...

HP-Opustený

Kapitola piata: Kontakt

Ahoj. Tak na úvod, áno ja viem, že je tá kapitola krátka, ale niekde začať musím. Tak si užite čítanie, táto poviedka sa čoskoro rozbehne tým správnym smerom, čosi z toho je už naznačené aj v kapitole :-) Venujem ju tentokrát Fidovi za trpezlivosť a super komenty, ktoré ma dotlačili k tomu, aby som toto dnes dokončila a prekladala ďalej. iisis

Kingsley sa v nedeľu ráno prebudil pomerne skoro. Prešiel do najrozľahlejšej miestnosti vo svojom byte a usadil sa k stolu, ktorý slúžil ako jedálenský aj pracovný. Posadil sa sťažka a hneď na to vytiahol prútik. Poklepkával ním po stole a premýšľal.

Potreboval sa dozvedieť pravdu. Možno, keby sa s ním osamote stretol, tak by mu to Severus vysvetlil. Vyrovnal kúsok čistého pergamenu a namočil brko do atramentu.

Musíme sa stretnúť. Navrhni kde a kedy. Príď sám.

Poklepal po pergamene prútikom. Zhlboka sa nadýchol, zamieril na opačnú stenu a vyčaril patronusa.


Severus stál pri okne a rozvážne usrkával svoj čierny čaj. Pred niekoľkými mesiacmi mu na dvere zaklopala stará známa insomnia. Dúfal, že keď bude môcť stráviť nejaký čas doma tak sa to zlepší, no nestalo sa. V snahe zaspať dokonca začal čítať staré školské učebnice dúfajúc, že sa pri čítaní o základných zaklínadlách a jednoduchej teórie mágie unudí natoľko, že napokon zaspí. Jeho neschopnosť zaspať pretrvala aj túto skúšku. No v Stretnutiach s neviditeľným natrafil na zaujímavý článok o obranných elicírov, na ktorý za tie roky úplne zabudol. Kiežby to tak ešte mohol vysvetliť siedmakom.

Dopil svoj čaj a práve sa chystal prejsť späť do kuchyne, keď zo steny v tom momente vyskočila priehľadná kobra. Prázdny hrnček mu vypadol z ruky na zem, kde sa následne rozbil. Kobra sa preplazila až k nemu. Tasil prútik, no zastavil sa. Tú správu, ktorú niesla popravde nechcel čítať. Nedá sa nachytať. Nemohol si to dovoliť, nie po tom, čo ho Temný pán povýšil nad kruh svojich dôverníkov až do pozície svojho osobného poradcu. Ale čo ak by mu aspoň niekto veril, aspoň jeden človek, ktorý by mohol spraviť niečo-čokoľvek- aby predišiel tomu krviprelievaniu-

Priložil svoj prútik ku kobrinmu nosu. Z toho vyletel kúsok pergamenu. V očakávaní sa mu triasli ruky, keď odkaz otváral. No keď si odkaz prečítal, opadla z neho podstatná časť napätia, ktoré dovtedy pociťoval. Prešiel ku stolu, schmatol prvé brko ktoré zazrel, namočil ho v atramente, prevrátil odkaz a písal:

Stretneme sa pred Serpentínskou galériou v Londýne. Dnes o deviatej. Neber zo sebou fénixov.

Poklepal po správe prútikom a odoslal svojho patronusa v podobe líšky. Snažil sa nevšímať si tú časť jeho mysle, ktorá naňho kričala, kárala ho za to, že Aurorovi príliš dôveruje. Potom sa šiel osprchovať a obliecť.


Bolo o pár minút deväť keď Kingsley sa Kingsley prechádzal po chodníku, ponevierajúc sa medzi muklami idúcimi smerom ku Hyde parku. Našiel práznu lavičku, usadil sa a z vrecka si vybral krabičku cigariet. Jednu vytiahol a začal hľadať zapalovač. Keď ho našiel v náprsnom vrecku, okamžite si zapálil.

„Nemáš oheň?“ ozval sa spoza neho tlmený hlas. Kingsley sa s neistým úsmevom váhavo otočil.

„Jasné,“ odvetil a podal Severusovi zapaľovač. Ten si k nemu prisadol. Kingsley si pri pohľade na Severusa, oblečeného v čiernom obleku s modrou košeľou, doplneného čiernym plsteným klobúkom a vlasmi stiahnutými do copu, tlmene odfrkol .

„Čo ti je také smiešne?“ spýtal sa Severus s cigaretou v ústach. Zapálil zapalovač, zhlboka potiahol a vrátil ho Kingsleymu, pričom sa okolo stále neustále obzeral.

„Čo to máš s tými klobúkmi?“ chcel vedieť Kingsley.

