...

HP-Kiežby som to bol vedel

Kapitola tretia: Nechcené vysvetlenia

Hmm tretí deň prekladu tejto poviedky a pridávam tretiu kapču :D určite si prajete aby som v tom vytrvala, no dúfam, že si uvedomujete, že to nie je možné. Čo sa týka tejto poviedky a mojich prekladov: angličtina je tu už dosť náročná, takže sa s niektorými odstavcami dosť pasujem, tak ak sú tam nejaké divné vety, tak to bude asi tým. Tiež k preklepom: neviem čo je to vo mne, ale aj keď si po sebe čítam preklad, tak tam tie preklepy nevidím, takže si na to asi budete musieť zvyknúť :D a vážne, po niekoľkých hodinách prekladania, keď už mi ruky neslúžia tých preklepov zákonite pribúda, takže ešte raz sa všetkým ospravedlňujem a prajem Veselé Vienoce..uch ale som sa rozpísala :D is

Pôsobivo, Potter sa z bezvedomia prebral ani nie dvadsať minút po tom, ako preniesli jeho bezvládne telo na ošetrovňu. Pomfreyová predpovedala najmenej deň bezvedomia a sotva začala svoje vyšetrenie, hneď jej prvý pokus preukázal stabilné podmienky.

Ale bol tu, oči rýchlo otvorené a telo stuhnuté tak rýchlo, že mali sotva dosť času na to, aby zareagovali. Jeden pohľad na biely strop mu stačil na to, aby zistil kde sa nachádza. Ale samozrejme. Potter na ošetrovni strávil až príliš veľa času, pravdepodobne si užíval starostlivosť všetkých okolo a keď sa k nemu správali ako k Bohovi.

“Naozaj som nemal prísť späť,” zašepkal mladý muž. Snape nemohol inak ako súhlasiť - mohol im všetkým ušetriť dosť problémov, ale samozrejme, riaditeľ na to mal iný názor.

“Nezmysel, chlapče môj,” nesúhlasil, zjavne šťastný, že mal všetko opäť pod kontrolou a doslova niekto, kto si stál za svojím. “Aj keď si to nechceš priznať, prišiel si sem po pomoc. A pomoc od nás dostaneš.”

V tom momente bol Snape presvedčený, že jeho bývalý študent znovu vybuchne. Jeho oči stmavli a videl ako jeho zovreli plachtu tak silno, až mu hánky zbledli, no potom zavrel viečka a pomaly vydýchol. Z tela mu vyžarovalo napätie a Snape zistil, že po rokoch neustáleho buzerovania sa chlapec konečne naučil kontrolovať svoje emócie.

Namiesto rozbíjania okien v nemocničnom krídle sa položil späť na vankúš a dovolil Pomfreyovej vykonať tie testy. Až keď mu chcela odopnúť jeho čierny habit ju chytil za zápästie aby jej v tom zabránil.

“To nebude nutné, Madam Pomfreyová,” povedal jej pokojne.

“Ale Pán Potter, ja…” protestovala a snažila si vyprostiť ruku, no keď na ňu uprel svoj prenikavý pohľad, prestala.

Ten pohľad si musím zapamätať, povedal si Snape, ktorý mal tiež problémy s udržaním prehnane zapálenej liečiteľky v istých medziach.

Výsledky dlhých vyšetrení, počas ktorých Potter odmietol odpovedať na akúkoľvek otázku, ktorá sa netýkala jeho zdravotného stavu, boli také, ako predpovedal.

“Niečo s chlapcom nie je v poriadku,” oznámila im Pomfreyová bezmocne, oči naplnené obavami. “Poškodenie jeho nervového systému je rozsiahle a jeho mágia zdivela. Toto dlho neprežije. Ale neviem, na akú chorobu trpí.”

