...

HP-Opustený

Kapitola druhá: Útržky

Druhá kapitola. Cez víkend pridám ďalšiu. Po prvej kapitole máte asi veľa zmiešaných pocitov a pri preklade tejto som si uvedomila, že to ešte úplne neskončilo. Ale žiadne mučenie, to nie. A odteraz už to bude len dobré. Vlastne skvelé. tak ešte chvíľku vydržte, prelúskajte ten začiatok a tešte sa na to, čo príde. Neviem, či mám odvahu kapitolu niekomu venovať :D aby sa neurazil alebo tak. Takže skúsim skupinové venovanie: všetkým, čo okomentovali prvú kapitolu :D
vďaka, iisis

Narcissa sa premiestnila ku bránam panstva. Tie viseli z pántov a boli skrútené tam, kde ich zasiahlo odpaľovacie zaklínadlo. Na panstve sa to len rojilo aurormi. Ako vo sne prebehla po príjazdovej ceste a cez dokorán roztvorené dvere na dome. Keď vtrhla do vstupnej haly, všimol si ju Kingsley Shacklebolt.

„Pani Malfoyová!“ zakričal Kingsley a rozbehol sa za ňou. „PANI MALFOYOVÁ, STOJTE!“

Narcissa si ho nevšímala. Jej jediným cieľom bolo dostať sa do Luciusovej pracovne. Kingsley vytiahol svoj prútik a vyslovil zaklínadlo, pričom ho úmyselne namieril ponad jej pravé plece aby ju netrafil. Narcissa sa kúzlu vyhla, zvrtla a namierila prútik na Kingsleyho. Ten zastal.

„Nepokúšaj ma,“ zavrčala. Kingsley zdvihol ruky nad hlavu.

„Narcissa, upokoj sa,“ povedal. „Povedz mi kde je Draco a odídeme.“

Narcissa si naštvane odfrkla a rozplakala sa. Obrátila sa mu chrbtom a vstúpila do pracovne, kde začala prehľadávať poličky. Kingsley vošiel za ňou, nechcel aby utiekla. Vyviedla ho z miery, keď mu z ničoho nič hodila šabľu. Chytil ju za rukoväť. Nestihol zareagovať, keď sa Narcissa hodila na čepeľ, ktorú pevne zvieral.

„Narcissa!“ skríkol Kingsley, chytil ju za plecia a jemne ju položil na zem. Narcissa zalapala po dychu a prstami ohmatávala čepeľ, ktorá jej trčala z hrude. Potom vystrela jednu ruku a zovrela v nej Kingsleyho habit. Vtedy si všimol, že má ruky pokryté zaschnutou krvou.

„Draco je mŕtvy,“ zacrhčala. „On ho zabil. Moje dieťa je mŕtve. Ale Severus-“ odmlčala sa, lebo ju premohol kašeľ. Klesli jej viečka.

„Narcissa!“ sykol Kingsley. „No tak, vydrž ešte. Čo je so Snapom? Kde je?“ Narcissa žmurkla a chytila dych.

„Je to dobrý muž,“ šepla Narcissa. „Všetko je to moja vina. Prinútila som ho pri-pri-prisahať.“ Ešte sa zopárkrát plytko nadýchla, potom jej telo znehybnelo. Kingsley uchopil jej ruku, ktorou mu dovtedy zvierala habit a položil jej ju na hruď.

„Dopekla, ženská,“ zamumlal smutne. Premýšľal nad jej poslednými slovami. Postavil sa práve vo chvíli, keď sa do miestnosti prihnal Garwin Robards.

„Čo to dopekla!“ prehlásil. „Čo si to urobila?“

„Draco je mŕtvy,“ oznámil mu Kingsley. „Zabil ho Voldemort.“ Robards sa pri tom mene zachvel.

„Mŕtvy?“ zopakoval. „Ako to vieš-“

„Povedala mi to!“ vyprskol podráždene Kingsley. Robards si neveriacky odfrkol.

