...

HP a čierny jednorožec

HP a čierny jednorožec: celý preklad

Ahojky :D tak tu je to sľúbené prekvapenie...za to, že ste tu stále so mnou, a že aj keď tých komentov nie je veľa a bola by som rada, keby sa ich počet zvýšil, som rada za každý jeden koment, ktorý napíšete. Ako vidíte, toto je prvá kapitolka k poviedke HP a čierny jednorožec, ktorú sem dnes uverejním celú. Nie je to poviedka toho žánru, aký väčšinou prekladám, ale keď som ju čítala, naozaj ma dojala..a hlavne sa v lete skvelo prekladala...zo všetkého toho snehu mi bola naozaj zima :D preto som si myslela, že si zaslúžite si tak nádhernú poviedku prečítať. Prosím ospravedlňte moje chyby a preklepy, ale po dnešných tridsiatich preložených stranách už naozaj nemám silu to ešte aj kontrolovať. Budem veľmi rada, ak tu po sebe každý zanechá nejaký ten komentík..moc moc ďakujem...Lucy
"Ale Riaditeľ-!"

"Harry, je to to najbezpečnejšie miesto, aké existuje. Ver mi, bude to v poriadku."

Harry na Dumbledora zúfalo pozrel. "Snažíte sa ma umučiť, riaditeľ? Pretože ak áno, ste sa dobrej ceste.

Albus na Harryho unavene pozrel, už od začiatku vedel, že to bude ťažké. "Pozri, Harry. Tieto Vianoce musia ísť všetci domov, pretože nás k tomu ministerstvo…prinútilo. A s tvojou tetou a strýkom, či Weasleyovcami alebo Grangerovcami už nie si viac v bezpečí."

Harry na to chcel niečo povedať, no Dumbledore ho prerušil. "Prosím, len sa to pokús vnímať optimisticky. A správaj sa slušne. Tak teda," postavil sa Albus a Harry nasledoval jeho príklad, "tento rozohovor ukončíme. Máš práve dostatok času na to, aby si sa pobalil a rozlúčil s priateľmi.

Harry porazenecky prikývol a opustil riaditeľovu kanceláriu. Nechcel ísť na prázdniny k NEMU. To bola jasná smrť, tým si bol istý. Ale zdalo sa, že sa tomu nebude môcť vyhnúť. A tak sa pomaly vláčil po hýbajúcich sa schodoch smerom do veže.

Severus pozrel na svoje hodinky. Ten chlapec meškal. Z hradu práve vyšla ďalšia vlna ľudí. Videl tam slečnu Grangerovú a pána Weasleyho a kdekoľvek boli oni dvaja, ach áno, tam bol aj pán Potter. Severus čakal ešte chvíľku. Ako dlho môže trvať jedna rozlúčka? Nakoniec mu Harryho priatelia naposledy zamávali a nastúpili do vlaku. Harry sa otočil ku Zakázanému lesu a začal kráčať k miestu, kde naňho čakal Severus.

Netušil, ako ho Albu presvedčil, aby zobral toho malého spratka so sebou. Severusovi to…nevadilo, ale nebol si istý, ako to zoberie pán Potter. Ten chlapec sa pravdepodobne pokúsi utiecť. To mu ale samozrejme nepomôže. Severus jemne pokrútil hlavou a zachechtal sa. Pán Potter bude poriadne prekvapený, keď sa dostane do domu svojho učiteľa.

Harry sa konečne dostal až ku stromu. Severus sa bez slova otočil a zašiel do Zakázaného lesa. Harry ho len s malým zaváhaním bez otázky nasledoval. Vysoko nad nimi pokrútil Albus hlavou vo svojej kancelárii a povedal si-

"Dúfam, že vieš, čo robíš starec."

Keď zašli hlbšie do lesa, Severus zastal a kľakol si pri malom potôčiku. Harry nevidel, čo robí a pravdupovediac to ani nechcel vedieť. Potom sa Severus postavil a nastavil k Harrymu dlaň, v ktorej ležal perfektne oblý modrý kameň. Harry sa na profesora nechápavo pozrel. Nakoniec však pochopil, na čo kameň slúži.

"Och," vydýchol a Severus nad tým prevrátil očami. Harry sa kameňa dotkol a keď tak urobil, niečo ním nasilu potiahlo a svet okolo neho sa zmenil na zmes farieb.

Potom to náhle všetko prestalo. Harry spadol na zadok do jemnej, bledozelenej trávy, Keď sa zorientoval, poobzeral sa okolo seba. Stále ho obklopovali stromy, ale nie tmavé a akoby mŕtve stromy aké boli v Zakázanom lese. Boli tam sosny a les bol presvetlený. Neustále tam fúkal studený, ale osviežujúci vánok. Šedé oblaky sa rozprestierali na nekonečnej oblohe. Vedľa Harryho sa ozvalo "POP" a on sa obzrel na to, čo ho spôsobilo. Stál tam profesor, držal jeho kufor a s nadvihnutým obočím Harryho sledoval. Snape kufor položil a začal kráčať. Harry rýchlo vstal, schytil svoj kufor a profesora nasledoval. Na modrý kameň pri potôčiku úplne zabudol.

Stromy začali rednúť a Harry si uvedomil, že sa musia blížiť ku východu z lesa. Profesor Snape zastal a otočil sa k nemu. "Kým sme tu, nebudeš vôbec kúzliť, jasné?" Harry prikývol a Severus pokračoval. "Budeme tu spolu dva týždne, takže dúfam, že sa budeš správať slušne. A teraz," Severus poodstúpil, "Vitaj v mojom skromnom dome," povedal a ukázal pred seba. Harry sa ani nepohol, stale bol trochu naštvaný na tú poznamku a slušnom správaní a nemal ani poňatia, čo zatiaľ Severus robil. Iba na profesora pozrel akoby sa zbláznil, čo sa asi aj stalo. Severus vzhliadol k oblohe, povzdychol si a prižmúril oči. "Moja trpezlivosť nie je nekonečná, pán Potter." Harry sa vrátil späť do reality a začal sa predierať pomedzi konáre.

Keď vyšli z lesa, privítal ich pohľad na rozľahlé trávnaté vrchy. Okraje polí obklopovali stormy. Na horizonte stúpal z malého mestečka dym. Na okraji lesa, neďaleko od nich stál malý domček. Mal iba jedno poschodie. Z komína nad kuchyňou vychádzal dym. Neďaleko od domčeka stála pri kope dreva stodola.

Na Severusovej tvári sa objavil široký úsmev a on sa zhlboka nadýchol. Prešiel okolo Harryho, ktorý stále nehybne hľadel na všetkú tu krásu. Severus sa obzrel za seba a jeho úsmev nahradil priateľský úškrn.

"Vitajte v Kanade pán Potter." 

****************

Severus sa otočil, prešiel ku vchodu do domu a za sebou nechal strnulého Harryho.

"Idete, pán Potter?" Spýtal sa Harryho Snape s nadvihnutým obočím. Harry sa vytrhol zo zamyslenia a pobehol k profesorovi. Severus kývol hlavou smerom k lesu, čím Harrymu naznačil aby pozrel tým smerom. Harry sa otočil a zistil že pri všetkom tom očarení zabudol na svoj kufor. Ponáhľal sa k nemu, zodvihol ho a bežal naspäť. Profesor Snape ďalej kráčal smerom k domčeku, kým ho nezastavil Harryho hlas.

"Hm, profesor? Bol by som rád, keby ste ma volali krstným menom. Myslím…teda ak to nie je pre vás neprístojné alebo čo…"

Severus na Harryho pozrel ničnehovoriacim pohľadom. Napriek tomu, že mu to celé pripadalo nesmierne smiešne, nezasmial sa, ale namiesto toho otvoril dvere. V domčeku bolo teplo ale nebol to len dom, pre niekoho to bol naozajstný domov a to tam aj bolo cítiť.

"Veci si môžeš nechať tu, potom ti ukážem tvoju izbu, Pán…ech…Harry…"

Harry iba pokrčil plecami a položil kufor. Potom sa po domčeku poobzeral. Po jeho pravici bola obývacia izba, v ktorej stál starý klavír. Hala, v ktorej práve stáli sa trochu zvažovala do ďalšej haly po ľavej strane. Na konci hlavnej haly bola kuchyňa s dosť veľkým stolom, pecou v rohu, starou trúbou naľavo a zadnými dverami…vzadu. Celý dom bol tlmene osvetlený, na kuchynskom stole svietil len jeden lampáš.

Severus si priložil ruky k ústam a zakričal. "Hej všetci…som doma!" Potom sa otočil k Harrymu. "O pár minút uvidíš."

Po asi dvoch minútach sa nad nimi ozvali hlasné kroky. Z haly bolo počuť výkriky malých detí. Potom sa k nim rozbehli tri rozveselené deti. Dvaja chlapci, jeden mal okolo desať, ten druhý asi šesť rokov. Posledné z rozdivočených detí bolo malé štvorročné dievčatko.

"Strýko Sevvy!" vykríkli tri deti nadšene a okamžite sa naňho vrhli. Ten ich hravo odstrčil a kľakol si k nim. Jeho oči sa od radosti rozšírili, keď desaťročnému chlapcovi povedal: "Preboha, Skylar! Pozri ako veľmi si vyrástol. Stal sa z teba silný mladý muž!" Skylar sa rozžiaril, teda aspoň dovtedy, kým ho neodstrčil nabok mladší brat. Severus naňho káravo pozrel, ale ten pohľad rýchlo nahradila radosť. "Sean, vypadli ti predné dva zuby! Kedy sa to stalo?" Sean sa naširoko usmial, čím ukázal resp. neukázal svoje predné chýbajúce zuby.

"Áno, vypadli mi na začiatku Decembra! Chcem aby mi do Vianoc znovu narástli!"

"Je to všetko, čo si praješ na Vianoce, Sean?"

"Nie," povedal jednoducho. Dvaja chlapci začali klásť jednu otázku za druhou. Malé dievčatko sa držalo v úzadí, v tieni pri stene.

"Dobre, dobre. Nechajte si tie otázky na potom." Severus chlapcov jemne odstrčil a rozhliadol sa. Nakoniec zbadal to, čo hľadal. "Poď sem, Susan." Povedal potichu. Severus si ju postavil na vzdialenosť rúk a zhora dolu si ju prezrel. Potom potichu zapískal. "Och, Susan. Pred očami si sa mi zmenila v mladú dámu! Ten tvoj krásny úsmev, och a tvoje vlásky! Sú nádherné, krajšie ako tvojej mamičky to je isté!" Susan sa ostýchavo usmiala. "Poď sem a obíjmi Strýka Sevvyho." Severus roztiahol ruky, Susan mu do nich vbehla a objala Severusa akoby to bol jej hrdina. Strýko malého dievčatka jej objatie milujúco opätoval. Niečo jej zašuškal a ona sa zachichotala a ponorila si hlavu do jeho habitu.

Tehotná žena vyšla z haly napravo. Tentokrát vyzeral Severus naozaj prekvapene. "Stella?" Postavil sa, prešiel ku žene menom Stella a tuho ju objal. Potom s obavami povedal: "Stella, vyzeráš unavene. Prečo-" Potom si Severus všimol vypučené bruško uväznené medzi nimi dvomi. V otázke nadvihol obočie. "Stella?"

Staršia žena sa od neho odvrátila. "Je to dlhý príbeh, Severus. Rozpoviem ti ho neskôr." Jej pohľad dával jasne najavo, že o tom teraz nechce hovoriť. Severus sa chcel spýtať viac, keď v tom ho čosi potiahlo za nohavice. Severus si povzdychol a zdvihol Susan. Pozrel na ostatné deti, potom sa obrátil k Harrymu.

"Stella, Skylar, Sean, Susan. Toto je pán Harry Potter, môj študent. Zostane s nami na sviatky." Severus sa potom znovu otočil k Harrymu a ukázal na malú skupinku ľudí pred sebou. "Harry, toto je Stella, moja staršia sestra a toto jej deti: Skylar, Sean a Susan.

Harry sa usmial a zakýval im. "Ahojte."

"Ahoj Harwey," povedali deti súčasne. Stella mu potriasla rukou.

"Je mi cťou, pán Potter." Usmiala san a Severusa a pokračovala. "Severus sem veľa hosťov nenosí, takže sme tvojou prítomnosťou poctení. Veď pozrime, posledný hosť, ktorého sem priviedol bol taký starý muž, Allen."

Severus prevrátil očami. "Albus, Stella, jeho meno je Albus."

"Ach, áno…áno Albus." Prikývla, keď si spomenula. "Bol to milý chlapík. Opýtal sa ako sa nám darí. Dokonca sa mu podarilo vykúzliť úsmev na Susaninej tvári. A to je naozaj dosť neobvyklé."

Všetci nachvíľu stíchli. Všetci si ostatných obzerali. Vtedy Stella zatlieskala. "No, bolo pekné spoznať ťa, Harry. Deti, poďme k stolu." Obaja chlapci sa natešene rozbehli do kuchyne, zatiaľ čo kričali: "Jedlo! Jedlo! Jedlo!" Susan sa držala pri svojej mame, pridržiavala sa jej sukne a cucala si palec.

Snape za nimi vykročil, no obrátil sa späť k Harrmu. "No, poď," povedal a zamieril do kuchyne. Harry si povzdychol a trochu nervózne ho nasledoval. Toto bolo naozaj divné, ale mohlo to byť aj horšie.

Stella vybrala z pece čerstvo upečený chlieb a celú miestnosť naplnila jeho skvelá vôňa. Keď položila chlieb na tanier a priniesla ho na stôl, oslovila Harryho. "Môžeš si sadnúť za stôl, tam na koniec …keďže si náš hosť." Prstami poklopala na stoličku na konci stola. Na každej stoličke v kuchyni bolo vyryté meno. Tá, na ktorú ukázala Stella mala vyryté slovo "hosť". Harry sa opatrne posadil a pozoroval ostatných ako sa ponevierajú po kuchyni. Prezeral si všetky stoličky pri odrenom stole. Harry si tiež prekvapene uvedomil, že všetky mená v rodine začínali na písmeno "S".

"Skylar," povedal Severus, "choď zavolať zvyšok rodiny, večera je hotová." Keď začal Skylar mrmlať, Severus ho jemne potlačil smerom ku dverám.

Stella sa otočila a premerala si svojho syna. Prísne naňho pozrela a prehlásila: "Skylar, ak neurobíš to, o čo ťa strýko Severus požiadal, nedostaneš ku večeri žiadny koláč." Skylar niečo znechutene vyhŕkol a vybehol z dverí. Stella sa pomaly otočila k Seveursovi a tvár jej zmäkla. Severus, ktorý ten pohľad poznal, sa odvrátil a zaujato hľadel na niečo na stole.

"Vieš, Severus," začala vecne, "mal by si byť viac prísny…menej mierny. Ako mám tie deti vychovať k tomu, aby ma poslúchali? Kedykoľvek keď si tu, som pre nich tá zlá ja." Harry si takmer odfrkol. Profesor Snape…mierny?

Severus sa cez rameno obzrel a pozrel na Stellu prosebným pohľadom, ktorý videla len ona. "Stella, prosím-"

"Mám na mysli, veď si bol preboha vychovaný na farme! Severus, ja skrátka-"

Zadné dvere sa s rachotom otvorili. Skupina špinavých, spotených ale šťastných ľudí sa snažila pretlačiť sa dnu. Bolo počuť aj niekoľko výkrikov "Severus!"

"Ticho!" Všetci stíchli. Bolo počuť iba Skylara, ktorý sa pokúšal pretlačiť pomedzi ostatných. "Teraz všetci uhnite a nechajte ma privítať svojho strateného syna doma." Nikto sa ani nepohol. "Hneď!"

Všetci vyskočili a uhli stranou. Harry zase raz nehnute stál. Tá žena vyzerala ako najväčší postrach rodiny. Vysoká, štíhla no svalnatá žena sa vrhla do kuchyne. Oblečené malá príliš veľké a pokryté špinou. Ale aj napriek všetkému tomu blatu bola stále nádherná. Jej pokožka mala olivovú farbu, mala plné pery, ktoré boli prirodzene červené. Dlhé čierne vlasy jej zmotané padali na chrbát.

Ženine hlboké modré oči prešli kuchyňu, pričom na chvíľku zastali na Harrym, potom sa otočili k Severusovi. Na jej tvári sa objavil široký úsmev. Otvorila náručie, prešla k nemu a tuho ho objala. Severus sa hrozne začarvenal.

"Ach, moje stratené mláďa sa konečne vrátilo ku svorke." Poriadne si Severusa prezrela a pobozkala ho na čelo. Všetci v izbe, teda okrem Harryho, Skylara, Sean a Susan sa tvárili, ako by mali vybuchnúť od smiechu. Všetci začali s ironickými "Aaaaaaaaaach". Severus, ako to bolo vôbec možné, očervenel ešte viac.

Potom muž vzadu podotkol to, čo bolo všetkým jasné. "Mami to je nechutné, kazí mi to chuť do jedla. Môžme začať s večerou?"

