...

HP-Kiežby som to bol vedel

Kapitola piata: Šialená vrahyňa

Tak zas ahoj :D neviem, čo sem mám ešte napísať, až na to, že už mám preloženú aj kapitolu šiestu a pridám ju o polnoci...no napriek tomu, by som tu rada videla aspoň zopár komentíkov...teraz sa pustím do prekladu Tam, kam patrím, tak aj ten tu ešte dnes, prípadne skoro ráno zajtra čakajte :D alebo si ľahnite spať a prečítate si to zajtra..čo sa týka tejto kapitolky, tak som sa pri jej preklade zabávala, tak dúfam, že vy sa budete zabávať pri jej čítaní :D venujem ju knihovke :D is

Ranné lúče osvietili prebudeného Severusa Snapa variaceho si v kuchyni ďalšiu šálku silného čierneho čaju.

Pracoval dlho do noci, pripravoval všetko, čo len mohol bez potrebných prísad, ktorých zoznam nadiktoval Potterovi. Len dúfal, že bude schopný zohnať ich - aj keď o tom dosť vážne pochyboval - pretože aj jemu by trvalo celé dni, kým by sa k nim dostal cez svoje vlastné zdroje. Dni, ktoré nemali.

Čím dlhšie pracoval, len raz za čas sa zastavil a zazrel na flakóniky naplnené spomienkami, tým viac sa obával. S tým plánom aký mali bude všetko závisieť na Potterovej sile a odolnosti, ktorá zase závisela od Snapových elixírov a jeho schopnosti udržať toho fagana pokojného. A aj keď si bol istý svojimi schopnosťami, čo sa elixírov týkalo, veľmi pochyboval o tom, že bude schopný na Pottera kde tu niečo nevyprsknúť. Potter bol ako tŕň v mieste kam slnko nesvieti, bod neustáleho podráždenia, ktorý nebolo možné ignorovať.

No napriek tomu ho Snape bude musieť udržať pri živote, čo znamenalo vyhýbať sa akémukoľvek stresu, či už emocionálneho alebo psychického. A to mimochodom počas toho, ako si budú prezerať jeho najhoršie spomienky. Odfrkol si.

Snape práve pokladal čajník na sporák, keď za sebou začul pohyb. Nebol to Potter, ktorý pravdepodobne ešte stále chrápal hore vo svojej izbe, ale jemné nakračovanie niekoho, kto nechcel byť odhalený.

Potichu, tak aby sa neodhalil, vytiahol prútik.

No skôr než sa stihol otočiť a útočníka zakliať ho za čelo schmatla čiasi ruka, potiahla mu hlavu dozadu a do krku sa mu náhle zaryl chladný kov.

“Odhoď prútik,” zavrčal hlas pri jeho pravom uchu a Snape poslúchol, aj keď len veľmi neochotne. “Kto si? Čo tu robíš?”

“Čaj,” odvetil Snape chladne a snažil sa aby to vyznelo prirodzene.

“Čo si spravil s chlapcom?” zavrčal útočník znovu a tentokrát si bol Snape istý tým, že je to žena. A to žena stará s chrapľavým hlasom a vŕzgajúcim ako pohyby vetrom ošľahaného stromu. Bola smrťožrútkou? Alebo niekto šiel po Potterovej hlave? Snapa by to veľmi neprekvapilo, keďže on sám niekoľkokrát uvažoval nad tým, že si najme assassina, aby chlapca odpratal.

“Prečo si myslíš, že som mu niečo spravil? Mohol by som byť napríklad jeho hosťom.”

“Si čarodejník!” zasyčala ženská. “Chlapec by si niekoho tvojho druhu do domu nepozval.”

Snape sa pri jej tóne trochu uvoľnil. Začul v ňom starostlivosť a obavy. Takže bola na Potterovej strane - všetko čo teraz musel urobiť bolo presvedčiť ju, aby ho nezabila.

“No, mňa si sem pozval a to z vlastnej vôle:” Aj keď tá posledná časť nie je tak celkom pravda.

“Neklam a povedz mi kde je. Máš tri sekundy než ťa zabijem.”

“Ale, no tak,” odvetil Snape rýchlo premýšľajúc. “Môže byť kdekoľvek! Vo svojej izbe alebo v sprche. Neviem…”

“To nie je veľmi uspokojivé. Tri sekundy prešli,” zašepkala mu chladne do ucha a on pocítil túžbu rozosmiať sa nad tou iróniou. Po dvadsiatich siedmych rokoch boja proti najtemnejšiemu čarodejovi všetkých dôb ho má v slnečnými lúčmi osvetlenej kuchyni zabiť stará a pravdepodobne šibnutá ženská.

