...

NOVINKY

Aby ste vedeli, že som na vás nezabudla

Po dlhej dobe : Ahojky vsetci. Velmi ma mrzi, ze sa momentalne k prekladaniu nedokazem dokopat a viem, ze to omielam stale dokola, no to tomu neubera na pravdivosti. Momentalne ma caka par zivotnych "skusok": maturita, skusky z anglictiny, definitivny vyber vysokej skoly, ak vsetko vyjde tak ako ma, vylet do Anglicka kde snad budem studovat, v juni stahovanie z "mesta" na "dedinu", a potom jedny dlhe prazdniny. (mozno praca) Ako mam popri tom vsetkom zvladat este aj zaujmy a osobny zivot fakt netusim. ak mate nejake rady sem s nimi :D time management akehokolvej druhu a podoby prudko zlyhal.
Nechcem vsak aby to znelo ako plane vyhovorky. Prekladanie som ani zdaleka nezavesila na klinec a po maturach sa k nemu urcite vratim (ak by to niekoho zaujimalo, maturujem 17.-19. maja v poradi chemia, biologia, anglictina). Ak zmaturujem najhorsie na dvojky, ktore potrebujem aby ma zobrali na studium genentiky do anglicka, budem v euforii, ak nie tak v hlbokej depresii :D tak drzte palce hh.
Niektori z vas sa pytali aj na vysledky pisomnej matury z anglictiny: z lutostou vam oznamujem, ze este stale netusim, hadam niekedy buduci tyzden sa to dozviem. Uz se to blizi lidicky :-) este sa tu medzitym urcite ukazem a dam vam vediet viac. Do clanku som vlozila kusticek druhej kapitoly ku Coming off the Ropes aby ste na mna uplne nezanevreli :-)
s vdakou za nekonecnu trpezlivost tych, co sem este chodia,
iisis

PS: vobec netusim, preco som to cele pisala bez diakritiky..ale uz sa mi to nechce prepisovat, takze sa s tym budete musiet zmierit :D

Kapitola druhá: Predsudky a očakávania

***************************************************************************

Výlet k moru bol skvelý. Šli šiesti: Harry, Anne, Sirius, Severus, Fletcher a –prekvapujúco- McGonagallová, ktorá im priniesla správy o Lupinovi a prišla Snapovi povedať o nadchádzajúcej porade učiteľov. Fletcher sa stal samozrejmým spoločníkom: časť panstva teraz využívali ľudia, ktorí patrili do istého „rádu“ a Fletcher bol jedným z nich. Bol aj akýmsi ochrancom: vykúzlil obrany okolo domu a nastražil aj kopu iných ochranných systémov, o ktorých nikomu nepovedal. Harry sa ho na ne mnohokrát vypytoval, no Fletcher mu vždy len s úsmevom odpovedal: to je tajomstvo. Akoby hovoril s malým dieťaťom, pomyslel si zahanbene Harry.

Spočiatku sa Fletcher snažil držať sa z dohľadu a život na panstve nenarúšať, no Harry sa pri ňom mnohokrát pristavil s otázkami, na ktoré Fletcher s radosťou odpovedal. Bol skvelým učiteľom, jeho vysvetlenia boli zrozumiteľné a ľahko pochopiteľné. Najprv mal voči Harrymu isté výhrady- bol preňho Snapovým synom!- ale chlapcovo milé vystupovanie a zvedavosť obmäkčili jeho zábrany a asi po týždni sa s ním napokon pustil do reči.

Predsudky...po prvých pár dňoch si Harry uvedomil, že najväčší boj, ktorý bude musieť zvádzať bude práve proti spomenutým predsudkom. Všetci k nemu boli spočiatku zdržanliví, po isom čase ich zarazilo Harryho správanie, no potom ho začali podozrievať...následnosť bola vždy rovnaká...

„Nie som ako môj otec, dopekla!“ povedal Fletcherovi pri ich druhom spoločnom rozhovore. „A aj on sa zmenil, čo to nevidíš?“

A išlo aj o Weasleyovcov a Siriusa...Napokon sa mu síce podarilo vyvrátiť niektoré z ich predsudkov, no nebolo to ľahké a občas mal pociť, že je to za tú námahu nestojí. Mal aj iné starosti, svoje vlastné problémy, nočné mory, spomienky a nenávidel fakt, že si opäť musel získavať ich dôveru.

No po dvoch týždňoch strávených na panstve sa napätie vo vzduchu trochu uvoľnilo. Fletcher s nimi začal jedávať a rozpútalo sa medzi nimi aj viac rozhovorov, a to nielen medzi Harrym a Blackom či Fletcherom, ale zapájal sa do nich aj Snape. Panstvom sa nieslo aj viac smiechu a Anne si našla cestu aj k ostantím dospelím, najmä k Blackovi.

