...

HP-Je to vzájomné

Kapitola deviata: Metlobal

Tak tu to máte :)) prvá časť deviatej kapitolky je na svete...dúfam, že jasáte...viete kanóny fanfáry a tak :) xmona táto kapitolka je pre teba za tvoje verné čítanie a komentovanie...no neviem čo viac povedať tak to asi zakončím...zajtra čakajte na novú kapitolku z HP- Tam kam patrím...to bude asi všetko...iba možno ešte: užite si to a KOMENTUJTE :))

PS: nezabudnite na limit :))


Niekoľko nasledujúcich dní prebehlo pomerne ľahko. Snape Harryho na každom "treste" zásoboval elixírom na spánok bez snov, čo mu ako tak umožnilo pokojne spať. Snape sa však zatiaľ nezmienil o iných veciach, ktoré očakával, že sa Harry naučí. Stále pracovali na oklumencii. Po týchto hodinách Harry väčšinou pomáhal Snapovi s prípravou niekoľkých elixírov.

Bola sobota a chrabromilské družstvo bolo pripravené na zápas proti slizolinčanom tak dobre, ako len mohlo. Keďže mal Harry dobrú náladu, naozaj veril, že zápas vyhrajú.

"Takže, tento zápas je síce náš prvý, no je najdôležitejší," povedal Harry. "Nie je veľmi slnečno a je aj trochu chladno, preto navrhujem, aby ste si všetci zobrali rukavice. A pamätajte, slizolinčania podľa pravidiel hrať určite nebudú. Pravdepodobne budú robiť všetko preto, aby nás vyviedli z rovnováhy. Nedajte sa. Čokoľvek iné, čo by som teraz mohol povedať som povedal už najmenej miliónkrát, takže hor sa do hry!"

"Áno!" zakričali šiesti hráči. Spoločne potom vypochodovali zo šatne s metlou v ruke a úsmevom na tvári. Slizolinčania na tom neboli inak, okrem toho, že sa uškŕňali.

"Chcel by som vedieť, čo chystajú," zašepkal Ron Harrymu.

"Neviem," odvetil Harry a prezrel si slizolinčanov.

"Ideme na to. Nemala by som pripomínať, že máte hrať fér, no istým jedincom to radšej pripomeniem!" Všetci nasadli na metly a čakali. Madam Hoochová zapískala a hra sa začala. Harry vzlietol na svoje zvyčajné stanovisko a okamžite sa začal obzerať po ohnivej strele a hre okolo seba venoval iba minimum pozornosti. Kútikom oka si všimol Ravenu, ktorá sa tiež obzerala po ohnivej strele a hlavou mu prebleskla myšlienka, či by sa ju nemal neskôr snažiť obalamutiť.

Chrabromil skóroval a všetci, až na slizolinčanov oslavovali. Vtedy si Harry všimol ohnivú strelu a hneď sa za ňou vrhol. Harry s Ravenou sa ku ohnivej strele blížili z opačných smerov a Harry vedel, že ak jeden z nich neuhne tak sa zrazia. Stále sa ku sebe blížili, no potom sa ohnivá strela náhla otočila a odletela a obaja stíhači ju minuli. Akoby to mali dohodnuté, Harry zvrátil svoju metlu smerom nahor, Ravena naopak nadol a minuli sa len o niekoľko centimetrov.

Obaja na seba pozreli, potom si prikývli. Akoby obaja pochopili, že dnes chcú vyhrať férovo a nech už vyhrá ktorýkoľvek, bude to bez podrazov. Obaja dajú do tejto hry všetko.

Snape pozoroval tú zvláštnu konverzáciu medzi tými dvoma z profesorskej tribúny. Vyzeralo to, akoby si prikývli a potom odleteli do opačných smerov, hľadajúc ohnivú strelu. Nasledujúcu hodinu a pol pozoroval dvojicu, ako skúša svoje schopnosti, ako sa obaja snažili oklamať a prekonať toho druhého.