„Mohla ti klamať, Shacklebolt,“ uškrnul sa. „Nebolo by to po prvýkrát-“

„To mi chceš nahovoriť, že sa zabila preto, lebo jej syn ŽIJE?“ zreval Kingsely. „To si zo mňa strieľaš! Ak by Draco žil, nebola by to urobila. Ten chlapec je mŕtvy,“ povedal a pretisol sa popri Robardsovi na chodbu.

„Kam si myslíš, že ideš, Shacklebolt?“ zreval Robards rozkazovačne. Kingsley zastal a oblízol si pery. Pomaly, v snahe čo najviac sa upokojiť, sa otočil.

„Idem domov,“ odvetil. „Od rána som v práci. Už sú skoro dve hodiny ráno. Neprišli sme sem aby sme ju zatkli.“ Mávol rukou smerom k Narcisse. „Prišli sme pre chlapca. Ten tu nie je a ani nikdy nebude. Zavolaj zberačov. Tie decká budú nadšené, že sa budú môcť pozrieť práve ho tohto domu, supi malí.“ Keď toto dopovedal, otočil sa a zamieril von z domu.

„Shacklebolt!“ zreval Robards. „Auror Shacklebolt!“ Kingsley ho ignoroval, obišiel mladých aurorov stojacich vo vstupnej hale a bez toho aby sa obzrel sa odmiestnil.


„Harry! Harry, prosím, počkaj chvíľu!“

Keď Harry videl, ako sa za ním tesne po pohrebe ponáhľa profesorka Minerva McGonagallová bezmocne pokrčil plecami na Rona a Hermionu. Desil sa ďalšieho stretnutia s riaditeľkou. Počkal na ňu, no jeho nepokoj narastal keď videl, ako profesroka po ceste schmatla Remusa, Moodyho, Kingsleyho a Artura Weasleyho.

„Harry, radi by sme sa s tebou ešte pred tým než odídeš porozprávali,“ spustila Minerva. „Osamote.“ Harry pozrel do každej z ich prísnych tvárí a uvedomil si, že sa musí podvoliť.

„Hneď pôjdem,“ odvetil Harry nešťastne.

Minerva ho potľapkala po pleci a vykročila ku hradu.

„Uvidíme sa neskôr,“ šepol Harry Ronovi a Hermione. Kútikom oka zazrel záblesk červených vlasov, otočil sa a pozrel do Ginniných hnedých očí. V tom momente preňho všetko navôkol zastalo. Jeho predošlé rozhodnutie prestať sa s ňou stýkať mu pripadalo ako to najspostrejšie aké kedy učinil. Dovolil Voldemortovi, aby riadil jeho život. A to bolo smiešne. Pozrel však na členov Rádu, ktorí naňho nečakali. Ospravedlňujúco na Ginny pozrel a rozbehol sa za nimi.

Všetci šiesti spoločne vyšľapali na siedme poschodie. Harry si všimol, že sú všetci v strehu, pripravení bojovať s akoukoľvek hrozbou. Keď dorazili, už na nich čakalo točité schodisko.

„Poďme hore,“ povedala Minerva a položila ruku na Harryho plece. Točité schodisko ich vyviezlo hore a on ako prvý vstúpil do riaditeľovej pracovne, v ktorej sa od Dumbledorovej smrti nič nezmenilo. Jeho oči svojvoľne zaleteli k portrétu za mahagónovým stolom. Známa postava v obraze potichu odpočívala na namaľovanom kresle a na jej hrudi sa skveli polmesiačikovité okuliare zavesené na šnúrke okolo jej krku.

„Posaď sa, Harry,“ povedala Minerva a sama sa usadila za široký stôl. Ostatní zostali stáť. Kingsley zavrel dvere a poklepkal po nich ptúrikom. Harry sa váhavo usadil na druhej strane stola.

„To, čo sa ti chystám povedať je prísne tajné,“ povedala Minerva. Harryho prekvapil jej vážny tón. „Nesmieš o tom nikomu nič povedať. Ani tvojim priateľom. Je ti to jasné?“

„Áno, madam,“ odvetil Harry.

