...

HP-Opustený

Kapitola prvá: Zvyšovanie stávok

Zdarec.
Tak sa teda hlásim s novou poviedkou. HPSS, nie slash, nie rodina, skôr SS ako mentor. Prvá kapitola je dosť zavádzajúca (ďalej už naozaj bude to HPSS), sľubujem, že už snáď ani jedna po tejto nie je taká grafická a násilnícka. Brutálna. Aj keď akcie je v poviedke teda celkom dobrá dávka hh :D čiže, niečo k deju. Poviedka nasleduje udalosti šiesteho ročníka v Rokforte a bola napísaná pred vydaním sedmičky, čiže samozrejme bude čosi málo o horcruxoxh (vitálech), kúštik Rádu, Albusa Dumbledora a veľmi malý a nepríjemný kúsok Minervy McGonagallovej, zato prekvapujúco veľa Harryho, Nevilla, Pansy, Zabiniho a ostatných :D Fakt super poviedka so skvelým námetom a spracovaním a pre mňa výzva s angličtinou :D tak už tu nebudem zbytočne rozprávať, aj tak vám preklad povie najviac.
s radosťou s ukončenej kapitoly,
iisis
PS: dúfam, že tam tých preklepov (a hrubiek :'-)) nie je veľa

Vo Wiltshire pršalo. To samo o sebe nebolo nič nezvyčajné. Krajina akoby priťahovala každú búrku z okolia tisícky míľ. Na zemi pripominajúcej močiar dokázal prežiť len mach. V strede širokých pláni sa týčil vysoký kopec obkolesený márnotratne pozláteným kovaním. Tráva na kopci bola až neprirodzene zelená. Jediné stromy široko ďaleko boli obrovské tieňové dreviny rastúce pozdĺž štrkovej cesty smerujúcej na vrchol spomínaného kopca.

Na konci cesty stál veľkolepý a vyzývavý dom, ktorý svojou architektúrou pripomínal skôr hrad. Niektorí kritici to okomentovali slovami, že svojou výstabou pripomínal Rokfortský hrad. Abraxa Malfoya toto prirovnanie rozzúrilo. Jeho domov, panstvo, na ktoré celý život pracoval, malo byť jedinečné. Vybudoval základný kameň svojej dynastie a žiadny Malfoy nikdy nesplynul s prúdom. Mali byť vedúcimi osobnosťami, novou tvárou čistokrvného čarodejníctva. Ten dom -Malfoyovo panstvo-  mal navždy predstavovať spoločenský status rodiny, status, ktorý si bolo treba za každú cenu udržať.

V tento upršaný večer koncom mája sa Abraxov jediný vnuk s hlasným puknutím primiestnil k bránam. Kým vytiahol svoj hlohový prútik a poklepal ním na vopred určené miesta na bráne úplne premokol. Zamumlané heslo zaniklo v zavýjajúcom vetre. Brána sa otvorila. Draco cez ňu prešiel a rozbehol sa k domu. Vôbec si nevšimol, že si svoj školský habit oprskal blatom. Bol hlupák, keď si myslel, že dokáže zabit Albusa Dumbledora, najmocnejšieho čarodejníka všetkých čias. Zahanbil sa, keď si spomenul, ako sa pred Pansy a ostatnými vyťahoval. Keď si spomenul na dychtivosť všetkým dokázať, že je v Slizolinskej fakulte jedným z najlepších.

Keď chodil na večierky svojich rodičov, všetci hovorili o tom, aký úžasný muž a vedúci Slizolinu bol jeho krstný otec- aký bol inteligentný, vynaliezavý, s vyberaným správaním, popredný výskumník elixírov v celej Veľkej Británii podľa niektorých aj v celej Európe. Dracov otec sa vyžíval v tom, že na večierkoch staval odmeraného Severusa Snapa do svetla reflektorov. Kým sa jeho priateľ červenal a snažil sa obrniť sa voči všetkým otázkám ohľadne jeho najnovšieho výskumu a žiadostiam o skrášľovacie kúry, Lucius sa naňho len samoľúbo uškŕňal. Draco tam musel postávať a prizerať sa, zatiaľčo si ho tí istí ľudia premeriavali pohľadom predstieraného záujmu o jeho biedne akademické výsledky a ohŕňali nosmi nad jeho metlobalovými prehrami s Chrabromilom.

