorú pridávam skôr na žiadosť Alaric...a jej ju aj venujem...dúfam, že poteší :) ak chcete ďalšie kapitolky rýchlo, neváhajte a komentujte...užite si to..zatiaľ packo
Keď profesorka McGonagallová odišla do kuchyne, odkiaľ mohol počuť ostatných z Rádu, Harry nevedel, čo si má myslieť. Náhle sa mu vrátili všetky spomienky. Spomienky, ktoré sa Harry snažil potlačiť. Minulé leto, školský rok, Sirius.

Sirius. Nechcel vedieť, ako by Sirius reagoval na list, ktorý dostal na narodeniny. Popravde, nechcel myslieť na to, ako všetci, možno okrem Snapa (trochu), budú reagovať.

Teraz keď už nad tým začal premýšľať, nemohol prestať. Snažil sa vyprázdniť si myseľ, vyhnať myšlienky, no nešlo to. Jediné na čo myslel, bolo ako mu všetci vždy hovorili ako veľmi sa podobá na svojho otca, Jamesa Pottera. Čo by spravili, keby zistili, že James nebol jeho otec? Možno keby to bol niekto iný, bolo by to fajn. Ale bol to Snape. James nenávidel Snapa, a ten pocit bol obojstranný. No Harry mal pocit, že Sirius nenávidel Snapa viac ako James. Sirius bol ten, čo ho poslal za vlkolakom. James bol ten, kto ho zachránil.

No Harry nebol šťastný, keď si spomenul na muža, ktorého všetci považovali za jeho otca, po tom, ako ho videl v Snapovej spomienke. James bol provokatér, no každý, okrem Snapa, si zjavne myslel, že bol perfektný. Väčšina dospelých mala Harryho rada odzačiatku, pravdepodobne preto, že bol Jamesov syn. A preto, že bol chlapec, ktorý prežil.

Čím viac o tom Harry premýšľal, tým horšie mu bolo. Bolo mu zle, a pravdepodobne by skončil pri záchodovej mise, keby mal niečo v žalúdku.

"Albus, oni mu nedávali jesť. Na dverách mal desať zámkov a mal zašróbované okno. Nechápem, ako by sa tam mohol nabudúce leto vrátiť. Nepochybujem o tom, že už toho má dosť."

"Nedávali jesť?" zavrčal Severus Snape, a krátko sa sarkasticky zasmial. "Pravdepodobne preháňal. Čo, nedovolili mu dupľu? Určite sa len chcel zviditeľniť. A zámky,hmm, nebol by zlý nápad dať nejaké aj na Rokfort. Vždy je vonku po večierke spôsobuje problémy," zakončil krútiac hlavou.

"Severus," vybuchla profesorka. "Vyzerá ako kostra. Už predtým ako niečo povedal bolo jasné, že nedostával veľa jedla."

"Tak potom by sme mu mali dať najesť," vmiešal sa do toho Dumbledore. "Molly," povedal, keď sa otočil k pani Weasleyovej. "Myslíš, že by si mu mohla pripraviť niečo, z čoho by mu nebolo zle?"

"Samozrejme, Albus," odpovedala a hneď sa pustila do roboty, kým zbytok Rádu zakončil stretnutie.

Severusovi bol naštváný. Ten chlapec tu bol oveľa skôr ako mal byť. Presne to, čo potreboval. Mesiac s Potterovie chlapčiskom. Ten chlapec bol rozmaznaný, to vedel. Jeho kolegovia ho vždy stavali na prvé miesto, a teraz sa to stalo znovu. Snape si bol istý, že Harry presvedčil Minervu, že jeho opatrovníci boli krutší, než boli v skutočnosti. Už od prvého stretnutia cítil Snape okolo toho chlapca aroganciu. Musí byť taký, pretože je rozmaznaný. Nevedel ako sa riadiť pravidlami, a zjavne to ani nikto okrem Snapa neočakával. Pre Harryho Pottera tu vždy boli výnimky, pomyslel si Snape.