„Dobre,“ povedala nadšene. Prešla ku skrinke za stolom. Otvorila ju a vytiahla z nej malú drevenú truhličku, ktorú vzápätí položila na stôl. „Toto ti odkázal Albus. Nikto z nás to neotvoril, no chceli sme, aby si to dostal skôr, než odídeš na letné prázdniny.“ Harry si truhličku položil do lona. Prstami prešiel po fénixovi vyrytom v drevenom veku. Uvoľnil príchytky a truhličku otvoril.

„Je v nej mysľomisa,“ povedal užasnuto. Vybral ju von. Bola to maličká misa po okrajoch ozdobená runami. Opatrne ju vložil späť a z malých oddelení okolo mysľomisy vytiahol štyri flakóniky. Všetky boli naplnené striebristou, hmlistou hmotou. Boli očíslované od jedna do štyri a keď si ich prezrel dôkladnejšie zistil, že jedno z čísel bolo napísané iným písmom- ostrým a zubatým. Písmo na ostatných bolo naproti tomu oblúčikovité a dekoratívne.

„Prečo by Harrymu dával mysľomisu?“ spýtal sa Remus.

„Pretože potrebuje vedieť ešte niekoľko vecí,“ ozval sa portrét za stolom. „Vecí, ktoré som mu predtým nedokázal povedať, veci, ktoré mu teraz pomôžu pochopiť.“ Harry so zaslzenými očami truhličku zavrel.

„Nech je to ako chce,“ ozvala sa Minerva. „Harry, chcem aby asi vedel, že sme tu pre teba. Všetci v tejto miestnosti sme členovia Fénixovho výboru, boli sme pre Albusovi radcovia. Kým zvolal stretnutie Fénixovho rádu, vždy sa najprv spojil s nami a spoločne sme prebrali všetky informácie o smrťožrútoch ako aj zvláštne udalosti, ktoré sme považovali za čímsi významné. Všetci máme na chrbte ruky, ktorou držíme prútik znak modrého fénixa, ktorým sa navzájom rozoznávame.“ Poklepala si po chrbte pravej ruky, čím rozsvietila svoj znak a znak všetkých ostatných v miestnosti.

„Bol on členom Výboru?“ zavrčal Harry a pozrel na Albusov portrét. Albus sa naňho smutne zadíval.

„Áno,“ odvetil portrét. „Áno, bol.“

„A bol naňho oveľa lepší pohľad ako na týchto idiotov,“ zamumlal iný portrét v miestnosti.

„Phineas,“ varoval ho Albus.

„Nezačínaj zase, Dumbledore,“ povedal výhražne Phineas ukazujúc na Albusa dlhým prstom. „Zahnal si toho chlapca do kúta! Poslal si ho na smrť!“

„Teraz o tom nehovor, Phineas!“ skríkol Albus. V miestnosti zavládlo šokované ticho. Napokon si Minerva odkašľala.

„Čo máš v pláne?“ spýtala sa Harry. Ten sa snažil upokojiť.

„Musím ísť späť k Dursleyovcom,“ začal, „aspoň na chvíľu. A potom-“ uprel pohľad na obraz na stene „-a potom musím čosi vybaviť. Ron s Hermionou chcú ísť so mnou, ale neviem-“

„Bol by som radšej, keby nešli,“ ozval sa prísne Artur. „Máme v pláne prijať ich do Rádu a umiestniť ich do Brlohu. O pár týždňou sa bude konať svatba Billa s Fleur a budeme v zabezpečení potrebovať každú pomocnú ruku. A viem, že by sa Molly cítila oveľa lepšie, keby žili s ňou.“ Harry prikývol. Telom mu prešla vlna nadšenia, keď si uvedomil, že sa k nemu konečne správajú ako k jednému z nich, ako k členovi Rádu.

