...

HP-Je to vzájomné

Kapitola desiata: A z prílivu je odliv

Konečne nová kapitolka...teda aspoň jej časť...no keďže som nepridala už takmer jeden a pol týždňa tak myslím, že dnes sem pribudne aj druhá časť...no to uvidíme :) sorry za ten koniec ale nemohla som odolať...inak je to kapitolka dosť nudná takže neviem :D očakávam však komenty!!! ;-) nevenujem ju nikomu konkrétnemu, ale skôr všetkým tým, komu sa páči...taaakže ide sa na to...užite si to...papa
"Harry toto je môj brat, Alexander," povedala Ravena. Snape z komnaty vyšiel, no ešte predtým hodil po Harrym zvláštnym pohľadom. Harry naňho prevrátil oči a otočil sa k Alexandrovi a Ravene.

"Teší ma, Alexander," povedal Harry a podal mu ruku. Rýchlo si nimi potriasli a Harry stočil svouj pozornosť k Ravene. Chcel ju pozvať osamote ale bolo jasné, že jej brat len tak neodíde. Nespustil z Harryho oči a Harry začal uvažovať či to predsa len bol dobrý nápad.

"Um..." začal. "Chcel som vedieť, či by si so mnou nešla na vianočný bál."

"Prečo?" spýtal sa podozrievavo Alexander. Harry nevedel čo na to povedať. Keďže stála Ravena vedľa nich, nechcel o nej hovoriť, no bol to jej brat kto sa spýtal...pokrčil plecami.

"Myslel som, že by sme sa mali o čom rozprávať. Obaja sme stíhači, vyzeráš, že si dobrá a zdá sa, že máš rada obranu," povedal smerom k Ravene. "Z minulého bálu som sa poučil, že nech je tvoj partner ktokoľvek, mal by tobyť niekto s kým sa máš o čom porozprávať."

"Toto nie je len nejaký chrabromilský vtip?" Harry ztuhol. Začalo sa to komplikovať.

"Nie, prečo by som také niečo robil?"

"Aby si sa pomstil slizolinčanom."

"A za čo? Nie je pravda, že slizolinčanov nenávidím. Iba nemám rád ľudí ako Malfoy a jeho pätolízalov. Ty taká nie si, Ravena," Ravena sa usmiala, ale Alexander naňho zazrel.

"Ako môžme vedieť, že hovoríš pravdu?" Harry si vzdychol.

"Nemôžete, ale nikto iný nevie, že ju chcem pozvať. Rozhodol som sa len dnes počas DA," povedal snažiac sa udržať svoju netrpezlivosť na uzde. Alexander sa tváril už trochu prístupnejšie.

"Ravena?" spýtal sa jej brat.

"Rada s tebou pôjdem," povedala Harrymu ignorujúc brata.

"Ak jej skrivíš len vlások na hlave budeš to ľutovať!" povedal Alexander ale na vyhrážku to znelo až príliš priateľsky.

"Neboj sa Alexander. Nerád zraňujem ľudí."

"Volaj ma Lex. Nemám rád meno Alexander. Je príliš formálne," odvetil usmievavo. Ravena mala na tvári vzdialený pohľad akoby o niečom premýšľala, no mračila sa pritom.

"Nemyslím si však, že by sme o tom mali niekomu povedať. Aspoň nie do bálu. Porozmýšlajte o tom! Slizolinčanka a chrabromilčan! Budú vydesený na smrť keď nás spolu uvidia!" Harry sa pri tomto uškrnul.

"No, to hej. Tak teda dobre. Nepovieme o tom nikomu," povedal Harry pozerajúc na Lexa.

"Dohodnuté. Bude úžasné vidieť ich tváre keď tam vojdete. Chcel by som vedieť, čo na to povie Snape!" Harry sa usmial. Čo si Snape pomyslí? Čo si pomyslí jeho otec?

"Hmm. Nemyslím si, že by ho to malo príliš vytočiť. Mám s ním hodiny naviac a nemyslím si, že ma nenávidí. Teda nie tak ako predtým."