Snape pozoroval liečiteľkine snahy s rastúcimi obavami. Mal silné nutkanie zostať ticho a nechať Pottera umrieť niekde inde, ale Albus ho pravdepodobne nepustí, ak bude existovať čo len iskrička nádeje a ak sa jeho teória potvrdí, mohlo by z Potterovej smrti vzrásť nebezpečenstvo horšie ako samotná smrť. Bude im to musieť povedať.

“Verím, že viem, čo Pottera postihlo,” prehlásil do ticha a pripravil sa na chaos, ktorý mal nasledovať. Inteligentní ako len boli, jeho kolegovia nemali zmysel pre disciplínu, či aspoň kontrolovaný level povyku.

Jednoducho ich nechal bľabotať až kým ho neprebodli pohľadom a nezamumlali niečo v zmysle o jeho obľube v “dramatických vyhláseniach”. Ani sa tu poznámku nepokúsil kontrovať.

“Čo o tom vieš, Severus?” spýtal sa napokon riaditeľ.

“Potterova choroba sa nazýva Evanescence, alebo Blednutie,” vysvetľoval pokojne. “Je to veľmi zriedkavý stav.”

“Tak ako je potom možné, že o tom vieš?” vložila sa do toho Pomfreyová, zjavne znechutená, že majster elixírov o tej chorobe vedel viac ako ona.

Snape si povzdychol a popudene na ženu zazrel. Ona samozrejme nereagovala.

“Viem o tom, pretože pred dvadsiatimi siedmimi rokmi mi Temný pán nariadil naučiť sa o tom čo najviac a zistiť, či je možné to na niekoho aplikovať.”

Počul ako Tonksová za ním zalapala po dychu. “Takže tým Veď-Vieš-Kto infikoval Harryho, keď…”

“Nie, Tonksová,” vyprskol, nakoniec stratil trpezlivosť. “Nikdy sa nám nepodarilo úspešne pacienta Blednutím infikovať a teraz tu nie sme v nejakom lacnom romantickom románe. Teraz, môžem pokračovať, alebo to zmeníme na quiz show?”

“Prosím, pokračuj, Severus,” ozval sa riaditeľ, zatiaľ čo sa na svojich profesorov varovne pozrel. Potter, všimol si Snape, sa nepohol ani nijak nereagoval, iba otočil hlavu smerom k nemu a potichu počúval.

“Blednutie je kúzelná choroba, prirovnateľná k poruche osobnosti, ale nie na psychologickom levely. Myseľ zostáva nedotknutá, ovplyvnené je len magické jadro. Ak sa osoba ocitne v situácii veľkého mentálneho aj fyzického stresu, jej magické jadro sa - ak je dostatočne silné alebo je čarodejník výnimočne mocný na to, aby to bol schopný prežiť - rozdelí na dve. Jedna časť zostáva v pacientovi, zatiaľ čo tá druhá vstupuje do alternatívnej reality - a nie, nemienim ti teraz vysvetľovať teóriu viacerých vesmírov, Tonksová. Zmena sa nemusí prejaviť po celých niekoľko rokov, ale magické jadro, ktoré zostalo vo vnútri pacienta začne nasledovať svoju polovičku a čarodejník či čarodejnica vyblednú, keď ich mágia naplno prestúpi do alternatívnej reality.”

Ticho. Mohol by si zvyknúť na ten pocit, keď po jeho vysvetlení všetci onemeli, keby len sa to netýkalo vždy Pottera.

“A ten záchvat, čo prekonal?” spýtala sa McGonagallová tichým hlasom. “Čo ho spôsobilo?”

“Tie kŕče sú výsledkom zväčšujúceho sa rozštepu medzi Potterom a jeho magickým jadrom. Jednoducho povedané - Potterova mágia sa ho snaží opustiť a jeho telo sa snaží jej v tom zabrániť. Následky sú bolestivé a dosť… dramatické.”

Snape sa odmlčal, čakal, kým sa k tomu Potter vyjadrí, začne zhrozene protestovať alebo spraví niečo hodné Chrabromila, ktorý stojí tvárou v tvár smrteľnej, exotickej chorobe. Ale ten fagan stále mlčal a na tvári mal nič nehovoriaci výraz.