Matka sa rýchlo otočila, podobne ako Stella a ukázala na muža výhražným prstom. "Len počkaj, Samuel aj na teba príde. Dobre spravíš, ak si budeš dávať pozor a zamkneš si v noci dvere. Pretože vtedy, keď to budeš najmenej čalať, nájdeš veľkú, mokrú posu na SVOJOM čele!"

Vtedy prehovoril starší, hlbší hlas. "Mama, mohol by nám niekto predstaviť toho mladého muža pri stole?"

Keď sa naňho obrátili pohľady všetkých v miestnosti, Harry sazľahka začervenal. Severus využil šancu a oslobodil sa z matkinho objatia.

Och, uhm…no toto je Harry Potter. Je to môj študent a zostane s nami na prázdniny." Všetci úplne stíchli. Zvonku bolo počuť cvrlikanie svrčkov a v miestnosti sa akoby ochladilo. Niekto zakašľal, iný niečím nepokojne zašuchotal.

Nakoniec sa matka rodiny porozhliadla okolo seba a zatlieskala, čím všetkých vyľakala. "No, nie je to pekné?" Pozrela na Harryho svojími prekrásnymi modrými očami. "Vitaj v našom dome, Harry. Predstavím ti našu rodinu," povedala a ustúpila nabok tak, aby ich mohol Harry všetkých vidieť.

Predtým než začala sa ešte zhlboka nadýchla. "Prosím vystúpte, keď zavolám vaše meno. "Otočila sa späť k Harrymu. "Neboj sa, takto tu veci väčšinou chodia." Zažmurkala naňho.

Matka si vyrovnala šaty a odkašľala si. "Seth!" Veselý muž podišiel dopredu. Z jeho čiernych vlasov vykukol sem tam nejaký ten biely a fúzy sa mu skrúcali okolo úst. Mal orlí nos, veľký, ale nie tak zahnutý, ako bol ten Severusov. Mal ostré črty tváre a vystretú stavbu tela, ale v hlbinách jeho čiernych očí sa zračili roky skúseností, radosti a vľúdnosti.

"Toto je hlava rodiny, môj manžel." Ukázala na seba a pokračovala. "Moje meno je Sabrina a ako je zjavné, som matka rodiny. Scott, ty si ďalší!" Scott vyzeral presne ako jeho otec. Teda okrem bielych vlasov a fúzov. Vyžarovala z neho prísnosť. Na Harryho však pozrel úplne pokojne. "Scott je najstarší. No...mohli by sme si švihnúť. Stella, teraz ty. S deťmi samozrejme." Stella si okolo seba zhromaždila deti, postavila sa vedľa Scotta a milo sa na Harryho usmiala. Stella sa tiež podala na otca. Jej štíhla postava sa ani napriek jej pokročilému tehotenstvu nedala prehliadnuť. Skylar a Sean mali hnedé vlasy, ale Susan mala neobvyklé blond brčky.

"Sapphire!" Pauza. "Sapphire? Kde môže preboha to dievča byť?" Sabrina prešla do haly, kde Sapphiru neustále volala.

Skylar sa vymanil z matkinho zovretia a bežal na druhý koniec kuchyne. "Babička, Sapphire šla dnes do mesta, pamätáš?"

Sabrina sa vrátila do kuchyne a zamyslene poťapkala Skylara po hlave. Jej tvár sa rozžiarila. "Máte pravdu, povedala niečo o tom, že jej život tu je nanič, potom zdrhla a oznámila, že sa zajtra vráti." Sabrina pokrčila plecami. "No nič, tak ideme ďalej. Samuel, si jediný, kto zostáva." Samuel mal krátke blond vlasy, vyzeral menej svalnato ako Scott a na tvári mu svietili pehy. Niečo na ňom pôsobilo záškodnícky. "Toto je náš druhý najmladší potomok a náš druhý najväčší problém!"

Samuel sa uškrnul. Všetci ticho stáli a Harry bol zmätený. Profesor Snape mal rodinu? Ako je to možné? Vždy si myslel, že Snape žil sám a bez rodiny. Toto bolo až príliš divné.

Z kuchyne sa vyvalil dym. Stella sa vrhla k trúbe s hororom vyrytým v tvári, "Kura!"

Severus, ktorý bol k nemu najbližšie otvoril otvoril dvierka trúby a vytiahol kura von: s výkrikom schmatol handru a oboje takmer odhodil na stôl. Potom okolo seba začal mávať svojou červenou rukou. Samuel vyprskol od smiechu a napodobňoval Severusove pohyby, kým ho za to matka nepokárala. Stella prešla k Severusovi a ruku mu prezrela.

Severus na ňu zazrel a ruku si ochraniteľsky pritiahol k sebe. "Je to v poriadku, iba popálenina." Odtiahol si stoličku a mrzuto san a ňu zosunul.

Sabrina sa okolo seba poobzerala. "No, na čo čakáme? Na spasenie? Poďme jesť! Och, a Severus…ďakujem za záchranu kuraťa."

Všetci si sadli za stôl. Samuel sa neustále uškieral.

*************

Podlaha sa pod Harryho váhou prehýňala a škripotala, ako sa snažil po špičkách prejsť na koniec chodby. Keď sa Sabriny spýtal, kam môže ísť na WC dosť ho prekvapilo, keď mu delikátne ukázala von. Teraz sa Harry vrátil a v dome už bolo úplne ticho. Sabrina práve v kuchyni zhasínala lampáš. Ukázala na oblohu, ktorá pomaly temnela aby mu dala najavo, že rodina chodí spávať so Slnkom. Potom Harryho potľapkala po hlave, zaželala mu dobrú noc a potichu odišla do svojej izby.

Aj keď sa snažil ako len mohol, zdalo sa, že sa každý jeho krok ozýva v celom dome. Každého určite prebudí. Harry sa už predtým rozhodol, že predtým, než sa v tejto rodine úplne uvoľní, najprv ich bude niekoľko dní pozorovať. Bola pravda, že večera bola skvelá, celá rodina, teda okrem profesora Snapa sa po celý čas o niečom zhovárala. Zdalo sa, že to bola ukážková rodinka. Ale ani raz nespomenuli mágiu ani Severusovu prácu, vlastne o čarodejníckom svete nehovorili vôbec. Ako keby neexistoval alebo čo.

Jeho izba už nebola ďaleko. Hneď na konci haly. Už tam skoro bol. Harry sa nečakane zastavil a strnul. Z izby, vedľa ktorej pootvorených dverí stál sa ozývali kroky a tlmené hlasy. Zvíťazila nad ním zvedavosť a on sa priplížil ešte bližšie.

"Takže kde je ten tvoj manžel, ktorého som nemal nikdy šancu spoznať?" doľahol k harryho ušiam profesorov temný hlas.

"Ak by si sa dostavil na našu svatbu, nemusel by si sa na to pýtať!" odvetila Stella hrubo.

"Stella, presne vieš, čo mám na mysli. Kde je tvoj manžel?"

"Prosím ťa, Severus, práve teraz nemám vypočúvanie naozaj zapotreby. Ani ja sa ti nestarám do tvojho života, tak sa láskavo prestaň starať ty do môjho.

Povzdych. "Ja nie som ten, kto sa zaľúbi do každého chlapa, ktorého stretne a potom sa zaňho vydá."

Stellin hlas pribral na hlasitosti. "To, že som mala dvoch manželov, ktorým na mne a mojej rodine vôbec nezáležalo ti nedáva právo ma obviňovať!"

"Mala? Chceš povedať, že ten posledný chlapík, ktorého si si zobrala ten Bert-"

"Brandon."

"Brandon, Bert, to je jedno. Chceš povedať, že ste sa už stihli aj rozviesť? Nebol to ani rok! Ja tomu nemôžem uveriť! Stella, vieš vôbec ako to vplýva na tvoje deti?"

"Samozrejme, že to viem! Nie som sprostá, Severus! Prajem si, aby mali moje deti lepší život, ale keďže som ich matka ja, zostanú navždy tu a bez otca. Je to to, čo si chcel povedať, Severus?"

"No-"

"Vystrašil sa, dobre!" Niekto sa presunul a otvoril okno. "Keď zistil, že som otehotnela spanikáril a rozviedli sme sa."

Miestnosť stíchla a Harry sa pomrvil. Naozaj nechcel, aby ho prichytili, ako načúva za dverami. Možno by sa mohol prešmyknúť do izby…Stella začala plakať.

"Neviem, čo robiť, Severus. Môj život je nanič! Jediné čo ma drží nad vodou sú moje deti, no aj tie sa postupom času menia. Skylar už nikoho neposlúcha, Sean je stále viac násilný a Susan sa do seba uzatvorila úplne. Neviem čo robiť!"

Stelline vzlyky boli stíšené a zaškrípala postel.

"Ššššš, šššš. Stella, Stella. Upokoj sa a počúvni bratovu radu. Ničoho z tohto sa nebudeš obávať na Vianoce. Budeš sa zabávať a tráviť čas s celou rodinou. Uvoľníš sa a ukážeš deťom ako ich miluješ. Hej, veď sú Vianoce."

Stella napoly vzlykla a napoly sa zasmiala. "Kedy môj malý braček tak zmúdrel? Muselo sa to stať v tej tvojej práci. DObre…pokúsim sa, Sverus, naozaj sa o to posnažím."

Kroky v miestnosti zosilneli. Harry odstúpil odo dverí a skryl sa v tieni haly. Dvere sa otvorili a odhalili profesora Snapa a Stellu sediacu na posteli. Jej tvár bola napuchnutá a červená.

"Mali by sme sa obaja vyspať. Dobrú noc, Stella." Sverus izbu opustil.

Dobrú noc, Severus…a ďakujem."

Keď profesor Snape zamieril na opačný koniec haly a hore po schodoch do jedinej izby, ktorá sa tam nachádzala, Harry zadržal dych. Prešiel popri ňom tak blízko, že sa ho takmer dotkol.

Severusove kroky pomaly odozneli a Harry si vydýchol a otrel obočie. Vystrel sa a aj on zamieril do izby, no v úmysle ho zastavila niečia ruka na jeho ramene. Pri uchu sa mu ozval jemný šepot.

"Prosím poď so mnou do mojej izby, Harry."

Stella zaviedla Harryho do svojej slabo osvetlenej izby a posadila ho na stoličku. Harry sklopil pohľad a prepletal prstami. Stella sa pomaly prešla po izbe, urovnala si šaty a vlasy. Nakoniec zastala a otočila sa k Harrymu.

"Počul si nás, však Harry."

Harry prikývol a vzhliadol s otázkou na jazyku.

"Neboj sa," predbehla ho Stella. "Chlapci v tvojom veku sú zvedaví. A môj život aj tak nie je pre nikoho tajný. Severusovi na tom záleží len o trochu viac ako ostatným. Ale to je môj malý braček."

"Nechcem byť drzý, ale…čo sa stalo s vaším prvým manželom?" Harry sa začervenal a znovu sklopil pohľad.

Stella sa smutne usmiala a sadla si naproti Harrymu. "To je v poriadku, Harry. Poviem ti to." Tu sa nachvíľku odmlčala a zahĹadela sa von oknom. "Bol to skvelý muž. Mal dobre platenú prácu a presťahovali sme sa spolu do mesta. Miloval deti a chcel mať veľkú rodinu." Pokrútila hlavou. "Zdá sa, že som ho veľmi dobre nepoznala. Severusovi sa od začiadku nepozdával a snažil sa ma odradiť od sňatku s ním. Boli sme zobratí nádherných šesť rokov a naše manželstvo bolo požehnané dvomi zradavými synmi. Bolo to najšťastnejšie obdobie môjho života."

Stella si utrela zopár sĺz. "A potom ma v lete siedmeho roku znásilnili a ja som otehotnela. Môj manžel bol zhrozený a vyžadoval interupciu. Ale to dieťa vo mne bolo tiež žijúcou bytosťou. Zaslúžila si šancu na život. Stella opäť pokrútila hlavou a vzdychla si. "Potom sa narodila Susan s tými nádhernými zlatavými vlasmi obklopujúcimi jej anjelskú tváričku. Aj keď nevyzerala ako zvyšok rodiny, milovala som ju. Ale keď mala Susan dva roky, môj manžel sa zmenil: stratil prácu, vzťahy s jeho rodinou nešli tak ako by si bol predstavoval a on začal piť.

Svoj hnev a frustráciu si ventiloval tým najhorším možným spôsobom: bitím mojej malej Susan. Takto to rok pokračovalo, až kým nezasiahol Severus a neposlal môjho manžela do väzenia. Rozviedli sme sa a ja som ho odvtedy nevidela. Severus strávil nasledujúcich niekoľko mesiacov s name, pomáhal Susan spamätať sa. Presne vedel čím si Susan prešla. Prinútil ju otvoriť sa mu a odvtedy je Severus jediný muž, ktorému Susan kedy dôverovala.

Stella zazívala a prešla si rukou po tvári. "Mrzí ma, že som ti musela povedať taký smutný príbeh. No teraz by si už mal ísť do postele. Zajtra pôjdeme vybrať Vianočný stromček." Stella Harryho jemne vystrčila z izby. "Dobrú noc, Harry.

****************

"No tak, no tak. Poďte všetci sem, aby sme mohli vyraziť! Sean, máš topánky naopak. Zoberte niekto tú deku, och a tiež košík. Zoberte ten košík! Poďte, čas už pokročil. Tu máš, Harry. Obleč si tento kábát, vonku mrzne. Poďme! Odchádzame, kto sem hneď nepríde, môže tu rovno zostať!"

Sabrina kričala na plné hrdlo a každého na dosah ruky vyvádzala von z dverí. Vystrčila von aj Harryho a ten sa takmer potkol na Seanovi. Snažil sa zachytiť lúče popoľudňajšieho slnka a naprával si kabát, ktorý dostal. Stella vyšla z domu a zhromažďovala okolo seba svoje deti. Pohliadla na Harryho a usmiala sa. Harry sa rýchlo odvrátil. Stále sa cítil trápne za to, že ju a profesora Snapa odpočúval, aj keď mu povedala, že to bolo v poriadku.

Čoskoro bola celá rodinka vonku, kde do seba narážali a neustále šomrali. Bol čas na honbu za stromčekom.

Z ich úst sa vznášali male biele obláčiky. Všetko pokrývala námraza, ktorá sa však pomaly roztápala pod pohladením slnečných lúčov. Keď vkročili do lesa, začuli ako v stromoch čvirikajú vtáčiky. Keď zašli hlbšie do lesa, Seth skupinku zastavil, zahľadel sa na nich a poškrabal sap o brade.

"Dobre, urobíme to takto. Rozdelíme san a tri skupiny a pôjdeme do lesa v troch rôznych smeroch. Ak si myslíte, že ste uvideli perfektný strom, označte ho a vrátte sa sem. Takže, ja pôjdem sa Samom a so Stellou a…" 

"Čo si myslíš o tomto, Susan?" ukázal Severus na vysokú jedľu. Susan sa troche zamračila a pokrútila hlavou. Severus sa zasmial a otočil sa k Harrymu. "A čo ty, Harry?"

Harry strom pozorne prehliadol, sústredil san a každý detail. "Súhlasím so Susan. Nie je to úplne ten pravý."

Profesor Snape prikývol a pokračoval v ceste lesom so Susan v pätách. Harry si povzdychol a vydal sa za nimi. Bolo to jeho blbé šťastie, že musel byť v skupine akúrát s Profesorom. No, ale mohlo to byť aj horšie.

Čistý, no studený vzduch ho pálil v krku s každým nadýchnutím a vlhkosť z lístia okolo nich sa mu začala vpíjať do topánok. Napriek tomu, že mu dala Sabrina hrubý kabát sa Harry neprestával triasť.

Do tváre ho trafila haluz.

Po tom, ako sa vyhol ďalšiemu konáru, zastavil sa, aby pochytil dych. Sledoval svojho najviac nenávideného profesora. Minulú noc ho Stella popísala ako milého mladšieho brata, ktorému záležalo na svojej rodine. Harry si ho takého nevedel predstaviť. Bránili mu spomienky na roky utrpenia, ktoré pretrpel na jeho hodinách. No napriek tomu Harry pripustil, že svojho profesora vlastne nepoznal.

Zamyslený Harry takmer vrazil do Snapa, ktorý sa zastavil pri ďalšom strome. Profesor si založil ruky na boky a oslovil malú skupinku.

"A čo tento?"

Susan sa usmiala a prikývla. Harry sa naň nachvíľu zahľadel. Bola to pekná borovica. Usmial sa a tiež prikývol.

Severus sa sa zohol a prešiel k nemu. "Konečne." Rýchlo ho označil a pobrali sa späť.

Susan zaťahala strýka za nohavice. Ten zastavil a spýtavo na ňu pozrel. Susan mu pokynula, aby k nej prišiel bližšie. Severus si kľakol a nahol sa k nej. Harry sa podvedome priblížil tiež.