"Ty máš hodiny naviac so Snapom? Veď chrabromilčanov nenávidí." Harry pokrčil plecami.

"Dumbledore," bolo jediné, čo povedal, na čo pokrčili plecami aj obaja slizolinčania.

"V minulosti sa k tebe správal dosť hnusne. Vždy mi to pripadalo nespravodlivé. Teraz to však nie je až tak zlé. Správa sa k tebe lepšie ako ku ostatným chrabromilčanom," prehlásil Lex.

"Zlepšil som sa v elixíroch." Lex sa zasmial, no potom zvážnel keď na niečo pomyslel.

"Bolo to preto, že bol špeh, nemám pravdu?" spýtal sa.

"O čom hovoríš?"

"No, bol známy smrťožrút (smrtijed), ale potom som sa dopočul, že ten-kto-nesmie-byť-menovaný ho chce teraz zabiť, pretože vraj špehoval pre Dumbledora alebo také niečo." Harry znovu pokrčil plecami.

"Viem, že pre Dumbledora špehoval. No aj tak si myslím, že ma stále nenávidí. Veď som mu predsa nedal dôvod na to aby ma mal rád. Bolo to však dosť vzájomné."

"A čo ťa vlastne učí? Veci, čo potrebuje chlapec, ktorý prežil, aby mohol poraziť veď-viete-koho?" uškrnula sa Ravena.

"Nevolaj ma tak," povedal Harry nezaujato. "Nenávidím to."

"Prepáč. Ale tak ťa predsa volajú všetci. Takto a ešte "Zlatý chlapec" alebo niečo podobné. Musí to byť hrozné, keď sa celé čarodejnícke spoločenstvo spolieha na to, že ty toho diabla zastavíš. Keby som sa mu mala postaviť, utekala by som od neho čo najďalej. Ale ty už si tak urobil niekoľko krát! A vždy si unikol!"

"Väčšina z toho bolo šťastie, ver mi. Ron a Hermiona mi tiež dosť pomohli."

"Takže máš už hotovú úlohu z elixírov?" spýtal sa Lex Harryho.

"Nie. Práve som sa dostal z nemocničného krídla. Neurobil som žiadnu úlohu, ktorú sme dnes dostali. Čo mi pripomína, že by som už mal ísť. Mohli by po mne vyhlásiť pátranie."

"Keď meškáš iba niekoľko minút?"

"Mám to šťastie, že ma už niekoľko krát uniesli, takže nikdy nevieš.L

"Ah. Hej, sadni si vedľa mňa zajtra. Máme spolu štyri hodiny a to všetkých fakt spletie."

"Oh tak potom dohodnuté," odvetil Harry.

"Vieš," zamiešala sa do rozhovoru Ravena. "Nikdy som si ťa takto nepredstavovala. Vždy si sa mi zdal ako perfektný chrabromilčan." Harry si odfrkol.

"Triediaci klobúk ma vlastne chcel dať zozačiatku do slizolinu."

"Čo? Tak potom ako to, že tam nie si?"

"Voldemort. Všetko, čo som o tej koľaji vedel keď som sem prišiel bolo to, že tam chodil Voldemort, ktorý zabil mojich rodičov."

"Ah, to dáva zmysel. Uvidíme sa zajtra," povedal Lex.

"A nikomu ani muk! Na toto ma nikdy nenechajú zabudnúť aj bez toho aby ste to vytrúbili celej škole!" zasyčala Ravena tesne predtým, než z komnaty odišla.

"Samozrejme," odvetil Harry a vykročil ku chrabromilskej klubovni, zatiaľ čo súredenci zamierili k tej slizolinskej. Harry sa tam však nedostal. Snape sa postavil do polcesty medzi Komnatou najvyššej potreby a chrabromilskou klubovňou a na chlapca čakal. Vymeškali zopár hodín a on to chcel dobehnúť a okrem toho chcel Snape vedieť, prečo sa Potter stretol s dvoma slizolinskými študentmi.

Čakal naňho už desať minút a práve sa ho chystal vyzdvihnúť v komnate, keď vyšiel Potter spoza rohu. Keď Snapa zbadal vyzeral zarazene, čo ho prinútilo uškrnúť sa.