Harry sa bavil. Slizolisnká stíhačka vedela lietať a bola celkom skúsená. Urobil šípku a chmatol po neviditeľnej ohnivej strele. Ravena ho nasledovala, keďže si nebola istá, či je tá strela pravá alebo nie. Ale potom, keď sa Harry blížil ku zemi v najvyššej rýchlosti, naozaj zbadal ohnivú strelu naľavo od neho. Okamžite si ľahol na svoju metlu, vyrazil doľava a za sebou nechal úplne zmätenú Ravenu.

Harry sa načiahol. Bol k nej tak blízko! Strela však lietala rýchlejšie ako inokedy a neustále bola mimo jeho dosah. Aj keď Harry veril, že ide tak rýchlo ako len môže, poháňal svoju metlu k väčšej rýchlosti, len aby mu strela neušla. Našťastie sa mu podarilo chytiť ju. Schmatol strelu a začal spomaľovať, no dorážačku, ktorá sa k nemu blížila si všimol príliš neskoro. (tu by som to mala ukončiť...nemyslíte?? ale nie až taká hnusná nie som :))

Lopta Harryho trafila do ľavého ramena a zhodila ho z metly. Poslednú vec, ktorú si pamätal bola príliš rýchlo sa približujúca zem. (alebo tu??)

Snape si všimol dorážačku sekundu predtým, než si ju všimol Potter. Keďže všetci pozorovali Potterov pokus chytiť strelu, nikto si nevšimol loptu, ktorú naňho vyslal jeden zo slizolinských odrážačov. Letela príliš rýchlo na to, aby sa jej mal šancu vyhnúť. Potter chytil strelu, zozadu ho trafila dorážačka a spadol na zem. Najprv boli všetci šokovaní, ale o sekundu neskôr sa ponáhľali ku chlapcovi, ktorý ležal v strede štadióna. Keďže boli učitelia najbližšie, dostali sa tam prví, a kým sa snažili udržať študentov v odstupe od Harryho, profesori Snape, McGonagallová a madam Pomfreyová sa skláňali nad chlapcom. Keď si boli istý, že stáe dých a jeho srdce stále bije, vyčaroval Snape nosidlá a preniesli ho do ošetrovne tak rýchlo, ako mohli.

Madam Pomfreyová ho rýchlo prehliadla a zistila, že jeho pravá ruka a noha boli zlomené na viacerých miestach, keďže to bola strana, na ktorú dopadol. Druhá strana na tom bola lepšie, ale jeho ľavé rameno bolo zlomené a krvácalo.

Pokiaľ sa madam Pomfreyová venovala Harrymu, profesorka McGonagallová si spolu s profesorom Snapom vydýchli. Chlapec bude žiť. S takým pádom mal naozaj šťastie, že si nezlomil väz. Kým Snape pozoroval, ako liečiteľka aplikovala liečiace kúzla a dávala Harrymu elixíry, mrmlal si popod nos o tom, aký je metlobal nebezpečný.

Snape pokrútil hlavou. Neprešiel rok, aby Potter nebol na ošetrovni, či už pre vážny alebo hocijaký iný dôvod. Keď nad tým tak premýšľal, neprešiel rok, aby Potter neskončil v nemocničnom krídle niekoľkokrát. No aspoň to tentokrát nebolo preto, že by sa hral na hrdinu. Tentoraz to bol iba metlobal. Aj keď, zdalo sa, že sa Potter aj pri metlobale zranil viackrát ako ostatní.

Po čase, ktorý Snapovi pripomínal niekoľko hodín vyzeral Potter vyliečene a spal na jednej z postelí. Madam Pomfreyová si všetko pobalila a otočila sa ku Snapovi.

"Severus. Nabudúci týždeň budem musieť po večeroch odchádzať. Vlastne musím ísť už dnes. Potrebujem niekoho, kto by mi postrážil nemocničné krídlo. Viem, že toho máš pravdepodobne veľa ale nemohol by si to urobiť tu?" Snape sa nad tým zamyslel.

"Prečo ja?"

"Pretože vieš narábať s liečivými elixírmi. A budeš schopný odohnať nechcených návštevníkov. Harry by nemal mať žiadne návštevy minimálne do utorka, pokiaľ mu nebude dobre."