V lete po piatom ročníku sa mu naskytla jedinečná príležitosť- jediná šanca ukázať všektým tým, čo o ňom pochybovali, že bol rovnako dobrý smrťožrút ako jeho otec a krstný otec. So sľubom ochrany jeho matky a prípadný postup do prestížneho Vnútornej jednotky- najoddanejších a najspoľahlivejších nasledovníkov Temného pána, kapitánov, ktorí boli natoľko cenení, že viedli ostatných smrťožrútov do nebezpečných akcií a na prieskumy. Iba oni mali moc prijať alebo zlomiť jedného zo svojich kruhov. Ak o smrťožrútoch z Vnútornej jednotky ktosi šíril nepodložené lži, vyslúžil si tým krutý trest, možno dokonca pomalú a bolestivú smrť. Každé z ich víťazstiev si vyžadovalo extravagantné oslavy, ich odmeny za cenné informácie boli na nezaplatenie.

Až keď Dracovi vypálili do kože temné znamenie mu v prítomnosti jeho matky Temný pán oznámil následky zlyhania. Narcissa Blacková-Malfoyová, známa chladná princezná, na verejnosti prejavovala jedinu emóciu-pohŕdanie. No po tomto informačnom stretnutí a po návrate na Malfoyovo panstvo ju prepadla hystéria. Draco na ňu šokovane hľadel, keď sa pri bránach s nepozvanou Bellatrix odmiestnila. Bellatrix prekliala materské sklony jej sestry a utekala za ňou.

Narcissa šla za jedinou osobou, ktorá im mohla pomôcť. No ani sa neobťažovala spýtať sa Draca, či vôbec chcel jeho pomoc. Vlastne mu bolo nariadené, aby od nikoho nežiadal pomoc, čo sa vtedy Dracovi zdalo trochu čudné. Po tom, ako Severusa v Pradiarskej uličke navštívila jeho matka sa mu majster elixírov snažil neustále pomáhať. „Príď po večeri do mojej pracovne,“ „Stráv so mnou tento víkend, Draco,“ och a Dracovo najobľúbenejšie: „Ak chceš uspieť, budeš potrebovať moju pomoc, Draco,“. Okolo Veľkej noci mu Severus začínal liezť na nervy a mal čo robiť, aby mu pod vplyvom všetkého tlaku a stresu nepovedal, aby sa dal vypchať.

No dnes večer, tam hore vo Veži, si uvedomil, že nebol ani zďaleka tak silný, ako si myslel. Stál tam, hľadel do starcových sklených očí a nedokázal sa prinúťiť, aby zahasil svetlo, ktoré z nich žiarilo. Aj keď sa ocitol na druhej strane jeho prútika, riaditeľ sa k nemu stále správal, akoby bol študent, ktorého našiel ponevierať sa po hrade po večierke a nie ako smrťožrúta, ktorý ho mal v pláne v tú noc zavraždiť. Dracovo presvedčenie slablo s každou riaditeľovou ponukou. Sklamanie v Dumbledorových očiach, keď hľadel na šialeného vlkodlaka bolo neznesiteľné. A potom prišiel Severus. Starec vyslovil jeho peno. Žiadal, prosil ho. Moc, ktorá zo Severusa po vyslovení kliatby sálala bola desivá. Len veľmi nezreteľne sa pamätal na ďalšie udalosti. Pamätal si len to, ako mu Severus kázal aby bežal.

Dobehol ku schodom vedúcim ku vchodu do domu. Dvere sa otvorili a odhalili jeho matku odetú v jej obľúbenom tmavomodrom habite.

„Draco!“ skríkla Narcissa, keď Draco vystúpil na verandu. „Čo tu preboha robíš?“ On ju unáhlene pobozkal na líce, rozopol si sponu na habite a podal ho čakajúcej služobnici.

„Je mŕtvy,“ zalapal po dychu Draco. „Severus, on- ja som-“ znechutený svojím habkaním sa otočil ku schodom. „Pošli za mnou domácich škriatkov, nech mi pomôžu s balením.“

„Čože!“ zvrieskla Narcissa. Vystrašenej služobníčke vykĺzol Dracov habit z náručia. Draco na ňu zazrel.

„Domácich škriatkov, matka! Okamžite!“ zreval Draco. Narcissa lúsknutím privolala starého škriatka s dlhými ušami.

