...

HP-Opustený

Kapitola tretia: Späť k začiatkom

tak, ako som sľúbila, o štvrtej tretia kapitolka :D užite si čítanie a komentujte :D iisis
Zatiaľčo začal výbor svoj lov, ich korisť striehla pri obyčajnom dvojposchodovom dome na muklovskom predmestí. Severus sa prútikom poklepal po hlave a zachvel sa, keď cítil ako mu telo obaľuje zahaľovacie kúzlo. Zo vzdialenej križovatky sa smerom k nemu vyrútilo auto. Sledoval ako prešlo až na príjazdovú cestu domu, ktorý pozoroval. Otvorili sa vodičove dvere a z auta sa vysúkal objemný muž.

„Prenes si tie svoje haraburdy dnu,“ zavrčal na chlapca na zadnom sedadla. „Okamžite!“

„Svoje veci potrebujem!“ bránil sa Harry, keď otváral dvere. „Ako mám-“

„Je mi úplne jedno, čo s tým chceš robiť,“ zvyšoval hlas Vernon. Na moment sa odmlčal a tichším tónom pokračoval. „Vrátiš tie veci späť do prístenku, kam patria. Už mám dosť tvojej bezočivosti, chlapče.“ Chrbtom ruky Harryho udrel do tváre. Severus pevne zovrel svoj prútik, v žilách mu vrela krv. Čo ho však šokovalo najviac bolo, že sa chlapec jednoducho bez slova narovnal.

Ty bastard, pomyslel si Severus rozohnene.

„Teraz nie si taký silák, nemám pravdu,“ vysmieval sa Harrymu Vernon, schytil ho za límec a pritlačil k autu. Harry sa mu snažil vymaniť. Nevšimol si však, že sa mu z vrecka vysúva prútik. Vtedy sa s nečakanou obratnosťou Vernon prútika zmocnil a zasunul si ho do rukáva bez toho, aby to Harry či Severus postrehli. Na to Harryho pustil, ten sa zosunul na zem a Vernon ho kopol a prešiel ku kufru.

Harry zostal ležať na zemi. Lapal po dychu a celý chrbát mal ako v ohni. Bezmocne sledoval, ako Vernon preniesol jeho kufor do domu. Keď plytko dýchal, pálilo ho v pľúcach. Modrina na chrbte od Snapovho kúzla všetko len zhoršovala. Prevrátil sa na brucho, rukami sa zaprel do štrku a výsúkal sa na kolená.

Severus sa na chvíľu pozabudol a prešiel pár krokov ku chlapcovi aby mu pomohol vstať. Rýchlosťou stíhača začal Harry hľadať prútik. Severus videl, ako v chlapcovi narastá panika, cítil ako sa šíri aj jeho mysľou. Harry horúčkovito prehrabával štrk na príjazdovej ceste v zúfalej snahe nájsť svoj prútik. Nakoniec si asi po minúte vzdychol a rukou si prehrabol vlasy. Zrazu stuhol, zaškrípal zubami, s ťažkosťami sa postavil a po príjazdovej ceste začal kráčať k domu.

Severus čakal, kým sa vchodové dvere napokon zabuchli a prebehol k oknu. Kým sa prizeral, ako so sebou Vernon s Harrym zápasia, podstrčil podsrtčil jeden koniec predlžovacích uší pod okennú parapetu. Vernon Harryho silno udrel, ten sa potkol a spadol do kozuba. Nárazom z rímsy popadali Petúniine tretky.

„Vernon, prestaň!“ zaškrečala Petúnia. „Prídu si po nás, Vernon! Prosím!“

„Tých podivínov v hábitoch sa nebojím!“ odvrkol Vernon a kopol Harryho do žalúdka. Petúnia schytila Vernona za ruku.

„Vernon, prestaň!“ skríkla Petúnia. Po lícach jej stekali slzy. Vernon na jej prosby nedbal. Siahol dolu, schmatol Harryho za golier a zamieril s ním ku schodisku.

Zhora sa ozvalo zabuchnutie dverí, zaštrnganie kľúčov a následne zapadnutie zámku. Ešte raz Albusa preklial. Frustrovalo ho, že s terajšou situáciou nemohol nič spraviť. Stálo by ho to jeho miesto. Harry ešte nevidel spomienky v mysľomise. Dúfam, že toto všetko vidíš, starec, pomyslel si Severus nenávistne. Všetko je to tvoja vina.

„Nedávaj mu jesť, Petúnia,“ počul Severus. „Potrebuje sa poučiť.“ Zabuchli sa ďalšie dvere. Severus sa chystal vytiahnuť svoje predlžovacie uchoo, keď na schodoch začul tiché kroky. Čakal, načúval ako sa kroky vzdialili a neskôr sa opäť priblížili. Petúnia sa vrátila s metlou a lopatkou. Mechanicky pozametala rozbitý porcelán. Z očí jej prúdili potoky sĺz. Na ceste na prvé poschodie zhasla svetlo. V izbe zavládla tma.