"Do utorka? Ako dlho tu musí zostať?"

"Pravdepodobne do piatku, ak hádam správne. Vyliečila som väčšinu zranení, ale niektoré z nich sa musia doliečiť samé." Snape o tomto premýšľal.

"Dobre, budem tu po večeroch strážiť. Od koľkej?"

"Hneď po večeri. No, dnes od teraz. Musím už ísť Severus. Dávaj si na seba pozor. Dovidenia."

"Dovidenia, Poppy." Keď odišla, Snape sa pozrel na chlapca v bezvedomí. Nikdy by to nikomu nepriznal, ale bál sa oňho a to bol z časti aj dôvod, prečo sa rozhodol dozerať na ošetrovňu.

Harry sa cítil divne. Nevedel kde je. Pomaly sa zobúdzal, no kolo neho bolo príliš ticho. Trochu otvoril oči a okamžite ich zavrel. Všetko bolo príliš jasné. Spoza viečok ucítil, že niekto stlmil svetlá a pomaly otvoril oči ešte raz. Tentoraz bolo svetlo znesiteľné.

Poobzeral sa okolo seba a hneď vedel, kde je.

"Čo sa stalo?" zachrčal.

"Čo všetko si pamätáš?" spýtal sa hlas po jeho ľavici. Snape! pomyslel si Harry. Pootočil sa k nemu a prižmúril oči.

"Um....neviem."

"Povie ti niečo slovo metlobal?" Harry sa nad tým zamyslel, potom mu všetko došlo.

"Kto vyhral? Chytil som strelu však?" Snape zavrčal.

"Vyhral chrabromil, Potter," povedal, čím na Harryho tvári vyčaril široký úsmev. "Nechceš vedieť ako si sa znovu dostal do nemocničného krídla, chlapče?" spýtal sa Snape sarkasticky. Harry sa pri slove "chlapče" mykol.

"No, domyslel som si, že keďže som tu, tak som sa asi zranil," sarkasticky odvetil Harry. Potom odvrátil pohľad v očakávaní výbuchu.

"Áno, zranil si sa. Pamätáš si ako?"

"Uh...pamätám si strelu, potom...dorážačka. Letel som veľmi rýchlo. Myslel som si, že zomriem," pripustil Harry a zrazu sa mu jeho deka zdala nesmierne zaujímavá. Snape si odfrkol.

"Áno. A ak by si zlomil krk, určite by si už bol. Našťastie si si ho nezlomil."

"Áno, mal som šťastie," vyslovil Harry svoju myšlienku nahlas a potom mu niečo napadlo. "Pane? Čo tu vlastne robíte? Kde je madam Pomfreyová?" Snape si vzdychol.

"Musí niekam po večeroch chodiť. Ona tu bude cez deň a ja budem na nemocničné krídlo dozerať v noci."

"Oh," povedal Harry a Snape nadvihol obočie.

"Predpokladám, že by som sa mal spýtať ako sa cítiš."

"Už mi bolo aj horšie. Je mitrochu nevoľno. A bolí ma hlava. A som unavený. Okrem toho si myslím, že som v pohode. Môžem odísť?" Snape znovu nadvihol obočie.

"Čo? Nechceš sa tu váľať zvyšok dňa? Nie nemôžeš odísť. Zostaneš tu až kým nebudeš úplne v poriadku," odvetil Snape a priniesol Harrymu dva elixíry.

"A to bude ako dlho?"

"To sa budeš musieť spýtať sestričky," povedal a pristúpil ku Harryho posteli. "Vypi to. Pomôžu ti." Harry si prezrel elixíry vo fľaštičkách, ktoré mu Snape podával. Spoznal ich, takže si ich rýchlo vzal a rýchlo ich vypil, aby necítil tu hnusnú chuť, ktorú mali. Ich chuť bola horšia než si Harry pamätal a printila ho zaksichtiť sa a vyplaziť jazyk.