“Profesor, prečo… Ayda! Okamžite ho pusti!” Bolo to pravdepodobne po prvýkrát, keď v Snapovi vyvolal Potterov hlas aj niečo iné ako podráždenie. No, mohol prísť aj o niečo skôr, zavrčal si, aby ospravedlnil moment svojej slabosti.

Cítil ako zo ženy za ním vyžaruje nedôvera a chvíľku mal pocit, že Pottera neposlúchne. “Si si istý?” spýtala sa a otočila hlavu ku kuchynským dverám, odkiaľ sa ozval jeho hlas.

“Samozrejme, že som si istý” odvetil Potter netrpezlivo.

A Snape bol voľný. Rýchlo sa sklonil po svoj prútik a potom sa stočil k osobe, ktorá ho napadla.

Naozaj to bola žena a to poriadne stará. Jej strieborné vlasy jej povievali okolo tváre a jej pokožka sa podobala na papyrus. Spod huňatého obočia naňho nepriateľsky hľadel pár prenikavo modrých očí.

“Je normálne, že sa v tvojej kuchyni prechádza šialená vrahyňa, Potter?” opýtal sa chladným hlasom.

Na jeho neskutočné rozčúlenie sa Potter len uchechtol a žena si ho prezrela. Všimol si, že nôž ešte stále nevrátila do pošvy.

“Nie, profesor,” odvetil Potter. “Iba jedna šialená vrahyňa. Volá sa Ayda a je moja priateľka. Aj keď to niekedy preháňa,” dodal a varovne na ženu pozrel.

“Toto je profesor Snape, Ayda. Prišiel sem, aby ma vyliečil z tej choroby, keď sme nakoniec prišli na to, čo to vlastne je a že existuje spôsob liečby.” 

“Dobre,” odvetila skrátka, odložila nôž a zvedavo sa na Snapa zahľadela. “Tak toto je ten profesor Snape,” povedala a bolo zjavné, že o ňom už niekedy počula. Snape nečakal, že by o ňom Potter povedal niečo pekné a tak ho dosť prekvapila, že nôž odložila namiesto toho, aby sa naňho znovu vrhla.

Ale čo ho prekvapilo ešte väčšmi bolo, že sa naňho potmehúdsky usmiala, z čoho sa jej na tvári prehĺbili vrásky. Pokročila k nemu a natiahla pred seba jednu mozoľnatú ruku.

“Rada ťa spoznávam, Snape,” prehlásila. “Počula som o tebe len to najlepšie!”

To Snapa šokovalo. Byť napadnutý od chrbta - na to bol zvyknutý. Ale byť privítaný Potterovou priateľkou s úsmevom a podaním ruky? Jeho zmätenie sa mu muselo odraziť na tvári, pretože Potter sa znovu uchechtol tým svojím desným spôsobom a prešiel ku kuchynskej linke.

“Sadnime si a napime sa čaju,” navrhol. “Priniesla si tie veci, Ayda?”

“Nechala som ich vonku, keď som ho uvidela v kuchyni,” vysvetlila a mávla pri tom, pripomenieme, že úplne zbytočne, na Snapa. Vyšla zadnými dverami a o chvíľku sa vrátila s balíkom zjavne zloženým zo starých handier.

Sadla si na stoličku, ktorú jej Potter ponúkol, bez slova prehltla šálku čaju, ktorú jej nalial a začala sa v balíku prehrabávať, zatiaľ čo jej Potter prilial a potom nalial aj sebe a Snapovi.

Snapovo podráždenie vystriedalo prekvapenie, ktoré čoskoro prerástlo do údivu. Jednu za druhou vyťahovala žena prísady o ktoré žiadal, rozdrvený roh jednorožca, ktorý bol zakázaný všetkým okrem registrovaných majstrov elixírov, vysušenú čiernu papraď, ktorá bola jednoznačne ilegálna a to všetko zabalené v rovnakom špinavom pergamene, ktorý vyzeral akoby ho vytiahla zo smetiska.

“To by malo byť všetko,” zamumlala, zavrela svoj balíček a položila si ho na zem vedľa stoličky. Potom si Pottera kriticky premerala.

“Vyzeráš otrasne,” okomentovala ho akoby bol nejaká divná rastlina alebo zviera. “Celý poblednutý a unavený. Koľko ti ešte zostáva?”