„Alexy, choď pomôcť Dracovi,“ prikázala. „Zober so sebou aj Hatcher a Mipsy. Choď už!“

„Ano, pani,“ povedal škriatok, uklonil sa a s puknutím sa odmiestnil. Narcisse si prikryla tvár dlaňami v snahe sústrediť sa na jedinú myšlienku. So zamyslenia ju vytrhlo hlasné trieskanie na vstupné dvere.

„Narcissa, otvor mi dvere!“ zavolal drsný hlas zvonku. Z očí jej vytriskli slzy úľavy. Otvorila dvere, za ktorými stál vyčerpaný Severus Snape v potrhanom habite.

„Môžem ísť ďalej?“ spýtal sa Severus. Z dlhých vlasoch mu kvapkala voda na plecia. Narcissa ho schmatla za ruku a vtiahla dnu.

„Severus?“ ozvala sa Narcissa a roztrasenými rukami sa mu snažila vyzliecť kabát. On jej ruky jemne odvrátil.

„Kde je?“ šepol Severus. „Je v poriadku?“

„Áno, je,“ odvetila Narcissa. „Je hore, balí sa. Severus, čo sa stalo? Preboha, veď ty krvácaš!“

„Nič mi nie je, Cissa,“ nástojil Severus. Zhlboka sa nadýchol a povzdychol si. „Dumbledore je mŕtvy. Dodržal som svoju časť dohody. Draco na to nemal dosť odvahy.“

„Ale čo si o tom bude myslieť Temný pán?“ spytovala sa Narcissa. Severus sa zamračil. Narcissa sa od neho mimovoľne odtiahla.

„Keď si ma prinútila prisahať ten sľub, tak ti na jeho názore veľmi nezáležalo,“ odvetil Severus. „Teraz je na pochyby neskoro, Narcissa. Odteraz budeme jednoducho len naprávať škody.“

„Naprávať škody?“ zvrieskla Narcissa. „NAPRÁVAŤ ŠKODY?“

„Upokoj sa, ženská!“ prikázal jej Severus. „Musíš odísť a musíš odísť rýchlo. Aurori tu budú čo nevidieť. Draco musí ísť so mnou podať správu Temnému pánovi.“

„Bude v poriadku?“ spýtala sa a vystrašene hľadela do jeho bezvýraznej tváre. Jeho pohľad trochu zjemnel.

„Neviem,“ zašepkal. „Zlosť Temného pána bude strašná. Bude zázrak ak mu dovolí žiť. Myslím,“ odmlčal sa a pozrel jej priamo do očí, „myslím, že ten sľub bola chyba, Cissa.“ Odvrátil sa od nej, prešiel ku schodisku a zreval. „Draco! Musíme ísť!“ Draco sa objavil na poschodí. Oblečený bol v čiernom svetri a nohaviciach.

„Čo ti tak dlho trvalo?“ vyprskol. Rýchlo zišiel po schodoch a vytiahol prútik.

„Musel som čosi vybaviť,“ odvetil Severus vyhýbavo. Snažil sa nemyslieť na hnev a pocit zrady, ktoré vyžarovali z Potterových očí. Švihol zápästím. Do jeho nastavenej dlane vyletel z koženého púzdra pripútanom na jeho predlaktí prútik. Ďalším švihnutím z neho vyčaroval čierny habit. Draco nasledoval jeho príklad. Obaja si habity prehodili cez plecia. Severus siahol do jedného z vreciek a vytiahol bielu beztvarú masku a uzavrel si myseľ. Nasadil si masku na tvár a zaškrípal zubami. Bolo mu zle z toho, ako sa maska prisala na jeho potom zvlhčenú pokožku. Prehodil si cez hlavu kapucňu habitu a vyhrnul si ľavý rukáv.

„Pripravený?“ spýtal sa Severus pozorne si prehliadajúc chlapca po svojom boku. Draco bez slova schytil jeho predlaktie. Severus pozrel na Narcissu a zdvorilo prikývol. Potom ku svojmu Temnému znameniu priložil prútik.

Locuseres,” zamumlal. Po chvíli ticha sa obaja smrťožrúti so slabým puknutím odmiestnili.

Ocitli sa v zatuchnutej temnej komnate. Kamenné múry pokrývali kvapôčky tekutiny vytvárajúce nepríjemnú chladnú atmosféru. Severus okamžite poklesol na kolená a prudko zaťahal Draca za ruku. Draco pokľakol vedľa neho. V tej chvíli sa v komnate rozhorela fakľa, ktorej svetlo odhalilo nadvihnutý stupienok a nohy čierneho mramorového kresla.