A teraz šli na spoločný výlet. Kráčali a rozprávali sa vo dvojiciach. Black sa premenil do svojej zvyčajnej zvieracej podoby a hral sa a naháňal Anne pri mori. Snape a Fletcher boli zanietení v debate o obrannom systéme panstva, ktorý budú musieť posilniť počas školského roku a McGonagallová sa pridala k nervóznemu Harrymu a začala sa ho pýtať na jeho predošlé vzdelanie.

Takže opäť prišiel rad na lži.

„Chodil som na muklovskú strednú školu, madam,“ odvetil na jej prvú otázku zdvorilol

„Znamená to, že si sa nenaučil nič o čarodejníckej spoločnosti?“ spýtala sa prekvapene.

„Nie, samozrejme, že nie. Môj otec vždy dúfal, že ma zveria do jeho opatery, takže ma učil, a celé roky mi nosil čarodejnícke učebnice. Zdá sa však, že nebudem môcť nastúpiť do šiesteho ročníka, keďže som nerobil testy V.Č.Ú.“

„Ahaa, až teraz som si to uvedomila! Máš šestnásť rokov však?“

„Áno.“

O veku musel taktiež klamať. Nepáčilo sa mu to. Ale aspoň na tých 16 skutočne vyzeral. Bolo to príjmené pomyslenie: nebol žiadny krásavec, ale aspoň už nevyzeral ako dieťa.

„Asi ťa zaradíme do piateho ročníka a ak budeš potrebovať doučovanie, to sa dá tiež zariadiť...“

„Nie, vďaka,“ usmial sa Harry. „Nemyslím, že budem doučovanie bude nutné...“

„Tvoj otec robí všetko preto, aby ťa doučil, však?“ V jej očiach sa pobavene zablyslo. „Kedysi bol jedným z najlepších študentov...“

„Viem,“ zamumlal Harry podráždene a dúfal, že sa ich rozhovor nestočí ku Quietusovi a k tomu, ako bol najlepším študentom, aký kedy na Rokfort chodil.

Dúfal však márne.

„A musím povedať, že jeho brat bol najlepším študentom za posledných sto rokov,“ usmiala sa McGonagallová na frustrovaného Harryho. „Takže nemyslím, že by si mal mať so štúdiom problémy. Snapovia boli vždy jedni z najlepších ako už určite vieš a mnoho z nich chodilo do Bystrohlavu. Mohol tam byť aj tvoj otec. Dúfam, že ťa klobúk zaradí práve tam.“

Harry si frustrovane odfrkol. On- a v Bystrohlave!

Najviac ho spočiatku prekvapila McGonagallová, ktorá voči nemu či jeho otcovi neprechovávala žiadne predsudky. No teraz už vedel, že aj prísna profesorka mala svoje očakávania, ktoré v skutočnosti neboli o nič lepšie než predsudky. Harry bol VEĽMI rád, že McGonagallová ani netušila kto boli jeho skutoční rodičia: dvaja bystrohlavčania, jeden z nich hviezdou storočia...až ho striaslo. Jeho známky neboli až také hrozné, no nebol žiadny génius. Vôbec nie. V jeho prípade porekadlo „aký otec taký syn“ akosi nefungovalo. Nie je nadpriemerne inteligentný- aj keď tomu väčšina čarodejníckeho sveta určite neuverí- a ani mocný. V tomto sa na svojho otca vôbec nepodal.

Prvý stret s Voldemortom prežil len vďaka obete jeho matky, tak ako aj Quirellov  útok, Toma Riddla premohol len s Félixovou pomocou, Voldemortovo povstanie vďaka jadru svojho prútika a väznenie vďaka Severusovej pomoci a Červochvostovi. Vždy ho ktosi ochránil, alebo mal jednoducho šťastie. Ak by bol múdrejší, či dokonca mocnejší, mohlo byť všetko inak...

„Nemyslím, že sa v štúdiách vyrovnám môjmu otcovi, či jeho bratovi,“ zhrnul svoje myšlienky. „Nikdy som v ničom nevynikal. Obávam sa, že vaše očakávania nenaplním.“

McGonagallová sa k nemu otočila a Harryho zaskočil smútok, ktorý vyžaroval z jej pohľadu.

„Je mi to ľúto, pán Snape,“ povzdychla si. „Ocitli ste sa v ťažkej situácií a moje očakávania vám len priťažili. Ale viete, pre učiteľov bude ťažké odosobniť sa. Na vášho strýka sa veľmi podobáte a máte aj rovnaké priezvisko…”

Harry prikývol.