Potter len pokrčil plecami. “Pravdepodobne niekoľko týždňov,” odvetil. “Závisí to od záchvatov. Ale profesor Snape vynašiel skvelý spôsob ako ma z nich dostať.”

“Áno?”

“Udrel ma.”

“Och,” Ayda sa znova zadívala na Snapa, no tentokrát s rešpektom. “Zavolaj keď budeš nabudúce potrebovať pomoc.”

Potter si len odfrkol, akoby hovorili o počasí.

Napriek svojej vôli sa Snape ocitol v situácii, kde bol prinútený zapojiť sa do rozhovoru. “Nezomrieš, Potter. Nie ak tomu budem môcť zabrániť.”

“A čo spravíš aby si tomu zabránil?” spýtala sa Ayda uštipačne, akoby ju zamietanie Potterovej smrti osobne urazilo. Snape sa zamyslel nad tým, či je naozaj jeho priateľka.

“Vyliečim ho.”

“Ako?”

A tak sa Snape s hlbokým zúfalým povzdychom ešte raz pustil do vysvetľovania Potterovej choroby a jej liečenia.

A keď skončil Aydina tvár sa zmenila. Po prvýkrát odkedy začali hovoriť o smrti a opatreniam proti nej sa na nej objavili známky starosti a ľútosti. Aj keď by som rád vedel, prečo sa viac obáva liečby ako samotnej choroby.

“Je mi to ľúto, chlapče,” povedala Potterovi a na okamžik mu položila ruku na rameno. “Nedá sa tomu vyhnúť?”

“Ešte som nič nevymyslel.”

“Tak potom budem myslieť s tebou.”

“Prepáčte, že vyrušujem,” zavrčal Snape otrávený touto ukážkou sfénixizmu. “Hovoríme tu o liečbe. Aj keď nechápem, prečo chce niekto byť Potterovým priateľom, mala by si byť rada namiesto toho, aby si ho tu utešovala!”

Žena si ho znovu premerala a Snape sa nevedel zbaviť pocitu, že svojmu zazeraniu sa Potter priučil u nej. “A to si mi povedal, že je múdry,” obrátila sa na Pottera obviňujúco.

“To je. Dokonca brilantný,” odvetil Potter pokojne a Snapovo obočie sa prekvapením nadvihlo. “Len mu to moc nejde s ľuďmi. Dáš si raňajky, Ayda?”

A Snape sa rozhodol neozvať sa, bojac sa, že by mu z úst vyšlo len zmätené koktanie. A to by jednoducho nešlo.

Potichu teda pozoroval ako Potter prestrel na stôl a ako sa Ayda, ktorá nepohla ani prstom, aby svojmu mladému priateľovi pomohla, s nadšením vrhla do jedenia.

“Ako sa majú Rim a Cary?” spýtal sa Potter, keď položil jeden tanier aj pred majstra elixírov. “Pomohli tie amulety?”

“Áno,” odvetila keď prehltla. “Aj keď je Cary ešte stále  škaredý ako noc. Ale Rim teraz blázni a chce vedieť, kedy si prídeš vyzdvihnúť svoj dlh.”

A takto sa rozprávali najbližších dvadsať minút, vymieňali si novinky a pýtali sa na divných ľudí a neznáme miesta. Potter sa k Snapovi niekoľkokrát otočil akoby mu chcel niečo vysvetliť, alebo ho vtiahnuť do rozhovoru, ale hrozivý pohľad jeho niekdajšieho profesora elixírov ho efektívne zastavil. Aspoň jeden bod pre mňa, pomyslel si Snape, zatiaľ čo sa snažil odložiť si všetky spomenuté informácie v kútiku pamäte aby sa k nim, keď si nájde voľnú chvíľku vrátiť.

“A ako sa mal starec?” spýtala sa teraz Ayda, jej tón prezrádzajúci nechuť akú väčšina ľudí pociťuje k niečomu slizkému, čo sa vyhrabe zo zeme. “Vlezlý ako vždy?”

Potter mlčky prikývol. “Snažil sa ma tam udržať,” odvetil po chvíli ticha a Snape si šokovane uvedomil, že žena hovorila o Dumbledorovi, hrdinovi čarodejníckeho sveta. “Podarilo sa mi uniknúť len vďaka tomu, že bol profesor Snape ochotný prísť sem. Inak by som bol teraz zavretý v jednej z veží a nútili by ma jesť sladkosti.”