Severus čakal kým hore všetci nezhasli, potom vytiahol prútik. Práve chcel vyčarovať kúzlo na detekciu ochranných zaklínadiel okolo domu, keď mu ľavé predlaktie pohltila žieravá bolesť. Prebehol na koniec ulice, zrušil svoje maskovanie, uzavrel si myseľ aj so svojimi obavami o Harryho. Švihom prútika si vyčaril plášť a masku. V priebehu niekoľkých sekúnd po ňom nebolo na privátnej ceste ani chýru ani slychu.


Primiestnil sa do prijímacej sály Temného pána, ktorá sa rýchlo napľňala ostatnými smrťožrútmi. Pohol sa k svojmu miestu po pravej ruke kresla Temného pána, no zarazil sa, keď videl, ako tam stoji ktosi iný. Práve sa chystal na danú osobu vyšteknúť, keď miestnosť úplne stíchla. Spoza neho sa ozval hlas.

„Deje sa niečo, Severus?“ spýtal sa Voldemort tlmene. Severus sa otočil a so sklonenou hlavou pokľakol.

„Nič, pán môj,“ odvetil. V hlave sa mu miesili obavy so strachom a hnevom. Voldemort sa diabolsky zaškľabil.

„Výborne,“ povedal. „Pretože som sa rozhodol, že služobníka tvojich kvalít nemožno miešať do odpadu. Oddnes budeš počas stretnutí stát po mojom boku.

Severusovi sa trochu uľavilo. Natiahol sa ku lemu Voldemortovho špinavého plášťa a dotkol sa ho perami.

„Bude mi cťou, pán môj,“ reagoval Severus dúfajúc, že sa v jeho roztrasenom hlase ozýva dostatok vďaky.

„Povstaň, Severus,“ prikázal Voldemort. Severus poslúchol. Takmer vyprskol od smiechu, keď v sa v čiernych očiach smrťožrútky stojacej na jeho pôvodnom mieste zablysla závisť. Za maskou sa mu pri pohľade na Bellatrix pery roztiahli do úsmevu. Potom svoju pozornosť obrátil späť na Voldemorta.

„Priatelia,“ ozval sa zvučným hlasom Voldemort. „Nastal ten správny čas. Čas, keď pred nami pokľaknú naši nepriatelia! Dnes zahájime začiatok konca Fénixovho rádu!“

Z rad zhromaždených smrťožrútov sa ozývali burácajúce výkriky. Voldemort podvihol ruku. V miestnosti sa opäť rozľahlo ticho.

„Teraz, keď nám Dumbledore už viac nestojí v ceste,“ pokračoval Voldemort, pričom pohľad zameral na Severusa, „môžeme útočiť priamočiaro. No predtým, než zahájime finálne štádium môjho plánu budeme potrebovať pomoc od našich starých priateľov. Od tých z našich radov, ktorí si užívali menšiu dovolenku na mori.“

Zo stredu kruhu zamieril ku strohej zadnej stene. Párkrát po nej poklepal prútikom a kamenná stena sa zmenila na obrovskú tabuľu, na ktorej sa začali rysovať obrysy Azkabanu.

„V pevnosti je len málo slabín,“ vysvetľoval ďalej Voldemort. Ukázal na dva vyznačené body na mape. „Toto sú jediné dva východy, ktoré môžeme zabezpečiť.“ Snape sa zhlboka nadýchol a potlačil v sebe zhrozenie, ktoré pocítil pri pomyslení na vpád do väzenia.

„Ochranné kúzla budú silné, Majster,“ ozval sa chrapľavý hlas z radov smrťožrútov. „Odkedy sa k nám pripojili dementori je väzenie určite dobre strážené.“

„Nebude tam nič náročnejšie než to, čo zvládnu aurori,“ ozval sa opovržlivo Severus. „S trochou opatrnosti a dostatkom času sa dajú hravo zneškodniť.“ A existuje len jeden človek, čo to dokáže, dopovedal mlčky.

„Kto ich zneškodní?“ zavrčal ktosi z radov. „Zneškodniť ochranné kúzla vyčarované aurormi má byť nemožné. Len blázon by sa o to pokúšal.“

„A ak sa aj dostaneme dnu, mali by sme plné ruky práce s aurormi,“ ozval sa ďalší hlas, tentokrát však slabý a trasľavý.