Susan sa pošepky spýtala: "Pôjdeme sa dnes pozrieť na jednorožcov, strýko Sev?"

Severus sa usmial a zdvihol Susan zo zeme. "Dnes nie, anjelik. Možno nabudúci týždeň."

Harry nadvihol obočie a predstieral, že nič nepočul. Potom spolu vyšli z lesa. 

"Obliadli sme si a zvážili sme všetky označené stormy a po dlhom premýšľaní sme sa s vašou matkou rozhodli vybrať tohoročný stromček."

Sabrina sa so Sethom držala za ruky a obaja sa šťastne usmievali. Nikto ani nemukol, čo sa tak tešili. Vtáky okolo nich čvirikali a cez les prefukoval ľadový vetrík.

"Mohli by sme si švihnúť? Zamrzne mi zadok," sťažoval sa Sam, keď poskakoval z jednej nohy na druhú-

Scott doňho ďobol lakťom a Sabrina na syna zazrela. "Fajn," otočila sa na manžela. "Zlatko, predstav im ho."

Seth si odkašľal a usmial sa. Otvoril náručie a ukázal na strom za sebou. "Toto je on!"

Všetci si ho prehliadli a uznanlivo pokývali hlavami. Boli výberom nadšení. Všetci muži vytiahli sekery a začali strom synchronizovane stínať.

Keď vychádzali z lesa smerom domov, Skylar prikývol a usmial sa pri pohľade na strom: "Toto je definitívne strom Vianočného ducha," povedal. Harry sa zastavil a zvažoval jeho slová, nikdy o strome takto neuvažoval. 

"Harry, zlatko, môžeš mi prosím pomôcť?" spýtala sa Sabrina, keďsi všimla ako zamieril do izby.

Harry sa obzrel a zbadal Sabrinu, ako balancovala so stohom tanierov a pohárov. Rýchlo k nej podišiel a zobral taniere. Sabrina sa usmiala a ukázala Harrymu, aby položil taniere na stôl. Harry poslúchol.

"Tak, Harry, aký bol tvoj prvý deň tu? Dúfam, že pekný."

Harry prikývol a poobzeral sa okolo. "Bol…zaujímavý. Odkedy som začal chodiť na školu, nikdy som Vianoce doma netrávil."

"Och, tak potom som šťastná, že si prišiel k nám. Bože, keď som bola v škole ja, nemyslím, že by som niekedy chcela stráviť prázdniny s učiteľom a jeho rodinou. Musíte byť so Severusom dobrí priatelia."

Harry sklopil pohľad a začervenal sa. Poškriabal san a temene. "Áno, ech…myslím."

Sabrina sa na Harryho zahľadela a rozosmiala sa. "Ja viem, viem. S mojím synom sa neľahko vychádza. Uzatvára sa pred ľuďmi a dokonca aj pred svojou rodinou," povedala Sabrina smutne. "Obviňujem z toho samu seba. Ale Harry, aj keď sa správa chladne a odmerane, akoby nenávidel všetko čo na tomto svete dýcha, nie je to pravda. Stavím sa, že ťa má rád. Keď prehliadneš cez jeho obrany, zistíš, že je Severus dobrý človek. Prepáč, to ti asi veľmi nepomáha."

Harry sa na Sabrinu zamyslene pozrel. Mohlo sa stať, že profesor Snape je dobrý chlap, ktorý len potrbuje dobrého priateľa, ktorý by mu pomohol? Harry san ad tým ešte hlbšie zamyslel. Nie. Snape ho štyri roky trápil a užíval si to. Takto sa priatelia nezískavali.

"Och, Harry, zlatko, mohol by si zajtra mužom pomôcť vonku na poli? Znášajú sem poslednú žatvu a pripravujú pôdu na zimu."

Harry pokrčil plecami. "Prečo nie."

***********

Harry pozoroval, sa ako zrnká prachu vznášali vo vzduchu, osvetlené slnečnými lúčmi. Nikdy predtým necítil taký pokoj. Všetky jeho starosti zostali v Rokforte a všetko, na čom teraz záležalo bolo vstať zo svojej vyhriatej postele a vyjsť do chladného vzduchu. Myšlienka na ďalší strávený deň so Snapovou rodinou vykúzlila na jeho perách úsmev. Dnešok bude ďalší skvelý deň.

Harry rýchlo vstal a obliekol sa. Skákal a trel si ruky v zime, ktorá mu zaliezla pod kožu. Keď skončil, bolo mu teplo a on bol pripravený vyjsť naproti novému dňu. Otvoril dvere a nakukol do haly, bolo tam úplné ticho…

Predné dvere sa srachotom otvorili. "Čauko všetci! Hádajte, kto prišiel domov! Stavím sa, že som vám všetkým chýbala!"

"Sapphire! Ty neporiadna náhražka dcéry, kde si sa pre všetkých svätých túlala? Nielen si zmeškala bratov príchod domov, ale tiež každoročný lov na vianočný stromček!"

Harry sa zvedavo ale opatrne pozrel za roh. Tam stála vodverách zvláštne vyzerajúca žena. Jej vlasy boli čierne, ostihané nakrátko a trčali do všetkých strán. Z čiernych prameňov kde tu vykukovali modré a fialové. Mala podlhovastú chudú tvár, ktorá sa podobala na tvár elfa a jej nádherné rysy pokrývala hrubá vrstva tmavého make-upu. Jej uši zdobilo množstvo náušníc, z ktorých vyseli divné cetky. Bola vysoká a štíhla. Spod úzkej čiernej blúzky jej vykúkalo dračie tetovanie. Jej krivky zvýraznili obtiahnuté čierne nohavice. Ich spodky boli dotrhané a celú ich dĺžku zdobilo niekoľko väčších dier. Zdalo sa, že blýskajúce sa, čierne ťažké kožené kanady, ktoré mala obuté sú jej priveľké. Jej výzor dopĺňal dlhý plášť, tiež čiernej farby. Nejvýraznejšie na nej ale boli jej tmavo modré oči, ktoré žiarili ako drahokamy.

Sapphire.

Sapphirina tvár sa rozžiarila. "Severus je doma? To je skvelé! Kde je? Vonku? To je v poho, vďaka mami."

Sapphire rýchlo zamierila von, no na jej ceste natrafila na Harryho. Stuhla a kriticky si ho prezrela. Zabodla doňho ukazovák. "A kto dopekla si ty?"

Sabrina, ktorá od hnevu očervenela sa k nim priblížila. Okamžite sa ale ukľudnila. "Och, zlatko. Toto je Harry Potter, jeden zo Severusových študentov. Zostane s name na prázdniny. No nie je to zlaté?"

Saphire naňho cez nos zazrela. "A to čo si akože? Nejaká vtieravá sirota, ktorá rada trávi sviatky s učiteľmi?"

Harry bol šokovaný a vystrašený. Nevedel zo seba dostať vôbec nič. Medzitým sa Sabrinin zhrozený výraz zmenil na hnevlivý. Dala svojej dcére facku a odtiahla ju do kuchyne. "Ako sa opovažuješ! Harry je náš hosť a zvyšok rodiny si ho obľúbil! Severus nám povedal, že je tu kvôli bezpečnostným dôvodom. Ako som len mohla vychovať take neslušné decko?"

V tom sa Sabrina otočila na Harryho a prísne povedala: "Harry, choď von, pomôcť na poli!"

Harry sa nehádal a okamžite šiel von. Nikdy nevidel tak hrôzu naháňajúcu ženu! 

"Harry, chlapče, chyť toto lano a potiahni ho." Seth Harrymu hodil ťažké lano, ktoré prehodil ponad veľký skleník a o ktoré bola pripevnená hnedá plachta. Harry ho chytil, napol a strčil ho do zeme.

Seth k nemu prešiel a tvrdo ho potľapkal po chrbte. "No chlapče, bol by z teba dobrý farmár. Pozri na to, už nám zostávajú len dva!" usmial sa Seth s iskierkami v očiach. Pozrel dolu na Harryho a podal mu roztrhnutý kus lana. "Urobil si mi láskavosť, Harry? Mohol by si toto dať do stodoly a priniesť späť celé lano? Tak je to správne, chlapče."

Harry vzal lano a poobzeral sa po stodole. Rozbehol sa k nej, no v tom si všimol osamelú postavu. Priblížil sa k nej. Lano mohlo počkať.

"Dobrý deň, profesor!"

Severus sa otočil a podvihol obočie nad študentovou divnou náladou. Harry k nemu zľahka podišiel.

Harry vzhliadol. "Chcel som vedieť, professor. Prečo nepoúživa vaša rodina mágiu? Nebola by ich práca ľahšia a rýchlejšia?"

Severus sa zahľadel na kopce, ktoré ich obklopovali a chvíľku nedal najavo, že Harryho otázku počul. Potom pomaly začal: "Pán Potter, niektoré veci…niektoré veci sú lepšie, ako mágia. Čarodejnícky svet san a ňu príliš spolieha. Je to všetko na čo kedy myslia. Tým, že neuvažujú o najjednoduchších veciach a vykonajú ich mávnutím prútika, tieto veci strácajú." Nachvíľu sa odmlčal. "To je jedna z tých najcennejších lekcií, aké sa v živote naučíte, pán Potter. Dúfam, že ste ma pozorne počúvali."

S tým sa Severus otočil a zamieril do polí. Harry ho zmätene pozoroval. Pozrel na roztrhnuté lano vo svojom náručí a zamieril k stodole. To bol celý professor Snape, aby takto odpovedal! 

"Jedna, dva, tri…hore! Uf! Povedal by som, že tento balík sena bol ťažký. Dajme si nachvíľku prestávku, čo povieš, Harry?"

Chlapec vedľa muža nadšene prikývol. Keď si sadli na balík sena, Harry sa po stodole poobzeral. Bola to prvá stodola v akej kedy bol a bola cool. Väčšina práce toho dňa bola uponáhľaná, kvôli burke, ktoá sa k nim blížila. Vietor pribral na sile neuveriteľne rýchlo a bolo ešte chladnejšie ako predtým. Harry spolu so Scottom končili vo vnútri stodoly, zatiaľčo Seth so Severusom dokončovali práce vonku.

Harry vzhliadol a Scotta si premeral. Bol celkom v pohode, keď ste sa s ním začali rozprávať. Bol prísny a dbal na pravidlá, no niečo na ňom nesedelo. Harry o tom premýšľal po celý čas, čo robili v stodole. A nakoniec mu to došlo. Scott vyzeral presne ako Seth, no vec, ktorú po otcovi nezdedil boli jeho iskierky v očiach.

Jedna vec, ktorá bola o Snapovej rodine istá, bola tá, že je to jedna veľká hádanka. Harrymu by zabralo veky, kým by ju vylúštil. Mohol by sa na rodinu spýtať profesora Snapa, ale načo to riskovať. Kto vie, aká by bola jeho reakcia na takúto otázku.

"Takže, Scott, nezdá sa ti troche divné, keď pomyslíš na to, že sa tvoj malý brat nevracia ani na leto, nie je ti to troche divné vzhľadom, že je učiteľ?" pátral Harry po odpovediach a dúfal, že nebol príliš nápadný.

Scott trochu naklonil hlavu a hodil očkom po Harrym. "Ani nie. Teda, Severus učí niekde v Európe, takže si nemôže dovoliť letieť sem každú chvíľu. A okrem toho, Severus povedal, že sa niekoľko posledných rokov kdesi vzdeláva. Je to veľký chlapec a vie sa o seba postarať. Aspoň niekto sa odsťahoval z domu a zarába sin a živobytie sám."

Harry prikývol. "Takže, ako presne sa stal študentom v Anglicku?"

Scottov výraz schladol a on odvetil: "Nie je na mne, aby som ti tento príbeh vyrozprával."

S tým Scott vstal a zobral vedro ovsu. Podal ho Harrymu, on sám vzal ďalšie a odkráčal. Harry ho rýchlo nasledoval.

Poď čo najrýchlejšie to dorobíme, aby sme predbehli ocka so Severusom a tiež tú búrku, čo sa blíži.

Harry prešiel ku stajňam so zvieratami. Tá záhada, ktorá profesora a jeho rodinu obklopovala bola naozaj mätúca. Možno by ju vedel vyriešiť, ak by sa spýtal každého člena rodiny. Harry sa nevedel dočkať na návrat do Rokfortu, kde bude mať príležitosť o tomto všetkom povedať Ronovi a Hermione.

S touto myšlienkou sa Harry usmial a znovu sa naplno pustil do práce. Čím skôr toto dokončí, tým skôr bude môcť zájsť do tepla v dome.

*************

Severus potichu jedol raňajky, kým ostatní sa prechádzali okolo a vzrušene si šepotali. Všetkých ich ignoroval a sústradil sa na svoje jedlo. Nič nemohlo prekonať kuchárske schopnosti jeho matky, ani rokfortské kuchyne. Bola škoda, že túto schopnosť nezdedil. Znovu zakusol.

Sam vošiel do kuchyne a šlohol Sapphire buchtu práve vo chvíli, keď sa ju chystala zjesť, a pokračoval k Severusovi. Sapphirin výraz sa zmenil na grimasu a tvár jej zčervenela. No predtým než sa niečo stalo, vystrčil Severus nenápadne nohu. O niekoľko minút ležal Sam na zemi s buchtou rozmliaždenou na tvári. Sapphire sa rozrehotala a prešla k bratovi.

"Ty si taký hajzlík, Sam! Ale toto si si zaslúžil. To máš za to, že si taký hnusák!" Pobavene pozrela na Severusa. "Díky, Sev, vždy si bol majster pomsty!" S tým Severusovi postrapatila vlasy, zobrala si druhú buchtu a odišla do izby.

"Sapphira, poď späť a najedz sa poriadne! Potrebuješ toho viac ako len malú buchtu!" zamávala Sabrina varechou od cesta po svojej odchádzajúcej dcére

"To si nevedela, mami, to je Sapphirin nový spôsob stravovania," zavrčal Sam, mračiac sa, keď si zotieral zvyšky buchty z tváre, "zjedz tak málo, ako je len možné."

Sabrina pokrútila hlavou a vrátila sa späť k vareniu. Severus pokračoval v jedení a celá scéna ho vôbec nezaskočila. Pozrel sa na Sama a rýchlo znovu upriamil pozornosť na jedlo, skrývajúc úsmev.

Sam sa naňho ostro zahľadel. "Čo?"

Severus si niečo pod nos zamrmlal.

Sam teraz upriamil na brata celú pozornosť. "Čo?!"

Severus sa postavil, potľapkal brata po ramene a začal odkladať riady. Zachechtal sa. "Sam, máš na čele čučoriedku."

Sam si začal zúrivo šúchať čelo. Sabrina prešla k Severusovi. "Ako si sa vyspal, Severus?"

Severus pokrčil ramenami a zavrčal.

Sabrina si vzdychla a dala synovi bozk na čelo. Doniesol sa k nim Samov hlas. "Aaaaaaaaaaaach, sladké!" O niekoľko sekúnd neskôr sa mu na tvári rozplesol kúsok cesta.

Zajačal a začal si ho hnevlivo šúchať z tváre.

Severus práve vychádzal z kuchyne, keď tam vošiel Seth a svojho syna zastavil. "Dobré ráno, Severus. Ako sa ti spalo? Dúfam, že lepšie ako minule!"

Severus na svojho otca zazrel a jeho výraz jasne hovoril: "To si musíš strielať!" Neodpovedal, ale uhol otcovi z cesty. Seth sa naňho prísne pozrel, ale šiel sa naraňajkovať.

Severus sa znovu snažil vyjsť, bo tento raz ho skoro zvalcoval Skylar, ktorý bez dychu vbehol do miestnosti. Neustále okolo nich poskakoval. Prešiel k starej mame a zaťahal ju za sukňu.

"Hádaj čo! Hádaj čo!"

Sabrina predstierala dychtivosť, "Čo? Čo?"

"Včera v noci snežilo! Vonku sú kopy snehu! Môžem sa ísť von hrať? Môžem?!

Sabrina pokrútila hlaovu. "Teraz nie, Skylar. Musíš sa najprv naraňajkovať a ani nie si poriadne oblečený!"

Skylr pokrútil hlavou a zamračil sa. "To mi je jedno! Chcem ísť von, teraz!" S tým sa otočil a vybehol z dverí. Za ním sa niesli Sabrinine výkriky.

Severusovi sa podarilo chytiť Skylara skôr, ako dobehol k dveraám. Skylar sa začal metať a kopať. Severus ho zdvihol do vzduchu a šepol mu. "Skylar, počúvaj ma. Prestaň sa metať, lebo inak s tebou starý otec zatočí, počuješ? Teraz ma dobre počúvaj, chlapče, neviem, kde si toto správanie pochytil, ale najlepšie bude, ak s tým prestaneš. Robíš mamičke aj zvyšku rodiny viac starostí, ako potrebujú. Vždy, opakujem vždy, poslúchneš starú mamu, nehovoriac o mame. Rozumieš tomu, Skylar?"