"Poď, Potter," povedal Snape, čo v Harryho očiach vyvolalo vystrašený pohľad, ktorý bol však rýchlo potlačený.

"Čo som spravil tentokrát, pane?" spýtal sa slušne. Harry nevedel, prečo sa s ním Snape potreboval stretnúť. Nemali naplánovanú hodinu ani nič podobné. Snape len nadvohol obočie, akoby Harryho vyzýval aby sa ho odvážil spýtať viac. Ten pohľad však na Harryho už neplatil a on sa ani nepohol. "Mám úlohy, ktoré musím dokončiť," takmer zakňučal. Hneď s tým ale prestal, pretože mu to znelo príliš detsky na jeho pomery.

"Máš hodinu. Som si istý, že budeš mať viac ako dosť času na to, aby si si dokončil úlohy. Esej na elixíry je pomerne ľahká," uistil ho Snape. "Poď." Harry ho trochu nechcene nasledoval.

Keď dorazili do triedy elixírov, Harry sa poobzeral. Samozrejme nič moc sa za tých pár dní čo tam nebol nezmenilo, ale on čakal, že pôjdu do Snapovej pracovne a nie do triedy. Harry sa na Snapa spýtavo pozrel.

"Počas času stráveného v nemocničnom krídle si vymeškal prípravu jedného elixíru. Prepokladám, že vieš, o ktorom hovorím." Harry prikývol. "Dobre. Začni." Harry sa pohol smerom ku stolu aby mohol začať, no niečo ai uvedomil.

"Pane?"

"Áno?"

"Nemám žiadne ingrediencie ani knihu ani nič." Snape vzdychol, šiel späť do svojej pracovne a späť prišiel s kotlíkom naplneným rôznymi vecami.

"Tu máš," povedal a sa Harry začal vŕtať v kotlíku, niekam zmizol. V kotlíku boli všetky prísady, ktoré bude potrebovať a veľmi starý výtlačok Knihy elixírov pre pokročilých. Harry si vzdychol, povyberal veci z kotlíka, otvoril knihu na strane 89 a uprene sa do nej zahľadel. Bola celá počmáraná a bolo hrozne ťažké vylúštiť pôvodné inštrukcie.

Harry tú knihu frustrovane odsunul a vydal sa za Snapom po iný výtlačok. Keď ho nemohol nájsť, rozhodol sa, že si knihu pohľadá sám a v po dlhšom hľadaní našiel v skrini kôpku starých kníh. Keď jednu vybral a presvedčil sa, že sa v nej dá čítať, zašiel Harry znovu ku svojmu kotlíku a začal pripravovať elixír.

Keď bol hotový, po Snapovi nebolo ešte stále ani pamiatky. Harry teda nalial elixír do fľašky, zaštupľoval ju a rozhodol sa pozrieť sa na knihu, ktorú mu dal Snape. Aj keď bola príliš popísaná na to, aby sa dalo rozlúštiť pôvodné znenie, jeho predošlý pokus v čítaní rukou písaného textu sa ukázal ako dosť poučný.

Na druhý pohľad videl Harry zmeny ktoré urobil predošlý majiteľ dotyčnej knihy a on musel uznať, že tie zmeny mali naozaj zmysel. Harry sa snažil tie zmeny pochopiť, keď v tom zaňho podišiel Snape.

"Hotový?" spýtal sa a Harry vyskočil.

"Áno, pane," odvetil a podal profesorovi fľaštičku. "Um, pane? Tá kniha, ktorú ste mi dali. Bola dosť popísaná.

"Ale čo. A...?" spýtal sa Snape sarkasticky. Harry sa hádal sám so sebou či má pokračovať alebo nie, ale rozhodol sa, že dokončí čo začal.

"Ktokoľvek bol predošlý majiteľ, je zjavné, že vedel o čo ide. Zmeny, ktoré urobil v pôvodných inštrukciach dávajú zmysel. Chcel som len vedieť..."

"Áno?"