„Aké správy nesieš, Severus?“ ozval sa chladný, bezcitný hlas preplnený zlobou a netrpezlivosťou. „Pre tvoje dobro dúfam, že sú dobré.“

„Pán môj,“ ozval sa Severus tlmene. „Albus Dumbledore je mŕtvy.“ Voldemort vyskočil z kresla. Draco sa striasol.

„Toto zopakuj,“ povedal Voldemort nenávistne zazerajúc na Draca. „Nie som si istý, či som dobre počul.“

„Dumbledore je mŕtvy, pán môj,“ zopakoval Severus. Žilami mu začal prúdiť adrenalín. Toto nevyzeralo dobre. To vôbec nie. Cítil, ako sa k ním Temný pán priblížil, no neodvážil sa vzhliadnuť k nemu.

„Takže mŕtvy,“ zamumlal Voldemort. Zamračil sa na Draca, ktorý sa triasol od hlavy až po päty. „Môj mladž Draco, keby si mi ozrejmil, ako si toho starca zabil, bol by som ti veľmi vďačný.“

Severusovi aj Dracovi srdce preskočilo jeden úder. Draco trochu natočil hlavu, hľadal v Severusovi oporu.

„Odpovedz! A nepozeraj naňho!“ zavrčal Voldemort a schytil Draca za golier jeho habitu. V prejave neuveriteľnej sily ho hodil na druhú stranu miestnosti a namieril naňho prútik z tisového dreva.

Crucio!” skríkol Voldemort keď chlapca trafil plnou silou kliatby. Severus privrel oči. Vedel, že na tieto výkriky nikdy nezabudne. Zachvel sa, keď počul ako sa Dracovi lámali kosti v tele. Voldemort napokon kliatbu ukončil. Draco plakal a zvíjal sa na zemi, zatiaľčo Temný pán výhražne krúžil okolo Severusa.

„Kto ho zabil, Severus?“ spýtal sa Voldemort zavádzajúco melodickým hlasom.

„Ja, pán môj,“ povedal Severus tlmene. Nastala chvíľka ticha prerušovaná len Dracovými vzlykmi.

„Aha,“ povedal Voldemort. Ďalšia chvíľka ticha. „A prečo si dokončil úlohu mladého Malfoya, keď som ti to ja nenariadil? Vlastne, teraz keď sa nad tým zamyslím, neviem, že by som ti o jeho úlohe vôbec niečo povedal.“

„Môj pane,“ povedal Severus, „môžem to vysvetliť.“

„O tom nepochybujem, Severus,“ zanôtil Voldemort rozmarne. „No pred tým než začneme pre teba mám ešte jednu úlohu. Chcem, aby si našiel mater tohto bezočivého fagana a priviedol ju sem. Okamžite!“

„Áno, pán môj,“ zamumlal Severus. Vstal a premiestnil sa ku bránam Malfoyovho panstva. Opäť celý premokol. Preklínajúc Luciusovu paranoiu prebehol cez kopec. Znovu začal búšiť na dvere. Tentokrár mu otvoril domáci škriatok.

„Ako vám pomôžem, Majster Snape?“ spýtal sa pokorne.

„Potrebujem hovoriť s tvojou pani,“ snažil sa Severus prekričať hrom. Škriatok z dverí podľa Severusa ustúpil príliš pomaly. Odtisol ho nabok, otvoril dvere dokorán a vbehol do vstupnej haly.

„NARCISSA!“ zreval Severus. „NARCIS-och, tu si.“ Narcissa vstúpila z bočnej miestnosti a v rukách držala knihu. Stál tam, lapal po dychu a smutne na ňu hľadel.

„O čo ide?“ spýtala sa Narcissa, desiac sa jeho odpovede.

„Temný pán si vyžaduje tvoju prítomnosť,“ povedal Severus. Narcissa zbledla.

„Alexy,“ zvolala. K jej boku sa okamžite primiestnil domáci škriatok s dlhými ušami. Narcissa mu podala knihu. „Pokračuj s balením. Uisti sa, že zbalíte všetko spod komnaty pod prijímacou sálou.“ Nato prešla k Severusovi, ktorý k nej vystrel ruku. Ona ju silno stisla. Severus sa psychicky pripravil, povdihol ruku, ktorú mu Narcissa neustále stískala a prútikom sa dotkol svojho Znamenia. Obaja sa okamžite premiestnili do Voldemortovej vstupnej haly.