Skylar smutne prikývol so zhrbenými ramenami. "Rozumiem, strýko Sev."

Severus prikývol, jemne Skylara položil a kľakol si k nemu, aby bol na jeho úrovni. "Čo si spravil zle, Skylar?" spýtal sa jemne a chytil chlapca za bradu.

"Neposlúchol som starú mamu."

Dobre. Znovu to už neurob, Skylar. Teraz poď sem a obíjmi ma."

Skylar sa pohol k Seveursovi a prepadol sa do jeho náručia. "Teraz," vstal Severus, "choď pomôcť starej mame do kuchyne."

S týmto Skylar nadšene odbehol. 

Bola zima. Taká strašná zima. Vietor bol silný a zarýval sa až pod kožu. Ledva videl. Bola taka zima. Prečo bola taká hrozná zima? Niečo mu premáčalo oblečenie. Všetko ho bolelo. Kde boli? Boli blízko, ďaleko? Napadnú ich tu? Napadnú ich tam? Kde ich napadnú? Prežil niekto? Bol sám, tak sám. Bola mu zima.

Jeho jediným spoločníkom bol chlapec opretý o ľadovú stenu. Jeho dych bol plytký a nepravidelný- Jemne chlapsom potriasol a ten vzhliadol s beznádejou v očiach. To bola ich posledná šanca. Ich posledná výzva.

Muž napočítal do troch a obaja vybehli a s víťaznými výkrikmi preskočili ľadovú stenu. Vbehli do búrky.

Severus a Harry sa s prehľadom vyhýbali snehovým guliam. Obaja sa blížili k ich hlavnému cieľu. Chceli obsadiť nepriateľskú pevnosť. Stále husto snežilo a bolo takmer nemožné bežať v po pás hlbokom snehu. Harryho trafilo niekoľko snehových gulí, ten sa hodil na zem a okamžite ho obklopili protivníci. Všade naokolo sa ozývali víťazné výkriky, ale Severus nepoľavil.

Bol už len niekoľko krokov od nepriateľskej pevnosti, keď ho do hlavy trafila snehová guľa. Hneď zastal, akoby bol mŕtvy, alebo pomaly zomieral. Severus pred seba natiahol ruku, prešiel prstami po svojom cieli a zvalil sa do snehu.

Dotkli sa ho jemné, male prstíky, ktoré pomaly prešli najeho tvár. Chytili ho za bradu a preložili ju do niečieho malého lona. Severus otvoril oči a uvidel nas sebou Susaninu malú tvár naplnenú obavami. Usmial sa, zodvihol ruku a pohladil jej tváričku.

"Môj anjelik," zašepkal, "ma prišiel zachrániť."

Susan sa zachichotala a pobozkala Severusa na čelo. Ten vyskočil a zobral so sebou aj Susan. Vyhadzoval ju do vzduchu a smial sa.

"Som nažive! Tento anjelik my práve priviedol späť s nekonečného spánku!"

Sam do Severusa hodil snehovú guľu. "Hej, to nie je fér. Nikto z nás nemôže ožiť!"

Scott pokrútil hlavou a pomohol Harrymu vstať. "To je jedno, aj tak sme vyhrali."

Sapphire sa šťastne usmiala. "Heh, ale som ti dala, Severus!"

"Áno a teraz podťe všetci dovnútra, kým naozaj zomriete! V tom snehu sa jašíte celý deň!" zakričala na nich Sabrina z domu.

Všetci si vzdychli, ale pobrali sa naspäť. Severus potľapkal Harryho po ramene. "Dobrá práca, tentokrát sme ich skoro porazili."

Severus kútikom oka zachytil prekvapený pohĺad svojho študenta. Ignoroval ho a kráčaô ďalej. Ten chlapec sa nikdy nepoučí! 

Stromček bol nádherný. Bol ovešaný zlatými ozdobami, od ktorých sa odrážalo svetlo lampy. Bola to, okrem klavíra druhá najväčšia vec v obývačke. Harry naň dal viac pozlátka. Hodil pohľadom po malom dievčatku, ktoré tiež ozdobovalo stromček.

Harry nevedel, či by sa s ňou mal rozprávať, ale rozhodol sa skúsiť to. "Páči sa ti ten stromček, Susan?"

Susan sa naňho zarazene pozrela a trochu sa odtiahla.

Harry sa rozhodol, že to skúsi. "Dnes večer vyzeráš naozaj nádherne, Susan."

Keď sa začervenala, skúsil to ešte raz.

"Volám sa Harry. Vieš povedať Harry? Har-ry. Takto. Harry."

Susan san a Harryho na chvíľu zahľadela a potom prešla na opačnú stranu stromčeka, kde ju nemohol vidieť. Harry si povzdychol.

Niekto za ním sa zachechtal.

Harry sa otočil a uvidel chrbát svojho profesora.

Skvelé. 
 
 
 
**************

Keď vyšli až na vrchol kopca, objavilo sa pred nimi male mestečko. Zarýval sa do nich chladný vietor a od napadaného snehu sa vo všetkých farbách odrážalo slnečné svetlo. Obloha bola belasá a nebo nehatili žiadne oblaky.

Sane, obsadené Snapovcami a jedným Potterom, sa hlbokým snehom predierali pomedzi stromy smerom k mestu. Seth a Sabrina sedeli spolu s deťmi vpredu a riadili kone. Vzadu sa tlačili Sam, Sapphire, Stella a Harry. Scott so Severusom stáli na lyžiach vzadu.

Chodníček v lese sa zužoval a začali do niech udierať haluze z okolitých stromov. Na cestu vyrazili skoro ráno, prešli cez otvorené polia a cesty. Niekoľko hodín si pospevovali koledy, napriek tomu, že v skupine vedela spievať jedine Sapphira. Čoskoro stratili koledy to čaro a oni upadli do driemot. Teraz na saniach iba potichu v očakávaní sedeli.

Veď dnes sa šlo na vianočné nákupy!

Zastavili na okraji mestečka. Všetci sa vysúkali zo saní, ponaťahovali sa a len tak sa okolo nich prechádzali. Sabrina rozdala všetkým nejaké peniaze spolu s inštrukciami. Keď sa otočila chrbtom k Susan, Severus jej nenápadne podstrčil svoje peniaze.

"Tak teda dobre, všetci! Budeme tu dnes celý deň, takže máte dosť času na to, aby ste si vybavili, čo potrebujete. Mládež, popárujte sa s dospelými. Vráťte sa na obed. Naspäť vyrážame po zotmení, prídťe načas!"

Mestečko bolo nádherné. Domy boli jednoduché, z ich komínov sa zdvíhal dym. Deti sa naháňali a hádzali do seba snehové gule. Po uliciach sa ponevieralo množsto ľudí. Vzduchomsa niesli vianočné koledy. Malé snežné vtáčiky sa plaholčili po zemi a ďobali do opustených zvyškov jedla.

Harry šiel so Samom. Zdalo sa, že Sam pozná perfektné miesta na kúpu darčekov. Harry sa neustále užasnuto pozeral na nádherné muklovksé darčeky. Kto by to bol povedal? Harry sa rozhodol, že by mal niečo malé darovať každému členovi rodiny, keďže o medzi seba tak milo prijali. Čo by mal dať profesorovi? Harry sa cítil divne už len keď nad tým premýšľal.

Sam ho ďobol a ukázal na druhú stranu ulice. Bol tam Seth so Sabrinou…bozkávali sa pod imelom. Sam mu na začiatku ich spoločného dňa vysvetlil, že ak nieke uvidia Snapa, mali naňho či ňu hodiť snehovú guľu. Bola to tradícia. Už dostali Sapphiru, Stellu a Scotta. Ich dostal profesor Snape s deťmi. Teraz prišiel čas, dať snehovú nádieľku aj ďalším dvom.

Okrem bozku čakali na Setha a Sabrinu ešte dve prekvapenia. Dve ľadové snehové gule. Sabrina vyskočila, otočila sa a uvidela dve známe postavy, ako so smiechom utekajú preč.

Sam a Harry vošli do obchodu aby pochytili dych a pozreli sa, či ich niekto nenaháňa. No nevideli ani známky po Sethovi či Sabrine.

Sam Harryho potľapkal po chrbte. "Si takmer taký dobrý ako Sapphire! Škoda, že sme nevideli Severusa, bože to by bola kopa snehu!"

Harry sa uškrnul a skontroloval, či má všetky svoje nákupy. Stále musel niečo kúpiť pre Rona a Hermionu. Harry zastal a pomyslel na nich. Čo robia práve teraz? Pravdepodobne hrajú hry, doťahujú sa, zabávajú sa…ale nemohli sa zabávať až tak, ako on!

Sam ho ďobol lakťom. "Myslím, že by sme odtiaľto mali radšej vypadnúť."

Harry sa okolo seba po prvýkrát poobzeral. U regálov a stien viselo spodné prádlo, boli tam rozostavené sporo odeté ženské figuríny, šperky a voňavky vystavené na pulte a vo vzduchu sa niesla otrasne sladká vôňa. Harry sa začervenal a odvrátil oči.

"Poď maličký, kým sa na smrť nevystrašíš." Sam odtiaľ Harryho vitiahol skôr než sa k ním žena za pultom stihla priblížiť.

Keď tak bezcieľne kráčali po meste, Harry pozrel na Sama. "Čo myslíš, že by som mal kúpiť Severusovi?"

Sam nečakane zastavil a pomaly pozrel Harrymu do očí s úškrnom na tvári. "Poď!" vykríkol, schmatol Harryho za predlaktie a odtiahol ho preč.

Keď mu Sam ukázal, kam mal namierené a čo má kúpiť, Harry sa zvalil do snehu a začal sa rehotať. Okamžite to kúpil a len dúfal, že ho za to profesor Snape nezabije. 

Slnko zapadalo za stromy a vonku sa ochladilo. Občania mesta sa vracali do svojích skromných domov na večeru. Cez hmlou naplnený vzduch sa niesli zvuky nočných zverov. Dnešok bol vyčerpávajúci, ale zato uvoľňujúci.

Severus si pritiahol kabát. Cesta domov nebude veľmi príjemná. Ale keď sa tak nad tým zamyslel, on bol na nepríjemnosti zvyknutý. Dnešný deň bol produktívny a aj príjemný. Hlavne keď spolu s deťmi zosypali na Harryho so Samom sneh z celej strechy!

Severus znovu skontroloval počet detí. Susan a Sean boli schúlení vpredu vedľa starých rodičov. Susan sa naňho usmiala. Kam odbehol Skylar? Ach, tam je, lezie na strom…zase. Severus k nemu podišiel.

"Poď, Skylar. Nasadni na sane, aby sme už mohli ísť. Tak, len mi skoč do náručia!"

Skylar san a svojho strýka tvrdohlavo pozrel a pokrútil hlavou.

Severus si povzdychol a pošúchal si hlavu. "Prosím, Skylar, nechce sa mi to znovu opakovať. Tak poď."

Presne, keď sa zdalo, že tam Skylar zostane do konca svojho života, zachichotal sa a hodil san a Severusa, čím ich oboch zhodil do snehu. Tvrdo.

"Dobre, Skylar…Skylar prosím ťa zlez zo mňa a nasadni na sane vedľa brata a sestry."

Skylar vyskočil a pobehol ku saniam, ale nenasadol.

Čoskoro sa k saniam dostavil aj zvyšok rodiny, ponorenej v hádke.

"Myslel som, že si povedala, že tu máme byť, keď sa zotmie, mami," povedal Scott hravo a nasadol dozadu.

Sabrina si založila ruky na boky. "Stratla som sa s Rebeccou, viete, že sme sa už dlho nevideli…zarozprávali sme sa…"

"No, to je jedno, len už poďme!" zakričal Seth zo saní.

Severus sa poobzeral. Dvaja členovia rodiny chýbali. Otočil sa k Sabrine. "Mama, kde je Sam a Sapphira?"

Stella mu odpovedala. "Keďže to mame trvalo tak dlho, rozhodli sa, že tu zostanú na noc. Sapphira sa pravdepodobne stretne s tým svojím priateľom."

Sabrina pokrútila hlavou. "Ten muž ju raz zatiahne do problémov, viem to!" Otočil sa. "Sú všetci pripravení?"

"Ešte nie, mami. Skylar, naskoč na sane," zakričala Stella.

Skylar pokrútil hlavou a zadupal nohou. "Nie! Chcem tu zostať so Samom a Sapphire. Chcem!"

Stella zosadla zo saní a prešla k Skylarovi. "Skylar, už mám toho akurát dosť. Poslúchni ma a naskoč na tie sane, teraz!"

Stella sa za ním natiahla, ale on odskočil a rozbehol sa do mesta, kde s aim stratil z dohľadu.

"Skylar!"

Skôr než stačil niekto niečo urobiť, rozbehol sa Severus za ním.

Severus bežal z celej sili a domy a obchodi okolo neho rýchlo striedali jeden druhý. Tých pár ľudí, čo sa ešte ponevierali po uliciach naňho divne hľadeli. O to sa nestaral. Nakoniec uvidel Skylarovu po dychu lapajúcu postavu pri fontáne na opustenom námestí. Kým se Skylar stihol uvedomiť, čo sa deje, Severus ho chytil za paže a zatriasol ním.

Skylar sa bál, nikdy predtým nevidel svojho strýka takto vytočeného.

"Teraz ma dobre počúvaj, chlapče," zašepkal Severus tichým výhražným hlasom. "Toto je naposledy. Už s tou drzosťou prestaň. Predtým som ťa niekoľkokrát varoval. A keďže nemáš ocka, musím ťa potrestať ja sám."

Čoskoro bol Skylar ohnutý cez strýkovo koleno so stiahnutými nohavicami. Keď zacítil ostrú bolesť, vykríkol. Severus vo výprasku nepoľavil a Skylar si bol istý, že urmie. Po jeho lícach sa ktúľali slzy a on neustále opakoval ako je mu to ľúto.

Nakoniec ho Severus postavil a pozrel mu do očí. Oči jeho strýka boli plné hnevu a to ho vystrašilo.

"Teraz počúvaj, chlapče. Tvoja mama má dosť starostí aj bez toho, aby si jej neustále odvrával. Sú Vianoce a aspoň raz v živote by si mohol myslieť aj na niekoho iného ako na seba! Očakával som, že budeš muž, že sa o svoju rodinu postaráš, ale sklamal si ma. Počul si ma, chlapče?!" Severus ním ešte trochu zatriasol.

Skylar bol teraz tak vydesený, že zo seba len vykoktal: "Á-á-áno, St-strýko Sev-Severus. J-j-je mi to ľúto! J-ja u-už to v-viac nespravím." S týmto sa Skylar zosunul na zem, kde sa schúlil do klbíčka a čosi si nezrozumiteľne mrmľal.

Severus tam strnulo sedel. V mysli sa mu vynorili spomienky z jeho vlastného detstva. Hrôzu naháňajúce a nočné mory vzbudzujúce spomienky. Práve sa správal ako jeden z nich. Čo to urobil? Sklopil pohľad na vydesené dieťa v snehu, ktoré bolo akoby v tranze.

Smutne pokrútil hlavou a kľakol si vedľa toho chudáčika. Dotkol sa jeho ramena. Skylar sa mykol a odsunul sa od neho. "Och, Skylar," zašepkal Severus tichým, jemným no zlomeným hlasom. "Čo som to urobil?"

"Skylar, poď sem."

Skylar vzhliadol, očakával, že dostane facku, alebo že mu začne Severus nadávať, ale čo uvidel boli dva tmavé otvory, v ktorých sa hromadili slzy. Pomaly sa k nemu priblížil a svojho strýka objal. Hrozne chcel, aby ho strýko utíšil a objal späť.

"Och, Skylar. Je mi to tak ľúto. Všetko, čo som povedal. Bolo to podlé, kruté a detské. Nechcem aby si si kedykoľvek myslel, že ťa neľúbim…pretože ťa ľúbim, veľmi. Čo si spravil bolo zlé, ale ten výprask si si nezaslúžil…odpustíš mi niekedy?"

Skylar zdvihol pohľad a roztrasene sa usmial. "Odpúšťam ti, Strýko. Nikdy by som ťa nemohol nenávidieť, nikdy. Je mi ľ-ľúto toho, čo som urobil a sľubujem, že sa polepším." Skylar Severusa znovu objal. "Aj ja ťa ľúbim."

Chvíľu tam len tak sedeli, kým si Severus neuvedomil, aká je mu strašná zima. Pozrel sa na trasúceho sa chlapcav svojom náručí. "Čo keby sme šli naspäť? Som si istý, že sa už o nás strachujú."

Severus Skylara zdvihol na ruky a začal kráčať.

"Nie, pravdepodobne už odišli!"

Severus sa zachechtal. "Aj to je možné."

Keď dorazili k saniam, Stella na nich s obavami hľadela. Skylar naskočil dopredu, zatiaľčo sa Severus vtlačil dozadu. Seth zapálil lampáše a Sabrina zapla baterku. Čoskoro vyšli z mesta a obklopila ich tma.