"Chcel som len vedieť, či by som si ju mohol požičíať aby som mohol pochopiť tie zmeny. Sľubujem, že ju nepoužijem na hodine," zakončil to rýchlo. Zdalo sa, že nad tým Snape vážne uvažuje.

"Ukáž mi tú knihu." Harry podal Snapovo knihu, ktorú dovtedy pevne zvieral. Kútikom oka zazrel ako preletel cez Snapovu tvár úsmev, naozajstný úsmev, ale keď sa mu bližšie prizrel, už tam nebol. "Poď do mojej pracovne, Potter, je tu viac vecí, o ktorých sa musíme porozprávať." Tu začal byť Harry nervózny. Čo som urobil teraz? Snape bol ten, kto mi dal tú knihu!

Harry nasledoval Snapa do žalárov aj keď by najradšej šiel smerom úplne opačným. Tých zopár ľudí čo po ceste stretli, všetci boli slizolinčania, sa na Harryho uškierali, predpokladajúc, že je v tom tentokrát až po uši. Snape predstieral, že pohľady ktoré po ňom a po Potterovi ostaní hádzali ani nevidel. Čoskoro však dorazili až ku jeho pracovni. Snape pokynul Harrymu aby si sadol, potom začaroval dvere.

"Rozprával som sa s profesorkou McGonagallovou a riaditeľom," začal Snape a Harry nevedel, či sa má cítiť lepšie alebo horšie. "Obaja súhlasili s mojím nápadom, že potrebuješ viac tréningu než máš na hodinách." Harry pri tomto prekvapene vzhliadol. Snape prižmúril oči a pokračoval. "Ak by si si mal vybrať tri predmety s ktorými chceš pokračovať, ktoré tri by to boli?"

Harry o tom premýšľal. Naozaj mal rád väčšinu svojich predmetov. Teda zatiaľ. A všetky mu pripadali rovnako užitočné.

"Hmm...No, určite obranu. Oklumenciu," rozmýšľal ďalej Harry. Transfigurácia by mohla byť užitočná ak by potreboval niečo, čo by nemal, ale to by bolo aj čarovanie. A s čarovaním môže urobiť viac ako s transfiguráciou. Elixíry by boli naozaj skvelé. Nebolo veľmi ťažké pripraviť trochu jednoduchého elixíru proti bolesti avšak dokopy existovali elixíry takmer na všetko čo bol aj jeden z dôvodou prečo boli tak ťažké. Harry sa hlboko zamyslel, no Snape ho vyrušil.

"Takže?" spýtal sa nedočkavo. Predtým než odpovedal sa Harry ešte raz zamyslel.

"Elixíry." Snape vyzeral prekvapene.

"No, tak to bolo neočakávané. Predpokladal som, že si vyberieš niečo iné. Mohol by som vedieť prečo elixíry?"

"Er... keďže som skončil v nemocničnom krídle toľkokrát ako som skončil, zdá sa mi t odosť dôležité," odvetil Harry krátko, keďže naozaj nevedel ako inak odpovedať. Snapovi však zjavne jeho odpoveď stačila, keďže len prikývol hlavou a ďalej sa už nepýtal.

"Toto rozhodnutie zmierni niektoré možné komplikácie," oznámil Snape a na Harryho zmätený pohľad dodal. "Toto sú všetko smery, v ktorých ti môžem osobne pomôcť. Ak by si si vybral napríklad čarovanie, bol by som schopný ťa niečo naučiť, ale nie toľko, ako profesor Flitwick. A čím menej ľudí o tom vie, tým lepšie." Keď Snape hovoril, Harrymu to začalo všetko dochádzať. "Ja však samozrejme jeden predmet pridám." Keď Snape nepokračoval, Harry sa naňho spýtavo pozrel.

"A to bude čo, pane?"

"Legilimencia. Všetko vysvetlím na prvej hodine. Teraz však musíme vymyslieť vhodný rozvrh."

"Rozvrh?" spýtal sa Harry. Snape naňho zazrel.

"Dúfam, že nečakáš, že sa to všetko naučíš v priebehu niekoľkých hodín, alebo áno? Nie. Budú to hodiny ako hocijaké iné."