„Ak si si nevšimol,“ zatiahol Severus, „mám výrazne bledú pleť. Spáliť sa do červena nie je moja najobľúbenejšia predstava dobre stráveného dňa.“

„A aká je potom tvoja predstava?“ spytoval sa Kingsley, stepujúc okolo horúcej kaše tak dlho, ako sa len bude dať. Severus si povzdychol a vyložil si ruku na operadlo lavičky.

„Neviem,“ odvetil tlmene. „Dobrý deň som nemal už poriadne dlho.“

„Ani ja,“ pritakal Kingsley. Nato sa obaja zatúlali vo vlastných myšlienkach a rozhostilo sa medzi nimi ticho.

„Spomínaš si,“ ozval sa z ničoho nič Severus, „keď sme boli na Akadémii a jeden deň nás chceli Dawlish a Robards naučiť mrštiace kúzla?“ Kingsley sa zachechtal.

„A ty si Dawlishovi zlomil štyri rebrá po tom, čo ťa vyzval, aby si ho trafil s najsilnejším aké dokážeš vyčariť,“ povedal. „Bože, je to už tak dávno.“

„To bol skvelý deň,“ povedal Severus nostalgicky. „Trvalo mi týždeň, kým som bol schopný rozdrviť stenu bez toho, aby som to zaklínadlo vôbec vyslovil.“ Predtým, než Kingsley vyslovil ďalšiu otázku zaváhal a hodil očkom po Severusovi.

„Ako dlho ti trvalo, kým si sa naučil zneškodniť ochranné kúzla aurorov?“

Severus sa k nemu prudko otočil. Kingsley hľadel priamo vpred. Cítil ako sa z podráždeného muže po jeho boku valia prúdy mágie. Severus odhodil cigaretu na zem a vstal.

„Choď doriti, Shacklebolt,“ sykol. Kingsley tiež vstal a položil Severusovi ruku na hruď.

„Potrebujeme tvoju pomoc,“ povedal Kingsley. „Ja potrebujem tvoju pomoc. Daj mi minútu na vysvetlenie.“

„Máš minútu,“ odvrkol Severus. Kingsley vykročil smerom k záhradám.

„Viem, že to ty si mi poslal varovanie,“ začal. „A mrzí ma, že som bol príliš opatrný a podozrievavý, ale musíš uznať, že od teba nebolo práve najrozumnejšie poslať anonymný odkaz!“

„Je rozdiel medzi opatrnosťou a ľahostajnosťou, Kingsley,“ odvetil Severus stroho. „Zpackal si to.“

„To som už zistil,“ povedal Kingsley, „no chcel som hovoriť o čosi inom. Severus, Výbor sa zbláznil. Nič nerobia, prahnú len po pomste. Od pohebu nehovorili ani o obranných opatreniach pre Rád a pre Harryho.“ Severus ho schmatol za ruku. Kingsleyho vystrašil naliehavý pohľad v jeho očiach.

„Musíme sa porozprávať v súkromí,“ povedal tlmene. Stiahol Kingsleyho za hlúčik stromov a aby sa uistil, že ich nikto nezbadal. „Musím ťa odtiaľto premiestniť.“

„Nemôžeš mi rovno povedať kam ideme?“ opýtal sa Kingsley s obavami.

„Nie,“ sykol Severus. „Trvalo by mi to príliš dlho a ty by si aj tak skončil niekde inde. Chvíľu mi dôveruj.“ Kingsley si povzdychol, no chytil Severusa za ľavú ruku.

„Ak ma podrazíš, prisahám Bohu, že ťa vlastnými rukami zadrhúsim,“ zašomral Kingsley. Severus sa samoľúbo uškrnul, zvrtol sa na podätku a premiestnil sa k mostu neďaleko Pradiarskej uličky.

„Vitaj na predmestí Liverpoolu,“ povedal Severus. Bez toho aby sa obzrel či ho Kingsley nasleduje sa začal preplietať labyrintom opustených uličiek.

„Dúfam, že si uvedomuješ aké riziko podstupujem tým, že som ťa sem zobral,“ šepol Severus, neustále sa obzerajúc naokolo. „O tomto dome vedeli len štyria ľudia. Dvaja z nich sú mŕtvi. Ani Albus nevedel kde presne sa nachádza.“

„Uvedomujem,“ zamrmlal Kingsley a zdesene sa obzeral po polorozpadnutých budovách so zaklincovanými oknami. Severus prešiel k jednej z nich a otvoril vchodové dvere a mávol na Kingsleyho aby vstúpil. Kingsley poslúchol a Severus vošiel hneď za ním.

„Ježiši,“ zamumlal Kingsley, keď zbadal ako všetky steny pokrýva jedna masívna knižnica.

„Dáš si niečo na pitie?“ spýtal sa Severus, keď za sebou zavrel dvere a unavene si pretrel oči. „Kávu? Čaj?“

„Kávu, ďakujem,“ odvetil Kingsley. Usadil sa na ošúchané kreslo. O pár minút sa do miestnosti vrátil Severus aj s dvomi šálkami. Jednu podal Kingsleymu a tiež sa posadil.