Snape vyšiel z kuchyne ako prvý. Plánoval ísť do svojej izby a začať na spiacom elixíre ako mu nariadil Albus, no keď uvidel Pottera stáť pri dverách, so vzdialeným pohľadom v očiach a nečitateľným výrazom na tvári, zmätene zastal.

"Potter," zavrčal Snape. "Rozhodli ste sa stáť vo dverách, aby okolo vás nemohol nikto prejsť? Prečo si radšej neodnesiete svoje veci do izby aby tu nemuseli zavadzať?" Keď nedostal žiadnu odpoveď, začal byť Snape naštvaný. "Potter! Počuli ste ma? Zoberte si svoje veci do izby!" Severusovi bolo podozrivé keď Potter stále neodpovedal. Aj keď Potter väčšinou porušoval pravidlá, poslúchal rozkazy ako bol tento.

Severus si chlapca prezrel. Minerva mala pravdu, pomyslel si. Vyzerá, akoby mu nedávali jesť. A na šestnásťročného je malý. Po minúte prizerania sa si Severus uvedomil, že Potter bol v šoku. Chytil ho za bradu a prinútil ho vzhliadnuť. Vyzeralo to, že tento dotyk prebral Harryho z tranzu, v ktorom dovtedy bol.

Pohľad, akým sa Potter na Snapa pozrel bol ešte viac mätúci, ako ten, ktorý mal počas tranzu. Avšak trval iba krátko a onedlho bol nahradený neutrálnym výrazom.

"Potter, čo robíte?" Harry počul Snapa pýtať sa hlasom, ktorý niesol oboje, obavy a sarkazmus. Bol zvláštne vďačný za vyrušenie svojich myšlienok, ktoré pomaly prerastali do hystérie. Aj keď to vyrušenie bolo spôsobené osobou, ktorú chcel teraz vidieť zo všetkých najmenej.

"Dobrý deň profesor. Profesorka McGonagallová ma sem priviezla."

"Áno Potter," zavrčal Snape. "Toľko nám povedala. Vaša historka musela byť presvedčujúca, keď ju prinútila priviesť vás sem o niekoľko týždňov skôr..." Harry prestal počúvať. Nám? Koľko ich tam bolo? Harry chcel vedieť, či tam bol celý Rád. Prečo iné by tam bol Snape? Vždy tam prišiel iba na stretnutia. Popravde, asi chcel teraz odísť a Harrymu stál v ceste, náhodne, samozrejme.

Harry nechcel, aby celý Rád vedel, ako žil posledný mesiac. Bolo to hrozne zahanbujúce. Bolo mu zle z toho, že ho ľudia obskakovali ako malé dieťa, akoby potreboval špeciálnu pozornosť kvôli tomu kým je. Boli časy, keď bolo hrozné byť chlapcom, ktorý prežil.

Severus prestal rozprávať, keď si uvedomil, že ho Harry už viac nepočúva. Znovu mal na tvári ten vzdialený pohľad. Čo je s ním? Spýtal sa sám seba.

"Harry!" zakričal potešený hlas, ktorý Harryho vytrhol z tranzu. "Oh! Pozri sa na seba! Si taký chudý! Potrebuješ jesť. Pripravila som pre teba v kuchyni nejaké jedlo, takže keď všetci odídu môžeš sa prísť najesť. Minerva nám povedala, že ti nedávali jesť! Chudák chlapec! Nemôžem uveriť, že sa k tebe tak správali! Mysleli by ste si, že keď už nič iné, aspoň by ťa udržali zdravého. Musíš sa cítiť hrozne."

Harry pozrel na pani Weasleyovú, nevediac čo povedať. Takže profesorka každému na stretnutí povedala v akom bol stave. V ten moment, Harry nechcel nič viac než byť vo svojej izbe, v ktorej bol minulé leto a zavrieť sa tam, kým všetci neodídu.

"Som v poriadku, pani Weasleyová." Pani Weasleyová naňho pozrela, akoby mu neverila.

"Zlatko, nedávali ti jesť! Pustili ťa vôbec z izby? Vedela som, všetci sme vedeli, že niečo nie je v poriadku, keď sa všetky listy, ktoré sme ti poslali vrátili späť neotvorené."