Cesta domov bola tichá a ponurá. Nikto neprehovoril. Nikto nespieval. Vzduch bol až neuveriteľne chladný a cesta neuveriteľne dlhá. Na polceste už však väčšina z nich driemala. 

Harry chcel práve zhasnúť svetlo, keď mu niekto zaklopal na dvere.

"Vstúpte", zašepkal.

Do izby nakukla Sabrina. "Dal by si si kakao, Harry?"

Harry pokrčil plecami. "Áno, ďakujem."

Sabrina vošla do izby, zavrela za sebou dvere a po špičkách prešla až k jeho posteli. Na nočný stolík mu položila horúri hrnček s kakaom.

"Sabrina, prečo navštevoval profesor Snape školu v Anglicku?"

Sabrina stuhla s rukou na kľučke, pomaly sa otočila a pohliadla do Harryho prosebnej tváre.

"Prosím, Sabrina. Musím to vedieť."

Sabrina si vzdychla a strnulo si sadla na kraj Harryho postele. Vystrela sa a chvíľu len nehybne hľadela na stenu, do dávnych spomienok. "Myslím…že najlepšie bude začať Severusovým narodením…ma farme sa vtedy nedarilo a my sme mali toľko detí a ešte jedno na ceste. Scott a Stella boli dosť starí na to, aby mohli na farme vypomáhať, ale aj tak sme si nemohli dovoliť výchovu všetkých našich detí. Našla som si v meste prácu, ale ani to nestačilo. Tak…tak sme dali naše dve najmenšie deti na adopciu. Ale nebola to naozajstná adopcia, išlo o to, že rodina, ktorá by si naše dieťa zobrala by ho mala dovtedy, kým be sme sa oň nemohli znovu postarať."

Sabrina sklopila pohľad. "Bola to asi najťažšie rozhodnutie v mojom živote. Sapphira šla do rodiny v Kalifornii a Samuela sme museli poslať preč tiež."

"Keď sa Severus narodil, ledva sme vychádzali. Myslela som, že sa budem musieť vzdať môjho čerstvo narodeného dieťatka, ale banka nám dala ďalšiu pôžičku. Ale keď mal Severus šesť rokov, nemali sme na výber a museli sme ho poslať preč. Bol to malý anjelik, plný lásky a života. Miloval všetkých a všetko…Elddirovci, to bolo meno jednej rodiny, sa o môjho chlapčeka veľmi zaujímali. Boli taký milí, mladí novomanželia a boli aj bohatí. Myslela som, že môj malý Severus má pred sebou svetlú budúcnosť. Povedali, že sa musia presťahovať do Anglicka, kvôli nejakej pracovnej ponuke, ale že Severusovi dovolia, aby nás počas letných prázdnin navštívil."

Pokrútila hlavou a po jej peknej tvári sa skotúľala osamelá slza. "To bolo naposledy, čo som svojho chlapčeka videla takého šťastného a plného života."

Utrela si slzy, ktoré nasledovali tú prvú, no ich prúd nezastavila. "Každé leto na ňom boli viditeľné malé zmeny. Nikdy sa neusmial, nenávidel, keď sa ho niekto dotkol, nenávidel všetko. Bol utiahnutý a rozprával sa s nami stále menej a menej. Jeho návšetevy bol čím ďalej tým kratšie."

"Nakoniec, keď mal Severus pätnásť rokov, sme sa dostali z dlhov. Všetky deti sa mi vrátili…všetky okrem Severusa. Povedal, že v Anglicku študuje a že nemôže štúdium v polke prerušiť. Ale všetci sme vedeli, že niečo nie je v poriadku."

"Zostal tam aj potom čo doštudoval, povedal že cestuje po Európe. Nevidela som ho od štrnástich. Nikdy sa mi nepodarilo Elddirovcov kontaktovať, čo ma dodnes mätie."

"Takže keď sme počuli, že dostal miesto učiteľa na škole, kde predtým študoval, mysleli sme, že nášho chlapčeka už nikdy neuvidíme."

Pre Sabrinu bolo stále ťažšie s príbehom pokračovať. "Potom nás jedného dňa navštívil Severusov zamestnávateľ, Albus. Všetko nám…vysvetlil. Ako sa Elddirovci stali najväčšími kriminálnikmi v Anglicku. Ako moje dieťatko zneužívali a týrali. Ako sa z toho Severus trochu spamätal, ale nikdy už nebude taký aký bol predtým. Albus nám sľúbil, že sa za nami Severus čoskoro staví, sľúbil, že sa o Severusa postará akoby bol jeho vlastný syn."

Sabrina pozrela na Harryho zlomeným pohľadom, ako matka, ktorá stratila svoje dieťa. "Severus sa už neusmieva a nesmeje tak, ako keď bol malý chlapček. Niekedy sa modlím, aby sa mi moje dieťatko vrátilo. Prečo? Prečo sa to stalo tomu najšťastnejšiemu, najnevinnejšiemu dieťatku na svete?"

Sabrina sa rozvzlykala, akoby jej niekto trhal dušu. Harry nevedel, čo robiť. Ako uchlácholíte ženu, ktorá stratila svoje dieťa a keď ho konečne znovu našla, bolo zlomené a zvnútra zomieralo? Určite neexistoval väčší smútok ako ten, čo práve cítila ona. Harry bol úplne zhrozený, áno aj jeho zneužívali, ale nie takto.

Sabrina sa nakoniec utíšila a milo sa na Harryho pozrela. "Severusovi je teraz už omnoho lepšie, tým som si istá. Ale v jeho očiach je stále hlboký smútok, ktorý odtiaľ nikdy nezmizne…a vždy keď sa do tých očí pozriem, láme mi to srdce."

Harry nevedel, čo povedať. "Je mi to ľúto," sa jednoducho nehodilo.

Sabrina povzdychla a vstala. "Radšej ťa nechám vyspať sa. Už nám do Štedrého večera zostáva len jediný deň! Dobrú noc, zlatko."

"Dobrú noc, a…ďakujem."

Sabrina sa usmiala. "Nie je za čo, Harry." Otočila sa, ale zastala a ešte raz sa na Harryho zahľadela. "Viem, že je ten malý chlapček niekde v Severusovi ešte stále ukrytý."

S tým odišla a Harry zahasil sviečku. Noc mu v tom momente pripadala hrozne tmavá. 
 
 *************

Harry si nemohol pomôcť. Celý nasledujúci deň musel myslieť na to, čo mu Sabrina povedala. Tak veľa to vysvetlilo. Prečo bol jeho profesor taký chladný, krutý a nie veľmi spoločenský. Jeho správanie sa voči študentom, hlavne k nemu mu stále nešlo do hlavy. Ale aj tak, kto mohol prežiť všetko to, čo on a ešte stále mať všetky pokope?

A vtedy sa Harryho vnímanie od základov zmenilo.

Severus nebol ten starý netopier, ktorý mučil svojich študentov. Nebol zosobnením diabla. Bol osamelý, nepochopený, utýraný muž. Muž, ktorý znovu potreboval zažiť radosť a slobodu. Bol malé dieťa naplnené životom a šťastím, ktoré len potrebovalo oslobodiť sa od svojich spomienok.

A z nejakého dôvodu cítil Harry potrebu pomôcť mu.

To si Harry predsavzal. Stane sa Severusovým priateľom, aj keby ho to malo zabiť.

Takže bol teraz tu a snažil sa nadviazať rozhovor so záhadným Severusom Snapom!

"Hm, uch…Severus, aká je tvoja obľúbená farba?" spýtal sa Harry a s rednúcou tvárou miesil cesto silnejšie ako bolo potrebné.

Severus naňho pozrel, akoby nemal všetky pokope a pravdupovediac ich možno ani nemal.

"Ja milujem žltú!" zakričala Sabrina skláňajúca sa nad dresom a prísne sa na syna zahľadela.

Ten si povzychol a zamrmlal. "Modrá."

"Och, to je krásna farba, zlatko. Prečo chodíš stále v čiernom?"

Severus na matku zazrel a neodpovedal, iba ďalej miešal prísady.

"Moja obľúbená farba je zelená," povedal Harry a snažil sa, aby to znelo šťastne, nie trápne. Potom to skúsil znovu. "Mačky…alebo psy?"

"Mačky."

"Kačice."

"Psy."

Obaja sa otočili a divne sa na Sabrinu zahľadeli. Po chvíli so to uvedomila a prešla do obranného módu. "Čo? Mám rada kačice!"

Harry sa vrátil späť k cestu a pokračoval v konverzácii. "Mal sin niekedy mačku?"

"Nie."

Harry pokrčil plecami. "Vieš, ešte stále je tu profesorka McGonagallová…"

Severus si odfrkol, kútikom oka pozrel na matku, potom uprel pozornosť na Harryho. "Ani náhodou, chlapče."

Sabrina sa pomaly otočila s varechou v ruke. "Kto je tá McGonagallová, Severus?" spýtala sa lstivo.

Severus sa na Sabrinu milo usmial. "Moja kolegyňa. Mami. Kedysi bola mojou učiteľkou. Je asi tak stará, ako Albus."

Sabrina zbledla a vrátila sa k svojej práci. "Och."

Počas prípravy večere sa Harry neprestal pýtať otázky. Ku koncu bol Severus podráždený, niekedy si zamumlal, "čo je toto, Dvadsať otázok, alebo čo?". Harry sa rozhodol, že na ten deň toho bolo dosť, vzdal to a z kuchyne odišiel.

Sabrina sa na syna hnusne pozrela. "Teraz si zranil Harryho pocity. Iba sa snažil lepšie ťa spoznať! Snažil sa byť priateľom."

"Nepotrebujem priateľa, mami."

Sabrina sa jemne dotkla jeho ruky a zašepkala. "Možno ho potrebuješ." S tým si zložila zásteru a aj ona z kuchyne odišla.

Severus si vzdychol a oprel si hlavu o jednu skrinku. Keď sa nad tým zamyslel, celkom sa pri tom zabával. A Harry sa snažil…spriateliť sa s ním. Aj keď tomu bolo dosť ťažké uveriť.

S miernym zavrčaním položil Severus varechu na linku a prešiel do Harryho izby. Vedel, čo by mohol urobiť..

Severus zakopal na dvere a čakal, kým ich Harry príde otvoriť.

"Profesor?" vykúhla Harryho zmätená tvár do haly. "Deje sa niečo?"

Severus pokrútil hlavou. "Poď so mnou, Harry. Chcem ti niečo ukázať….vonku."

Aj keď bol ešte stále zmätený, Harry na seba rýchlo hodil kabát a obul sa. Čoskoro sa so Severusom ocitli v lese. Bola to tmavá noc. Harry sa neustále potkýnal zatiaľ čo sa zdalo, že sa Severus kĺže.

Nakoniec Severus zastavil a kľakol si. Harry jeho príkladu nasledoval. Vpredu videl jemné svetlo a pohyb mnohých zvierat. Severus mu naznačil, aby bol ticho a sfúkol lampáš.

Potichu vykročili smerom ku svetlu. Severus od seba oddelil konáre. Harry nemohol uveriť tomu, čo videl! Stádo jednorožcov. Ich čistobiela srsť sa v temnote leskla, boli vysoké a hrdé. Ich rohy sa im majestátne týčili do neba, každý bol ostrý a hladký. Ich mláďatá sa medzi sebou hrali a ostatní sa okolo nich len prechádzali.

Keď zbadali dvoch ľudí, chceli inštinktívne zareagovať a ujsť, ale vtedy si všimli, že jeden z nich je Severus a okamžite sa upokojili. Severus Harrymu pokynul, aby predstúpil. Potom sa dotkol jednorožca medzi očami a poklonil sa. Harry urobil to isté. Keď sa jednorožca dotkol, jeho telom prešla elektrizujúca mágia.

Videl už mŕtveho jednorožca, ale toto bolo naozaj čarokrásne!

Po tom, ako sa prechádzal okolo a klaňal mnohým jednorožcom, pripojil sa Harry k Severusovi na jedinom kúsku trávy. Iba sledovanie tých prekrásnych tvorov bolo úžasné. Harryho žiariacu tvár vyjasnil mierumilovný úsmev. Ale keď pozrel na Severusa, všetko bolo inak.

Severus tam potichu sedel a trochu sa mračil. Vyzeral smutne, zlomene. Neprizeral sa tvorom pred sebou, ale hľadel do temnoty lesa.

Potom si všimol Harryho zmäteného výrazu a povzdychol. "Pozri sa tam do lesa, Harry. Čo tam vidíš?"

Harry zažmúril. "Nič."

"Pozri sa lepšie," zašepkal Severus.

Čím dlhšie tam hľadel, tým viac videl. Odstrčený od stáda stál ďalší jednorožec. Až na to, že bol čierny, inej postavy, chudší a ťažkopádny.

Harry nevedel, čo to má znamenať a oznámil to Severusovi.

Severus prikývol a položil si bradu na kolená. Vzdychol si a začal. "V každom stáde jednorožcov, a tých nie je veľa, pretože jednorožci majú radi samotu, v každom je aspoň jeden čierny. Chyba, porucha v ich génoch. No a tento jednorožec je už od začiatku vyvrheľ. Keď dosiahne istého veku, pošle ho stádo na nejakú misiu. Musí sám prejsť milióny kilometrov, cez rôzne terény a rôzne nebezpečenstvá aby našlo určitý typ konára. Potom sa musí do stáda vrátiť. Ostatní jednorožci to ale nezoberú na vedomie a on naďalej zostáva vyvrheľom a musí konár ochraňovať aj za cenu svojho života. Je tam toho ešte viac, ale o tom teraz hovoriť nechcem."

Harry sklopil pohľad. "To je hrozné, je to ako…"

Severus prikývol. "Je to ako čo, Harry?"

Harry naňho pozrel a pokrútil hlavou. "Nič."

"Je toho viac, Harry. Čierny jednorožec opovrhovanie, odpor a nenávisť znáša a využíva ich. Čierne jednorožce sú hrdé a nádherné tak, ako všetky ostatné. Prijmú každú výzvu a prekonávajú zdanlivo neprekonateľné prekážky. Myslím, že to je viac úctyhodné ako čokoľvek iné na svete."

Harry o tom chvíľu premýšľal. Nakoniec videl spojitosti so svojím vlastným životom. Ešte raz si prešiel všetkým, čo povedal Severus. To by naozaj mohlo byť riešenie jeho problémov. Nebude to ľahké, ale urobí to jeho život omnoho jednoduchším.

Teraz Harry uvidel skrytú múdrosť profesorových slov. Boli neoceniteľné.

Vďačne sa k Severusovi otočil, no ten tam už nesedel, stál pred čiernym jednorožcom. Tvor ho ostražito sledoval. Severus sa ho pomaly dotkol medzi očami a hlboko sa uklonil. Jednorožec vyzeral prekvapene. Odfrkol si a tiež sa poklonil.

Severus sa k Harrymu otočil s úsmevom na tvári. Spoločne čistinku opustili a Severus zapálil lampáš.

Harry sa k nemu opäť otočil. "Ďakujem že si ma sem zobral, Severus. Veľa to pre mňa znamená."

Severus pokrčil plecami a uškrnul sa. "Posledný v dome umýva riady."

Harryho oči zasvietili a jeho zamyslená nálada okamžite zmizla. "Ide sa."

S tým sa obaja rozbehli do lesa, netušiac akým idú smerom, ale celou cestou sa smiali.

*************

Bol štedrovečerný večer. Neustále snežilo. Dom vyvoniaval dobrotami, ktoré piekla Sabrina a bol preplnený slávnostnou náladou. Vo vzduchu bolo cítiť radosť a očakávanie.

Harry nakukol do obývačky. Stromček bol nádherný a pod ním žiarilo mnoho darčekov zabalených v obyčajnom baliacom papieri. Harryho puls sa pri pohľade na všetky tie darčeky zrýchlil. Už sa zajtrajška nemohol dočkať.

Pri stromčeku kľačali tri malé deti, ohmatávali darčeky a nadšene sa rozprávali. Harry a usmial a prešiel k nim. Potichu si sadol za ne. Keď si ho Susan všimla, vyskočila a trochu sa odsunula. Chlalci sa naňho zvedavo pozreli.

Harry sa opäť usmial. "Ako sa máte? Zabávate sa?"

Všetci prikývli.

Harry zvážnel. "Musíte sa teraz všetci dobre správať. Vaša mamička sa necíti veľmi dobre a potrebuje vašu pomoc, takže musíte byť poslušní. Žiadne hádky a bitky jasné?"

Všetci prikývli. "Budeme všetci dobrí, Harry!" vyhlásil Skylar a vystrčil hruď.

Harry sa uchechtol a postavil sa."Ja viem, že budete." S tým odišiel pomáhať do kuchyne.

Deň im rýchlo ubiehal a bola aj zábava, hlavne keď k Harrymu podišiel Sam a pošepol mu.