"Teraz ak nemáš žiadne otázky, mal by si sa snažiť zaspať," povedal Snape Harrymu a vytiahol z habitu ďalšiu fľaštičku. Elixír na spánok bez snov. Harry si ho vzal a upadol do tichého, no nepokojného spánku.

Harry sa zobudil nasledujúce ráno. Načiahol sa po okuliare a našiel ich na nočnom stolíku vedľa postele. Spolu s okuliarmi však našiel kopu kartičiek a darčekov. Pomaly, tak aby sa mu nezatočila hlava, sa posadil a pozrel na obrovskú kopu.

"To všetko za to, že som spadol z metly?" spýtal sa sám seba.

"Tak to vyzerá, Potter. Predstav si, čo všetko by si dostal, keby si urobil niečo naozaj užitočné," ozvala sa spoza neho sarkastická odpoveď. Harry si znovu ľaholdo postele a zazrel na Snapa.

"No, zjavne je metlobal dôležitejší ako zachraňovanie životov," zavrčal. "Inak by som takýchto kôpok dostával viac." Otočil sa ku darčekom chrbtom, nevediac či sa má tešiť alebo nie. "Pane, koľko je hodín?"

"Sedem ráno."

"Tak čo tu potom ešte stále robíte?" Snape sa na chlapca pozrel. Neočakával takúto otázku. No keď sa tak nad tým zamyslel, neočakával, že Potter už bude hore. Čert aby ho vzal.

"Neviem. Myslím, že som sa tu len zastavil na návštevu," povedal viac sebe ako Potterovi. Potter to ale zjavne počul, pretože odvetil.

"Oh." Prečo som tu vlastne? Naozaj mi na ňom záleží? spýtal sa Severus sám seba. Nevedel na tú otázku odpovedať, no stále ho prenasledovala.

"Musím už ísť," povedal rýchlo a kým mu Harry stihol niečo odvetiť, už ho nebolo.

Harry bol zmätený. Niekedy sa zdalo ako by na ňom Snapovi záležalo a inokedy to bolo úplne naopak. Prečo by sem prišiel ak mu na mne nezáleží? pýtal sa sám seba Harry. Chce aby som bol jeho synom? Čím viac nad tým Harry premýšľal, tým viac bol z celej veci zmätený. Už sa toľko nehádali, ale to bolo preto, aby sa nezbláznili. Alebo nie? Harry pokrútil hlavou a potom sa rozhodol, že sa odreaguje a uprel pozornosť na darčeky.

Boli štyri hodony poobede a Harry bol neuveriteľne znudený. A bol tiež hladný, pretože mu madam Pomfreyová nedovolila zjesť nič okrem fazuliek každej chuti.

"Je mi dobre, madam. Cítim sa naozaj skvelo. Prečo nemôžem odísť?" znížil sa Harry až ku kňučaniu. Vôbec sa mu to nepáčilo, no urobil by čokoľvek len aby sa odtiaľto dostal. Jeho ďalší nápad bol, že jednoducho z ošetrovne odpochoduje, no Harry nevedel, čo je viac nebezpečné: odísť, keď je tam Pomfreyová alebo Snape. Pri oboch by to iste zaručilo následky, ktoré by sa mu vôbec nepáčili.

"Harry Potter, neodídeš, až kým si nebudem istá, že si úplne fit,"odvetila a Harry vzdychol.

"A nemôžem ísť aspoň na hodiny?

"Tvoji spolužiaci ti úlohy donesú." Harry bol v koncoch. Nevedel, ako iniú výhovorku použiť. Na všetko, čo si vymyslel mala liečiteľka už vopred odpoveď. Chcel sa jej znovu začať sťažovať, ale práve vtedy vkročil do nemocničného krídla Snape. Madam Pomfreyová mu venovala zdesený pohľad.

"Neviem, či by som ťa tu mala dnes nechať Severus, keďže sa zdá, že pán Potter to tu nenávidí presne tak isto ako ty." Snape hodil po Harrym pobaveným pohľadom a otočil sa smerom ku čarodejnici.