"Ale..." začal vyčerpane Harry. Už teraz mal nabitý rozvrh. Už sa doňho nemôže viac zmestiť!

"Chceš sa tieto predmety naučiť viac do hĺbky alebo nie, Potter?" zavrčal Snape. "Ja na to tiež obetujem svoj vlastný voľný čas, tak sa nesťažuj." Harry vedel, že by sa nemal hádať, pretože Snape mal v istom zmysle pravdu. Keď Harry nič nepovedal, Snape to zobral ako súhlas a tak pokračoval. "Dobre. Tak teda, aký je tvoj terajší rozvrh?"

O pol hodinu neskôr opustil Harry Snapovu kanceláriu, nevediac či sa tešiť z toho, že má hodiny naviac, alebo byť zdesený z toho, že až do Vianoc nebude mať žiadny voľný čas. Povzdychol si nad svojím šťastím a potom znovu zamieril ku chrabromilskej veži, dúfajúc, že urobí úlohy čo najskôr a bude si môcť ísť ľahnúť.

Nasledujúce ráno sa zobudil s pocitom hrôzy, no nevedel prísť na to, prečo. Nebolo to skôr ako vošiel do Veľkej siene a uvidel Snapa, keď si spomenul. Napriek tomu ho to však nenaplnilo ešte väčšou hrôzou, aj keď to očakával. Práve naopak, bol nadšený.

"Vyzeráš akoby si sa na niečo tešil," povedal Harry, čím vytrhol Harryho zo zamyslenia.

"Je na tom niečo zlé?"

"Nie!" vložila sa do toho Hermiona a významne na Rona pozrela. "Ide len o to, že včera v noci a dnes ráno si mal zlú náladu. Je to akoby sa v posledných pár minútach niečo náhle zmenilo." Harry pokrčil plecami.

"Poviem vám to neskôr," sľúbil im. "Teraz by sme už mali radšej ísť. Nechcem Enyamovú naštvať tým, že prídem znovu neskoro." Obaja mu na to prikývli a keď odhádzali, pripojil sa k nim aj Neville. Na ceste do triedy na Harryho Ron s Hermionov divne pokukovali, akoby sa chceli spýtať, čo sa deje. Nakoniec sa to Nevillovi zunovalo a rozhodol sa ich na to spýtať.

"Takže, čo sa deje?"

"O čom to hovoríš?" spýtala sa Hermiona.

"No vy dvaja vyzeráte, akoby ste sa chceli Harryho na niečo spýtať. Teda, normálne by som sa do toho nemiešal ale vy dvaja ste vzbudili moju zvedavosť."

"No, my sme zvedaví tiež," povedal Ron.

"Hej ja som tu!" prerušil ich Harry. "Mohli by ste o mne prestať hovoriť, akoby som tu nebol!

"Prepáč, Harry," povedala Hermiona. "Ale chceme len vedieť, prečo máš takú divnú náladu!"

"Divnú? Pred niekoľkými minútami to bola "dobrá nálada". Čo sa odvtedy zmenilo?"

"No tak. Povedz nám to!"

"Povedal som vám, že vám to poviem neskôr."

"Prečo nie hneď?" Harry si vzdychol.

"Predpokladám, že vám to môžem povedať. Dobre," povedal a nasmeroval ich do malej vyľudnenej chodbičky. "Budem mať hodiny naviac."

"Čo? Harry to je skvelé! Je to preto, aby si bol pripravený, nech sa stane čokoľvek?"

"Hádam, že hej. Nepovedal mi prečo. Iba mi povedal, že sa rozprával s McGonagallovou a Dumbledorom a obaja súhlasili, že potrebujem viac tréningu."

"Počkaj, kto je on?"

"Snape," odvetil Harry.

"Tá kopa slizu?" zašepkal Ron. "Je to on, kto ťa bude učiť?"

"Áno, to je to, čo povedal."

"A ty s tým súhlasíš?"

"Ron! Harry nepočúvaj ho. Myslím si, že je to skvelé. S jeho skúsenosťami ťa bude schopný naučiť naozaj veľa. Čo ťa bude učiť?"