Šokovane hľadeli na im chrbtom z reťaze visieceho a do pol pása nahého Draca. Voldemort vystúpil spoza neho a  keď uvidel, ako Narcisse po lícach stekajú slzy arogantne sa zaškeril.

„Vitajte, Madam Malfoyová,“ sykol Voldemort. „Som rád, že ste dnes mohli obetovať pár chvíľ z vášho večera. Ako vidíte, naskytla sa tu istá situácia. Och, ale neviem sa správať, ani som vám neponúkol posedenie. Plosím, moja drahá, posaďte sa.“ Švihol prútikom a vyčaroval za ňou drevenú stoličku. Prv než sa stihla otočiť ju Voldemort k stoličke čarami priviazal. Narcissa sa začala proti svojim neviditeľným putám vzpierať.

„Ale, ale, Narcissa,“ začal Voldemort sladkým hlasom. „Predstavenie sa ešte ani nezačalo. Tvoja drahá sestra ma informovala o stretnutí, ktoré v lete odohralo medzi vami dvomi a mojím poručíkom. Hovorí ti to niečo?“ Severus roztrasene vydýchol. Oči upieral na chrbát svojho krstného syna.

„Áno, môj pane,“ šepla Narcissa. Zavzlykala. Pohľad taktiež upierala na telo svojho syna.

„Hmm,“ premýšľal Voldemort. „Priznávam, že som jej spočiatku neveril. Vieš si predstaviť aký šok som prežil, keď som sa dozvedel, že jeden z mojich najvernejších prisahal, že dokončí úlohu, o ktorej nemal vedieť, ale že prisahal na svoj život!“ zaklonil hlavu a bezcitne sa rozosmial. No rýchlo sa spamätal.

„Toto je cena, ktorá sa platí, keď sa niekto začne starať do mojich plánov, Madam,“ povedal Voldemort zamatovým hlasom. „Vedz, že si za tento trest môžeš sama. Za svoju aroganciu a hrdosť. Kvôli tebe som stratil špióna z radov Fénoxovho rádu. Špióna, ktorý mi prinášal informácie o Potterovy. Nerád o veci prichádzam, Narcissa.“ Odvrátil sa od nej a odstúpil. Podvihol prútik.

„Prosím,“ plakala Narcissa. „Prosím! Nie moje dieťa, prosím!“

Voldemort švihol prútikom. Z jeho konca vyleteli tenké kožené pásiky. Svetlo fakieľ sa odrážalo od črepov skla, ktoré boli ku koženým pásikom pripevnené. Narcissa nedokázala zadržať svoje vzlyky a výkriky o milosť. Uškŕňajúc sa Voldemort švihol bičom a zaryl kúsky skla do chlapcovho chrbta. Draco kričal od bolesti, Voldemort bičom trhol späť, čím z jeho chrbta vytrhol kusy mäsa a svalov. Všade sa rozprskli kvapky krvi a mäsa. Vyprskli aj do zdesených tvárí Severusa a Narcissy.

Severusovi sa dvíhal žalúdok, keď sledoval ako Voldemort chlapca neprestával bičovať, trhať jeho chrbát na márne kúsky. Albus ho varoval, že Temný pán nevezme Dracovo zlyhanie na ľahkú váhu, že chlapec draho zaplatí za to, že tomuto šialencovi prisahal loajalitu. Hlavne po tom, ako Lucius nedokázal získať proroctvo. Ale toto? Nič ho nemohlo pripraviť na pohľad na svojho krstného syna umučeného k smrti. Aj napriek Dracovmu arogantnému správaniu od momentu keď vstúpil do Rokfortu, stále to dieťa v istom kútiku duše ľutoval, tá časť duše, ktorá ho milovala ako malého chlapca, ktorým bol predtým, než sa znovu rozpútala vojna. Tak veľmi sa snažil uchrániť ho pred slepým kráčaním v otcových šľapajach. Snažil sa mu vysvetliť, popísať niektoré horory, ktoré musel ako smrťožrút zaziť, aby tak kontroval Luciusovým predstavám o sláve v slúžení Temnému pánovi, no všetko to vyšlo nazmar.