"Hej Harry. Chceš mi s niečím pomôcť?" povedal a ukázal na svoju matku. Ktorá práve robila koláč.

Harry sa poobzeral okolo a uškrnul sa. "Jasné."

Dvakrát vystrašili Sabrinu a dokonca aj Sapphiru…ktorá ich začala vzápätí naháňať s vreckovým nožíkom. Tiež naliali trochu vína do šumivého muštu a pridali viac cukru do bábovky.

Sam s Harrym sa obaja v záchvatoch smiechu zvalili na pohovku. V neďalekej izbe zaškriekala Sapphira, keď nepochybne našla pavúka na svojom vankúši. Pozreli sa na seba…a chytili ďalší záchvat smiechu. Zdrhli skôr, ako ich stihla Sapphira chytiť.

Počas večere Harry šťastne sledoval ostatných členov rodiny. Usmieval sa po celý deň a akosi teraz nemohol prestať. Úsmev mu ale z tváre zmizol, keď pozrel na stoličku oproti. Teraz si uvedomil, že Severusa v ten deň vôbec nevidel.

Otočil sa k Sapphire. "Kde je Severus?"

Sapphira si odfrkla a zabodla do moriaka. "Asi stále na svojej duševnej očiste v lese. Zdá sa mi to trochu divné, ale vraj si na to zvykol v Anglicku. Bez urážky."

Harry bol zmätený. "Duševná očista?"

"Áno, zlazko," povedala Sabrina. "Odíde skoro ráno, celý deň nič neje a precháda sa po lese…zamyslene."

"Hej," vložil sa do toho Sam. "Ak ho niekto preruší, je prakticky mŕtvy. Ten chlapec je divný."

Po tomto sa k tej téme už nevrátili a všetci šťastne jedli ďalej.

Predtým, než zaliezli do postelí sa ešte rodina zhromáždila v obývačke. Všetci, okrem Setha si posedali na zem. Ten si sadol za klavír a z biblie prečítal píbeh Ježišovho narodenia. Keď im hovoril o svojich pocitoch, oči sa mu zaliali slzami. Potom rozpovedali svoje pocity aj iní. Harry bol prekvapený, keď cítil tie emócie a lásku, ktoré naplnili vzduch. Nikdy nad takými vecmi nepremýšľal, no teraz sa cítil šťastne.

Vtedy sa medzi nich vkradol Severus. Zdalo sa, že si to okrem Harryho, ktorý sa naňho usmial, nikto nevšimol. Severus mu an oplátku prikývol.

Nakoniec sa všetci zhrčili okolo klavíra a spievali koledy. Harry sa poobzeral okolo. Všetci sa usmievali a spievali celými srdcami, dokonca aj Severus. Bolo tam spojenie, silné rodinné puto. Vtedy si Harrz uvedomil, že toto bolo to, po čom vždy túžil. Nikdy v živote nebol taký šťastný, taký milovaný. Zcelilo ho to, poslilnilo.

***********sen***********

Škola sa práve skončila. Snáď po porvýkrát nezasiahol na konci ich školského roka Voldemort. Ron a Hermiona ho plánovali navštíviť, namiesto toho, aby chodil on za nimi.

Tráva sa ako vlny na oceáne zavlnila, keď ňou preletel jemný vánok. Vzdialené zvuky farmy sa miesili so zvukmi z lesa. Bola v tom jednoduchosť, pokoj, láska.

Harry stál pred domom s úsmevom na perách. Bol doma. Harry rýchlo odhodil batožinu a vbehol do domu.

A tam boli: usmievali sa, smiali sa, čakali kým s ak nim Harry pridá. Stolička, na ktorej bolo kedysi vyryté "hosť" dnes niesla jeho meno. Prešiel k nim.

Bol s rodinou. Bol doma.

***********sen***********

Harry vyskočil z postele, keď cez dvere prebehli dve malé postavy a s krikom a smiechom vyskočili na jeho posteľ.

"Zobuď sa! Zobuď sa, Harry! Sú Vianoce! Vianoce! Je čas na otváranie darčekov! Poď! Poďme zobudiť starých rodičov!"

A len o chvíľku neskôr sa dvaja chlapci hnali po chodbe. Za nimi sa šťastne ponevierala aj Susan. Harry zazíval a zažmurkal. Obmotal si okolo seba prikrývku a vyšiel z izby. Severus sa opierajúc sa o stenu blížil k nemu. Vlasy mu trčali do všetkých smerov a zdalo sa, akoby ešte stále spal.

Keď sa dostal až k nemu, otvoril jedno oko a pozrel na Harryho. "Deje sa dnes niečo zvláštne, alebo vsávaš o tomto nekresťanskom čase vždy?"

Harry sa uškrnul. "A čo ty?"

Severus pokrčil plecami a zazíval. Spolu sa vybrali do obývačky, kde už sedela väčšina rodiny. Seth zakladal oheň, zatiaľ čo ho ostatní zmrznuto pozorovali. Sabrina bola v kuchyni a pripravovala raňajky.

"Hej, kde je Stella?" spýtal sa Sam.

Všetci okrem Sabriny, ktorá práve vošla pokrčili ramenami. "Necíti sa dnes ráno dobre. A ak si to nikto nevšimol, je to tehotná žena, ktorá bude každú chvíľu rodiť!"

Všetci nachvíľu zmĺkli a ohník sa pomaly rozhorel. "No! Ideme tie darčeky pootvárať, alebo tu len budeme postávať a pozerať na ne?"

Deti zatlieskali a hodili sa po darčekoch.

"Uch, uch, uch!" Sabrina schmatla dvoch chlapcov. "Od najmladšieho k najstaršiemu, to predsa viete! Teraz nechajte sestru otvoriť jej darčeky."

Rodina veseli klebetila a pozorovala ako deti otvárajú darčeky. Všetci sa usmiavali, smiali a čakali, kým sa otvorí ďalší darček. Čoskoro bol na rade Harry.

Posledný darček, ktorý otvoril bol malý. Na lístočku bolo napísané: "Od Severusa a Susan." Harry pomaly a opatrne roztrhol hnedý papier a odstránil výplň. Bol to sklenený jednorožec. Jeho čierna srsť sa leskla vo svetle ohňa. V predu bolo na podstavci, na ktorom jednorožec stál vyryté: "Česť sa skrýva vovnútri."

Harry sa usmial a teplo sa mu rozlialo až do končekov prstov. Harry sa na tých dvoch pozrel.

Susan sa usmiala a zašepkala: "Páči sa ti, Harry?"

Harry sa zasmial a zdvihol ju do vzduchu. "Veľmi sa mi páči, Susan!"

Potom sa otočil k Severusovi, no skôr ako vôbec pomyslel na to, že by ho objal vystrčil Severus pred seba ruku. Harry mu ňou z celého srdca potriasol. Rýchlo zabudol na všetky darčeky okrem jednorožca.Sam ďobol do Sapphiry. "O čom si myslíš, že celý tento rámus je? Veď je to iba jednorožec."

Sapphira na brata zazrela a pokričila plecami. "A ako to mám doriti vedieť? Možno je to niečo bristké."

Teraz bol na rade Severus. Vytiahol darček od Harryho. Obaja, Harry a Sam, na seba pozreli s iskričkami v očiach.

Jemne z obalu vytiahol namaľovanú keramickú figurínu. Nadvihol obočie. Bol to tučný muž s fúzami a zašpicatenou bradou, oblečený v šéfkuchárskej uniforme. Stál nad obrovským hrncom a varechou vo svojej mäsitej ruke. Na svojej guľatej tvári mal hlúpy výraz. Severus pozrel na dvoch uškŕňajúcich sa mužov.

"No," začal Sam, "vieš, myslím, žeje to skvelý darček, pretože…vieš, nevieš variť a myslím, že vyzerá presne ako ty! Severus, je to vtip."

Vtedy sa ozval Harry. "Pre mňa to má trochu iný význam. Ak vieš čo myslím."

Severus sa na nechutne šťastnú postavičku pozrel ešte raz. Ak sa na nej zmenilo niekoľko detailov, vyzeralo by to, akoby robila elixír. Ahhh tam je ten iný význam.

Ráno pokračovalo v dobrej nálade. Všetci skúmali a hrali sa so svojimi darčekmi. Čoskoro sa obloha vyjasnila a Sabrina ich všetkých požiadala o pomoc v kuchyni.

Žutie jedla a cinkanie príbora sa ozývalo po celej kuchyni. Každý rozprával o svojich darčekoch a premýšľal o tom, čo bude robiť zvyšok prázdnin. V dome sa nečakane ozval bolestný výkrik a všetci strunuli.

Sabrina sa postavila a bežala do haly. Všetci, okrem Setha a Severusa, ktorý boli na polceste, zostali sedieť za stolom. Skylar a Sean vyzerali vystrašene a zdalo sa, že sa Susan každú chvíľu rozplače.

Vtedy sa Sabrina vrútila do kuchyne. "Rýchlo, rýchlo! Zavolajte doktora. Stelle praskla voda a doktor sem nepríde skôr ako o hodinu. Rýchlo, rýchlo!"

Seth a Scott vyskočili a rýchlo na seba hodili plášte. Keď odchádzali, Seth sa ešte naposledy otočil. "Pôjdeme tak rýchlo, ako budeme môcť. Zdrž Stellu tak dlho, ako len vieš.

S týmto odišli.

Sabrina mu hrozila päsťou. "Nemôžeš bábätko zdržať na ceste na svet!" Potom sa otočila na zvyšok rodiny a pošúchala si ruky. "Dieťa narodené v deň vianočný! Aké to požehnanie!" S tým prikázala Sapphire, aby zohriala vodu a pomohla jej so Stellou. Potom vykázala chlapov a deti von z domu.

Sapphire zastonala. "Musím pomáhať? Pomohla som priviesť na svet Susan…bolo to nechutné!"

Oheň roztápal sneh v jeho dosahu. Sam pri ňom potichu sedel a hrabal doň kutáčom. Severus vytváral v snehu cestičku, až sa takmer zo všetkého toho chodenia dostal až k tráve. Harry sedel pri Samovi a deťoch, ktoré sa potichu hrali so sovjimi darčekmi. Nedávno sa Seth a Scott vrátili spolu s doktorom. Teraz už mohli len čakať.

Sam pozrel na Severusa. "Prečo si taký nervózny, Severus? Veď nie si otec."

Severus naňho zazrel, ale vzdychol si a prisadol si k nemu. "Možno máš pravdu, braček. Stella a bábätko budú v poriadku. Iba neviem, prečo im to tak dlho trvá.

"No, vieš, pôrod vždy trvá dlho. Všetka tá krv…nie je to sranda." Sam potľapkal Severus apo ramene. "Možno ti o tom porozprávam, keď budeš trochu starší."

Harry sa uškrnul a pozrel na tých dvoch. Večná škoda, že so sebou nemal fotoaparát!

Hodiny sa vliekli až l nim nakoniec vtrhla Sabrina so širokým úsmevom na tvári. "Už je po tom! Obaja, mamička a bábätko sú v poriadku. Je to chlapec! Chlapec!"

Všetci sa pobrali do Stellinej izby, aby na vlastné oči videli nový prírastok do rodiny. Severus si kľakol a dotkol sa plačúceho novorodeniatka. Usmial sa a pobozkal ho na čelo. Potom pozrel na unavenú mamičku. Vzdúvala sa v ňom detská radosť.

Stella sa pousmiala, na jej tvári sa miešali slzy s potom. "Bude sa volať Stephen. Môj malý Stephen.

*************

"…sa skladal z jednej chyby za druhou. Nemôžem sa ale sťažovať, nakoniec som si svoje chyby uvedomil. Ale všetko to smeruje k jednej veci: stále platím za chyby, ktoré som v mladosti urobil."

Severus sa zastavil, nadvihol konár aby mohol Harry prejsť. Čas strávený v Snapovej domácnosti letel naozaj rýchlo. S príchodom malého Stephena boli všetky ostatné povinnosti sladko zabudnuté. Všetci chceli s maličkým stráviť čo najviac času, akoby mal každú chvíľu zmiznúť. Samozrejme vedeli, že s nimi bude ešte dosť dlho. S tým ich poslala Sabrina všetkých späť do práce.

Teraz im zostával už len deň, pred ich návratom do Anglicka. Severus pozrel na mladého muža za nm. Nezdalo sa, že by chcel Harry ísť preč. Preto ho Severus vytiahol na prechádzku. Aby sa porozprávali o živote a iných dôležitých veciach. Tento mladý muž potreboval byť pripravený na všetko, čomu sa bude musieť späť v Anglicku postaviť. A aj keď sa mu v tom doteraz celkom darilo, jeho šťastie nemôže trvať večne.

Ten deň vyzeral sľubne. Čistá obloha na ktorej sa v diaľke usídlilo niekoľko obláčikov. Les vyzeral ako vystrihnutý z rozprávky. Vo vzduchu bolo cítiť vône trvaliek a mokrého dreva. Na krajinu dosadlo ticho, v ktorom sa ich kroky ozývali do diaľky. Vtáčiky okolo nich štebotali, keď si z krídel strepotali sneh a vzlietali z krehkých konárikov.

Čoskoro sa dostali k bažinám, kde sa malá bystrina predierala kusmi ľadu. Na čistinke posedávala mramorová lavička. Severus z nej oprášil sneh, sadol si a naznačil Harrymu, aby si k nemu prisadool. Chvíľu ho študoval, premýšľal nad tým, čo všetko mu odhaliť. Harry naňho s očakávaním pozeral. Jeho pohľad mu prezradil, že čaká, že mu povie to, čo iný dospelí…ale to mu on nepovie, snáď mu poskytne nejakú múdrosť, ktorú bude potrebovať.

"Harry…na mne a mojich rozhodnutiach…motiváciách je toho veľa, čo som nikomu nepovedal a ani nepoviem. Myslím, že už vieš, že ma vychovávala iná rodina, ako moja vlastná. Keby som povedal, že sa ku mne správali dobre a viedli ma k morálnym hodnotám bola by to hrozná lož. Nepôjdem do detailov môjho detstva, poviem ti iba to, že to, čo sa tam dialo v mnohom moje rozhodnutia ovplyvnilo."

"Keď som začal zo školou, nebolo to o moc lepšie. Uťahovali si zo mňa, pretože som bol iný. Celkom som sa držal," uchechtol sa Severus, keď si spomenul na niekoľko situácií. "Bol proti mne celá škola. Ja-"

"Harry ho prerušil. "Ale určite ti Dumbledore alebo tvoji priatelia Slizolinčania pomohli!"

Severus stíchol a v jeho hrudi sa začala formovať ľadová kocka. Zvažoval, že s vysvetľovaním prestane, ale nie, Harry to potreboval vedieť. Severus sa zachmúrene usmial a jeho úsmev čoskoro prerástol do afektovaného úškrnu. "Myslíš si to, tak ako si to mysleli ostatní." Jeho hlas prešiel do drsného šepotu. "Pravda je taká, že skvelému Albusovi Dumbledorovi…na tom vôbec nezáležalo. Preňho som bol len hmyz, niekto, kto bol oproti jeho vysnívaným chrabromilčanom len špinka na zemi. V jeho mysli som už bol označený a nemal som na nápravu žiadnu šancu. Všetko, čo sa ma týkalo prehliadal. Albus sa tak správal ku všetkým slizolinčanom. Ale ostatní slizolinčania mali podporu svojej fakulty. Ja som pre nich bol čudák. Narodený v muklovskej rodine, medzi nimi, čistokrvnými. Podradný vyššej rase. Bol som vyvrheľ…nemal som žiadnych lojálnych priateľov, ani ochranu, ktorú poskytovala naša fakulta. Počas tých siedmych rokov neznesiteľných rokov som nemal nikoho."

Harry bol neopísateľne šokovaný. Severus ho chvíľu potichu pozoroval. Prešiel si tým, čo mu povedal a uznal, že pre normálneho človeka toho bolo asi trochu priveľa. Položil na Harryho rameno ruku.

"Chceš aby som pokračoval, Harry? Pochopím to, ak nechceš vedieť viac."

Harry sa otriasol. "Nie, nie. Chcem počuť všetko, čo mi chceš povedať. Prepáč mi."

Severus jeho ospravedlnenie ignoroval. "Nezaoberaj sa tým. Nič minulosť nezmení. Ale kvôli tomuto všetkému ma bezmedzná moc Voldemorta priťahovala viac, ako čokoľvek iné. To ale nebol základ môjho rozhodnutia pridať sa k nemu. Išlo o niečo úplne iné…

Severus zmĺkol a pozrel na Harryho s obavami. Harry vyzeral zmätene. "Severus, môžeš mi to povedať, nebudem ťa súdiť."

Severus zavrel oči a odfrkol si. "Och, myslím, že budeš, Harry. Keď som prišiel na to, kto ma vychoval, odsudzoval som sa ja sám. Smrť mi pripadala oveľa lepšia, ako žiť s tým, čo som urobil. Popravde som bol dieťa s tou najväčšou smolou na svete. Moju hambu a hrôzu nedokáže nič opísať." Severus pokrútil hlavou. "Niet divu, že som sa obrátil k temnej strane."