"Um...znovu oklumenciu, extra obranu a elixíry. To je, kde som bol včera po DA. Povedal mi, čo sa deje a vymysleli sme rozvrh. Tento rok bude naozaj rušný," povedal Harry a opäť skĺol do svojej "zlej nálady".

"Ale ono sa to oplatí, Harry. Prečo si bol teda včera v noci taký nešťastný?" vložil sa do debaty znovu Neville.

"Neviem," povedal Harry a viedol skupinku smerom k triede. "Bolo toho na mňa veľa a uvedomil som si, že nebudem mať vôbec žiadny voľný čas, možno tak s výnimkou víkendov a vtedy budem musieť pravdepodobne dopisovať všetky úlohy. Tie hodiny navyše budú rovnaké ako tie školské, takže ktovie, s koľkými úlohami skončím."

"A čo máš dnes? Nebude sa ti to kryť s metlobalom, však nie?" spýtal sa Ron panicky.

"Nie, nebude. Dnes mám len oklumenciu, ktorá mi začína hneď po transfigurácii."

"Naozaj to budeš mať znovu, Harry? Vieš, ako to dopadlo naposledy," spýtal sa Neville.

"Odvtedy som cvičil. Už mi to ide lepšie," pokrčil Harry plecami a vošiel do triedy, našťastie skôr, ako tam prišla Enyamová. A na to hneď aj poukázal.

"Neviem, čo proti nej máš, Harry. Je naozaj milá a vie ako učiť obranu." Harry sa ani neobťažoval odpovedať. Už im to vysvetlil predtým a nechcelo sa mu to znovu opakovať, hlavne keď dotyčná osoba mohla prísť kedykoľvek. Harry sa poobzeral po triede hľadajúc Lexa, ktorý sedel vedľa nejakého slizolinčana, ktorého Harry nepoznal. Ich oči sa stretli a Lex porazenecky pokrčil plecami. Harry si teda sadol k Nevillovi, presne keď vošla profesorka do triedy.

"Na dnešnej hodine skúsime niečo úplne nové," povedala kým prešla pred triedu. "Rozdelíte vás do skupín a budete sa pripravovať na turnament v dueloch, ktorý usporiadam niekedy po prázdninách. Avšak, vy si nebudete môcť vybrať s kým v skupine budete," oznámila im a všetci v tride si vzdychli. Enyamová začala deliť triedu na skupinky po troch. Keď už bola skoro celá trieda zatriedená a jeho ešte stále nezavolala, začal byť Harry nervózny.

"Vy posledný traja, Draco, Harry a Alexander budete posledná skupinka. Prosím presuňte sa tak, aby ste v laviciach sedeli po skupinkách." Harry si znovu vzdychol. Bol v skupine s dvomi slizolinčanmi! Lex mu nevadil, no nebol si istý, ako sa k nemu bude správať v spoločnosti iného slizolinčana, a to ešte Malfoya!

Keď videl, ako si Lex s Malfoyom sadli ku stolu na opačnom konci triedy, pomaly k nim prešiel.

"Potter," povedal Malfoy, viditeľne zhnusene.

"Malfoy," vyprskol Harry späť, potom prikývol smerom k Lexovi, ktorý mu odkýval.

"Dobre. Tak teda, toto bude vaša skupina po zvyšok štrvťroka, takže sa medzi sebou zoznámte!" povedala Enyamová, s trochu prehnaným nadšením, a potom im začala vysvetľovať obranné a útočné techniky, ktoré by im mohli pomôcť pri dueli troch na troch. Ku koncu hodiny mal Harry napísaných niekoľko strán poznámok a práve chcel prestať s ich písaním, keď zrazu zmenila Enyamová tému.

"Dobre. Prvá úloha pre skupiny! Stretnite sa niekedy počas víkendu a povedzte si o svojich slabostiach a naopak aj o svojich silných stránkach a ako by ste ich mohli využiť pri spoločnom boji. Do pondelka. To je na dnes všetko," povedala a prepustila ich. Harry a Malfoy jeden na druhého dobrú minútu zazerali, kým sa Lex odvážil prehovoriť.