"Mohlo to byť aj horšie," povedal jej Harry, ktorý bol čím ďalej, tým viac zmätený. Prečo z toho robila taký problém? Dursleyovci mu nikdy nedali veľa, a predtým sa o to nikto nestaral. Toto leto to bolo horšie, ale nie veľmi. Aspoň ho neotravovali, tak ako po minulé letá. Čo bolo plus. Aby sa dostal preč skôr, než sa všetci členovia Rádu nahrnú do chodby, prehnal sa okolo pani Weasleyovej a Snapa tak rýchlo ako vo svojom stave mohol, s výhovorkou, že si ide odniesť svoje veci a Hedwigu do izby, nedovoliac aby mu pani Weasleyová pomohla.

Severus zmätene pozoroval, ako za sebou Harry ťahá kufor hore schodmi. Ten chlapec sa vyhýbal pozornosti, ktorú predtým vyhľadával. Vyzeralo to, že sa chce z miestnosti dostať skôr, ako sa do nej nahrnú členovia Rádu. Severus, samozrejme, chápal dôvody prečo sa vyhýbať pozornosti. Nikdy nechcel byť, narozdiel od Pottera, v centre pozornosti. Potter si vždy našiel cestičky aby tam bol. Keď sa Snape uistil, že Potter našiel svoju izbu, vyšiel na tretie poschodie a začal pracovať na svojich elixíroch, vyháňajúc z hlavy akúkoľvek myšlienku na Harryho.

Harry sa nechcel vrátiť do kuchyne, aj keď vedel, že tam naňho čaká jedlo. Popravde sa mu z myšlienky na jedlo urobilo zle. Vedel, že ak zje čokoľvek ťažké bude mu zle, pretože v poslednom mesiaci toho veľa nezjedol. Sadol si na posteľ, spadol dozadu a hneď zaspal.

"Harry. Harry! Poď sa najesť." Harry sa pomaly prebudil, neistý tým, čo sa deje. Keď si spomenul kde je, osoba, ktorá ho zobudila už bola preč. Pomaly vstal z postele a išiel do kuchyne. Odľahlo mu, keď tam uvidel iba troch ľudí, no bol by radšej, keby tam nebol nikto.

Boli tam profesori McGonagallová, Dumbledore a Snape. Sedeli za stolom, ticho sa rozprávajúc, no stíchli a vzhliadli, keď Harry vošiel. Harry zastal vo dverách. Dumbledore mu pokynul aby si sadol na miesto, kde bola čímsi naplnená misa, a on si sadol.

Misa bola plná niečoho, čo vyzeralo divne ako ovsené vločky, ale bolo to tmavé s oranžovými a zelenými kúskami. Harry pozrel na profesorov. Dumbledore a McGonagallová ho pozorovali, ale Snape, úplne Harryho ignorujúc, čítal knihu. Harry chcel vedieť, prečo tu ešte stále bol. Pochopil prečo tu boli profesorka McGonagallová a Dumbledorom. McGonagallová bola vedúca jeho fakulty a doviedla ho do Hlavného stanu a Dumbledore, no, bol skrátka Dumbledore. Obaja vyzerali, akoby očakávali, že bude jesť tú brečku pred ním, takže zodvihol lyžičku a okúsil to.

Nebolo to také zlé ako očakával. V podstate to bolo celkom dobré. Harry to rýchlo zjedol, rád, že má niečo čím si naplní žalúdok, no rozhodol sa, že jedna misa bola viac ako dosť. Bol plný, no jedna jeho časť chcela viac.

"Harry," povedal Dumbledore. Harry vzhliadol a všimol si, že všetci profesori naňho znovu hľadia. "Zjavne ti to chutilo. Musím to povedať Molly. Máš toho viac, ale malo by ti to vydržať niekoľko dní. Nezjedz viac ako jednu misu naraz a pokús sa jesť aspoň šesťkrát denne. Keď doješ zvyšok..." bolo zjavné, že nevie ako to pomenovať, "tohoto, môžeš jesť ťažšie jedlá, no prosím ťa nezjedz veľa naraz a jedz často, dokiaľ budeš schopný zjesť niečo väčšie."