“Prečo to nie je nikde zaznamenané?” spýtala sa Pomfreyová opatrne. “Taká strašná choroba! Nemôžem uveriť…”

“O Evanescence existujú len veľmi staré a obšírne záznamy, pretože tieto situácie, spolu s predelením sú väčšinou také neznesiteľné, že ich nikto neprežije. Osoby zažívajúce tak vysokú mieru stresu väčšinou umrú. Preto to Voldemort po čase vzdal. Vraždil a vraždil a vôbec sme nepokročili.”

Snapa prerušil čudný zvuk a chvíľu mu trvalo, než si uvedomil, že to bol smiech. Harry Potter, ktorý mal v neďalekej dobe umrieť, sedel na jednej strane svojej postele a smial sa. Iste, bol to chrapľavý smiech, ale bol to smiech.

“A tu sme znovu natrafili na môj problém,” zachechtal sa sarkasticky. “Koniec koncov, som predsa chlapec, ktorého skrátka nemožno zabiť.”

“To nehovor, Harry!” Skríkla naňho Minerva šokovane, ale Snape sa celkom bavil. Ak by to nebol Potter, možno by sa aj jeho tvár rozžiaril temný úsmev, podobný ako mal na tvári on. Ale o nič sa nebude deliť s Potterom, len preto, že si vyvinul dobrý zmysel pre humor.

“Presne.” Okomentoval to namiesto toho ešte sarkastickejšie. “A ako mi to strašne lezie na nervy, Potter.”

“Severus!” ozval sa šokovane aj Dumbledore.

Ale Potter sa opäť uchechtol. “Celkom s vami súhlasím, Profesor,” odvetil bez náznaku hnevu.

V riaditeľových očiach sa zračili bolesť a sklamanie, no nezdalo sa, že by na tom Potterovi čo len najmenej záležalo a nakoniec sa starec otočil späť k Severusovi.

“Existuje spôsob liečby, Severus?”

Snape prikývol. “Jej popis je však ešte menej detailný ako popis samotnej choroby,” varoval ho. “Nakazená osoba musí spolu s liečiteľom schopným Oklumencie vstúpiť do svojich spomienok, presne do tej, kde sa konalo predelenie. Potom musí liečiteľ spojiť polovičky jadra ešte skôr, než sa kompletne odtrhnú. Aby sa toto dalo zrealizovať, musí sa pacient stotožniť so svojou spomienkou a ešte raz ju prežiť. Teoreticky by toto malo problém vyriešiť.”

“No, to by nemal byť veľký problém,” hĺbal riaditeľ, ponorený do plánovania. “Obaja, ty Severus aj ja ovládame oklumenciu a mali by sme byť schopní…”

“Nie.” Potterov hlas stratil akýkoľvek náznak humoru, bol chladný ako januárové počasie a Snape opäť pocítil tú nekontrolovateľnú moc. “To rozhodne nie. Za žiadnych podmienok. Túto liečbu odmietam a okamžite odchádzam.”

“Ale pán Potter, naozaj by ste radšej umreli ako znovu prežiť tú spomienku?” skríkla opäť šokovaná Minerva.

O rozhodnosti Potterovho hlasu sa nedalo pochybovať. “Áno,” odvetil jednoducho.

“Nanešťastie,” vložil sa do toho Snape a ani on si nemohol vychutnať ten strach, ktorý ho premkol pri jeho slovách. “Je toho ešte viac.”

Na moment sa odmlčal, neistý ako to povedať, no potom si povedal, že neexistoval žiaden milý spôsob ako niečo takéto povedať a vôbec, odkedy jemu záležalo na tom aby bol milý?

“Nielenže pacient zahynie, keď sa jeho magické jadro pretransformuje do inej reality. Všetko čo sa udialo po predelení, všetko, čo táto osoba dosiahla či zmenila po jej Blednutí vybledne s ňou. Akýkoľvek vplyv, ktorý mal pacient na tento svet, či už dobrý alebo zlý, sa vytratí.”