„S tými niet veľa starostí,“ prerušil ho Voldemost. „Dobre mierená vraždiaca kliatba si poradí aj s tým najmocnejšími čarodejníkmi. Nemám pravdu, Severus?“

„Áno, pán môj,“ odvetil Severus chladne. Ponad plece pozrel na toho, čo vyslovil posledné pochyby. Červochvostove vodnaté oči naňho hľadeli s neskrývanou hrôzou.

„Ochranné kúzla budú hračka,“ začal opäť Voldemort. „Severus je viac než schopný zneškodniť akékoľvek obrany vyčarované tými úbohými aurormi.“

„A čo ak ich neprelomí?“ ozval sa ženský hlas. Voldemort jednoducho podvihol obočie a Severus sa musel premáhať aby na majiteľku daného hlasu nezoslal množstvo bolestivých kliatob, ktoré mu prebleskli hlavou,

„Nemyslím, že by bol niekto so Snapovým pôvodom schopný zvládnuť čosi tak dôležité, pán môj,“ aj naďalej ryla Bellatrix posmešne pokorným a poddaným tónom. „Nemy-“

 „Severus je jediný, kto môže túto akciu viesť,“ prerušil Bellatrix prísne Voldemort. „Zneškodní obranné kúzla pri-“ ešte raz sa poriadne zahľadel na obrysy väzenia, „vzadnom vchode. Tí z vás, ktorí sa zúčastnia misie v deň jej konania obdržia zaheslované prenášadlá, ktoré vás tam dopravia. Tam vám Severus povie, ako pomôcť vašim priateľom. Všetci sa okamžite po ukončení misie premiestnite sem, kde na vás budeme čakať. Dovtedy sa držte v ústraní, inak budete niesť následky. Môžete ísť. Severus, ešte chvíľu zostaň.“

Severus čakal kým sa ostatní smrťožrúti s hlasným praskotom odmiestnili. Onedlho sa miestnosť úplne vyprázdnila. Voldemort prešiel ku svojmu kreslu a usadil sa. Severus sa k nemu otočil a zopäl ruky a posilnil obrany okolo svojej mysle.

„Spolieham na teba, Severus,“ ozval sa tlmene Voldemort. „Ak mám zahájiť svoje plány, budem potrebovať všetkých z väzenia. Ak sa nám podarí oslobodiť Dolohova, môžno sa bude vedieť nakontaktovať na Durmstrang.“

„Áno, pán môj,“ zamumlal Severus.

„Severus,“ povedal Voldemort naliehavo, „teba ale potrebujem najviac. Ak sa v Azkabane z akéhokoľvek dôdodu čosi zvrtne, okamžite sa sem vráť. Nechaj ostatných, nech sa o seba postarajú. Ak sa odtiaľ nedostanú, tak ich nepotrebujem. Pochopil si?“

„Áno, pán môj,“ odvetil Severus. Srdce mu skočilo späť do hrude keď v temnote jeho úlohy zažiaril lúč nádeje.

„Veľmi dobre,“ povedal Voldemort. „Chcem, aby si na ostrove bol ešte pred jedenástou budúci štvrtok. Môžeš ísť.“

„Vďaka, pán môj,“ povedal Severus a hlboko sa pred Temným pánom uklonil. Zvrtol sa na podpätku a vrátil sa späť k mostu pri rieke. Urýchlene si zvliekol plášť, sňal masku a prebehol do Pradiarskej uličky. V hlave mu vírili dohady ako kontaktovať a varovať Rád. Tento plán bol len zrnkom v piesku. Určite to má niečo spoločné s Potterom. Musí kontaktovať Výbor. Niekoho, kto bude najprv konať a potom si pýtať povolenie.


Píp. Píp. Píp. Píp.

Kingsley sa pretočil a rukou budík zaklapol. Pootvoril jedno krvou podliate oko v povzdychol si.

Šesť hodín ráno. Na Ministerstve mal byť o trištvrte na šesť aby stihol prísť do kancelárie premiéra na deviatu. Spal sotva tri hodiny.

„Dopekla,“ zašomral a skopal zo seba prikrývku. „Jeden deň. Nič iné nechcem. Jeden deň, keď sa môžem konečne vyspať.“ Vyplazil sa z postele a unavene prešiel do kúpeľne vo svojom maličkom bytíku. Osprchoval sa studenou vodou, ktorá ho pomohla trochu prebrať. Obliekol si svoj čiernozelený aurorský habit a starostlivo zbalil oblek s kravatou na neskôr. Šiel do kuchyne, nalial si šálok kávy a čakal na Denného Proroka.

O pol siedmej napokon priletela sova s poštou. Kingsley vložil jeden sikel do vrecúška priviazaného k jej nohe a vybral noviny z jej zobáka. Sova okamžite odletela. Následne noviny rozroloval a stuhol, keď sa z nich vyšmykol kúsok pergamenu. Odhodil noviny na stôl a na pergamen bleskovo namieril prútik. Pre istotu vyčaroval niekoľko odhaľovacích kúziel,

Dnes večer sa bude o polnoci v Azkabane konat párty. Zober so sebou toľko priateľov  koľko zoženieš. Toto pozvanie sa viac nebude opakovať.