Harry bol trochu prekvapený. Znelo to, akoby odchádzali, no Harry si to nemyslel. Nemyslel, že by mu až tak dôverovali.

"Vy...er...odchádzate?" spýtal sa riaditeľa.

"Profesorka McGonagallová a ja odchádzame, ale profesor Snape tu zostáva."

"Harry, daj si na seba pozor," začala profesorka McGonagallová. Zjavne chcela povedať viac, no nič nedodala a spolu s riaditeľom odchádzala.

"Áno, prosím daj si na seba pozor. Dovidenia Harry," povedal Dumbledore, a spolu s profesorkou odišiel, kým Snape s Harrym zostali sedieť pri kuchynskom stole. Harry pozrel na misu ležiacu predním. Nemohol ju tam len tak nechať. Vstal, odniesol ju k dresu a umyl ju, neuvedomujúc si, že Snape ho celý čas pozoroval.

Počas toho, ako umýval svoju misu a lyžicu a odložil ich na neskoršie použitie, napadlo ho mnoho otázok. Otočil sa k stolu, nečakajúc, že Snape tam stále bude.

"Ako to, že ste tu so mnou? Určite tu nie ste z vlastnej vôle," spýtal sa Harry profesora, dúfajúc, že to neznelo drzo. Nechcel naštvať Snapa hneď prvý deň. Teda nechcel ho naštvať viac ako inokedy.

Snape vzhliadol od svojej knihy a prezrel si chlapca. Uvažoval nad tým, že ho bude skrátka ignorovať, ale rozhodol sa, že keď budú najbližší mesiac zdieľať tento dom spolu, na ignorovanie bude kopa času. Snapa prekvapilo, keď šiel Harry umyť tú misu, akoby to tak robil vždy. Potom sa zamyslel nad otázkou ktorú Potter položil.

Snapov prvý nápad bol povedať Potterovi, že by to mal vedieť, keďže Weasley a Grangerová mu to určite povedali, no potom si spomenul, že každý list, ktorý mu poslali sa vrátil späť neotvorený.

"Temný pán zistil, že som špeh, Potter. Budem tu zjavne tráviť aj zopár ďalších letných prázdnin." V Potterovom pohľade bola zmes prekvapenia, strachu a zmätenia.

"Ale ja..." začal Harry, no potom si to rozmyslel. Nechcel, aby Snape vedel, že máva vízie o Voldemortovi. Iba by si ho doberal. Harry pokrútil hlavou, ako keby sa snažil vyhnať myšlienky z hlavy. "To je jedno," povedal a zamieril do svojej novej izby.

Severus videl chlapca odchádzať ten deň už druhýkrát. Zaujímalo ho, čo chcel Potter povedať, ale rozhodol sa, že sa neoplatí rušiť preto pokojné ticho, na ktoré si zvykol počas posledných dvoch týždňov. Hádka by to ticho určite zničila a on si nemyslel, že by Potter fyzicky zvládol akýkoľvek druh stresu.

Spôsob akým zjedol tú brečku v mise vypovedal o tom, že v poslednom čase toho veľa nezjedol a spôsob akým zaspal po tom, ako vyšiel hore po schodoch ukázal, že toho ani veľa nenaspal. Severus si stále nebol istý, ako z toho chlapca mohlo vyrásť niečo tak drzé, keď bolo viditeľné, že bol v detstve hrozne zanedbaný. Iba ak to nebolo iba posledných zopár rokov, keď si ho nevšímali. To by vysvetlilo jeho náhlu zmenu v správaní.

Snape neočakával, že to poddajné správanie bude mať dlhé trvanie. Keď bude Potter znovu zdravý, bude znovu drzý a nafúkaný. A samozrejme, Snape bol ten, kto sa mal oňho starať. Prečo vždy skončím starajúc sa o Pottera?


Poslední komentáře
01.06.2018 11:28:47: To je gol Severus otec Harryho to bude moc zajímavé.smiley${1}smiley${1}
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.