V Harryho očiach sa objavila netrpezlivosť. "Čo? Čo je to?"

Severus sa zhlboka nadýchol. "Vieš, že som bol vychovaný v rodine Elddirovcov, však?" harry prikývol. "No, premýšľaj, Harry! Vieš, že si nikdy o žiadnej kriminálnickej rodine menom Elddir nikdy nepočul. V podstate je to len jeden muž. Jeho "žena" preňho len pracovala." Severus pozrel do Harryho prázdej tváre. Mohol mu to rovno povedať. Chvílu premýšľal. "Je to muž, ktorý bol veľmi "pozadu" ak vieš, čo tým myslím."

Harry sa nad tým zamyslel. Rozhodol sa, že to bude najjednoduchšie, keď si to vyhláskuje. Zozadu, ech. Harry sa nadýchol, R-I-D-D-L-E… Harry vyskočil, ako by ho tá lavička popálila a rýchlo sa od Snapa odtiahol. Začal panikáriť, nemal so sebou prútik! Zazrel na sediaceho muža. "Teba-teba vychoval Voldemort! Vedel som, že ti nemám veriť. Ty slizký had!"

Harry sa otočil. Nemohol premýšľať. Všetko sa zdalo tak neskutočné. Práve sa chystal vytreliť preč, bolo mu úplne jedno kam, hlavne ďaleko od Snapa, keď ho zozadu schytili dve silné ruky. Harry spanikáril ešte viac a začal sa triasť. Jeho výkriky sa v lese ozývali, čím narúšali to mierumilovné ticho. Čím silnejšie sa triasol, tým pevnejšie ho Severus zvieral. Nakoniec sa Harry zvalil do jeho náručia, neschopný akéhokoľvek pohybu.

Severus si uľavene vydýchol a vzhliadol do nebies. Bude musieť Harryho ukľudniť a potom ho bude môcť pustiť. Sklonil hlavu, čím si ju položil na Harryho.

"Povedal som ti, že tomu neuveríš a že ma za to odsúdiš, keď ti to poviem."

Harrymu sa stiahli vnútornosti, povedal, že ho nebude súdiť, ale ako nemohol?

Severrus pokračoval. "Mal som iba šesť a ani moji rodičia, ani ja sme nevedeli, že som bol udelený do opatery bláznivému temnému čarodejovi. Dokonca som nevedel ani o mágii až kým ma…nezačal učiť…takto som vyrastal, nič iné som nepoznal. Tom bol jediným kto ma kedy v Anglicku podporoval. Potom mi vnútil temné znamenie. Neviem, čo ho to posadlo, aby zobral dieťa z Kanady. Neviem, čo vo mne videl, čím som bol iný od akéhokoľvek iného dieťaťav Anglicku. Môj život bol prekliaty, ale nakoniec som spravil jedno správne rozhodnutie. Neviem, ako inak ťa mám presvedčiť, Harry. Môžem ti ponúknuť iba moje slová. Ale chcem, aby si sa z mojich chýb poučil. Iba preto, že tvoj život nie je prechádzka v ružovej záhrade, stále máš možnosť slobodnej voľby, vždy. A pamätaj, každé rozhodnutie so sebou nesie následky.

Severus Harryho opatrne pustil, no ten tam len stál. Počúval ho vôbecM Severus si povzdychol a chcel sa vráťiť, ale niekto okolo neho obrkútil ruky, Severus sklopil pohľad a uvidel strasúceho Harryho, ktorý krútil hlavou.

Ozval sa stlmený hlas: "Severus, je mi to ľúto, mrzí ma, že som o tebe niekedy pochyboval. Nikto si taký život nezaslúži. Nikto. Odpusť."

Severus sa uchechtol a rozstrapatil Harrymu vlasy. "Nemám ti čo odpustiť. Aj tak som takú reakciu očakával."

Nasmeroval Harryho späť na lavičku. Kútikom oka zachytil neďaleký pohyb a záblesk čierneho plášťa. Stuhol.

Harry sa naňho zvedavo zahľadel. "Deje sa niečo?"

Severus pokrútil hlavou. "Myslel som si, že som niečo zahliadol, ale to je jedno."

Spolu si sadli a rozjímali v tichu. Život okolo nich pokračoval ďalej. Harry rozmýšľal o všetkom, čo mu Severus povedal a o všetkom, čo tieto Vianoce zažil. Potom sa rozpaätal na niečo, čo jeho profesor spomenul.

Harry sa otočil k Severusovi. "Počkať, takže tvoja rodina sú všetci muklovia?"

Severus sa k nemu s úškrnom otočil. "To si nečakal, čo? Áno, všetci sú muklovia, teda okrem Susan, ktorá má nejaký ten potenciál. Som si istý, že chceš vedieť, prečo o tom nikdy nehovoria. Je to preto, že som im o čarodejníckom svete nikdy nepovedal. Rozhodol som sa, že uch nebudem zaťažovať problémami nášho sveta. Aj keď sa zdá, že im o tom budem umsieť povedať, keď bude mať Susan jedenásť, ale dovtedy o tom naozaj nemusia vedieť.

Harry prikývol, to dávalo zmysel. Aj keď bolo dosť smutné, žo ho nemohla jeho rodina podporovať jednoducho preto, že nevedeli ako, prečo alebo, čo vlastne prežíva.

Mladý čarodejník si povzdychol a oprel sa o Severusa. "Mám tvoju rodinu rád. "Veci, ktoré som tu zažil boli pre mňa nové. Nikdy som na jednom mieste necítil toľko lásky. Teda, jasné, žil som s Weasleyovcami, ale tvoja rodina ma prijala takmer ako jedného z vás. Nesúdia ma a ani nie sú až príliš ochraniteľský. Toto je presne také, ako som si predstavoval nebo. Nikdy mi takúto lásku nikto nepreukázal. Cítim sa, akoby ste boli všetci moja rodina."

Severus sa usmial a po jeho tele sa rozlialo teplo. Objal Harryho. "A nikdy na tú lásku nezabudni, dieťa. Pomôže ti v tých najťažších životných situáciách."

Spoločne tam sedeli, spokojní s prítmonosťou toho druhého. Po chvíli Severus vzhliadol. Obloha potemnievala a na večernej oblohe sa objavili mraky. Vstal a postavil so sebou aj Harryho.

"Mali by sme už ísť. Je po večeri a som si istý, že sa o nás mama strachuje."

Rýchlo sa stmievalo. Žiadny moment nemohol byť krajší, žiadne puto silnejšie, ako to medzi dvoma bratmi vracajúcimi sa domov. Ale niekedy bývajú tie najkrajšie chvíle nahradené tými najtemnejšími hodinami života.

Potichu hovorili o nezmyselných veciach a smiali sa. Obloha nad nimi bola prenádherná, oblakyodrážali oranžovvé svetlo zapadajúceho slnka. Severus a Harry zastali, keď sa okolo nich začala triasť zem. Vtáky opustili svoje hniezda a malé zvieratká uháňali preč. Zdvihol sa prudký vietor a z oblakov sa začalo blýskať a hrmieť. Neďaleko domu bolo vidieť plamene.

Severus rýchlo premýšľal a otočil sa k Harrymu. "Harry, musíš tu zostať. Idem sa pozrieť, čo spôsobilo tie plamene."

Harry chcel protestovať, že Severus potreboval, aby ho niekto zozadu kryl, ale Severus ho pohľadom umlčal. Doslova. Harryho telo okamžite stuhlo a on sa nemohol hýbať ani hovoriť. Severus naňho práve uvalil zmrazujúce kúzlo! Ale čo Harryho prekvapilo najviac bolo, že Severus nevyslovil zaklínadlo a nemal so sebou ani prútik.

Severus bežal cez les. Konáre a kríky ho nemohli spomaliť. V jeho srdci sa usídlili obavy a zlá predtucha. Dúfal, že stodola vzplanula kvôli prevrhnutému lampášu a že tieň, ktorý zbadal v lese nebolo to, čo si myslel, že to bolo.

V poslednom šprinte Severus vybehol zo stromov na lúku. Prikryl si oči pred svetlom pred ním. Zo stodoly šľahali plamene. Vo vzduchu sa ozývali výkriky zvierat uväznených vovnútri, ako boli upálené zaživa.

Severus sa otočil smerom k domu. Bol temný a tichý. Že by si nevšimli, že horí stodola? Nemali tam už byť s vedrami vody? Ešte raz sa zúfalo pozrel na stodolu, no potom obrátil svoju pozornosť na dom. Rozbehol sa k nemu.

"Mami! Ocko! Scott, Stella, Samuel, Spphire! Mami?! Ocko?! Rýchlo odtiaľ vyjdite, stodola vzplanula!"

"Och, naozaj? To je mi ľúto Severus, ale tvoja rodina má momentálne vážnejší problém."

Severus by ten hlas poznal kdekoľvek. Bellatrix. Severus sa otočil smerom k nej, ale Bellatrix ho v polke pohybu zviazala. Spadol na zem so slabým "žuch"- Severus sa beznádejne snažil striasť putá. Bellatrix zatľaskala jazykom, schmatla ho za límec a po snehu ho odtiahla k potemnelému domu.

Kúzlom otvorila zadné dvere. Crabbe starší zanadával. Severus vzhliadol zo zeme, kam ho Bellatrix bez okolkov hodila. Stiahli sa mu vnútornosti a jeho telo akoby zachvátil oheň. Bola tam celá jeho rodina. Všetci boli priviazaní k stoličkám so strachom v očiach.

Severus sa snažil posadiť sa a Bellatrix bola natoľko milá, že mu v tom pomohla. Schmatla ho za vlasy a vytiahla ho hore. Sabrina vykrákla, ale rýchlo ju umlčali. Bellatrix si rodinu dravo prezrela, nepochybne mysliac na všetku tú zábavu, ktorú si s nimi užije.

Tá šialená ženská sa sklonila a pozrela Severusovi do očí. "Tva hra na špióna skončila, Severis. Držíme všetky triumfy a tvoj osud je na nás. Neviem, ako si dokázal klamať Temného pána tak dlho…ale na tom teraz nezáleží, či áno?" Bellatrix sa vystrela a nenútene sa začala okolo svojho väzňa prechádzať. Povedz nám, čo chceme vedieť a necháme tvoju rodinu na pokoji. Teba, samozrejme, zoberieme k Pánovi, ktorý bude mať to potešenie zabiť ťa…veľmi pomaly."

Severus na Bellatrix so stisnutými zubami zazrel. Ydalo sa, že is to nevšimla. "Severus, Kde je hlavný stan Fénixovho rádu?" Žiadna odpoveď. "Čo vedia o našich plánoch?" Stále žiadna odpoveď. "Ako nás chcú napadnúť? Ako sa dajú preboriť obrany obklopujúce Rokfort?" Bellatrix nachvíľu zastala a prezerala si ho. Jej úsmev bol chladný. "To je v poriadku, Severus. Som veľmi trpezlivá žena."

"Videli sme ťa s Potterom, kde je? Necchel by si nám to ukázať, Severus? Vieš celé plné znenie prorocta? Nie? No, aj tak ho nájdeme. Keď skončíme s týmito hnusnými muklami, pôjdeme ho hľadať do lesa."

Znovu sa k Severusovi sklonila a zašepkala. "Posnažíme sa nájsť tu najmenej boelstinú cestu, aby sme získali to čo chceme, dobre?" povedala a prikázala. "Macnair! Poď sem! Vieš oklumenciu, však?"

Macnair predstúpil a prikývol. Prešiel až k Severusoci, kľakol si a drsne ho schytil za bradu. "Čoskoro sa všetko dozvieme, to som si istý."

Keď si začal prebíjať cestu do jeho mysle, Severus sa sústredil na bariéry obklopujúce jeho cenné vedomosti. Znovu a znovu napádal Macnair jeho vnútorné obrany. Pomaly prevŕtaval diery v jeho obranách, no Severus ich hneď opravoval. Zdalo sa, že ubehli hodiny. Obaja muži sa potili a Severus nevedel, ako dlho to ešte vydrží. Ak to bude trvať ešte chvíľu, jeho myseľ bude zničená a on sa zblázni.

Vtedy Severus odvážne a zároveň sebevražedne na sekundu zničil všetky svoje bariéry a prestrčil svoju myseľ do tej Macnairovej. Prešlo niekoľko sekúnd a Severus začal pochybovať. Do jeho mozgu prenikli obrazy, spomienky, ktoré neboli jeho vlastné. Severus ich rýchlo odtlačil niekam do úzadia a zaútočil na Macnairovu nebránenú myseľ.

Ostatným, ktorí ich pozorovali sa zdalo, že muži civia jeden na druhého viac ako dve hodiny a ani jeden z nich sa za ten čas nepohol. Bellatrix začala netrpezlivo chodiť sem a tam a práve to chcela sama ukončiť, keď Macnair vykríkol, schmatol sa za hlavu a zviezol sa na zem. Začal si zarývať do čela, aby sa zbavil tej neznesiteľnej bolesti vo svojej mysli. Bellatrixina tvár sa od zlosti skrútila. Odkopla trasúceho sa muža a otočila sa k svojmu zajatcovi. Z toho, čo uvidela sa je začala variť krv.

***************

Severus na ňu pozrel. V očiach sa mu zračil triumf a na tvári dominoval úškrn. Zhrubnutým hlasom povedal. "Chcela si výsledky, Bella?"

Bellatrix zapišťala a dala Severusovi facku, až sa zvalil na zem. Na jeho tvári sa okamžite začala formovať modrina. Keď Severus nereagoval, Bellatrix zavrčala. Minútu naňho civela. Ticho hustlo.

Nečakaný pohyb ženy všetkých vystrašil. Ukázala na Crabba. "Odpáľ tamtú stenu, budeme potrebovať viac miesta."

Crabbe prikývol a namieril prútik na stenu za Severusom. Zamumlal zaklínadlo a stena sa rozpadla na márne kúsky. Chýbal kus stropu a za Severusom zívala obrovská diera. Konce polámaného dreva vzplanuli ale nikto tomu nevenoval pozornosť.

Bellatrix na Crabba pozrela, akoby bol hmyz na jej podrážke. Z plášťa si oprášila imaginárny prach. "Tvoj nedostatok taktu ma vždy udivuje. Ale si tu kvôli svojej hrubej sile, takže mi asi nezostáva nič iné ako vyjsť s tým, čo mi Temný pán poskytol." Otočila sa na zvyšných dvoch mužov. Obaja mali nasadené kapucne a biele masky. "Vy dvaja, priviažte Snapa o zem," sladko sa usmiala. "Nechcem, aby sa nám hýbal."

Studené putá pristáli na Severursových členkoch a zápústiach. Roztrhli mu tričko, čím odhalili mnohé staré jazvy a nepekné odpudzujúce tetovanie na ruke. Zviazaný muž sa zhlboka nadýchol a pripravil sa na to, čo malo prísť. Mučenie prežije, veď s tým vyrastal, nie, Severusove momentálne obavy boli o jeho rodinu. Severus neodhalí žiadne informácie. Aj keď to bolo zvrátené, dnes v noci budú vykonané obete. Pri tejto myšlienke zavrel oči a stisol zuby. Ten pocit bol taký pohlcujúci, že by v tej chvíľke slabosti prezradil všetko, čo vedel. Ale Severus sa pozbieral. Keď prisahal Albusovi, zapredal mu svoj život a tým aj život svojej milovanej rodiny.

Bola to vojna, niektoré risky jednoducho musel podstúpiť.

Celá rodina bola zhrozená. Sabrina potichu plakala. Nemali ani poňatia o tom, čo sa deje.

Bellatrix ich pozorovala počas toho, ako si pripravovala svoje nástroje. Jej tvár sa zrazu potešením rozsvietila a ona k nim prešla. Položila si prsty na pery. Naklonila sa k rodine. "Nemáte ani poňatia, o čo sa tu jedná, však?" Jej väzni na ňu len ďalej civeli.

Bellatrix sa usmiala, vystrela sa a odkašľala si. "Nechajte ma to teda vysvetliť." Začala sa pomaly prechádzať. "Viete, na zemi žijú rôzne druhy ľudí. Do jedného z týchto druhov spadajú čarodejníci a čarodejnice. Vyššia rasa. Celé stáročia sme sa pred nečarodejníckou spoločnosťou skrývali, ale tomu je koniec." Bellatrix sa znovu zahľadela na rodinu.

"Temný čarodej povstal, aby očistil Zem od zberby ako ste vy a aby vytvoril čistejšiu rasu čarodejníkov. Práve sme vo vojne, bojujeme proti odporujúcim čarodejníkom a čarodejniciam v Anglicku, ale čoskoro sa aj oni podrobia moci Temného pána."