"Nemáš sa čoho báť, Poppy. Uistím sa, žepán Potter dnes neodíde," odvetil a Potter sa naštvane hodil do postele. Vydal pri tom zvláštny zvuk, ktorý pritiahol pozornosť oboch dospelých.

"Čo to bolo, Potter?" spýtala sa Pomfreyová.

"Nič, madam," dostalo sa jej odpovedi. Snape si nebol úplne istý, ale mal pocit, že to bolo syčanie. Parselčina, pomyslel si a pokrútil hlavou. Ten chlapec mohol povedať úplne čokoľvek. "Ale cítim sa dobre," zareptal.

"Cítiš sa dobre, pretože si sa celý deň ani nepohol. Ak by si sa tu prešiel, pravdepodobne by ti prišlo zle," odvetila Poppy, akoby to už hovorila aspoň tisíci krát.

"Ale ako to môžete vedieť, keď ma nepustíte z postele?" Snape podvihol obočie nad chlapcovou taktikou. Bolo to až príliš slizolinské. Možno mal ten klobpk pravdu.

"Pán Potter..."

"Ide mi o to, že by ste ma mohli pustiť z postele a nechať sa trochu prejsť. Ak mi bude zle, zaleziem naspäť do postele."

"Pán Potter, veľmi dobre viem, že ste v minulosti skryli niektoré zranenia len aby ste sa odtiaľto dostali skôr. Ale tentokrát nie. Tentokrát zostanete v posteli, až kým vám ja nedovolím odísť." Potter na ňu iba zazrel. Tak teda dobre. Ak sa správa ako slizolinčan, budem sa tak k nemu chovať aj ja, rozhodol sa Snape.

"Ale ja tu nechcem byť. Je tu nuda," zmenil Harry taktiku. Ak sa toho bude držať, možno sa odtiaľto dostane.

"Potter!" zamiešal sa do toho Snape, čím prekvapil oboch, čarodejnicu aj mladíka. "Zostaneš tu, až kým ti niekto nedovolí odísť a to bez sťažností, alebo zostaneš po škole, keď ťa odtiaľto madam Pomfreyová pustí." Harry sa pozrel na muža, ktorý mu vyhrožoval trestom a zosunul sa späť na postel. Pomfreyovú poznal veľmi dobre, ale nie Snapa. Čo však o Snapovi vedel bolo, že ak udelí trest, už od neho neodstúpi (teda aspoň to tak bolo pri tom poslednom...) takže to vzdal. Namiesto toho sa prikryl dekou až nad hlavu a začaô na oboch dospelých nadávať v parselčine.

Musel však zaspať, pretože ho zobudil Ron, ktorý ním triasol.

"Čo!" zreval, prekvapený z toho, že ho niekto tak náhle prebudil. Hermiona zazrela na Rona, potom pozrela na Harryho.

"Priniesli sme ti úlohy a profesor Snape povedal, že tu môžme chvíľku zostať," povedala mu.

"Snape vám tu dovolil zostať?" spýtal sa prekvapený Harry.

"Áno," odvetila Ginny. "Boli sme presne takí prekvapení ako ty." Harry pokrčil plecami.

"Zjavne nechcel, aby som sa mu sťažoval. Predtým sa mi vyhrážal trestom, ak odídem skôr, ako mi madam Pomfreyová dovolí."

"A to bude kedy?" spýtal sa Ron. "Oh, inak vyhrali sme!"

"Hej ja viem. Neviem ako ešte dlho tu budem. Nikto mi nič nepovie!"


Nasledujúce tri dni prebehli veľmi stereotypne. Harry sa zobudil, niečo zjedol, čítal hocijakú knihu, ktorú mu priniesla Hermiona, počkal na svojich priateľov, ktorí prišli s jeho úlohami a rozprával sa s nimi, až kým ich Snape nevykopol. Na štvrtý deň začal Harry vymýšľať spôsoby ako sa odtiaľ nepozorovane prešmyknúť, keď ho prišla skontrolovať madam Pomfreyová.

"No všetko vyzerá v poriadku. Môžeš odísť. A Harry, prosím dávaj si pozor," povedala, keď ho skontrolovala.