„Musíme pomôcť Potterovi,“ spustil Severus. „Jeho muklovskí príbuzní nedodržali sľub, že ho budú ochraňovať, práve naopak, začali mu ubližovať oni sami.“

„Čo?“ zalapal po dychu Kingsley. „Odkiaľ to vieš?“

„Videl som to na vlasné oči,“ zamračil sa Severus. „To nikto z Rádu nestráži dom v Surrey?“

„Nie,“ priznal Kingsley. „Harry nám povedal, že má na leto akúsi tajnú misiu od Dumbledora. Rozhodli sme sa, že vyhovieme jeho požiadavke aby sme ho neprenasledovali. Moody ho naučil kúzlo poslíčka, aby sa nám mohol ozvať, ale odvtedy sme o ňom nepočuli.“ Severus si unavene pretrel oči chrbtom ruky.

„Úloha, ktorú dostal od Dumbledora potrvá dlhšie než len jedno leto,“ informoval Kingsleyho. „Nie je na ňu pripravený a potrebujeme pripraviť správne podmienky na to, aby mal istú voľnosť, ale stále bol pod dozorom. Potrebuje-“ tu sa odmlčal a uprene sa zahľadel na Kingsleyho, „-potrebuje mentora, niekoho kto ho naučí ako bojovať proti čarodejníkom nášho kalibru, alebo dokonca lepším skôr, než sa vytratí do neznáma.“

„Ale ja nie som profesor, Severus!“ skríkol Kingsley. „Nedokázal by som vycvičiť ani psa, nieto ešte trvrdohlavého teenagera. A teraz mi hovoríš, že mám ísť za ním a zobrať ho odtiaľ, čiže presne to, čo nechcel. Žartuješ?“

„Nanešťastie, nežartujem o tom, že ho odtiaľ treba zobrať,“ povedal Severus, „a okrem toho, ty by so ho nemohol naučiť všetko, čo potrebuje vedieť. Učiť ho budem ja.“

„Ty?“ zasmial sa Kingsley. Severus len podvihol obočie.

„Ty- ty to myslíš vážne,“ uvedomil si Kingsley. Severus si dlhým ukazovákom prešiel po pere a prikývol.

„Potter vlastní malú krabičku so spomienkami a mysľomisou,“ povedal po krátkej pauze. „Musí si tie spomienky prezrieť. S dávkou šťastia a možno malým postrčením od niekoho, komu dôveruje,“ tu sa Severus významne zahľadel na Kingsleyho, „myslím, že nakoniec prijme ponuku trénovať so mnou. Je nesmierne dôležité aby sme ho dostali na miesto, kde ho Temný pán tak ľahko nenájde. Toto je to posledné miesto, kde by hľadal.“ Kingsley sa zamračil, keď si všimol, že Severus odvrátil pohľad.

„Toto nie je všetko,“ ozval sa po malej odmlke. „O čo ide?“ Severus vstal zo svojho kresla a prešiel k oknu.

„Temný pán nariadil vraždu Lupina a Weasleyovcov. Ale Ginny chce živú. Predpokladám, že jeho dôvody nemusím vysvetľovať.“

„Doriti,“ zamumlal Kingsley a zviezol sa hlbšie do kresla. Dlaňou si prešiel po oholenej hlave. „Vieš kedy sa to má stať?“

„Nie tak celkom,“ odvetil Severus. „Viem, že Greyback ma napadnúť Lupina po tomto splne. Bellatrix a Lucius povedú útok na Weasleyovcov a ani boh nevie kedy sa tí dvaja dohodnú na dátume. Môže to byť zajtra, alebo o dva mesiace.“ Kingsley si povzdychol, položil svoju šálku na stolík a vstal.

„Aké máš pre nás plány?“ Severus sa otočil a vážne sa na Kingsleyho zahľadel.

„Nás?“ zopakoval opatrne Severus. Kingsley prikývol a podal mu ruku.

“Odteraz sme v tom spolu,” povedal Kingsely presvedčene. Severus sa samoľúbo usmial a potriasol si s Kingsleym ruku.

„Ideme po Pottera.“

Poslední komentáře
24.08.2014 23:14:11: Bude pokračovanie? Už je to nejaká doba čo nič nepribudlo
17.12.2011 22:14:05: Prosím, nemohla bys dát link na originál? Prosííím prosííím -smutně koukám. smiley${1}smiley${1}smiley${1}
31.07.2011 17:29:15: Panebože, co jsem to udělala...Vůbec mi nedošlo, že jsem tu tak dlouho nebyla, to je ostuda...Ale no...
22.02.2011 09:37:52: super ... aspoň někdo z řádu má rozum :) k čemu je modyho kouzelné oko, když k tomu není vybavení m...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.