Prešla pohľadom po Severusovi no tznovu sa otočila k muklom. "Váš syn, Severus, je čarodejník a tak isto ten chlapec, Harry, ktorý sa tu niekde skrýva. Nebudem vás zaťažovať problémami nášho sveta a vojny. Poviem vám iba to, že sme zistili, že Severus je zradca, že Temného pána špehoval pre Fénixov rád. Za to bude potrestaný, ale vy…vy tu budete už len chvíľku."

Seth sa vystrel. "Neverím tebe ani tomu tvojmu absurdnému príbehu. Si len bláznivá ženská, ktorá zabíja pre potešenie!"

Bellatrix sa tasmiala a naklonila sa k nemu, až kým sa ich tváre takmer dotýkali. "Je mi jedno, či mi veríte, ale dnes v noci uvidíte výsledky mágie." Bellatrix sa od neho odvrátila, ale zastala. "A áno, som bláznivá ženská, ktorá zabíja pre potešenie."

Na to vytiahla prútik a prešla k Severusovi. V jeho očiach horeli plamienky, ktoré čoskoro vyhasnú. Takmer lenivo švihla svojím prútikom. "Crucio!" Severus sa mykal a zmietal na zemi, ale nevykríkol. Nevykríkne, nemôže.

Mučili ho nasledujúcu pol hodinu. Vtedy už Severus kričal. Hrôzunaháňajúce, ušitrhajúce výkriky. Bellatrix sa len usmievala a vyžívala sa v tom. Otočil sa aby videla reakciu rodiny. Muži boli bledí, sladovali ju so zaťatými zubami a pohľad upierali na scénu presd sebou, okrem Setha, ktorý mal zatvorené oči a ticho plakal. Sabrina a Stella nekontrolovateľne vzlykali, zatiaľčo Sapphira vykrikovala na ich väzniteľov, zarývala si nechty do ruky a po tvári jej stekali slzy.

"Prestaňte! Prestaňte s tým! Čo to robíte? Prestaňte, prestaňte vy netovry! Nevidíte, čo robíte? Prosím…prestaňte!"

Bellatrix zdvihla prútik. Severus prestal kričať, no stále sa zmietal a mykal. Zohla sa, schmatla ho za tvár a otočil ju z jednej strany na druhú. "Keďže tvoja sestra tak pekne poprosila, asi prestaneme. A okrem toho," povedala, keď sa vystrela, "nechcem, aby si skončil ako Longbottomovci, v tomto smere môjho umenia som už dosiahla vrchol."

Vtedy si prezrela niektoré svoje nástroje. Ostatní smrťožrúti postávali neďaleko a pridržiavali si plášte. Zdvihol sa vietor a z mrakov nad ich hlavami sa určite čoskoro rozprší.

Bellatrix ukázala na nehybnú postavu na zemi. "Si pripravený povedať nám to, čo chceme, Severus? Nie? Dobre, prisuňte ho sem, chcem si ho odložiť na niečo výnimočné."

Severus si nejasne uvedomoval veci okolo seba, Ballatrixin hlas a drsné ruky, ktoré ho prevrátili na brucho. Sotva počul náreky žien. Bol úplne bezvládny.

Stisol oči. Premáhala ho túžba. Túžil po lepších časoch, inom mieste. Túžil po láske a šťastí, ktoré tento dom držali pokope. Tieto veci mu ale boli odopreté a on po prvýkrát po takmer desiatich rokoch túžil po sladkom objatí smrti.

Zmučený muž zalapal po dychu, keď sa do jeho mäsa niečo zabodlo. Tá bolesť bola neznesiteľná a tentokrát to v sebe už Severus nevedel udržať. Nocou sa ozývali priškrtené výkriky. Bič neustále dopadal na jeho dobité telo. Čas preňho už neexistoval.

Vtedy začala plakať aj príroda.

Bellatrix nakoniec odhodila zakrvavený bič. Kývla hlavou a dvaja smrťožrúti okamžite podišli k nej a otočii Severusa znovu na chrbát. Začula jeho sten. Bellatrix sa týčila nad svojou úbohou obeťou. Sledovala ho. Bola pravda, že sa triasol, bol zakrvavený a na jeho tvári sa slzy miešali s padajúcimi kvapkami, ale za hmlou v jeho očiach pálili plamienky odhodlania, ktoré tam už teraz nemali čo hľadať.

Sabrina to už nedokázala zniesť a prešla do hystérie, vzlykala, priškrteným hlasom kričala: "Moje dieťatko…moje dieťatko! Och, panebože, prosím…pomôž!"

Smrťožrútka si k Severusovi kľakla a prstami prechádzala po jeho starých jazvách a dobre vypracovaných svaloch. Do ucha mu šepkala nezrozumiteľné slová. Severus sa na ňu zahľadel. Bol odhodlaný nevydať ani hlásky a nezáležalo na tom, čo s ním bude Bellatrix robiť. Nedá jej pocítiť to uspokojenie.

Jeho zreničky sa rozšírili, keď vytiahla nôž. Zdobili ho historické rytiny a bolo z neho cítiť, že patrí zlu. Bellatrix začala prstami prechádzať po jeho hrudi a v mysli si predstavovala, čo všetko mu urobí.

Ich oči sa stretli. Pokojne sa usmiala. "Viem, že to vyzerá ako muklovská zbraň, ale bič aj tento nôž v sebe nesú špeciálnu mágiu, ktorá zabezpečí, že po ranách zostane jazva. Pripomenú ti, že si zlyhal."

Bellatrix nôž zaborila. Severus zvieral ruky v päste a rozhryzol si peru. Cítil, ako sa doňho nôž zarýva, cítil pálenie. Jeho krv stekala na podlahu, kde mizla do dier v dreve. Bellatrix vstala a obzerala si svoju prácu. Slovo, ktoré doňho vyryla mu prepaľovalo mozog. Zradca. To slovo ho presne vystihovalo. Zradil Voldemosrta. Raz zradil aj Dumbledora. A teraz zradil svoju rodinu.

Bellatrix začala odmotávať Sethove putá a otočila sa na Severusa. "Si si istý, že nám nechceš nič povedať, Severis? Myslím, že tvoja rodina by to ocenila." Pauza. "Dobre. Ako chceš, Severus. Smrť tvojej rodiny padá na tvoju hlavu."

Severusové oči zaplavili slzy, keď mu udalosti posledných hodín konečne došli. Chcel odpoveď, ale jeho svet sa čoskoro prepadol do čierneho zabudnutia. 

Horel oheň. Skôr vatra. Ten smrad bol odporný. Z domu sa ozývalo stonanie a vzlyky. Cez otvorenú strechu na nich dopadal studený dážď. Severus opatrne otvoril oči. Svetlo z vatry sa mu zarylo do očí a poslalo bolestné signály až do mozgu.

Natočil hlavu smerom k ruchu. Vtedy od hrôzy úplne stuhol. Crabbe stál nad zmučeným a zbitým Samom. Dvaja bratia si pozreli do očí. Sam k svojmu mladšiemu bratovi natiahol prosebnú ruku. Náhly pohyb pritiahol Severusovu pozornosť. Bellatrix vstala zo stoličky a vzrušene si Severusa premerala.

"No, som rada, že si sa rozhodol vstať, Severus. Je mi ľúto, že si jeden z posledných žijúcich. Prišiel si o všetku tú zábavu." Otočila san a Crabba a ukázala na Sama. "Zabi ho. Musíme sa dostať aj k ďalším.

Severusovi sa rozšírili zreničky a snažil sa postaviť, no telo ho neposlúchalo. Zmietali ním horor, bolesť a zlosť, "Bellatrix!" vydal zo seba, "ak zabiješ ešte niekoho ďalšieho, prisahám, že ťa zabijem!"

Bellatrix trochu naklonila hlavu a dala Crabbovi signál.

"Avada Kedavra!"

Keď izbu naplnilo zelené svetlo, Severus vykríkol…Sam naňho upieral svoje mŕtve oči. Naplnila ho strata. Sam bol brat, z ktorého si mohol vždy strieľať, s ktorým si mohol len tak vyjsť. Teraz sa mu do pamäte vyryla jeho zmučená tvár.

Po jeho tvári začali stekať horúce slzy a vzduch naplnilo úzkostné kvílenie.

Bellatrix chvíľu nehybne stála. "Crabbe, hoď to telo ku ostatným."

Severus sa pozeral ako hodili Samovo telo do ohňa. Vtedy stuhol. V tom ohni nehorelo drevo, ale nie, to nemohlo byť…Rýchlo sa otočil a vyzvracial.

Bellatrix mľaskla jazykom a zasmiala sa. "Prineste to dievča. Musíme to rýchlo ukončiť, už takmer svitá a my sme ešte stale nenašli Pottera."

Severusovo srdce pohltil starch, keď sa objavil smrťožrút so zvíjajúcou sa Susan v náručí. Nie, nie jeho Susan, nie jeho anjelika. Muži sa uškierali a natešene si treli ruky. Bellatrix sa otočila k Severusovi a sladko sa usmiala, "Predtým než sme ju mučili a zabili, chcela tvoja matka, aby som ti povedala, ako veľmi ťa miluje. Chceš tomuto decku povedať niečo ešte predtým, ako sa s ňou muži zabavia?"

Severus pohliadol do Susaniných veľkých vystrašených očí a otočil sa k Bellatrix. "Neviem ako a neviem kedy, ale raz pocítiš túto bolesť aj ty."

Bellatrix sa zasmiala. "Prázdna vyhrážka, aké úbohé. " Otočila sa ku ostatným. "Užite si to chlapci."

Keď sa začali Susan dotýkať a zobliekať ju, začali muži húkať a kričať. Jej náreky a prosby o pomoc sa ozývali v Severusovej hlave. Zhrozene na svoju sladkú neter civel. Sklamal. Sklamal každého a všetko o čo kedy stál. Jeho celoživotné snahy a obety boli spálené až do tla. Každý koho miloval trpel alebo ešte len bude trpieť a to všetko len kvôli nemu. Stal sa z neho nikto.

Severusom prešla triaška. Uprel svoj pohľad na ženu, ktorá to celé spôsobila. Vzplanul v ňom hnev. Mala by za to všetko trpieť, bude za to trpieť. Spozná bolesť, bude žobroniť o smrť. Nevedela, s čím sa zaplietla. Pocítil zlosť nad nespravodlivosťou svojho života. Vzbudila sa v ňom sila. Sila, ktorú sa pokúšal celý svoj živor kontrolovať, ktorú skrýval pred svetom, ako aj sám pred sebou. Tá sila bola obrovská a chcela von.

Potom sa v Severusovi čosi zlomilo.

Vietor zosilnel, začali padať krúpy. Hlboké trasenie zeme kontrastovalo s nárekom nebies. Do domu udrel na niekoľkých mestach blesk, rozlámal drevo, rozosial oheň a oslobodil Severusa. Bellatrix a ostatní smrťožrúti sa stiahli k sebe a so strachom a úžasom sa okolo seba obzerali. Keď okolo nich vzplanul kruh ohňa a zem sa vyzdvihla aby im zablokovala všetky úniky, vystrašene vyskočili. S hororom sledovali ako Severus pomaly vstal a divným svitom v očiach. Chaos sa otieral o jeho roztrhané oblečenie a z jeho zmučeného tela vyžarovala obrovská sila.

Usmial sa na nich.

Severus pomaly zdvihol ruku a vyslal silu smerom k uväzneným smrťožrtom. K ich výkrikom sa pridali aj praskavé zvuky. Severus ich pozoroval, užíval si každú sekundu. Zvalil sa zvyšok stretchy a uväznil pod sebou smrťožrútov. Severus sa s potešením obzeral okolo.

Až kým ho niečo nepotiahlo za ruku.

Severus zalapal po dychu, akoby sa práve vynoril z vody a sklopil pohľad a znovu sa poobzeral okolo. Jeho rysy stvrdli. Stradil kontrolu. Pomaly a bolestivo v sebe silu skryl a postavil okolo nej neviditeľné steny. Zem sa prestala triasť, domom už neprechádzal blesk a veľké krúpy nahradil ľahký dážď.

Severus sa zosunul na zem. Vzlykal a triasol sa. Vedľa neho sa Susan vystrašene pozerala okolo a obliekala si zvyšky oblečenia. Tuho sa zavesila na svojho strýka a jej nečujné vzlyky sa pridali k tým jeho.

Keď tam tak Severus sedel, opretý o ohorenú stenu, celé jeho bytie naplnila strata. Cítil sa malý a prázdny. Jeho duša bola rozlámaná a podupaná. Pozrel na Susan. Musel ju dostať do bezpečia. Ale keď sa Severus obzrel okolo, žiadnu cestu von nevidel. Všade okolo nich horelo.

Takže toto je koniec? Severus Susan zvieral a čakal, kým ich oboch pohltí smrť.

Vtedy vybuchla časť suti a na odkrytom mieste stál skľúčený Harry. Pri pohľade okolo mu začali po tvári stekať slzy. Susan vykríkla a natiahla sa k nemu. Harry sa rýchlo otočil jej smerom a jeho tvár sa rozžiarila. Prešiel k nim a kľakol si.

Otočil sak východu a zamával. "Ja- ja neviem čo sa stalo. T-tá stena predo mnou vybuchla. Severus? Severus, no tak, musíme sa odtiaľto dostať. Kde sú všetci? Sú v bezpečí? Severus?"

Severus vzhliadol a schmatol Harryho mokré tričko. "Pomôž mi vstať, Harry. Musíme okamžite odísť!"

Harry prikývol a pomohol učiteľovi vstať. Severus sa nadýchol dymu, pozbieral zvyšky svojich síl. S poslednou vlnou adrenalínu zdvihol Susan a vytiahol protestujúceho Harryho von, do chladného zasneženého rána. Bežal smerom do lesa. Na padajúci dom sa neobzrel. Keď sa ich postavy predierali cez led, začínalo pomaly svitať.

Severusov dych bol plytký a nepravidelný. Jeho telo kričalo od bolesti, ale on ich odtiaľ musel dostať. Preč od tej nočnej mory.

Harry sa snažil oslobodiť, no Severus ho držal v železnom zovretí. Stále bol stuhnutý z toho, že bol celú noc ležal na zemi a tak ho Severus prakticky vláčil za sebou.

Severus san a sekundu sklonil k zemi a niečo z nej zodvihol. Vtlačil do ostatným dvom o rúk a ochvíľu sa s nimi zatočil celý svet.

Harry pristál na bruchu v tvrdom snehu, čo mu vyrazilo dych. Severus tiež spadol na zem, chcelo sa mu zvracať. Keď z neho ale nič nevyšlo, silou vôle sa postavil na nohy. Pozrel na svojich dvoch spoločníkov.

"Sme už v bezpečí, ale musíme ísť ďalej, inak nás nikto nenájde a aj tak zomrieme." Severus schmatol Susan, ktorá bola tichá a zarazená.

Harry vstal a kríval sa Severusom. Schytil ho za ruku, čím ho prinútil zastať. "Odpovedz mi," povedal. "Čo sa stalo? Kde sú všetci?" Keď mu Severus neodpovedal, začal sa Harry triasť. "Nie, nie!" zosunul sa k zemi a začal plakať. "Prečo sa to vždy stane mne? Prečo?!" Už to viac nemohol vydržať.

Severus ho schmatol za plecia a tvrdo ním zatriasol. "Teraz na to nie je čas, Harry. Teraz nie. Pozbieraj sa, už sme skoro v Rokforte."

Harry prikývol. Severus ho podoprel a spolu sa štverali ďalej. Obaja potichu plakali. Zdalo sa im, že kráčali niekoľko hodín. Náhle Susan vykríkla a ukázala kamsi dopredu.

Stromy pred nimi zmizli a objavil sap red nimi nádherný a očarujúci rokfortský hrad. Jeho terasy a veže sa týčili oproti bledému nebu. Jeho zašednuté kamene vyžerovali silu a bezpečie. Ten vítajúci pohľad dodal vyčerpanej skupinke úľavy. Slnečné lúče sa predierali ponad vrcholky hôr a napĺňali údolie prekrásnym, teplým svetlom. Slnko ich jemne bozkalo a omotávalo okolo nich svoje ruky. Harry sa usmial a Susan sa ohromene obzerala. Podarilo sa im to, boli v bezpečí.

Severus si povzdychol a z očí sa mu na zakrvavenú tvár skotúľali ďalšie slzy. Nateraz mohol zabudnúť na všetky udalosti toho večera, teraz, keď ho obklopili známe obrazy a zvuky. Severus sa pomaly zosunul do snehu, ktorý sa zakrátko sfarbil dočervena. Tesne predtým ako ho pohltila tma sa Severus usmial, keď sa jeho tváre dotkly dve male ručičky. Jeho anjelik ho prišiel zachrániť.

Poslední komentáře
02.06.2018 23:03:38: Nádherná povídka.****************************smiley${1}
25.01.2014 20:31:55: Moc krásná povídka. Dojemný konec a velmi povedený překlad. Děkuji.
13.07.2013 19:42:26:
05.08.2011 15:44:40: no teda! Já se snad rozpláču! hrozně dojemnésmiley${1}smiley${1}
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.