"Samozrejme madam," odvetil, obliekol sa a odišiel hneď ako sa zbalil. Pozrel na hodinky a zistil, že má dosť času na to, aby zabehol do veže a stihol raňajky vo Veľkej sieni. Nanešťastie sa Harry do veže nedostal. Namiesto toho, vrazil do Snapa, keďže sa nepozeral, kam ide.

"Konečne vonku z nemocničného krídla, Potter?" zavrčal Snape. Harry naňho pozrel a nevedel ako odpovedať. Bolo to prvýkrát, čo naňho zavrčal, odkedy skončil v nemocničnom krídle a on nevedel, za čo si to zaslúžil.

"Áno, pane," odvetil.

"Mal by si si švihnúť, Potter. Nechceš predsa zmeškať prvú hodinu," povedal už jemnejšie, ale stále s náznakom sarkazmu.

"Nie pane," povedal a zamieril do izby, kde si zbalil všetky veci. Keď sa mu to konečne podarilo bolo už po raňajkách a Harry sa ponáhľal do triedy. Prišiel neskoro, ale Flitwickovi to zjavne nevadilo, keďže ho len predchvíľou pustili z ošetrovne.

"Harry, konečne ťa pustila!" povedala Hermiona po čarovaní. "Má to ešte jednu výhodu! Ak by ma dnes nepustila, Snape by musel dnes večer na všetkých dozerať úplne sám!" zasmial sa Harry.

"No, tak to je potom dobre. Pravdepodobne by väčšinu vydesil."

"Myslíš, že by si tam mal ísť Harry? Práve si sa dostal z ošetrovne.."

"Áno, Hermiona. Tých posledných niekoľko dní som nebol mŕtvy. Iba pod dohľadom Pomfreyovej so Snapom. Naozaj si nevieš predstaviť ako je to otravné."

"No, Harry, mám teraz hodinu, takže uvidíme sa neskôr."

"Dobre," odvetil a zamieril do spoločenskej miestnosti, keďže mal teraz hodinu voľna.


Harry vošiel do komnaty najvyššej potreby v myšlienkach stále pri večeri. Dumbledore oznámil, že sa tento rok bude konať drúhý bál, tentokrát vianočný. Mal to byť rovnaký bál ako v jeho štvrtom ročníku, a každý si mal nájsť partnera. Harry si pri tomto vzdychol. Keď si mal nájsť partnerku naposledy, bola to úplná katastrofa.

Harry, ešte stále ponorený vo svojich myšlienkach koho by mal pozvať, prešiel okolo Snapa, ktorý naňho čakal pred stenou. Ani si to neuvedomil, kým nebol zo svojho zadumania vytrhnutý tým, že ho Snape schmatol za plecia. To Harryho vystrašilo a on sa skrútil, keďžaočakával, že ho niekto udrie.

Snape si uvedomil chybu, ktorú urobil týmm, že chlapca schmatol. Vyzeral, akoby očakával, že ho niekto udrie a Snape zaklial. Mal vedieť, že to namá robiť. Veľa toho o jeho rodine nevedel, až na to, že ho bili a nechávali hladovať a Snape si uvedomil, že spôsob akým sa ku nemu teraz priblížil mu pripomenul Dursleyovcov.

"Prešiel si okolo," povedal Snape chlapcovi predstierajúc, že si jeho reakciu nevšimol. "To si až taký tupý?"

"Prepáčte, pane. Iba som premýšľal." Snape pokrútil hlavou a prešiel naspäť ku komnate, do ktorej následne spoločne vstúpili.

Harry nevedel, koho by mal požiadať. Každé dievča, o ktorom vedel s niekým chodilo. Hermiona chodila s Ronom, Ginny požiadal niekto z bifľomoru hneď po večeri a ostatné diavčatá z chrabromilu sa podľa neho až príliš chichotali. Ešte stále o tom premýšľal, keš si všimol, že sa už miestnosť naplnila. Keďže Snape nebol rád, ak stretnutie začalo čo len minútu neskôr, ponáhľal sa na pódium. Namiesto zvyčajného mrmlania mu začala väčšina študentov gratulovať k tomu, že mu už je lepšie. To vykúzlilo na tvári ich učiteľa rozhorčený pohľad, akoby nevedel, či byť naštvaný alebo pobavený.