"Čo tak zajtra o desiatej v knižnici?"

"Fajn," povedali obaja naraz a vypochodovali z triedy. Nanešťastie mali obaja transfiguráciu, takže to chvíľku vyzeralo, akoby šli spolu. No keď Harry pridal do kroku, už to tak zaručene nevyzeralo, čo bol napokon aj jeho cieľ.

Po transfigurácii Harry zamieril do žalárov, ktoré mu iba pripomenuli jeho slizolinskú skupinu, čo ho iba dostalo do ešte horšej nálady. Harry prišiel skoro, a tak si sadol na zem ku dverám do Snapovej pracovne a premýšľal o svojom zatracenom šťastí.

"Vidím, že sme stále v zlej nálade, nie je tak, Potter?" zavrčal Snape, čím vytrhol Harryho z jeho sebaľutovania. "Stále nešťastný z obetovania svojho voľného času?"

"Nie, pane," odvetil Harry a postavil sa. "Iba som nemal najlepší deň." Snape hodil po Harrym neveriackym pohľadom a vošiel do svojej pracovne. Harry ho nasledoval, no keď vykročil, uvedomil si, že stojí oproti Snapovi, ktorý z pracovne práve vychádzal. "Dnes pôjdeme do triedy, Potter. Počkaj vonku, kým nezoberiem zopár vecí." Harry ho poslúchol.

Keď Snape vyšiel z pracovne, mal v ruke čímsi naplnený vak. Kráčal hlbšie a hlbšie do žalárov, neobťažujúc sa kontrolovaním, či ho Harry nasleduje. Za päť minút zišli dolu dvomi schodišťami, o ktorých Harry ani nevedel, že existujú a on začal premýšľať, prečo idú tak ďaleko- O niekoľko minút neskôr dorazili k obrazu starého čarodejníka s hadom voľne omotaným okolo jeho trupu.

"Ah, Severus, si naspäť," povedal obraz. "Aké milé od teba," povedal sarkasticky.

"Má sso ssebou ďalšieho," zasyčal has a čarodejník sa zasmial. Harry na obraz zazrel, vytočený ich správaním.

"A čo, že má?" zasyčal naspäť.

"Ty hovoríšš," zasyčal had.

"Ako ssom už povedal,a čo, že má?" no had s mužom sa iba zasmiali a Harry sa otočil smerom ku Snapovi. Bez toho aby naňho Snape pozrel, povedal heslo Hadie ústa a obaja vstúpili.

"Viete, pane,ten obraz je fakt hrozný," povedal Harry ale Snape naňho len zazrel. "Čo?"

"O čom si hovoril?"

"Čo? S tým hadom? Nič dôležité. Iba povedal, že som s vami a ja som sa spýtal, že čo tým chcel povedať. Bol strašne drzý," dopovedal si Harry potichu. "Oh a ten čarodejník mu rozumie, ak ste to nevedeli."

"Nie, nevedel. Ale veľa to vysvetľuje," odvetil Snape. Harry sa poobzeral po miestnosti, a keď tak urobil, bol prekvapený. Bola dobre usporiadaná do troch sekcií: jednej perfektnej pre duely, jednej, čo vyzerala ako labák a posledná vyzerala ako obývačka. Bola tiež pekne zariadená v odtieňoch modrej a fialovej so starou oranžovou. Harry pozrel na Snapa, ktorý ho sledoval.

"Je to tu pekné," povedal Harry, nevediac, čo vies povedať. Snapovi sa zúžili zreničky.

"Toto je miesnosť, kde sa budeme stretávať na všetky hodiny," povedal, otočil sa a vykročil smerom k obývačke, kde položil vak na jeden z dvoch stolov. Otvoril ho a vybral z neho päť kníh. "Priniesol si si svoju Knihu relaxačných techník?"

"Áno, pane," odpovedal Harry a vybral si ju. Snape prikývol.