“Povedala som ti, že vrátiť sa tam je zlý nápad,” odvetila Ayda a v jej hlase nebol ani náznak súcitu. “Čarodejníci sú takí. Nemôžeš ich zmeniť, iba ich buchnúť po hlave a zdrhať.”

Potter sa priateľke pozrel do očí a pobavene poznamenal: “Aj ja som čarodejník, Ayda!”

“No, všetci máme svoje škaredé malé tajomstvá, Potter,” okomentovala to a oči sa jej potmehúdsky ligotali.

Potter v hranej hrôze zodvihol ruky. “Ušetri ma tých tvojich,” prosil. “Nechcem v tak mladom veku ohluchnúť aj oslepnúť!”

Ayda sa súhlasne zachichotala a v jeden nekonečný moment si bol Snape istý, že Potter nežartoval. Aspoň nie úplne.

“Och a len tak mimochodom,” prehlásila hlasom, ktorý nebol len tak mimochodom. “Stretla som sa včera s Tieňom a pýtal sa ma, prečo si ho už po týždne nenavštívil. Povedala som mu, že sa tvoja choroba zhoršila a on…”

Potter si skryl tvár do dlaní a hlasno si povzdychol. “Prečo si mu to povedala?” chcel vedieť. “Bude vytočený!”

“To už bol,” neochotne priznala. “Ale, vieš, mal si mu o tom povedať.”

Snape v ten moment vzdal akúkoľvek snahu pochopiť o čo sa jednalo, oprel sa o chrbát stoličky a so záujmom pozoroval Potterovu reakciu.

“Viem,” priznal a vyhýbal sa Aydiným očiam. “Ale bude sa ma pokúšať ochrániť a vyhrážať sa ľuďom a navrhne premenu… Vždy sa o mňa až príliš bojí.”

“No, v minulosti na to mal dobrý dôvod, nemám pravdu?” okomentovala to Ayda. “Stav v akom si bol, keď…”

Potterov varovný pohľad ju umlčal a Snapova zvedavosť ešte vzrástla. Nech už bola táto Ayda a ten záhadný Tieň ktokoľvek, zdalo sa, že v Potterovej minulosti sa toho skrývalo viac ako len cestovanie a kníhkupectvo. Nie že by mu na tom záležalo, ale bol rád ak vedel o ľuďoch, s ktorými musel žiť, čo najviac. Potter sa za posledných osem rokov veľmi zmenil. No Severus si nebol istý či k lepšiemu alebo horšiemu.

“Navštívim ho,” ukončil napokon Potter zápas tichých pohľadov, ktoré si so ženou vymieňali. „Možno zajtra. Závisí to aj od plánov profesora Snapa.“

Zdalo sa, že jeho oči hľadali v tých ženiných odpustenie za jeho zbrklú reakciu a zjavne ho aj dostal, keď sa na jej perách objavil náznak úsmevu.

“Tak teda,” povedala nakoniec Ayda, postavila sa a zdvihla si balíček zo zeme. “Myslíš, že budeš o týždeň ešte medzi nami živými?”

“Pokúsim sa,” odvetil Potter s úškrnom.

“Tak sa potom ešte uvidíme, chlapče,” uškrnula sa aj ona a na Snapovo zhrozenie sa mu uklonila. “Dozrite naňho, pán majster elixírov,” nariadila mu. “A popracujte na tej veci s ľuďmi. Chce to prax.”

A s tým odišla.

Snape si povzdychol a nalial si ešte šálku čaju. “Nechceš mi upresniť, čo malo toto celé znamenať, Potter?” spýtal sa a dal si pozor na to, aby sa v jeho hlase neobjavil ani náznak zvedavosti, ktorú pociťoval.

Potter si vzdychol a odišiel od stola s úmyslom uvariť ešte trochu čaju.

“Je mi to ľúto, profesor,” ospravedlnil sa. “Mal som vás varovať, ale nečakal som, že sa objaví tak skoro. Môj list musel znieť dosť naliehavo. Bojí sa o mňa.”

“Skryla to dobre,” nemohol si pomôcť Snape. Potter sa opäť usmial a oči mu nadobudli vzdialený pohľad.

“Väčšinou to robia. Nie sú veľmi emocionálny. Majú ťažký život.”

“O kom to hovoríš, Potter?” spýtal sa Snape netrpezlivo.

Potter sa uhol jeho pohľadu. Toto zjavne nechcel povedať, ale Snape nikdy nenechal nikoho na pokoji, kým sa nedostal až ku koreňu veci. A čím viac je to Potterovi nepríjemné, tým lepšie.