„Občas si prajem, aby som sa bol rozhodol úplne inak,“ priznal chrapľavým hlasom. Vedel, že Dumbledore McGonagallovej povedal o „jeho živote“ a aj napriek tomu, že momentálne hovoril o vymyslenej minulosti, jeho poznámka perfektne sedela aj na jeho skutočnú situáciu. Napriek tomu, že pri rozhodovaní nemal inú možnosť, aj tak to občas ľutoval. Tak napríklad práve teraz.

McGonagallová položila ruku Harrymu ruku na plece. Ten mal čo robiť, aby sa nestrhol.

„Nebude to jednoduché. Ale máš skvelého mentora a muža, ktorý pri tebe bude stáť a určite ti so zmenou pomôže.“

Harry bol prekvapený. Pochválila práve McGonahallová Snapa?

„Hovoríte o Se...mojom otcovi?“ spýtal sa, a keď prikývla dodal, „ste asi jediná, kto si ho váži...“

McGonagallová uprela oči k horizontu.

„Mnohí ho súdia podľa jeho vzhľadu a spôsobov.“

‘Tak ako kedysi aj ja,’ pomyslel si previnolo Harry.

„Iní ho odsudzujú za jedno zlé rozhodnutie z mladosti.“

‘Ministerstvo, aurori…a predovšetkým on sám…’ súhlasil s ňou Harry v duchu.

„Boli to ťažké časy. Vo svete prepukla vojna a veľa čarodejníkov Veď-Vieš-Kto dokázal prelstiť. Mnohí z nich boli mladí muži, väčšinou slizolinčania, ktorí boli aj tak vždy považovaní za zlých a temných čarodejov. Boli však len príliš ambiciózni.“ Tu sa McGonagallová odmlčala, a keď mlčal aj Harry, pozrela naňho s vážnym výrazom v tvári. „Vieš, som veľmi rada, že je tvoj otec hlavou Slizolinskej fakulty. Je to dobrý muž. Raz sa zle rozhodol. Svoje činy oľutoval a ochotne prijal svoj trest. Nikto ho k tomu nenútil. Rozhodol sa sám. A to je čosi, čo mnohí ľudia nedokážu: priznať si vinu a znášať následky svojich činov. Iní si chybu neuznajú najmä preto, aby sa vyhli pocitu viny. Tvoj otec si v sebe vinu nosil takmer dvadsať rokov. Je to statočný a dôveryhodný muž, no práve vina, pocit viny, ktorý v sebe prechovával ho zmenil na zatrpknutého a osamelého muža, ktorým je dnes,“ jej výraz ešte viac zvážnel, „no teraz, keď sa jeho údel skončil a má teba, možno dostane šancu na normálny život, ktorý si zaslúži.“

Harry nedokázal pochopiť, čo sa práve stálo. Nikdy sa k nemu takto...ako k dospelému... učitelia nesprávali. A nikdy nevidel túto stránku prísnej profesorky transfigurácie. Nikdy by ho ani nenapadlo, že bude mať rada Severusa Snapa.

„Keď mi svoj príbeh vyrozprával on sám, povedal som mu čosi veľmi podobné. Ale on so mnou nesúhlasí. Mám pocit, že si nikdy neodpustí,“ povedal, keď sa trochu spamätal. „Tvrdí, že ho všetci nenávidia a že si to zaslúži. Pokúšam sa ho presvedčiť, že to nie je pravda, no vždy sa tomu bráni...“

Hovoril úplnú pravdu. Harry mal pocit, že Snapovi nebola ich súčasná situácia práve najpríjemnejšia. Dalo by sa povedať, že bol šťastný a za svoje šťastie sa cítil previnilo. ‘Nezaslúžim si byť šťastný,‘ hovorieval Harrymu. ‘Jediné šťastie je, že sa ma tak ľahko nezbavíš a so mnou šťastný tak či tak budeš,’ bola vždy Harryho odpoveď..

McGonagallovej sa na perách roztiahol smutný úsmev.

„Zdá sa, že sa cez to neprenesie. Nikdy.“

 

To be continued.
Poslední komentáře
09.05.2010 00:57:24: Heri to bude mat tašké-dúfam však ža využije novú situáciu a začne od znova.
08.05.2010 17:02:14: tak novinky ohladom studia> z maturity> pisomna cast 85 percent, esej 95 percent, este ma caka...
07.05.2010 09:50:50: držím palce Is máš na to!!!!!! Díky za jednohubku:))) Přeji Ti žádně výpadky a jen pohotové a správn...
02.05.2010 19:56:22: Oh, tato povídka je stále plná neočekávaných momentů, těch šťastných i velmi obtížných... Děkuji za ...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.