Tento výkend je výlet do Rokvillu. Musíš si zohnať tieto knihy," povedal keď podával Harrymu päť kníh z vaku a priložil k nim aj tu relaxačnú. "A potrebuješ aj svoj vlastný výtlačok tejto." Snape počkal, kým si Harry prešiel kôpku. Bola tam jedna kniha na oklumenciu, jedna na obranu, jedna na útok a dve na elixíry. Harry si vytiahol brko a kúsok pergamenu, kam si napísal ich názvy.

"A túto si môžeš nechať," povedal Snape, keď vytiahol z tašky ďalšiu knihu a podal ju Harrymu. Bola to kniha zaoberajúca sa legilimenciou. "Je začarovaná tak, že ju môžeš čítať iba ty a ja, ale aj tak ju nikomu neukazuj. Štúdium legilimencie je zakázané, takže ak to ktokoľvek z ministerstva zistí, budeme z toho mať problémy," povedal Snape a znovu zazrel na mladšieho čarodejníka.

"Ďakujem, pane. A nebojte sa, neplánujem to nikomu povedať a už vôbec nie ministerstvu."

"Dobre. Oh a nezabudni si priniesť tvoju druhú knihu o oklumencii na každú hodinu. Takže," pokračoval Snape a odložil šesť kníh, ktoré si mal Harry zohnať, "teraz k téme, prečo si myslíme, že by si sa mal naučiť legilimenciu. Koľko vízií si mal od poslednej hodiny minulý týždeň?" Harry sa nad tým zamyslel.

"Dve. Avšak žiadnu dôležitú."

"Nikto neobdržal Temné znamenie?"

"Tento týždeň nie. Myslím však, že traja sú plánovaní na budúci týždeň." Snape prikývol. "Ale čo to ma spoločné s legilimenciou?" spýtal sa Harry aj keď všetko v ňom kričalo aby tak nerobil.

"Keďže oklumencia je spôsob ako udržať ostatných vonku zo svojej mysle, v ktorej si sa celkom zlepšil verím, že to nie je myseľ Temného pána, ktorá vniká do tej tvojej, hlavne preto, že on si spojenie neuvedomuje."

"Myslíte si, že sa ja snažím dostať do tej jeho?" prerušil ho Harry. "Ale ja ne..."

"Ticho, Potter," zavrčal Snape. "Nechaj ma to dokončiť a možno tvoja malá myseľ porozumie a nebude skákať rovno k záverom. Ako som povedal, predtým než si ma prerušil, zdá sa, že to spojenie medzi tebou a Temným pánom ťa núti vstupovať do jeho mysle. Legilimencia ti pomôže kontrolovať svoju myseľ, takže do jeho mysle nebudeš vstupovať nechcene."

"Oh," povedal Harry jemne, čo mu prinieslo iba škaredý pohľad od Snapa. Snape skontroloval čas na svojich hodinkách a otočil sa k Harrymu. "Prečítaš si prvú kapitolu knihy, ktorú som ti dnes dal a ako úlohu ju zhrnieš." Snape vybral z vaku ešte jednu knihu. Tentokrát však bola prázdna. "Táto kniha je začarovaná tak, aby neodhalila svoj obsah nikomu iba tebe, riediteľovi, McGonagallovej a mne. Chvíľku ti zaberie aby si si zvykol ako s ňou narábať, ale potom ti to už bude pripadať jednoduché. Musíš do nej napísať príkazy, ktoré chceš aby vykonala. Dovnútra som vložil kúsok pergamenu, kde sú vysvetlenia, keďže teraz nemám čas ti to ukázať," zavrčal Snape. "Urobíš všetky úlohy, ktoré ti tu udelím. Môžeš ísť."

Poslední komentáře
01.06.2018 15:36:29: Chudák Harry to aby se rozdvojil.smiley${1}
03.06.2015 21:03:43: Děkuji za moc pěkný a čitelný překlad, děj se vyvíjí moc zajímavě. Snape i Harry jsou ve svém budová...
06.09.2010 16:05:39: hojky, moc ti děkuju, že to překládáš, moc se mi líbí, že někdy přeložíš i ze slovenštiny do češtiny...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.