A znovu sa v miestnosti rozľahlo ticho, no Snape si náhle prial, aby sa všetci rozprávali.

“Čo znamená,” ozvala sa napokon Sproutová slabým hláskom, “že ak sa magické jadro pána Pottera predelilo skôr ako porazil Veď-Viete-Koho, tak sa Temno opäť navráti?”

Naozaj by to bol radšej poprel, ale bol predsa vedec a lži by im teraz nepomohli.

“Presne,” odvetil.

Albusovi stačilo menej času ako ostatným na to, aby pochopil, čo toto znamenalo. Trochu sa kymácajúc podišiel ku stále sediacemu mladému mužovi.

“Harry…” zašepkal, zjavne nevediac ako ho osloviť, možno sa obával ďalšieho výbuchu, väčšieho ako ten, čo zažili v jeho kancelárii.

Ale Potter ich všetkých opäť prekvapil.

“Chápem,” odvetil po chvíli pokojným a kontrolovaným hlasom, ale s neuveriteľným smútkom v jeho tieňoch. “Takže môj osud sa predsa len nenaplnil. Namiesto toho, aby som pokojne skonal, mám opäť tú česť zachrániť váš svet, Profesor.”

“Prial by som si, aby som to od teba nemusel žiadať, Harry. Aby som to nemusel žiadať ani predtým,” odvetil Albus lámajúcim sa hlasom a srdcom.

“To si prajem aj ja, riaditeľ. Ale čo naše priania ovplyvnia?” odvetil Potter. Potom sa nečakane postavil, všetok smútok a únava ho opustili. Jeho telo vibrovalo energiou, ale jeho ruky, keď si vyrovnával predok habitu, boli pokojné.

“Takže predpokladám, že ma niekto bude sprevádzať na mojej ceste spomienkami?” spýtal sa.

 “Áno, Harry,” odvetil riaditeľ, zreteľne potešený tým, že to Potter bral tak dobre. “Dám ti pripraviť izbu tu v hrade a okamžite si od Severusa vypýtam všetky potrebné informácie. Mali by sme byť schopní začať…”

“Nie.” Harryho hlas bol opäť chladný, bez emócií. “Ak to máme urobiť, urobíme to tak, ako si to prajem ja. Nie tu na hrade, ale v mojom dome. A vy do mojich spomienok nevstúpite, riaditeľ. Požadujem, aby na moju liečbu dohliadal Profesor Snape.”

“Čo?” Náhle bol všetok rešpekt, ktorý Snape pre mladého muža prechovával preč a nahradil ho chladný, rezavý hnev. “Šiblo ti, Potter? Táto choroba nepostihuje mozog, takže to musí byť tvoja neznesiteľná debilita, ktorá túto myšlienku splodila. Odmietam s tebou tráviť viac času ako som mal doteraz to nešťastie…”

“Severus,” preťal jeho bľabotanie neskrotný hlas, ako pretína katova sekera nervy a kosti. Všetka nádej a odpor zmizli, zostala po nich len rezignácia. Vedel, čo bude nasledovať. Ten tón poznal.

“Obávam sa,” ozval sa riaditeľ s ohníčkami v očiach, Snape musel potlačiť túžbu vyrvať tie modré oči z ich jamôk, “že budeme musieť spraviť to, čo po nás pán Potter žiada.”

Poslední komentáře
02.02.2008 10:57:24: Tak to je nieco! Super preklad.
05.01.2008 00:46:01: Opravdu velice kvalitní a vyvedená povídka. Ale takové jsou tady všechny. Velmi ráda se sem vracím. ...
31.12.2007 17:14:10: Tak tahle povídka bere vztah Harryho a Snapa z jiného konce. Už teď jsem napnutá jako kšandy, jak se...
29.12.2007 22:37:49: Heh. Jsem sama a nebo v tom máte taky stejný zmatek jako já?smiley To dělení jádra je trochu složité.....
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.