„To je dobrý nápad,“ povedal Harry. „Nerád by som sa strachoval aj o nich. Požiadajte Hermionu, aby Ginny naučila niektoré šiestacke obranné zaklínadlá a čary.“ Kingsley sa uškrnul na Moodyho, no jeho úsmev trochu povädol, keď v jeho očiach zazrel obavy. Harry vstal a s truhličkou v ruke sa spýtal. „Ako vás skontaktujem, keď vás budem potrebovať?“

„Najlepšie by bolo poslať správu po Patronusovi,“ zavrčal Moody. „Poď sem, ukážem ti to.“ Harry sa kúzlo naučil pomerne rýchlo.

„Ak budeš chcieť, nebudeme sa ti pliesť do práce,“ povedala Minerva. „Prídeme len vtedy,  keď nás zavoláš.“ Harry príkývol a odišiel.


„Odíde a spraví niečo hlúpe. Je podobný ako jeho otec.“

„Nechajte ho tak. Potrebuje čas na to, aby si premyslel čo ďalej. Je už takmer dospelý. Vie čo robiť.“

„Je len dieťa, Alastor! Netuší čo má robiť!“

„A Ron s Hermionou ho samého nikam nepustia. Ginny ešte môžeme držať doma, ale tí dvaja-“

„Nemôžete im brániť v tom, aby sa rozhodovali sami. Ak sa rozhodli, že to je tá správna cesta, tak sa po nej vydajú a to bez ohľadu na to koľkokrát im poviete, že sú príliš mladí. Harry má viac skúseností ako niektorí z aurorov, ktorých poznám.“

„My sami sme neboli oveľa starší, keď sme sa pridali k Rádu. James, Lily, Sirius- boli sme siedmaci, keď za nami prišiel Dumbledore a spýtal sa, či chceme bojovať. A boli sme tvrdohlaví. Mysleli sme si, že sme neporaziteľní, že Voldemorta porazíme ľavou zadnou.“

„Zostáva nám len dúfať, že ak sa dostane do problémov, tak sa ozve.“

„Nemyslím, že nám ešte zostáva nádej na dúfanie, Alastor. Severusova zrada-“

„Musíme ho nájsť. Čo najskôr. Ak toho hada dostaneme do Azkabanu, chlapec bude mať väčšiu šancu na úspech. Potrebujeme jeho adresu. Viete o niečom, čo by nám pomohlo zistiť, kde sa skrýva?“

„Môžem ti ukázať, kde mám uložené všetky Albusove papiere. Poď so mnou.“


Vlak spomalil až nakoniec zabrzdil na nástupišti devät a trištvrte. Harry rýchlo dopísal list, na ktorom už dlhšie pracoval, zložil ho napoly a napísal naň Ginnino meno. Vstal, položil Hedwiginu klietku na svoje sedadlo. Snažil sa nikoho nezobudiť. Stuhol, keď sa Hermiona pomrvila a bojala Rona okolo pása. Keď videl, že sa neprebudila vydýchol si a položil oprel list o klietku.

„Správaj sa k Ginny pekne,“ šepol Harry keď prestrčil prsty cez mreže klietky. „Ak sa jej alebo ostatním niečo stane, nájdi ma Hedwiga.“ Sova ho s láskou ďobla do prsta a slabo zahúkala. Harry si vytiahol kufor spod sedadla, zohol sa a jemne pobozkal spiacu Ginny na líce. Posledný krát sa obzrel po kupé, prešiel úzkou uličkou, vyšiel na nástupište a pridal sa ku svojim spolužiakom prechádzajúcim cez neviditeľnú bariéru na Kings Cross.

Poslední komentáře
23.11.2009 06:41:18: Ahoj myslíš že by jsi sem mohla dát adresu na originál???
28.10.2009 12:35:30: Překlad je jako vždy perfektní a výběr povídek na těchto stránkách je komplet skvělý, takže jsem zvě...
19.10.2009 13:24:48: Tak aj Narcissa, škoda. Ale zase by se tam zbytečně pletla, tak je to tak lepší. Mno a kdypak se tam...
18.10.2009 22:44:59: Jú druhá kapitola, aspon tady nebyla žádná brutální vražda:D Už se moc těším an další kapitolku, vyp...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.