"Všetkým vám ďakujem. Teraz však musíme začať. Štíty, ktoré sme precvičovali na poslednom stretnutí šli dobre, ale napriek tomu si ja, profesor Snape a profesorka Enyamová myslíme, že šiestaci by na nich mali ešte popracovať. Štvrtáci a piataci budú pracovať na tom, čo sa učili dnes na hodine," povedal a zazrel na štvrtákov, z ktorých sa niekoľko začervenalo, "a na ničom inom, až kým vám ja alebo profesor Snape nepovieme inak. Keďže siedmakom tento týždeň odpadla hodina, budú sa učiť nové omračovacie kúzlo. Profesor Snape s vami bude pracovať, kým ja dozriem na ostatných."

Harry zoskočil z pódia a zamierul ku štvrtákom. Enyamová ho zjavne nechcene informovala, že niekoľko štvrtákov precvičovalo na hodinách kúzla, ktoré nemali a dvaja skončili v nemocničnom krídle.

Keď sa medzi nimi prechádzal, jeho myseľ sa znovu uprela na bál a zoznam dievčat, ktoré by mohol pozvať. Vo svojom štvrtom ročníku urobil chybu a tentokrát ju chcel napraviť tým, že pozve niekoho, s kým sa bude môcť aspoň porozprávať. A nechcel mať frajerku, takže bude musieť niekoho presvedčiť, aby tam išli iba ako priatelia. Keď sa presvedčil, že nikto zo štvrtákov nerobí nič, čo by nemal, presunul sa k piatakom, kde sa začal obzerať po niekom, koho by mohol pozvať.

Vtedy sa mu do oka priplietla slizolinská stíhačka. Pravdepodobne by povedala nie, pomyslel si Harry. A naozaj chcem ísť na bál s niekým so slizolinu? Niečo vo vnútri ho na to nabádalo a hovorilo "samozrejme, veď tvoj otec je slizolinčan" ale potlačil to ešte predtým, kým než sa tá myšlienka ukotvila. Harry začínal premýšľať nad pre a proti.

Tak sa na to pozrime. Je slizolinčanka. Ale má rada metlobal, veď je predsa stíhačka. To je jedna vec, ktorú máme spoločnú. Tiež je dobrá v obrane. Mali by sme kopu vecí, o ktorých by sa dalo rozprávať. Harry už predtým zistil, že ak sa mal stretnúť s niekým, s kým sa nemal o čom rozprávať, väčšinou to zle skončilo. Harry sa rozhodol. Čo môžem stratiť? Keď sa nad tým zamyslel, prišiel na veľa vecí, ktoré by mohol stratiť, ale aj tak k nej prešiel a tie myšlienky ignoroval. Aspoň to už budem mať za sebou.

Harry minútu sledoval Ravenu s jej partnerom a snažil sa vymyslieť, čo jej povie. Nechcel sa jej to spýtať pred všetkými, takže to bude musieť počkať, až kým sa komnata vyprázdni.

"Pekné, Ravena," povedal, keď úspešne omráčil svojho partnera. "Um...Mohla by si tu po stretnutí chvíľku zostať?" spýtal sa. Ravena prižmúrila oči akoby mu neverila.

"Jasné," po chvíli odvetila. Harry iba prikývol a rýchlo odišiel, aby neuvidela ten rumenec, ktorý sa mu rozlial po tvári. Zvyšok hodiny prebehol pomerne rýchlo. Dostal sa až ku smiedmakom, kde sa pripojil ku siedmakom, kým Snape prešiel ostatné ročníky.

Komntata sa však skoro vyprázdnila. Zostala tam iba Ravena a chlapec, o ktorom Harry vedel, že bol v jej triede. Skvelé, pomyslel si. Už má frajera.

Žádné komentáře
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.