“Počuli ste niekedy o Druidoch?” ozval sa napokon po dlhej odmlke.

“DOBRÝ BOŽE, POTTER!” Snape vyskočil zo stoličky akoby ho niečo kuslo… no veď viete kam :D. Jeho rozčúlenie bolo badateľné. “Nehovor mi, že si sa spriatelil s Druidmi! Zo všetkých sprostých vecí…”

“No,” odvetil Harry po chvíli slabým hláskom. “Vy ste sa teraz tiež. Ayda je hlavnou predstaviteľkou britských Druidov.”

Snape zavrčal, prepadla ho náhla bolesť hlavy a on sa zvalil späť na stoličku. “Prekliata predstaviteľka prekliatych britských Druidov…” zamumlal si v šoku.

Druidi boli legendárny, alebo lepšie povedané neslávne známi. Sami boli čarodejníkmi a čarodejnicami, no odmietli akýkoľvek kontakt s čarodejníckym svetom, s ich životmi, zvykmi a zákonmi. Boli to pustovníci a akceptovali príkazy a mzdu od muklov.

Ich otvorené prejavy o mágii ich priviedli až k vylúčeniu z čarodejníckej spoločnosti v 19. storočí. Žiaden čarodejník s nimi nebol v kontakte. Kolovali však chýry, že Druidi adoptovali odmietnutých čarodejníkov, že kradli deti z kolísiek a tiež o ich rituáloch, ktoré boli čiernejšie než najčernejšia mágia čarodejníkov. Teda okrem tej, ktorú využíval Voldemort.

“Nie sú takí zlí ako ich reputácia,” obraňoval Potter svoju priateľku. “A nikdy som ich nevidel robiť niečo zakázané… teda, takmer nikdy.”

“Prísady na tvojom kuchynskom stole svedčia o niečom inom, Potter,” zasyčal Snape. “A ako to, že sa dostala do domu? Myslel som, že ho máš chránený tak, aby sa sem nikto nedostal.”

“Moje dvere sú jej vždy otvorené. Je moja priateľka,” odvetil Potter a Snape si znovu povzdychol. “Vlastne tá izba, v ktorej ste spali, často v nej spáva aj ona a niekedy využíva aj moje laboratórium.”

Takže Potter poskytoval nebezpečným kriminálnikom úkryt vo svojom dome? Prečo ho to neprekvapovalo.

“Ako si sa dopekla…” začal a chcel sa dozvedieť viac o tomto neuveriteľnom priateľstve, no v polke sa zarazil. “To je jedno,” vyprskol. “A kto je ten Tieň, o ktorom hovorila?”

Ak to bolo vôbec možné, Potterova nervozita a zahanbenie dosiahli ešte vyšších levelov.

“Nemali by sme začať s liečbou?” spýtal so zle skrytým úmyslom zahovoriť jeho otázku.

Snape prekvapene podvihol obočie. Ak bol Potter ochotný odviesť reč na liečbu, musím na Tieňovi byť niečo, čo nechce prezradiť. Ale rozhodol sa, že to tentokrát nechá tak. Veď nakoniec, nemali toľko času.

“Áno, dojedz raňajky a príď do labu. Je tam pripravených niekoľko elixírov, ktoré budem musieť pripraviť, ale tým sa budem venovať, keď budeš ty oddychovať. Musíme sa poponáhľať, Potter, ak ťa chceme vyliečiť skôr než bude neskoro.”

Svoju poslednú myšlienku nevyslovil, ale z Potterovho pohľadu mu bolo jasné, že to mohol povedať nahlas, až tak zjavný bol jeho strach, že: možno už bude aj tak neskoro.

Poslední komentáře
13.01.2008 14:38:26: Ja vim, ze me budes za tohle nenavidet, ale okomentuju az u dalsi kapci...smiley${1}
12.01.2008 17:43:29: Chtěla bych vidět Snapův výraz, když mu Harry lichotil - kráný překlad - hned jdu na další kapču....
12.01.2008 15:21:38: Měla jsem v plánu okomentovat tuto kapitolu dříve, ale brácha mě vyhostil, takže až teď ti děkuju. V...
12.01.2008 14:57:22: Oh, tak tohle byla kapitola. Skvělé. Je tam sice pár chybek, ale ty mi nevadějí, slovenský pravopis ...
 
@ Copyright 2011 iisis. All rights reserved. Distribution of any kind is prohibited without the written consent of iisis.