Ako sledoval Dracovo mučenie, jeho srdce naplnil pocit viny. Chlapec medzitým upadol do brzvedomia, jeho krv vsiakala do pásu jeho nohavíc. Voldemort ukončil kúzlo na jeho prútiku a otočil Draca tak, aby ich videl. Narcissa prepadla úplnému hysterickému záchvatu, vrieskala, vzpierala sa v neviditeľných putách zväzujúcich jej zápästia natoľko, že jej aj cez habit začali krvácať. Voldemort na Dracovu hruď namieril zopár rezacích kliatob, cik-cakovito okolo dlhej jazvy, ktorá siahala od ramena až po pás.

„Ennervate“ zamumlal Voldemort s prútikom stále namiereným na Dracovu hruď. Draco otvoril oči, potom ich znovu zavrel a vykríkol od bolesti. Voldemort namieril prútik na Narcissu.

Imperio,“ povedal znudene Voldemort. Mávnutím prútika ju oslobodil z pút. Narcissina tvár stratila akýkoľvek výraz. Vstala, rozvážnymi krokmi prešla k Dracovi a vytiahla prútik.

„Mama,“ zalapal po dychu Draco, keď sa Narcissa postavila priamo pred neho. „Mama! Bojuj proti tomu! Mama!“

Narcissa ho nepočula. Namierila prútik na jeho tvár a dvomi rýchlimi pohybmi mu vylúpla oči, ktoré spadli na zem. Severus si stiahol masku a zdesene na Voldemorta hľadel. Voldemort sa naňho uškrnul s krutým výrazom v tvári, no prútikom stále mieril na Narcissu.

Tá sa zohla, hluchá k výkrikom svojho syna a zodvihla jeho oči. Voldemort kúzlo zrušil a smial sa na Narcisse, ktorá pozrela na svoje zakrvavené ruky. Prudko sa striasla, otočila sa k Severusovi, pozrela do jeho slzami zaliatych očí a zalapala po dychu.

Dovoľ, aby som tomuto úbožiakovi uľahčil jeho utrpenie,“ povedal Voldemort. „Incendio!“

Narcissa sa rýchlo vyhla plameňom, ktoré zachvátili telo jej syna. Voldemortov smiech sa odrážal od kamenných múrov, keď uvoľnil jeho zápästia zo železných pút. Draco sa zviezol na zem. Severus to viac nezniesol. Rýchlo prebehol k Narcisse a čarami oheň uhasil. Voldemort ho odstrčil a namieril prútik na kôpku zdeformovaného mäsa.

„Avada Kedavra!“ sykol Voldemort rozzúrene. Dracovo zohavené telo znehybnelo. Potom sa obrátilo v popol. Voldemort švihol prútikom a rozvíril popol do celej miestnosti.

„Dúfam, že si sa z tohoto poučil, Had môj,“ povedal Voldemort tlmene smerom ku šokovanému a neveriacemu Severusovi. „Zober Narcissu a choď. Dám ti dosť času aby si sa nad týmto zamyslel a potom ťa znovu zavolám. Beriem si tiež Červochvosta. Už nepotrebuješ byť pod dohľadom. Myslím, že si svoju loajalitu potvrdil viac než dosť, aj napriek tvojej oddanosti k rokfortským študentom.“

„Áno, pán môj,“ vysúkal so seba Severus, ktorému po tvári tiekli slzy zlosti a bezmocnosti. Voldemort sa usmial a usadil sa na svoj trón. Severus podal Narcisse ruku, no tá vstala a odmiestnila sa skôr, než na ňu dosiahol. Severus zatvoril oči, sústredil sa na most neďaleko Pradiarskej uličky a nečujne sa odmiestnil.

Poslední komentáře
02.06.2015 21:55:56: snad chce Narcissa oživit svého syna z jeho očí, je na to nějaké kouzlo? smiley Krutost LV se mi vůbec...
19.10.2009 13:18:35: Oh, tak toto bylo děsivé. Ale je fajn, že Mistr je zlý, už bylo trochu únavné jak byl stále OOC. Mno...
18.10.2009 22:34:00: Tak tohle bylo hodně kruté, aji na Temného pána. Fuj, možno se mi o tom bude snívat:(
16.10.2009 22:27:23: Teda to byla kapča smiley vypadá to velice zajímavě, soudím, že po tomto Severus vyhledá Harrho a pomů...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.