„Čo to, dopekla?“ zamumlal Kingsley. Správu si prečítal ešte niekoľkokrát. Písmo bolo uhladené, no zjavne výsledkom diktovacieho kúzla, čím autor utajil svoj rukopis a tak aj svoju identitu. Zmocnilo sa ho znepokojenie. Ešte raz pozrel na hodinky.

„Doriti,“ povzdychol si. Strčil si správu do vrecka, strčil noviny pod pazuchu, schmatol aktovku zo stoličky a premiestnil sa na oddelenie.

„Ideš neskoro.“

„Je 6:47,“ odvetil stroho Kingsley. Keď sa otočil, všimol si, že sa o jeho stôl opiera Robards. Ten sa zamračil na všetky portréty muža s prepadnutou tvárou, ktoré mal Kingsley polepené po stenách.

„Nie je veľmi fotogenický, čo?“ uškrnul sa. Kingsley hodil noviny na sôl, na ktorom sa týčila kopa pergamenov a sadol si. Otvoril niekoľko zásuviek, kým napokon našiel brko a atrament.

„O ôsmej máme poradu,“ oznámil mu Robards. „Majú sa jej zúčastniť všetci agenti. Scrimgeour všetkých oboznámi s novinkami.“

„Skvelé,“ zašomral Kingsley skrúšene. „Milujem jeho monológy.“

„Kto by ich nemiloval,“ dodal sarkasticky Robards. „Netuším, čo nové nám chce povedať. Možno niektorým z vás udelí nové úlohy. Mám pocit, že občas zabúda, že už nevelí Aurorom. No v každom prípade, predtým než dnes odídeš potrebujem správu o mladom Malfoyovi.“

„Budeš ju mať na stole,“ odvetil Kingsley. Prehrabával kôpky na stole až kým nenašiel nedokončenú správu, na ktorej začal pracovať deň predtým. „Našli zberači niečo?“

„Čo-to áno, ale nič podstatné,“ povedal Robards. „Ak sa chceš pozrieť, niekoľko vecí sme dali k Weasleymu na Oddelenie Artefaktov.“ Kingsley zamyslene prikývol.

„Možno neskôr,“ povedal a zložil prázdny zakladač z jednej z poličiek. Robards prikývol a prešiel do svojej pracovne na konci chodby.

Bolo 7:45 a Kingsleyho kôpka na stole sa zmenšila len o pár pergamenov. Frustrovane odhodil brko na stôl a pretrel si tvár. Možno by mal na chvíľu zostať pracovať v kancelárii, spod hŕby papierov opäť vyhrabal svoj pracovný stôl.

Oprel sa o operadlo stoličky a vytiahol pokrčený kus pergamenu zo svojho vrecka. Zo šiestich-piatich pripomenul si- členov Výboru bol vždy ten najdychtivejší keď šlo o overovanie podozrivých informácií. Rád hľadal nápovedy a zisťoval, či sú informácie pravé alebo nie. Samozrejme, ostatní to nechápali a nesúhlasili s jeho nebezpečnými výletmi.

Častokrát pozrel na Severusa. Vo zvyčajne chladných tmavých očiach jeho priateľa v tej chvíli zažiarilo vzrušenie, ktoré prezrádzalo, že pociťoval tú istú zvedavosť ako on sám. Nespočetne veľa krát sa po nočných výletoch, prehľadávaní niektorých oblastí, či prenasledovaní rôznych čarodejníkov a čarodejníc, vracali do Rokfortu práve včas, aby Severus stihol prvú hodinu.

Bol by si skvelým aurorom, Snape, pomyslel si zatrpknuto. Mužova zrada ho v hrudi pálila ako horúce uhlíky. Len keby si nebol taký zasraný idiot. Pohľad mu zaletel späť ku kúsku pergamenu. Siahol na svoj prútik na stole a priložil ho k rohu správy. Mlčky sledoval ako sa pergamen rozhorel, tlel a napokon zmenil na popol.

Poslední komentáře
27.12.2009 23:49:10: Bezvadná kapitola smiley${1} takže nemeškám a jdu na 4.
25.12.2009 16:41:31: Paráda, letím na ďalšiu. smiley${1}
23.12.2009 23:39:56: pekné, aj keď som si musel dlho a dlho spomínať, čo sa vlastne v predošlých kapitolách stalo. Dej pe...
23.12.2009 16:24:50: smiley${1}iis.....si super..uz som an neverila ze sa dockam.....pekna kapitola....
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.